ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (ôsma komora)
z 28. októbra 2009 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva RNAiFect – Skoršia slovná ochranná známka Spoločenstva RNActive – Relatívny dôvod zamietnutia – Neexistencia pravdepodobnosti zámeny – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009]“
Vo veci T‑80/08,
CureVac GmbH, so sídlom v Tübingene (Nemecko), v zastúpení: F. Graf von Stosch, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: pôvodne M. Kicia, neskôr S. Schäffner, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
Qiagen GmbH, so sídlom v Hildene (Nemecko), v zastúpení: pôvodne E. Krings, neskôr V. von Bomhard, A. Renck a T. Dolde, advokáti,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 11. decembra 2007 (vec R 1219/2006‑1), týkajúcemu sa námietkového konania medzi CureVac GmbH a Qiagen GmbH,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (ôsma komora),
v zložení: predsedníčka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyňa), sudcovia N. Wahl a A. Dittrich,
tajomník: T. Weiler, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 19. februára 2008,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. júna 2008,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 28. mája 2008,
po pojednávaní zo 6. mája 2009,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Vedľajší účastník konania Qiagen GmbH podal 3. apríla 1996 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia RNAiFect.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 1, 5 a 9 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z týchto tried tomuto opisu:
– trieda 1: „Chemické prípravky určené pre priemysel a vedecký výskum; chemické prípravky určené pre priemysel a vedecký výskum na spracovanie biopolymérov; biologický materiál používaný v laboratóriách na vedecké účely a výskum, a to membrány a činidlá, konkrétne tie, ktorými sa zavádzajú molekuly a molekulové agregáty, a to peptidy a/alebo nukleové kyseliny v bunkách, konkrétne v prokaryotických a eukaryotických bunkách; chromatografický materiál používaný pri separácii, čistení a izolácii biopolymérov a činidlá a roztoky na chromatografickú separáciu, čistenie a/alebo na proces izolácie biopolymérov; súpravy na zavádzanie molekúl a molekulových agregátov, a to peptidy a/alebo nukleové kyseliny v bunkách, konkrétne v prokaryotických a eukaryotických bunkách; protiinfekčné činidlá“,
– trieda 5: „Farmaceutické, veterinárne a hygienické prípravky“,
– trieda 9: „Vedecké prístroje a nástroje, hlavne nástroje a prístroje určené na výskum a laboratórne testy“.
4 Uvedená prihláška bola zverejnená 27. septembra 2004 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 39/2004.
5 Dňa 17. decembra 2004 podala žalobkyňa CureVac GmbH námietku proti prihlasovanej ochrannej známke, namietajúc pravdepodobnosť zámeny podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009].
6 Námietka sa týkala časti výrobkov označených zapísanou slovnou ochrannou známkou Spoločenstva RNActive, č. 2 953 768, ktorá bola prihlásená 29. novembra 2002 a zapísaná 28. októbra 2004, a to konkrétne týchto výrobkov patriacich do tried 1 a 5:
– trieda 1: „Chemické výrobky určené pre priemysel a vedecký výskum, činidlá určené na výskum“,
– trieda 5: „Chemické prípravky na lekárske účely; farmaceutické a veterinárne prípravky, hlavne chemoterapeutické prípravky na liečbu nádorov, tovar na liečebné účely a prípravky na liečbu astmatikov, ľudí nachádzajúcich sa v agónii a antagonistov receptorov, farmaceutické prípravky na liečbu neurologických chorôb, na liečbu infekčných chorôb; hygienické prípravky; dietetické látky na lekárske účely, hlavne doplnkové potravinové látky; dezinfekčné prípravky, fungicídy, herbicídy“.
7 Námietka smerovala len proti výrobkom označeným prihlasovanou ochrannou známkou, ktoré patria do tried 1 a 5, s výnimkou tých, ktoré patria do triedy 9.
8 Námietkové oddelenie rozhodnutím zo 7. augusta 2006 zamietlo námietku z dôvodu, že v rámci územia Spoločenstva neexistuje žiadna pravdepodobnosť zámeny.
