ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(plénum)
z 24. júna 2008 (*)
„Verejná služba – Zamestnanci ECB – Odmena – Prerokovanie s výborom zamestnancov ECB – Spôsob výpočtu ročnej úpravy odmien – Výkon rozsudku súdu Spoločenstva – Retroaktivita“
Vo veci F‑15/05,
ktorej predmetom je žaloba podľa článku 36.2 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve ES,
Carlos Andres, zamestnanec Európskej centrálnej banky, s bydliskom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), a 8 ďalších žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe, v zastúpení: G. Vandersanden a L. Levi, advokáti,
žalobcovia,
proti
Európskej centrálnej banke (ECB), v zastúpení: C. Zilioli a K. Sugar, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát,
žalovanej,
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum),
v zložení: predseda P. Mahoney, sudcovia H. Kreppel (spravodajca) a S. Van Raepenbusch, predsedovia komôr, I. Boruta, H. Kanninen, H. Tagaras a S. Gervasoni,
tajomník: W. Hakenberg,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. mája 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Žalobcovia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev faxom 21. marca 2005 (podanie originálu sa uskutočnilo 23. marca 2005), podali túto žalobu, ktorou predovšetkým navrhujú na jednej strane zrušenie ich výplatných listín za mesiac júl 2004 v rozsahu, v akom obsahujú zvýšenie platu stanoveného podľa údajne nezákonnej ročnej úpravy odmien a v akom sa toto zvýšenie retroaktívne nevzťahuje na roky 2001, 2002 a 2003, ako aj na druhej strane priznanie náhrady škody.
Právny rámec
2 Článok 36 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý je pripojený k Zmluve ES (ďalej len „štatút ESCB“), obsahuje tieto ustanovenia:
„Zamestnanci
36.1. Rada guvernérov na návrh výkonnej rady stanoví podmienky zamestnávania zamestnancov ECB.
36.2. Súdny dvor [Európskych spoločenstiev] má právomoc rozhodovať spory medzi ECB a jej zamestnancami podľa podmienok stanovených v podmienkach zamestnávania.“
3 Na základe článku 36.1 štatútu ESCB prijala rada guvernérov ECB 9. júna 1998 podmienky zamestnávania zamestnancov ESB (rozhodnutie ESB z 9. júna 1998 o prijatí podmienok zamestnávania zamestnancov ESB [neoficiálny preklad], zmenené 31. marca 1999, Ú. v. ES L 125, s. 32, a 5. júla 2001, Ú. v. ES L 201, s. 25; ďalej len „podmienky zamestnávania“).
4 Článok 42 podmienok zamestnávania upresňuje článok 36.2 štatútu ESCB:
„Súdny dvor... má po vyčerpaní všetkých dostupných vnútroštátnych opravných prostriedkov právomoc rozhodovať spory medzi ECB a jej zamestnancom alebo bývalým zamestnancom, na ktorého sa vzťahujú tieto podmienky zamestnávania.
Táto právomoc sa obmedzuje na preskúmanie zákonnosti opatrenia alebo rozhodnutia, okrem sporu finančného charakteru, v ktorom má Súdny dvor plnú rozhodovaciu právomoc.“ [neoficiálny preklad]
5 Pokiaľ ide o pracovnoprávne vzťahy, článok 9 podmienok zamestnávania predovšetkým stanovuje:
„a) Pracovnoprávne vzťahy medzi ECB a jej zamestnancami sú upravené pracovnými zmluvami uzavretými v súlade s týmito podmienkami zamestnávania. Podmienky zamestnávania sú upravené v predpisoch uplatniteľných na zamestnancov [ECB] prijatých výkonnou radou.
...
c) Podmienky zamestnávania nie sú upravené žiadnym osobitným vnútroštátnym právom. ECB uplatňuje i) všeobecné zásady, ktoré sú spoločné pre všetky právne poriadky členských štátov, ii) všeobecné zásady práva Spoločenstva (ES) a iii) pravidlá obsiahnuté v nariadeniach a smerniciach (ES) týkajúcich sa sociálnej politiky určenej členským štátom. Vždy, keď to bude potrebné, budú tieto právne akty uplatňované ECB. V tejto súvislosti budú náležite vzaté do úvahy odporúčania (ES) v oblasti sociálnej politiky. Pri výklade práv a povinností, ktoré sú stanovené v týchto podmienkach zamestnávania, ECB vezme náležite do úvahy zásady, ktoré sú zakotvené v nariadeniach, v pravidlách a v judikatúre, ktoré sa uplatňujú na zamestnancov inštitúcii Spoločenstva.“ [neoficiálny preklad]
6 Pokiaľ ide o úpravy platov, článok 13 podmienok zamestnávania stanovuje:
„Na návrh výkonnej rady prijme Rada guvernérov všeobecné úpravy platu s účinnosťou od 1. júla každého roka.“ [neoficiálny preklad]
7 Pokiaľ ide o zastupovanie zamestnancov podľa článkov 45 a 46 podmienok zamestnávania, ktoré je uvedené v deviatej časti nazvanej „Zastupovanie zamestnancov“:
„45. Výbor zamestnancov, ktorého členovia sú volení tajným hlasovaním, je poverený zastupovať všeobecné záujmy všetkých zamestnancov vo veci pracovných zmlúv, nariadení uplatniteľných na zamestnancov a odmien, podmienok zamestnávania, pracovných podmienok, zdravia a bezpečnosti v ECB, sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov.
46. S výborom zamestnancov je potrebné konzultovať pred akoukoľvek zmenou týchto podmienok zamestnávania, pravidiel uplatniteľných na zamestnancov alebo týkajúcich sa akýchkoľvek s nimi súvisiacich otázok, ktoré sú vymedzené v článku 45 vyššie.“ [neoficiálny preklad]
8 Ustanovenia článku 46 podmienok zamestnávania sú upresnené v pravidlách uplatniteľných na zamestnancov ECB („European Central Bank Staff Rules“), ktoré stanovujú najmä podmienky konzultačného postupu medzi ECB a výborom zamestnancov (článok 9.2).
9 Dňa 17. júna 2003 bolo podpísané memorandum o porozumení o vzťahoch medzi vedením ECB a výborom zamestnancov („Memorandum of Understanding on Relations between Executive Board and the Staff Committee of the ECB“, ďalej len „memorandum o porozumení“), ktoré predovšetkým definuje kontext a postupy, ktoré sa majú dodržiavať.
10 Vo svojej preambule stanovuje, že „sa musí vynaložiť úsilie, aby sa poskytli všetky relevantné informácie a aby sa čo najskôr nadviazal dialóg, pokiaľ tomu nebránia vážne dôvody“ („efforts shall be made to provide all relevant information and to initiate a dialogue at the earliest possible time in so far as there are no overriding reasons for not doing so“).
11 Článok 6 memoranda o porozumení určuje podmienky žiadosti o stanovisko:
„Pokiaľ prezident alebo jeho zástupca zaháji konzultačný postup, predloží výboru zamestnancov písomnú žiadosť o stanovisko spolu s úplnými informáciami, a to takými, ktoré výboru zamestnancov umožnia oboznámiť sa s otázkou, ktorá je predmetom konzultácie a preskúmať ju, pokiaľ tomu nebránia vážne dôvody...“
12 Článok 15 memoranda o porozumení stanovuje zjednodušený konzultačný postup:
„Strany dialógu sa môžu z dôvodov, ktoré musia byť odôvodnené jednou z týchto strán, dohodnúť na postupe, ktorého cieľom je znížiť počet výmen názorov na osobitnú otázku. V tomto prípade strany definujú na základe vzájomnej dohody časový harmonogram ad hoc.“
13 Na základe článku 13 podmienok zamestnávania vypracovala Výkonná rada ECB metódu na vykonanie všeobecných platových úprav („General Salary Adjustment – GSA“, ďalej len „metóda výpočtu“). V zásade sa opiera o osobitné posúdenie úprav platov v organizáciách, ktoré sú hlavnými zdrojmi pri nábore zamestnancov ECB, ako sú národné centrálne banky (ďalej len „referenčné organizácie“), aby platy zamestnancov ECB boli naďalej na rovnakej úrovni ako je úroveň ich odmien. Pokiaľ ide o roky 1999 až 2001, Rada guvernérov ECB prijala 20. júna 1999 metódu výpočtu (ďalej len „GSA 1999/2001“). Následne Rada guvernérov toto znenie pre roky 2002 až 2004 zmenila a doplnila (ďalej len „GSA 2002/2004“).
14 Podľa GSA 1999/2001 sa úprava platu zamestnancov každej referenčnej organizácie (v percentách) posudzuje vo vzťahu k počtu jej zamestnancov podľa týchto zásad:
„– ročná všeobecná úprava platov [bude] založená na priemernom vývoji nominálnych platov v pätnástich [národných centrálnych bankách a v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BMZ)], ako ‚centrálnej banky‘ centrálnych bánk,
– budú zohľadnené ročné úpravy v referenčných orgánoch za príslušný kalendárny rok,
– zváži sa vývoj nominálneho platu, vyváženosť bude závisieť od počtu osôb zamestnaných v každej referenčnej inštitúcii,
– …“
15 V dôsledku toho sa v GSA 1999/2001 nijako nerozlišovalo medzi rozličnými referenčnými organizáciami a nebola stanovená žiadna možnosť opravy.
16 Naopak v GSA 2002/2004 sa v súlade s tými istými zásadami zohľadňujú dve skupiny referenčných organizácii, keďže každá skupina bude mať pri výpočte ročnej úpravy váhu vo výške 50 %:
„– Všeobecná ročná úprava platov bude založená na priemernom vývoji nominálnych platov v týchto inštitúciách:
– 1. pätnásť [národných centrálnych bánk] a BMZ,
– 2. inštitúcie a orgány Európskych spoločenstiev (teda Komisia Európskych [spoločenstiev] a jej agentúry, Rada Európskej únie, [európsky] Parlament, Súdny dvor, Dvor audítorov [Európskych spoločenstiev], [Európsky] hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov [Európskej únie]),
,koordinované organizácie‘ (teda [Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO)], [Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)], Európska vesmírna agentúra, Európske stredisko pre strednodobé predpovedanie počasia, Rada Európy, Západoeurópska únia),
Európska investičná banka.
