Vec C‑435/12

ACI Adam BV a i.

proti

Stichting de Thuiskopie

a

Stichting Onderhandelingen Thuiskopie vergoeding

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Hoge Raad der Nederlanden)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné vlastníctvo – Autorské práva a s nimi súvisiace práva – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Smernica 2001/29/ES – Článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 5 ods. 5 – Právo rozmnožovania – Výnimky a obmedzenia – Rozmnožovanie na súkromné použitie – Legálny pôvod rozmnoženiny – Smernica 2004/48/ES – Pôsobnosť“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 10. apríla 2014

1.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo s nimi súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie – Doslovný výklad – Možnosť uložiť nositeľom autorských práv povinnosť znášať porušovanie svojich práv – Neprípustnosť

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, článok 5 ods. 2)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Smernica 2001/29 – Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti – Právo rozmnožovania – Výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie – Vnútroštátna právna úprava nerozlišujúca medzi legálnym a nelegálnym zdrojom používaným na vyhotovenie rozmnoženín – Neprípustnosť – Neexistencia technických opatrení uplatniteľných v boji proti vyhotovovaniu nelegálnych rozmnoženín na súkromné použitie – Neexistencia vplyvu

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, odôvodnenie 31, článok 5 ods. 2 písm. b) a články 5 a 6]

3.        Aproximácia právnych predpisov – Dodržiavanie práv duševného vlastníctva – Smernica 2004/48 – Pôsobnosť – Žaloba o určenie primeranej kompenzácie, ktorú hospodárske subjekty majú zaplatiť nositeľom autorských práv – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48)

1.        Vzhľadom na zásadu reštriktívneho výkladu ustanovení smernice, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej zásady zakotvenej v tej istej smernici, treba rozličné výnimky a obmedzenia stanovené v článku 5 ods. 2 smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti vykladať reštriktívne. Takýto výklad vyžaduje, aby sa toto ustanovenie týkajúce sa podmienok uplatnenia výnimiek a obmedzení práva rozmnožovania chápalo v tom zmysle, že hoci výnimka pre rozmnoženinu na súkromné použitie nositeľom autorských práv zakazuje dovolávať sa svojho výlučného práva udeliť súhlas alebo zakázať rozmnoženiny vo vzťahu k osobám, ktoré vyhotovujú súkromné rozmnoženiny ich diel, bráni tomu, aby sa uvedené ustanovenie chápalo tak, že nad rámec tohto výslovne stanoveného obmedzenia ukladá nositeľom práv povinnosť znášať porušovanie svojich práv, ktoré môže súvisieť s vyhotovovaním rozmnoženín na súkromné použitie.

(pozri body 22, 23, 25, 31)

2.        Pokiaľ ide o výnimku pre rozmnoženinu na súkromné použitie stanovenú v článku 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, právo Únie, konkrétne uvedené ustanovenie v spojení s odsekom 5 tohto článku, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá nerozlišuje medzi situáciou, v ktorej je zdroj, z ktorého sa vyhotoví rozmnoženina na súkromné použitie, legálny, a situáciou, v ktorej je tento zdroj nelegálny. Okolnosť, že neexistuje žiadne technologické opatrenie uplatniteľné v boji proti vyhotovovaniu nelegálnych rozmnoženín na súkromné použitie, nemôže spochybniť toto konštatovanie.

Členské štáty majú totiž možnosť voľby, či zavedú rôzne výnimky stanovené v článku 5 tejto smernice, a to v súlade s právnymi tradíciami, akonáhle sa však rozhodli zaviesť určitú výnimku, musí sa táto výnimka uplatňovať jednotne, aby nemohla ohroziť cieľ zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu sledovaný smernicou 2001/29. Ak by ale členské štáty mali možnosť prijať či neprijať právne predpisy, ktoré umožňujú, aby sa rozmnoženiny na súkromné použitie vyhotovili aj z nelegálneho zdroja, išlo by jednoznačne o zásah do riadneho fungovania vnútorného trhu.

Okrem toho uplatnenie takej vnútroštátnej právnej úpravy môže porušiť určité podmienky stanovené v článku 5 ods. 5 smernice 2001/29. Ak by sa na jednej strane totiž pripustilo, že takéto rozmnoženiny možno vyhotoviť z nelegálneho zdroja, podporovalo by to obeh falšovaných alebo pirátskych diel, čím by sa nevyhnutne znížil objem predaja alebo iných legálnych transakcií súvisiacich s chránenými dielami, čo by zasahovalo do bežného používania diel. Na druhej strane môže uplatnenie takejto vnútroštátnej právnej úpravy spôsobiť nositeľom autorských práv neodôvodnenú ujmu.

Napokon v súvislosti s primeranou kompenzáciou vyplatenou nositeľom práv systém poplatkov, ktorý nerozlišuje, pokiaľ ide o výpočet primeranej kompenzácie, ktorá sa má vyplatiť oprávneným osobám, medzi situáciou, v ktorej je zdroj, z ktorého sa vyhotoví rozmnoženina na súkromné použitie, legálny, a situáciou, v ktorej je tento zdroj nelegálny, nedodržiava primeranú rovnováhu medzi právami a záujmami autorov, ktorí majú nárok na primeranú kompenzáciu, na jednej strane, a na druhej strane právami a záujmami užívateľov predmetov ochrany. V takom systéme sa totiž vzniknutá ujma, a teda výška primeranej kompenzácie, ktorá sa má vyplatiť oprávneným osobám, vypočíta na základe kritéria ujmy spôsobenej autorom tak v dôsledku rozmnoženín na súkromné použitie vyhotovených z legálneho zdroja, ako aj v dôsledku rozmnoženín vyhotovených z nelegálneho zdroja. Takto vypočítaná suma sa potom v konečnom dôsledku odrazí v cene, ktorú užívatelia predmetov ochrany zaplatia v okamihu, keď sa im dajú k dispozícii zariadenia, prístroje a nosiče umožňujúce vyhotoviť rozmnoženiny na súkromné použitie.

(pozri body 34, 35, 38 – 40, 45, 46, 53 – 55, 58, bod 1 výroku)

3.        Smernica 2004/48 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní v konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom osoby povinné zaplatiť primeranú kompenzáciu navrhujú, aby vnútroštátny súd rozhodol v neprospech organizácie poverenej výberom a rozdelením tejto odmeny medzi nositeľov autorských práv, ktorá sa proti tomuto návrhu bráni. Smernicu 2004/48 totiž nemožno uplatniť v konaní, ktoré nebolo začaté na základe žaloby nositeľov práv smerujúcej k tomu, aby sa zabránilo, ukončilo alebo napravilo každé porušenie existujúceho práva duševného vlastníctva, ale na základe žaloby podanej hospodárskymi subjektmi vo veci primeranej kompenzácie, ktorú sú tieto subjekty povinné zaplatiť.

(pozri body 63 – 65, bod 2 výroku)