Vec T‑138/07
Schindler Holding Ltd a i.
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh montáže a údržby výťahov a eskalátorov – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Manipulovanie verejných obchodných súťaží – Rozdelenie trhov – Určenie cien“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Právo na spravodlivý proces – Neuplatniteľnosť článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach
(Článok 81 ES; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladajú sa pokuty – Trestnoprávny charakter – Neexistencia
(Články 81 ES a 229 ES; nariadenie č. 1/2003, článok 23 ods. 5 a článok 31)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Použitie vyhlásení iných podnikov, ktoré sa zúčastnili na porušení, ako dôkazných prostriedkov – Prípustnosť – Podmienky
(Články 81 ES a 82 ES)
4. Akty inštitúcií – Oznámenie – Nezrovnalosti – Účinky – Odklad lehoty na podanie žaloby
(Článok 230 piaty odsek ES a článok 254 ods. 3 ES)
5. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
6. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
7. Právo Únie – Všeobecné zásady práva – Právna istota – Zákonnosť trestov – Rozsah
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha priznaná Komisii článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 – Porušenie zásady zákonnosti trestov – Neexistencia – Predvídateľnosť zmien stanovených usmerneniami
(Článok 229 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a článok 31; oznámenia Komisie 98/C 9/03 a 2002/C 45/03)
9. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pokuty – Určenie – Kritériá – Zvýšenie všeobecnej úrovne pokút
(Nariadenie č. 17, článok 15 ods. 2, a nariadenie č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Vlastná právomoc Komisie vyplývajúca zo Zmluvy
[Články 81 ES, 82 ES, článok 83 ods. 1 ES a článok 83 ods. 2 písm. a) a d) ES, článok 202 tretia zarážka ES a článok 211 prvá zarážka ES; nariadenia Rady č. 17 a 1/2003]
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút – Porušenie zásady zákazu retroaktivity trestných zákonov – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút – Prípustnosť – Porušenie zásad ochrany legitímnej dôvery, transparentnosti a predvídateľnosti – Neexistencia
(Oznámenie Komisie 1998/C 9/03)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Uplatnenie oznámenia o spolupráci – Porušenie zásad zákazu retroaktivity a ochrany legitímnej dôvery – Neexistencia
(Oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Porušenie práva neprispieť k vlastnému obvineniu a zásad prezumpcie neviny a proporcionality – Neexistencia – Prekročenie voľnej úvahy Komisie pri prijatí oznámenia o spolupráci – Neexistencia
(Článok 81 ES; Charta základných práv Európskej únie, článok 48; nariadenie Rady č. 1/2003, články 18 až 21 a 23; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, body 11 a 23)
15. Právo Únie – Zásady – Základné práva – Právo vlastniť majetok – Obmedzenia – Prípustnosť
(Články 81 ES, 82 ES a 295 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút – Právna povaha
(Oznámenie Komisie 98/C 9/03)
17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Povinnosť zohľadniť konkrétny dopad na trh – Neexistencia – Prednostná úloha kritéria založeného na povahe porušenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
18. Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Článok 253 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
19. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Povinnosť zohľadniť veľkosť trhu – Neexistencia
(Oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A druhý odsek tretia zarážka)
20. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Zohľadnenie skutočnej ekonomickej schopnosti podniku spôsobiť škodu – Povinnosť stanoviť výšku pokuty proporcionálne k veľkosti podniku – Neexistencia – Stanovenie výšky pokuty v závislosti od rozdelenia členov kartelu do kategórií – Podmienky – Súdne preskúmanie
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
21. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Ukončenie porušenia pred zásahom Komisie – Prípad závažného porušenia – Vylúčenie
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarážka)
22. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Povinnosť Komisie zohľadniť program dotknutého podniku na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej súťaže – Neexistencia
(Článok 81 ES; nariadenie č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
23. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
24. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Postoj podniku počas správneho konania – Posúdenie miery spolupráce poskytnutej každým podnikom, ktorý sa zúčastnil na karteli
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
25. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Miera voľnej úvahy vyhradená Komisii – Hranice – Dodržiavanie zásady proporcionality – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
1. Zásada, podľa ktorej má každý právo na spravodlivý proces, je všeobecnou zásadou práva Únie, potvrdenou článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a zaručenou článkom 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Táto zásada vychádza zo základných práv tvoriacich neoddeliteľnú súčasť všeobecných zásad práva Únie, ktorých dodržiavanie Súdny dvor zabezpečuje, pričom podnety získava z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, ako aj z usmernení, ktoré poskytuje najmä Európsky súd pre ľudské práva. Hoci orgány Európskeho dohovoru o ľudských právach tým, že podali autonómny výklad pojmu „trestné obvinenie“, vytvorili základ pre postupné rozšírenie uplatňovania trestnoprávneho aspektu článku 6 na oblasti, ktoré formálne nepatria k tradičným kategóriám trestného práva, ako sú peňažné sankcie uložené za porušenie práva hospodárskej súťaže, pokiaľ však ide o kategórie, ktoré netvoria súčasť tvrdého jadra trestného práva, záruky poskytované trestnoprávnym aspektom tohto ustanovenia sa nemusia nevyhnutne uplatňovať v celom rozsahu.
