ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 8. novembra 2016 (*)
„Odvolanie – Ochranná známka Európskej únie – Prihláška obrazovej ochrannej známky obsahujúcej slovný prvok ,compressor technology‘ – Námietka majiteľa slovných ochranných známok KOMPRESSOR PLUS a KOMPRESSOR – Čiastočné zamietnutie zápisu – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – článok 60 – Nariadenie (ES) č. 216/96 – článok 8 ods. 3 – ,Subsidiárne‘ odvolanie – Nariadenie (ES) č. 40/94 – článok 8 ods. 1 písm. b) – Slabá rozlišovacia spôsobilosť skorších národných ochranných známok – Pravdepodobnosť zámeny“
Vo veci C‑43/15 P,
ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 3. februára 2015,
BSH Bosch und Siemens Hausgeräte GmbH, so sídlom v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: S. Biagosch a R. Kunz‑Hallstein, Rechtsanwälte,
odvolateľka,
ďalší účastníci konania:
Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: M. Fischer, splnomocnený zástupca,
žalovaný v prvostupňovom konaní,
LG Electronics Inc., so sídlom v Soule (Kórejská republika),
účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda A. Tizzano, predsedovia komôr M. Ilešič (spravodajca), L. Bay Larsen, T. von Danwitz, E. Juhász, M. Berger, A. Prechal a M. Vilaras, sudcovia A. Rosas, A. Borg Barthet, K. Jürimäe a C. Lycourgos,
generálny advokát: Y. Bot,
tajomník: M. Aleksejev, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. decembra 2015,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 1. marca 2016,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojím odvolaním BSH Bosch und Siemens Hausgeräte GmbH (ďalej len „BSH“) žiada zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 4. decembra 2014, BSH/ÚHVT – LG Electronics (compressor technology) (T‑595/13, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2014:1023), ktorým tento zamietol jej žalobu o neplatnosť rozhodnutia prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 5. septembra 2013 (vec R 1176/2012‑1), zmeneného a doplneného opravným rozhodnutím z 3. decembra 2013 (ďalej len „sporné rozhodnutie“), týkajúceho sa námietkového konania medzi LG Electronics Inc. (ďalej len „LG“) a BSH.
Právny rámec
Právna úprava týkajúca sa ochrannej známky Európskej únie
2 Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 422/2004 z 19. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 70, 2004, s. 1; Mim. vyd. 17/002, s. 3) (ďalej len „nariadenie č. 40/94“), bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), ktoré nadobudlo účinnosť 13. apríla 2009. Tento spor teda upravujú procesné ustanovenia posledného uvedeného nariadenia. Naopak, vzhľadom na dátum podania predmetnej prihlášky, v tomto prípade 24. november 2008, ktorý je rozhodujúci na účely určenia uplatniteľného hmotného práva, sa tento spor riadi hmotnoprávnymi ustanoveniami nariadenia č. 40/94.
3 Článok 7 nariadenia č. 40/94 nazvaný „Relatívne dôvody zamietnutia“, ktorého znenie bolo bez zmeny a doplnenia prebraté do článku 7 nariadenia č. 207/2009, vo svojom odseku 1 stanovoval:
„Do registra sa nezapíšu:
…
b) ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť;
c) ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb;
…“
4 Článok 8 nariadenia č. 40/94 nazvaný „Relatívne dôvody zamietnutia“, ktorého znenie bolo bez zmeny a doplnenia prebraté do článku 8 nariadenia č. 207/2009, vo svojom odseku 1 stanovoval:
„Na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná:
…
b) ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou.“
5 Článok 51 nariadenia č. 40/94 nazvaný „Absolútne dôvody neplatnosti“ zodpovedajúci článku 52 nariadenia č. 207/2009 vo svojich odsekoch 1 a 2 uvádzal:
„1. Ochranná známka Spoločenstva sa vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného úradu alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení práv:
a) ak bola ochranná známka Spoločenstva zapísaná v rozpore s ustanoveniami článku 7;
b) ak prihlasovateľ nekonal pri podávaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere.
2. Ak bola ochranná známka Spoločenstva zapísaná v rozpore s ustanovením článku 7 ods. 1 písm. b), c) alebo d), nemôže byť vyhlásená za neplatnú, ak v dôsledku spôsobu, akým sa používala, nadobudla po zápise rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná.“
6 Článok 59 nariadenia č. 207/2009 nazvaný „Osoby oprávnené podať odvolanie a byť účastníkmi konania“ je súčasťou hlavy VII tohto nariadenia nazvanej „Opravné prostriedky“. Podľa tohto článku:
„Každý účastník konania sa môže odvolať proti rozhodnutiu, ktorým mu nebolo vyhovené. …“
7 Článok 60 nariadenia č. 207/2009 nazvaný „Lehota a forma odvolania“, ktorý je súčasťou tej istej hlavy VII, stanovuje:
„Odvolanie sa musí podať v písomnej podobe na úrade do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Odvolanie sa považuje za podané iba vtedy, ak bol uhradený požadovaný poplatok za odvolanie. …“
8 Článok 63 nariadenia č. 207/2009 nazvaný „Preskúmanie odvolaní“ vo svojom odseku 2 stanovuje:
„Pri preskúmavaní odvolania odvolací senát vyzve účastníkov konania tak často, ako to bude potrebné, aby predložili pripomienky v lehote určenej odvolacím senátom k oznámeniam ostatných účastníkov konania alebo k tým, ktoré vydá samotný odvolací senát.“
9 Článok 65 nariadenia č. 207/2009 s názvom „Žaloby pred Súdnym dvorom“ v odsekoch 1 a 2 stanovuje:
„1. Proti rozhodnutiam odvolacích senátov o odvolaní možno podať žalobu na Súdnom dvore.
