Language of document : ECLI:EU:T:2022:421

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta rozšírená komora)

zo 6. júla 2022 (*)

„Inštitucionálne právo – Poslanec Parlamentu – Odmietnutie predsedu Parlamentu uznať postavenie poslanca Európskeho parlamentu a práva patriace zvoleným kandidátom – Žaloba o neplatnosť – Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou – Neprípustnosť“

Vo veci T‑388/19,

Carles Puigdemont i Casamajó, bydliskom vo Waterloo (Belgicko),

Antoni Comín i Oliveres, bydliskom vo Waterloo,

v zastúpení: P. Bekaert, G. Boye, S. Bekaert, advokáti, a B. Emmerson, QC,

žalobcovia,

proti

Európskemu parlamentu, v zastúpení: N. Görlitz, T. Lukácsi a C. Burgos, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ktorého v konaní podporuje:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: A. Gavela Llopis, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastník konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora),

v zložení: predsedníčka komory A. Marcoulli, sudcovia S. Frimodt Nielsen, J. Schwarcz, C. Iliopoulos (spravodajca) a R. Norkus,

tajomník: I. Pollalis, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 21. januára 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobcovia, páni Carles Puigdemont i Casamajó a Antoni Comín i Oliveres, sa svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ domáhajú zrušenia jednak pokynu predsedu Európskeho parlamentu z 29. mája 2019, ktorým im bol odmietnutý prístup k využitiu služby privítania a pomoci ponúkanej novozvoleným európskym poslancom a priznanie dočasnej akreditácie, a jednak odmietnutia predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca, uvedeného v liste z 27. júna 2019.

 Právny rámec

 Protokol (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie

2        Článok 9 protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 266, ďalej len „protokol č. 7“) stanovuje:

„Členovia Európskeho parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia:

a)      na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

b)      na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

…“

 Akt o voľbách

3        Článok 5 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (Ú. v. ES L 278, 1976, s. 5), pripojeného k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. ES L 278, 1976, s. 1), zmeneného rozhodnutím Rady 2002/772/ES, Euratom z 25. júna 2002 a z 23. septembra 2002 (Ú. v. ES L 283, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 137, ďalej len „akt o voľbách“), stanovuje:

„1.      Päťročné obdobie, na ktoré sú zvolení poslanci… [P]arlamentu, sa začína prvou plenárnou schôdzou po každých voľbách.

2.      Funkčné obdobie každého poslanca sa začína a končí v rovnakom čase ako obdobie uvedené v odseku 1.“

4        Článok 7 aktu o voľbách stanovuje:

„1.      Funkcia poslanca… [P]arlamentu nie je zlučiteľná s funkciou:

–        člena vlády členského štátu,

–        člena [Európskej komisie],

–        sudcu, generálneho advokáta alebo zapisovateľa [tajomníka – neoficiálny preklad] Súdneho dvora [Európskej únie],

–        člena Správnej rady Európskej centrálnej banky,

–        člena [Európskeho dvora audítorov],

–        ombudsmana Európsk[ej únie],

–        člena [Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru],

–        člena Výboru regiónov,

–        člena výborov či iných orgánov vytvorených v súlade so Zmluvami o vytvoren[í] Európskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na účely spravovania fondov Spoločenstiev či na plnenie stálych priamych administratívnych úloh,

–        člena Správnej rady, Riadiaceho výboru či zamestnanca Európskej investičnej banky,

–        činného úradníka alebo zamestnanca inštitúcií [Európskej únie] alebo k nim pripojených špecializovaných subjektov alebo Európskej centrálnej banky.

2.      Od volieb do… [P]arlamentu v roku 2004 funkcia člena… [P]arlamentu nie je zlučiteľná s funkciou poslanca národného parlamentu.

3.      Okrem toho každý členský štát môže za okolností uvedených v článku 8 rozšíriť predpisy týkajúce sa nezlučiteľnosti, a to na vnútroštátnej úrovni.

…“

5        Článok 8 aktu o voľbách stanovuje:

„S výhradou ustanovení tohto aktu sa volebný postup v každom členskom štáte upravuje vnútroštátnymi predpismi.

Tieto vnútroštátne predpisy, ktoré môžu v prípade potreby zohľadniť konkrétnu situáciu v členských štátoch, nesmú ovplyvňovať podstatu pomerného volebného systému.“

6        Článok 12 aktu o voľbách stanovuje:

„[P]arlament skúma osvedčenia poslancov… [P]arlamentu. Na tento účel berie na vedomie výsledky oficiálne vyhlásené členskými štátmi, a rozhoduje vo všetkých sporoch, ktoré môžu vyplynúť z ustanovení tohto aktu okrem tých, ktoré vyplynú z vnútroštátnych ustanovení, na ktoré tento akt odkazuje.“

7        Článok 13 aktu o voľbách stanovuje:

„1.      Kreslo sa uvoľní, ak sa mandát poslanca… [P]arlamentu skončí v dôsledku odstúpenia, úmrtia alebo odňatia mandátu.

2.      S výhradou ostatných ustanovení tohto aktu ustanoví každý členský štát vhodné postupy pre obsadenie každého mandátu, ktorý sa uvoľní počas päťročného funkčného obdobia uvedeného v článku 5, na zvyšok tohto obdobia.

3.      Ak právny predpis členského štátu výslovne požaduje odňatie mandátu poslanca… [P]arlamentu, tento mandát sa skončí v súlade s týmito právnymi predpismi. Príslušné orgány o tom informujú… [P]arlament.

…“

 Rokovací poriadok Parlamentu (2019 – 2024)

8        Článok 3 Rokovacieho poriadku Parlamentu uplatniteľného na deviate volebné obdobie (2019 – 2024) (ďalej len „rokovací poriadok“), nazvaný „Preskúmanie osvedčení o zvolení“, znie:

„1.      Po všeobecných voľbách do… [P]arlamentu predseda Parlamentu požiada príslušné orgány členských štátov, aby Parlamentu bezodkladne oznámili mená zvolených poslancov, aby všetci poslanci mohli zaujať svoje miesta v Parlamente s účinnosťou od otvorenia prvej schôdze po voľbách.

Predseda Parlamentu zároveň upozorní uvedené orgány na príslušné ustanovenia aktu [o voľbách] a požiada ich, aby urobili potrebné opatrenia na zabránenie akejkoľvek nezlučiteľnosti funkcií s funkciou poslanca… [P]arlamentu.

2.      Poslanci, o zvolení ktorých bol Parlament informovaný, podajú predtým, ako zaujmú svoje miesto v Parlamente, písomné vyhlásenie, že nevykonávajú žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca… [P]arlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu [o voľbách]. Toto vyhlásenie sa musí podať po všeobecných voľbách podľa možnosti najneskôr šesť dní pred prvým rokovaním Parlamentu po voľbách. Kým nebudú osvedčenia o zvolení za poslancov preskúmané, alebo kým nebude prijaté rozhodnutie v akomkoľvek spore a za predpokladu, že poslanci už predtým podpísali vyššie uvedené písomné vyhlásenie, zaujmú miesto v Parlamente a jeho orgánoch a požívajú všetky práva s tým spojené.

Ak sa na základe skutočností preukázateľných z verejne prístupných zdrojov zistí, že poslanec vykonáva funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou poslanca… [P]arlamentu v zmysle článku 7 ods. 1 alebo 2 aktu [o voľbách], Parlament na základe informácií od svojho predsedu potvrdí uvoľnenie mandátu.

3.      Na základe správy gestorského výboru Parlament bezodkladne preskúma osvedčenia o zvolení za poslanca a rozhodne o platnosti mandátu každého novozvoleného poslanca a tiež o všetkých sporoch, ktoré mu boli postúpené podľa ustanovení aktu [o voľbách], okrem tých, ktoré podľa uvedeného aktu patria výlučne do rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení, na ktoré odkazuje uvedený akt.

Podkladom pre správu výboru je úradné oznámenie každého členského štátu o celkových výsledkoch volieb s menami zvolených kandidátov a prípadných náhradníkov, a to v poradí podľa výsledkov volieb.

Platnosť mandátu poslanca nie je možné potvrdiť, pokiaľ neboli urobené písomné vyhlásenia požadované podľa tohto článku a prílohy I k tomuto rokovaciemu poriadku.

…“

9        Článok 8 rokovacieho poriadku, nazvaný „Naliehavé opatrenie predsedu Parlamentu v záujme potvrdenia imunity“, stanovuje:

„1.      V naliehavom prípade, ak je poslanec zadržaný alebo je jeho sloboda pohybu obmedzená v zjavnom rozpore s jeho výsadami a imunitami, predseda Parlamentu sa môže po porade s predsedom a spravodajcom príslušného výboru ujať iniciatívy o potvrdenie výsad a imunít dotknutého poslanca. Predseda Parlamentu oznámi túto iniciatívu výboru a informuje o nej Parlament.

…“

10      Článok 9 rokovacieho poriadku, nazvaný „Imunitné konanie“, stanovuje:

„1.      Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity, ktorú predloží predsedovi Parlamentu príslušný organ členského štátu, alebo každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu výsad a imunít, sa oznámi v pléne a postúpi gestorskému výboru.

2.      So súhlasom dotknutého poslanca alebo bývalého poslanca môže žiadosť predložiť iný poslanec, ktorému sa umožní zastupovať dotknutého poslanca alebo bývalého poslanca vo všetkých štádiách postupu.

