Vec T‑187/11

Mohamed Trabelsi a i.

proti

Rade Európskej únie

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie finančných prostriedkov – Článok 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie – Žaloba o náhradu škody – Článok 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu – Neprípustnosť“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 28. mája 2013

1.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy na zabezpečenie ochrany pre jedného zo žalobcov alebo priznanie práva na odpoveď v prospech jedného alebo viacerých žalobcov – Neprípustnosť

(Článok 13 ZEÚ; článok 263 ZFEÚ)

2.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol inštitúcii udelený príkaz – Neprípustnosť

(Článok 263 ZFEÚ)

3.      Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Podmienky prípustnosti – Návrh – Formálne náležitosti – Samostatné podanie – Neexistencia – Neprípustnosť

(Článok 278 ZFEÚ; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 104 ods. 2 a 3)

4.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Únie – Chýbajúce spresnenie, pokiaľ ide o konanie, ktoré žalobca tejto inštitúcii vytýka, charakter a rozsah škody a príčinnú súvislosť – Neprípustnosť

[Článok 340 druhý odsek ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 21 a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

5.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy smerujúce proti členskému štátu a predložené na základe ustanovení vnútroštátneho práva – Neprípustnosť

(Článok 263 ZFEÚ)

6.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb zodpovedných za spreneveru štátnych finančných prostriedkov a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Orgán príslušný na podpísanie rozhodnutia

(Článok 16 ods. 9 ZEÚ a článok 18 ods. 3 ZEÚ; Rokovací poriadok Rady, článok 2 ods. 5 druhý pododsek; rozhodnutie Rady 2011/79)

7.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Omyl, ku ktorému došlo pri odkaze na uplatniteľný text – Neexistencia vplyvu – Podmienky

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

8.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Dosah – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb zodpovedných za spreneveru štátnych finančných prostriedkov a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Rozhodnutie vychádzajúce z kontextu, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého proti nej – Prípustnosť stručného odôvodnenia – Hranice – Odôvodnenie, ktoré by nemalo pozostávať zo všeobecnej a stereotypnej formulky

(Článok 296 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41; rozhodnutie Rady 2011/79)

9.      Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb zodpovedných za spreneveru štátnych finančných prostriedkov a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Obmedzenie práva vlastniť majetok – Podmienky – Vykonávacie rozhodnutie rešpektujúce podmienky stanovené v základnom rozhodnutí – Neexistencia – Porušenie práva vlastniť majetok

[Článok 21 ods. 2 písm. b) a d) ZEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 17 ods. 1 a článok 52 ods. 1; rozhodnutie Rady 2011/72, články 1 až 3 a 5, a rozhodnutie Rady 2011/79]

10.    Súdne konanie – Povinnosť súdu rešpektovať rámec sporu stanovený účastníkmi konania – Povinnosť súdu rozhodnúť iba na základe tvrdení, ktoré uvádzajú účastníci konania – Neexistencia

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2)

11.    Európska únia – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb zodpovedných za spreneveru štátnych finančných prostriedkov a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Posúdenie zákonnosti rozhodnutia na základe informácií dostupných v čase jeho prijatia

(Článok 263 ZFEÚ; rozhodnutie Rady 2011/72, články 1 až 3 a 5, a rozhodnutie Rady 2011/79)

12.    Žaloba o neplatnosť – Zrušujúci rozsudok – Účinky – Obmedzenie Súdnym dvorom – Obmedzujúce opatrenia prijaté proti určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku – Zmrazenie finančných prostriedkov osôb zodpovedných za spreneveru štátnych finančných prostriedkov a s nimi spojených fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov – Neplatnosť, ktorá vedie k zrušeniu nariadenia a zbavuje akékoľvek obmedzujúce opatrenie jeho právneho základu – Nebezpečenstvo vážneho a nezvrátiteľného ohrozenia účinnosti všetkých opatrení zmrazenia finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť v budúcnosti nariadené Radou voči osobám, ktoré sú uvedené v zrušenom akte – Zachovanie účinkov zrušeného rozhodnutia do uplynutia lehoty na podanie odvolania alebo jeho zamietnutia

(Článok 264 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 60 druhý odsek; nariadenie Rady č. 101/2011; rozhodnutie Rady 2011/79)

1.      Žiadne ustanovenie Zmlúv ani žiadna zásada neoprávňuje Všeobecný súd na rozhodnutie o návrhu ochrániť žalobcu alebo priznať právo na odpoveď v prospech jedného alebo viacerých žalobcov. Za týchto podmienok treba taký návrh zamietnuť, keďže bol podaný na súd, ktorý zjavne nemá právomoc o ňom rozhodovať.

(pozri body 36 – 38)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 40, 41)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 43, 45)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 46 – 48)

5.      Vnútroštátne právne predpisy akejkoľvek povahy nemôžu mať prednosť pred právom, ktoré pochádza zo Zmluvy o EÚ alebo Zmluvy o FEÚ, a teda vyplýva z autonómneho právneho prameňa, vzhľadom na jeho samostatnosť, pokiaľ nemá byť spochybnený právny základ samotnej Únie. Preto sa nemožno na podporu žaloby o neplatnosť smerujúcej proti aktu Únie úspešne odvolávať na vnútroštátne ustanovenie.