9 Žalobkyňa podala 15. septembra 2006 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie.
10 Prvý odvolací senát rozhodnutím z 11. decembra 2007 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol. Prvý odvolací senát sa opieral o konštatovanie námietkového oddelenia, ktoré spočíva v tom, že porovnávané výrobky sú zhodné alebo značne podobné. Čo sa týka oboch dotknutých označení, odvolací senát sa domnieval, že hoci sa obe ochranné známky len mierne rozlišujú, lebo prvok „rna“ zodpovedá skratke anglického slova „ribonucleid acid“ (acide ribonucléique po francúzsky a Ribonukleinsäure po nemecky), sú odlišné, a že nijaký majiteľ ochrannej známky si nemôže monopolizovať skratku RNA alebo zabrániť ostatným podnikom, aby ju používali, ani zahrnúť ju do ochrannej známky, najmä v oblasti farmaceutických výrobkov. Spotrebitelia dobre porozumejú významu skratky RNA a nebudú sa domnievať, že všetky ochranné známky, ktoré sa začínajú touto skratkou, označujú rovnaký pôvod. Pozornosť budú venovať skôr koncu slova, ktoré sa odlišuje viac. Rozdiely existujúce medzi prvkom „ifect“ a prvkom „ctive“ umožňujú vylúčiť akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny.
Návrhy účastníkov konania
11 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zamietol zápis prihlasovanej ochrannej známky RNAiFect,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
12 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
13 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu všetkých trov konania.
14 Žalobkyňa na pojednávaní vyhlásila, že berie späť svoj druhý žalobný návrh, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
Právny stav
Tvrdenia účastníkov konania
15 Žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod, založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
16 Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že niektoré výrobky označené skoršou ochrannou známkou a výrobky uvedené v prihláške ochrannej známky nemožno považovať sčasti za značne podobné, ale naopak za zhodné, lebo výrobky uvedené v prihláške ochrannej známky sa nachádzajú aj medzi jej vlastnými výrobkami, a teda sú rovnako označené kolidujúcimi ochrannými známkami.
17 Žalobkyňa sa ďalej domnieva, že ochranná známka RNActive by sa mala považovať za ochrannú známku, ktorá má v každom prípade priemernú rozlišovaciu spôsobilosť, keďže bola zapísaná ako ochranná známka Spoločenstva. V prípade, keby obe ochranné známky oslovili priemerného spotrebiteľa, ktorý by nepoznal význam skratky RNA, skoršia ochranná známka by mala aspoň priemernú rozlišovaciu spôsobilosť.
18 Žalobkyňa okrem toho spresňuje, že dotknuté označenia sú vizuálne podobné, lebo začiatok slova je zhodný, a že pri slovných ochranných známkach, okrem zapísanej ochrannej známky, je každá iná forma bežnej reprodukcie verejnosťou chránená, osobitne reprodukcia napísaná veľkými a malými písmenami. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že fonetická podobnosť označení je mimoriadna z dôvodu zhodnosti prvých troch písmen a preto, lebo posledné zvukové sekvencie sa rozlišujú len minimálne. Pokiaľ ide o koncepčné porovnanie označení, existuje tiež mimoriadna podobnosť, pretože skoršia ochranná známka RNActive obsahuje nemecký výraz „aktiv“, ktorý by mohol byť vnímaný ako synonymum nemeckého výrazu „effektiv“ alebo ako údaj „ukazujúci na účinok“, ktorý obsahuje prihlasovaná ochranná známka RNAiFect.
19 Nakoniec sa žalobkyňa domnieva, že z dôvodu zhodnosti výrobkov, priemernej rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky a z dôvodu stupňa vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti existuje vo vedomí verejnosti pravdepodobnosť zámeny.
20 ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú zamietnutie žaloby.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
21 Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, „ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou“.
22 Okrem toho podľa článku 8 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 207/2009] za skoršie ochranné známky je potrebné považovať ochranné známky Spoločenstva, ako aj ochranné známky zapísané v členskom štáte, ktorých dátum podania prihlášky je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.