…“

11      Napokon článok 4 ods. 1 prílohy I rokovacieho poriadku, nazvanej „Kódex správania poslancov… [P]arlamentu v oblasti finančných záujmov a konfliktov záujmov“, stanovuje:

„V záujme transparentnosti poslanci… [P]arlamentu na vlastnú zodpovednosť predložia predsedovi Parlamentu vyhlásenie o finančných záujmoch do konca prvej schôdze po voľbách do Parlamentu (alebo do 30 dní od začatia výkonu mandátu v Parlamente počas volebného obdobia), a to vyplnením tlačiva, ktoré schvaľuje Predsedníctvo podľa článku 9 tejto prílohy. Poslanci informujú predsedu Parlamentu o každej zmene, ktorá má vplyv na ich vyhlásenie, do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k tejto zmene.“

 Španielsky zákon o voľbách

12      Článok 224 Ley orgánica 5/1985 de Régimen Electoral General (organický zákon č. 5/1985, ktorým sa ustanovuje všeobecný volebný režim) z 19. júna 1985 (Boletín Oficial del Estado č. 147, z 20. júna 1985, s. 19110, ďalej len „španielsky zákon o voľbách“) stanovuje:

„1.      La Junta Electoral Central [Ústredná volebná komisia, Španielsko] pristúpi najneskôr v dvadsiaty deň po voľbách k sčítaniu hlasov na celoštátnej úrovni, k prideleniu príslušných poslaneckých mandátov každej kandidátnej listine a k vyhláseniu zvolených kandidátov.

2.      V lehote piatich dní odo dňa vyhlásenia ich zvolenia musia zvolení kandidáti zložiť pred [Ústrednou volebnou komisiou] prísahu alebo sľub dodržiavať [španielsku] Ústavu. Po uplynutí tejto lehoty [Ústredná volebná komisia] vyhlási za uvoľnené mandáty, ktoré boli pridelené poslancom… [P]arlamentu, ktorí neprisahali ani nesľúbili, že budú dodržiavať Ústavu, a pozastaví účinnosť všetkých výsad, ktoré im môžu prináležať z dôvodu ich mandátu, a to až dovtedy, kým nedôjde k zloženiu tohto sľubu.

…“

 Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby

13      Pán Carles Puigdemont i Casamajó bol prezidentom Generalitat de Cataluña (najvyšší orgán verejnej moci v Katalánsku, Španielsko) a pán Antoni Comín i Oliveres bol členom Gobierno autonómico Cataluña (autonómna vláda Katalánska, Španielsko) v čase prijatia Ley 19/2017 del Parlament de Cataluña, reguladora del referéndum de autodeterminación (zákon parlamentu Katalánska č. 19/2017 o úprave referenda o sebaurčení) zo 6. septembra 2017 (DOGC č. 7449A, zo 6. septembra 2017, s. 1) a Ley 20/2017 del Parlamento de Cataluña, de transitoriedad jurídica y fundacional de la República (zákon parlamentu Katalánska č. 20/2017 o právnej a ústavnej zmene Republiky) z 8. septembra 2017 (DOGC č. 7451A, z 8. septembra 2017, s. 1), ako aj v čase konania referenda o sebaurčení, ktoré bolo stanovené v prvom z týchto dvoch zákonov, ktorého účinnosť bola medzitým pozastavená rozhodnutím Tribunal Constitucional (Ústavný súd, Španielsko).

14      Po prijatí uvedených zákonov a realizácii uvedeného referenda Ministerio fiscal (prokuratúra, Španielsko), Abogado del Estado (štátny zástupca, Španielsko) a politická strana VOX začali trestné stíhanie proti viacerým osobám, vrátane žalobcov, keďže dospeli k záveru, že tieto osoby spáchali činy patriace pod skutkovú podstatu trestných činov „vzbura“ a „sprenevera verejných finančných prostriedkov“.

15      Uznesením z 9. júla 2018 Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) vyhlásil žalobcov za neprítomných v dôsledku ich úteku zo Španielska a prerušil trestné konanie začaté proti nim až do času, kým budú nájdení.

16      Okrem toho sa žalobcovia predstavili ako kandidáti vo voľbách do Parlamentu, ktoré sa konali v Španielsku 26. mája 2019 (ďalej len „voľby z 26. mája 2019“) na kandidátnej listine koalície Lliures per Europa (Junts), ktorú viedli.

17      Vo voľbách z 26. mája 2019 vyššie uvedená koalícia so svojou kandidátnou listinou získala 1 018 435 hlasov a dostala dve kreslá v Parlamente.

18      Dňa 29. mája 2019 predseda Parlamentu vykonávajúci funkciu k tomuto dátumu (ďalej len „bývalý predseda Parlamentu“) dal interný pokyn generálnemu tajomníkovi inštitúcie (ďalej len „pokyn z 29. mája 2019“), aby sa všetkým kandidátom zvoleným v Španielsku odmietol prístup do „welcome village“, ako aj pomoc poskytovaná inštitúciou novozvoleným kandidátom do Parlamentu (ďalej len „osobitná privítacia služba“) a aby im bola pozastavená akreditácia, kým Parlament nedostane oficiálne potvrdenie o ich zvolení v súlade s článkom 12 aktu o voľbách. Na základe tohto pokynu žalobcovia nemohli využiť osobitnú privítaciu službu, a teda im bol odmietnutý prístup do „welcome village“, ako aj udelenie akreditácie a dočasných preukazov.

19      Dňa 13. júna 2019 Junta Electoral Central (Ústredná volebná komisia) prijala rozhodnutie, nazvané „Vyhlásenie o poslancoch zvolených do Európskeho parlamentu vo voľbách, ktoré sa konali 26. mája 2019“ (Boletín Oficial del Estado č. 142, zo 14. júna 2019, s. 62477, ďalej len „vyhlásenie z 13. júna 2019“). Vyhlásenie z 13. júna 2019 uvádzalo, že v súlade s článkom 224 ods. 1 španielskeho zákona o voľbách a podľa údajov uvedených v konsolidovaných sčítaniach zaslaných každou z provinčných volebných komisií Ústredná volebná komisia pristúpila k novému sčítaniu hlasov na národnej úrovni vo voľbách z 26. mája 2019, k prideleniu príslušných kresiel každému z uchádzačov a k vyhláseniu zvolených kandidátov, ktorí boli menovite uvedení a medzi ktorými boli aj žalobcovia. Vyhlásenie z 13. júna 2019 tiež uvádzalo, že schôdza, na ktorej zvolení kandidáti majú zložiť prísahu o dodržiavaní španielskej Ústavy, vyžadovanú článkom 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách, sa uskutoční 17. júna 2019.

20      Listom zo 14. júna 2019 žalobcovia v podstate požiadali bývalého predsedu Parlamentu, aby vzal na vedomie výsledky volieb z 26. mája 2019 vyplývajúce z vyhlásenia z 13. júna 2019, aby vzal späť svoj pokyn z 29. mája 2019, a teda mohli mať prístup do priestorov Parlamentu a využiť osobitnú privítaciu službu, a aby dal pokyn útvarom Parlamentu, aby im umožnili ujať sa mandátu a požívať práva súvisiace s ich postavením ako členov Parlamentu od 2. júla 2019, teda dátumu prvého plenárneho zasadnutia po voľbách z 26. mája 2019.

21      Dňa 15. júna 2019 vyšetrovací sudca Tribunal Supremo (Najvyšší súd) zamietol žiadosť žalobcov o zrušenie vnútroštátnych zatykačov vydaných proti nim španielskymi trestnými súdmi, aby mohli byť súdení v rámci trestného konania uvedeného v bode 14 vyššie.

22      Dňa 17. júna 2019 Ústredná volebná komisia oznámila Parlamentu zoznam kandidátov zvolených v Španielsku (ďalej len „oznámenie zo 17. júna 2019“), v ktorom neboli uvedené mená žalobcov.

23      Dňa 20. júna 2019 Ústredná volebná komisia v podstate žalobcom odmietla možnosť zložiť prísahu o dodržiavaní španielskej Ústavy, ktorú vyžaduje článok 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách, prostredníctvom písomného vyhlásenia urobeného pred notárom v Belgicku alebo prostredníctvom splnomocnencov vymenovaných formou notárskej zápisnice v Belgicku z dôvodu, že táto prísaha je aktom, ktorý musí byť vykonaný osobne pred Ústrednou volebnou komisiou.

24      V ten istý deň Ústredná volebná komisia oznámila Parlamentu rozhodnutie, v ktorom konštatovala, že žalobcovia nezložili prísahu o dodržiavaní španielskej Ústavy a v súlade s článkom 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách vyhlásila, že sa uvoľnili kreslá pridelené žalobcom v Parlamente, ako aj, že sa im pozastavujú všetky výsady, ktoré by im mohli patriť z titulu ich funkcií, až kým nezložia túto prísahu.

25      Listom z 20. júna 2019 žalobcovia požiadali bývalého predsedu Parlamentu, aby na základe článku 8 rokovacieho poriadku naliehavo prijal všetky opatrenia potrebné na potvrdenie ich výsad a imunít, a najmä na ochranu týchto výsad a imunít, aby vyhlásil, že vnútroštátne zatykače, ktoré im boli uložené, porušujú výsady a imunity, ktoré im priznáva článok 9 protokolu č. 7, aby vyhlásil, že článok 9 druhý odsek toho istého protokolu chráni európskych poslancov pred akýmkoľvek súdnym obmedzením ich slobody pohybu, ktoré by im mohlo brániť vo vykonávaní formalít potrebných na to, aby sa ujali mandátu, a napokon aby bezodkladne postúpil svoje rozhodnutie príslušným španielskym orgánom.

26      Listom z 24. júna 2019 žalobcovia v podstate zopakovali všetky návrhy uvedené vyššie v listoch zo 14. a 20. júna 2019 (pozri body 20 a 25 vyššie), na ktoré nebola poskytnutá odpoveď.

27      Listom z 27. júna 2019 bývalý predseda Parlamentu odpovedal na listy žalobcov zo 14., 20. a 24. júna 2019 a v podstate im oznámil, že s nimi nemôže zaobchádzať ako s budúcimi poslancami Parlamentu, pretože ich mená nie sú uvedené na zozname kandidátov, ktorých mená boli oficiálne oznámené španielskymi orgánmi (ďalej len „list z 27. júna 2019“).

