ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 20. mája 2010

Vec T‑261/09 P

Európska komisia

proti

Antonellovi Violettimu a i.

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Rozhodnutie OLAF‑u postúpiť informácie týkajúce sa fyzických osôb talianskym súdnym orgánom – Akt nespôsobujúci ujmu“

Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 28. apríla 2009, Violetti a i./Komisia (F‑5/05 a F‑7/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑83 a II‑A‑1‑473), smerujúce k čiastočnému zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 28. apríla 2009, Violetti a i./Komisia (F‑5/05 a F‑7/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑83 a II‑A‑1‑473), sa zrušuje v rozsahu, v akom vyhlasuje návrhy na zrušenie nóty z 5. augusta 2003, ktorou Európsky úrad pre boj proti podvodom postúpil talianskym súdnym orgánom informácie týkajúce sa Antonella Violettiho, Nadiny Schmit ako aj dvanástich ďalších úradníkov Európskej komisie, ktorých mená sú uvedené v prílohe napadnutého rozsudku, za prípustné. Návrhy na zrušenie, ktoré podali na Súd pre verejnú službu A. Violetti, N. Schmit, ako aj dvanásti ďalší úradníci Komisie, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku, sa zamietajú. A. Violetti, N. Schmit, ako aj dvanásti ďalší úradníci Komisie, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku, znášajú dve tretiny vlastných trov konania vynaložených pred Súdom pre verejnú službu, ako aj vlastné trovy konania na tomto stupni. Komisia znáša, pokiaľ ide o konanie na Súde pre verejnú službu, svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť tretinu trov konania žalobcom na prvom stupni konania a ďalej znáša svoje trovy konania na tomto stupni. Rada Európskej únie, vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie, znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) postúpiť informácie vnútroštátnym súdnym orgánom – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 90a; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1073/1999, článok 10 ods. 2)

2.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie OLAF‑u postúpiť informácie vnútroštátnym súdnym orgánom – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 90a; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1073/1999, článok 8 ods. 2 druhý pododsek; rozhodnutie Komisie 1999/396, článok 4 ods. 2)

3.      Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem – Rozhodnutie OLAF‑u postúpiť informácie vnútroštátnym súdnym orgánom – Vylúčenie – Stanovisko disciplinárnej komisie – Zahrnutie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90)

1.      Iba opatrenia, ktoré majú právne záväzné účinky a ktoré môžu ovplyvniť záujmy úradníka tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, predstavujú akty spôsobujúce ujmu a preto sú napadnuteľné.

Obzvlášť rozhodnutie Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) postúpiť informácie o dotknutých úradníkoch vnútroštátnym súdnym orgánom sa nemôže považovať za akt spôsobujúci ujmu, pretože nemení podstatným spôsobom právne postavenie dotknutej osoby, uvedené orgány môžu v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) voľne posúdiť, v rámci ich vlastnej právomoci, obsah a dosah uvedených informácií a ďalšie postupy, ktoré sa majú uskutočniť.

Skutočnosť, že informácie boli postúpené za porušenia ustanovení na ochranu práva na obranu úradníka dotknutého uvedenými informáciami, nemá vplyv na kvalifikovanie rozhodnutia o postúpení informácií ako aktu spôsobujúci ujmu.

Tento záver nemá za následok, že úradník dotknutý týmto porušením nemá možnosť nijakej námietky. Každú nezákonnosť, ktorej sa dopustí OLAF a ktorá sa netýka aktu spôsobujúci ujmu, je možné postihovať v rámci žaloby o náhradu škody.

Okrem toho vnútroštátne orgány v prípade, že sa rozhodnú začať vyšetrovanie, posúdia dôsledky tejto nezákonnosti a toto posúdenie možno napadnúť so všetkými zárukami stanovenými vo vnútroštátnom práve, vrátane tých, ktoré vyplývajú zo základných práv, prostredníctvom vnútroštátnych opravných prostriedkov.