2. Žalobu možno podať z dôvodu nedostatku právomoci, porušenia podstatných formálnych náležitostí, porušenia zmluvy, tohto nariadenia alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania alebo zneužitia právomoci.“
10 Článok 75 nariadenia č. 207/2009 nazvaný „Odôvodnenie rozhodnutí“ je súčasťou hlavy IX nazvanej „Konanie“. Tento článok stanovuje:
„V rozhodnutiach úradu sú uvedené dôvody, z ktorých sa vychádzalo. Vychádza sa z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali príslušní účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky.“
11 Nariadenie Komisie (ES) č. 216/96 z 5. februára 1996, ktorým sa ustanovuje rokovací poriadok odvolacích senátov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. ES L 28, 1996, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 221), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2082/2004 zo 6. decembra 2004 (Ú. v. EÚ L 360, 2004, s. 8) (ďalej len „nariadenie č. 216/96“), vo svojom článku 8 nazvanom „Priebeh konania“ stanovuje:
„…
2. V konaniach inter partes, bez porušenia článku 61 ods. 2 nariadenia, môže byť podanie zahŕňajúce dôvody odvolania a reakcia naň doplnené odpoveďou odvolávajúcej sa strany, predloženou v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia reakcie na podanie zahŕňajúce dôvody odvolania, a replikou žalovanej strany [odporcu v odvolacom konaní – neoficiálny preklad], predloženou v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia odpovede odvolávajúcej sa strany.
3. V konaniach inter partes môže žalovaná strana [odporca v odvolacom konaní – neoficiálny preklad] vo svojej reakcii na podanie zahŕňajúce dôvody odvolania formulovať návrhy s úmyslom zrušiť alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie v bode, ktorý nebol predmetom odvolania. V prípade, že žiadateľ [odvolateľ – neoficiálny preklad] odstúpi od konania, stávajú sa tieto návrhy bezpredmetnými.“
12 Po podaní tohto odvolania bolo nariadenie č. 207/2009 zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016.
13 Podľa tohto posledného uvedeného nariadenia bol článok 60 nariadenia č. 207/2009, odteraz nazvaný „Lehota na podanie odvolania a forma odvolania“, nahradený týmto znením:
„1. Odvolanie sa podáva písomne na úrade do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa považuje za podané až po zaplatení poplatku za odvolanie. Podáva sa v jazyku konania, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania. Písomné odôvodnenie odvolania sa podáva do štyroch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia.
2. V konaní inter partes môže odporca vo svojom vyjadrení žiadať o zrušenie alebo úpravu napadnutého rozhodnutia v bode, ktorý nebol napadnutý odvolaním. Takéto podania strácajú účinok, keď odvolateľ v konaní nepokračuje.“
Právna úprava Únie týkajúca sa národných ochranných známok
14 Článok 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25), nazvaný „Dôvody pre zamietnutie alebo neplatnosť“, vo svojom odseku 1 písm. b) a c) stanovuje:
„Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, vyhlásia sa za neplatné:
…
b) ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť;
c) ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne z označení alebo značiek, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;
…“
Okolnosti predchádzajúce sporu
15 Dňa 24. novembra 2008 BSH podala na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie pre toto obrazové označenie:
16 Výrobky, pre ktoré sa zápis žiadal, patria do tried 7, 9 a 11 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení (ďalej len „Niceská dohoda“). Táto prihláška bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Európskej únie č. 4/2009 z 2. februára 2009.
17 Dňa 30. apríla 2009 spoločnosť LG podala námietku voči zápisu predmetnej ochrannej známky pre všetky výrobky uvádzané v predmetnej prihláške, poukazujúc na článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Táto námietka bola založená na existencii týchto skorších ochranných známok:
– francúzskej slovnej ochrannej známke KOMPRESSOR, zapísanej 6. júla 2007 pod č. 73477434, označujúcej „práčky, vysávače, umývačky riadu, elektrické mixéry, generátory prúdu“ patriace do triedy 7 v zmysle Niceskej dohody a „rúry na pečenie, kuchynské sporáky; klimatizačné prístroje, chladničky, mikrovlnné rúry, prístroje na ventilovanie, stroje na čistenie vzduchu, elektrické hriankovače, zvlhčovače, vreckové baterky, baterky‑svietidlá, sušičky“ patriace do triedy 11 v zmysle Niceskej dohody;
– španielskej slovnej ochrannej známke KOMPRESSOR, zapísanej 25. septembra 2007 pod č. 2753286, označujúcej „elektrické práčky, elektrické vysávače, automatické umývačky riadu, elektrické mixéry, generátory prúdu“ patriace do triedy 7 v zmysle Niceskej dohody a „kuchynské sporáky na plyn, rúry, klimatizačné prístroje, elektrické chladničky (s oddelením na mrazenie), mikrovlnné rúry, elektrické ventilátory, zariadenia a stroje na čistenie vzduchu, elektrické hriankovače, ventilátory, elektrické lampáše a sušičky“ patriace do triedy 11 v zmysle Niceskej dohody;
– britskej slovnej ochrannej známke KOMPRESSOR, zapísanej 7. decembra 2007 pod č. 2444787, označujúcej „elektrické práčky, elektrické vysávače, automatické umývačky riadu, elektrické mixéry, generátory jednosmerného prúdu; všetky na použitie v domácnosti“ patriace do triedy 7 v zmysle Niceskej dohody a „kuchynské sporáky na plyn, kuchynské sporáky (rúry), mikrovlnné rúry, elektrické ventilátory, elektrické hriankovače, baterky na svietenie; elektrické sušičky; všetky na použitie v domácnosti“, patriace do triedy 11 v zmysle Niceskej dohody a
– slovnú ochrannú známku Európskej únie KOMPRESSOR PLUS, zapísanú 23. augusta 2012 pod č. 7282924, označujúcu „elektrické práčky; automatické umývačky riadu na použitie v domácnosti“, patriace do triedy 7 v zmysle Niceskej dohody.