28      V nadväznosti na túto odpoveď podali žalobcovia 28. júna 2019 túto žalobu o neplatnosť (zapísanú do kancelárie pod číslom T‑388/19) jednak proti pokynu z 29. mája 2019 a jednak proti viacerým aktom obsiahnutým v liste z 27. júna 2019, a to po prvé proti odmietnutiu bývalého predsedu Parlamentu vziať na vedomie výsledky volieb z 26. mája 2019, po druhé proti vyhláseniu o uvoľnení mandátu, ktorý bol pridelený každému zo žalobcov, ktoré vydal bývalý predseda Parlamentu, po tretie proti odmietnutiu bývalého predsedu Parlamentu priznať im právo ujať sa mandátu, vykonávať mandát poslanca Európskeho parlamentu a zasadať v Parlamente od začiatku prvej schôdze po voľbách z 26. mája 2019 a po štvrté proti odmietnutiu bývalého predsedu Parlamentu ujať sa naliehavým spôsobom iniciatívy na základe článku 8 rokovacieho poriadku, na potvrdenie ich výsad a imunít.

29      V ten istý deň žalobcovia tiež podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia zapísaný pod číslom T‑388/19 R.

30      Dňa 2. júla 2019 bola začatá prvá schôdza novozvoleného Parlamentu po voľbách z 26. mája 2019.

31      E‑mailom z 10. októbra 2019 európska poslankyňa, pani Riba i Giner, konajúca v mene žalobcov, zaslala novému predsedovi Parlamentu zvolenému 3. júla 2019 (ďalej len „nový predseda Parlamentu“) a predsedovi a podpredsedovi výboru Parlamentu pre právne veci žiadosť 38 európskych poslancov pochádzajúcich z viacerých štátov a politických strán, medzi ktorých patrila aj ona sama, aby konkrétne na základe článku 9 rokovacieho poriadku chránil poslaneckú imunitu žalobcov, uvedenú v článku 9 prvom a druhom odseku protokolu č. 7.

32      Dňa 14. októbra 2019 vyšetrujúci sudca trestnej komory Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vydal vnútroštátny zatykač, európsky zatykač a medzinárodný zatykač proti pánovi Puigdemontovi i Casamajóovi, aby mohol byť súdený v rámci trestného konania uvedeného v bode 14 vyššie. Dňa 4. novembra 2019 vyšetrujúci sudca trestnej komory Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vydal tie isté zatykače proti pánovi Comínovi i Oliveresovi. Následne boli žalobcovia 17. októbra a 7. novembra 2019 v Belgicku zatknutí a potom v ten istý deň prepustení na slobodu za určitých podmienok.

33      Dvoma listami z 10. decembra 2019 formulovanými podobne, pričom jeden bol adresovaný pani Riba i Ginerovej a druhý všetkým 38 poslancom, nový predseda Parlamentu odpovedal na žiadosť uvedenú v bode 31 vyššie. Nový predseda Parlamentu v podstate najmä tvrdil, že nemôže považovať žalobcov za členov Parlamentu, pokiaľ španielske orgány oficiálne neoznámili ich zvolenie v zmysle aktu o voľbách.

34      Dňa 20. februára 2020 podali žalobcovia žalobu o neplatnosť proti listu z 10. decembra 2019 adresovanému pani Riba i Ginerovej novým predsedom Parlamentu (pozri bod 33 vyššie), ktorá bola zaregistrovaná pod číslom T‑115/20.

35      Rozsudkom z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), Súdny dvor najmä rozhodol, že osoba, ktorá bola oficiálne vyhlásená za zvolenú do Parlamentu, ale ktorej nebolo povolené splniť určité požiadavky stanovené vnútroštátnym právom v nadväznosti na takéto vyhlásenie, ako aj dostaviť sa do Parlamentu s cieľom zúčastniť sa na prvej schôdzi Parlamentu, sa musí považovať za osobu požívajúcu imunitu podľa článku 9 druhého odseku protokolu č. 7.

36      Na plenárnom zasadnutí 13. januára 2020 Parlament v nadväznosti na rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), vzal na vedomie zvolenie žalobcov do Parlamentu s účinnosťou od 2. júla 2019 (ďalej len „rozhodnutie o vzatí na vedomie z 13. januára 2020“).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

37      Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 28. júna 2019 podali žalobcovia žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

38      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň podali žalobcovia návrh na nariadenie predbežného opatrenia na základe článkov 278 a 279 ZFEÚ, ktorý bol zaregistrovaný pod číslom T‑388/19 R.

39      Uznesením z 1. júla 2019, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament (T‑388/19 R, neuverejnené, EU:T:2019:467), predseda Všeobecného súdu zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr. Žalobcovia podali proti tomuto uzneseniu odvolanie na Súdny dvor, ktoré bolo zapísané pod číslom C‑646/19 P(R).

40      Uznesením z 20. decembra 2019, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament [C‑646/19 P(R), neuverejnené, EU:C:2019:1149], podpredsedníčka Súdneho dvora zrušila uznesenie z 1. júla 2019, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament (T‑388/19 R, neuverejnené, EU:T:2019:467), vrátila vec na prejednanie Všeobecnému súdu a rozhodla, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

41      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. septembra 2019 Španielske kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania v prejednávanej veci.

42      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. septembra 2019 podal Parlament na základe článku 130 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu jednak návrh na zastavenie konania vo vzťahu k časti žaloby a jednak námietku neprípustnosti v zostávajúcej časti žaloby, pričom žalobcovia k nim potom predložili svoje pripomienky 4. novembra 2019.

43      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. januára 2020 Parlament požiadal Všeobecný súd, aby rozhodol o zastavení konania o celej žalobe. Žalobcovia predložili svoje pripomienky k tomuto návrhu 7. februára 2020.

44      Uznesením z 19. marca 2020, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament (T‑388/19 R‑RENV, neuverejnené, EU:T:2020:114), predseda Všeobecného súdu, ktorý rozhodoval o vrátenej veci po vydaní uznesenia z 20. decembra 2019, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament [C‑646/19 P(R), neuverejnené, EU:C:2019:1149], uvedeného v bode 40 vyššie, rozhodol, že vzhľadom na rozhodnutie o vzatí na vedomie z 13. januára 2020 sa konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavuje a o trovách konania sa rozhodne neskôr.

45      Uznesením z 29. júla 2020 Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o spojení konania o námietke neprípustnosti, ako aj o návrhoch na zastavenie konania z 19. septembra 2019 a 20. januára 2020, s konaním vo veci samej.

46      Rozhodnutím z 11. septembra 2020 predsedníčka šiestej komory Všeobecného súdu povolila, aby Španielske kráľovstvo vstúpilo do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Parlamentu.

47      Parlament podal vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu 11. septembra 2020.

48      Španielske kráľovstvo podalo vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania do kancelárie Všeobecného súdu 8. januára 2021.

49      Žalobcovia podali 11. januára 2021 do kancelárie Všeobecného súdu repliku.

50      Parlament podal svoje pripomienky k vyjadreniu Španielskeho kráľovstva ako vedľajšieho účastníka konania do kancelárie Všeobecného súdu 4. marca 2021.

51      Žalobcovia podali svoje pripomienky k vyjadreniu Španielskeho kráľovstva ako vedľajšieho účastníka konania do kancelárie Všeobecného súdu 11. marca 2021.

52      Parlament podal 11. marca 2021 do kancelárie Všeobecného súdu dupliku.

53      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky, na ktoré odpovedali v stanovených lehotách.

54      Na návrh šiestej komory Všeobecný súd rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

55      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní z 21. januára 2022. Pri tejto príležitosti Parlament vzal späť svoje návrhy na zastavenie konania z 19. septembra 2019 a z 20. januára 2020.

56      Žalobcovia v podstate navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol námietku neprípustnosti z 19. septembra 2019,

–        zrušil pokyn z 29. mája 2019,

–        zrušil odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu vziať na vedomie výsledky volieb z 26. mája 2019, ktoré Španielske kráľovstvo oficiálne vyhlásilo, obsiahnuté v liste z 27. júna 2019,

–        zrušil vyhlásenie o uvoľnení ich mandátov, ktoré vykonal bývalý predseda Parlamentu v liste z 27. júna 2019,

–        zrušil odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať im právo ujať sa mandátu, vykonávať mandát a zasadať v Parlamente od začatia prvej schôdze po voľbách z 26. mája 2019, obsiahnuté v liste z 27. júna 2019,

–        zrušil odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu ujať sa naliehavým spôsobom iniciatívy na základe článku 8 rokovacieho poriadku na potvrdenie ich výsad a imunít, obsiahnuté v liste z 27. júna 2019,

–        uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

57      Parlament, ktorý v podstate podporuje Španielske kráľovstvo, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        v prvom rade zamietol žalobu ako neprípustnú,

–        subsidiárne zamietol žalobu ako sčasti neprípustnú a sčasti nedôvodnú,

–        subsidiárnejšie zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

58      Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú 5 žalobných dôvodov. Prvý žalobný dôvod sa týka pokynu z 29. mája 2019 a je založený na porušení článkov 20 a 21 a článku 39 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a článku 3 ods. 2 rokovacieho poriadku. Druhý žalobný dôvod sa týka odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu vziať na vedomie výsledky volieb z 26. mája 2019 oficiálne vyhlásené Španielskym kráľovstvom a je v podstate založený na porušení článku 39 ods. 2 Charty, článku 5 ods. 1 a článku 12 aktu o voľbách, článku 2, článku 10 ods. 2 a 4 a článku 14 ods. 3 ZEÚ a článku 3 ods. 1 rokovacieho poriadku. Tretí žalobný dôvod sa týka údajného vyhlásenia o uvoľnení kresiel žalobcov bývalým predsedom Parlamentu a v podstate je založený na porušení článku 6 ods. 2, článku 8 a článku 13 aktu o voľbách v spojení s článkom 39 ods. 2 Charty a článkom 10 ods. 2 a 3 ZEÚ. Štvrtý žalobný dôvod sa týka odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu priznať žalobcom právo ujať sa mandátu, vykonávať mandát a zasadať v Parlamente od začatia prvej schôdze po európskych voľbách z 26. mája 2019 a je založený na porušení článku 5 ods. 1 a článku 12 aktu o voľbách v spojení s článkom 39 ods. 2 Charty a článkom 10 ods. 1 a 2 a článkom 14 ods. 2 a 3 ZFEÚ, ako aj článku 3 ods. 2 rokovacieho poriadku. Napokon piaty žalobný dôvod sa týka odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu potvrdiť výsady a imunity žalobcov na základe článku 8 rokovacieho poriadku a je založený na porušení článku 5 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku, článku 39 ods. 2 Charty, povinnosti odôvodnenia a zásady riadnej správy vecí verejných.

