Vec T‑40/15
Plásticos Españoles, SA (ASPLA),
a
Armando Álvarez, SA
proti
Európskej únii, zastúpenej Súdnym dvorom Európskej únie
„Mimozmluvná zodpovednosť – Určitosť žaloby – Premlčanie – Prípustnosť – Článok 47 Charty základných práv – Primeraná lehota na rozhodnutie – Majetková ujma – Úroky zo sumy nezaplatenej pokuty – Náklady na bankovú záruku – Príčinná súvislosť“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) zo 17. februára 2017
1. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Únie
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
2. Žaloba o náhradu škody – Premlčacia lehota – Začiatok plynutia – Zodpovednosť za nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie zo strany súdu Únie – Dátum vyhlásenia dotknutého rozsudku
(Článok 340 ods. 2 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 46 a článok 53 prvý odsek)
3. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Kumulatívne podmienky – Neexistencia jednej z podmienok – Zamietnutie žaloby o náhradu škody v celom rozsahu
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
4. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Právna norma, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Pojem – Nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie zo strany súdu Únie – Zahrnutie – Kritériá posúdenia
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek)
5. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Dôkazné bremeno
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie a ukladá sa pokuta – Vykonateľnosť – Spochybnenie rozhodnutia na súde Únie – Nespochybnenie vykonateľnosti
(Články 101, 263, 278 ZFEÚ a článok 299 prvý odsek ZFEÚ)
7. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Pretrhnutie z dôvodu pochybenia žalobcu alebo iných osôb
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
8. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Pojem – Náklady bankovej záruky vyplývajúce z toho, že podnik sa rozhodol nezaplatiť pokutu uloženú Komisiou – Nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie zo strany súdu Únie v súvislosti so žalobou uvedeného podniku – Existencia príčinnej súvislosti – Podmienky
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
9. Žaloba o náhradu škody – Právomoc súdu Únie – Hranice – Zákaz rozhodnúť ultra petita – Povinnosť rešpektovať rámec sporu stanovený účastníkmi konania – Možnosť súdu Únie rozhodnúť ex officio o náhrade škody vzniknutej počas odlišného obdobia, než je obdobie uvedené v žalobe – Vylúčenie
(Článok 268 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora Európskej únie, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1)
10. Mimozmluvná zodpovednosť – Ujma – Náhrada – Zohľadnenie znehodnocovania meny – Kompenzačné úroky a úroky z omeškania – Spôsoby výpočtu
[Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 1268/2012, článok 83 ods. 2 písm. b) a článok 111 ods. 4 písm. a)]
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 33)
2. Premlčacia lehota začína plynúť vtedy, keď sú splnené podmienky, ktorým podlieha povinnosť nahradiť škodu, uvedené v článku 340 druhom odseku ZFEÚ. Tieto podmienky, a teda pravidlá premlčania, ktoré upravujú žaloby o náhradu uvedených škôd, však nemôžu byť založené na iných ako striktne objektívnych kritériách. Subjektívne posúdenie existencie škody osobou, ktorej bola spôsobená táto škoda, preto nemôže byť zohľadnené pri určení začiatku plynutia premlčacej lehoty na podanie žaloby o určenie mimozmluvnej zodpovednosti Únie.
Pokiaľ ide o žalobu o náhradu škody týkajúcej sa náhrady ujmy, ktorá údajne vznikla z dôvodu prípadného nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie, skutočnosťou, ktorá vedie k žalobe v zmysle článku 46 Štatútu Súdneho dvora, je vada konania vo forme údajného porušenia požiadaviek súvisiacich s dodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie súdnym orgánom Únie. Určenie začiatku päťročnej premlčacej lehoty stanovenej v uvedenom článku 46 musí teda zohľadňovať túto okolnosť. Konkrétne premlčacia lehota nemôže začať plynúť dňom, keď nastane skutočnosť, ktorá vedie k vzniku škody, a začiatok tejto lehoty treba stanoviť na deň, keď sa skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody, celkom konkretizovala. V špecifickom prípade žaloby o náhradu škody týkajúcej sa náhrady ujmy, ktorá údajne vznikla z dôvodu prípadného nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie, treba teda začiatok päťročnej premlčacej lehoty uvedenej v článku 46 Štatútu Súdneho dvora stanoviť na deň, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, pokiaľ sa rozhodnutím skončila sporná lehota súdneho konania. Taký deň je totiž určitým dátumom stanoveným na základe objektívnych kritérií. Tento dátum zaručuje dodržanie zásady právnej istoty a umožňuje ochranu práv žalobkýň.