23 Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. septembra 2008, Boston Scientific/ÚHVT – Terumo (CAPIO), T‑325/06, neuverejnený v Zbierke, bod 70 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, Zb. s. I‑5507, bod 29, a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, bod 17].
24 Okrem toho pravdepodobnosť zámeny vo vedomí verejnosti sa má posudzovať celkovo, so zohľadnením všetkých okolností týkajúcich sa konkrétnej veci (pozri rozsudok CAPIO, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 71 a tam citovanú judikatúru; pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb. s. I‑6191, bod 22, a z 22. júna 2000, Marca Mode, C‑425/98, Zb. s. I‑4861, bod 40).
25 Toto celkové posúdenie predpokladá určitú vzájomnú súvislosť medzi zohľadnenými okolnosťami a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov alebo služieb. Nízka miera podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami môže byť kompenzovaná vysokou mierou podobnosti medzi ochrannými známkami a naopak [rozsudok Súdneho dvora z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT, C‑234/06 P, Zb. s. I‑7333, bod 48, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01, Zb. s. II‑4335, bod 25]. Vzájomná súvislosť medzi týmito okolnosťami je vyjadrená v siedmom odôvodnení nariadenia č. 40/94, podľa ktorého pojem pravdepodobnosť treba vykladať vo vzťahu k pravdepodobnosti zámeny, ktorej posúdenie závisí od množstva okolností, najmä od známosti ochrannej známky na trhu, od asociácií s používaným alebo so zapísaným označením, ktoré by mohli byť vyvolané, od miery podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a medzi označenými tovarmi alebo službami (pozri rozsudok CAPIO, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 72 a tam citovanú judikatúru).
26 Okrem toho celkové posúdenie z hľadiska vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a dominantných prvkov. Zo znenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94, podľa ktorého „existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti“, vyplýva, že vnímanie ochranných známok priemerným spotrebiteľom predmetných tovarov alebo služieb má v celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny určujúci význam. Priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok a nevenuje sa skúmaniu jej rôznych detailov (pozri rozsudok CAPIO, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 7 a tam citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudky SABEL, už citovaný v bode 24 vyššie, bod 23, a Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 25).
27 Na účely celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny sa má priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov považovať za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Navyše treba vziať do úvahy skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ má iba zriedka možnosť vykonať priame porovnanie rozličných ochranných známok, ale musí sa spoľahnúť na ich nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti. Takisto treba vziať do úvahy skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov alebo služieb [rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Oberhauser/ÚHVT – Petit Liberto (Fifties), T‑104/01, Zb. s. II‑4359, bod 28, a z 30. júna 2004, BMI Bertollo/ÚHVT – Diesel (DIESELIT), T‑186/02, Zb. s. II‑1887, bod 38; pozri analogicky rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 26].
28 V prejednávanej veci je ochranná známka, na ktorej sa zakladá námietka, ochrannou známkou Spoločenstva. Preto sa preskúmanie, ako konštatoval odvolací senát v bode 14 napadnutého rozhodnutia, musí vzťahovať na Európsku úniu.
29 Príslušnú skupinu verejnosti, ako uviedlo aj námietkové oddelenie na strane 4 svojho rozhodnutia zo 7. augusta 2006 a ako vyplýva z bodu 7 napadnutého rozhodnutia, tvoria spotrebitelia, ktorí majú spojitosť so spornými výrobkami. Najmä výrobky patriace do triedy 5 sú určené lekárnikom, ako aj konečným spotrebiteľom, ktorí sú riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní [rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2006, Madaus/ÚHVT – Optima Healthcare (ECHINAID), T‑202/04, Zb. s. II‑1115, bod 23], majú však vysokú mieru pozornosti a pri ich výbere im je zo strany vysoko kvalifikovaných odborníkov poskytnutá pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, C‑412/05 P, Zb. s. I‑3569, bod 61, a rozsudok ECHINAID, už citovaný, bod 33). Chemické prípravky patriace do triedy 1 sú určené odbornej verejnosti (najmä chemikom a zamestnancom laboratória), čo dokazuje ešte vyššiu mieru pozornosti.