59      Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom sa v prvom rade odvoláva na neprípustnosť žaloby z dôvodu jednak nedostatočnej jasnosti žaloby, pokiaľ ide o niektoré akty, ktorých zrušenie sa navrhuje, a jednak z dôvodu neexistencie napadnuteľných aktov.

60      Žalobcovia navrhujú námietku neprípustnosti zamietnuť. Na jednej strane tvrdia, že akty, ktorých zrušenie požadujú, sú v žalobe jasne identifikované. Na druhej strane žaloba smeruje proti aktom, ktoré môžu byť predmetom žaloby na základe článku 263 ZFEÚ.

61      Je preto potrebné preskúmať prípustnosť žaloby podanej žalobcami.

 Úvodné pripomienky k predmetu sporu

62      V prvom rade treba uviesť, že v odpovedi na otázky Všeobecného súdu položené na pojednávaní na jednej strane žalobcovia potvrdili, že ich žaloba stále smeruje proti pokynu z 29. mája 2019 (pozri bod 56 druhú zarážku vyššie).

63      Na druhej strane žalobcovia uviedli, že okrem toho, že trvajú na žalobných návrhov uvedených v bode 56 vyššie, to, čo napádajú, je v podstate odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca od vyhlásenia z 13. júna 2019, obsiahnuté v liste z 27. júna 2019.

64      V tejto súvislosti žalobcovia spresnili, že vyššie uvedené odmietnutie malo viacero právnych následkov, vrátane odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu priznať im právo ujať sa mandátu, vykonávať mandát a zasadať v Parlamente, ako aj odmietnutia tohto predsedu ujať sa naliehavým spôsobom iniciatívy na základe článku 8 rokovacieho poriadku, ktorej cieľom by bolo potvrdiť ich výsady a imunity.

65      Napokon žalobcovia potvrdili, že keby na rozdiel od toho, čo tvrdia, Všeobecný súd dospel k záveru, že zákonnosť odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca nemožno spochybniť, nebude potrebné oddelene preskúmať zákonnosť aktov uvedených v bode 56 vyššie.

66      Vzhľadom na vysvetlenia žalobcov pripomenuté v bodoch 63 až 65 vyššie treba v podstate konštatovať, že nenavrhujú zrušenie aktov uvedených v bode 56 tretej, štvrtej, piatej a šiestej zarážke vyššie, ale len zrušenie odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca, ktorého dôsledkom sú vyššie uvedené akty.

67      V druhom rade sa Parlament v duplike odvolával na neprípustnosť žalobného návrhu, ktorý žalobcovia prvýkrát uviedli v replike a ktorým sa domáhali zrušenia jednak údajného odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu chrániť ich výsady a imunity na základe článkov 7 a 9 rokovacieho poriadku a jednak údajného rozhodnutia tohto predsedu neoznámiť príslušnému výboru Parlamentu ich údajnú žiadosť o ochranu výsad a imunít.

68      V odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu (pozri bod 53 vyššie) žalobcovia uviedli, že nepožadovali zrušenie prípadného rozhodnutia Parlamentu odmietajúceho chrániť ich výsady a imunity na základe článkov 7 a 9 rokovacieho poriadku, keďže takéto rozhodnutie napokon nikdy nebolo prijaté. Obmedzili sa totiž len na spochybnenie skutočnosti, že bývalý predseda Parlamentu neoznámil ich žiadosť o ochranu výsad a imunít v pléne a v rozpore s článkom 9 ods. 1 rokovacieho poriadku ju nepostúpil príslušnému výboru. Žalobcovia v podstate spresnili, že ide ešte o právny dôsledok vyplývajúci z toho, že bývalý predseda Parlamentu im odmietol priznať postavenie európskeho poslanca.

69      Z toho vyplýva, že žalobcovia v replike nežiadali ani zrušenie prípadného odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu chrániť ich výsady a imunity na základe článkov 7 a 9 rokovacieho poriadku, ani zrušenie prípadného rozhodnutia tohto predsedu neoznámiť v pléne ich údajný návrh na ochranu výsad a imunít a nepostúpiť ho príslušnému výboru Parlamentu.

70      Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že touto žalobou sa žalobcovia v podstate domáhajú zrušenia jednak pokynu z 29. mája 2019 a jednak odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu priznať žalobcom postavenie európskeho poslanca, obsiahnutého v liste z 27. júna 2019 (ďalej spoločne len „napadnuté akty“).

 O povahe napadnutých aktov

71      V námietke neprípustnosti po prvé Parlament tvrdí, že list z 27. júna 2019 je čisto informatívnym aktom, ktorý sa obmedzuje na pripomenutie žalobcom, že v súlade s uplatniteľným právnym rámcom nemôžu byť považovaní za európskych poslancov s mandátom v deviatom legislatívnom období. Po druhé Parlament tvrdí, že pokyn z 29. mája 2019 nevyvoláva právne účinky voči tretím osobám v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ, a vyzýva Všeobecný súd, aby sa z úradnej moci zaoberal otázkou, či je tento pokyn napadnuteľným aktom.

72      Žalobcovia navrhujú zamietnuť tvrdenia Parlamentu. Po prvé v podstate tvrdia, že odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca obsiahnuté v liste z 27. júna 2019 nemá informatívnu povahu. Toto odmietnutie totiž viedlo k zmene ich právneho postavenia, pretože im zabránilo najmä v tom, aby sa ujali mandátov, vykonávať mandát a zasadať v Parlamente. Ide preto o akt spôsobujúci ujmu v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ. Po druhé žalobcovia tvrdia, že pokyn z 29. mája 2019 je napadnuteľným aktom, pretože im zabránil vykonať kroky potrebné na to, aby sa ujali mandátov.

73      Španielske kráľovstvo sa v podstate domnieva, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že údajné negatívne účinky napadnutých aktov, na ktoré poukazujú žalobcovia, nevyplývajú z týchto aktov, ale z rozhodnutí španielskych orgánov.

74      Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa za napadnuteľné akty v zmysle článku 263 ZFEÚ považujú všetky akty prijaté inštitúciami bez ohľadu na ich povahu alebo formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky spôsobilé ovplyvniť záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 9, a z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑362/08 P, EU:C:2010:40, bod 51; pozri tiež rozsudok z 25. októbra 2017, Rumunsko/Komisia, C‑599/15 P, EU:C:2017:801, bod 47 a citovanú judikatúru).

75      Zo súdneho preskúmania upraveného v článku 263 ZFEÚ je naopak vylúčený každý akt, ktorý nemá záväzné právne účinky, ako sú napríklad prípravné akty, potvrdzujúce akty a výlučne vykonávacie akty, jednoduché odporúčania a stanoviská, ako aj v zásade vnútorné inštrukcie [pozri rozsudok z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C‑131/03 P, EU:C:2006:541, bod 55 a citovanú judikatúru, a uznesenie zo 14. mája 2012, Sepracor Pharmaceuticals (Ireland)/Komisia, C‑477/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:292, bod 52 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 1995, Nutral/Komisia, C‑476/93 P, EU:C:1995:401, bod 30]. Okrem toho čisto informatívne akty sa nemôžu dotýkať záujmov adresáta, ani meniť jeho právne postavenie v porovnaní s jeho postavením pred tým, ako dostane uvedené akty (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Sina Bank/Rada, T‑15/11, EU:T:2012:661, bod 30 a citovanú judikatúru).

76      Vzhľadom na judikatúru to, či akt vyvoláva záväzné právne účinky a preto môže byť predmetom žaloby o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ, implikuje preskúmať podstatu tohto aktu a posúdiť uvedené účinky vzhľadom na objektívne kritériá, akými je obsah tohto aktu, a prípadne zohľadniť kontext, v akom bol tento akt prijatý, ako aj právomoci inštitúcie Únie, ktorá je jeho autorom (pozri rozsudok z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia, C‑16/16 P, EU:C:2018:79, bod 32 a citovanú judikatúru).

77      Napokon treba pripomenúť, že podmienka týkajúca sa existencie napadnuteľného aktu patrí medzi prekážky konania z dôvodu verejného záujmu, ktoré môže Všeobecný súd vzniesť prípadne z úradnej moci (pozri v tomto zmysle uznesenia zo 14. januára 1992, ISAE/VP a Interdata/Komisia, C‑130/91, EU:C:1992:7, bod 11, a z 19. októbra 2016, E‑Control/ACER, T‑671/15, neuverejnené, EU:T:2016:626, bod 91; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:298, bod 62, a vo veci BSH/ÚHVT, C‑43/15 P, EU:C:2016:129, bod 52).

78      S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať, či na jednej strane odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať žalobcom postavenie európskeho poslanca a na druhej strane pokyn z 29. mája 2019 sú napadnuteľnými aktmi v zmysle článku 263 ZFEÚ.

 O odmietnutí bývalého predsedu Parlamentu priznať žalobcom postavenie európskeho poslanca

79      Žalobcovia v podstate tvrdia, že odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca malo viacero právnych účinkov, ako je po prvé nemožnosť ujať sa mandátu, výkon mandátu a zasadať v Parlamente od začatia prvej schôdze po voľbách z 26. mája 2019, po druhé vyhlásenie o uvoľnení ich mandátov vykonané bývalým predsedom Parlamentu, po tretie odmietnutie tohto predsedu ujať sa naliehavým spôsobom iniciatívy na základe článku 8 rokovacieho poriadku s cieľom potvrdenia ich výsad a imunít a po štvrté neoznámenie v pléne ich žiadosti o ochranu výsad a imunít založenej na článku 9 rokovacieho poriadku a nepostúpenie tejto žiadosti o príslušnému výboru Parlamentu.