(pozri body 51, 52)
2. Rozhodnutia Komisie, ktorými sa ukladajú pokuty za porušenie práva hospodárskej súťaže, nemajú trestnoprávny charakter. Konanie, v rámci ktorého Komisia prijíma rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladajú pokuty, ktoré môže neskôr podliehať preskúmaniu súdov Únie, tak spĺňa požiadavky článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Hoci je pravda, že Komisia nie je súdom v zmysle článku 6 tohto dohovoru, je napriek tomu povinná rešpektovať v priebehu správneho konania všeobecné zásady práva Únie.
Okrem toho preskúmanie rozhodnutí Komisie, ktoré vykonávajú súdy Únie, zaručuje splnenie požiadaviek spravodlivého procesu v zmysle článku 6 ods. 1 uvedeného dohovoru. V tejto súvislosti je potrebné, aby dotknutý podnik mohol predložiť akékoľvek rozhodnutie, ktoré bolo takto voči nemu vydané, súdnemu orgánu s neobmedzenou právomocou, ktorý má najmä právomoc zmeniť vydané rozhodnutie vo všetkých skutkových aj právnych otázkach. Keď však súd Únie preskúmava zákonnosť rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES, môže na základe návrhov žalobcov vykonať úplné preskúmanie týkajúce sa tak vecného zistenia skutkového stavu, ako aj právneho posúdenia skutkového stavu zo strany Komisie. Okrem toho tento súd disponuje v oblasti pokút neobmedzenou právomocou podľa článku 229 ES a článku 31 nariadenia č. 1/2003.
(pozri body 53 – 56)
3. Žiadne ustanovenie ani všeobecná zásada práva Únie nezakazuje Komisii, aby voči podniku použila vyhlásenia iných podnikov. Ak by to bolo inak, bremeno preukázania správaní odporujúcich článkom 81 ES a 82 ES, ktoré nesie Komisia, by nebolo možné uniesť a toto bremeno by bolo nezlučiteľné s úlohou dohľadu nad riadnym uplatňovaním týchto ustanovení, ktorú Komisii priznáva Zmluva. Vyhlásenie podniku obvineného z účasti na karteli, ktorého správnosť viaceré obvinené podniky spochybňujú, však nemožno považovať za dostatočný dôkaz o predmetnom skutkovom stave, pokiaľ nie je podporené inými dôkazmi.
(pozri bod 57)
4. Vady postupu oznámenia rozhodnutia sa netýkajú samotného aktu, a teda nemajú vplyv na jeho zákonnosť. Takéto vady môžu za určitých okolností iba brániť začatiu plynutia lehoty na podanie žaloby stanovenej v článku 230 piatom odseku ES. Nie je tomu tak vtedy, keď sa žalobca nepochybne dozvedel o obsahu rozhodnutia a využil svoje právo podať žalobu v lehote stanovenej v tomto článku.
(pozri bod 61)
5. Správanie dcérskej spoločnosti možno pripísať materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej časti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spoločnosť, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiž materská a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik. Skutočnosť, že materská a dcérska spoločnosť tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES, tak Komisii umožňuje adresovať rozhodnutie o uložení pokuty materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení.
V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že uvedená materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti.
Za týchto okolností stačí na to, aby sa bolo možné domnievať, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, ak Komisia preukáže, že materská spoločnosť vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spoločnosti. Následne môže Komisia považovať materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle.
(pozri body 69 – 72, 82)
6. V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, si pripísanie protiprávneho správania dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti nevyžaduje preukázanie toho, že materská spoločnosť ovplyvňuje politiku dcérskej spoločnosti v konkrétnej oblasti, v ktorej dochádzalo k porušovaniu. Naopak, organizačné, hospodárske a právne väzby existujúce medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou môžu preukázať existenciu vplyvu materskej spoločnosti na stratégiu dcérskej spoločnosti a v dôsledku toho odôvodniť skutočnosť, že sa považujú za jeden hospodársky subjekt. Ak teda Komisia preukáže, že celé základné imanie dcérskej spoločnosti vlastní jej materská spoločnosť, môže rozhodnúť, že materská spoločnosť spoločne a nerozdielne zodpovedá za zaplatenie pokuty uloženej svojej dcérskej spoločnosti, ibaže materská spoločnosť preukáže, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle. Skutočnosťou, ktorá oprávňuje Komisiu na to, aby rozhodnutie ukladajúce pokuty určila materskej spoločnosti skupiny spoločností, totiž nie je ani podnecovanie dcérskej spoločnosti materskou spoločnosťou, aby sa dopustila porušenia, a už vôbec nie účasť materskej spoločnosti na tomto porušení, ale to, že tvoria jediný podnik v zmysle článku 81 ES.
Okolnosť, že materská spoločnosť nedávala svojim dcérskym spoločnostiam pokyny, ktoré by umožnili alebo podporovali kontakty odporujúce článku 81 ES, a že o nich nevedela, neumožňuje preukázať samostatnosť uvedených dcérskych spoločností. Okolnosť, že dcérske spoločnosti sa podieľali na samostatných porušeniach odlišnej povahy v štyroch rôznych krajinách, tiež nemôže vyvrátiť domnienku zodpovednosti, pokiaľ Komisia nepripísala materskej spoločnosti správanie jej dcérskych spoločností na základe prípadnej súbežnosti zistených porušení. Rovnako skutočnosť, že materská spoločnosť prijala kódex správania, ktorý mal zabrániť porušovaniu práva hospodárskej súťaže zo strany dcérskych spoločností, a zodpovedajúce usmernenia jednak nič nemení na existencii porušenia konštatovaného vo vzťahu k nej a jednak neumožňuje preukázať, že uvedené dcérske spoločnosti určovali svoju obchodnú politiku samostatne. Naopak uplatňovanie uvedeného kódexu svedčí skôr o tom, že materská spoločnosť skutočne ovládala obchodnú politiku svojich dcérskych spoločností.
