Vec T‑115/20
Carles Puigdemont i Casamajó
a
Antoni Comín i Oliveres
proti
Európskemu parlamentu
Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) z 5. júla 2023
„Žaloba o neplatnosť – Inštitucionálne právo – Poslanec parlamentu – Odmietnutie predsedu Parlamentu vyhovieť žiadosti o ochranu výsad a imunít – Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou – Neprípustnosť“
Žaloby o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Posúdenie z hľadiska obsahu aktu, jeho kontextu prijatia a právomocí jeho autora – Odmietnutie žiadosti predsedu Parlamentu vyhovieť žiadosti o ochranu výsad a imunít poslancov Parlamentu – Akt, ktorý nezakladá záväzné právne účinky – Neprípustnosť
(Článok 263 ZFEÚ; protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, článok 9; Rokovací poriadok Európskeho parlamentu, článok 9)
(pozri body 36 – 38, 54 – 56, 74 – 77, 82, 83, 87, 89)
Zhrnutie
Žalobcovia predložili svoju kandidatúru vo voľbách do Európskeho Parlamentu, ktoré sa konali v Španielsku 26. mája 2019 a v týchto voľbách boli zvolení(1). Dňa 15. júna 2019 vyšetrovací sudca Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) odmietol vziať späť vnútroštátne zatykače, ktoré na nich vydali španielske trestné súdy v rámci trestného konania, ktoré sa proti nim viedlo pre skutky predstavujúce najmä trestné činy vzbury, nabádania na vzburu a sprenevery verejných finančných prostriedkov.
Dňa 17. júna 2019 Junta Electoral Central (Ústredná volebná komisia, Španielsko) doručila Parlamentu zoznam kandidátov zvolených v Španielsku, na ktorom neboli uvedené mená žalobcov. Dňa 20. júna oznámila Parlamentu rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že žalobcovia nezložili prísahu dodržiavať Ústavu Španielska, ako to vyžaduje španielsky volebný zákon(2), a dôsledku toho vyhlásila, že sa uvoľnili ich kreslá v Parlamente, ako aj to, že sa im pozastavili všetky výsady, ktoré by im mohli patriť z titulu ich funkcie, až kým nezložia túto prísahu. Prvá schôdza novozvoleného Parlamentu po voľbách z 26. mája 2019 sa uskutočnila 2. júla 2019 bez prítomnosti žalobcov.
E‑mailom z 10. októbra 2019 európska poslankyňa, konajúca v mene žalobcov, zaslala novozvolenému predsedovi Parlamentu žiadosť 38 európskych poslancov, medzi ktorých patrila aj ona sama, aby Parlament chránil poslaneckú imunitu žalobcov, ako sa uvádza v protokole č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie(3). Predseda Parlamentu 10. decembra 2019 zamietol túto žiadosť, pričom oznámil najmä to, že Parlament nemôže považovať žalobcov za poslancov Parlamentu, pokiaľ španielske orgány oficiálne neoznámia ich zvolenie v zmysle aktu o voľbách(4).
Žalobcovia podali na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť smerujúcu proti tomuto rozhodnutiu.
Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom vzniesol námietku neprípustnosti žaloby založenú na neexistencii napadnuteľného aktu v zmysle článku 263 ZFEÚ.
Všeobecný súd rozhodujúci v rozšírenej komore vyhovel tejto námietke a v dôsledku toho zamietol žalobu ako neprípustnú v rozsahu, v akom nesmerovala proti aktu, ktorý možno napadnúť žalobou o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ.
Posúdenie Všeobecným súdom
Všeobecný súd na úvod pripomenul ustálenú judikatúru, podľa ktorej sa za napadnuteľné akty v zmysle článku 263 ZFEÚ považujú všetky akty prijaté inštitúciami bez ohľadu na ich povahu alebo formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie.
Všeobecný súd tiež spresnil, že odpoveď inštitúcie Únie na žiadosť, ktorá jej bola zaslaná, nepredstavuje nevyhnutne rozhodnutie v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ktoré adresátovi tejto odpovede umožňuje podať žalobu o neplatnosť. Okrem toho, pokiaľ má rozhodnutie inštitúcie Únie negatívnu povahu, musí sa posudzovať podľa povahy žiadosti, na ktorú odpovedá. Z toho vyplýva, že ak inštitúcia zamietne žiadosť, ktorá jej bola adresovaná, toto zamietnutie nepredstavuje akt, ktorý môže byť predmetom žaloby o neplatnosť, ak táto žiadosť nesmeruje k tomu, aby táto inštitúcia prijala opatrenia so záväznými právnymi účinkami.
V prejednávanej veci je preto na účely určenia, či odmietnutie zo strany predsedu Parlamentu v nadväznosti na žiadosť o ochranu poslaneckej imunity žalobcov je napadnuteľným aktom v zmysle článku 263 ZFEÚ, Všeobecný súd skúmal, či požadované rozhodnutie o ochrane mohlo vyvolať právne účinky.
V tejto súvislosti Všeobecný súd v prvom rade odmietol argumentáciu žalobcov, podľa ktorej výlučná právomoc Parlamentu zbaviť imunity niektorého z jeho členov(5) mu priznáva výlučnú právomoc záväzne rozhodnúť, či tento poslanec požíva alebo nepožíva imunitu v danej veci.
V druhom rade Všeobecný súd uviedol, že podľa protokolu č. 7(6) požívajú členovia Parlamentu na svojom území imunitu priznanú vnútroštátnym právom členom ich parlamentu. Rozsah a pôsobnosť imunity, ktorú požívajú poslanci Európskeho parlamentu na svojom vnútroštátnom území, alebo inými slovami, vecný obsah tejto imunity, sa teda určujú podľa rôznych vnútroštátnych právnych poriadkov. Všeobecný súd dospel k záveru, že v prípade, ak právo členského štátu stanovuje postup ochrany imunity poslancov národného parlamentu, ktorý mu umožňuje podať podnet súdnym alebo policajným orgánom, najmä požadovať zastavenie trestného stíhania voči jednému z jeho členov, Parlamentu sú priznané rovnaké právomoci vo vzťahu k poslancom Európskeho parlamentu zvoleným za tento štát.
V treťom rade Všeobecný súd rozhodol, že ustanovenia vnútroštátneho práva(7), tak ako ich vykladajú vnútroštátne súdy(8), nepriznávajú španielskemu parlamentu právomoc chrániť imunitu jedného zo svojich členov, pokiaľ vnútroštátny súd túto imunitu neuzná, najmä tým, že požiada o prerušenie súdneho konania vedeného proti nemu. Parlament preto nemá, na základe vnútroštátneho práva, na ktoré odkazuje protokol č. 7, takúto právomoc vo vzťahu k poslancom zvoleným za Španielske kráľovstvo.
Z uvedeného vyplýva, že Parlament nemá právomoc, ktorá by vyplývala z legislatívneho aktu, prijať rozhodnutie o ochrane imunity žalobcov, ktoré by malo záväzné právne účinky voči španielskym súdnym orgánom. Parlament preto nemohol v reakcii na žiadosť o ochranu poslaneckej imunity žalobcov prijať rozhodnutie, ktoré by malo záväzné právne účinky.
V dôsledku toho odmietnutie predsedu Parlamentu vyhovieť tejto žiadosti nie je aktom, ktorý možno napadnúť žalobou podľa článku 263 ZFEÚ.