80      Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom tvrdí, že aj keby bola existencia účinkov uvádzaných žalobcami preukázaná, tieto účinky nevyplývali z toho, že bývalý predseda Parlamentu im odmietol priznať postavenie európskeho poslanca.

–       O obsahu listu z 27. júna 2019

81      V liste z 27. júna 2019 najprv bývalý predseda Parlamentu žalobcom oznámil, že 17. a 20. júna 2019 ho španielske orgány informovali o oficiálnych výsledkoch európskych volieb, ktoré sa konali v Španielsku. Ďalej žalobcom pripomenul, že podľa článku 12 aktu o voľbách „Parlament vzal na vedomie výsledky oficiálne vyhlásené členskými štátmi, a prináleží v prvom rade vnútroštátnym súdom, aby rozhodli o zákonnosti vnútroštátnych právnych predpisov a postupov“. Napokon bývalý predseda Parlamentu uviedol, že mená žalobcov sa nenachádzajú na zozname zvolených kandidátov, ktorý španielske orgány oficiálne oznámili Parlamentu, a že „až do [doručenia] nového oznámenia španielskych orgánov sa s nimi v súčasnosti nemôže zaobchádzať ako s budúcimi poslancami [Parlamentu], ako o to požiadali vo svojom liste zo 14. júna 2019“.

82      Zo znenia listu z 27. júna 2019 tak vyplýva, že bývalý predseda Parlamentu iba vzal na vedomie právne postavenie žalobcov, o ktorom ho španielske orgány oficiálne informovali prostredníctvom oznámení zo 17. a z 20. júna 2019.

83      Okrem toho zo znenia listu z 27. júna 2019 výslovne vyplýva, že postoj vyjadrený bývalým predsedom Parlamentu sa mohol meniť v závislosti od nových informácií získaných od španielskych orgánov.

84      Vzhľadom na jeho obsah teda list z 27. júna 2019 výslovne vylučoval, že by stanovisko bývalého predsedu Parlamentu, ktoré v ňom bolo vyjadrené, bolo akejkoľvek rozhodovacej a konečnej povahy.

–       O údajných právnych účinkoch vyplývajúcich z listu z 27. júna 2019

i)      Úvodné pripomienky

85      V prvom rade treba uviesť, že v rozsudku z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), Súdny dvor rozlišoval medzi postavením európskeho poslanca a výkonom príslušného mandátu.

86      Súdny dvor po tom, čo uviedol, že podľa článku 5 ods. 1 a 2 aktu o voľbách sa mandát európskeho poslanca zhoduje s päťročným obdobím, ktoré začalo plynúť začatím prvej schôdze po každých voľbách, takže začína a končí zároveň s týmto päťročným obdobím, rozhodol, že na rozdiel od postavenia člena Parlamentu, čo je postavenie, ktoré sa získava jednak v čase, keď je osoba formálne vyhlásená za zvolenú, a ktoré jednak vytvára spojenie medzi touto osobou a inštitúciou, ktorej je teraz členom, mandát člena Parlamentu vytvára spojenie medzi uvedenou osobou a zákonodarným zborom, do ktorého bola zvolená. Tento zákonodarný zbor sa pritom vytvára až v okamihu zahájenia prvej schôdze „nového“ Parlamentu, ktorá sa koná po voľbách, pričom sa predpokladá, že je to až po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb uskutočnenom členskými štátmi (rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C‑502/19, EU:C:2019:1115, bod 72, ako aj citovaná judikatúra).

87      V druhom rade v rozsudku z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115, body 70, 71 a 81), Súdny dvor rozhodol, že články 8 a 12 aktu o voľbách sa majú chápať v tom zmysle, že osoba, ktorá bola oficiálne vyhlásená za zvolenú do Parlamentu, sa musí považovať za osobu, ktorá z tohto dôvodu a od tohto okamihu získala postavenie člena tejto inštitúcie na účely článku 9 protokolu č. 7, a teda aj za osobu, ktorá z tohto dôvodu požíva imunitu uvedenú v druhom odseku tohto článku.

88      V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že imunita stanovená v článku 9 druhom odseku protokolu č. 7 sa vzťahuje na členov Parlamentu počas cesty na jeho zasadnutie alebo zo zasadnutia, a teda najmä vtedy, keď sa majú dostaviť na prvé zasadnutie, ktoré sa koná po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb s cieľom umožniť novému zákonodarnému zboru zísť sa na prvej ustanovujúcej schôdzi a preskúmať mandáty svojich členov. Títo poslanci tak požívajú uvedenú imunitu predtým, než sa ich mandát začne (rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies, C‑502/19, EU:C:2019:1115, bod 80).

89      Po tretie z bodu 89 rozsudku z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), implicitne, ale nevyhnutne vyplýva, že oficiálnym vyhlásením výsledkov volieb z 26. mája 2019, ktoré sa konali v Španielsku, je vyhlásenie z 13. júna 2019.

90      Vzhľadom na vyššie uvedené sa v prejednávanej veci treba domnievať, že žalobcovia, ktorých mená boli uvedené vo vyhlásení z 13. júna 2019, nadobudli od tohto dátumu postavenie európskeho poslanca, a teda už len z tohto dôvodu požívali imunitu uvedenú v článku 9 druhom odseku protokolu č. 7. Účastníci konania sa navyše v súčasnosti v tejto otázke zhodujú.

91      Okrem toho z judikatúry citovanej v bodoch 86 a 87 vyššie vyplýva, že skutočnosť, že žalobcovia nadobudli postavenie európskeho poslanca a v dôsledku toho imunitu uvedenú v článku 9 druhom odseku protokolu č. 7, ktorá s tým súvisí, vyplýva výlučne z vyhlásenia z 13. júna 2019, a preto nemôže byť spochybnená ani bývalým predsedom Parlamentu, ani samotným Parlamentom.

92      Hoci teda list z 27. júna 2019 neuvádzal otázku imunity žalobcov, treba konštatovať, že odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať žalobcom postavenie európskeho poslanca, ktoré obsahuje, v žiadnom prípade nemá za následok, že by boli zbavení imunity uvedenej v článku 9 druhom odseku protokolu č. 7, ktorý musia vnútroštátne orgány dodržiavať už len z dôvodu oficiálneho vyhlásenia výsledkov európskych volieb.

93      Práve vzhľadom na tieto úvahy treba preskúmať, či odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať žalobcom postavenie európskeho poslanca spôsobilo právne účinky, ktoré uvádzajú, pripomenuté v bode 79 vyššie.

ii)    O nemožnosti, aby sa žalobcovia ujali mandátu, vykonávali mandát a zasadali v Parlamente

94      Parlament podporovaný Španielskym kráľovstvom v podstate tvrdí, že nemohol prijať akty, ktoré majú právne účinky voči žalobcom z dôvodu, že podľa článku 12 aktu o voľbách a v súlade s uplatniteľnou judikatúrou bol viazaný zoznamom zvolených kandidátov, ktorý mu španielske orgány oficiálne oznámili oznámením zo 17. júna 2019. V tejto súvislosti Parlament uvádza, že vzhľadom na rozdelenie právomocí zakotvené v akte o voľbách prináleží členským štátom, aby stanovili podmienky výkonu mandátu európskeho poslanca. Podľa článkov 8 a 12 aktu o voľbách v spojení so zásadou lojálnej spolupráce zakotvenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ bol Parlament povinný v plnom rozsahu uplatňovať uplatniteľné ustanovenia španielskeho volebného práva tak, ako sú vyjadrené v oznámeniach zo 17. a z 20. júna 2019. Okrem toho Parlament v podstate tvrdí, že z vyššie uvedených ustanovení a článku 3 rokovacieho poriadku vyplýva, že oficiálne oznámenia, ktoré mu zasielajú príslušné vnútroštátne volebné orgány, sú jediným dôveryhodným zdrojom informácií o právnom postavení európskych poslancov podľa vnútroštátneho práva a že sú nevyhnutným nástrojom vo volebnom procese. Parlament sa na záver domnieva, že vzhľadom na všetky informácie poskytnuté Ústrednou volebnou komisiou sa k 27. júnu 2019 nemohol domnievať, že žalobcovia „bezpodmienečne [získali postavenie] budúcich členov Parlamentu“, a teda nebol oprávnený priznať im v podstate právo ujať sa mandátu, vykonávať mandát a od 2. júla 2019 zasadať na jeho schôdzach.

95      Žalobcovia tieto tvrdenia spochybňujú. Podľa nich je hlavnou otázkou, ktorá vzniká v prejednávanej veci, to, či bol Parlament viazaný vyhlásením z 13. júna 2019 alebo oznámeniami zo 17. a z 20. júna 2019. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že z článku 12 aktu o voľbách vyplýva, že pojem „oficiálne vyhlásené výsledky“ je autonómnym konceptom práva Únie. V prejednávanej veci sa tieto výsledky zhodujú s výsledkami vyhlásenými v súlade s článkom 224 ods. 1 španielskeho zákona o voľbách, ako Súdny dvor rozhodol v bode 89 rozsudku z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), teda s výsledkami uvedenými vo vyhlásení z 13. júna 2019. Okrem toho žalobcovia v podstate tvrdia, že Španielske kráľovstvo nemalo právomoc stanoviť podmienky výkonu európskeho mandátu, ako je podmienka zložiť prísahu dodržiavania španielskej Ústavy, ktorá je stanovená v článku 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách. Tento výklad bol potvrdený rozsudkom z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že „formálne podmienky“ na to, aby sa osoba mohla zúčastniť na zasadnutí ako člen Parlamentu, musia byť splnené vo vzťahu k tejto inštitúcii. Napokon žalobcovia tvrdia, že Parlament vedel, že španielske orgány mu neoznámili úplné výsledky volieb z 26. mája 2019, keďže mu oni samotní zaslali kópiu týchto výsledkov. Neoznámenie úplných výsledkov uvedených volieb španielskymi orgánmi nezbavilo Parlament jeho povinnosti vziať na vedomie tieto výsledky.

