Žaloba podaná 29. apríla 2010 - Stichting Woonlinie a i./Komisia

(vec T-202/10)

Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Stichting Woonlinie (Woudrichem, Holandsko), Stichting Allee Wonen (Roosendaal, Holandsko), Woningstichting Volksbelang (Wijk bij Duurstede, Holandsko), Stichting WoonInvest (v zastúpení: E. Henny, T. Ottervanger a P. Glazener, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

zrušiť rozhodnutie Komisie, pokiaľ sa týka existujúcej pomoci, v súlade s článkom 263 ZFEÚ,

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne navrhujú zrušenie rozhodnutia Komisie K(2009) 9963 v konečnom znení z 15. decembra 2009 týkajúce sa pomoci E 2/2005 a N 642/2009 (Holandsko) - Existujúca pomoc a špeciálna pomoc pre projekt určená podnikom bytovej výstavby. Žalobkyne na podporu svojej žaloby uvádzajú osem dôvodov.

Po prvé žalobkyne tvrdia, že sa Komisia dopustila právne nesprávneho posúdenia tým, že považovala všetky opatrenia za súčasť jednej schémy pomoci. Komisia neprávom považovala tretie a štvrté opatrenie uvedené Komisiou za súčasť existujúcej schémy v zmysle článku 1 písm. d) nariadenia č. 659/1999¹, bez ohľadu na to, či predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V dôsledku toho Komisia prekročila svoje právomoci tým, že zaradila tieto dve opatrenia do preskúmania zlučiteľnosti existujúcej schémy štátnej pomoci so spoločným trhom.

Po druhé rozhodnutie Komisie prijaté vo veci E 2/2005 je založené na neúplnom a zjavne nepresnom posúdení uplatniteľnej vnútroštátnej úpravy a predmetného skutkového stavu. Podľa žalobkýň Komisia nepreskúmala, či v definícii služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme v súčasnej holandskej právnej úprave financovania sociálneho bývania sa skutočne vyskytuje zjavný omyl.

Po tretie Komisia vykonala nepresné a nedbanlivé posúdenie v rozsahu, v ktorom dospela k záveru, že prenájom sociálnych bytov osobám s relatívne vysokými príjmami je súčasť poslania verejnej služby zvereného spoločnostiam sociálneho bývania.

Po štvrté Komisia sa dopustila právne nesprávneho posúdenia a zneužila svoje právomoci v rozsahu, v ktorom žiadala od Holandského kráľovstva novú definíciu "sociálneho bývania". Komisia prekročila svoje právomoci tým, že podala svoju vlastnú definíciu sociálneho bývania ako služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, hoci v súvislosti s určovaním politiky v tejto oblasti sa musí v Holandsku priznať široká miera posúdenia.

Po piate Komisia sa dopustila právne nesprávneho posúdenia, keď nerozlišovala medzi definíciou služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme a druhom a spôsobom ich financovania.

Po šieste Komisia porušila rozhodnutie 2005/842/ES² tým, že žiadala špecifickú definíciu služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme. Podľa žalobkýň Komisia neprávom konštatovala, že členský štát má služby vo všeobecnom hospodárskom záujme definovať na základe hranice príjmu.

Po siedme Komisia nesprávne posúdila a nezohľadnila článok 5 rozhodnutia 2005/842/ES v tom rozsahu, v ktorom nerozhodla, že druh a spôsob financovania služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme boli zjavne neprimerané. Nepreskúmala, či so zreteľom na definíciu služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme je možná nadmerná náhrada.

Po ôsme Komisia zneužila postup posúdenia existujúcej štátnej pomoci tým, že na základe tohto postupu zostavila vymedzujúci zoznam budov, ktoré sa majú kvalifikovať ako sociálne nehnuteľnosti, takže budovy neuvedené v tomto zozname už nespadajú pod služby vo všeobecnom hospodárskom záujme.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001 s. 339).

² - Rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 312, s. 67).