– zváži sa vývoj nominálnych platov v závislosti od počtu osôb zamestnaných v každej referenčnej inštitúcii,
– každá referenčná skupina (body 1 a 2 vyššie) bude mať váhu 50 %.“
17 Okrem iného GSA 2002/2004 stanovujú systém opravy úprav vzhľadom na údaje, ktoré sa stali dostupné neskôr:
„Zohľadnia sa ročné úpravy (ak sú možné) v referenčných organizáciách za príslušný kalendárny rok. Pokiaľ úpravy nie sú za príslušný kalendárny rok možné, použijú sa údaje za predchádzajúci rok a za predpokladu dostupnosti údajov, bude rozdiel medzi dostupnými údajmi a skutočnými údajmi opravený v nasledujúcom roku.“
18 Rozhodnutie európskej centrálnej banky zo 4. marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (ECB/2004/3) (Ú. v. ES L 80, s. 42; Mim. vyd. 01/005, s. 51) vo svojom článku 2 ods. 1 uvádza, že každý občan Únie má „právo na prístup k dokumentom ECB s výhradou podmienok a obmedzení vymedzených v tomto rozhodnutí“, a vo svojom článku 4 ods. 1 stanovuje, že ECB odmietne prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana verejného záujmu, súkromia a integrity jednotlivca, dôvernosti informácií, ktorá je predmetom ochrany podľa práva Spoločenstva. Pokiaľ ide o uplatnenie takejto výnimky článok 4 ods. 4 uvedeného rozhodnutia stanovuje:
„Pokiaľ ide o dokumenty tretej osoby a nie je zrejmé, či dokument môže alebo nemôže byť zverejnený, ECB sa poradí s dotknutou treťou osobou s cieľom posúdiť, či sa môže uplatniť výnimka podľa tohto článku.“
Skutkové okolnosti
19 Žalobcovia uzatvorili pracovné zmluvy s ECB, ktoré predovšetkým stanovovali, že podmienky zamestnávania a ich zmeny sú ich neoddeliteľnou súčasťou.
20 Rozsudkom Súdu prvého stupňa z 20. novembra 2003, Cerafogli a Poloni/ECB, T‑63/02, Zb. s. II‑4929 boli zrušené rozhodnutia obsiahnuté vo výplatných listinách zaslaných 13. júla 2001 dvom žalobcom, ktorí boli zamestnancami ECB, za mesiac júl 2001, a to z dôvodu, že ECB pred úpravou platov za rok 2001 nekonzultovala s výborom zamestnancov.
21 Dňa 16. decembra 2003 zaslala ECB všetkým zamestnancom memorandum, v ktorom oznámila, že v nadväznosti na rozsudok Súdu prvého stupňa, začne konzultáciu s výborom zamestnancov, pokiaľ ide o uplatnenie metódy výpočtu za roky 2001, 2002 a 2003. V tomto memorande sa osobitne hovorilo:
„Správny orgán teraz začne konzultáciu s výborom zamestnancov, pokiaľ ide o uplatnenie metodiky za roky 2001, 2002 a 2003. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v rozsudku Súdu [prvého stupňa] nič neodôvodňuje navrhnúť v rámci konzultácie, že by bolo potrebné upraviť výpočty pre niektorý z týchto rokov.“
22 Oznámením z 9. januára 2004 začala ECB postup konzultácie tým, že výboru zamestnancov predložila zoznamy údajov, ktoré poskytli referenčné organizácie za roky 2001, 2002 a 2003.
23 Výbor zamestnancov odpovedal 25. marca 2004 tak, že položil rôzne otázky týkajúce sa údajov poskytnutých ECB a požiadal o retroaktívne uplatnenie výsledku konečného výpočtu úpravy platov zamestnancov ECB za roky 2001, 2002 a 2003, a to najmä na základe rozporov, ktoré uviedol výbor zamestnancov medzi údajmi, ktoré 9. januára 2004 poskytla ECB a údajmi rovnakej povahy, ktoré obdŕžal výbor zamestnancov od výborov zamestnancov referenčných organizácií. Výbor zamestnancov si želal úpravu platov vo výške zohľadňujúcej všetky tieto skutočnosti.
24 Následne sa medzi výborom zamestnancov a zástupcami ECB uskutočnili viaceré „technické“ a „ad hoc“ stretnutia. Konkrétne technické stretnutie sa konalo 30. marca 2004, počas ktorého zástupcovia výboru zamestnancov (vrátane žalobkyne, pani Cerafogli) poskytli kópie všetkých dokumentov, ktoré výbor obdŕžal od výborov zamestnancov referenčných organizácií za predchádzajúce roky. Úprava platov za roky 2001 až 2003 bola rovnako predmetom technického stretnutia, ktoré sa konalo 11. mája 2004. Zástupca ECB, pán Kelly, poskytol číselné údaje týkajúce sa niektorých národných centrálnych bánk a vysvetlil, že by bolo potrebné diskutovať o ich rozdelení pre každý z rokov 2001, 2002 a 2003 a upresnil, že ak by číselné údaje preukázali rozdiel, došlo by pravdepodobne k úprave. Na otázku zástupcov výboru zamestnancov (vrátane žalobcu, pána Seigneura) v súvislosti s retroaktívnou úpravou sa zástupca ECB vyjadril, že uprednostňuje, aby úprava nadobudla účinnosť v roku 2004. Ďalšie ad hoc stretnutia týkajúce sa úpravy platov sa konali 1. júna 2004 za prítomnosti zástupcu ECB, pána Kellyho, a hovorcu výboru zamestnancov, pána van de Veldea, ako aj jedného zo zástupcov hovorcu uvedeného výboru, pána van der Arka, a 9. júna 2004 za prítomnosti dvoch zástupcov ECB, pána van Baaka a pána Kellyho a dvoch členov výboru zamestnancov, ktorí boli prítomní na stretnutí, ktoré sa konalo 1. júna 2004. Povaha, účasť a obsah týchto stretnutí, ktoré sa konali od 1. júna 2004 do 9. júna 2004, ako aj ďalších stretnutí, zostávajú vo viacerých smeroch kontroverzné.
25 Oznámením z 3. júna 2004 vyjadril výbor zamestnancov želanie, aby pravdepodobné výsledky úpravy platov, ku ktorej došlo v nadväznosti na postup konzultácie za roky 2001 až 2003, nadobudli účinnosť súčasne s úpravou, ktorá sa mala vykonať za rok 2004 (teda od 1. júla 2004, ako stanovuje článok 13 podmienok zamestnávania).
26 Pokiaľ ide o stretnutie, ktoré sa konalo 14. júna 2004, účastníci konania rovnako opísali jeho prípravu a priebeh odlišným spôsobom. Žalobcovia tvrdia, že výbor zamestnancov obdŕžal určité dôležité štatistické údaje až počas stretnutia, zatiaľ čo v rámci postupu konzultácie, ktorý začal na základe oznámenia z 9. januára 2004, nemali členovia výboru zamestnancov nikdy prístup ku všetkým dokumentom, ktorými referenčné organizácie oznámili percentuálne zvýšenie platov a číselné údaje o zamestnaných osobách (ďalej len „zdrojové údaje“). ECB naopak tvrdí, že poskytla predmetné štatistické údaje v piatok 11. júna 2004 a ukázala zdrojové údaje hovorcovi výboru zamestnancov, pánu van de Veldemu, a jednému z jeho zástupcov, pánovi van der Arkovi, v deň, ktorý nebola schopná upresniť. Tvrdenie, že je to práve výbor zamestnancov, ktorý ECB navrhol, aby jeho hovorca, ako aj jeden z jeho zástupcov hovorcu mal takýto prístup k zdrojovým údajom, potvrdzuje e-mail z 1. júna 2004 zástupcu hovorcu, pána van der Arka. Okrem toho existenciu takéhoto prístupu potvrdzuje písomné vyhlásenie z 13. júna 2005, ktoré okrem iného podpísali dvaja dotknutí zástupcovia výboru zamestnancov.
27 Výbor zamestnancov zastúpený svojim hovorcom a jedným zo svojich zástupcov hovorcu zaslal 14. júna 2004 generálnemu riaditeľovi generálneho riaditeľstva (GR) „Administratíva“ list, v ktorom napísal, že:
„Výbor zamestnancov nedávno obdŕžal zo strany riaditeľstva ľudských zdrojov, zrevidované číselné údaje týkajúce sa všeobecnej úpravy platov za roky 2001/2003.
Očakávali sme, že konzultácia o úprave platov za obdobie 2001[/]2003 bude ukončená včas, aby sa mohla stanoviť všeobecná úprava platov za rok 2004. Aj keď sme poskytli naše výsledky 25. marca, len nedávno sme obdŕžali zo strany riaditeľstva ľudských zdrojov tabuľku so zrevidovanými číselnými údajmi. Stretli sme sa s príslušnými členmi riaditeľstva ľudských zdrojov s cieľom pochopiť a ujasniť si tieto číselné údaje. Nezhody pretrvávajú s ohľadom na malý počet nezrovnalostí, ktoré nemôžu byť ešte vysvetlené, pokiaľ ide o Belgicko (2001), [Deutsche] Bundesbank (2001 a 2002) a Komisiu… (2002). Nové údaje sa stali dostupné pre Írsko a EIB na základe nášho listu z 25. marca 2004. Doplňujúce informácie, ktoré poskytli naši kolegovia z Banca d’Italia, obsahujú skutočnosti, ktoré nijako nesúvisia so všeobecnou úpravou platov.
Tieto rozpory nie je možné vyriešiť pred časovým harmonogramom, ktorý bol navrhnutý na to, aby výkonná rada potvrdila úpravu za rok 2004. Riaditeľstvo ľudských zdrojov však už potvrdilo, že zo zrevidovaných údajov, ktoré mu boli poskytnuté, vyplýva kumulatívny účinok vo výške 0,9 % za obdobie 2001/2003, ktorý už bol vo výške 0,6 % vykázaný vo výpočte za rok 2004.
Vzhľadom na to, že pretrvávajúci rozpor, ak sa potvrdí, povedie k miernemu zvýšeniu konečného výsledku, navrhujeme, aby rozdiel vo výške 0,3 % (0,9 % – 0,6 %), ktorý už bol schválený na oboch stranách, sa pripočítal k výsledku všeobecnej úpravy platov za rok 2004, a aby akýkoľvek pretrvávajúci rozpor bol urovnaný v roku 2005, pokiaľ konečné číselné údaje budú potvrdené na základe spoločnej dohody.“
28 Dňa 15. júna 2004, čiže na druhý deň, schválila výkonná rada ECB návrh jej prezidenta zameraný na zvýšenie platu o 3,5 %, ktoré pozostávalo z 3,2 % za rok 2004, ako aj z dodatočnej a výlučnej úpravy vo výške 0,3 % za obdobie od roku 2001 do roku 2003, a rozhodla predložiť tento návrh Rade guvernérov na schválenie. Sadzba vo výške 3,2 %, zahŕňa 0,6 % v dôsledku údajov chýbajúcich v roku 2003, ktoré sa však stali dostupné v roku 2004.