96      V prejednávanej veci vzniká otázka, či bývalý predseda Parlamentu mal právomoc spochybniť oznámenie zo 17. júna 2019, ktorým mu španielske orgány oficiálne oznámili zoznam kandidátov zvolených počas volieb 26. mája 2019, v ktorom sa neuvádzali mená žalobcov, hoci ich mená boli uvedené v oficiálnom vyhlásení z 13. júna 2019.

97      Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s článkom 5 ods. 1 a článkom 13 ods. 2 ZEÚ Parlament koná v medziach právomocí, ktoré sú mu zverené Zmluvami. Zásady inštitucionálnej rovnováhy a rozdelenia právomocí tak, ako sú zakotvené v článku 13 ods. 2 ZEÚ, totiž vyžadujú, aby každá inštitúcia konala v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené Zmluvami, v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich stanovenými (rozsudok z 3. decembra 2020, Changmao Biochemical Engineering/Distillerie Bonollo, C‑461/18 P, EU:C:2020:979, bod 102).

98      Pokiaľ ide o voľby európskych poslancov, akt o voľbách zavádza rozdelenie právomocí medzi Parlamentom a členskými štátmi.

99      Na jednej strane sa podľa článku 8 prvého odseku aktu o voľbách, ak jeho ustanovenia nestanovujú inak, volebný postup riadi v každom členskom štáte vnútroštátnymi ustanoveniami.

100    Na druhej strane podľa článku 12 aktu o voľbách Parlament skúma mandáty svojich členov. Na tento účel berie na vedomie výsledky oficiálne vyhlásené členskými štátmi a rozhoduje o sporoch, ktoré prípadne vzniknú na základe ustanovení uvedeného aktu, s výnimkou vnútroštátnych ustanovení, na ktoré tento akt odkazuje.

101    Z článku 12 druhej vety aktu o voľbách vyplýva, že preskúmavacia právomoc Parlamentu podlieha dvom významným obmedzeniam (rozsudok z 30. apríla 2009, Taliansko a Donnici/Parlament, C‑393/07 a C‑9/08, EU:C:2009:275, bod 52).

102    Podľa prvej časti druhej vety článku 12 aktu o voľbách Parlament na účely preskúmania osvedčenia o zvolení členov berie na vedomie členskými štátmi oficiálne vyhlásené výsledky (rozsudok z 30. apríla 2009, Taliansko a Donnici/Parlament, C‑393/07 a C‑9/08, EU:C:2009:275, bod 53).

103    Podľa judikatúry sa má použitie výrazu „berie na vedomie“ uvedeného v článku 12 aktu o voľbách vykladať tak, že indikuje absolútnu neexistenciu voľnej úvahy Parlamentu. Prináleží totiž vnútroštátnym orgánom, aby menovali budúcich členov Parlamentu v súlade s volebným postupom, ktorý je upravený vnútroštátnymi ustanoveniami, ako to výslovne vyplýva z článku 8 aktu o voľbách [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2009, Taliansko a Donnici/Parlament, C‑393/07 a C‑9/08, EU:C:2009:275, body 55 a 56 a citovanú judikatúru, a uznesenie z 8. októbra 2020, Junqueras i Vies/Parlament, C‑201/20 P(R), neuverejnené, EU:C:2020:818, bod 66].

104    Úkon spočívajúci v tom, že Parlament „berie na vedomie výsledky oficiálne vyhlásené členskými štátmi“ znamená, že Parlament je povinný na účely vykonania preskúmania osvedčenia o zvolení jeho členov vychádzať z oficiálneho vyhlásenia výsledkov volieb, ako vyplýva z rozhodovacieho procesu v súlade s vnútroštátnymi postupmi, ktorým sa rozhodlo o právnych otázkach spojených s uvedeným vyhlásením, čo predstavuje teda už existujúcu právnu situáciu, ktorá je pre Parlament záväzná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2009, Taliansko a Donnici/Parlament, C‑393/07 a C‑9/08, EU:C:2009:275, bod 55).

105    Po druhé v súlade s článkom 12 druhou časťou druhej vety aktu o voľbách Parlament rozhoduje o sporoch, ktoré prípadne vzniknú na základe ustanovení uvedeného aktu, s výnimkou vnútroštátnych ustanovení, na ktoré tento akt odkazuje (rozsudok z 30. apríla 2009, Taliansko a Donnici/Parlament, C‑393/07 a C‑9/08, EU:C:2009:275, bod 53).

106    Zo samotného znenia článku 12 aktu o voľbách teda vyplýva, že tento článok nepriznáva Parlamentu právomoc rozhodovať o sporoch vzniknutých na základe práva Únie ako celku, ale len o tých, ktoré boli vznesené na základe ustanovení aktu o voľbách (rozsudok z 30. apríla 2009, Taliansko a Donnici/Parlament, C‑393/07 a C‑9/08, EU:C:2009:275, bod 54). Okrem toho tento článok výslovne vylučuje právomoc Parlamentu vyjadriť sa k sporom vychádzajúcim z vnútroštátneho práva, aj keď na toto právo odkazuje akt o voľbách.

107    Okrem toho je potrebné poznamenať, podobne ako to urobil Parlament a generálny advokát Szpunar v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:958, bod 53), že po oficiálnom vyhlásení výsledkov volieb môžu viaceré udalosti viesť k tomu, že kandidát, ktorý bol oficiálne vyhlásený za európskeho poslanca po sčítaní hlasov, sa neujme mandátu a nebude ho vykonávať, ako je napríklad existencia nezlučiteľnosti s mandátom európskeho poslanca alebo vzdanie sa mandátu zo strany zvoleného poslanca. Okrem toho treba uviesť, ako to urobil generálny advokát Szpunar vo veci Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:958, bod 48), že rôzne parlamentné systémy stanovujú formálne požiadavky, ktoré musia splniť úspešní kandidáti pred skutočným ujatím sa mandátu.

108    Tak je to v prípade španielskeho práva, pretože článok 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách stanovuje, že v lehote piatich dní od vyhlásenia ich zvolenia musia zvolení kandidáti zložiť prísahu dodržiavania španielskej Ústavy pred Ústrednou volebnou komisiou, v opačnom prípade sa ich kreslá v Parlamente vyhlásené za „voľné“ a pozastaví sa účinnosť všetkých výsad, ktoré im môžu prináležať z dôvodu ich mandátu, a to až dovtedy, kým nedôjde k zloženiu tejto prísahy (pozri bod 12 vyššie).

109    Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vylúčiť, že Parlament musí pristúpiť k preskúmaniu osvedčenia o zvolení členov na základe zoznamu kandidátov, ktorí boli oficiálne vyhlásení za zvolených, zostaveného po vyriešení námietok podaných na základe vnútroštátneho práva.

110    Článok 3 rokovacieho poriadku, ktorý upravuje postup preskúmania osvedčení o zvolení, tak stanovuje, že tento postup je založený na úradnom oznámení zoznamu volebných výsledkov členskými štátmi.

111    V prvom rade podľa článku 3 ods. 1 rokovacieho poriadku po skončení volieb do Parlamentu predseda vyzve príslušné orgány členských štátov, aby bezodkladne oznámili Parlamentu mená zvolených poslancov, aby všetci poslanci mohli zasadať v Parlamente ihneď po začatí prvého zasadnutia po voľbách.

112    Ďalej podľa článku 3 ods. 2 rokovacieho poriadku sú to európski poslanci, ktorých mená sú uvedené na tomto zozname, ktorí musia vykonať vyhlásenie o nezlučiteľnosti a môžu zasadať v Parlamente a v jeho orgánoch pri plnom výkone ich práv dovtedy, kým neboli preskúmané ich osvedčenia o zvolení alebo kým sa nerozhodlo o prípadnej námietke, ktorá patrí do právomoci Parlamentu.

113    Napokon z článku 3 ods. 3 rokovacieho poriadku vyplýva, že Parlament preskúmava osvedčenia o zvolení svojich novozvolených členov na základe správy príslušného výboru, ktorá je v súlade s článkom 3 ods. 3 druhým pododsekom tohto rokovacieho poriadku založená na úradnom oznámení každého členského štátu o celkových výsledkoch volieb s menami zvolených kandidátov a prípadných náhradníkov, a to v poradí podľa výsledkov volieb.

114    Z toho vyplýva, že na účely vykonania preskúmania osvedčení o zvolení svojich členov musí Parlament vychádzať zo zoznamu kandidátov, ktorý bol úradne oznámený vnútroštátnymi orgánmi a ktorý je, predpokladá sa, zostavený na základe oficiálne vyhlásených výsledkov a po tom, čo tieto orgány vyriešili prípadné námietky založené na uplatnení vnútroštátneho práva.

115    Vzhľadom na tieto úvahy treba teda preskúmať tvrdenia žalobcov.

116    V prvom rade žalobcovia v podstate tvrdia, že Parlament nebol viazaný ani oznámením zo 17. júna 2019, ani oznámením z 20. júna 2019, čo sám uznal, pretože po rozhodnutí o vzatí na vedomie z 13. januára 2020 im povolil, aby sa ujali mandátu, vykonávali mandát a zasadali v Parlamente. Žalobcovia navyše poznamenávajú, že Parlament vedel, že španielske orgány mu neoznámili úplné výsledky volieb z 26. mája 2019, keďže mu oni sami zaslali kópiu týchto výsledkov. Žalobcovia tak v podstate tvrdia, že Parlament bol v súlade s článkom 3 ods. 1 rokovacieho poriadku povinný požiadať španielske orgány, aby mu zaslali úplné výsledky volieb z 26. mája 2019. Napokon, opierajúc sa o návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:958, bod 51), žalobcovia tvrdia, že skutočnosť, že španielske orgány nikdy neoznámili Parlamentu výsledky volieb, tak ako vyplynuli z vyhlásenia z 13. júna 2019, nezbavuje Parlament jeho povinnosti vziať ich na vedomie na základe článku 12 aktu o voľbách.

