Vec T‑480/12
The Coca‑Cola Company
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva Master – Skoršie obrazové ochranné známky Spoločenstva Coca‑Cola a skoršia národná ochranná známka C – Relatívny dôvod zamietnutia – Článok 8 ods. 5 nariadenia (ES) č. 207/2009 – Podobnosť označení – Dôkazy o obchodnom používaní prihlasovanej ochrannej známky“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) z 11. decembra 2014
1. Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej skoršej ochrannej známky, ktorá má dobré meno – Ochrana skoršej ochrannej známky s dobrým menom rozšírená na výrobky alebo služby, ktoré nie sú podobné – Podmienky – Súvislosť medzi ochrannými známkami – Kritériá posúdenia
(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 8 ods. 5)
2. Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej skoršej ochrannej známky, ktorá má dobré meno – Ochrana skoršej ochrannej známky s dobrým menom rozšírená na výrobky alebo služby, ktoré nie sú podobné – Podobnosť medzi dotknutými ochrannými známkami – Kritériá posúdenia
(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 8 ods. 5)
3. Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej skoršej ochrannej známky, ktorá má dobré meno – Ochrana skoršej ochrannej známky s dobrým menom rozšírená na výrobky alebo služby, ktoré nie sú podobné – Obrazová ochranná známka Master – Obrazové ochranné známky Coca‑Cola a C
(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 8 ods. 5)
4. Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej skoršej ochrannej známky zapísanej pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby – Ochrana skoršej ochrannej známky s dobrým menom rozšírená na výrobky alebo služby, ktoré nie sú podobné – Podmienky – Neoprávnene získaný prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky
(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 8 ods. 5)
1. Zo znenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva vyplýva, že jeho uplatňovanie sa viaže na nasledujúce podmienky: po prvé na zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok, po druhé na dobré meno skoršej ochrannej známky uvádzanej v námietke a po tretie na existenciu nebezpečenstva, že by používanie prihlasovanej ochrannej známky bez náležitého dôvodu neoprávnene využívalo alebo poškodzovalo rozlišovaciu spôsobilosť a dobré meno skoršej ochrannej známky. Keďže tieto podmienky musia byť splnené súčasne, na vylúčenie použiteľnosti uvedeného ustanovenia postačuje, ak nie je splnená čo len jedna z týchto podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry rôzne zásahy uvedené v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 sú dôsledkom určitého stupňa podobnosti medzi skoršou ochrannou známkou a prihlasovanou ochrannou známkou, v dôsledku ktorého si príslušná skupina verejnosti tieto dve ochranné známky zblíži, teda si vytvorí spojitosť medzi nimi, hoci si ich nevyhnutne nemusí zameniť. Existencia spojitosti medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známku s dobrým menom, ktorá sa musí celkovo posúdiť, pričom je potrebné zohľadniť všetky faktory relevantné pre prejednávanú vec, je teda základnou podmienkou na uplatnenie tohto ustanovenia.
Spomedzi týchto faktorov možno citovať po prvé stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami, po druhé povahu tovarov alebo služieb, pre ktoré sú jednotlivé kolidujúce označenia zapísané, vrátane stupňa blízkosti alebo rozdielnosti týchto tovarov alebo služieb, ako aj príslušnú skupinu verejnosti, po tretie silu dobrého mena skoršej ochrannej známky, po štvrté vnútorný alebo používaním nadobudnutý stupeň rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky a po piate existenciu pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní verejnosti.
(pozri body 25 – 27)
2. Podľa judikatúry Súdneho dvora existencia podobnosti medzi skoršou ochrannou známkou a napadnutou ochrannou známkou je podmienkou uplatnenia spoločnou tak pre odsek 1 písm. b), ako aj pre odsek 5 článku 8 nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. Táto podmienka podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami predpokladá tak v rámci odseku 1 písm. b), ako aj odseku 5 uvedeného článku najmä existenciu prvkov vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti.
Stupeň podobnosti, ktorý sa vyžaduje v rámci každého z uvedených ustanovení, sa nepochybne líši. Zatiaľ čo uplatnenie ochrany zakotvenej v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 je totiž podmienené konštatovaním takého stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, že zo strany dotknutej verejnosti medzi nimi existuje pravdepodobnosť zámeny, existencia tejto pravdepodobnosti sa naopak nevyžaduje, pokiaľ ide o ochranu priznanú v odseku 5 toho istého článku. Zásahy stanovené v tomto odseku 5 tak môžu byť následkom nižšieho stupňa podobnosti medzi skoršou a prihlasovanou ochrannou známkou pod podmienkou, že tento stupeň bude postačovať na to, aby si dotknutá verejnosť tieto ochranné známky zblížila, čiže vytvorila si medzi nimi spojitosť.