18 Rozhodnutím z 3. mája 2012 námietkové oddelenie EUIPO čiastočne vyhovelo námietke a v dôsledku toho zamietlo predmetnú prihlášku ochrannej známky Európskej únie pre tieto výrobky:
– Trieda 7 v zmysle Niceskej dohody: „Elektrické domáce a kuchynské prístroje a zariadenia zaradené do triedy 7, predovšetkým elektrické kuchynské stroje a prístroje, vrátane drviacich prístrojov, prístrojov na miešanie a hnietenie, lisovanie, odšťavovačov, odstrediviek, mlynčekov, krájačov, nástrojov s elektrickým motorom, otváračov na konzervy, zariadení na brúsenie nožov ako aj strojov a prístrojov pre prípravu nápojov a/alebo jedál, čapovacie zariadenia a čerpadlá pre odovzdávanie chladených nápojov pre použitie v kombinácii s prístrojmi na chladenie nápojov; umývačky riadu; elektrické stroje a prístroje na ošetrovanie bielizne a odevov zahrnuté do triedy 7, vrátane práč[ok], žmýkačiek; žehliace lisy, žehliace stroje, zahrnuté do triedy 7; elektrické domáce prístroje na čistenie, vrátane prístrojov na čistenie okien, elektrické prístroje na leštenie obuvi a vysávače, vysávače za mokra a za sucha; súčiastky pre všetky vyššie uvedené tovary zahrnuté v triede 7, najmä ohybné rúrky, rúry, filtre na prach, filtrové vrecúška na prach, všetko na vysávače“;
– Trieda 9 v zmysle Niceskej dohody: „Elektrické prístroje a nástroje zaradené v triede 9, a to elektrické žehličky; kuchynské váhy“ a
– Trieda 11 v zmysle Niceskej dohody: „Vykurovacie, naparovacie prístroje a prístroje na varenie, najmä sporáky, rúry na pečenie, prístroje na praženie, grilovanie, hriankovače, prístroje na rozmrazovanie a udržovanie teplého jedla, prístroje na horúcu vodu, ponorné ohrievače, samoohrievacie hrnce, mikrovlnné rúry, vaflovače (elektrické), variče vajíčok, fritézy (elektrické); elektrické čajovary a kávovary, stroje na espreso, plnoautomatické kávovary zahrnuté v triede 11; chladiace zariadenia, teda chladničky, truhlice, chladiarne, nápojové chladničky, chladničky‑mrazničky, mraziace zariadenia, mrazničky, stroje a zariadenia na výrobu ľadu; sušičky, teda bubnové sušiče, sušiace stroje, sušiče na ruky, sušiče na vlasy; prístroje na ventilovanie, teda ventilátory, filtre pre digestory, zariadenia pre digestory a kryty na digestory, klimatizačné prístroje a stroje na čistenie vzduchu, zvlhčovače, zariadenia na osvieženie vzduchu, zariadenia na dávkovanie vôní (na iné ako osobné účely); zariadenia na čistenie vzduchu; tepelné čerpadlá; súčiastky pre všetky vyššie uvedené tovary, zahrnuté v triede 11“.
19 Pokiaľ ide o ostatné prihlasované výrobky, námietkové oddelenie EUIPO zastávalo názor, že tieto výrobky a výrobky označované skoršími ochrannými známkami neboli podobné. Preto námietkové oddelenie EUIPO zamietlo námietku, ktorú podala spoločnosť LG z dôvodu, že neexistovala pravdepodobnosť zámeny medzi týmito výrobkami:
– Trieda 7 v zmysle Niceskej dohody: „Elektrické stroje na odstraňovanie odpadu, konkrétne drviče odpadu a stroje na lisovanie odpadu“;
– Trieda 9 v zmysle Niceskej dohody: „osobné váhy, elektrické zváračky fólií; diaľkové ovládače, signalizačné a riadiace prístroje (elektrické/elektronické) pre stroje a prístroje pre domácnosť a kuchyňu; nahraté a prázdne čitateľné nosiče údajov pre prístroje pre domácnosť; elektrické automaty na nápoje a potraviny, predajné automaty; vybavenie na spracovanie údajov a programy na spracovanie údajov pre kontrolu a riadenie domáceho vybavenia; komponenty zahrnuté v triede 9 pre všetky uvedené výrobky; súčiastky zahrnuté v triede 9 pre elektrické prístroje a zariadenia zahrnuté do triedy 9, a to elektrické žehličky; kuchynské váhy“ a
– Trieda 11 v zmysle Niceskej dohody: „Infračervené lampy (nie na lekárske účely); vyhrievané vankúše (nie na lekárske účely), prikrývky vyhrievacie (nie na lekárske účely); vodovodné zariadenia a sanitárne prístroje, najmä príslušenstvo pre zariadenia na výrobu pary, vzduchu a distribúciu vody; ohrievače vody, akumulačné ohrievače vody a prietokové ohrievače vody; drezy; tepelné čerpadlá; súčiastky pre všetky vyššie uvedené tovary, zahrnuté v triede 11; mechanické odšťavovače (prístroje na odšťavovanie) na odovzdávanie chladených nápojov pre použitie v kombinácii s prístrojmi na chladenie nápojov“.