(pozri body 82, 85, 87, 88)
7. Zásada zákonnosti trestov je dôsledkom zásady právnej istoty, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie a najmä vyžaduje, aby akákoľvek právna úprava Únie, osobitne pokiaľ ukladá alebo umožňuje uložiť sankcie, bola jasná a presná, aby dotknuté osoby mohli jednoznačne poznať práva a povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, a v dôsledku toho mohli prijať náležité opatrenia.
Zásada zákonnosti trestov, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie tvoriacich základ spoločných ústavných tradícií členských štátov, je tiež zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách a najmä v článku 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Táto zásada vyžaduje, aby zákon jasne vymedzoval porušenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokiaľ právny subjekt môže zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednosť. Okrem toho podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa jednoznačnosť zákona posudzuje nielen z hľadiska znenia relevantného ustanovenia, ale aj z hľadiska spresnení vyplývajúcich z ustálenej a zverejnenej judikatúry.
Táto zásada sa vzťahuje tak na normy trestnoprávnej povahy, ako aj na osobitné administratívnoprávne nástroje, ktoré ukladajú alebo umožňujú uložiť administratívne sankcie. Uplatňuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porušenia, ale aj na normy, ktoré vymedzujú následky vyplývajúce z porušenia týchto uvedených noriem.
Článok 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach nevyžaduje, aby znenie ustanovení, na základe ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo presné do tej miery, že následky, ktoré môžu vyplynúť z porušenia týchto ustanovení, sú predvídateľné s absolútnou istotou. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž skutočnosť, že zákon priznáva diskrečnú právomoc, sama osebe neodporuje požiadavke predvídateľnosti pod podmienkou, že rozsah a podmienky výkonu takej právomoci sú vymedzené so zreteľom na sledovaný legitímny cieľ dostatočne jasne, aby jednotlivcovi poskytovali primeranú ochranu proti svojvôli. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva okrem samotného znenia zákona zohľadňuje skutočnosť, či použité neurčité pojmy boli spresnené v ustálenej a zverejnenej judikatúre.
(pozri body 95 – 97, 99)
8. Pokiaľ ide o zákonnosť článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 z hľadiska zásady zákonnosti trestov, normotvorca Únie nepriznal Komisii neprimeranú alebo svojvoľnú mieru voľnej úvahy pri stanovovaní pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.
Po prvé totiž toto ustanovenie obmedzuje výkon uvedenej miery voľnej úvahy zavedením objektívnych kritérií, ktoré Komisia musí dodržiavať. V tejto súvislosti na jednej strane výška pokuty, ktorú možno uložiť, má vyčísliteľnú a absolútnu hornú hranicu, ktorá sa vypočítava v závislosti od konkrétneho podniku pre každý prípad porušenia, takže maximálna výška pokuty, ktorú možno uložiť danému podniku, je stanoviteľná vopred. Toto ustanovenie na druhej strane ukladá Komisii povinnosť stanoviť pokuty v každom posudzovanom prípade s prihliadnutím nielen na závažnosť porušenia, ale aj na dĺžku trvania porušenia.
Po druhé pri výkone svojej diskrečnej právomoci v súvislosti s pokutami uloženými na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 musí Komisia rešpektovať všeobecné právne zásady, osobitne zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality.
Po tretie v záujme zabezpečenia predvídateľnosti a transparentnosti konania Komisie je výkon diskrečnej právomoci zo strany Komisie tiež obmedzený pravidlami správania, ktoré si stanovila v oznámení o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov a v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Na tento účel uvedené oznámenie a usmernenia na jednej strane stanovujú pravidlá správania, od ktorých sa Komisia nemôže odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásady rovnakého zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery, a na druhej strane zabezpečujú právnu istotu dotknutých podnikov, keďže stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovení výšky pokút uložených na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.
Okrem toho prijatie uvedených usmernení a následne prijatie usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 Komisiou vzhľadom na to, že spadalo do zákonného rámca vymedzeného článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, len prispelo k spresneniu obmedzení výkonu diskrečnej právomoci Komisie, ktoré vyplývajú už z týchto ustanovení, pričom však z neho nemožno vyvodiť záver, že normotvorca Únie pôvodne nedostatočne stanovil obmedzenia právomoci Komisie v predmetnej oblasti.
Po štvrté podľa článku 229 ES a článku 31 nariadenia č. 1/2003 má súd Únie neobmedzenú právomoc rozhodovať o žalobách proti rozhodnutiam, ktorými Komisia uložila pokuty, a môže tak nielen zrušiť tieto rozhodnutia, ale tiež uloženú pokutu zrušiť, znížiť alebo zvýšiť. Správna prax Komisie, ktorá je známa a dostupná, teda podlieha úplnému preskúmaniu súdov Únie. Toto preskúmanie prostredníctvom ustálenej a zverejňovanej judikatúry umožnilo spresniť neurčité pojmy, ktoré mohol článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a neskôr článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 obsahovať. Obozretný hospodársky subjekt tak môže, za prípadnej pomoci právneho poradcu, s dostatočnou presnosťou predvídať metódu výpočtu a rádovú výšku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie. Skutočnosť, že tento subjekt nemôže vopred poznať presnú výšku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch uloží, nemôže predstavovať porušenie zásady zákonnosti trestov.