117    V prejednávanej veci je jednak medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobcovia nesplnili požiadavku stanovenú v článku 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách a že z tohto dôvodu ich mená neboli zahrnuté do oznámenia zo 17. júna 2019, ktorým španielske orgány úradne oznámili Parlamentu zoznam kandidátov zvolených počas volieb z 26. mája 2019.

118    Na druhej strane bývalý predseda Parlamentu nemal právomoc preskúmať dôvodnosť vylúčenia niektorých zvolených kandidátov z vyššie uvedeného zoznamu, ktorý španielske orgány úradne oznámili na základe článku 3 ods. 1 rokovacieho poriadku, keďže tento zoznam odrážal oficiálne výsledky volieb z 26. mája 2019, ako boli konštatované po vyriešení prípadných námietok vznesených na základe vnútroštátneho práva (pozri body 97 až 106 vyššie).

119    Žalobcovia preto nemôžu dôvodne tvrdiť, že bývalý predseda Parlamentu mal v súlade s článkom 3 ods. 1 rokovacieho poriadku požiadať španielske orgány, aby mu oznámili úplné výsledky volieb z 26. mája 2019, ktoré sa nachádzali v vyhlásení z 13. júna 2019.

120    Okrem toho treba pripomenúť, že v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 76 vyššie to, či akt vyvoláva záväzné právne účinky, a teda môže byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, zahŕňa preskúmanie jeho podstaty a posúdenie uvedených účinkov z hľadiska objektívnych kritérií, ako je obsah tohto aktu, prípadne s prihliadnutím na kontext prijatia tohto aktu, ako aj na právomoci inštitúcie Únie, ktorá je jeho autorom.

121    Skutočnosť, že vzhľadom na rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), a po rozhodnutí o vzatí na vedomie z 13. januára 2020 Parlament povolil žalobcom zasadať v Parlamente a v plnom rozsahu požívať práva, ktoré sa viažu na postavenie európskeho poslanca, v prípade neexistencie úradného oznámenia členského štátu, nemôže spochybniť úvahy uvedené v bodoch 82 až 84 a 100 až 114 vyššie.

122    Okrem toho Parlament na pojednávaní vysvetlil, že vzhľadom na právnu neistotu postavenia žalobcov po vydaní rozsudku z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), a uznesení z 20. decembra 2019, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament [C‑646/19 P(R), neuverejnené, EU:C:2019:1149], rozhodol o povolení, aby sa žalobcovia ujali mandátu a zasadali v Parlamente na základe článku 3 ods. 2 rokovacieho poriadku, ale bez toho, aby pristúpil k preskúmaniu ich osvedčení, pretože to si vyžadovalo najprv úradné oznámenie ich zvolenia vnútroštátnymi orgánmi.

123    Argumentáciu žalobcov pripomenutú v bode 116 vyššie treba preto zamietnuť.

124    Napokon, pokiaľ ide o odkaz žalobcov na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:958), treba pripomenúť, že otázkou, ktorá vznikla v uvedenej veci, je v podstate otázka, či osoba oficiálne vyhlásená za zvolenú požíva imunitu stanovenú v článku 9 druhom odseku protokolu č. 7 na účely splnenia formálnych náležitostí a požiadaviek potrebných na to, aby sa ujala mandátu.

125    V bode 50 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:958), generálny advokát pripustil, že požiadavka stanovená v článku 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách môže podmieniť skutočné ujatie sa mandátu kandidátmi zvolenými za európskych poslancov. Na druhej strane podľa generálneho advokáta Szpunara táto požiadavka nemôže podmieňovať získanie postavenia európskeho poslanca a výsad vyplývajúcich z tohto postavenia, vrátane imunity, medzi ktoré patrí aj imunita, lebo inak by bránila riadne zvolenej osobe za európskeho poslanca splniť náležitosti a požiadavky potrebné na to, aby sa táto osoba ujala mandátu.

126    V tomto kontexte treba teda chápať bod 51 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:958), podľa ktorého, hoci je logické, aby bol Parlament informovaný o výsledku volieb úradným oznámením členských štátov uvedeným v článku 3 ods. 1 rokovacieho poriadku, toto oznámenie v podstate nepredstavuje nadobudnutie postavenia európskeho poslanca.

127    Názor generálneho advokáta Szpunara vyjadrený v bode 51 jeho návrhov vo veci Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:958), tak nemôže slúžiť na podporu argumentácie žalobcov, podľa ktorej mal Parlament na účely preskúmania osvedčení o zvolení povinnosť vziať na vedomie výsledky volieb z 26. mája 2019 uvedené vo vyhlásení z 13. júna 2019 namiesto tých, ktoré španielske orgány úradne oznámili 17. júna 2019.

128    V druhom rade žalobcovia tvrdia, že španielske orgány nemali právomoc stanoviť požiadavku uvedenú v článku 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách. Podmienka zložiť prísahu o dodržiavaní španielskej Ústavy totiž nespadá pod „volebný postup“ členských štátov v zmysle článku 8 aktu o voľbách, a preto sa na ňu nevzťahuje odkaz na vnútroštátnu právnu úpravu uvedený v tomto článku. Žalobcovia dodávajú, že podľa článku 223 ods. 2 ZFEÚ prináleží Parlamentu, aby stanovil pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcií svojich členov, pričom táto právomoc nebola delegovaná na členské štáty. Ak teda kandidát získa postavenie európskeho poslanca v nadväznosti na vyhlásenie výsledkov európskych volieb, všetky následné formality patria do právomoci stanovenej vo vyššie uvedenom článku.

129    Z bodov 97 až 109 vyššie vyplýva, že Parlament nemá právomoc rozhodovať o sporoch, ktoré majú svoj pôvod v ustanoveniach vnútroštátneho práva, v súvislosti s ktorými akt o voľbách nevykonal nijaký odkaz, ako je požiadavka stanovená v článku 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách.

130    Z toho vyplýva, že aj za predpokladu, že by Španielske kráľovstvo nemalo právomoc zaviesť do svojho vnútroštátneho práva vyššie uvedenú požiadavku, bývalý predseda Parlamentu nemal žiadnu právomoc na to, aby poukázal na tento nedostatok právomoci a a fortiori aby spochybnil zákonnosť zoznamu zvolených kandidátov, ktorý španielske orgány úradne oznámili 17. júna 2019.

131    Navyše treba pripomenúť, že Všeobecný súd nie je príslušný ani na posúdenie jednak toho, či bolo Španielske kráľovstvo vzhľadom na článok 223 ods. 2 ZFEÚ a článok 8 aktu o voľbách oprávnené zaviesť požiadavku stanovenú v článku 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách, a jednak, či táto požiadavka je v súlade s právom Únie, keďže tieto otázky patria do právomoci vnútroštátnych súdov a prípadne Súdneho dvora v prípade, že by na Súdny dvor bola podaná žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ alebo predložená prejudiciálna otázka týkajúca sa výkladu podľa článku 267 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2009, Taliansko a Donnici/Parlament, C‑393/07 a C‑9/08, EU:C:2009:275, bod 65, a uznesenie z 8. októbra 2020, Junqueras i Vies/Parlament, C‑201/20 P(R), neuverejnené, EU:C:2020:818, bod 60].

132    Navyše podľa článku 223 ods. 2 ZFEÚ Parlament z vlastnej iniciatívy a v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po vyžiadaní stanoviska Komisie a na základe súhlasu Rady Európskej únie prostredníctvom nariadení stanovuje pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcií svojich členov.

133    „Všeobecné podmienky výkonu funkcií členov Parlamentu“ sú však predmetom hlavy I rozhodnutia Európskeho parlamentu 2005/684/ES, EURATOM z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu (Ú. v. EÚ L 262, 2005, s. 1), nazvanej „Predpisy a všeobecné podmienky výkonu mandátu poslancov Európskeho parlamentu“, a v podstate sa týkajú podmienok výkonu mandátu európskeho poslanca, a nie formalít pred ujatím sa mandátu.

134    Článok 223 ods. 2 ZFEÚ teda priznáva Parlamentu výlučnú právomoc na prijatie pravidiel pre európskych poslancov a v tomto rámci aj „všeobecných“ podmienok výkonu mandátu európskeho poslanca. Naopak, z uvedeného článku výslovne nevyplýva, že Parlament by disponoval rovnako takouto výlučnou právomocou stanoviť podmienky alebo požiadavky predchádzajúce tomu, ako sa európski poslanci ujmú mandátu.

135    Tvrdenie žalobcov založené na nedostatku právomoci Španielskeho kráľovstva stanoviť požiadavku zakotvenú v článku 224 ods. 2 španielskeho volebného zákona, ktorá podmieňuje výkon mandátu európskeho poslanca, treba preto zamietnuť ako neúčinné.

136    V treťom rade vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba tiež zamietnuť ako neúčinné tvrdenie žalobcov, podľa ktorého v bode 74 uznesenia z 20. decembra 2019, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament [C‑646/19 P(R), neuverejnené, EU:C:2019:1149], podpredsedníčka Súdneho dvora rozhodla, že splnenie akejkoľvek formality nasledujúcej po výsledku sčítania hlasov vyjadrených voličov nie je súčasťou volebného postupu.

137    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bode 74 uznesenia z 20. decembra 2019, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament [C‑646/19 P(R), neuverejnené, EU:C:2019:1149], podpredsedníčka Súdneho dvora dospela k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že v súlade s článkom 14 ods. 3 ZEÚ, článkom 223 ods. 1 ZFEÚ, článkom 39 Charty a článkom 1 aktu o voľbách sa voľby členov Parlamentu riadia zásadou všeobecného, priameho, slobodného a tajného hlasovania, nemožno na prvý pohľad vylúčiť, že aktom, ktorým sa končí postup volieb členov Parlamentu, je akt obsahujúci výsledky sčítania hlasov odovzdaných voličmi, takže vykonanie akejkoľvek následnej formality uloženej vnútroštátnym právom nie je súčasťou tohto volebného postupu.