(pozri body 46, 47, 58 a 59)

Odkaz: Súdny dvor, 19. apríla 2005, Tillack/Komisia, C‑521/04 P(R), Zb. s. 3103, body 32 a 34; Súd prvého stupňa, 15. júla 1993, Camara Alloisio a i./Komisia, T‑17/90, T‑28/91 a T‑17/92, Zb. s. II‑841, bod 39; Súd prvého stupňa, 19. októbra 1995, Obst/Komisia, T‑562/93, Zb. VS s. I‑A‑247, II‑737, bod 23; Súd prvého stupňa, 13. júla 2004, Comunidad Antónoma de Andalucía/Komisia, T‑29/03, Zb. s. II‑2923, bod 29; Súd prvého stupňa, 15. októbra 2004, Tillack/Komisia, T‑193/04 R, Zb. s. II‑3575, body 43 a 44; Súd prvého stupňa, 4. októbra 2006, Tillack/Komisia, T‑193/04, Zb. s. II‑3995, bod 70

2.      Rozhodnutie OLAF‑u postúpiť informácie vnútroštátnym súdnym orgánom nemá právne záväzné účinky ani na služobný postup ani na majetkovú situáciu úradníka, ktorého sa predmetné informácie týkajú.

Treba konštatovať, že nariadenie č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom výslovne stanovuje vo svojom článku 8 ods. 2 druhom pododseku, že informácie týkajúce sa interných vyšetrovaní nesmú byť oznamované najmä iným osobám ako osobám, ktorých funkcie vyžadujú, aby boli s nimi oboznámení, a taktiež nesmú byť použité na iné účely, ako na predchádzanie podvodom, korupcii alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti. Vzorové rozhodnutie priložené k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, a pokiaľ ide o úradníkov Komisie, rozhodnutie 1999/396, obe o podmienkach vnútorných vyšetrovaní pri boji proti podvodu, korupcii a ostatným protiprávnym konaniam poškodzujúcim záujmy Spoločenstva, iba vyžadujú v článku 4 ods. 2, aby generálny tajomník inštitúcie dal svoj súhlas, že vypočutie dotknutej osoby sa uskutoční neskôr, pokiaľ to vyšetrovanie vyžaduje. Z toho vyplýva, že uplatniteľné ustanovenia nestanovujú, že priami nadriadení poverení hodnotením dotknutého úradníka majú byť informovaní o rozhodnutí postúpiť informácie. Ďalej prípadné zohľadnenie skutočnosti, že určité informácie boli postúpené vnútroštátnym orgánom pri hodnotení, predstavuje nezákonnosť spôsobilú odôvodniť zrušenie správy o služobnom postupe a nepredstavuje záväzný právny účinok vyplývajúci z rozhodnutia o postúpení informácie.

Za týchto okolností sa jednoduchá možnosť, že postúpenie informácií vnútroštátnym orgánom by sa mohlo neprávom oznámiť nadriadeným povereným hodnotením dotknutého úradníka a mohlo by sa protiprávne zohľadniť pri uvedenom hodnotení, nemôže považovať za účinok rozhodnutia o postúpení informácií relevantných pre kvalifikovanie tohto rozhodnutia ako aktu spôsobujúci ujmu.

(pozri body 62 – 64)

Odkaz: Súdny dvor, 8. marca 2007, Strack/Komisia, C‑237/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 66; Súd prvého stupňa, 22. marca 2006, Strack/Komisia, T‑4/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑83, II‑A‑2‑361, bod 49

3.      Treba odmietnuť analógiu medzi rozhodnutím OLAF‑u postúpiť informácie týkajúce sa úradníka vnútroštátnym súdnym orgánom a stanoviskom disciplinárnej komisie, ktoré predstavuje akt spôsobujúci ujmu. Pokiaľ sa totiž posledné menované vyjadruje o prípadných nedostatkoch dotknutého úradníka najmä so zreteľom na povinnosti vyplývajúce zo služobného poriadku a všeobecnejšie na dodržiavanie práva Únie, jej stanovisko môže podnietiť prijatie rozhodnutia zo strany inštitúcie, kde úradník pracuje, ktoré bude priaznivé alebo nepriaznivé pre úradníka; inak je to v prípade rozhodnutia o postúpení informácií, keď OLAF len postupuje vnútroštátnym súdnym orgánom informácie, ktorých posúdenie z hľadiska trestného práva prislúcha výlučne týmto orgánom.

(pozri bod 70)

Odkaz: Súdny dvor, 29. januára 1985, F./Komisia, 228/83, Zb. s. 275