29 V ten istý deň, t. j. 15. júna 2004, si zamestnanci ECB zvolili nový výbor zamestnancov.
30 V liste z 25. júna 2004 zaslanom viceprezidentovi ECB zastával nový výbor zamestnancov názor, že konzultačný postup týkajúci sa rokov 2001 až 2003 nebol ukončený na základe listu zo 14. júna 2004. Z tohto dôvodu požadoval odpoveď na list predchádzajúceho výboru zamestnancov z 25. marca 2004, aby sa dodržal konzultačný postup v súlade s memorandom o porozumení, ktorý zahŕňal druhú fázu konzultácie.
31 Rada guvernérov na svojom zasadnutí 1. júla 2004 prijala návrh výkonnej rady z 15. júna 2004.
32 Oznámením z 1. júla 2004 informoval riaditeľ riaditeľstva ľudských zdrojov GR „Administratíva“ všetkých zamestnancov, že Rada guvernérov prijala rozhodnutie o zvýšení platov o 3,5 % s účinnosťou od 1. júla 2004.
33 Vo svojom liste zo 7. júla 2004 odpovedal riaditeľ riaditeľstva ľudských zdrojov GR „Administratíva“ novému výboru zamestnancov vo veci úpravy platov za roky 2001 až 2003 takto:
– odkázal na listy z 9. januára 2004 (ktorými sa začal konzultačný postup) a listy výboru zamestnancov zo 14 a 25. júna 2004,
– zdôraznil, že „informácia… poskytnutá... bola overená a potvrdila existenciu ušlého príjmu vo výške 0,3 % v dotknutom období, a to z dôvodu chybných údajov, ktoré poskytli určité referenčné organizácie; v dôsledku toho rada guvernérov súhlasila s uplatnením osobitného príplatku vo výške 0,3 % percentuálneho podielu všeobecnej úpravy platov za rok 2004, čo viedlo k celkovému zvýšeniu o 3,5 % s účinnosťou od 1. júla 2004“,
– potvrdil, že konzultačný postup pokračuje („táto výmena názorov nie je uzavretá“), avšak s účinkom v ďalšom cykle úpravy („aj keď sa dosiahlo, že akýkoľvek pretrvávajúci rozpor bude urovnaný počas nasledujúcej úpravy platov, v záujme náležitej starostlivosti Vám navrhujem, aby ste vyjadrili svoje pripomienky pred uplynutím lehoty 20 pracovných dní od prijatia tohto listu.“).
34 Výplatné listiny, ktoré zahŕňali zvýšenie o 0,3 % za roky 2001 až 2003, ako aj zvýšenie o 3,2 % za rok 2004, boli žalobcom zaslané v polovici júla 2004.
35 Dňa 4. augusta 2004 odpovedal výbor zamestnancov na list ECB zo 7. júla 2004. Nový výbor zamestnancov, ktorý čiastočne vychádzal z iných údajov, ako sú údaje, ktoré poskytol predchádzajúci výbor zamestnancov, tvrdil, že nie je schopný pochopiť ako sa dospelo k číslu 0,3 %. Rozpory, ktoré teda zistil nový výbor zamestnancov, možno podľa jeho názoru pravdepodobne pripísať „nesprávnemu výkladu údajov zo strany [predchádzajúceho výboru zamestnancov] a správneho orgánu“.
36 V odpovedi na oznámenie výboru zamestnancov zo 4. augusta 2004 poskytol riaditeľ riaditeľstva GR „Administratíva“ oznámením z 23. septembra 2004 informácie a upresnenia s ohľadom na tri skutočnosti, ktoré bolo podľa listu výboru zamestnancov zo 14. júna 2004 potrebné ešte objasniť, pokiaľ išlo o úpravy platov za roky 2001 až 2003, v súvislosti s údajmi Banque nationale de Belgique, Deutsche Bundesbank a Komisie. Konzultačný postup považoval za ukončený.
37 Oznámením zo 6. októbra 2004, ktoré bolo zaslané riaditeľovi riaditeľstva ľudských zdrojov GR „Administratíva“, ho výbor zamestnancov najmä požiadal, aby vzal späť svoje oznámenie z 23. septembra 2004 a aby zaslal nový list, v ktorom by odpovedal na otázky, ktoré boli položené v jeho listoch z 25. marca, 25. júna a 4. augusta 2004, na ktoré neobdŕžal postačujúce odpovede. Inak bude výbor zamestnancov považovať konzultácie o všeobecnej úprave platov za roky 2001 až 2003 za neuskutočnené.
38 ECB odpovedala 23. februára 2005 na oznámenie výboru zamestnancov zo 6. októbra 2004. Oznámením z 28. februára 2005 výbor zamestnancov reagoval na list ECB z 23. februára 2005. ECB a výbor zamestnancov sa najmä týmito dvomi listami a príslušnými návrhmi, ktoré obsahovali, snažili ukončiť ich rozpor prostredníctvom uzavretia zmieru. Zásadou, ktorá je základom navrhovaného urovnania sporu zmierom bolo vykompenzovať nezohľadnenie rozdielov, ktoré uviedol výbor zamestnancov, pri výpočte úpravy platov za roky 2001 až 2003, a to poskytnutím dodatočnej dovolenky. Keďže sa ECB s výborom zamestnancov nedohodla, v oznámení zo 7. marca 2005 zopakovala názor, že konzultácia bola ukončená.
39 Zamestnanci ECB vrátane žalobcov, podali medzi 10. septembrom a 14. septembrom 2004 žiadosti o preskúmanie („administrative reviews“) ich výplatných listín za mesiac júl 2004. V týchto listoch, ktoré mali spoločnú štruktúru, žalobcovia požadovali najmä:
– revíziu ich výplatných listín za mesiac júl 2004 tak, aby tieto výplatné listiny retroaktívne zahŕňali v sume zaplatenej v júli 2004 výsledok revízie úpravy platov za roky 2001 až 2003,
– revíziu ich výplatných listín za mesiac júl 2004 tak, aby tieto výplatné listiny zahŕňali súhrn zostatku, ktorý vypočítal výbor zamestnancov, a ktorý vyplýval z revízie realizácie úpravy platov za roky 2001, 2002 a 2003 (teda 2,67 %), keďže platby sa majú uskutočniť retroaktívne,
– v prípade, ak by ECB zamietla žiadosť, ktorú v tejto súvislosti podal výbor zamestnancov, poskytnutie zdrojových údajov, ktoré ECB poskytli referenčné organizácie, aby sa preukázalo, že výpočty vykonané zo strany ECB sú v súlade s poskytnutými zdrojovými údajmi.
40 Dňa 9. decembra 2004 odpovedala ECB na žiadosti o preskúmanie. Aj jej odpovede mali spoločnú štruktúru, s výnimkou odpovede poskytnutej pánovi Polonimu, ktorá je odlišná vzhľadom na to, že pán Poloni údajne podal žiadosť o preskúmanie oneskorene.
41 Žalobcovia podali interné sťažnosti („grievance procedures“) listami z 9., 10. a 13. decembra 2004.
42 Interné sťažnosti boli zamietnuté listami zo 6. januára 2005, ktoré boli žalobcom oznámené 10. januára 2005.
Konanie a návrhy účastníkov konania
43 Táto žaloba bola zapísaná v kancelárii Súdu prvého stupňa pod číslom T‑131/05.
44 Uznesením z 15. decembra 2005 Súd prvého stupňa podľa článku 3 ods. 3 rozhodnutia Rady 2004/752/ES, Euratom z 2. novembra 2004, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej únie (Ú. v. EÚ L 333, s. 7), postúpil túto vec na Súd pre verejnú službu. Žaloba bola zapísaná v kancelárii Súdu pre verejnú službu pod číslom F‑15/05.
45 Po porade s účastníkmi konania Súd pre verejnú službu rozhodol o postúpení veci plénu.
46 Žalobcovia navrhujú, aby Súd pre verejnú službu:
– vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú, a v dôsledku toho,
– zrušil ich výplatné listiny za mesiac júl 2004,
– pokiaľ je to potrebné, zrušil rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o preskúmanie a interných sťažností, ktoré podali 9. decembra 2004 a 6. januára 2005,
– zaviazal ECB, aby predložila svoj „správny spis“,
– zaviazal ECB na náhradu im spôsobenej škody, a to na jednej strane z dôvodu straty kúpnej sily od 1. júla 2001 vo výške 5 000 eur pre každého žalobcu a na druhej strane z dôvodu nevyplatenej odmeny zodpovedajúcej zvýšeniu ich platov vo výške 1,86 % za obdobie od 1. júla 2001 do 30. júna 2002, o 0,92 % za obdobie od 1. júla 2002 do 30. júna 2003, a o 2,09 % za obdobie od 1. júla 2003 do 30. júna 2004, zvýšených o úrokovú sadzbu odo dňa ich splatnosti do dňa ich skutočného vyplatenia a vypočítanú na základe sadzby stanovenej ECB pre hlavné refinančné operácie počas dotknutého obdobia zvýšenú o dva body,
– zaviazal ECB na náhradu všetkých trov konania.
47 ECB navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:
– vyhlásil žalobu za neprípustnú, pokiaľ ide o pána Poloniho,
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– rozhodol o trovách konania v zmysle právnych predpisov.
48 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania v súlade s článkom 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ktorý sa mutatis mutandis uplatňuje na Súd pre verejnú službu podľa článku 3 ods. 4 rozhodnutia 2004/752 až do nadobudnutia účinnosti rokovacieho poriadku tohto naposledy uvedeného súdu Súd pre verejnú službu položil účastníkom konania písomné otázky a požadoval predloženie dokumentov, vrátane spisu so zdrojovými údajmi. Účastníci konania týmto opatreniam vyhoveli v stanovených lehotách.
49 Pokiaľ ide o žiadosť žalobcov, aby ECB predložila „správny spis“, je potrebné konštatovať, že mali prístup k spisu so zdrojovými údajmi. Nie je viac potrebné rozhodnúť o ich žiadosti, keďže neuviedli, do ktorých ďalších dokumentov bolo relevantné nahliadnuť.