20 Dňa 26. júna 2012 podala spoločnosť BSH na EUIPO odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia tohto úradu. Pri tejto príležitosti BSH tiež uviedla niekoľko obmedzení k zoznamu výrobkov patriacich do triedy 7 v zmysle Niceskej dohody, pre ktoré žiadala zápis ochrannej známky.
21 Vo svojich pripomienkach v reakcii na podanie zahŕňajúce dôvody odvolania s dátumom 31. októbra 2012, LG poznamenala, že určité porovnávané tovary, ktoré rozhodnutie námietkového oddelenia EUIPO nepovažovalo za podobné, boli v skutočnosti podobné a v dôsledku toho predmetná prihláška mala byť zamietnutá tiež pre tieto tovary. Tieto pripomienky okrem iného uvádzali, že smerujú k tomu, aby rozhodnutie námietkového oddelenia EUIPO bolo zmenené tak, aby bola táto prihláška zamietnutá v širšom rozsahu.
22 Uvedené pripomienky boli oznámené BSH faxom podateľne EUIPO s dátumom 8. novembra 2012 s informáciou pre BSH o tom, že prvý odvolací senát tohto úradu ukončil písomnú časť konania a že oznámenie týchto pripomienok sa vykonáva iba pre informáciu.
23 Sporným rozhodnutím prvý odvolací senát EUIPO odvolanie spoločnosti BSH zamietol.
24 Tým istým rozhodnutím prvý odvolací senát EUIPO čiastočne vyhovel žiadosti LG, ktorú kvalifikoval ako „subsidiárne“ odvolanie („ancillary“ appeal) v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96.
25 Na úvod prvý odvolací senát EUIPO poznamenal, že keďže LG nenapadla zamietnutie námietky týkajúcej sa určitých výrobkov, rozhodnutie námietkového oddelenia tohto úradu sa stalo konečným v rozsahu, v akom bol zápis predmetnej ochrannej známky Európskej únie pre tieto výrobky povolený.
26 Pokiaľ ide o príslušnú skupinu verejnosti, prvý odvolací senát EUIPO po tom, čo poznamenal, že dotknuté územie zodpovedá územiam Španielska, Francúzska a Spojeného kráľovstva, konštatoval, že príslušná skupina verejnosti sa skladá na jednej strane z profesionálnych užívateľov, pokiaľ ide o „elektrické automaty na nápoje a potraviny, predajné automaty“, a na druhej strane z priemerných spotrebiteľov, štandardne informovaných a primerane pozorných a obozretných, pri ostatných výrobkoch.
27 Pokiaľ ide o porovnanie kolidujúcich označení, prvý odvolací senát EUIPO konštatoval, že existuje podobnosť z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska a že preto boli celkovo podobné.
28 Pokiaľ ide o porovnanie výrobkov, na jednej strane prvý odvolací senát EUIPO potvrdil posúdenie námietkového oddelenia tohto úradu týkajúce sa tovarov označovaných kolidujúcimi ochrannými známkami, že tieto sa považujú za zhodné alebo podobné, a preto potvrdil, že pokiaľ ide o tieto tovary, existuje pravdepodobnosť zámeny.
29 Na druhej strane prvý odvolací senát EUIPO na rozdiel od námietkového oddelenia tohto úradu konštatoval, že „mechanické odšťavovače (prístroje na odšťavovanie) na odovzdávanie chladených nápojov pre použitie v kombinácii s prístrojmi na chladenie nápojov“, patriace do triedy 11 v zmysle Niceskej dohody, ako aj „elektrické prístroje a nástroje zaradené v triede 9, a to elektrické žehličky; kuchynské váhy“, patriace do triedy 9 v zmysle Niceskej dohody, ktorých sa týka prihlasovaná ochranná známka, sú podobné výrobkom označovaným skoršími ochrannými známkami. Zastával názor, že pri týchto výrobkoch tiež existovala pravdepodobnosť zámeny, a teda zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia EUIPO v rozsahu, v akom sa ním zamietla námietka pre uvedené výrobky.
Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
30 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 13. novembra 2013 podala spoločnosť BSH žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia. Na podporu svojej žaloby BSH uvádzala jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
31 Bez toho, aby spochybňovala závery prvého odvolacieho senátu EUIPO, podľa ktorých predmetné výrobky, vrátane výrobkov, pri ktorých námietkové oddelenie EUIPO konštatovalo, že nie sú podobné, sú zhodné, alebo podobné a kolidujúce ochranné známky sú celkovo podobné, BSH v rámci tohto jediného žalobného dôvodu uplatňovala, že pri výrobkoch, ktoré zahŕňajú alebo môžu zahŕňať kompresor, ako vysávače, klimatizácie a chladničky, je označenie KOMPRESSOR opisné a že skoršie národné ochranné známky preto mali „minimálnu“ rozlišovaciu spôsobilosť. Spoločnosť BSH uviedla, že pri posúdení pravdepodobnosti zámeny prvý odvolací senát EUIPO dostatočne nezohľadnil slabú rozlišovaciu spôsobilosť uvedených ochranných známok pre tieto výrobky. Vzhľadom na slabú rozlišovaciu spôsobilosť aj malé rozdiely medzi kolidujúcimi ochrannými známkami postačujú na vylúčenie akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny.
