ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
z 30. júna 2004 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Skoršia obrazová ochranná známka – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva BIOMATE – Nepredloženie dôkazov v jazyku námietkového konania – Legitímna dôvera – Pravidlá 16, 17 a 18 nariadenia (ES) č. 2868/95“
Vo veci T‑107/02,
GE Betz Inc., predtým BetzDearborn Inc., so sídlom v Trevose, Pennsylvánia (Spojené štáty), v zastúpení: G. Glas a K. Manhaeve, advokáti, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: pôvodne E. Joly, neskôr G. Schneider, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa: Atofina Chemicals Inc., so sídlom vo Philadelphii, Pennsylvánia (Spojené štáty), v zastúpení: M. Edenborough, barrister a M. Medyckyj, solicitor,
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) podaná 17. januára 2002 (vec R1003/2000-1), týkajúcemu sa námietkového konania medzi Atofina Chemicals Inc. a GE Betz Inc.,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),
v zložení: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia J. Pirrung a A. W. H. Meij,
tajomník: J. Plingers, referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 8. apríla 2002,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 23. júla 2002,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania Atofina Chemicals Inc. k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 26. júla 2002,
po pojednávaní zo 17. septembra 2003,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Články 42 a 73 nariadenia (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993, o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1) v znení neskorších predpisov stanovujú:
„Článok 42
Námietky
...
3. Námietky musia byť podané v písomnej forme a musia špecifikovať dôvody, na základe ktorých sa podávajú. ... V lehote stanovenej úradom môže namietateľ predložiť na podporu svojho prípadu fakty, dôkazy a argumenty [skutočnosti, dôkazy a pripomienky – neoficiálny preklad].
...
Článok 73
Zdôvodnenie [odôvodnenie – neoficiálny preklad] rozhodnutí
V rozhodnutiach úradu sú uvedené dôvody, z ktorých sa vychádzalo. Vychádza sa z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali príslušné strany [účastníci konania – neoficiálny preklad] možnosť predložiť svoje pripomienky.“
2 Pravidlá 15 až 18 a 20 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1, ďalej len „vykonávacie nariadenie“), sú formulované takto:
„Pravidlo 15
Obsah oznámenia o námietke
...
2. Oznámenie o podaní námietky obsahuje:
...
b) pokiaľ ide o skoršiu ochrannú známku alebo skoršie právo, z ktorých sa pri podaní námietky vychádzalo:
i) tam, kde sa pri podávaní námietky vychádzalo zo skoršej známky, vyhlásenie v takomto zmysle a uvedenie skutočnosti, že skoršia známka je známkou spoločenstva alebo uvedenie členského štátu, alebo členských štátov, v prípade potreby vrátane Beneluxu, kde bola skoršia známka zapísaná alebo kde bola podaná, alebo pokiaľ skoršia známka je medzinárodne registrovanou známkou, uvedenie členského štátu alebo členských štátov, v prípade potreby vrátane Beneluxu, na ktorú bola ochrana takejto skoršej známky rozšírená;
ii) ak je k dispozícii, tak podacie číslo alebo číslo zápisu a dátum podania, vrátane dátumu priority skoršej známky;
...
vi) zobrazenie, a tam, kde to pripadá do úvahy, opis skoršej známky alebo skoršieho práva;
vii) tovary a služby pre ktoré bola skoršia známka zapísaná...; namietajúca strana [namietateľ – neoficiálny preklad], pri uvedení všetkých tovarov a služieb, pre ktoré je skoršia známka chránená, taktiež uvedie tie tovary a služby, z ktorých sa pri námietke vychádzalo.
...
Pravidlo 16
Fakty, dôkazy a argumenty [Skutočnosti, dôkazy a pripomienky – neoficiálny preklad] predložené na podporu námietky
1. Každé oznámenie o námietke môže obsahovať podrobné údaje o faktoch, dôkazoch a argumentoch [skutočnostiach, dôkazoch a pripomienkach – neoficiálny preklad] predložených na podporu námietky a byť doplnené príslušnými podpornými dokumentmi.
2. Ak je námietka podaná na základe skoršej známky, ktorá nie je ochrannou známkou spoločenstva, tak oznámenie o námietke je doplnené dôkazom o zápise alebo o podaní príslušnej skoršej známky, ako je napr. potvrdenie o zápise. ...
3. Podrobné údaje o faktoch, dôkazoch a argumentoch [skutočnostiach, dôkazoch a pripomienkach – neoficiálny preklad] ako aj ostatné podporné dokumenty, tak ako sú uvedené v odseku 1 a dôkazy uvedené v odseku 2 môžu byť, pokiaľ sa nepredložia spolu s oznámením o námietke alebo následne po tomto oznámení, predložené v takej lehote po začatí konania o námietke [námietkového konania – neoficiálny preklad], ktorú stanoví úrad na základe pravidla 20 ods. 2.
Pravidlo 17
Používanie jazykov v konaní o námietkach [námietkovom konaní – neoficiálny preklad],
1. Ak oznámenie o námietke nie je podané v jazyku zápisu prihlášky ochrannej známky spoločenstva, ak tento jazyk je jedným z jazykov úradu, alebo v druhom jazyku, ktorý bol uvedený pri podaní prihlášky, tak namietajúca strana [namietateľ – neoficiálny preklad] dodá preklad oznámenia o námietke v jednom z týchto jazykov v lehote jedného mesiaca od uplynutia lehoty na podanie námietok.
2. Tam, kde dôkazy na podporu námietky tak, ako je uvedené v pravidle 16 písm. a) a ods. 2 nie sú predložené v jazyku konania o námietkach [námietkového konania – neoficiálny preklad], namietajúca strana [namietateľ – neoficiálny preklad] musí dodať preklad takéhoto dôkazu do tohto jazyka v lehote jedného mesiaca od uplynutia lehoty na podanie námietok alebo tam, kde to pripadá do úvahy, v lehote špecifikovanej úradom na základe pravidla 16 ods. 3.
...
Pravidlo 18
Zamietnutie námietky ako neprípustnej
1. Tam, kde úrad dospeje k záveru, že oznámenie o námietke nie je v súlade s ustanoveniami článku 42 nariadenia alebo, ak v oznámení o námietke nie je jasne určené voči ktorej prihláške sa námietka podáva, a ani skoršia známka alebo skoršie právo na základe ktorého bola námietka podaná, úrad oznámenie o námietke zamietne ako neprípustné, pokiaľ takéto nedostatky neboli odstránené pred uplynutím lehoty podania námietky. Ak poplatok za námietku nebol uhradený v lehote na podanie námietky, námietka sa nebude považovať za podanú. Pokiaľ poplatok za námietku bol uhradený po uplynutí lehoty na podanie námietku, tak sa vráti namietajúcej strane [namietateľovi – neoficiálny preklad] .