50 Pokus o urovnanie sporu zmierom z podnetu Súdu pre verejnú službu bol neúspešný.
Právny stav
1. O návrhoch na zrušenie
51 Aj keď sú návrhy na zrušenie rovnako formálne vedené proti rozhodnutiam, ktorými sa zamietli žiadosti o preskúmanie a proti rozhodnutiam prijatým 6. januára 2005, ktorými sa zamietli interné sťažnosti žalobcov, ktoré boli podané 9, 10 a 13. decembra 2004, musia sa podľa ustálenej judikatúry, ktorá sa mutatis mutandis uplatňuje na ECB, považovať za rozhodnutia smerujúce proti rozhodnutiam, ktorými ECB stanovila odmenu žalobcov, teda rozhodnutiam, ktorým zodpovedajú výplatné listiny za mesiac júl 2004 (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, Zb. s. 23, bod 8).
52 Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody, ktoré sú v zásade založené na porušení povinnosti konzultovať s výborom zamestnancov o zmenách pravidiel uplatniteľných na zamestnancov, pokiaľ sa týkajú úpravy platov za roky 2001 až 2003, porušenia metódy výpočtu a nedostatku retroaktívneho uplatnenia opráv, ktoré sa majú vykonať vo všeobecnej úprave platov.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti konzultovať s výborom zamestnancov
Tvrdenia účastníkov konania
53 Žalobcovia svojim prvým žalobným dôvodom v podstate ECB vytýkajú, že porušila konzultačný postup výboru zamestnancov v rámci úpravy platov za roky 2001 až 2003. Tento žalobný dôvod sa skladá zo štyroch častí, ktoré spočívajú v údajnom porušení článkov 45 a 46 podmienok zamestnávania, článku 9 memoranda o porozumení, zásady riadnej správy vecí verejných a povinnosti konať v dobrej viere.
54 V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že zdrojové údaje, ktoré mali ECB poskytnúť referenčné organizácie a na základe ktorých vykonala svoje výpočty v rámci uplatnenia metód výpočtu za roky 2001, 2002 a 2003, neboli výboru zamestnancov nikdy poskytnuté. Navyše zastávajú názor, že ECB nedodržala svoju povinnosť konzultovať s výborom zamestnancov, ktorá vyplýva z článkov 45 a 46 podmienok zamestnávania a memoranda o porozumení tým, že včas neinformovala uvedený výbor, že nesprávne viedla technické stretnutia a nesprávne zorganizovala stretnutia ad hoc, že odpovedala na otázky výboru zamestnancov len nepostačujúco a že konzultačný postup nebol ukončený pri poskytovaní výplatných listín za mesiac júl 2004.
55 S odvolaním sa okrem iného na rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. apríla 2003, Robert/Parlament (T‑186/01, Zb. VS s. I‑A‑131 a II‑631, bod 64), ECB spochybňuje prípustnosť prvého žalobného dôvodu. Žalobcovia totiž neuviedli tento dôvod v konaní pred podaním žaloby.
56 Okrem toho, že sa vo veci konštatovala „prísna dôvernosť“ zdrojových údajov, ktoré boli ECB poskytnuté, ECB uvádza, že riaditeľstvo ľudských zdrojov GR „Administratíva“ však členom výboru zamestnancov umožnilo „prostredníctvom hovorcu… a zástupcu hovorcu“ presvedčiť sa o relevantnosti tabuliek, ktoré poskytla ECB tým, že im umožnilo oboznámiť s týmito dokumentmi v jej priestoroch, a zabezpečilo tak požadovanú transparentnosť v rámci konzultácie bez toho, aby boli tieto dokumenty zverejnené písomne. Táto skutočnosť je potvrdená vo vyhlásení piatich členov predchádzajúceho výboru zamestnancov.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
57 Je potrebné preskúmať všetky štyri časti prvého žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sú spojené a v akom žalobcovia rozvinuli jednotnú argumentáciu na svoju podporu.
58 Podľa článku 46 podmienok zamestnávania je potrebné konzultovať s výborom zamestnancov pred „akoukoľvek zmenou [týchto] podmienok zamestnávania, pravidiel uplatniteľných na zamestnancov alebo týkajúcich sa akýchkoľvek s nimi súvisiacich otázok, ktoré sú vymedzené v článku 45 [tých istých podmienok zamestnávania]“. Medzi uvedenými otázkami sú uvedené tie, ktoré súvisia s odmeňovaním.
59 Memorandum o porozumení, ktoré osobitne vychádza z týchto ustanovení, konkretizuje právo výboru zamestnancov byť konzultovaný a stanovuje osobitne postup, ktorý sa má dodržať, počínajúc povinnosťou ECB poskytnúť úplné informácie (pozri body 10 a 11 tohto rozsudku).
60 Je potrebné pripomenúť, že právo pracovníkov na informácie a na konzultácie predstavuje „všeobecnú zásadu pracovného práva“ (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2001, Dunnett a i./EIB, T‑192/99, Zb. s. II‑813, bod 105) vo svetle ktorého je potrebné vykladať relevantné ustanovenia memoranda o porozumení.
61 Žalobcovia v tejto súvislosti uviedli viacero výhrad, aby sa preukázalo, že konzultačný postup, ktorý požadujú relevantné ustanovenia podmienok zamestnávania a memoranda o porozumení, ECB správne nedodržala.
– O výhrade založenej na neúplnosti informácií poskytnutých zo strany ECB
62 Žalobcovia vytýkajú ECB, že neposkytla „úplné informácie“, keďže prístup k zdrojovým údajom nebol zabezpečený všetkým členom výboru zamestnancov z dôvodu údajnej dôvernosti týchto údajov.
63 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 6 memoranda o porozumení musí žiadosť o konzultáciu „obsahovať úplné informácie“, umožňujúce výboru zamestnancov „oboznámiť sa s otázkou, ktorá je predmetom konzultácie a preskúmať ju, pokiaľ tomu nebránia vážne dôvody“.
64 Dosah tejto povinnosti informovania sa musí v prejednávanej veci posúdiť v závislosti od povahy zdrojových údajov, ktoré ECB síce má k dispozícii, avšak ktoré od nej nepochádzajú. Zo spisu však vyplýva, že v čase skutkových okolností referenčné organizácie vo všeobecnosti poskytovali zdrojové údaje len s ubezpečením, že nebudú v širokej miere sprístupnené, ale že sa použijú len pre potreby ročnej úpravy platov zamestnancov ECB.
65 Za týchto podmienok nemožno ECB vytýkať, že konala v súlade s autorským pravidlom, ktoré je uvedené v článku 4 ods. 4 rozhodnutia ECB/2004/3, keď neposkytla zdrojové údaje všetkým členom výboru zamestnancov.
66 Tvrdenie, podľa ktorého ECB od roku 2006 sprístupnila zdrojové údaje všetkým členom výboru zamestnancov súčasne s výpočtom číselných údajov o úprave platov, nemôže tento záver spochybniť. Referenčné organizácie totiž súhlasili so širším sprístupnením svojich údajov len, pokiaľ ide o roky nasledujúce po sporných skutkových okolnostiach, v nadväznosti na iniciatívu ECB v tomto zmysle.
67 Naopak, zo spisu vyplýva na jednej strane, že hovorca výboru zamestnancov, ako aj jeden zo zástupcov hovorcu uvedeného výboru mali skutočne prístup k zdrojovým údajom. Samotný výbor zamestnancov navrhol, aby títo dvaja hovorcovia mali takýto prístup. Túto skutočnosť potvrdil listom z 1. júna 2004 zástupca hovorcu, pán van der Ark.
68 Okrem toho boli hovorcovia zvolení a riadne splnomocnení samotným výborom zamestnancov, a nie „vybraní“ správnym orgánom ECB ako privilegovaní partneri. Výsledky volieb v rámci výboru zamestnancov, pokiaľ ide o jeho hovorcu, pána van de Veldea, ako aj jeho dvoch zástupcov, pána Van Dammea a pána van der Arka, boli oznámené správnemu orgánu oznámením zo 17. februára 2003. Hovorcovia sa teda musia považovať za zástupcov, ktorí boli riadne splnomocnení samotným výborom zamestnancov na účely konzultácie o úprave platov za roky 2001, 2002 a 2003.
69 Je teda potrebné zastávať názor, že prostredníctvom svojich zástupcov bol výbor zamestnancov ECB ako orgán oboznámený so zdrojovými údajmi (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupňa z 24. októbra 2000, výbor zamestnancov ECB a i./ECB, T‑27/00, Zb. VS s. I‑A‑217 a II‑987, bod 25).
70 Okrem iného informácie poskytnuté výboru zamestnancov boli v podstate postačujúce, keďže výbor mal možnosť kontrolovať v prípade každej referenčnej organizácie všetky relevantné údaje a porovnať ich s údajmi, ktoré mal k dispozícii a ktoré zhromaždili a poskytli zástupcovia zamestnancov referenčných organizácií.
71 Napokon výbor zamestnancov počas konzultačného postupu nevyjadril žiadnu kritiku ani výhradu, pokiaľ ide o poskytnutie zdrojových údajov. Osobitne, oznámenie zo 14. júna 2004 neobsahuje odkaz na nedostatok prístupu k zdrojovým údajom.
72 Z toho vyplýva, že výhrada založená na neúplnosti informácií, ktoré poskytla ECB, sa musí zamietnuť.
– O výhrade založenej na neposkytnutí informácií včas
73 Žalobcovia vytýkajú ECB, že neposkytla včas potrebné informácie. Konkrétne informácie poskytnuté v piatok 11. júna a v pondelok 14. júna 2004 boli poskytnuté oneskorene.
74 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že preambula memoranda o porozumení požaduje, aby všetky relevantné informácie boli poskytnuté čo najskôr. Konsolidované tabuľky, ktoré v piatok 11. júna a v pondelok 14. júna 2004 predložil zástupca ECB výboru zamestnancov, síce neboli poskytnuté za podmienok umožňujúcich hĺbkovú analýzu všetkých dotknutých štatistických údajov. Aby totiž výbor zamestnancov prijal rozhodnutie 14. júna 2004, ktorý bol posledným pracovným dňom (pred stretnutím Výkonnej rady ECB, ktoré sa konalo 15. júna 2004) umožňujúce, aby k prípadnej „osobitnej“ úprave platov za roky 2001 až 2003 došlo od 1. júla 2004 súčasne s bežnou úpravou za rok 2004, nezostalo dostatok času na vykonanie potrebnej kontroly určitých údajov, v súvislosti s ktorými pretrvávali rozpory a na následné vedenie dialógu s ECB.
