UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
zo 14. marca 2013
Vec F‑63/08
Eugen Christoph
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Nestáli zamestnanci – Články 2, 3a a 3b PZOZ – Dočasní zamestnanci – Zmluvní zamestnanci – Zmluvní zamestnanci pre pomocné úlohy – Doba trvania zmluvy – Články 8 a 88 PZOZ – Rozhodnutie Komisie z 28. apríla 2004 o maximálnej dobe zamestnávania nestálych zamestnancov v službách Komisie – Smernica 1999/70/ES – Uplatniteľnosť na inštitúcie“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou E. Christoph a deväť ďalších žalobcov navrhujú zrušiť rozhodnutia Európskej komisie, ktoré stanovujú podmienky prijatia žalobcov, pokiaľ ide o dobu trvania alebo predĺženie ich pracovnej zmluvy, ktorá bola obmedzená na dobu určitú
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako zjavne bez právneho základu. Žalobcovia znášajú vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Rada Európskej únie znáša vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Súdne konanie – Rozhodnutie prijaté odôvodneným uznesením – Podmienky – Žaloba, ktorá je zjavne neprípustná a zjavne bez právneho základu – Rozsah
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76)
2. Akty inštitúcií – Smernice – Smernica 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Priame uloženie povinností inštitúciám Únie vo vzťahu s ich zamestnancami – Vylúčenie – Možnosť odvolávať sa – Rozsah
(Článok 288 ZFEÚ; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 8 a 88; smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 5 bod 1)
3. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70 – Stabilita zamestnania – Rozsah – Právo na obnovenie zmluvy – Neexistencia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 30; smernica Rady 1999/70)
4. Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Zmluvný zamestnanec pre pomocné úlohy – Možnosť obnovenia v závislosti od potrieb dotknutej inštitúcie
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 88)
1. Podľa článku 76 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, ak je žaloba úplne alebo čiastočne zjavne neprípustná, alebo ak jej zjavne chýba akýkoľvek právny základ, môže tento súd rozhodnúť bez ďalšieho konania odôvodneným uznesením.
Druhá hypotéza tohto ustanovenia zahŕňa každú žalobu, ktorá bude zjavne zamietnutá z dôvodov, ktoré sa týkajú veci samej. Zamietnutie takej žaloby odôvodneným uznesením podľa článku 76 rokovacieho poriadku prispieva nielen k skráteniu súdneho konania, predovšetkým ak toto konanie bolo nezvyčajne dlhé, ale účastníkom konania šetrí trovy konania, ktoré nevyhnutne spôsobí uskutočnenie pojednávania. Takéto riešenie je o to viac odôvodnené v prípade, že faktická situácia žalobcu, ako aj dôvody a vznesené právne tvrdenia, sa nelíšia od inej veci, v ktorej súd Únie žalobu už zamietol.
(pozri body 30 a 31)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 27. septembra 2011, Lübking a i./Komisia, F‑105/06, bod 41
2. Smernice sú adresované členským štátom a nie inštitúciám Únie. Ustanovenia smernice 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, a ustanovenia tejto rámcovej dohody nemožno považovať za normy, ktoré samy osebe ukladajú povinnosti inštitúciám v rámci ich vzťahov so zamestnancami. Ustanovenia smernice 1999/70 v dôsledku toho nemôžu založiť námietku nezákonnosti vznesenú proti článkom 8 a 88 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
Táto okolnosť však nemôže vylúčiť, že sa ustanovení smernice 1999/70 a rámcovej dohody možno voči inštitúcii vo vzťahu s jej úradníkmi alebo zamestnancami dovolávať, pokiaľ predstavujú vyjadrenie všeobecnej právnej zásady.
Neplatí to pre minimálne požiadavky určené na prechádzanie zneužívaniu opätovne uzatvorených zmlúv o práci na dobu určitú vymenované v doložke 5 bode 1 rámcovej dohody. Tieto požiadavky predstavujú právne pravidlá sociálneho práva Únie osobitného významu, nevyjadrujú však samé osebe všeobecné právne zásady.