(pozri body 101, 102, 105 – 108)
9. Pokiaľ ide o zvýšenie úrovne pokút v nadväznosti na prijatie usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, Komisia môže kedykoľvek prispôsobiť úroveň pokút, ak si to vyžaduje účinné uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, takže takéto pozmenenie správnej praxe možno považovať za objektívne odôvodnené cieľom všeobecného predchádzania porušovaniu pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Zvýšenie pokút sa teda nemôže samo osebe považovať za nezákonné s ohľadom na zásadu zákonnosti trestov, pokiaľ neprekračuje právny rámec vymedzený článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.
(pozri bod 112)
10. Pokiaľ ide o právomoc Komisie ukladať pokuty za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, právomoc uložiť takéto pokuty sa nemôže považovať za pôvodne prislúchajúcu Rade, ktorá ju zverila či jej výkonom poverila Komisiu v zmysle článku 202 tretej zarážky ES. V súlade s ustanoveniami článkov 81 a 82 ES, článku 83 ods. 1 ES, článku 83 ods. 2 písm. a) a d) ES a článku 202 tretej zarážky ES, táto právomoc spadá do úlohy zverenej Komisii zabezpečovať uplatňovanie práva Únie, pričom táto úloha, pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 81 ES a 82 ES, bola spresnená, upravená a formalizovaná nariadeniami č. 17 a č. 1/2003. Právomoc ukladať pokuty, ktorú tieto nariadenia priznávajú Komisii, teda vyplýva z ustanovení samotnej Zmluvy a jej cieľom je umožniť účinné uplatňovanie zákazov stanovených v uvedených článkoch.
(pozri bod 115)
11. Zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov zakotvená v článku 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá sa musí dodržiavať pri ukladaní pokút za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, a vyžaduje, aby uložené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v čase spáchania porušenia. Prijatie usmernení, ktoré môžu zmeniť všeobecnú politiku hospodárskej súťaže Komisie v oblasti pokút, môže v zásade spadať do pôsobnosti zásady zákazu retroaktivity.
Pokiaľ ide o rešpektovanie zásady zákazu retroaktivity usmerneniami k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, zvýšenie úrovne pokút spadá do právneho rámca vymedzeného článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, keďže tieto usmernenia v bode 5 písm. a) výslovne stanovujú, že uložené pokuty nesmú v nijakom prípade prekročiť maximálnu hranicu 10 % obratu stanovenú v uvedených ustanoveniach.
Zásadná inovácia uvedených usmernení spočíva v tom, že ako východisková suma pre výpočet sa berie základná čiastka určená podľa rozpätí stanovených na tento účel, pričom tieto rozpätia odrážajú rôzne stupne závažnosti porušenia, ale samy osebe nemajú vzťah k relevantnému obratu. Táto metóda teda v podstate spočíva v – hoci aj relatívnej a pružnej – tarifikácii pokút.
Skutočnosť, že Komisia uložila v minulosti pokuty v určitej výške za určité typy porušení, ju nemôže zbaviť možnosti zvýšiť túto výšku v rozsahu stanovenom v nariadeniach č. 17 a č. 1/2003, ak je to potrebné na implementáciu politiky hospodárskej súťaže Únie. Naopak účinné uplatňovanie pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže si vyžaduje, aby Komisia mohla kedykoľvek prispôsobiť výšku pokút potrebám tejto politiky.
Z toho vyplýva, že podniky zúčastnené na správnom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu pokuty, nemôžu nadobudnúť legitímnu dôveru v skutočnosť, že Komisia neprekročí úroveň pokút používanú v minulosti, ani v metódu ich stanovenia. Uvedené podniky preto musia počítať s možnosťou, že Komisia môže kedykoľvek rozhodnúť o zvýšení úrovne pokút v porovnaní s úrovňou uplatňovanou v minulosti.
Za týchto okolností uvedené usmernenia neporušujú zásadu zákazu retroaktivity tým, že viedli k uloženiu pokút, ktoré sú vyššie ako pokuty ukladané v minulosti, alebo že došlo k prekročeniu hraníc predvídateľnosti. Usmernenia a najmä nová metóda výpočtu pokút, ktorá je v nich obsiahnutá, aj keby táto metóda mala za následok zvýšenie uložených pokút, boli totiž primerane predvídateľné.