75 Je však nutné konštatovať na jednej strane, že samotný výbor zamestnancov 3. júna 2004 písomne vyjadril želanie, aby prípadná „osobitná“ úprava platov za roky 2001 až 2003 nadobudla účinnosť v rámci bežnej úpravy za rok 2004, a teda pri znalosti veci súhlasil s takýmto časovým obmedzením, keďže ECB bola na základe článku 13 podmienok zamestnávania povinná upraviť platy za rok 2004 s účinnosťou od 1. júla, a na druhej strane, že o veľkej časti relevantných údajov ECB diskutovala s výborom zamestnancov od januára do júna 2004 v miere, v akej boli sprístupnené počas pravidelných technických a ad hoc stretnutí. Súhrnná tabuľka, ktorú 11. júna 2004 predložila ECB, nebola prvou prezentáciou, ale výsledkom kontinuálnej práce, ktorú spoločne vykonávali zástupcovia ECB, osobitne pán Kelly, a vymenovaní zástupcovia výboru zamestnancov. Po obdŕžaní tejto súhrnnej tabuľky sa výbor zamestnancov podľa svojho oznámenia zo 14. júna 2004 stretol so zástupcami riaditeľstva ľudských zdrojov na účely pochopenia a objasnenia zrevidovaných údajov a dospel k záveru, že nezhody pretrvávali len v súvislosti s malým počtom (troch) rozporov, ktoré mohli mať malý vplyv na finálny výsledok. Z tohto dôvodu to bol práve výbor zamestnancov, ktorý ECB „navrhol“ v uvedenom oznámení, že „rozdiel vo výške 0,3 %… ktorý už bol schválený na oboch stranách, sa pripočíta k výsledku úpravy platov za rok 2004, a že akýkoľvek pretrvávajúca rozpor bude vyrovnaný v roku 2005, pokiaľ konečné číselné údaje budú potvrdené na základe spoločnej dohody“.
76 Z toho vyplýva, že výhrada založená na neposkytnutí informácií včas sa musí zamietnuť.
– O výhrade založenej na nezákonnom konaní stretnutí
77 Žalobcovia kritizujú to, že mimo rámec formálneho postupu stanoveného v memorande o porozumení boli zorganizované „neoficiálne“ konzultačné stretnutia s hovorcom výboru zamestnancov, a nie s plénom výboru zamestnancov, a to bez vedomia výboru zamestnancov.
78 Hovorcovia však boli zástupcovia, ktorých na účely konzultácie riadne splnomocnil samotný výbor zamestnancov (pozri bod 68 tohto rozsudku).
79 Technické stretnutia ako aj zjednodušený konzultačný postup sú okrem iného stanovené v memorande o porozumení. Pokiaľ ide o stretnutia ad hoc, memorandum o porozumení nijako nevylučuje konanie takýchto stretnutí, keďže jeho článok 15 výslovne stanovuje zjednodušený konzultačný postup. Tento článok totiž účastníkom umožňuje znížiť počet výmen názorov a odchýliť sa tiež od lehôt stanovených v uvedenom memorande tým, že sa náležite dohodnú kratšie lehoty; keďže vyhotovenie zápisnice bolo v pravidlách uplatniteľných na zamestnancov ECB stanovené len pre stretnutia s prezidentmi.
80 Zo spisu okrem iného vyplýva, že vzťahy medzi výborom zamestnancov, ktorého splnomocnenie sa vzťahovalo na roky 2002 až 2004, a ECB boli založené na vysokom stupni vzájomnej dôvery a na otvorenej komunikácii, čo mohlo odôvodniť relatívne neformálnu povahu niektorých stretnutí.
81 Nakoniec je nutné dodať, že „osobitný“ konzultačný postup, ktorý sa uplatňoval pri úprave platov za roky 2001 až 2003, bol schválený medzi ECB a výborom zamestnancov najmä na základe žiadosti výboru zamestnancov v jeho oznámení z 3. júna 2004. Výbor zamestnancov bol povinný informovať o výsledkoch stretnutí medzi svojimi hovorcami a zástupcami ECB, ako to dokazujú interné správy a e‑maily výboru zamestnancov, ktoré sú pripojené k písomnostiam účastníkov konania. Okrem iného je potrebné odkázať na oznámenie výboru zamestnancov zo 14. júna 2004, ktoré tým, že sa odvoláva na časti konania bez akejkoľvek kritiky v tejto súvislosti a tým, v zásade viedlo k ukončeniu konzultačného postupu (s výnimkou troch otázok, ktoré sa majú vyriešiť, pozri bod 27 tohto rozsudku), sa musí považovať za obsahujúce schválenie zákonnosti konzultačného postupu uplatňovaného v prejednávanej veci.
82 V dôsledku toho sa výhrada, ktorá je založená na nezákonnom konaní stretnutí, musí zamietnuť.
– O výhrade založenej na nepostačujúcich odpovediach na otázky výboru zamestnancov
83 Žalobcovia vytýkajú ECB, že formálne písomne neodpovedala na list výboru zamestnancov z 25. marca 2004.
84 V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že otázky, ktoré výbor zamestnancov položil v liste z 25. marca 2004, boli preskúmané počas konzultačných stretnutí, ktoré sa konali od apríla do júna 2004. Uvedená výhrada je teda skutkovo nepodložená.
– O výhrade založenej na zneužívaní naliehavosti
85 Na pojednávaní žalobcovia ECB vytýkali, že výboru zamestnancov spôsobila mimoriadnu situáciu a postavila ho pred hotovú vec.
86 Bez ohľadu na otázku jej prípustnosti, táto výhrada, ktorá sa výrazne zhoduje s výhradou založenou na včasnom neposkytnutí informácií (pozri body 73 až 76 tohto rozsudku), nie je odôvodnená, keďže samotný výbor zamestnancov požiadal ECB 3. júna 2004, teda menej ako dva týždne pred stretnutím výkonnej rady ECB, ktorá bola vyzvaná, aby sa vyjadrila k povinnej ročnej úprave za rok 2004, aby do tejto úpravy začlenil výsledky „osobitnej“ konzultácie týkajúce sa rokov 2001 až 2003. Vo svojom oznámení zo 14. júna 2004 však výbor zamestnancov uvádza, že skutočne vedel o časovom harmonograme pre potvrdenie úpravy platov za rok 2004 zo strany výkonnej rady ECB.
87 V zostávajúcej časti je potrebné proti týmto výhradám uviesť úvahy, ktoré sú uvedené v bodoch 74 až 76 tohto rozsudku.
88 V dôsledku toho sa výhrada, ktorá je založená na zneužívaní naliehavosti, musí zamietnuť.
– O výhrade založenej na tom, že konzultačný postup nebol pri poskytovaní výplatných listín za mesiac júl 2004 ukončený
89 Žalobcovia vytýkajú ECB, že neukončila konzultačný postup týkajúci sa rokov 2001 až 2003 pred prijatím rozhodnutia o úprave platov za toto obdobie.
90 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že oznámením zo 14. júna 2004 samotný výbor zamestnancov implicitne navrhol výkonnej rade ECB, aby ukončila konzultačný postup, s výhradou preskúmania troch konkrétnych záležitostí, ktoré ešte neboli vyriešené a ktoré sa týkali údajov pochádzajúcich od Banque nationale de Belgique, Deutsche Bundesbank a Komisie, pričom uvedené preskúmanie by sa malo odložiť s cieľom zahrnúť jeho výsledok do konzultačného postupu pre nasledujúci rok (2005).
91 V tom istom oznámení výbor zamestnancov „navrhol“ pripočítať k výsledkom bežnej úpravy platov za rok 2004 „rozdiel vo výške 0,3 %…, ktorý už bol schválený na oboch stranách“ v rámci „osobitnej“ konzultácie týkajúcej sa rokov 2001 až 2003, a odložiť preskúmanie troch – osobitne uvedených – otázok do obdobia, keď sa uskutoční úprava platov za rok 2005. Aj keď tieto otázky ešte neboli v čase ukončenia konzultácie vyriešené, Súd pre verejnú službu konštatuje, že boli vylúčené z konzultácie týkajúcej sa rokov 2001 až 2003 a že v každom prípade mohli mať podľa samotného výboru zamestnancov len malý vplyv na konečný výsledok úpravy platov za roky 2001 až 2003.
92 Navyše posúdenie, podľa ktorého oznámenie výboru zamestnancov zo 14. júna 2004 poukázalo na dohodu medzi uvedeným výborom a ECB s ohľadom na schopnosti sfinalizovať výsledky „osobitných“ konzultácií („rozdiel vo výške 0,3 %… ktorý už bol schválený na oboch stranách“), s výnimkou troch nevyriešených otázok, ktoré však môžu mať len malý vplyv na tento výsledok, výslovne potvrdili niektorí členovia predchádzajúceho výboru zamestnancov, ako to vyplýva z vyhlásenia piatich z nich z 13. júna 2005. Okrem toho túto dohodu potvrdzujú interné dokumenty výboru zamestnancov, ktoré predložili samotní žalobcovia.
93 V súlade s článkom 15 memoranda o porozumení bol výbor zamestnancov oprávnený prejaviť svoj súhlas so zavedením zjednodušeného konzultačného postupu, vrátane doby jeho ukončenia (pozri bod 81 tohto rozsudku).
94 Pokiaľ ide o úlohu hovorcu výboru zamestnancov, pána van de Veldea, a zástupcu hovorcu uvedeného výboru, pána van der Arka, ktorí obaja podpísali oznámenie zo 14. júna 2004, je potrebné zdôrazniť, že výbor zamestnancov bol riadne zastúpený svojimi hovorcami na to, aby sa v jeho mene poskytlo uvedené oznámenie ECB (pozri bod 68 tohto rozsudku). Okrem toho, zápisnica zo stretnutia výboru zamestnancov zo 14. júna 2004, ktorú predložili samotní žalobcovia potvrdzuje, že toto oznámenie odráža postoj, ktorý prijala väčšina členov výboru.
95 Dňa 15. júna 2004 schválila výkonná rada ECB návrh svojho prezidenta smerujúci k zvýšeniu platu o 0,3 % z dôvodu osobitnej úpravy platov za roky 2001 až 2003, ktorý vyplýval z konzultačného postupu.
96 Z toho vyplýva, že výbor zamestnancov prejavil súhlas s ukončením konzultačného postupu a so zásadou zvýšenia platu o 0,3 % za roky 2001 až 2003, ktorá mala platiť od júla 2004.