2. Pokiaľ úrad dospeje k záveru, že oznámenie o námietke nie je v súlade s ostatnými ustanoveniami nariadenia alebo týchto pravidiel, tak príslušným spôsobom informuje namietajúcu stranu [namietateľa – neoficiálny preklad] a vyzve [ho], aby zistené nedostatky odstrán[il] v lehote dvoch mesiacov. V prípade, že nedostatky nie sú odstránené pred uplynutím časového limitu, tak úrad oznámenie o námietke zamietne ako neprípustnú.
...
Pravidlo 20
Preskúmanie námietky
...
2. Ak oznámenie o námietke neobsahuje podrobné údaje o faktoch, dôkazoch a argumentoch [skutočnostiach, dôkazoch a pripomienkach – neoficiálny preklad] tak, ako bolo uvedené v pravidle 16 ods. 1 a 2, tak úrad vyzve namietajúcu stranu [namietateľa – neoficiálny preklad] predložiť takéto podrobné údaje v lehote špecifikovanej úradom. Každé predloženie z namietajúcej strany [zo strany namietateľa – neoficiálny preklad] bude oznámené prihlasovateľovi a bude mu poskytnutá možnosť odpovedať v lehote špecifikovanej úradom. ...“
Okolnosti predchádzajúce sporu
3 Prihláškou, ktorej podanie bolo potvrdené 20. novembra 1997, žalobkyňa požiadala Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ďalej len „Úrad“) o zápis slovnej ochrannej známky BIOMATE.
4 Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 1 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:
– Trieda 1: „chemikálie používané ako mikrobiocídy v systémoch priemyselných vôd a úpravy vody“.
5 Prihláška bola zverejnená 21. septembra 1998 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 72/98.
6 Listom z 21. decembra 1998, doručeným Úradu 22. decembra 1998, vedľajší účastník konania, Atofina Chemicals Inc., podal námietky proti zápisu prihlášky. Námietky sa zakladali na nižšie reprodukovanej obrazovej ochrannej známke:
7 Táto obrazová ochranná známka bola predmetom týchto zápisov:
– zápis v Beneluxe č. 39765, s dátumom podania 28. júna 1971 pre tovary patriace do tried 1 a 5 v zmysle Niceskej dohody, menovite:
– trieda 1: „Chemikálie používané v priemysle, výskume, v poľnohospodárstve, záhradkárstve a lesníctve (s výnimkou fungicídov, herbicídov a prípravkov na ničenie škodcov“ a najmä na ničenie makro a mikro organizmov“,
– trieda 5: „Fungicídy, herbicídy a prípravky na ničenie škodcov“;
– zápis vo Francúzsku (obnovenie č. 1665517), s dátumom podania 23. januára 1980 pre tovary patriace do triedy 1 v zmysle Niceskej dohody, menovite:
– trieda 1: „Chemikálie, chemické zlúčeniny používané ako biocídy“;
– medzinárodný zápis R 325543 s dátumom registrácie 8. novembra 1966 s pôvodom v Beneluxe a s účinkami v Rakúsku, vo Francúzsku, v Taliansku a Portugalsku pre tovary patriace do tried 1 a 5 v zmysle Niceskej dohody, menovite:
– trieda 1: „Chemikálie používané v priemysle, výskume, poľnohospodárstve, záhradníctve a lesníctve“;
– trieda 5: „Chemikálie, najmä na ničenie makro a mikro organizmov“.
8 Námietky sa tiež zakladali na slovnej ochrannej známke BIOMET zapísanej v Taliansku (obnovenie č. 400859) s dátumom podania 30. mája 1962 pre tovary patriace do triedy 5 v zmysle Niceskej dohody, menovite:
– trieda 5: „Chemikálie a chemické zlúčeniny používané ako germicídy“.
9 Nakoniec sa námietky zakladali aj na označení BIOMET, ešte nezapísanom, ale používanom v Beneluxe, vo Francúzsku, v Taliansku, Rakúsku a Portugalsku.
10 Námietky smerovali proti všetkým tovarom uvedeným v prihláške a boli založené na všetkých tovaroch, pre ktoré boli zapísané skoršie ochranné známky.
11 Čo sa týka skorších ochranných známok, námietky sa zakladali na článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 5 nariadenia č. 40/94 a čo sa týka vyššie spomenutého nezapísaného označenia, námietky sa zakladali na článku 8 ods. 4 nariadenia č. 40/94.
12 K námietkam boli pripojené kópie osvedčení o zápise skorších ochranných známok.
13 Dňa 7. apríla 1999 námietkové oddelenie zaslalo žalobkyni faxovú správu formulovanú takto:
„Notification of deficiencies in the notice of opposition (Rule 15 and 18 (2) of the Implementing Regulation)
...
The examination of the notice of opposition has shown that the indication of the goods and services has not been provided in the language of the opposition proceedings (english).
This deficiency must be remedied within a non extendible period of two months from receipt of this notification, that is on or before 07/06/1999.
The notice of opposition will otherwise be rejected on grounds of inadmisibility.“
[„oznámenie o nedostatkoch oznámenia o námietke (pravidlá 15 a 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia)
...
Preskúmanie oznámenia o námietke preukázalo, že označenie tovarov a služieb nebolo predložené v jazyku námietkového konania (angličtine).
Tento nedostatok musí byť odstránený v lehote, ktorú nemožno predĺžiť, a to najneskôr do 7. júna 1999.
V opačnom prípade bude oznámenie o námietkach zamietnuté ako neprípustné.“]
14 Faxovou správou z 28. mája 1999 žalobkyňa predložila preklad zoznamu tovarov chránených skoršími ochrannými známkami. V tejto faxovej správe bolo tiež spomenuté:
„If further information is required, please let us know.“
(„Pokiaľ sú potrebné ďalšie informácie, prosím dajte nám vedieť“)
15 Dňa 29. júna 1999 námietkové oddelenie zaslalo žalobkyni ďalšiu faxovú správu tohto znenia:
„Communication to the opposing party of the date of commencement of the adversarial part of the opposition proceedings and of final date for submitting facts, evidence and arguments in support of the opposition (Rules 19 (1), 16 (3), 17 (2) and 20 (2) of the Implementing Regulation).
…
Your opposition has been communicated to the applicant.
…
The adversarial part of the proceedings will commence on 30/08/1999.