(pozri body 118, 119, 123 – 128, 133)
12. Komisia zverejnila usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO a uviedla v nich metódu výpočtu, ktorú sa zaviazala dodržať v každom jednotlivom prípade v záujme transparentnosti a na zvýšenie právnej istoty dotknutých podnikov. Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, že ich zverejnením oznámila, že ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrečnej právomoci a nemôže sa od nich odchýliť bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Usmernenia všeobecne a abstraktne určujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovení výšky pokút, a v dôsledku toho zaisťujú právnu istotu podnikov. Na druhej strane obozretný hospodársky subjekt môže za prípadnej pomoci právneho poradcu s dostatočnou presnosťou predvídať metódu výpočtu a rádovú výšku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie. Je pravda, že hospodársky subjekt nemôže na základe týchto usmernení vopred poznať presnú výšku pokuty, ktorú Komisia v jednotlivom prípade uloží. Z dôvodu závažnosti porušení, ktoré má Komisia sankcionovať, však ciele potlačovania a odstrašovania odôvodňujú, že dotknutým podnikom sa znemožní odhadnúť zisk, ktorý by im vyplynul z účasti na porušení tým, že by vopred zohľadnili výšku pokuty, ktorá im bude z dôvodu tohto protiprávneho správania uložená.
(pozri body 135, 136, 201, 202)
13. Zohľadnenie oznámenia o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov počas stanovovania výšky pokút ukladaných za porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže neporušuje ani zásadu zákazu retroaktivity, ani zásadu ochrany legitímnej dôvery. Prvá z týchto dvoch zásad totiž nebráni uplatneniu usmernení majúcich prípadne za následok zvýšenie pokút pod podmienkou, že politiku, ktorú uskutočňujú, bolo možné rozumne predvídať. Pokiaľ ide o druhú zásadu, hospodárske subjekty nemôžu legitímne veriť, že zostane zachovaná existujúca situácia, ktorú môžu inštitúcie v rámci svojej diskrečnej právomoci zmeniť.
(pozri body 143, 144)
14. Hoci je pravda, že na základe všeobecných zásad práva Únie, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú základné práva a z hľadiska ktorých sa musia právne predpisy Únie vykladať, podniky majú právo na to, aby ich Komisia nenútila k priznaniu ich účasti na porušení pravidiel hospodárskej súťaže, Komisia je oprávnená zohľadniť pri stanovení výšky pokuty pomoc, ktorú jej podnik dobrovoľne poskytol na účely preukázania existencie porušenia. V tejto súvislosti je spolupráca podľa oznámenia o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov pre dotknutý podnik úplne dobrovoľná. Dotknutý podnik totiž nie je nijakým spôsobom nútený, aby predložil dôkazy týkajúce sa údajného kartelu. Miera spolupráce, ktorú chce podnik v priebehu správneho konania poskytnúť, teda závisí výlučne od jeho slobodného rozhodnutia a v žiadnom prípade nie je stanovená oznámením o spolupráci. Navyše žiadne ustanovenie tohto oznámenia nevyžaduje, aby dotknutý podnik nespochybnil alebo neopravil nesprávne skutkové tvrdenia iného podniku.
Toto oznámenie neporušuje ani zásadu in dubio pro reo, ani zásadu prezumpcie neviny, tak ako vyplýva okrem iného z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorá je rovnako súčasťou základných práv, ktoré sú podľa judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyše potvrdená článkom 6 ods. 2 EÚ, ako aj článkom 48 Charty základných práv Európskej únie, uznané v právnom poriadku Únie. Spolupráca podľa tohto oznámenia je totiž na jednej strane pre dotknutý podnik úplne dobrovoľná a nevyplýva z nej nijaká povinnosť podniku predložiť dôkazy a na druhej strane nemá vplyv na povinnosť Komisie, ktorá v súvislosti so zisteným porušením znáša dôkazné bremeno predložiť dôkazy, ktoré môžu z právneho hľadiska dostatočne doložiť existenciu skutkových okolností zakladajúcich porušenie. Na tento účel Komisia môže vychádzať bez toho, aby porušila zásadu prezumpcie neviny, nielen z dokumentov, ktoré získala pri kontrolách podľa nariadení č. 17 a č. 1/2003 alebo ktoré získala na základe žiadostí o informácie podľa uvedených nariadení, ale aj z dôkazov, ktoré jej podnik dobrovoľne predložil podľa tohto oznámenia.
Oznámenie o spolupráci neporušuje ani zásadu proporcionality. Toto oznámenie sa javí ako vhodný a nevyhnutný nástroj na preukázanie existencie tajných horizontálnych kartelov, a teda na usmernenie správania podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže. Hoci totiž nástroje uvedené v článkoch 18 až 21 nariadenia č. 1/2003, konkrétne žiadosti o informácie a inšpekcie, predstavujú nevyhnutné opatrenia pri stíhaní porušení práva hospodárskej súťaže, tajné kartely je často ťažké zistiť a objasniť bez spolupráce dotknutých podnikov. Účastník kartelu, ktorý chce ukončiť svoju účasť, tak môže byť odradený od informovania Komisie o karteli z dôvodu vysokej pokuty, ktorá mu hrozí. Oznámenie o spolupráci má tým, že stanovuje priznanie oslobodenia od pokút alebo výrazné zníženie pokuty pre podniky, ktoré predložia Komisii dôkazy o existencii horizontálneho kartelu, zabrániť tomu, aby takýto účastník neposkytol Komisii informácie o existencii kartelu.
Napokon, Komisia si bez toho, aby prekročila právomoci, ktoré jej vyplývajú z nariadenia č. 1/2003, stanovila v oznámení o spolupráci pravidlá správania na usmernenie výkonu svojej diskrečnej právomoci v oblasti určovania pokút s cieľom zohľadniť najmä správanie podnikov v priebehu správneho konania a tým lepšie zaručiť rovnosť zaobchádzania s dotknutými podnikmi. Komisia je totiž oprávnená, ale nie povinná uložiť pokutu podniku, ktorý porušil článok 81 ES. Okrem toho článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003 neobsahuje taxatívny výpočet kritérií, ktoré môže Komisia vziať do úvahy pri stanovení výšky pokuty. Správanie podniku v priebehu správneho konania teda môže patriť k faktorom, ktoré je potrebné zohľadniť pri stanovení výšky pokuty.