97 Tvrdenie žalobcov, ktoré je založené na liste nového výboru zamestnancov z 25. júna 2004, nie je v rozpore s týmto zistením. Tento list sa totiž považuje za jednostranný pokus uvedeného výboru opätovne začať konzultáciu, ktorá bola ukončená. ECB však nevyhovela žiadosti nového výboru zamestnancov prehodnotiť postoj vyjadrený predchádzajúcim výborom zamestnancov, pokiaľ ide o ukončenie konzultácie. Dňa 1. júla 2004 teda Rada guvernérov prijala návrh prezidenta ECB, ktorý schválila výkonná rada 15. júna 2004, a ktorý bol založený na výsledku konzultácie, ako to vyplýva z oznámenia výboru zamestnancov zo 14. júna 2004.
98 V tejto súvislosti písomná odpoveď ECB výboru zamestnancov zo 7. júla 2004, v ktorej sa uvádza, že „správny orgán naďalej zastáva názor, že táto výmena názorov nie je uzavretá“ a že „akýkoľvek pretrvávajúci rozpor bude urovnaný počas nasledujúcej úpravy platov“, nepredstavuje potvrdenie toho, že pre ECB bola konzultácia na účely úpravy platov za roky 2001 až 2003 vždy otvorená, a to napriek tomu, že rada guvernérov schválila zvýšenie miezd o 0,3 %, na ktorej sa obe strany dohodli. V súvislosti s výmenou korešpondencie medzi výborom zamestnancov a ECB vo veci „osobitnej“ úpravy za roky 2001 až 2003 sa táto odpoveď musí chápať ako odkaz na tri menej významné otázky, osobitne vyhradené predchádzajúcim výborom zamestnancov v liste zo 14. júna 2004, s cieľom preskúmať ich v rámci nasledujúcej ročnej úpravy, teda za rok 2005.
99 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zastávať názor, že dôkazy, ktoré predložili žalobcovia na podporu svojich výhrad, neumožňujú, aj keby sa posudzovali ako celok, vyvodiť záver o porušení požiadaviek, ktoré sú vlastné konzultačnému postupu výboru zamestnancov pred prijatím rozhodnutia stanovujúceho úpravu platov za roky 2001 až 2003. Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jeho prípustnosti, sa teda prvý žalobný dôvod, ktorý je posudzovaný v jeho rôznych častiach, musí zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení metód výpočtu, na zjavne nesprávnom posúdení a porušení povinnosti odôvodnenia
Tvrdenia účastníkov konania
100 Týmto žalobným dôvodom žalobcovia v podstate kritizujú skutočnosť, že ECB vychádzala zo zjavne neprávnych údajov a porušila tak metódy výpočtu a povinnosť odôvodnenia na účely úpravy platov za roky 2001 až 2003.
101 Podľa žalobcov sú totiž tabuľky, ktoré zostavila ECB na začiatku konzultačného postupu, teda 9. januára 2004, postihnuté zjavnou chybou a naznačujú neprávne uplatnenie metódy výpočtu. Osobitne skutočnosť, že sa zohľadnila výhoda, ktorú predstavuje skrátenie pracovného času, ktorý bol priznaný zamestnancom Banque de France len od roku 2002, predstavuje zjavnú chybu, pretože na zamestnancov Banque de France sa od februára 2001 vzťahovali pozitívne dôsledky zákona č. 2000‑37 z 19. januára 2000 o dohodnutom skrátení pracovného času (ďalej len „zákon o skrátení pracovného času“). Skutočnosť, že ECB nezohľadnila údaje týkajúce sa osobitného zvýšenia, ktoré priznala Deutsche Bundesbank zamestnancom pracujúcim v bývalom východnom Nemecku, rovnako predstavuje zjavnú chybu.
102 ECB zdôrazňuje, že je úplne závislá od referenčných organizácií, pokiaľ ide o relevantnosť a presnosť zdrojových údajov, ktoré sa majú zohľadniť a rýchlosť akou sú zhromaždené a poskytované. Je potrebné zohľadniť, že zdrojové údaje sa neobmedzujú na jediný parameter, ale pokrývajú množstvo faktorov, ako je počet zamestnancov, týždenný pracovný čas, počet sviatkov a dní pracovného pokoja, postavenie zamestnancov (verejná služba alebo súkromný sektor), atď. Za týchto okolností sa môže spoľahnúť len na presnosť a relevantnosť údajov, ktoré sú jej teda poskytnuté. Len v prípade zjavnej chyby mala povinnosť kontaktovať referenčnú organizáciu, ktorá poskytla nesprávne údaje, aby si overila ich presnosť. V prejednávanej veci však neexistovala žiadna zjavná chyba medzi zdrojovými údajmi, ktoré poskytli referenčné organizácie.
103 ECB pripúšťa, že otázka zohľadnenia skrátenia pracovného času, ktoré bolo priznané zamestnancom Banque de France, bola položená v liste výboru zamestnancov z 25. marca 2004, avšak tvrdí, že táto otázka bola vyriešená počas konzultácie k spokojnosti výboru zamestnancov, pričom „dohoda zo 14. júna 2004“ ju viac neuvádza. Pokiaľ ide o Deutsche Bundesbank, ECB sa pýta na prípustnosť výhrady týkajúcej sa tejto údajnej zjavnej chyby, vzhľadom na pravidlá stanovené v článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa, ako aj o dôvodnosti tejto výhrady, a odkazuje na „dohodu zo 14. júna 2004“, ktorá stanovuje ďalšiu diskusiu o týchto údajoch. Nakoniec nevidí dopad tejto skutočnosti na úpravu platov za roky 2001 až 2003.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
104 Aj keď sa žalobcovia na podporu svojho druhého žalobného dôvodu odvolávajú na „porušenie povinnosti odôvodnenia“, ich argumentácia výlučne súvisí s vnútornou a nie formálnou zákonnosťou sporných rozhodnutí.
105 Vo svojej žalobe sa žalobcovia totiž sťažujú len na „zjavnú chybu“, ktorá spôsobila porušenie metódy výpočtu, a to dvojakým spôsobom:
– na jednej strane ECB správne nezohľadnila mzdové vplyvy skrátenia pracovného času zamestnancov Banque de France na metódy výpočtu,
– na druhej strane ECB opomenula preniesť na mzdy svojich zamestnancov účinky osobitného zvýšenia, ktoré bolo priznané zamestnancom Deutsche Bundesbank pracujúcim v bývalom východnom Nemecku.
106 Na účely odpovede na tieto dve samotné výhrady, ktoré predložili žalobcovia, je potrebné preskúmať, či sa ECB dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že na účely vypracovania tabuliek požadovaných na určenie priemerného vývoja nominálnych platov stanoveného metódou výpočtu vychádzala z vyššie uvedených zdrojových údajov pochádzajúcich od Banque de France a Deutsche Bundesbank.
107 Pokiaľ ide o Banque de France, žalobcovia nepredkladajú dôkazy, ktoré by mohli preukázať, že ECB musela vyvodiť dôsledky z uplatnenia zákona o skrátenom pracovnom čase na všetkých zamestnancov tejto banky od roku 2001. Naopak, predkladajú tri dokumenty, nazvané „oznámenia o uplatňovaní“, ktoré pochádzajú od uvedenej banky a ktoré sa týkajú „podnikovej dohody o dĺžke, organizácii a úprave pracovného času riadiacich pracovníkov“, z 13. februára, 6. apríla, 6. júna 2001, ktoré sa týkajú len tejto kategórie zamestnancov. Informácie obsiahnuté v týchto oznámeniach sa zhodujú s informáciami, ktoré poskytla Banque de France, keďže Banque de France informovala ECB, že táto kategória zamestnancov predstavovala len 1 000 až 1 100 osôb, zatiaľ čo podniková dohoda, ktorá je uplatniteľná na všetkých zamestnancov (približne 15 000 osôb), nadobudla účinnosť až 1. januára 2002. Podľa simulácií, ktoré uskutočnila ECB za prítomnosti zástupcov výboru zamestnancov a ktoré však žalobcovia vážne nespochybnili, zvýšenia platov riadiacich pracovníkov Banque de France, vyplývajúce z uplatnenia zákona o skrátenom pracovnom čase, zostali bez zjavne pozitívneho účinku na konečný výsledok úpravy platov zamestnancov ECB za rok 2001.
108 Pokiaľ ide o situáciu Deutsche Bundesbank, je tu potrebné rozlišovať dve skutočnosti. Po prvé, pokiaľ ide o osobitné zvýšenie, ktoré bolo priznané jej zamestnancom pracujúcim v bývalom východnom Nemecku, uvedená banka informovala ECB, že postoj, ktorý pôvodne vyjadril výbor zamestnancov o účinkoch tohto osobitného zvýšenia bol nesprávny. Výbor zamestnancov však následne prijal toto vysvetlenie a v dôsledku toho vo svojom liste zo 14. júna 2004 nezaradil medzi otázky, ktoré je treba vyriešiť, otázku platov zamestnancov Deutsche Bundesbank pracujúcich v bývalom východnom Nemecku. Tento problém sa teda vyriešil počas konzultačného postupu pred skončením uvedeného postupu 14. júna 2004. Po druhé, výhrada týkajúca sa Deutsche Bundesbank, ktorá bola uvedená v oznámení výboru zamestnancov zo 14. júna 2004 ako jedna z troch otázok, ktoré bolo ešte treba vyriešiť, odkazovala na inú otázku, a to na otázku všeobecného percentuálneho zvýšenia platov za roky 2001 a 2002. Táto výhrada sa analyzovala v septembri 2004 a bola teda zrušená v rámci úpravy platov za rok 2005, ako bolo dohodnuté medzi výborom zamestnancov a ECB.
109 Navyše, ak sa 14. júna 2004 obe rokujúce strany po overení údajov pochádzajúcich od Banque de France a Deutsche Bundesbank zhodovali v tom, že navrhovaná úprava platov správne zohľadnila tieto otázky, je ťažké identifikovať zjavnú chybu, ktorej sa v tejto súvislosti mala dopustiť ECB, a to vzhľadom na nepresnosti výhrad, ktoré v tejto súvislosti uviedli žalobcovia a nepostačujúce dôkazy, ktoré predložili na svoju podporu.
110 Z toho vyplýva, že žalobcovia nepreukázali ani porušenie metódy výpočtu, ani existenciu zjavnej chyby, ktorej sa mala dopustiť ECB pri skúmaní zdrojových údajov pochádzajúcich od Banque de France a Deutsche Bundesbank.
111 Vzhľadom na predchádzajúce sa musí druhý žalobný dôvod rovnako zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na retroaktívnom neuplatnení oprav, ktoré sa mali vykonať vo všeobecnej úprave miezd
Tvrdenia účastníkov konania
112 Tretí žalobný dôvod sa skladá z troch častí, ktoré sú založené na porušení zásady zákonnosti, porušenie zásad týkajúcich sa metód výpočtu a porušení zásady ochrany legitímnej dôvery. Svojimi tromi časťami tohto žalobného dôvodu žalobcovia v podstate kritizujú to, že ECB retroaktívne neuplatnila metódu výpočtu, zatiaľ čo takáto retroaktivita bola záväzná.