A final period of four months from receipt of this notification, that is until 29/10/1999, is allowed for you to furnish any further facts, evidence or arguments which you may feel necessary to substantiate your opposition …
Please note that documents must be in the language of the proceedings or accompanied by a translation.“
[„Oznámenie namietateľovi o dátume začatia sporovej časti námietkového konania a konečnom dátume pre oznámenie skutočností a predloženie dôkazov a pripomienok na podporu námietok (pravidlá 19 ods. 1, 16, ods. 3, 17, ods. 2 a 20, ods. 2 vykonávacieho nariadenia).
...
Vaše námietky boli oznámené prihlasovateľovi.
...
Sporová časť konania začne 30. augusta 1999.
Poskytuje sa vám posledná štvormesačná lehota plynúca od doručenia tohto oznámenia, t. j. od 29. októbra 1999 pre oznámenie všetkých skutočností, predloženie všetkých dodatočných dôkazov a pripomienok, ktoré považujete za vhodné na podporu vašich námietok. ...
Prosím, vezmite na vedomie, že všetky doklady musia byť v jazyku námietkového konania alebo k nim musí byť pripojený preklad.“]
16 Štvormesačná lehota bola predĺžená do 23. marca 2000. Deň pred uplynutím lehoty vedľajší účastník konania požiadal o nové predĺženie. Považujúc dôvody uvedené na podporu tejto žiadosti za nedostatočné, Úrad jej nevyhovel. Keďže však žiadosť bola podaná jeden deň pred uplynutím lehoty, Úrad poskytol vedľajšiemu účastníkovi konania dodatočnú jednodňovú lehotu na predloženie dôkazov odôvodňujúcich námietky. V tejto poslednej poskytnutej lehote vedľajší účastník konania predložil doplňujúce dôkazy, a to čestné prehlásenie, brožúry a etiketu.
17 Rozhodnutím zo 7. septembra 2000 námietkové oddelenie rozhodlo, že vo vzťahu ku skoršiemu nezapísanému označeniu sú námietky neprípustné a navyše, že námietky nevyhovujú článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 5 nariadenia č. 40/94 menovite z dôvodov, že namietateľ nepredložením v uloženej lehote žiadnych prekladov osvedčení o zápise skorších ochranných známok nepreukázal platnosť a právny stav skorších zápisov, na ktorých sa zakladali námietky.
18 Z týchto dôvodov námietkové oddelenie zamietlo námietky v plnom rozsahu a zaviazalo vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov.
19 Dňa 13. októbra 2000 vedľajší účastník konania podal odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia.
20 Rozhodnutím zo 17. januára 2002 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) doručeným žalobkyni, podľa jej tvrdenia, doporučeným listom, ktorý obdržala 8. februára 2002, odvolací senát:
– zamietol odvolanie vo vzťahu k neprípustnosti námietok týkajúcich sa skoršieho nezapísaného označenia,
– v zostávajúcej časti zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia,
– vrátil vec na ďalšie konanie námietkovému oddeleniu,
– zaviazal každého účastníka konania na náhradu vlastných trov odvolacieho konania.
21 Odvolací senát čiastočne zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia, konštatujúc, že zaslaním faxových správ uvedených vyššie v bodoch 13 a 15 namietateľovi námietkové oddelenie vyvolalo u namietateľa legitímnu dôveru, že kópie osvedčení o zápise pripojené k námietkam spĺňajú formálne náležitosti.
Konanie
22 Žalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. apríla 2002 žalobkyňa podala tento žalobný návrh v anglickom jazyku.
23 Ostatný účastníci konania nenamietali, aby angličtina bola jazykom konania pred Súdom prvého stupňa, preto Súd prvého stupňa určil angličtinu za jazyk tohto konania.
24 Úrad predložil svoje vyjadrenie k žalobe 23. júla 2002. Vedľajší účastník konania predložil svoje vyjadrenie k žalobe 26. júla 2002.
25 Dňa 17. októbra 2002 predložila žalobkyňa vyjadrenie, odvolávajúc sa na článok 135 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Keďže žalobkyňa nepodala žiadosť o povolenie podania repliky a vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania a Úradu k žalobe neobsahovali nové dôvody ani nové návrhy odôvodňujúce podanie vyjadrenia v súlade s týmto ustanovením, Súd prvého stupňa rozhodol nezaložiť toto vyjadrenie do spisu.
Návrhy účastníkov konania
26 Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom toto:
i) zrušuje rozhodnutie námietkového oddelenia zo 7. septembra 2000;
ii) vracia vec na ďalšie konanie pred námietkové oddelenie;
iii) zaväzuje každého účastníka konania na náhradu vlastných trov konania pred odvolacím senátom;
– zaviazal Úrad na náhradu trov konania vrátane trov konania žalobkyne pred odvolacím senátom.
27 Úrad navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– vyhovel žiadosti žalobkyne o zrušenie napadnutého rozhodnutia,
– zaviazal každého účastníka konania na náhradu vlastných trov konania.
28 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia v rozsahu v akom vyslovilo, že námietky založené na skorších zápisoch neboli riadne odôvodnené,
– zrušil rozhodnutie o trovách konania prijaté námietkovým oddelením,
– vrátil vec na ďalšie konanie pred námietkové oddelenie,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu vlastných trov tohto konania.
O návrhoch účastníkov konania
O dosahu návrhov Úradu
29 Počas pojednávania Úrad najprv upresnil, že svojím prvým návrhom nežiadal viac, než navrhuje žalobkyňa. Následne je potrebné prvý návrh Úradu chápať tak, že smeruje k podpore prvého návrhu žalobkyne.
30 Následne Úrad počas pojednávania špecifikoval, že subsidiárne sa domáha, aby Súd prvého stupňa vyniesol taký rozsudok, ktorý považuje za správny vo svetle návrhov a tvrdení ostatných účastníkov konania. Tým Úrad zjavne mienil ponechať vec na úvahu Súdu prvého stupňa.
31 V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že vedľajší účastník konania rovnako na pojednávaní tvrdil, že keďže odvolací senát nie je zastúpený pred Súdom prvého stupňa, náleží Úradu, aby ho pred Súdom prvého stupňa zastupoval.
32 V tomto smere je potrebné v prvom rade poznamenať, že Úrad bol zriadený nariadením č. 40/94 menovite na účely správy právnej oblasti známkového práva Spoločenstva a že má vykonávať každú zo svojich rozličných funkcií v zmysle uvedeného nariadenia vo všeobecnom záujme tohto poslania.
33 Následne je potrebné poznamenať, že pokiaľ odvolacie senáty sú integrálnou časťou Úradu [rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2002, Vedial/ÚHVT – France Distribution (HUBERT), T‑110/01, Zb. s. II‑5257, bod 19] a pokiaľ existuje funkčná kontinuita medzi odvolacím senátom, prieskumovým a/alebo príslušným oddelením [rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 1999, Procter & Gamble/ÚHVT (BABY-DRY), T‑163/98, Zb. s. II‑2383, bod 38], požívajú odvolacie senáty a ich členovia pri výkone svojich úloh funkčnú nezávislosť. Úrad im teda nemôže dávať pokyny.