32 Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol tento jediný žalobný dôvod a v dôsledku toho zamietol žalobu ako celok.
Návrhy účastníkov odvolacieho konania
33 BSH navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– zrušil sporné rozhodnutie,
– subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu a
– zaviazal EUIPO na náhradu trov konania.
34 EUIPO navrhuje, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie a
– zaviazal BSH na náhradu trov konania.
35 Žiadosťou z 29. októbra 2015 Súdny dvor požiadal Európsku komisiu podľa článku 24 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, aby sa zúčastnila pojednávania a odpovedala na písomné otázky, ktoré jej boli položené.
O odvolaní
36 Na podporu svojho odvolania BSH uvádza dva odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na článku 60 nariadenia č. 207/2009 a druhý na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
O prvom odvolacom dôvode
37 Svojím prvým odvolacím dôvodom BSH vytýka Všeobecnému súdu, že bez akéhokoľvek preskúmania potvrdil skutočnosť, že v spornom rozhodnutí prvý odvolací senát EUIPO vychádzajúc z článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 kvalifikoval vyjadrenie LG z 31. októbra 2012 ako „subsidiárne“ odvolanie a zamietol zápis predmetnej ochrannej známky v širšom rozsahu než námietkové oddelenie tohto úradu. LG nepodala odvolanie spĺňajúce podmienky uvedené v článku 60 nariadenia č. 207/2009, ktoré jediné by mohlo odôvodňovať rozšírenie zamietnutia prihlášky predmetnej ochrannej známky nad rámec rozhodnutia tohto námietkového oddelenia. Podľa BSH v rozpore s výkladom, ktorý uviedol prvý odvolací senát EUIPO, článok 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 nemôže za absencie vhodného právneho základu v nariadení č. 207/2009 umožňovať spochybniť rozhodnutie námietkového oddelenia tohto úradu v časti, ktorá nebola napadnutá hlavným odvolaním a ktorá sa v dôsledku toho stala právoplatnou.
38 EUIPO v prvom rade zastáva názor, že tento odvolací dôvod je neprípustný, keďže bol uvedený po prvýkrát v štádiu odvolania a, subsidiárne, v každom prípade je nedôvodný, pretože článok 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 umožňuje odporcovi v odvolacom konaní vo svojej reakcii na podanie formulovať návrhy s úmyslom zrušiť alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie v bode, ktorý nebol predmetom odvolania.
39 Je nesporné, že sporným rozhodnutím prvý odvolací senát EUIPO tým, že zamietol odvolanie BSH smerujúce k zrušeniu rozhodnutia námietkového oddelenia tohto úradu v rozsahu, v akom sa týmto rozhodnutím zamietla prihláška ochrannej známky pre určité prihlasované výrobky, čiastočne vyhovel žiadosti LG, ktorú kvalifikoval ako „subsidiárne“ odvolanie podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96, ktorou LG vo svojej reakcii na podanie požadovala zmeniť toto rozhodnutie tak, aby táto prihláška bola zamietnutá tiež pre určité výrobky, pre ktoré námietkové oddelenie EUIPO zápis predmetnej ochrannej známky povolilo. Prvý odvolací senát EUIPO tak zmenil uvedené rozhodnutie na ujmu BSH tým, že zamietol zápis uvedenej ochrannej známky pre dodatočné výrobky.
40 Z toho vyplýva, že prvý odvolací senát EUIPO implicitne konštatoval, že článok 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 zaviedol druhý opravný prostriedok, ktorý sa pridáva v opravnému prostriedku stanovenému článkom 60 nariadenia č. 207/2009 v jeho znení predchádzajúcom nariadeniu 2015/2424 a ktorý, bez toho, aby podliehal podmienkam stanoveným v tomto článku 60, umožňuje odporcovi v odvolacom konaní napadnúť rozhodnutie, ktoré je predmetom hlavného odvolania v jeho časti, ktorej sa toto odvolanie netýka, a tak rozšíriť rozsah sporu, tak ako je definovaný odvolateľom.
41 Svojím prvým odvolacím dôvodom BSH vytýka Všeobecnému súdu, že v napadnutom rozsudku neskúmal zlučiteľnosť tohto výkladu s článkom 60 nariadenia č. 207/2009.
42 Napriek tomu je nesporné, že BSH sa v žiadnom štádiu konania pred Všeobecným súdom nedovolávala údajnej nezlučiteľnosti uvedeného výkladu s článkom 60 nariadenia č. 207/2009 alebo s akýmkoľvek iným ustanovením práva Únie. Jej žaloba pred Všeobecným súdom bola založená na jedinom žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
43 Ak sa však podľa ustálenej judikatúry účastníkovi umožní predložiť dôvod alebo tvrdenia, ktoré neboli predložené v konaní pred Všeobecným súdom, po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom, povolí sa mu predložiť Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, spor v širšom rozsahu, než bol ten, ktorým sa zaoberal Všeobecný súd. V rámci odvolacieho konania je pritom právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni (pozri najmä rozsudok z 21. septembra 2010, Švédsko a i./API a Komisia, C‑514/07 P, C‑528/07 P a C‑532/07 P, EU:C:2010:541, bod 126, ako aj citovaná judikatúra).