113 Na vysvetlenie toho, na akom základe je založená retroaktivita zvýšenia platov žalobcovia odkazujú hlavne na zásadu zákonnosti, ktorá podľa ich názoru vyžaduje, aby správny orgán vymedzil svoju činnosť a svoje rozhodnutia v súlade s právom, ktoré sa na neho uplatňuje a uviedol právo po pôvodného stavu, pokiaľ bolo porušené. Pokiaľ ide o nesprávne údaje prislúcha orgánu, aby ab initio uviedol právo do pôvodného stavu, to znamená s retroaktívnym účinkom.
114 V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú, že referenčné organizácie vykonávajú v prípade potreby retroaktívne opravy. Citujú tak napríklad normotvorcu Spoločenstva, ktorý prijal nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2148/2003 z 5. decembra 2003, ktorým sa od 1. júla 2002 opravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ako aj napríklad zamestnancov Banca d’Italia, ktorým boli dodatočne zvýšené ich platy za obdobie 2002‑2003 v nadväznosti na rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v októbri 2004. ECB musí uplatňovať tú istú zásadu a uznať retroaktívny účinok svojich opravných rozhodnutí.
115 Okrem toho, žalobcovia vytýkajú ECB, že nedodržala záväzok, ktorý prijala vo svojom memorande zo 16. decembra 2003 adresovanom všetkým jej zamestnancom. Tento záväzok sa musí posúdiť vzhľadom na ostatné vyhlásenia ECB a najmä na tie, ktoré boli obsiahnuté v oznámení zo „7. júla 1999“ (žalobcovia v skutočnosti odkazujú na oznámenie zo 7. mája 1999) a v ktorých sa uvádza, že cieľom metódy výpočtu je umožniť ECB, aby zostala v súlade s úrovňou odmeňovania jej hlavných náborových zdrojov, teda referenčných organizácií.
116 ECB zdôrazňuje, že sporné zvýšenia platov vyplývajú len z „dobrovoľného záväzku“ z jej strany, pričom túto kvalifikáciu vykonali samotní žalobcovia. Uplatnenie takéhoto záväzku teda nemôže viesť k zákonným povinnostiam. Odkazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorý vo svojom uznesení z 3. marca 1999, Echauz Brigaldi a i./Komisia (C‑315/97 P, Zb. s. I‑1287, bod 11), potvrdil rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 1997, Echauz Brigaldi a i./Komisia (T‑156/95, Zb. VS s. I‑A‑171 a II‑509), v ktorom Súdu prvého stupňa rozhodol, že výhoda, ktorú inštitúcia priznávala svojim úradníkom, a to dobrovoľne a nie na základe právnej povinnosti vyplývajúcej zo stanov, nezaväzovala inú inštitúciu, aby rovnako zaobchádzala so svojimi vlastnými úradníkmi. Súd prvého stupňa preto konštatoval, že zásada rovnosti zaobchádzania nebola porušená.
117 ECB navyše poprela akúkoľvek „legitímnu dôveru“ v prípade žalobcov, keďže konzultácia výboru zamestnancov nepredpokladá, že jeho stanovisko má nezáväznú povahu. Okrem toho zdôrazňuje, že zvýšenie platu, o ktorom sa rozhodlo v júli 2004, je prejavom vôle, ktorý teda nemôže zakladať povinnosť udeliť úprave platov vyplývajúcej z konzultácie retroaktívny účinok.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
118 Týmto žalobných dôvodom sa žalobcovia usilujú o uznanie toho, že ECB sa dopustila chyby, keď retroaktívne nezvýšila ich platy za roky 2001 až 2003, teda roky, ktorými sa zaoberala otvorená diskusia v nadväznosti na memorandum zo 16. decembra 2003.
119 V tejto súvislosti je potrebné preskúmať všetky tri časti tretieho žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sú spojené a v akom žalobcovia rozvinuli jednotnú argumentáciu na ich podporu.
120 V dôsledku toho je potrebné určiť, či konzultácia výboru zamestnancov, ktorá začala v nadväznosti na memorandum zo 16. decembra 2003, ktorá sledovala uplatnenie platnej metódy výpočtu na výsledky tejto konzultácie počas rokov 2001 až 2003, mala mať za následok, ako tvrdia žalobcovia, retroaktívne splatenie zvýšenia platu, ktoré bolo výsledkom konzultácie, za každý z dotknutých rokov.
121 Je potrebné a priori zdôrazniť, že na účely vykonania už citovaného rozsudku Cerafogli a Poloni/ECB, v ktorom bol vyhlásený za nezákonný postup úpravy platov zamestnancov ECB za rok 2001, bola ECB povinná na účely odstránenia vady, ktorú napadol Súd prvého stupňa, pravidelne a primerane konzultovať s výborom zamestnancov, pokiaľ išlo o úpravu platov za ten istý rok. Svojou povahou malo takéto opatrenie, ktoré sa nemohlo považovať za opatrenie týkajúce sa len situácie pani Cerafogli a pána Poloniho, nevyhnutne všeobecnú povahu.
122 Je potrebné dodať, že ECB rozšírila konzultáciu na roky 2002 a 2003 v nadväznosti na záväzok, ktorý prevzala voči všetkým zamestnancom prostredníctvom svojho memoranda zo 16. decembra 2003, nazvaného „Rozsudok Súdu prvého stupňa týkajúci sa úpravy platov za rok 2001“. Ako to pripustila v priebehu pojednávania a na rozdiel od toho, čo tvrdila vo svojich písomnostiach, tento záväzok zahŕňal povinnosť uplatňovať platnú metódu výpočtu na výsledok takto rozšírenej konzultácie.
123 Účastníci konania sa však rozchádzajú vo finančných dôsledkoch tejto konzultácie a povinnosti uplatňovať metódu výpočtu na výsledok tejto konzultácie. Zatiaľ čo žalobcovia totiž tvrdia, že na to, aby sa vyhovelo už citovanému rozsudku Cerafogli a Poloni/ECB mala ECB rozšíriť výhodu prípadného zvýšenia platov vyplývajúceho z konzultácie na všetkých zamestnancov, ECB takýto účinok uvedeného rozsudku popiera.
124 V prejednávanej veci nie je nevyhnutné sa vyjadriť k tomu, či podľa článku 233 ES prislúcha ECB rozšíriť výhodu zvýšení platov vyplývajúcu z konzultácie, aj pokiaľ ide o obdobie pred vyhlásením rozsudku, na všetkých zamestnancov ECB, a to osobitne vzhľadom na povahu napadnutej nezrovnalosti. Postačuje konštatovať, že samotná ECB dospela k záveru, že je potrebné, aby sa súčasťou záväzného rámca, ktorý sa uplatňuje na všetkých zamestnancov a nielen na pani Cerafogli a pána Poloni a ktorý sa týka troch predmetných rokov, stala tak konzultácia, ktorá je prípravnou fázou postupu úpravy miezd, ako aj nasledujúce fázy tohto postupu, vrátane poslednej fázy spočívajúcej v úprave platu každého zamestnanca.
125 Za týchto podmienok je potrebné overiť spôsob, akým sa metóda výpočtu na účely úpravy platov uplatňovala na roky 2001 až 2003.
126 Najskôr je potrebné pripomenúť základné prvky metódy výpočtu, ako aj rozpory medzi na jednej strane GSA 1999/2001 a na druhej strane GSA 2002/2004 (pozri body 13 až 17 tohto rozsudku).
127 Metóda výpočtu v podstate spočívala v používaní, ktoré je založené na dôvere, zdrojových údajov poskytnutých referenčnými organizáciami bez toho, aby bola ECB schopná ich dôkladne kontrolovať.
128 Okrem toho, GSA 1999/2001 nestanovovali žiadnu možnosť opravy výsledkov metódy výpočtu a hoci GSA 2002/2004 stanovovali možnosť takýchto oprav, táto možnosť bola obmedzená dvomi spôsobmi. Na jednej strane, tieto GSA umožňovali opravy len z dôvodu chýbajúcich údajov k obvyklému dňu úpravy platov, teda opravy uskutočnené na základe údajov, ktoré referenčné organizácie poskytli oneskorene, a nie opravy z dôvodu neskoršieho zistenia chýb v zdrojových údajoch, ktoré boli poskytnuté a zohľadnené pri úprave. Na druhej strane, takto vykonané opravy nie sú retroaktívne. V dôsledku toho samotné opravy vyplývajúce z pôvodne chýbajúcich údajov, ktoré sa však stali dostupné medzi poslednou úpravou a úpravou za nasledujúci rok nadobudnú účinnosť nasledujúci rok; prvé uplatnenie tejto možnosti opravy sa tak mohlo uskutočniť až 1. júla 2003, a to pokiaľ ide o údaje vzťahujúce sa na rok 2002, ktoré boli poskytnuté oneskorene a ktoré sa nemohli zohľadniť pri výpočte úpravy, o ktorej sa rozhodlo 1. júla 2002.
129 Okrem iného je potrebné pripustiť, že by bolo neprirodzené uskutočniť novú konzultáciu s výborom zamestnancov na základe údajov dostupných v čase úvodných konzultácií, pričom by sa vylúčili údaje, ktoré sa stali dostupné následne, teda opravené údaje.
130 Pokiaľ ide rovnako o rok 2002, je potrebné zohľadniť, že bolo ťažké uplatniť na základe údajov týkajúcich sa tohto roku, ktoré sa získali v roku 2004, zníženie platu o 0,4 % vyplývajúce z výpočtu uskutočneného na základe opravených údajov, ktoré boli zahrnuté do tabuliek vypracovaných ECB počas konzultačného obdobia.
131 Navyše, za predpokladu, že by tieto operácie boli možné, systém vydávania výplatných listín ECB nebol podľa jej názoru schopný retroaktívne vykonať nový výpočet platov od roku 2001, čo výbor zamestnancov rovnako uznal v oznámení zo 4. augusta 2004.