(pozri body 45 – 49)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 54, 55)
4. Konaním pred Všeobecným súdom v dvoch veciach z oblasti hospodárskej súťaže, ktorého dĺžka dosiahla 5 rokov a 9 mesiacov, a nemožno ju odôvodniť žiadnou z okolností uvedených vecí, bol porušený článok 47 druhý odsek Charty základných práv Európskej únie tým, že toto konanie presiahlo primeranú lehotu na rozhodnutie, čo predstavuje dostatočne závažné porušenie právnej normy Únie, ktorá priznáva práva jednotlivcom.
Počas tohto obdobia medzi skončením písomnej časti konania predložením dupliky a otvorením ústnej časti konania sa totiž pristúpilo okrem iného k syntéze tvrdení účastníkov konania, príprave vecí, skutkovej a právnej analýze sporov a príprave ústnej časti konania. Dĺžka trvania tohto obdobia teda závisí predovšetkým od zložitosti sporu, ako aj správania účastníkov konania a existencie prekážok v konaní.
Po prvé, pokiaľ ide o zložitosť sporu, žaloby, ktoré sa týkajú uplatnenia práva hospodárskej súťaže Komisiou, predstavujú vyšší stupeň zložitosti ako iné druhy vecí, okrem iného vzhľadom na dĺžku napadnutého rozhodnutia, veľkosť spisu a potrebu vykonať podrobné preskúmanie viacerých zložitých skutkových okolností, ktoré sú často veľmi komplexné z hľadiska času a priestoru. Obdobie 15 mesiacov od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania tak v zásade predstavuje primeranú lehotu na riešenie vecí, ktoré sa týkajú uplatnenia práva hospodárskej súťaže. Ďalej, žaloby podané proti tomu istému rozhodnutiu prijatému Komisiou uplatňujúcou právo hospodárskej súťaže Únie v zásade vyžadujú súbežné riešenie, a to vrátane prípadu, že tieto žaloby nie sú spojené. Toto súbežné riešenie je okrem iného odôvodnené zložitosťou uvedených žalôb, ako aj potrebou zabezpečiť koherenciu v analýze týchto rozsudkov a v odpovedi, ktorú treba poskytnúť. Súbežné riešenie súvisiacich vecí môže teda odôvodniť predĺženie doby od skončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti tohto konania o dobu jedného mesiaca za ďalšiu súvisiacu vec. Napokon v prípade, ak dcérska spoločnosť a jej materská spoločnosť podajú každá žalobu proti rozhodnutiu prijatému na základe práva hospodárskej súťaže, ktorým boli spoločne a nerozdielne zaviazané na zaplatenie pokuty, predmetné veci majú veľmi úzku spojitosť, ktorá odôvodňuje, aby sa v týchto veciach konalo spoločne a rovnakým tempom. Za tohto predpokladu je teda odôvodnené, aby bola ústna časť konania v oboch veciach začatá v rovnakom čase a písomná časť konania ukončená v jednej z vecí skôr.
Po druhé treba zohľadniť skutočnosť, že lehota, ktorá uplynula od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania v každej z týchto vecí, nebola vôbec ovplyvnená správaním účastníkov konania alebo výskytom prekážok v konaní.
Preto z doby 46 mesiacov, ktorá uplynula od skončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania v prvej veci, ako aj z doby 50 mesiacov, ktorá uplynula od skončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania v druhej veci, vyplýva neodôvodnené obdobie nečinnosti 20 mesiacov v oboch týchto veciach.
(pozri body 62, 63, 66, 68, 69, 71, 72, 76 – 78, 80, 81, 83)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 84, 85)
6. V súlade s článkom 299 prvým odsekom ZFEÚ je rozhodnutie Komisie týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ vykonateľné, pokiaľ adresátom ukladá peňažný záväzok. Okrem toho podanie žaloby o neplatnosť tohto rozhodnutia podľa článku 263 ZFEÚ nespochybňuje vykonateľnosť uvedeného rozhodnutia, keďže podľa článku 278 ZFEÚ žaloby podané na Súdny dvor Európskej únie nemajú odkladný účinok.