(pozri body 149, 150, 153, 155, 160, 162, 163, 168, 169, 171, 174 – 176)
15. Právomoci Spoločenstva sa musia vykonávať v súlade s medzinárodným právom. Právo vlastniť majetok nie je chránené len medzinárodným právom, ale patrí tiež k všeobecným zásadám práva Únie. Prednosť medzinárodného práva pred právom Únie sa však nevzťahuje na primárne právo a osobitne na všeobecné zásady, medzi ktoré patria základné práva. V tejto súvislosti právo vlastniť majetok nie je absolútnym privilégiom, ale treba ho posudzovať s ohľadom na jeho spoločenskú funkciu. V dôsledku toho môže byť výkon práva vlastniť majetok obmedzený pod podmienkou, že toto obmedzenie skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu sledovaným Spoločenstvom a nepredstavuje vzhľadom na sledovaný cieľ neprimeraný a neprípustný zásah do samotnej podstaty takto zaručeného práva. Keďže uplatňovanie článkov 81 ES a 82 ES predstavuje jeden z aspektov verejného záujmu Spoločenstva, na základe týchto článkov možno obmedziť výkon práva vlastniť majetok pod podmienkou, že takéto obmedzenia nie sú neprimerané a nezasahujú do samotnej podstaty tohto práva.
(pozri body 187 – 190)
16. Aj keď usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nemožno kvalifikovať ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v každej situácii dodržiavať, stanovujú orientačné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa nemôže v konkrétnom prípade odkloniť bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Komisia sa prijatím takýchto pravidiel správania a tým, že ich zverejnením oznámila, že ich v budúcnosti uplatní na prípady, ktorých sa týkajú, sama obmedzuje vo výkone svojej diskrečnej právomoci a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho uvedené usmernenia všeobecne a abstraktne určujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatňovať pri stanovení výšky pokút, a ktorá v dôsledku toho zaisťuje právnu istotu podnikov.
(pozri body 200 – 202)
17. Závažnosť porušení práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže sa musí určiť na základe veľkého množstva skutočností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrašujúci účinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohľadniť.
V súlade s bodom 1 A prvým odsekom usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO Komisia musí v rámci posúdenia závažnosti porušenia vykonať posúdenie konkrétneho dopadu na trh iba vtedy, keď sa zdá, že tento dopad je merateľný. Komisia musí pri posudzovaní tohto dopadu vychádzať z hospodárskej súťaže, aká by normálne existovala, keby k porušeniu nedošlo. Pokiaľ teda žalobcovia nepreukazujú, že konkrétny dopad kartelov bol merateľný, nie je Komisia povinná zohľadniť konkrétny dopad porušení na účely posúdenia ich závažnosti. Účinok protisúťažného postupu nie je totiž určujúcim kritériom pri posudzovaní závažnosti porušenia. Skutočnosti týkajúce sa úmyslu môžu byť dôležitejšie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených účinkov, najmä ak ide o porušenia, ktoré sú už svojou povahou závažné, ako je rozdelenie trhov. Povaha porušenia má zásadný význam, a to najmä pri kvalifikácii porušenia ako „veľmi závažného“. Z opisu veľmi závažných porušení v uvedených usmerneniach vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cieľom je najmä rozdelenie trhov, môžu mať iba na základe ich samotnej povahy za následok kvalifikáciu porušenia ako „veľmi závažného“ bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznačovať osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom a bez toho, aby nezohľadnenie konkrétneho dopadu porušení mohlo viesť k porušeniu zásady prezumpcie neviny.
Za týchto okolností nezávisle od údajne rozmanitej štruktúry kartelov porušenia pravidiel hospodárskej súťaže konštatované v rozhodnutí Komisie patria už svojou povahou medzi najzávažnejšie porušenia článku 81 ES, pokiaľ spočívajú v tajných dohodách medzi súťažiteľmi o tom, že si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, že si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáže nových výťahov a/alebo eskalátorov a že si nebudú konkurovať, pokiaľ ide o údržbu a modernizáciu výťahov a eskalátorov. Okrem toho, že spôsobujú vážne narušenie hospodárskej súťaže, tieto kartelové dohody odporujú hlavnému cieľu Zmluvy týkajúcemu sa integrácie trhu Spoločenstva tým, že zaväzujú účastníkov k rešpektovaniu existencie oddelených trhov, často vymedzených podľa štátnych hraníc, čo vedie k izolácii týchto trhov. Takéto porušenia, najmä v prípade horizontálnych kartelov, sú kvalifikované ako osobitne závažné alebo ako zjavné porušenia.