30 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné preskúmať posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi označeniami odvolacím senátom.
– O podobnosti výrobkov
31 Podľa ustálenej judikatúry pri posudzovaní podobnosti medzi predmetnými tovarmi alebo službami treba zohľadniť všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi tovarmi alebo službami. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj ich konkurenčný alebo komplementárny charakter (pozri rozsudok CAPIO, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 77 a tam citovanú judikatúru).
32 V rozpore s tvrdením žalobkyne nie sú všetky dotknuté výrobky zhodné, ale sú sčasti zhodné a sčasti podobné, ako správne konštatoval aj odvolací senát v bode 15 napadnutého rozhodnutia, ktorým odkázal na rozhodnutie námietkového oddelenia – stačí teda len príkladne konštatovať, že „súbor nástrojov, ktorými sa zavádzajú molekuly a molekulové agregáty“, a chemické prípravky, ktoré sú určené na lekárske účely, sú značne podobné, nemožno ich však považovať za zhodné.
33 Pokiaľ ide o analýzu podobnosti dotknutých výrobkov, napadnuté rozhodnutie treba potvrdiť.
– O podobnosti označení
34 Ako už bolo uvedené v bode 26 vyššie, celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo ku koncepčnej podobnosti dotknutých ochranných známok sa musí zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vytvárajú, zohľadňujúc najmä ich rozlišovacie a dominantné prvky [pozri rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2003, Phillips‑Van Heusen/ÚHVT – Pash Textilvertrieb und Einzelhandel (BASS), T‑292/01, Zb. s. II‑4335, bod 47, a CAPIO, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 88 a tam citovanú judikatúru; pozri analogicky rozsudok SABEL, už citovaný v bode 24 vyššie, bod 23].
35 Z judikatúry tiež vyplýva, že dve ochranné známky sú podobné vtedy, ak medzi nimi existuje z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti aspoň čiastočná zhoda z jedného alebo z viacerých relevantných hľadísk (rozsudky MATRATZEN, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 30, a CAPIO, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 89).
36 Odvolací senát sa v bode 17 napadnutého rozhodnutia domnieval, že aj napriek existencii podobnosti, ktorá vyplýva z troch prvých písmen dotknutých označení, rozdiely medzi výrazmi „iFect“ a „ctive“ sú natoľko veľké, že vylučujú pravdepodobnosť zámeny.
37 V tejto súvislosti sa porovnávajú tieto označenia:
Skoršia ochranná známka | Prihlasovaná ochranná známka |
RNActive | RNAiFect |
38 Po prvé, čo sa týka vizuálneho porovnania, treba konštatovať, že obidve dotknuté označenia sa skladajú s ôsmich písmen, z ktorých prvé tri, napísané veľkými písmenami, sú zhodné. Ďalších päť písmen skoršej ochrannej známky je napísaných malými písmenami, takisto ako písmená prihlasovanej ochrannej známky, okrem piateho písmena „f“.
39 Podobnosť vyplývajúca zo zhodnosti prvých troch písmen je však veľmi nízka z dôvodu existencie posledných piatich písmen dotknutých označení, a hoci štyri písmená z nich sú spoločné pre obe označenia, nie sú uvedené v rovnakom poradí, čo medzi oboma dotknutými označeniami umožňuje vytvoriť veľmi rozdielne vizuálne vnímanie.
40 Na rozdiel od tvrdení žalobkyne z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by odvolací senát vykonal rozbor dotknutých označení bez uskutočnenia celkového vizuálneho posúdenia. Hoci je škoda, že napadnuté rozhodnutie nie je v tejto otázke explicitnejšie, odvolací senát vykonal celkovú analýzu predmetných označení, keď v bode 17 napadnutého rozhodnutia, domnievajúc sa, že napriek spoločnému prvku „rna“ sa pozornosť bude venovať koncu slova, ktoré je viac odlišné, dospel k záveru, že tento veľký rozdiel umožňuje vylúčiť akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny.