34 Za týchto okolností je potrebné uznať, že pokiaľ Úrad nedisponuje aktívnou legitimáciou na podanie žaloby proti rozhodnutiu odvolacieho senátu, nemožno od neho požadovať, aby systematicky bránil každé napadnuté rozhodnutie odvolacieho senátu, alebo aby automaticky odmietal každé odvolanie smerujúce proti takémuto rozhodnutiu.
35 Pokiaľ podľa článku 133 ods. 2 rokovacieho poriadku je Úrad v postavení žalovaného v konaní pred Súdom prvého stupňa, takéto postavenie nemôže zmeniť dôsledky vyplývajúce z logickej štruktúry nariadenia č. 40/94, čo sa týka odvolacích senátov. Maximálne umožňuje upraviť náhradu trov v prípade zrušenia alebo zmeny napadnutého rozhodnutia, nezávisle od stanoviska, ktoré zastáva Úrad pred Súdom prvého stupňa.
36 Za týchto okolností nič nebráni tomu, aby sa Úrad pripojil k návrhu žalobkyne alebo aby jednoducho ponechal vec na úvahu Súdu prvého stupňa, predložiac zároveň pre objasnenie Súdu prvého stupňa všetky tvrdenia, ktoré považuje za vhodné v rámci svojho poslania uvedeného v bode 32 vyššie.
37 Okrem toho je potrebné poznamenať, že zatiaľ, čo nová žiadosť podaná až počas pojednávania je nevyhnutne oneskorená, a preto aj neprípustná, dodatočné upresnenie podané v tomto prípade počas pojednávania nemôže byť považované za žiadosť v pravom zmysle slova, a preto nemôže byť predmetom posúdenia jeho prípustnosti.
O dosahu návrhov vedľajšieho účastníka konania
38 Počas pojednávania vedľajší účastník konania upresnil, že svoj druhý, tretí a štvrtý návrh formuloval iba v záujme vyhnutia sa nejasnostiam a že v skutočnosti, keďže tieto automaticky vyplývajú z jeho prvého návrhu, nežiada Súd prvého stupňa o viac, než o čo žiada svojím prvým a piatym návrhom. Následne je potrebné návrhu vedľajšieho účastníka konania rozumieť tak, že smeruje k zamietnutiu žaloby a k zaviazaniu žalobkyne na náhradu trov vedľajšieho účastníka v tomto konaní.
O veci samej
Tvrdenia účastníkov konania
39 Na podporu svojej žaloby sa žalobkyňa dovoláva jediného žalobného dôvodu odvodzovaného z porušenia pravidla 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.
40 Zdôrazňuje, že odvolací senát súhlasil s konštatovaním námietkového oddelenia, podľa ktorého osvedčenia o zápise neboli predložené v jazyku námietkového konania a v potrebnom čase nebol predložený žiadny preklad týchto osvedčení. Podľa žalobkyne, keďže nebol predložený žiadny dôkaz o platnosti a právnom stave skorších ochranných známok, námietky na nich založené mali byť z tohto dôvodu zamietnuté.
41 Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát, opierajúc sa o faxové správy zo 7. apríla 1999 a z 29. júna 1999, sa mylne domnieval, že námietkové oddelenie poprelo legitímnu dôveru vedľajšieho účastníka konania .
42 Podľa žalobkyne, keďže faxová správa zo 7. apríla 1999 sa týka výslovne pravidla 15 a pravidla 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, rovnako ako možnosti zamietnutia, a berúc do úvahy, že námietky nespĺňali požiadavky pravidla 15 ods. 2 písm. b) bod vii) vykonávacieho nariadenia, táto faxová správa môže byť interpretovaná iba tak, že sa týka neprípustnosti oznámenia o námietkach a nie dôkazov predložených na podporu námietok, pri ktorých podľa žalobkyne neexistuje dôvod zamietnutia. Faxovou správou z 28. mája 1999 vedľajší účastník konania odstránil nedostatky oznámenia o námietkach oznámené námietkovým oddelením.
43 Žalobkyňa špecifikuje, že na rozdiel od prípadu zamietnutia pre neprípustnosť, námietkové oddelenie nebolo povinné informovať namietateľa o nepredložení prekladu uvedeného v pravidle 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.
44 Je povinnosťou namietateľa predložiť na podporu námietok dôkazy, ktoré považuje za potrebné. V danom prípade podľa žalobkyne vedľajší účastník konania nemohol v tomto smere odstrániť nedostatky iba všeobecným vyzvaním námietkového oddelenia na oznámenie, či potrebuje dodatočné informácie, spôsobom, akým to vykonal faxovou správou z 28. mája 1999, najmä preto, že táto faxová správa bola reakciou na faxovú správu zo 7. apríla 1999 týkajúcu sa prípustnosti námietok. Prijatie opačnej hypotézy by ukladalo námietkovému oddeleniu povinnosť pomáhať namietateľovi.
45 Jediným účelom faxovej správy z 29. júna 1999 bolo umožniť vedľajšiemu účastníkovi konania v zmysle článku 42 ods. 3 nariadenia č. 40/94 a pravidla 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predložiť, pokiaľ to považuje za potrebné, dodatočné dôkazy na podporu svojich námietok.
46 Ani faxová správa zo 7. apríla 1999, ani faxová správa z 29. júna 1999, posudzované samostatne alebo spolu, nemohli vo vedľajšom účastníkovi konania vyvolať legitímnu dôveru vo vzťahu k jazykovým požiadavkám podľa pravidla 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Faxová správa z 29. júna 1999 naopak mala upriamiť jeho pozornosť na tieto požiadavky.
47 Podľa Úradu odvolací senát dôvodne konštatoval, že pravidlo 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nebolo v tomto prípade rešpektované. V rozsudku z 13. júna 2002, Chef Revival USA/ÚHVT – Massagué Marin (Chef) (T‑232/00, Zb. s. II‑2749, bod 42), Súd prvého stupňa konštatoval rozdiel medzi, na strane jednej povinnosťou vyplývajúcou z pravidla 15 ods. 2 písm. b) bod vii) vykonávacieho nariadenia označiť výrobky chránené skoršou ochrannou známkou a na strane druhej povinnosťou predložiť podrobné informácie o skutočnostiach, dôkazy a pripomienky, ako je uvedené v článku 42 ods. 3 nariadenia č. 40/94, v pravidle 16 ods. 1 a 2 a pravidle 20 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Podľa pravidla 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nerešpektovanie prvej povinnosti má za následok neprípustnosť námietok, zatiaľ čo nepredloženie informácií uvedených vyššie bude mať za následok, že nebudú brané do úvahy pri skúmaní dôvodov námietok.