(pozri body 198, 214, 215, 221 – 223, 234, 235, 254)
18. Pokiaľ ide o rozhodnutia Komisie, ktorými sa konštatuje porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže a ukladajú pokuty, požiadavky podstatnej formálnej náležitosti, ktorú predstavuje povinnosť odôvodnenia, sú splnené vtedy, keď vo svojom rozhodnutí Komisia uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili posúdiť závažnosť a trvanie porušenia, bez toho, aby v ňom bola povinná uviesť podrobnejšie vysvetlenie alebo číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokuty. Pokiaľ Komisia v napadnutom rozhodnutí uvedie, že východiskové sumy pokút boli stanovené s prihliadnutím na povahu porušení a rozsah relevantného geografického trhu a že analyzovala závažnosť porušení vo vzťahu k vlastnostiam účastníkov, pričom pre každé porušenie rozlíšila dotknuté podniky v závislosti od ich obratov na trhu s výrobkami, ktoré boli predmetom kartelu v krajine, ktorej sa porušenie týkalo, kritériá posúdenia, ktoré umožnili Komisii zmerať závažnosť zistených porušení, sú v napadnutom rozhodnutí dostatočne uvedené v súlade s článkom 253 ES.
(pozri body 203, 240, 243 – 245)
19. Pokiaľ ide o rozhodnutia Komisie, ktorými sa konštatuje porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže a ukladajú pokuty, veľkosť relevantného trhu v zásade nie je povinným faktorom, ale len jednou z okolností relevantných na účely posúdenia závažnosti porušenia, pričom Komisia navyše nie je povinná vymedziť relevantný trh alebo posúdiť jeho veľkosť, pokiaľ má predmetné porušenie protisúťažný cieľ. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO totiž nestanovujú, že suma pokút sa vypočíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia však ani tomu, aby sa tieto obraty vzali do úvahy pri stanovení výšky pokuty s cieľom dodržať všeobecné zásady práva Únie, pokiaľ si to okolnosti vyžadujú.
Za týchto okolností nie sú neprimerané východiskové sumy pokút, ktoré boli stanovené za porušenie, ku ktorému došlo v Luxembursku, zodpovedajúce jednej polovici minimálnej hodnoty, ktorá je štandardne stanovená v usmerneniach pre veľmi závažné porušenie.
(pozri body 247, 248)
20. V rámci výpočtu pokút uložených na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 je rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi neoddeliteľne späté s výkonom právomocí, ktoré plynú Komisii z tohto ustanovenia. V rámci svojho priestoru na voľnú úvahu Komisia totiž musí individuálne prispôsobiť sankcie v závislosti od samotného správania a charakteristík dotknutých podnikov, aby v každom jednotlivom prípade zabezpečila plnú účinnosť pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO tak pre porušenie určitej závažnosti môže byť nevyhnutné v prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, vážiť všeobecnú východiskovú sumu, aby sa dosiahla konkrétna východisková suma zohľadňujúca váhu, a teda skutočný dopad protiprávneho správania každého podniku na hospodársku súťaž, najmä ak existuje značný rozdiel vo veľkosti podnikov, ktoré sa dopustili porušenia rovnakej povahy. Osobitne je nevyhnutné brať do úvahy skutočnú hospodársku schopnosť porušovateľov spôsobiť značnú škodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebiteľom.
Okrem toho právo Únie neobsahuje všeobecne uplatniteľnú zásadu, podľa ktorej musí byť sankcia primeraná vo vzťahu k významu podniku na trhu s výrobkami, ktorý je predmetom porušenia.
Napokon, pokiaľ ide o posúdenie závažnosti porušenia v závislosti od zaradenia členov kartelu do kategórií, pri posudzovaní, či je také rozdelenie v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa súd Únie v rámci skúmania zákonnosti výkonu diskrečnej právomoci, ktorú ma Komisia v predmetnej oblasti, musí obmedziť na preskúmanie koherentnosti a objektívnej odôvodnenosti tohto rozdelenia. Okrem toho podľa vyššie uvedených usmernení k metóde stanovovania pokút zásada rovnakého postihu za to isté konanie môže viesť k uloženiu rôznych pokút dotknutým podnikom bez toho, aby sa toto rozlišovanie riadilo aritmetickým výpočtom.
(pozri body 255 – 258, 263, 265)
21. Poľahčujúcu okolnosť na základe bodu 3 tretej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nemožno uznať v prípade, ak sa porušenie skončilo ešte pred prvým zásahom Komisie. O poľahčujúcu okolnosť v zmysle uvedeného ustanovenia totiž logicky môže ísť len vtedy, keď bol podnet na ukončenie protisúťažného správania dotknutých podnikov vyvolaný zásahom Komisie. Účelom tohto ustanovenia je v prípade, keď Komisia začne v tomto smere vyšetrovanie, podnietiť podniky, aby okamžite ukončili svoje protisúťažné správanie, takže zníženie pokuty z tohto dôvodu nemožno použiť v prípade, ak sa porušenie skončilo ešte pred prvým zásahom Komisie. Uplatnenie zníženia za takých okolností by totiž viedlo k dvojitému zohľadneniu dĺžky trvania porušenia pri stanovení výšky pokút.
(pozri bod 274)
22. Prijatie programu na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej súťaže podnikom, ktorý sa dopustil porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, nezaväzuje Komisiu, aby znížila pokutu na základe tejto skutočnosti. Okrem toho, hoci je iste dôležité, aby podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby sa jeho zamestnanci v budúcnosti dopúšťali ďalšieho porušovania súťažného práva Únie, prijatie takých opatrení nič nemení na existencii konštatovaného porušenia. Komisia preto nie je povinná prihliadnuť na túto okolnosť ako na poľahčujúcu okolnosť, najmä ak porušenia konštatované v napadnutom rozhodnutí predstavujú zjavné porušenie článku 81 ES.