(pozri body 50, 61)

6.      Z článku 16 ods. 9 ZEÚ a článku 18 ods. 3 ZEÚ a článku 2 ods. 5 druhého pododseku vnútorného nariadenia Rady vyplýva, že príslušným orgánom na podpísanie aktov prijatých zložením Rady zodpovedným za zahraničné veci je v zásade vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Ten sa však v prípade potreby môže dať zastúpiť členom zloženia, ktorý zastupuje členský štát vykonávajúci polročné predsedníctvo Rady, bez preukázania toho, že mu bolo udelené splnomocnenie na podpis.

(pozri body 57, 58)

7.      Omyl, ku ktorému došlo pri odkaze na uplatniteľný text, nemôže spôsobiť neprípustnosť vzneseného žalobného dôvodu, ak predmet a zhrnutie tohto dôvodu vyplývajú dostatočne jasne zo žaloby. Z toho vyplýva, že ani žalobca nie je povinný výslovne uviesť pravidlo osobitného práva, na ktorom založil svoj žalobný dôvod, ak je jeho argumentácia dostatočne jasná a žalovaný a sudca Únie môžu bez ťažkostí toto pravidlo identifikovať.

(pozri body 63)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 66 – 72)

9.      Článok 17 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie zaručuje vlastnícke právo. Toto právo však nepredstavuje absolútne právo. Z článku 52 ods. 1 uvedenej Charty vyplýva, že obmedzenie výkonu vlastníckeho práva na to, aby bolo zlučiteľné s právom Únie, musí v každom prípade spĺňať tri podmienky. Po prvé, obmedzenie musí byť stanovené zákonom a predmetné opatrenie tak musí mať právny základ. Po druhé, musí sledovať cieľ všeobecného záujmu uznaný tak Úniou. Po tretie, obmedzenie nesmie byť neprimerané. V súvislosti s touto poslednou podmienkou jednak musí byť opatrenie potrebné a primerané sledovanému cieľu a jednak nesmie byť dotknutá podstata dotknutého práva alebo slobôd.

Rozhodnutie, ktorým sa vykonáva opatrenie zmrazenia finančných prostriedkov prijaté proti určitým osobám a subjektom vzhľadom na situáciu v Tunisku, v ktorom sa uplatní kritérium odlišné od toho, ktoré je uvedené v rozhodnutí tvoriacom jeho právny základ, nespĺňa prvú z týchto podmienok. Je to tak v prípade, keď také vykonávacie rozhodnutie zaradilo žalobcu do zoznamu osôb, ktorých majetok mal byť zmrazený z dôvodu, že sa proti nim vedie súdne vyšetrovanie pre správanie v súvislosti s praním špinavých peňazí, zatiaľ čo základné rozhodnutie nariaďuje zmrazenie akéhokoľvek majetku držaného osobami zodpovednými za spreneveru štátnych finančných prostriedkov, keďže jednak nie je preukázané, že podľa trestného práva dotknutého štátu pojem sprenevera štátnych finančných prostriedkov zahŕňa pojem pranie špinavých peňazí a jednak definícia prania špinavých peňazí, uvedená v článku 1 ods. 2 smernice 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, nezodpovedá iba tým správaniam, ktoré umožňujú utajiť nezákonný pôvod majetku, ktorý pochádza zo sprenevery štátnych finančných prostriedkov. Takéto vykonávacie rozhodnutie nemožno považovať za stanovené zákonom v zmysle článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

(pozri body 75, 78 – 81, 91, 93 – 96)

10.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 82)

11.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 115)

12.    Rozsudky, ktorými Všeobecný súd zruší rozhodnutie prijaté inštitúciou alebo orgánom Únie, majú v zásade okamžitý účinok v tomto zmysle, že zrušený právny akt je retroaktívne odstránený z právneho poriadku a je považovaný za nikdy neexistujúci. Nič to nemení na tom, že na základe článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže Všeobecný súd predbežne zachovať účinky zrušeného rozhodnutia.

Analogickým uplatnením ustanovení článku 60 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktoré platia pre zrušené nariadenia, treba zachovať účinky zrušeného rozhodnutia do uplynutia lehoty na podanie odvolania alebo do jeho zamietnutia, keďže ak by nastala okamžitá účinnosť rozsudku Všeobecného súdu, odobrala by nariadeniu o reštriktívnych opatreniach zmrazenia finančných prostriedkov, pokiaľ sa týka žalobcu, právny základ a uplatnením článku 266 ZFEÚ by ho Rada musela vo vzťahu k nemu zrušiť. Žalobca by teda mohol previesť všetky svoje aktíva alebo ich časť mimo Európskej únie, takže by hrozilo nebezpečenstvo, že by účinnosť akéhokoľvek opatrenia na zmrazenie jeho majetku, ktoré by mohlo byť voči nemu nariadené Radou v budúcnosti, mohla byť vážne a nezvrátiteľne ohrozená, zatiaľ čo zaradenie uvedenej osoby do zoznamu priloženého k tomu rozhodnutiu by bolo odôvodnené z iných dôvodov ako tých, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí.

(pozri body 118, 121 – 123)