48 Keďže pravidlo 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia ukladá namietateľovi povinnosť predložiť preklad dôkazov uvádzaných na podporu námietok do jazyka konania, nepredloženie takéhoto prekladu zodpovedá nepredloženiu týchto dôkazov. Za týchto okolností námietkovému oddeleniu zostávalo iba zamietnuť uvedené námietky.
49 Úrad je navyše toho názoru, že odvolací senát sa mylne domnieval, že legitímna dôvera vedľajšieho účastníka konania bola popretá.
50 V tomto smere, po prvé, vedľajší účastník konania nemohol legitímne ignorovať príslušné ustanovenia, ktoré sú jasné a zostali nezmenené od ich prijatia.
51 Po druhé, ani vo faxovej správe zo 7. apríla 1999, ani vo faxovej správe z 29. júna 1999 námietkové oddelenie nedalo vedľajšiemu účastníkovi konania výslovné, explicitné alebo implicitné ubezpečenie o tom, že predložené dôkazy vyhovujú jazykovým požiadavkám.
52 Po tretie, samotná povaha oznámení typu faxovej správy z 29. júna 1999 bráni tomu, aby boli presné alebo určité. Z článku 42 ods. 3 nariadenia č. 40/94 pravidla 16 ods. 3 a pravidla 20 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že úloha Úradu spočíva vo všeobecnom vyzvaní namietateľa na predloženie skutočností, dôkazov a pripomienok, a nie v oznámení konkrétnych nedostatkov. Oznámenie takýchto nedostatkov by si vyžadovalo skúmanie podstaty každej veci pred tým, než by boli predložené takéto skutočnosti, dôkazy a pripomienky. Túto situáciu zákonodarca nezamýšľal a podľa Úradu ju vylučuje kontradiktórna povaha námietkového konania. Následne z článku 74 nariadenia č. 40/94 a pravidla 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že pokiaľ je námietka posúdená ako prípustná, majú účastníci konania voľnosť pri predložení svojej veci. Nakoniec z článku 74 ods. 1 nariadenia č. 40/94 vyplýva, že Úrad nie je oprávnený pomáhať namietateľovi pri predkladaní skutočností, dôkazov a pripomienok. Tieto zásady sa aplikujú analogicky na jazykové požiadavky.
53 S poukázaním na niekoľko rozhodnutí odvolacích senátov Úrad ešte poznamenáva, že neexistuje konsenzus v otázke, či štandardná formulácia toho typu, aký bol uvedený vo faxovej správe z 29. júna 1999, je dostatočne jasná. Predsa však podľa Úradu odpoveď na túto otázku musí byť kladná.
54 Vedľajší účastník konania zdôrazňuje, že od momentu, keď každý z účastníkov konania bez pochybností vie podstatné skutočnosti, dôkazy a pripomienky, o ktoré sa druhá strana zamýšľa opierať, námietky musia byť považované za dostatočne odôvodnené.
55 V danom prípade sa v oznámení o námietkach uvádza, že kópie osvedčení o zápise boli pripojené k formuláru námietok a že námietky sa zakladajú na všetkých tovaroch, pre ktoré boli skoršie ochranné známky zapísané. Podľa vedľajšieho účastníka konania faxová správa zo 7. apríla 1999 celkom prirodzene znamenala, že zoznamy tovarov uvedené v týchto osvedčeniach tvoriacich časť oznámenia o námietkach mali byť preložené do jazyka námietkového konania. Tento preklad mal byť predložený 28. mája 1999. Takže základné informácie pre určenie podstatných dôvodov námietok boli alebo priamo v oznámení o námietkach, alebo boli začlenené odkazom na preklad predmetných tovarov predložený vo faxovej správe z 28. mája 1999.
56 Vedľajší účastník konania poznamenáva, že nie je potrebné prekladať všetky informácie uvedené v osvedčení o zápise, pretože určité informácie, ktoré obsahuje nie sú relevantné alebo sú nepreložiteľné, napríklad mená alebo čísla, a že nie je napríklad ani potrebné prekladať informáciu o dátume prednosti, pokiaľ sa na túto neodkazuje. Počas pojednávania v tomto smere dodal, že pokiaľ je relevantnou iba malá časť dlhého dokumentu, javí sa mu neprimerané a iracionálne musieť preložiť celý dokument.
57 S poukázaním na pravidlo 16 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia dodáva, že neexistuje žiadna povinnosť predložiť celý preklad osvedčení o zápise skorších ochranných známok.
58 Na pojednávaní tiež zdôraznil, že dôkaz platnosti a právneho stavu ochrannej známky, na ktorej sa zakladajú námietky, nevyplýva z prekladu osvedčení o zápise, ale zo samotných osvedčení o zápise.
59 Okrem toho, vedľajší účastník konania tvrdí, že faxová správa z 29. júna 1999, posudzovaná v obvyklom zmysle, znamenala, že nedostatok konštatovaný vo faxovej správe zo 7. apríla 1999 bol odstránený a že námietka preto nebude zamietnutá ako neprípustná. Zmienka v tejto faxovej správe týkajúca sa jazyka konania sa vzťahovala na dodatočné skutočnosti, dôkazy a pripomienky a nie na tie, ktoré už boli predložené. Pokiaľ námietkové oddelenie bolo toho názoru, že tento nedostatok nebol odstránený, mal podľa vedľajšieho účastníka konania logicky zamietnuť námietky ako neprípustné, k čomu nedošlo.
60 Vedľajší účastník konania súhlasí s odôvodnením odvolacieho senátu, podľa ktorého sa mohol legitímne domnievať, vychádzajúc z pokynov námietkového oddelenia, že splnil náležitosti vyžadované preto, aby námietky mohli byť považované za dôvodné.
61 Nakoniec cituje päť rozhodnutí odvolacích senátov Úradu, v ktorých bolo rozhodnuté, že nebolo potrebné prekladať všetky informácie obsiahnuté v uvedených osvedčeniach o zápise a v dvoch z týchto rozhodnutí sa z dôvodu postupu námietkového oddelenia namietateľ mohol legitímne domnievať, že v tomto smere splnil náležitosti.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
62 Vo svojej argumentácii na podporu jediného žalobného dôvodu žalobkyňa odlišuje otázku jazykových požiadaviek námietkového konania a menovite porušenie pravidla 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, od otázky popretia legitímnej dôvery žalobkyne námietkovým oddelením. Rovnaké rozlišovanie zachováva aj Úrad a vedľajší účastník konania. Pre účely preskúmania jediného žalobného dôvodu je potrebné zachovať toto rozlíšenie.