Na ustanovenia smernice 1999/70 a rámcovej dohody sa však možno odvolávať voči inštitúcii, aby sa v rámci možností dospelo k výkladu pravidiel podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý je v súlade s účelom a minimálnymi požiadavkami rámcovej dohody.
(pozri body 44, 46, 49 a 75)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: 21. septembra 2011, Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P (ďalej len „rozsudok Adjemian II“), body 52 a 56
Súd pre verejnú službu: 4. júna 2009, Adjemian a i./Komisia, F‑134/07 (ďalej len „rozsudok Adjemian I“), body 87, 96, 97 a 117; 11. júla 2012, AI/Súdny dvor, F‑85/10, bod 133
3. Hoci je stabilita zamestnania chápaná ako hlavný prvok ochrany zamestnancov, nepredstavuje všeobecnú právnu zásadu, so zreteľom na ktorú možno posudzovať zákonnosť aktu inštitúcie. Zo smernice 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, a z uvedenej rámcovej dohody predovšetkým nijako nevyplýva, že by stabilita zamestnania bola povýšená na záväzné právne pravidlo. Navyše odôvodnenia 6 a 7 smernice, rovnako ako aj prvý odsek preambuly a odôvodnenie 5 rámcovej dohody, zdôrazňujú potrebu dosiahnuť rovnováhu medzi pružnosťou a bezpečnosťou. Rámcová dohoda okrem toho zamestnávateľovi neukladá všeobecnú povinnosť upraviť, že po určitom počte obnovení pracovných zmlúv na dobu určitú alebo po odpracovaní určitého obdobia, sa tieto pracovné zmluvy menia na pracovné zmluvy na dobu neurčitú.
Stabilita zamestnania predstavuje naopak účel sledovaný signatármi rámcovej dohody, ktorej doložka 1 písm. b) stanovuje, že jej účelom je vytvoriť rámec na zamedzovanie nezákonného počínania prameniaceho z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.
Okrem toho, hoci článok 30 Charty základných práv stanovuje, že každý pracovník má právo na ochranu pred bezdôvodným prepustením, tento článok neodsudzuje postupné uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú. Navyše zánik pracovnej zmluvy na dobu určitú jednoducho preto, že uplynula doba, na ktorú bola uzavretá, nepredstavuje prepustenie vo vlastnom zmysle slove, ktoré musí byť špeciálne odôvodnené s ohľadom na spôsobilosť, správanie alebo prevádzkové potreby inštitúcie.
(pozri body 51, 52 a 55)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 30. apríla 2009, Aayhan a i./Parlament, F‑65/07, bod 115; Adjemian a i./Komisia (ďalej len „rozsudok Adjemian I“), už citovaný, body 98 a 99
4. Každé zamestnanie zmluvného zamestnanca pre pomocné úlohy musí zodpovedať prechodným alebo nepravidelným potrebám. Hlavným charakteristickým znakom pracovných zmlúv zmluvného zamestnanca pre pomocné úlohy je neistota ich trvaní, ktorá zodpovedá samotnému účelu týchto zmlúv, ktorým je umožniť, aby úlohy, ktoré sú dočasné svojou povahou alebo z dôvodu neprítomnosti osoby plniacej tieto úlohy, plnili príležitostní zamestnanci. V administratíve s vysokým počtom zamestnancov sa nedá vyhnúť tomu, že takéto potreby sa opakujú najmä kvôli nedostatku disponibility úradníkov, nárastu práce spôsobenom okolnosťami alebo potrebe každého generálneho riaditeľstva príležitostne využívať služby osôb so špecifickou kvalifikáciou alebo znalosťami. Tieto okolnosti predstavujú objektívne dôvody, ktoré odôvodňujú tak dobu určitú, na ktorú sú uzavreté pracovné zmluvy pomocných zamestnancov, ako aj ich obnovovanie v závislosti od uvedených potrieb.
(pozri bod 69)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: Adjemian a i./Komisia (ďalej len „rozsudok Adjemian II“), už citovaný, bod 86
Súd pre verejnú službu: Adjemian a i./Komisia (ďalej len „rozsudok Adjemian I“), už citovaný, bod 132