(pozri bod 282)
23. Oznámenie o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov je nástroj, ktorého účelom je určiť v súlade s predpismi vyššej právnej sily kritériá, ktoré Komisia zamýšľa uplatňovať v rámci výkonu svojej diskrečnej právomoci pri stanovovaní pokút ukladaných za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Z toho vyplýva samoobmedzenie tejto právomoci, ktoré však nie je nezlučiteľné so zachovaním značnej miery voľnej úvahy Komisie.
Komisia teda disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posudzovaní otázky, či majú dôkazy predložené podnikom, ktorý požiadal o uplatnenie oznámenia o spolupráci, významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 uvedeného oznámenia.
Rovnako po konštatovaní, že dôkazy predstavujú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 21 oznámenia o spolupráci, Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy, keď má stanoviť presnú úroveň zníženia pokuty, ktoré sa má priznať dotknutému podniku. Bod 23 písm. b) prvý odsek oznámenia o spolupráci totiž stanovuje pásma na zníženie pokuty pre rôzne kategórie dotknutých podnikov. Vzhľadom na uvedenú mieru voľnej úvahy jej súd Únie môže vytknúť iba zjavné prekročenie tejto miery voľnej úvahy.
Za týchto podmienok Komisia zjavne neprekračuje svoju mieru voľnej úvahy, keď sa domnieva, že významnú pridanú hodnotu nemá vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, že v určitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré už Komisia mala k dispozícii, keďže takéto vyhlásenie výrazne neuľahčuje úlohu Komisie, a teda nepostačuje na odôvodnenie zníženia pokuty z dôvodu spolupráce.
(pozri body 295, 296, 298 – 300, 309, 311)
24. V rámci posúdenia spolupráce poskytnutej účastníkmi kartelu počas správneho konania Komisia nemôže porušiť zásadu rovnosti zaobchádzania. Pokiaľ totiž postavenie jednotlivých podnikov sankcionovaných pokutou za porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže nie je porovnateľné, Komisia neporuší zásadu rovnosti zaobchádzania, keď prizná zníženia pokút určitým podnikom podľa pridanej hodnoty ich spolupráce a odmietne priznať inému podniku takéto zníženie podľa oznámenia o oslobodení od pokút a o znížení pokút v prípadoch kartelov. V tejto súvislosti sa pridaná hodnota spolupráce posudzuje v závislosti od dôkazov, ktoré Komisia už má k dispozícii. Keď teda podnik predloží dôkazy, ktoré nie sú rozhodujúce pre preukázanie existencie kartelu, ale ktoré iba posilňujú schopnosť Komisie preukázať porušenie tým, že potvrdzujú dôkazy, ktoré už má k dispozícii, alebo keď taký podnik predloží Komisii dôkazy s významnou pridanou hodnotou až niekoľko mesiacov po iných podnikoch a v každom prípade nepredloží listinné dôkazy z relevantného obdobia, Komisia zjavne neprekročí svoju mieru voľnej úvahy, keď pre takýto podnik stanoví zníženie pokuty na veľmi nízke percento.
(pozri body 313, 315, 319, 335, 336, 344, 347)
25. Pokiaľ ide o dodržanie zásady proporcionality v rámci stanovovania výšky pokút za porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, takéto pokuty nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom, čiže vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel hospodárskej súťaže, a výška pokuty uloženej podniku z dôvodu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže musí byť primeraná vo vzťahu k porušeniu posudzovanému ako celku, a to najmä s prihliadnutím na závažnosť porušenia. Okrem toho Komisia je oprávnená pri stanovení výšky pokút vziať do úvahy potrebu zaručiť dostatočne odstrašujúci účinok pokút.
V tejto súvislosti po prvé kartely spočívajúce predovšetkým v tajných dohodách medzi súťažiteľmi o tom, že si rozdelia trhy alebo zmrazia trhové podiely tým, že si rozdelia zadávanie projektov predaja a montáže nových výťahov a/alebo eskalátorov a že si nebudú konkurovať, pokiaľ ide o údržbu a modernizáciu výťahov a eskalátorov, predstavujú porušenia, ktoré už svojou povahou patria medzi najzávažnejšie porušenia článku 81 ES.
Po druhé Komisia môže pri výpočte výšky pokút zohľadniť najmä veľkosť a hospodársku silu hospodárskej jednotky, ktorá koná ako podnik v zmysle článku 81 ES. Relevantný podnik, ktorý treba vziať do úvahy, však nezodpovedá každej dcérskej spoločnosti, ktorá sa zúčastnila na porušení, ale materskej spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam. Po tretie, pokiaľ ide o primeranosť pokút vo vzťahu k veľkosti a hospodárskej sile predmetných hospodárskych jednotiek, Komisia je povinná rešpektovať maximálnu hranicu vo výške 10 % uvedenú v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, ktorej cieľom je zabrániť neprimeranosti pokút vo vzťahu k významu podniku. Celkovú výšku pokút predstavujúcu približne 2 % konsolidovaného obratu dotknutého podniku počas hospodárskeho roka predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia však nemožno považovať za neprimeranú vo vzťahu k veľkosti tohto podniku.
(pozri body 367 – 370)