O jazykových požiadavkách námietkového konania
63 Čo sa týka jazykových požiadaviek týkajúcich sa skorších ochranných známok, na ktorých sa zakladajú námietky, odvolací senát bol v bode 23 napadnutého rozhodnutia toho názoru, že „namietateľ [vedľajší účastník konania pred Súdom prvého stupňa] mal v jazyku konania predložiť presné údaje uvedené v registri“. Dodal, že v tomto prípade nemohli byť pochybnosti o tom, že namietateľ nepredložil úplný preklad týchto dokladov vydaných alebo zverejnených príslušnými orgánmi. V tomto smere je potrebné konštatovať, že táto úvaha nebola napadnutá žiadnym z účastníkov konania.
64 V danom prípade je nepochybné, že v oznámení o námietkach sa uvádza, že kópie osvedčení o zápise boli pripojené k formuláru pre podanie námietok, že námietky sa zakladajú na všetkých tovaroch, pre ktoré boli skoršie ochranné známky zapísané, ale že k zoznamom týchto tovarov nebol pripojený preklad do jazyka námietkového konania.
65 Následne oznámenie o námietkach nespĺňa jazykové požiadavky vyplývajúce z pravidla 15 ods. 2 písm. b) bod vii) a pravidla 17 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, pretože oznámenie o námietkach neobsahovalo preklad zoznamu tovarov a služieb, pre ktoré boli zapísané skoršie ochranné známky do jazyka konania. Táto situácia nefiguruje medzi prípadmi uvedenými v pravidle 18 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ale spadá pod pravidlo 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ktoré predpokladá prípad, keď oznámenie o námietkach nespĺňa iné ustanovenia nariadenia č. 40/94 alebo vykonávacieho nariadenia než tie, ktoré sú uvedené v pravidle 18 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a ktorými menovite sú pravidlo 15 ods. 2 písm. b) bod vii) a pravidlo 17 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.
66 Preto, vyzvúc vedľajšieho účastníka konania faxovou správou zo 7. apríla 1999 na predloženie prekladu zoznamu tovarov a služieb, pre ktoré boli zapísané skoršie ochranné známky do jazyka konania, námietkové oddelenie konalo v súlade s pravidlom 15 ods. 2 písm. b) bod vii) nariadenia, pravidlom 17 ods. 1 a pravidlom 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Záhlavie tejto faxovej správy skutočne odkazuje na „pravidlá 15 a 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia [rule 15 and 18 (2) of the Implementing Regulation]“.
67 Je tiež nepochybné, že 28. mája 1999 vedľajší účastník konania predložil zoznam tovarov a služieb, pre ktoré boli zapísané skoršie ochranné známky, preložený do jazyka konania. Teda oznámenie o námietkach vyhovovalo „iným ustanoveniam nariadenia [40/94] alebo [vykonávaciemu nariadeniu]“, ako je uvedené v pravidle 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.
68 Potom faxovou správou z 29. júna 1999 námietkové oddelenie poskytlo vedľajšiemu účastníkovi konania lehotu na predloženie dodatočných skutočností, dôkazov a pripomienok, ktoré bude považovať za potrebné na podporu námietok, uvedúc, že tieto dokumenty musia byť vyhotovené v jazyku konania alebo k nim musí byť pripojený preklad.
69 V tomto smere stačí konštatovať, že táto faxová správa je v súlade s článkom 42 nariadenia č. 40/94, pravidlom 16 ods. 2 a 3 a pravidlom 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, pretože tieto ustanovenia stanovujú, že skutočnosti, dôkazy a pripomienky na podporu námietok môžu byť predložené v lehote určenej Úradom. Záhlavie tejto faxovej správy skutočne odkazuje na pravidlo 19 ods. 1, pravidlo 16 ods. 3, pravidlo 17 ods. 2 a pravidlo 20 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.
70 Navyše je pravdou, že námietkové oddelenie neinformovalo namietateľa o absencii prekladov osvedčení o zápise tak, ako je uvedené v pravidle 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Predsa však, ako vyplýva z rozsudku Chef už citovaného (body 52 a 53), zákonné požiadavky týkajúce sa dôkazov, rovnako ako ich preklad do jazyka námietkového konania, predstavujú podstatné náležitosti námietky, a preto námietkové oddelenie nemuselo oznamovať vedľajšiemu účastníkovi konania nedostatok spočívajúci v jeho opomenutí predložiť preklad osvedčení o zápise skorších ochranných známok. V tomto smere je potrebné pripomenúť, že absencia prekladu zoznamu tovarov a služieb chránených zapísanými ochrannými známkami je v rozpore s pravidlom 15 ods. 2 písm. b) bod vii) a pravidlom 17 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, a preto sa na ňu vzťahuje pravidlo 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Naopak, absencia prekladu osvedčení o zápise skorších ochranných známok nie je v rozpore so žiadnym ustanovením nariadenia č. 40/94 alebo vykonávacieho nariadenia uvádzaným pravidlom 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.
71 S prihliadnutím na vyššie uvedené je potrebné skúmať tvrdenia uvádzané vedľajším účastníkom konania vyššie v bodoch 54 a nasl.
72 Na úvod je potrebné poznamenať, že ako vyplýva z judikatúry, pravidlo podľa ktorého dôkazy predkladané na podporu námietky musia byť predkladané v jazyku námietkového konania alebo k nim musí byť pripojený preklad do tohto jazyka, je odôvodnené potrebou dodržiavania zásady kontradiktórnosti konania, rovnako ako zásady rovnosti účastníkov konania v konaniach inter partes. Pokiaľ je pravdou, ako to tvrdí vedľajší účastník konania, že namietateľ nemá žiadnu povinnosť predložiť úplný preklad osvedčení o zápise skorších ochranných známok, nevyplýva z toho, že námietkové oddelenie má pri skúmaní dôvodnosti námietok povinnosť zohľadniť osvedčenia o zápise predložené v inom jazyku, ako je jazyk námietkového konania. Pri absencii prekladu osvedčení o zápise do jazyka konania námietkové oddelenie môže legitímne zamietnuť námietku ako nedôvodnú, pokiaľ o nej nemôže rozhodnúť ináč, vychádzajúc z dôkazov, ktorými už eventuálne disponuje, v súlade s pravidlom 20 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (rozsudok Chef, už citovaný, body 42, 44, 60 a 61). Je potrebné dodať, že vyššie uvedenej výnimky sa v danom prípade nikto nedovolával.