44 Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré v tejto súvislosti uvádzala BSH na pojednávaní pred Súdnym dvorom, podľa ktorého, keďže posúdenie práva Únie je vyhradené Súdnemu dvoru, je to dôvod, prečo je logické uviesť iba pred Súdnym dvorom otázku zlučiteľnosti výkladu článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96, ktorý si osvojil prvý odvolací senát EUIPO, s článkom 60 nariadenia č. 207/2009, treba konštatovať, že toto tvrdenie právne neobstojí. Ako vyplýva z článku 256 ods. 1 ZFEÚ a článku 65 ods. 1 a 2 nariadenia č. 207/2009, Všeobecný súd je v rámci žalôb podaných proti rozhodnutiam odvolacích senátov EUIPO plne príslušný na preskúmanie akéhokoľvek porušenia tohto nariadenia, vrátane porušenia jeho článku 60.
45 Nakoniec, hoci EUIPO na pojednávaní pred Súdnym dvorom uznal, že sporným rozhodnutím prvý odvolací senát tohto úradu čiastočne vyhovel „subsidiárnemu“ odvolaniu, ktoré podala LG, bez toho, aby BSH predtým umožnil uviesť jej prípadné pripomienky k nemu, čím porušil zásadu kontradiktórnosti, ktorá je zakotvená v článku 63 ods. 2 a v článku 75 druhej vete nariadenia č. 207/2009, skutočnosťou zostáva, že za absencie akejkoľvek námietky k tejto okolnosti zo strany BSH počas konania pred Všeobecným súdom a za absencie akejkoľvek kritiky BSH voči analýze, ktorá viedla uvedený senát k vyhoveniu „subsidiárnemu“ odvolaniu, Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že na toto porušenie neprihliadal ex offo.
46 Za týchto podmienok musí byť prvý odvolací dôvod zamietnutý ako neprípustný.
O druhom odvolacom dôvode
47 Svojím druhým odvolacím dôvodom sa BSH dovoláva porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, keď Všeobecnému súdu vytýka, že najmä v bode 31 napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho chápania pravdepodobnosti zámeny, ktorého dôsledkom je, že prekrývanie sa dvoch ochranných známok na úrovni čisto opisného prvku postačuje na vytvorenie takej pravdepodobnosti, čo vedie k monopolizácii čisto opisného údaja, ktorej sa však článok 7 ods. 1 písm. b) a c) usilujú zabrániť.
48 Podľa BSH v prípade, že skoršia ochranná známka predstavuje ľahko rozpoznateľnú modifikáciu opisného údaja a samotná neskoršia ochranná známka obsahuje tento opisný údaj, nemôže ani samotná veľká podobnosť označení a totožnosť výrobkov, ktoré kolidujúce ochranné známky označujú, viesť k záveru, že existuje pravdepodobnosť zámeny, ak sa podobnosť označení obmedzuje na opisné údaje a týka sa len výrobkov, ktoré boli týmto údajom opísané. Verejnosť totiž nebude v opisnom údaji vnímať žiadny údaj o pôvode, ale bude sa orientovať podľa ostatných prvkov ochrannej známky. Okrem toho podľa tejto tézy rozsah ochrany skoršej ochrannej známky nie je obmedzený všeobecne, ale výlučne, pokiaľ ide o samotný opisný údaj, takže ochrana zostáva nedotknutá v porovnaní s inými podobnými výrobkami a označeniami.
49 EUIPO namieta predovšetkým neprípustnosť druhého odvolacieho dôvodu. Na jednej strane totiž z odvolania jasne nevyplýva, ktoré konkrétne konštatovania Všeobecného súdu sa majú považovať za napadnuté. Na druhej strane tvrdenie BSH, podľa ktorého Všeobecný súd kvalifikoval rozlišovaciu spôsobilosť skorších národných ochranných známok nepresne, smeruje k dosiahnutiu nového skutkového posúdenia. Subsidiárne sa EUIPO domnieva, že tento odvolací dôvod nie je dôvodný.
O prípustnosti
50 Podľa ustálenej judikatúry, z článku 256 ZFEÚ, ako aj z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Všeobecný súd je preto ako jediný oprávnený konštatovať a posúdiť relevantné skutočnosti. Posúdenie týchto skutočností preto nepredstavuje, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania (pozri najmä rozsudok zo 17. marca 2016, Naazneen Investments/ÚHVT, C‑252/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:178, bod 59 a citovanú judikatúru).
51 Okrem toho podľa tých istých ustanovení článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora v odvolaní musí byť presne uvedené, ktoré časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, sa napádajú, ako aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú (pozri najmä rozsudky zo 4. septembra 2014, Španielsko/Komisia, C‑197/13 P, EU:C:2014:2157, bod 43, a z 5. marca 2015, Ezz a i./Komisia, C‑220/14 P, EU:C:2015:147, bod 111). V tejto súvislosti článok 169 ods. 2 rokovacieho poriadku spresňuje, že v právnych dôvodoch a právnych tvrdeniach sa presne označia časti odôvodnenia Všeobecného súdu, ktoré sa napádajú (rozsudky z 28. júla 2016, Tomana a i./Rada a Komisia, C‑330/15 P, neuverejnený, EU:C:2016:601, bod 34, a z 20. septembra 2016, Mallis a i./Komisia a ECB, C‑105/15 P až C‑109/15 P, EU:C:2016:702, bod 34).
52 V tejto súvislosti treba konštatovať, že svojím druhým odvolacím dôvodom sa BSH vôbec neobmedzuje na to, že by požadovala nové posúdenie skutkových okolností, ale vytýka Všeobecnému súdu, že nezohľadnil právne zásady uplatniteľné na posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, čo predstavuje právnu otázku, ktorú možno predložiť Súdnemu dvoru v rámci odvolania (pozri najmä uznesenie zo 7. mája 2015, Adler Modemärkte/ÚHVT, C‑343/14 P, neuverejnené, EU:C:2015:310, bod 32 a citovaná judikatúra).
