Spojené veci T‑110/03, T‑150/03 a T‑405/03

Jose Maria Sison

proti

Rade Európskej únie

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa rozhodnutí Rady v súvislosti s bojom proti terorizmu – Výnimky týkajúce sa ochrany verejného záujmu – Verejná bezpečnosť – Medzinárodné vzťahy – Čiastočný prístup – Odôvodnenie – Právo na obranu“

Abstrakt rozsudku

1.      Európske spoločenstvá – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Existencia dokumentov, ku ktorým sa žiada o prístup – Domnienka neexistencie vyplývajúca z tvrdenia urobeného dotknutou inštitúciou v tomto zmysle – Jednoduchá domnienka vyvrátiteľná na základe relevantných a súhlasných dôkazov

(Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1049/2001)

2.      Európske spoločenstvá – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana verejného záujmu – Súdne preskúmanie – Rozsah – Obmedzenia

[Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. a)]

3.      Európske spoločenstvá – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Povinné výnimky – Zohľadnenie osobitného záujmu žiadateľa – Vylúčenie

[Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 písm. a)]

4.      Európske spoločenstvá – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Článok 253 ES; nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady č. 1049/2001)

1.      Domnienka zákonnosti sa spája s každým vyhlásením inštitúcií o neexistencii dokumentov požadovaných v rámci nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. S týmto vyhlásením sa preto spája aj domnienka hodnovernosti. Ide však o jednoduchú domnienku, ktorú žalobca môže vyvrátiť akýmikoľvek prostriedkami na základe relevantných a súhlasných dôkazov.

(pozri body 29, 32)

2.      V oblastiach týkajúcich sa povinných výnimiek z prístupu verejnosti k dokumentom upravených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie disponujú inštitúcie širokou mierou voľnej úvahy. Kontrola zákonnosti rozhodnutí inštitúcií o odmietnutí prístupu k dokumentom z dôvodu výnimiek týkajúcich sa verejného záujmu upravených v tomto článku sa teda musí obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel a odôvodnenia, materiálnej presnosti skutočností, ako aj absencie zjavne nesprávneho posúdenia skutočností a zneužitia právomoci.

(pozri body 46, 47)

3.      Výnimky z prístupu k dokumentom upravené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sú formulované imperatívne. Z toho vyplýva, že inštitúcie sú povinné odmietnuť prístup k dokumentom, ktorých sa týkajú tieto výnimky, ak sa predloží dôkaz o stanovených okolnostiach.

Osobitný záujem, ktorý môže uvádzať žiadateľ o prístup k dokumentom, ktoré sa ho osobne týkajú, sa preto nemôže pri uplatňovaní povinných výnimiek upravených v tomto článku 4 ods. 1 písm. a) zohľadniť.

(pozri body 51, 52)

4.      Ak inštitúcia odmietne prístup k dokumentom požadovaný na základe nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, musí na základe informácií, ktorými disponuje v každom konkrétnom prípade, preukázať, že sa na dokumenty, ku ktorým sa prístup požaduje, skutočne vzťahujú výnimky upravené v tomto nariadení. Prislúcha inštitúcii, ktorá odmietla prístup k dokumentu, predložiť odôvodnenie umožňujúce pochopiť a overiť jednak, či sa požadovaného dokumentu skutočne týka oblasť, na ktorú sa vzťahuje uvádzaná výnimka, a jednak, či potreba ochrany súvisiaca sa touto výnimkou je skutočná.

Nemusí byť však vždy možné uviesť dôvody odôvodňujúce utajenie vo vzťahu ku každému dokumentu bez toho, aby sa zverejnil jeho obsah, čím by sa pozbavila výnimka jej základného účelu. Z toho vyplýva, že v takom prípade skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia o odmietnutí sa zdá stručné a stereotypné, nepredstavuje sama osebe nedostatok odôvodnenia, keďže neprekáža ani pochopeniu, ani overeniu odôvodnenia vykonaného dotknutou inštitúciou.

(pozri body 60, 61, 63)