132 Z judikatúry vyplýva, že ak výkon rozsudku o neplatnosť predstavuje osobitné ťažkosti, dotknutá inštitúcia môže prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže spravodlivo kompenzovať nevýhodu vyplývajúcu pre dotknuté osoby zo zrušeného rozhodnutia. V tejto súvislosti môže správny orgán otvoriť s nimi dialóg s cieľom snažiť sa o dosiahnutie dohody, ktorá by im umožnila spravodlivú kompenzáciu za protiprávnosť, ktorej boli obeťami (rozsudky Súdu prvého stupňa z 26. júna 1996, De Nil a Impens/Rada, T‑91/95, Zb. VS s. I‑A‑327 a II‑959, bod 34; z 10. júla1997, Apostolidis a i./Komisia, T‑81/96, Zb. VS s. I‑A‑207 a II‑607, bod 42, a z 10. mája 2000, Simon/Komisia, T‑177/97, Zb. VS s. I‑A‑75 a II‑319, bod 23).
133 Vzhľadom na všetky skutočnosti uvedené v bodoch 126 až 131 tohto rozsudku si ECB v prejednávanej veci zvolila zjednodušený prístup, ktorým bolo zaplatenie kumulovaného výsledku úpravy platov za roky 2001 až 2003, ktorý bol zistený na základe postupu konzultácie k dátumu nadobudnutia účinnosti úpravy platov za rok 2004, teda 1. júla 2004. Toto riešenie implicitne prijal výbor zamestnancov v oznámení zo 14. júna 2004, v ktorom nezopakovali svoju žiadosť o retroaktívne zaplatenie, ktorá bola formulovaná v oznámení z 25. marca 2004 a prevzatá počas viacerých technických stretnutí.
134 Kumulovaný výsledok, ku ktorému teda dospela ECB, vyplýva z kompromisného riešenia dosiahnutého medzi ECB a výborom zamestnancov, ktoré umožňuje jednoduchým spôsobom prispôsobiť a kombinovať metódu výpočtu. Toto riešenie pozostávalo z viacerých zložiek:
– po prvé, pokiaľ ide o rok 2001, z možnosti zohľadniť opravené údaje, ak sa stali dostupné, čo nebolo stanovené v GSA 1999/2001, ale len v GSA 2002/2004,
– po druhé, zo zohľadnenia všetkých relevantných údajov za rok, v ktorom sa mali platy upraviť, a nielen za rok, v priebehu ktorého sa tieto údaje stali dostupné, ako je to stanovené v GSA 2002/2004,
– po tretie, z možnosti neobmedzovať zohľadnenie „opravených“ údajov, teda tých, ktoré neboli dostupné alebo boli neúplné za rok, v ktorom mali byť platy upravené, pri zaplatení v nasledujúcom,
– po štvrté z vyplatenia zvýšenia o 0,3 %, a to od 1. júla, predstavujúceho kumulovaný výsledok vypočítaných odchýlok za roky 2001 až 2003 na základe presných údajov, na ktorých sa dohodol výbor zamestnancov s ECB(+ 0,3 % za rok 2001, – 0,4 % za rok 2002, + 0,4 % za rok 2003, teda 0,3 %).
135 Z toho vyplýva, že ECB síce neposkytla zvýšeniu platov vyplývajúcemu z konzultácie retroaktívny účinok, ktorého sa domáhajú žalobcovia, avšak za to na jednej strane použila opravené údaje (smerom nahor) za rok 2001, čo nebolo možné v čase uplatnenia dovtedy platných pravidiel, a na druhej strane rozšírila konzultáciu na roky 2002 a 2003 a výsledky tejto konzultácie na všetkých zamestnancov, na rozdiel od postoja, podľa ktorého sa to malo vzťahovať len na žalobcov uvedených v už citovanom rozsudku Cerafogli a Poloni/ECB. ECB tak zvolila riešenie, ktoré nebolo len vyvážené, ale malo rovnako štrukturálny účinok na prehľady platov a dôchodkov.
136 Vzhľadom na vyššie uvedené osobitné ťažkosti na účely vykonania už citovaného rozsudku Cerafogli a Poloni/ECB je potrebné konštatovať, že rozhodnutie prijaté vzhľadom na výsledky konzultačného postupu týkajúce sa úpravy platov za roky 2001 až 2003 sa má považovať za primerané a spravodlivé riešenie v zmysle judikatúry citovanej v bode 132.
137 Tvrdenia žalobcov nie sú v rozpore s týmto zistením.
138 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré je založené na retroaktívnych opravách, ktoré vykonali niektoré referenčné organizácie, je potrebné konštatovať, že takáto prax úplne zodpovedá mechanizmu stanovenému v GSA 2002/2004, teda oprave platov vzhľadom na skutočné zdrojové údaje v roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom došlo k rozhodujúcej skutočnosti pre vznik nároku na plat. V každom prípade, retroaktívne opravy niektorých referenčných organizácií nemajú za následok vznik akejkoľvek povinnosti ECB retroaktívne priznať úpravy platov, pretože takáto prax, aj keď je založená na vnútroštátnych právnych predpisoch alebo predpisoch Spoločenstva, je záväzná len pre tieto organizácie, a nie pre ECB.
139 Po druhé, na rozdiel od toho čo tvrdia žalobcovia, ECB tým, že v prejednávanej veci prijala spravodlivé riešenie pre všetkých jej zamestnancov, splnila záväzok, ktorý prijala vo svojom memorande zo 16. decembra 2003, ktorým bolo vyvodiť dôsledky z rozsudku, ktorý vyhlásil Súd prvého stupňa.
140 V dôsledku toho sa tretí žalobný dôvod musí zamietnuť. Návrhy na zrušenie sa teda musia zamietnuť ako nedôvodné.
2. O návrhoch na náhradu škody
Tvrdenia účastníkov konania
141 Žalobcovia zdôrazňujú, že údajné pochybenia ich poškodili, keďže od 1. júla 2001, 2002 a 2003 nemohli dostávať mzdu, ktorá im prináleží, teda plat stanovený v súlade s metódou výpočtu a na základe pravidelne vedenej konzultácie. Bez toho, aby boli schopní vypočítať presnú sumu ich škody navrhujú stanoviť ex aequo a bono a predbežne sumu vo výške 5 000 eur pre každého žalobcu.
142 ECB tvrdí, že dostatočne preukázala, že sa nedopustila protiprávnosti. Návrh na náhradu škody je teda právne nepodložený. Z finančného hľadiska sa na žalobcov vzťahovalo zvýšenie o 0,3 %, ktoré poskytla ECB na základe politického rozhodnutia zamestnancov, a nie na základe právnej povinnosti.
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
143 Podľa ustálenej judikatúry sa návrhy na náhradu materiálnej alebo nemajetkovej ujmy musia zamietnuť, pokiaľ majú úzku spojitosť s návrhmi na zrušenie, ktoré boli zamietnuté ako nedôvodné (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. júna 2003, Pyres/Komisia, T‑72/01, Zb. VS s. I‑A‑169 a II‑861, bod 85, a tam citovanú judikatúru).
144 Keďže v prejednávanej veci preskúmanie žalobných dôvodov predložených na podporu návrhov na zrušenie výplatných listín za mesiac júl 2004 neodhalilo žiadnu protiprávnosť, ktorej by sa dopustila ECB, a teda žiadne pochybenie, ktoré vedie k vzniku jej zodpovednosti, návrhy na náhradu škody, ktorú údajne utrpeli žalobcovia v dôsledku údajných nezrovnalostí, sa musia rovnako zamietnuť ako nedôvodné.
3. Všeobecné závery
145 Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že návrhy na zrušenie a na náhradu škody nie sú dôvodné a že nie je viac potrebné rozhodovať o návrhoch na predloženie správneho spisu. V dôsledku toho sa musí žaloba zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti, keďže ECB vzniesla viacero námietok neprípustnosti, ktoré sa osobitne týkajú omeškania žiadostí o preskúmanie a omeškania sťažnosti pána Poloniho, ktorú ECB obdŕžala 14. decembra 2004, po uplynutí lehoty dvoch mesiacov, ktorá podľa ECB uplynula 13. decembra 2004.
O trovách
146 Podľa článku 122 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu ustanovenia ôsmej kapitoly hlavy II o trovách konania a súdnych výdavkoch sa uplatnia až na konania začaté na Súde pre verejnú službu po nadobudnutí účinnosti tohto poriadku, teda 1. novembra 2007. Na konania prebiehajúce na Súde pre verejnú službu pred nadobudnutím účinnosti tohto poriadku sa budú uplatňovať mutatis mutandis príslušné ustanovenia Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa.
147 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi žalobcu.
Z týchto dôvodov
SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Mahoney | Kreppel | Van Raepenbusch |
Boruta | Kanninen Tagaras | Gervasoni |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. júna 2008.
Znenie tohto rozhodnutia, ako aj znenia v ňom citovaných rozhodnutí súdnych orgánov Spoločenstva zatiaľ neuverejnených v Zbierke sú k dispozícii na internetovej stránke Súdneho dvora www.curia.europa.eu
Príloha
Maria Concetta Cerafogli, zamestnanec Európskej centrálnej banky, s bydliskom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko),
Marion Kotowski, zamestnanec Európskej centrálnej banky, s bydliskom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko),
Emmanuel Larue, zamestnanec Európskej centrálnej banky, s bydliskom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko),
Paolo Poloni, zamestnanec Európskej centrálnej banky, s bydliskom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko),
Olivier Seigneur, zamestnanec Európskej centrálnej banky, s bydliskom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko),
Ali Shikhane, zamestnanec Európskej centrálnej banky, s bydliskom v Hünfelden‑Nauheim (Nemecko),
Luca Tagliaretti, zamestnanec Európskej centrálnej banky, s bydliskom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko),
Louisa Vegh, zamestnanec Európskej centrálnej banky, s bydliskom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko).
Obsah
Právny rámec
Skutkové okolnosti
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
1. O návrhoch na zrušenie
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti konzultovať s výborom zamestnancov
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
– O výhrade založenej na neúplnosti informácií poskytnutých zo strany ECB
– O výhrade založenej na neposkytnutí informácií včas
– O výhrade založenej na nezákonnom konaní stretnutí
– O výhrade založenej na nepostačujúcich odpovediach na otázky výboru zamestnancov
– O výhrade založenej na zneužívaní naliehavosti
– O výhrade založenej na tom, že konzultačný postup nebol pri poskytovaní výplatných listín za mesiac júl 2004 ukončený
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení metód výpočtu, na zjavne nesprávnom posúdení a porušení povinnosti odôvodnenia
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
O treťom žalobnom dôvode založenom na retroaktívnom neuplatnení oprav, ktoré sa mali vykonať vo všeobecnej úprave miezd
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
2. O návrhoch na náhradu škody
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom pre verejnú službu
3. Všeobecné závery
O trovách