Vec C‑148/22
OP
proti
Commune d’Ans
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal du travail de Liège)
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 28. novembra 2023
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 2000/78/ES – Ustanovenie všeobecného rámca pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní – Zákaz diskriminácie na základe náboženstva alebo viery – Verejný sektor – Pracovný poriadok verejnej správy zakazujúci viditeľné nosenie akéhokoľvek filozofického alebo náboženského symbolu na pracovisku – Moslimská šatka – Požiadavka neutrality v kontakte s verejnosťou, nadriadenými a spolupracovníkmi“
1. Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Pôsobnosť – Podmienky zamestnania a pracovné podmienky – Pojem – Vnútorné pravidlo obecnej správy zakazujúce svojim zamestnancom viditeľné nosenie akýchkoľvek symbolov presvedčenia na pracovisku – Zahrnutie
[Smernica Rady 2000/78, článok 3 ods. 1 písm. c)]
(pozri bod 23)
2. Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Zákaz diskriminácie na základe náboženstva alebo viery – Vnútorné pravidlo obecnej správy, ktoré všeobecne a nediferencovaným spôsobom zakazuje svojim zamestnancom viditeľné nosenie akýchkoľvek symbolov presvedčenia na pracovisku – Neexistencia priamej diskriminácie – Existencia možnej nepriamej diskriminácie – Odôvodnenie založené na sledovaní oprávneného cieľa – Snaha zamestnávateľa uskutočňovať politiku výlučnej neutrality na pracovisku – Dodržiavanie zásady proporcionality – Preskúmanie vnútroštátnym súdom
(Charta základných práv Európskej únie, články 10 a 21; smernica Rady 2000/78, článok 2 ods. 2)
(pozri body 25, 27 – 30, 32 – 41 a výrok)
Zhrnutie
OP od 11. októbra 2016 zastáva pracovné miesto ako „vedúca oddelenia“ v obci Ans (Belgicko), pričom svoju funkciu v zásade vykonáva bez toho, aby prakticky prichádzala do kontaktu s užívateľmi verejnej služby.
Dňa 8. februára 2021 požiadala o povolenie nosiť na pracovisku moslimskú šatku. Zamestnávateľ túto žiadosť predbežne zamietol.
Následne obecné zastupiteľstvo zmenilo pracovný poriadok obce Ans tak, že doň vložilo povinnosť „výlučnej neutrality“ na pracovisku, ktorá sa chápe tak, že zakazuje všetkým svojim zamestnancom nosiť na tomto pracovisku akýkoľvek viditeľný symbol, ktorý môže odhaliť ich presvedčenia, najmä náboženské alebo filozofické, bez ohľadu na to, či sú v kontakte s verejnosťou.
Keďže OP sa domnievala, že bola diskriminovaná z dôvodu svojho náboženstva, podala na Tribunal du travail de Liège (Pracovný súd Liège, Belgicko) žalobu o zdržanie sa konania.
Podľa tohto súdu zákaz nosiť moslimskú šatku, ktorý OP uložil jej zamestnávateľ na základe pracovného poriadku, vytvára rozdielne zaobchádzanie predstavujúce diskrimináciu v zmysle smernice 2000/78(1). Vzhľadom na pochybnosti, ktoré má v súvislosti so súladom dotknutého ustanovenia pracovného poriadku s touto smernicou, sa uvedený vnútroštátny súd rozhodol podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania.
Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore rozhodol, že vnútorné pravidlo obecnej správy, ktoré všeobecne a nediferencovaným spôsobom zakazuje zamestnancom tejto správy viditeľne nosiť na pracovisku akýkoľvek symbol odhaľujúci najmä filozofické alebo náboženské presvedčenie, môže byť odôvodnené snahou uvedenej správy vytvoriť úplne neutrálne administratívne prostredie, pokiaľ je toto pravidlo spôsobilé, nevyhnutné a primerané tomuto kontextu a prihliada na rôzne dotknuté práva a záujmy.
Posúdenie Súdnym dvorom
Súdny dvor po tom, čo na základe skutkových okolností uvádzaných vnútroštátnym súdom odmietol hypotézu priamej diskriminácie, pripomenul, že také vnútorné pravidlo zavedené zamestnávateľom, akým je pravidlo, o ktoré ide vo veci samej, môže predstavovať rozdielne zaobchádzanie nepriamo založené na náboženstve alebo viere v zmysle článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78, ak sa preukáže, že zdanlivo neutrálna povinnosť obsiahnutá v tomto pravidle v skutočnosti vedie k osobitnému znevýhodneniu osôb vyznávajúcich určité náboženstvo alebo vieru.
Takéto rozdielne zaobchádzanie však nevytvára nepriamu diskrimináciu, ak v súlade s článkom 2 ods. 2 písm. b) bodom i) smernice 2000/78 je objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.
V prvom rade podľa Súdneho dvora ustanovenie pracovného poriadku verejnej správy, o aké ide v prejednávanej veci, možno považovať za ustanovenie, ktoré sleduje legitímny cieľ v zmysle tohto ustanovenia.
V prípade neexistencie konsenzu na úrovni Európskej únie musí mať každý členský štát, prípadne jeho vnútroštátne územné celky, v súlade s právomocami, ktoré im boli zverené, priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o koncepciu neutrality verejnej služby, ktorú chce podporovať na pracovisku. Táto miera voľnej úvahy umožňuje členským štátom a týmto vnútroštátnym územným celkom zohľadniť ich vlastný kontext s prihliadnutím na rôznorodosť ich prístupov, ktoré chcú u seba priznať náboženstvu alebo filozofickému presvedčeniu vo verejnom sektore. Je však úlohou vnútroštátnych súdov a súdov Únie overiť, či sú prijaté vnútroštátne, regionálne alebo miestne opatrenia v zásade odôvodnené a či sú primerané.
V druhom rade Súdny dvor spresnil, že ustanovenie pracovného poriadku musí byť spôsobilé zabezpečiť riadne uplatňovanie cieľa sledovaného zamestnávateľom. V tejto súvislosti bude najprv úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či obec Ans sleduje cieľ „výlučnej neutrality“ skutočne koherentne a systematicky vo vzťahu ku všetkým zamestnancom.
Súdny dvor ďalej zdôrazňuje, že legitímny cieľ spočívajúci v zabezpečení prostredníctvom politiky „výlučnej neutrality“ úplne neutrálneho administratívneho prostredia možno účinne sledovať, len ak žiadny viditeľný prejav presvedčenia, najmä filozofického alebo náboženského, nie je prípustný počas kontaktu zamestnancov s užívateľmi verejnej služby alebo medzi sebou. Nosenie akéhokoľvek symbolu, aj malého rozmeru, totiž narúša schopnosť opatrenia dosiahnuť údajne sledovaný cieľ a spochybňuje tak v predmetnom prípade samotnú koherenciu tejto politiky.
Napokon prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky charakteristické prvky kontextu, v ktorom bolo toto pravidlo prijaté, zvážil dotknuté záujmy, pričom zohľadní na jednej strane dotknuté základné práva a zásady, a na druhej strane zásadu neutrality, ktorou sa má zaručiť užívateľom a zamestnancom verejnej správy administratívne prostredie bez viditeľných prejavov presvedčenia, najmä filozofického alebo náboženského.