41 Okrem toho aj za predpokladu, ako tvrdí žalobkyňa, že by obidve označenia boli napísané veľkými písmenami alebo malými písmenami, je potrebné konštatovať, že v nijakom prípade už nemožno hovoriť o vizuálnej podobnosti, lebo rozdiel vyplývajúci z umiestnenia posledných piatich písmen stále zmierňuje podobnosť, ktorá spočíva v zhodnosti prvých troch písmen.
42 Po druhé, pokiaľ ide o fonetické porovnanie, treba uviesť, že ak sa obe označenia začínajú tromi písmenami „r“, „n“ a „a“, ich ukončenie dovoľuje medzi nimi vytvoriť dostatočne jasný rozdiel. Obe označenia sa teda vyslovujú tak veľmi rozdielne, že podobnosť, aj za predpokladu, že existuje, sa musí považovať prinajmenšom za veľmi nízku. Navyše v prípade, keby príslušná skupina verejnosti videla spojenie medzi samohláskami „a“ a „i“ prihlasovanej ochrannej známky, by fonetický rozdiel vnímala ešte viac. Naopak, v bežnej situácii je málo pravdepodobné na jednej strane, že spotrebiteľ zdvojí samohlásku „a“ skoršej ochrannej známky, aby vyslovil označenie „r-n-a-active“, hoci označenie obsahuje len jedno „a“, a na druhej strane, že ten istý spotrebiteľ vynechá „i“ prihlasovanej ochrannej známky, aby ju vyslovil ako „r-n-a-fect“. Je nesporné, že aj za takéhoto predpokladu to v nijakom prípade neurobí uvedené označenia foneticky podobnými.
43 Po tretie, pokiaľ ide o koncepčné porovnanie, je správne, že vzhľadom na dotknuté výrobky určená verejnosť, najmä čo sa týka odbornej verejnosti, buď bude prvé tri písmená vnímať ako odkaz na anglickú skratku ribonukleovej kyseliny (ribonucleid acid), alebo, pokiaľ ide o široký okruh verejnosti, ten sa bude domnievať, že tieto iniciály odkazujú prinajmenšom na lekársky alebo chemický údaj, hoci jeho presný význam nepozná. Ako uviedol na pojednávaní ÚHVT, ako aj vedľajší účastník konania, nie je výnimkou, že v dotknutej oblasti výrobcovia odkazujú na chemické a molekulárne súbory, aby zdôraznili údajnú efektívnosť farmaceutického prípravku ponúkaného na predaj.
44 Jednotlivé ukončenia označení („ctive“ jedného a „ifect“ druhého), ktoré majú rozdielny význam, teda prevažujú nad podobnosťou, ktorá vyplýva zo spoločného prvku „rna“. Argumentácia, ktorú žalobkyňa rozvinula najmä na pojednávaní a podľa ktorej si nemecký spotrebiteľ bude môcť vytvoriť spojenie medzi „ifect“ a anglickým slovom „effect“, ktoré si dá do spojitosti so slovom „active“, keďže oba výrazy odkazujú na pojem efektívnosť alebo výraz „efektívny“, si vyžaduje príliš veľa úsilia na rozbor označenia, aby si dotknutý spotrebiteľ spojil obe označenia, a teda zdá sa veľmi nepravdepodobné, že by mohla byť prijatá.
45 Ak medzi dotknutými označeniami existuje určitá koncepčná podobnosť, vyplýva z toho, že údaj „rna“ je spoločný pre obe tieto označenia, ale zmierňujú ju rozdielne významy jednotlivých ukončení.
– O pravdepodobnosti zámeny
46 Treba pripomenúť, že rozdiel medzi dotknutými označeniami existuje, ak je stupeň podobnosti dotknutých ochranných známok a stupeň podobnosti výrobkov alebo služieb označených týmito ochrannými známkami kumulatívne dostatočne vysoký (rozsudok MATRATZEN, už citovaný v bode 25 vyššie, bod 45).
47 V prejednávanej veci už bolo v bode 32 vyššie konštatované, že predmetné výrobky sú sčasti zhodné a sčasti veľmi podobné.