(pozri bod 93)
7. Podmienka týkajúca sa príčinnej súvislosti stanovená v článku 340 ZFEÚ vyžaduje, aby rozhodujúcou príčinou škody bolo vytýkané konanie. Inak povedané, aj v prípade, že inštitúcie prípadne prispeli ku škode, ktorej náhrada sa požaduje, môže byť uvedené prispenie veľmi vzdialené z dôvodu zodpovednosti iných osôb, prípadne žalobcu.
(pozri bod 108)
8. Je pravda, že ujma spočívajúca v nákladoch na bankovú záruku, ktoré vynaložila spoločnosť sankcionovaná rozhodnutím Komisie, ktoré neskôr zrušil Všeobecný súd, nevyplýva priamo z neplatnosti tohto rozhodnutia z dôvodu, že táto škoda vyplýva z vlastného rozhodnutia tejto spoločnosti zriadiť bankovú záruku, aby nemusela zaplatiť pokutu v lehote stanovenej v spornom rozhodnutí. Inak je to však v prípade, že konanie pred súdom Únie prekročilo primeranú lehotu na rozhodnutie, keďže po prvé v čase zriadenia bankovej záruky nebolo porušenie primeranej lehoty na rozhodnutie predvídateľné a žalobca mohol legitímne očakávať, že jeho žaloba bude vyriešená v primeranej lehote. Po druhé k prekročeniu uvedenej lehoty došlo po počiatočnom rozhodnutí žalobcu zriadiť bankovú záruku.
Z toho vyplýva, že existuje dostatočne priama príčinná súvislosť medzi porušením primeranej lehoty na rozhodnutie zo strany súdu Únie na jednej strane a škodou, ktorá žalobcovi vznikla pred vyhlásením dotknutého rozsudku, a ktorá spočíva v uhradení nákladov na bankovú záruku počas obdobia, ktoré zodpovedá prekročeniu tejto primeranej lehoty na strane druhej. V tejto súvislosti uhradenie nákladov na bankovú záruku po vyhlásení uvedeného rozsudku, ktorým sa skončilo porušenie primeranej lehoty na rozhodnutie v dotknutej veci, nepredstavuje dostatočne priamu príčinnú súvislosť s týmto porušením, keďže uhradenie takých nákladov vyplýva z toho, že žalobca sa po uvedenom porušení sám nezávisle rozhodol nezaplatiť pokutu, nepožiadať o odklad vykonateľnosti sporného rozhodnutia a podať odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku.
(pozri body 109 – 111, 119, 120)
9. Z pravidiel upravujúcich konanie na súdoch Únie, najmä z článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že spor je v zásade určený a vymedzený účastníkmi konania a že súd Únie nemôže rozhodovať ultra petita. Súd Únie sa teda nemôže odchýliť od návrhu žalobcu a rozhodnúť ex officio o náhrade škody vzniknutej počas chronologicky odlišného obdobia, než je obdobie, počas ktorého tvrdí, že mu vznikla škoda.
(pozri body 127, 128)
10. Len čo sú splnené podmienky mimozmluvnej zodpovednosti Únie, treba prihliadnuť na nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z časového intervalu, ktorý uplynul medzi vznikom škodnej udalosti a posúdením náhrady škody, v tom zmysle, že treba zohľadniť znehodnotenie meny. V tejto súvislosti majú kompenzačné úroky za cieľ kompenzovať uplynutie času do súdneho posúdenia výšky škody, nezávisle od akéhokoľvek omeškania pripisovaného dlžníkovi. Koniec obdobia, ktoré oprávňuje na toto menové zhodnotenie, musí v zásade zodpovedať dňu vyhlásenia rozsudku, v ktorom je stanovená povinnosť nahradiť škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že nepriaznivé dôsledky spojené s uplynutím času môžu byť určené na základe sadzby, ktorú uplatňuje Európska centrálna banka na svoje hlavné refinančné operácie, zvýšenej o viaceré percentuálne body, znehodnotenie meny spojené s plynutím času je zohľadnené v ročnej miere inflácie stanovenej za dotknuté obdobie Eurostatom v členskom štáte, v ktorom je žalobca usadený.
(pozri body 138, 139, 143, 145)