53 Okrem toho z písomných podaní BSH jasne vyplýva, že tento odvolací dôvod smeruje najmä proti bodu 31 napadnutého rozsudku, ktorý preukazuje, že Všeobecný súd porušil samotnú podstatu pravdepodobnosti zámeny, pre posúdenie ktorej rozlišovacia spôsobilosť každej z kolidujúcich ochranných známok musí nevyhnutne predstavovať najdôležitejšie kritérium.
54 V dôsledku toho treba druhý odvolací dôvod považovať za prípustný.
O veci samej
55 Argumentácia BSH týkajúca sa pravdepodobnosti zámeny uvádzaná v rámci jej jediného žalobného dôvodu pred Všeobecným súdom, ktorá zodpovedá argumentácii, ktorú zastáva v rámci jej druhého odvolacieho dôvodu, bola preskúmaná najmä v bodoch 26 až 32 napadnutého rozsudku.
56 Po tom, čo v bodoch 26 a 27 tohto rozsudku pripomenul judikatúru v tejto oblasti, Všeobecný súd v bode 28 uvedeného rozsudku konštatoval, že pokiaľ ide o výrobky, pri ktorých prvý odvolací senát EUIPO vyhovel námietke, odvolací senát, bez toho, aby to BSH spochybňovala, konštatoval, že na jednej strane predmetné výrobky boli sčasti zhodné a sčasti podobné a na druhej strane, že kolidujúce označenia boli podobné. Poznamenal, že kumulatívny účinok týchto konštatovaní v každom prípade postačuje na to, aby bolo možné prijať záver o existencii pravdepodobnosti zámeny, aj keď sa rozlišovacia spôsobilosť skorších národných ochranných známok považuje za slabú.
57 Všeobecný súd v bode 29 napadnutého rozsudku dodal, že v rámci posúdenia pravdepodobnosti zámeny prvý odvolací senát EUIPO skutočne zohľadnil skutočnosť, že pokiaľ ide o predmetné výrobky, skoršie národné ochranné známky, ani prihlasovaná ochranná známka, nemajú mimoriadne vysokú rozlišovaciu spôsobilosť. Pripomenul však, že podľa judikatúry aj za prítomnosti ochrannej známky so slabou rozlišovacou spôsobilosťou môže existovať pravdepodobnosť zámeny, najmä z dôvodu existencie podobnosti dotknutých označení a podobnosti dotknutých tovarov a služieb. Je to tak aj, keď ako v prejednávanej veci, sú predmetné výrobky zhodné a kolidujúce ochranné známky sú vysoko podobné.
58 V bode 31 uvedeného rozsudku Všeobecný súd poznamenal, že uznať tvrdenie BSH by malo za účinok potlačenie faktora založeného na podobnosti ochranných známok v prospech faktora založeného na rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky, ktorému by bol pripísaný neprimeraný význam. Z toho vyplýva, že keďže skoršia ochranná známka má iba slabú rozlišovaciu spôsobilosť, pravdepodobnosť zámeny by existovala len v prípade, ak by táto ochranná známka bola v plnom rozsahu reprodukovaná v ochrannej známke, ktorej zápis sa požaduje, a to bez ohľadu na stupeň podobnosti medzi predmetnými označeniami. Takýto výsledok by však nebol v súlade so samotnou povahou celkového posúdenia, ktoré sú príslušné orgány povinné vykonať na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
59 Všeobecný súd preto v bode 32 napadnutého rozsudku konštatoval, že tvrdenia BSH týkajúce sa slabej rozlišovacej spôsobilosti skorších národných ochranných známok nemôžu mať vplyv na záver prvého odvolacieho senátu EUIPO týkajúci sa existencie pravdepodobnosti zámeny.
60 Toto posúdenie pravdepodobnosti zámeny zo strany Všeobecného súdu neobsahuje žiadne nesprávne právne posúdenie.
61 V skutočnosti treba poznamenať, že Súdny dvor tým, že odmietol argumentáciu podobnú argumentácii, ktorú uvádza BSH v rámci druhého odvolacieho dôvodu, už viackrát rozhodol, že hoci rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky treba zohľadniť v rámci celkového posúdenia existencie pravdepodobnosti zámeny, napriek tomu predstavuje iba jeden z prvkov, z ktorých toto posúdenie vychádza (pozri najmä uznesenia z 29. novembra 2012, Hrbek/ÚHVT, C‑42/12 P, neuverejnené, EU:C:2012:765, bod 61, a z 2. októbra 2014, Przedsiębiorstwo Handlowe Medox Lepiarz/ÚHVT, C‑91/14 P, neuverejnené, EU:C:2014:2261, bod 22).
62 Okrem toho, hoci je pravda, že pravdepodobnosť zámeny je tým vyššia, čím je vyššia rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky, takáto pravdepodobnosť nie je vôbec vylúčená, ak je rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky slabá (pozri najmä uznesenie z 19. novembra 2015, Fetim/ÚHVT, C‑190/15 P, neuverejnené, EU:C:2015:778, bod 40 a citovaná judikatúra).
63 V dôsledku toho aj za prítomnosti skoršej ochrannej známky so slabou rozlišovacou spôsobilosťou Všeobecný súd môže konštatovať, že existuje pravdepodobnosť zámeny, najmä z dôvodu podobnosti dotknutých označení a podobnosti dotknutých tovarov alebo služieb (pozri najmä uznesenia z 2. októbra 2014, Przedsiębiorstwo Handlowe Medox Lepiarz/ÚHVT, C‑91/14 P, neuverejnené, EU:C:2014:2261, bod 24 a citovaná judikatúra, ako aj zo 7. mája 2015, Adler Modemärkte/ÚHVT, C‑343/14 P, neuverejnené, EU:C:2015:310, bod 59).