73 Čo sa týka tvrdenia, podľa ktorého dôkaz týkajúci sa ochranných známok, na ktorých sa zakladajú námietky, vyplýva nie z prekladu osvedčení o zápise, ale z nich samotných, je potrebné poznamenať, že pokiaľ dôkaz v skutočnosti vyplýva z osvedčení o zápise a nie z ich prekladu, skutočnosťou zostáva, že preto, aby tento dôkaz mohol byť braný do úvahy, musí spĺňať jazykové požiadavky uvedené v pravidle 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.
74 Čo sa týka potreby prekladania všetkých predmetných dokladov, napádanej vedľajším účastníkom konania, je potrebné poznamenať, že otázka, či určité časti predmetných dokumentov môžu byť považované za irelevantné vo vzťahu k daným námietkam, a teda nebyť predmetom prekladu, je vecou voľného posúdenia namietateľa; predsa však, iba dôkazy preložené do jazyka konania môžu byť námietkovým oddelením brané do úvahy. Okrem toho, v danom prípade zo spisu vyplýva, že rozsah dokumentov predložených v holandčine, taliančine a francúzštine nie je taký, aby povinnosť predložiť ich preklad mohla byť kvalifikovaná ako neprimeraná a iracionálna.
75 Čo sa týka tvrdenia odvodzovaného vedľajším účastníkom konania z rozhodnutí odvolacích senátov Úradu, stačí pripomenúť, že rozhodnutia týkajúce sa zápisu označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, ktoré majú prijímať odvolacie senáty podľa nariadenia č. 40/94, sú prijímané pri výkone ohraničených právomocí a nie sú predmetom diskrečnej právomoci. Preto zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov musí byť posudzovaná výlučne na základe tohto nariadenia tak, ako je interpretované judikatúrou Spoločenstva, a nie na základe skoršej rozhodovacej praxe týchto senátov [pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. novembra 2002, Bosch/ÚHVT (Kit Pro a Kit Super Pro), T‑79/01 a T‑86/01, Zb. s. II‑4881, bod 32].
76 Nakoniec, čo sa týka tvrdenia vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého pokiaľ námietkové oddelenie bolo toho názoru, že nedostatok konštatovaný vo faxovej správe zo 7. apríla 1999, menovite absencia prekladu zoznamu tovarov chránených zápismi, nebol odstránený, bolo by logické zamietnuť námietky ako neprípustné, k čomu nedošlo, stačí konštatovať, že toto konanie sa netýka absencie prekladu zoznamov tovarov a služieb chránených skoršími ochrannými známkami, ale absencie prekladu osvedčení o zápise týchto skorších ochranných známok.
77 So žiadnym z tvrdení vedľajšieho účastníka konania preto nemožno súhlasiť.
78 Z vyššie uvedeného vyplýva, že úvahy odvolacieho senátu uvedené v bode 63 vyššie, podľa ktorých vedľajší účastník konania mal predložiť v jazyku konania presné údaje uvádzané v registri, netrpia právnou vadou.
O legitímnej dôvere vedľajšieho účastníka konania
79 V bode 24 napadnutého rozhodnutia odvolací senát prijal záver:
„Zaslaním spomenutých oznámení [t. j. faxových správ zo 7. apríla 1999 a 29. júna 1999] námietkové oddelenie u namietateľa vyvolalo legitímnu dôveru, že kópie osvedčení o zápise, pripojené k oznámeniu a námietkach, spĺňali formálne náležitosti. Namietateľ dôvodne predpokladal, že predložiac potrebný preklad uvedených tovarov, splnil formálne požiadavky nariadenia.“
80 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry právo dovolávať sa ochrany legitímnej dôvery, ktoré predstavuje jednu zo základných zásad Spoločenstva, patrí každému, najmä tomu, kto sa nachádza v situácii, keď orgány Spoločenstva, najmä poskytnutím určitej záruky, vytvorili u neho dôvodnú legitímnu dôveru (pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. marca 2003, Innova Privat-Akademie/Komisia, T‑273/01, Zb. s. II‑1093, bod 26 a citovanú judikatúru).
81 V tomto smere je potrebné konštatovať, že ani z napadnutého rozhodnutia, ani zo spisu o konaní pred odvolacím senátom nevyplýva, že by sa vedľajší účastník konania dovolával akéhokoľvek popretia zásady ochrany legitímnej dôvery. Na účely preskúmania, či sa odvolací senát vo svojom rozhodnutí dôvodne domnieval, že námietkové oddelenie vytvorilo vo vedľajšom účastníkovi konania legitímnu dôveru, je potrebné skúmať okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré sú v tomto smere relevantné.
82 Prvá okolnosť spočíva vo faxovej správe námietkového oddelenia zo 7. apríla 1999 vyzývajúcej vedľajšieho účastníka konania predložiť anglický preklad tovarov chránených skoršími ochrannými známkami pod sankciou neprípustnosti námietok. Podľa odvolacieho senátu formulácia tohto listu bola zavádzajúca, pretože z nej vyplývalo, že jediným nedostatkom bol chýbajúci preklad zoznamu tovarov do angličtiny bez uvedenia toho, že je potrebné predložiť úplný preklad osvedčení o zápise.
83 Druhá okolnosť spočíva vo vete uvedenej vo faxovej správe z 28. mája 1999, požadujúcej, aby Úrad oznámil vedľajšiemu účastníkovi konania potrebu predloženia ďalších dôkazov. Čo sa týka tejto vety, odvolací senát bol v bode 21 napadnutého rozhodnutia toho názoru, že „za absencie odpovede námietkového oddelenia namietateľ mohol logicky (ale mylne) usudzovať, že s ohľadom na námietky bolo všetko v poriadku“.
84 Tretia okolnosť sa týka vety obsiahnutej vo faxovej správe námietkového oddelenia z 29. júna 1999, oznamujúcej vedľajšiemu účastníkovi konania, že mu bola „poskytnu[tá] posledná... lehota... pre oznámenie všetkých skutočností, predloženie všetkých dodatočných dôkazov a pripomienok, ktoré považ[uje] za vhodné na podporu [svojich] námietok“, v kontexte s faxovou správou námietkového oddelenia zo 7. apríla 1999. Podľa odvolacieho senátu toto oznámenie nevyjasnilo nedorozumenie vytvorené dvomi skoršími oznámeniami.