48 Obe označenia nepochybne vychádzajú zo spoločného prvku „rna“. Treba však konštatovať, ako to urobilo aj námietkové oddelenie a odvolací senát v bodoch 16 a 17 napadnutého rozhodnutia to nespochybnil, že rozlišovacia spôsobilosť tohto prvku je nižšia, a hoci časť spotrebiteľov presne nepozná význam dotknutej skratky, môže sa domnievať, že ide o nepriamy odkaz na chemické alebo molekulárne zloženie.
49 Okrem toho, hoci je pravda, že spotrebiteľ obyčajne pripisuje väčšiu dôležitosť hlavnej časti slov pri ich výslovnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 2008, Citigroup/ÚHVT – Link Interchange Network (WORLDLINK), T‑325/04, neuverejnený v Zbierke, bod 82], rovnako je správne, že verejnosť spravidla nepovažuje opisný alebo mierne opisný prvok tvoriaci časť zloženej ochrannej známky za rozlišujúci a prevládajúci prvok v celkovom ňou vytváranom dojme (pozri rozsudok ECHINAID, už citovaný v bode 29 vyššie, bod 54 a tam citovanú judikatúru).
50 Ako však už bolo konštatované, spoločný prvok oboch dotknutých označení, a to „rna“, ktorý má nižšiu rozlišovaciu spôsobilosť, nedovoľuje rozlíšiť obchodný pôvod výrobkov. Odvolací senát sa teda v bode 17 napadnutého rozhodnutia oprávnene domnieval, že predmetné prípony kolidujúcich označení, a to „ctive“ a „ifect“, možno považovať za rozlišujúce a prevládajúce prvky priťahujúce pozornosť spotrebiteľov, lebo rozlišujú viac ako pôvodný prvok „rna“ (pozri v tomto zmysle rozsudok ECHINAID, už citovaný v bode 29 vyššie, bod 55).
51 Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 44 vyššie a ako oprávnene uviedol ÚHVT, je nesprávne tvrdiť, že jednotlivé ukončenia sa budú vnímať ako zhodné z dôvodu asociácie, pretože nemecké slovo „aktiv“ nie je synonymom k slovu „effektiv“, čo umožňuje vytvoriť rozdiel medzi ochrannými známkami. Vzhľadom na to tieto rozdiely vo význame dovolia dotknutým spotrebiteľom rozlišovať uvedené označenia.
52 Hoci spoločný prvok oboch označení, a to „rna“, sa nachádza na prvom mieste, táto zhodnosť nevyvoláva žiadnu pravdepodobnosť zámeny, pretože tento prvok má natoľko zníženú rozlišovaciu spôsobilosť, že verejnosť bude venovať pozornosť ukončeniu oboch označení, ktoré sú v rámci celkového posúdenia vizuálne, foneticky a koncepčne rozdielne. Obe označenia vyvolávajú teda rozdielny dojem.
53 V predmetnej veci z toho vyplýva, že vyššia miera zhodnosti alebo podobnosti uvedených výrobkov je zmiernená nižším stupňom podobnosti označení, ako aj nízkou rozlišovacou, dokonca opisnou spôsobilosťou skratky „RNA“ natoľko, že je potrebné vylúčiť akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny vo vedomí cieľovej skupiny verejnosti. Odvolací senát sa teda oprávnene domnieval, že vzhľadom na uvedenú skupinu verejnosti medzi dotknutými ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny.
54 Navyše za predpokladu zhodnosti všetkých dotknutých výrobkov, ako tvrdí žalobkyňa, by na základe analýzy v bodoch 34 až 53 vyššie nebolo možné dospieť k inému záveru, pokiaľ by išlo o neexistenciu pravdepodobnosti zámeny.
55 Z vyššie uvedeného vyplýva, že jediný žalobný dôvod nemožno prijať, a preto treba žalobu zamietnuť.
O trovách
56 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. CureVac GmbH je povinná nahradiť trovy konania.
Martins Ribeiro | Wahl | Dittrich |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. októbra 2009.
Podpisy