64 Konštatovania, ktoré Všeobecný súd uviedol v bode 31 napadnutého rozsudku, zamietajúce tézu, ktorú zastávala BSH, a týkajúce sa druhého odvolacieho dôvodu preto v skutočnosti predstavujú iba pripomenutie ustálenej judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej táto téza nie je v súlade so samotnou povahou celkového posúdenia, ktoré sú príslušné orgány povinné vykonať na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, pretože v rozpore s tým, čo uvádza odvolateľka, táto téza by potlačila faktor založený na podobnosti ochranných známok v prospech faktora založeného na rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky (v tejto súvislosti pozri rozsudok z 15. marca 2007, T.I.M.E. ART/ÚHVT, C‑171/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:171, bod 41, ako aj uznesenie z 19. novembra 2015, Fetim/ÚHVT, C‑190/15 P, neuverejnené, EU:C:2015:778, bod 46 a citovanú judikatúru).
65 Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré v tejto súvislosti uvádza BSH, podľa ktorého táto judikatúra je mylná, keďže vedie k monopolizácii čisto opisného označenia, treba konštatovať, že je to nie článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, ale článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a článok 51 tohto nariadenia, ako aj článok 3 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2008/95, ktoré majú za cieľ predísť takej monopolizácii.
66 Pokiaľ ide konkrétne o skoršie národné ochranné známky, Súdny dvor už mal príležitosť poznamenať, že z koexistencie ochranných známok Únie a národných ochranných známok, ako aj zo skutočnosti, že zápis národných ochranných známok nepatrí do pôsobnosti EUIPO a ani do právomoci súdneho preskúmania Všeobecného súdu, vyplýva, že v námietkovom konaní voči prihláške ochrannej známky Únie nemožno spochybniť platnosť národných ochranných známok. Preto v rámci takého námietkového konania tiež nemožno vo vzťahu k označeniu, ktoré je zhodné s ochrannou známkou chránenou v niektorom členskom štáte, konštatovať absolútny dôvod zamietnutia, ako je opisný charakter a absencia rozlišovacej spôsobilosti uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94, ako aj v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2008/95 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2012, Formula One Licensing/ÚHVT, C‑196/11 P, EU:C:2012:314, body 40 a 41).
67 Z toho vyplýva, že pri uplatňovaní článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, treba národnej ochrannej známke uvádzanej na podporu námietky voči zápisu ochrannej známky Únie priznať určitú mieru rozlišovacej spôsobilosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2012, Formula One Licensing/ÚHVT, C‑196/11 P, EU:C:2012:314, bod 47).
68 Preto za predpokladu, že skoršia národná ochranná známka je skutočne opisná pre niektoré výrobky, pre ktoré bola zapísaná a že jej ochrana by viedla k nenáležitej monopolizácii predmetného opisného údaja, takýto dôsledok treba napraviť nie prostredníctvom uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, ktoré zásadne vylučuje tieto výrobky z ochrany, ktorú toto ustanovenie udeľuje skorším ochranným známkam, ale postupom vyhlásenia neplatnosti začatého v dotknutom členskom štáte podľa článku 3 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2008/95 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2012, Formula One Licensing/ÚHVT, C‑196/11 P, EU:C:2012:314, bod 45).
69 Za týchto okolností treba zamietnuť tiež, ako v každom prípade irelevantné, tvrdenie BSH, podľa ktorého Súdny dvor v rozsudku z 10. novembra 2011, LG Electronics/ÚHVT (C‑88/11 P, neuverejnený, EU:C:2011:727) potvrdil zamietnutie EUIPO zapísať ako ochrannú známku Únie označenie „KOMPRESSOR PLUS“ pre vysávače z dôvodu, že toto označenie je čisto opisné. Tento rozsudok totiž nespochybňuje platnosť národných ochranných známok, ktoré uvádzala LG na podporu svojej námietky.
70 Nakoniec v rozpore s tým, čo uplatňuje BSH, nemožno vopred a pre každú hypotézu vylúčiť, že v prípade, ak prihlasovaná ochranná známka preberá s malými odlišnosťami slabo rozlišujúce označenie skoršej národnej ochrannej známky, spotrebitelia by mohli predpokladať, že tieto odlišnosti medzi kolidujúcimi označeniami odrážajú zmenu v povahe výrobkov alebo vyplývajú z marketingových dôvodov, bez toho, aby vyjadrovali odlišný obchodný pôvod a že teda môže existovať pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní verejnosti (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. apríla 2006, L’Oréal/ÚHVT, C‑235/05 P, neuverejnené, EU:C:2006:271, bod 45).
71 Všeobecný súd teda bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol v danom prípade po vykonaní svojho nezávislého posúdenia skutkových okolností prijať záver o existencii takej pravdepodobnosti zámeny medzi skoršími národnými ochrannými známkami a prihlasovanou ochrannou známkou.
72 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhý odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako nedôvodný a že sa teda musí zamietnuť odvolanie v celom jeho rozsahu.
O trovách
73 Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.
74 Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
75 Keďže EUIPO navrhol zaviazať spoločnosť BSH na náhradu trov konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:
1. Odvolanie sa zamieta.
2. BSH Bosch und Siemens Hausgeräte GmbH je povinná nahradiť trovy konania.
Podpisy