Hoci celkové posúdenie existencie spojitosti medzi skoršou ochrannou známkou a ochrannou známkou napadnutou v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadňovanými okolnosťami, pričom nízky stupeň podobnosti medzi ochrannými známkami môže kompenzovať vysoký stupeň rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky, nič to nemení na tom, že v prípade neexistencie akejkoľvek podobnosti medzi skoršou ochrannou známkou a napadnutou ochrannou známkou všeobecná známosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky, rovnako ako zhodnosť alebo podobnosť dotknutých výrobkov alebo služieb, nepostačujú na konštatovanie existencie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami alebo spojitosti medzi nimi zo strany dotknutej verejnosti. Zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok je totiž nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie tak odseku 1 písm. b), ako aj odseku 5 článku 8 nariadenia č. 207/2009. Tieto ustanovenia sa preto zjavne neuplatnia, pokiaľ Všeobecný súd odmietne akúkoľvek podobnosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Len v prípade, ak je medzi kolidujúcimi ochrannými známkami určitá podobnosť, hoci len malá, uvedenému súdu prislúcha, aby vykonal celkové posúdenie na účely určenia, či aj napriek nízkemu stupňu podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami existuje z dôvodu prítomnosti ďalších relevantných okolností, akými sú všeobecná známosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky, pravdepodobnosť zámeny alebo spojitosť medzi týmito ochrannými známkami zo strany dotknutej verejnosti.
Z tejto judikatúry Súdneho dvora jasne vyplýva, že existencia hoci len malej zhodnosti alebo podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami predstavuje podmienku, ktorej splneniu podlieha uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, a nielen jednoduchý faktor na posúdenie existencie súvislosti medzi uvedenými ochrannými známkami v zmysle tohto ustanovenia. Nakoniec tento záver vyplýva priamo z formulácie použitej v uvedenom článku: „ak je [prihlasovaná ochranná známka] zhodná alebo podobná so skoršou ochrannou známkou“.
(pozri body 31 – 34)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 64, 65, 70, 74 – 76)
4. Na úvod treba pripomenúť, že neoprávnené získavanie prospechu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky je najmä preukázané v prípadoch pokusov o zjavné využívanie a parazitovanie na známej ochrannej známke, a preto sa odkazuje na pojem „nebezpečenstvo parazitovania“. Inými slovami, ide o nebezpečenstvo, že sa obraz ochrannej známky, ktorá má dobré meno, alebo jej charakteristické vlastnosti prenesú na tovary označované prihlasovanou ochrannou známkou tak, aby sa ich predaj uľahčil touto asociáciou so skoršou ochrannou známkou s dobrým menom.
Nebezpečenstvo parazitovania sa na jednej strane líši od pojmu „nebezpečenstva oslabenia“, v zmysle ktorého sa ujma spôsobená rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky bežne preukáže v prípade, keď by použitie prihlasovanej ochrannej známky spôsobilo, že skoršia ochranná známka by už nedokázala vyvolať bezprostrednú asociáciu s tovarmi, pre ktoré je zapísaná a používaná, a na druhej strane od pojmu „nebezpečenstva očierňovania“, v zmysle ktorého sa ujma spôsobená dobrému menu skoršej ochrannej známky bežne preukáže v prípade, keď by výrobky, pre ktoré sa požaduje zápis ochrannej známky, vnímala verejnosť takým spôsobom, že príťažlivosť skoršej ochrannej známky by sa znížila.
Podľa ustálenej judikatúry k záveru o nebezpečenstve parazitovania, rovnako ako o nebezpečenstve oslabenia alebo očierňovania, možno dospieť najmä na základe logických dedukcií vyplývajúcich z analýzy pravdepodobností, pokiaľ sa neobmedzujú len na jednoduché predpoklady, a zo zohľadnenia bežných praktík v predmetnom obchodnom odvetví, ako aj zo všetkých ostatných okolností daného prípadu.
Konkrétne Súdny dvor rozhodol, že v rámci celkového posúdenia na účely určenia existencie neoprávnene získaného prospechu z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena ochrannej známky sa bude musieť zohľadniť najmä skutočnosť, že použitie obalov a flakónov, ktoré sú podobné obalom a flakónom imitovaných parfumov, má za cieľ ťažiť na reklamné účely z rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena ochranných známok, pod ktorými sú tieto parfumy uvádzané na trh. Súdny dvor tiež spresnil, že keď sa tretia osoba pokúša použitím označenia podobného ochrannej známke s dobrým menom využiť túto ochrannú známku, aby ťažila z jej príťažlivosti, dobrej povesti a prestíže, ako aj ju využila bez akejkoľvek finančnej náhrady a bez toho, aby sama musela v tejto súvislosti vyvinúť vlastné snaženie, obchodné úsilie vyvíjané majiteľom ochrannej známky na vytvorenie a udržiavanie obrazu tejto ochrannej známky, prospech vyplývajúci z uvedeného použitia sa musí považovať za neoprávnene získaný z rozlišovacej spôsobilosti či dobrého mena uvedenej ochrannej známky.
Táto judikatúra napriek tomu nijako neobmedzuje relevantné dôkazy, ktoré sa majú zohľadniť na účely preukázania nebezpečenstva parazitovania, len na prihlasovanú ochrannú známku, konkrétne dôkaz, že sa neoprávnene ťaží z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skorších ochranných známok, ale umožňuje tiež zohľadniť všetky dôkazy určené na uskutočnenie uvedenej analýzy pravdepodobnosti, pokiaľ ide o zámery majiteľa prihlasovanej ochrannej známky, a tým viac zohľadniť dôkazy týkajúce sa skutočného obchodného používania prihlasovanej ochrannej známky.
(pozri body 82 – 85, 88)