85 S analýzou týchto troch okolností vykonanou odvolacím senátom sa nemožno stotožniť.
86 Po prvé, čo sa týka faxovej správy námietkového oddelenia zo 7. apríla 1999 je potrebné poukázať na to, že táto faxová správa priamo odkazuje na pravidlo 15 a pravidlo 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a že sa v nej uvádza výlučne to, že označenie tovarov a služieb nebolo predložené v jazyku námietkového konania. Za absencie presných odkazov, konkrétne na pravidlá 16 a 17 toho istého nariadenia, nemôže byť táto faxová správa považovaná za spôsobilú odôvodniť legitímnu dôveru vedľajšieho účastníka konania v to, že splnil požiadavky uložené pravidlom 17 ods. 2 uvedeného nariadenia, čo sa týka predloženia dôkazov v jazyku konania. Tento záver je podporený skutočnosťou, že samotný vedľajší účastník konania sa nedovolával tejto faxovej správy, aby uplatňoval legitímnu dôveru.
87 Čo sa týka druhej vyššie menovanej okolnosti, je potrebné poznamenať, že takéto oznámenie pochádzajúce od samotného vedľajšieho účastníka konania nemôže byť posudzované ako konanie orgánu Spoločenstva spôsobilé založiť u namietateľa dôvodné domnienky. V skutočnosti nie je možné legitímnu dôveru zakladať na jednostrannom konaní účastníka konania, ktorý by mal z toho prospech. Okrem toho, ako Úrad správne poznamenal, tento predpoklad by ukladal námietkovému oddeleniu povinnosť vypomáhať namietateľovi, nezlučiteľnú s týmto systémom.
88 Čo sa týka tretej vyššie uvedenej okolnosti, menovite vety uvedenej vo faxovej správe z 29. júna 1999 už citovanej v bode 84, je potrebné poznamenať, že táto veta, berúc do úvahy najmä použitie výrazu „dodatočne“, v kontexte s faxovou správou zo 7. apríla 1999, nebola obdobne povahy spôsobilej založiť vo vedľajšom účastníkovi konania dôvodnú dôveru o tom, že osvedčenia o zápise spĺňali príslušné jazykové požiadavky. V skutočnosti tento list neobsahuje žiadne upresnenie v tomto smere. Pokiaľ nie je tento list spôsobilý rozptýliť prípadné nedorozumenie alebo pochybnosti vedľajšieho účastníka konania, mal sa prípadne vedľajší účastník konania, pokiaľ to bolo nevyhnutné, informovať na Úrade.
89 Navyše, odvolací senát sa v bode 22 napadnutého rozhodnutia mylne domnieval, že táto faxová správa z 29. júna 1999 informovala vedľajšieho účastníka konania, že disponuje štvormesačnou lehotou na predloženie ďalších skutočností, dôkazov alebo tvrdení, ktoré považuje za potrebné na podporu svojich námietok a že „dokumenty“ musia byť predložené v jazyku konania alebo k nim musí byť pripojený preklad („that the documents must be in the language of the proceedings or accompanied by translation“). V skutočnosti sa v tejto faxovej správe uvádza, že „všetky dokumenty“ musia byť vypracované v jazyku námietkového konania, alebo k nim musí byť pripojený preklad („Please note, that documents must be in the language of the proceedings or accompanied by a translation“). Toto oznámenie týkajúce sa jazyku konania nemôže byť preto interpretované ako týkajúce sa výlučne „ďalších skutočností, dôkazov alebo tvrdení“. Naopak, je všeobecné, a tým tiež vylučuje, aby faxová správa z 29. júna 1999 mohla byť interpretovaná tak, že kópie osvedčení o zápise pripojené k oznámeniu o námietkach spĺňajú jazykové požiadavky.
90 Nakoniec keďže faxová správa z 29. júna 1999 vo svojom prirodzenom význame znamená, že nedostatky konštatované vo faxovej správe zo 7. apríla 1999, menovite absencia prekladu zoznamu tovarov chránených skoršími ochrannými známkami bola odstránená, vedľajší účastník konania sám pripustil, že táto faxová správa nemôže byť interpretovaná tak, že samotné osvedčenia o zápise tiež spĺňajú jazykové požiadavky.
91 Vedľajší účastník konania nakoniec uvádza, že v dvoch z piatich rozhodnutí, ktoré cituje, bolo rozhodnuté, že z dôvodu konania námietkového oddelenia, príslušný namietateľ sa mohol legitímne domnievať, že splnil požiadavky týkajúce sa prekladu informácií obsiahnutých v predmetných osvedčeniach o zápise.
92 V tomto smere je potrebné konštatovať, že ako bolo konštatované vyššie a bez ohľadu na to, či tieto rozhodnutia sú alebo nie sú v súlade s judikatúrou už citovanou, týkajúcou sa legitímnej dôvery, zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov nemôže byť posudzovaná na základe skorších rozhodnutí odvolacích senátov (rozsudok Kit Pro a Kit Super Pro, už citovaný, bod 32).
93 Za týchto okolností je potrebné prijať záver, že odvolací senát právne pochybil konštatujúc, že námietkové oddelenie vytvorilo vo vedľajšom účastníkovi konania legitímnu dôveru o tom, že kópie osvedčení o zápise pripojené k oznámeniu o námietkach spĺňali formálne náležitosti.
94 Z vyššie uvedeného vyplýva, že jedinému žalobnému dôvodu o zrušenie musí byť vyhovené. Preto je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie v požadovanom rozsahu.
O trovách
95 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
96 V danom prípade, vedľajší účastník konania nemal vo veci úspech, pretože napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené v súlade s návrhom žalobkyne. Predsa však, žalobkyňa nežiadala, aby vedľajší účastník konania bol zaviazaný na náhradu trov konania, ale aby na náhradu týchto trov, vrátane trov vynaložených v rámci konania pred odvolacím senátom, bol zaviazaný Úrad.
97 V tomto smere je potrebné uviesť, že hoci samotný Úrad podporil prvý žalobný návrh žalobkyne, je potrebné ho zaviazať na náhradu trov vzniknutých žalobkyni, pretože napadnuté rozhodnutie pochádza od jeho odvolacieho senátu. Následne je potrebné rozhodnúť, aby v súlade s návrhom žalobkyne Úrad nahradil trovy konania jej vzniknuté, vrátane trov v rámci konania pred odvolacím senátom a zaviazať vedľajšieho účastníka konania na náhradu vlastných trov konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) zo 17. januára 2002 (vec R 1003/2000-1) sa zrušuje v rozsahu, v ktorom zrušuje rozhodnutie námietkového oddelenia zo 7. septembra 2000, vec vracia na ďalšie konanie pred námietkové oddelenie a zaväzuje účastníkov konania na náhradu vlastných trov konania pred odvolacím senátom.
2. Úrad je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania, vrátane trov vzniknutých žalobkyni v rámci konania pred odvolacím senátom.
3. Vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. júna 2004.