138    Na jednej strane však treba konštatovať, že vyššie uvedené posúdenie bolo vykonané pred samotným rozhodnutím vo veci v rámci odvolania proti uzneseniu z 1. júla 2019, Puigdemont i Casamajó a Comín i Oliveres/Parlament (T‑388/19 R, neuverejnené, EU:T:2019:467). Nemožno sa teda domnievať, že podpredsedníčka Súdneho dvora zaujala konečné stanovisko k tejto otázke.

139    Na druhej strane aj za predpokladu, že by Španielske kráľovstvo nemalo právomoc uložiť takúto formálnu požiadavku, konštatovanie v tomto zmysle vykonané podpredsedníčkou Súdneho dvora nemôže v žiadnom prípade založiť právomoc Parlamentu odmietnuť vziať na vedomie zoznam zvolených kandidátov úradne oznámený španielskymi orgánmi z dôvodov uvedených v bodoch 97 až 114 a 117 až 119 vyššie.

140    Tvrdenie žalobcov musí byť preto zamietnuté.

141    V štvrtom rade žalobcovia tvrdia, že z rozsudku z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), vyplýva, že „formálne podmienky“ na to, aby bolo možné zasadať v Parlamente ako európsky poslanec, musia byť splnené výlučne vo vzťahu k tejto inštitúcii.

142    Uvedené tvrdenie však nie je potvrdené v rozsudku z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115).

143    Treba pripomenúť, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), mal Súdny dvor rozhodovať výlučne o otázke, či sa má článok 9 protokolu č. 7 vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá bola oficiálne vyhlásená za zvolenú do Parlamentu, pričom bolo voči nej vydané opatrenie o vzatí do vyšetrovacej väzby v rámci trestného stíhania za závažné trestné činy, ale pre ktorú po takomto vyhlásení nebolo umožnené splniť určité požiadavky vnútroštátneho práva, ako aj dostaviť sa do Parlamentu, aby sa zúčastnila na jeho prvej schôdzi, sa má považovať za osobu požívajúcu imunitu podľa tohto článku. V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd okrem toho pýtal, či táto imunita zahŕňa zrušenie opatrenia o vzatí do vyšetrovacej väzby vydaného voči dotknutej osobe, aby sa mohla dostaviť do Parlamentu a splniť tam požadované formálne náležitosti.

144    V bode 88 a druhej zarážke výroku rozsudku z 19. decembra 2019, Junqueras Vies (C‑502/19, EU:C:2019:1115), Súdny dvor odpovedal na druhú otázku tak, že imunita stanovená v článku 9 druhom odseku protokolu č. 7 má, s výhradou žiadosti o zbavenie tejto imunity, umožniť dotknutej osobe dostaviť sa do Parlamentu a splniť tam vyžadované „formálne podmienky“. V tomto kontexte samotný odkaz na formality, ktoré sa majú splniť vo vzťahu k Parlamentu, nemožno vykladať tak, že to znamená, že Súdny dvor vylúčil, aby vnútroštátne právo mohlo podmieniť ujatie sa mandátu európskeho poslanca existenciou určitých formálnych náležitostí.

145    Tvrdenie žalobcov musí byť preto zamietnuté.

146    Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené vyššie, treba dospieť k záveru, že skutočnosť, že žalobcovia sa nemohli ujať mandátu, vykonávať mandát a zasadať v Parlamente, nevyplýva z odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca, obsiahnutého v liste z 27. júna 2019, ale z uplatnenia španielskeho práva, tak ako sa odzrkadlilo v oznámeniach zo 17. a z 20. júna 2019, vo vzťahu ku ktorým bývalý predseda Parlamentu a všeobecnejšie Parlament nemal žiadnu mieru voľnej úvahy.

147    Žalobcovia preto nemôžu dôvodne tvrdiť, že odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca malo taký právny účinok, že ich pozbavilo možnosti ujať sa mandátu, vykonávať mandát a zasadať v Parlamente.

iii) O údajnom vyhlásení o uvoľnení kresiel žalobcov

148    Žalobcovia v podstate tvrdia, že odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca, ktoré sa zakladalo na oznámeniach zo 17. a z 20. júna 2019, viedlo k vyhláseniu uvedeného predsedu o uvoľnení ich kresiel, hoci dôvod, ktorý odôvodňoval toto uvoľnenie kresiel, nebol jedným z dôvodov uvedených v článku 13 ods. 1 aktu o voľbách.

149    V tejto súvislosti stačí konštatovať, podobne ako to urobil Parlament, že ani bývalý predseda Parlamentu, ani Parlament neoznámili, že by sa uvoľnili kreslá žalobcov.

150    Právny účinok uvádzaný žalobcami založený na vyhlásení o uvoľnení kresiel žalobcov v Parlamente z hmotnoprávneho hľadiska neexistuje.

151    Článok 13 ods. 1 aktu o voľbách navyše uvádza, že kreslo sa uvoľní, ak mandát poslanca Parlamentu skončí v dôsledku odstúpenia, úmrtia alebo odňatia mandátu. V súlade s článkom 13 ods. 3 aktu o voľbách vnútroštátne orgány informujú Parlament o skončení mandátu európskeho poslanca z dôvodu jeho odňatia, výslovne upraveného vnútroštátnym právom.

152    V prejednávanej veci Španielske kráľovstvo na pojednávaní vysvetlilo, že bez ohľadu na terminológiu použitú v článku 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách v španielskom práve nezloženie prísahy nemá za následok „uvoľnenie“ kresiel zvolených kandidátov v zmysle článku 13 aktu o voľbách, ale len dočasné pozastavenie možnosti ich obsadenia. Španielske kráľovstvo teda potvrdilo, že tieto miesta zostávajú „vyhradené“ pre kandidátov, ktorí boli zvolení, v prípade potreby počas celého volebného obdobia Parlamentu, až kým nezložia prísahu o dodržiavaní španielskej Ústavy uvedenú v článku 224 ods. 2 španielskeho zákona o voľbách.

153    Preto a v každom prípade dočasná nemožnosť žalobcov ujať sa mandátu v Parlamente nevyplýva z odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca, ktoré je obsiahnuté v liste z 27. júna 2019, ale z uplatňovania španielskeho práva.

iv)    O tom, že nedošlo naliehavým spôsobom k ujatiu sa iniciatívy na potvrdenie výsad a imunít žalobcov

154    Žalobcovia v podstate tvrdia, že odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať im postavenie európskeho poslanca obsiahnuté v liste z 27. júna 2019 spôsobilo, že ten istý predseda zamietol ich žiadosť, aby sa ujal iniciatívy na potvrdenie ich výsad a imunít na základe článku 8 rokovacieho poriadku (pozri body 64 a 79 vyššie).

155    Z judikatúry Všeobecného súdu vyplýva, že predseda Parlamentu nie je vôbec povinný ujať sa iniciatívy na potvrdenie výsad a imunít európskeho poslanca a že má v tejto súvislosti diskrečnú právomoc, aj keď je tento poslanec zadržaný alebo pozbavený slobody pohybu v zjavnom rozpore so svojimi výsadami a imunitami (uznesenie z 20. januára 2021, Junqueras i Vies/Parlament, T‑734/19, neuverejnené, EU:T:2021:15, bod 44).

156    Teda, aj keby bol bývalý predseda Parlamentu priznal žalobcom postavenie európskeho poslanca, mohol v každom prípade odmietnuť ujať sa naliehavým spôsobom iniciatívy na základe článku 8 rokovacieho poriadku.

157    Neujatie sa iniciatívy preto nemožno považovať za záväzný právny účinok vyplývajúci z odmietnutia bývalého predsedu Parlamentu priznať žalobcom postavenie európskeho poslanca, ale je dôsledkom diskrečnej právomoci, ktorú mu v tejto súvislosti priznáva článok 8 rokovacieho poriadku.

158    Navyše aj za predpokladu, že by zamietnutie žiadosti žalobcov založenej na článku 8 rokovacieho poriadku, ktorou sa domáhali, aby sa bývalý predseda Parlamentu ujal iniciatívy na potvrdenie ich výsad a imunít, bolo dôsledkom jeho odmietnutia priznať im postavenie európskeho poslanca, z judikatúry Všeobecného súdu vyplýva, že takéto odmietnutie by v každom prípade nemalo pre španielske orgány záväzné účinky (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. januára 2021, Junqueras i Vies/Parlament, T‑734/19, neuverejnené, EU:T:2021:15, body 62 a 65).

v)      O neoznámení údajnej žiadosti žalobcov o ochranu výsad a imunít v pléne a o nepostúpení tejto žiadosti príslušnému výboru Parlamentu

159    Žalobcovia tvrdia, že skutočnosť, že bývalý predseda Parlamentu neoznámil ich žiadosť o ochranu výsad a imunít v pléne a nepostúpil ju príslušnému výboru, v rozpore s článkom 9 ods. 1 rokovacieho poriadku, predstavuje právny účinok vyplývajúci z jeho odmietnutia priznať im postavenie európskeho poslanca (pozri bod 68 vyššie).

160    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že žalobcovia vo svojej replike uviedli, že v liste z 20. júna 2019 požiadali bývalého predsedu Parlamentu, aby sa na jednej strane naliehavým spôsobom ujal iniciatívy na potvrdenie ich výsad a imunít na základe článku 8 rokovacieho poriadku a na druhej strane o ochranu týchto výsad a imunít na základe článku 9 uvedeného rokovacieho poriadku. Okrem toho v tomto liste zdôraznili článok 8 rokovacieho poriadku v podstate len preto, aby zdôraznili naliehavú situáciu, ktorej čelili. Navyše tvrdia, že články 8 a 9 rokovacieho poriadku nezavádzajú samostatné konania, a teda že nie je potrebné rozlišovať žiadosť o potvrdenie výsad a imunít v zmysle článku 8 tohto rokovacieho poriadku od žiadosti o ochranu výsad a imunít v zmysle článku 9 toho istého rokovacieho poriadku.

161    Podľa článku 9 ods. 1 rokovacieho poriadku sa každá žiadosť poslanca alebo bývalého poslanca o ochranu výsad a imunít predložená predsedovi Parlamentu oznámi v pléne a postúpi príslušnému výboru.

162    Zo znenia tohto ustanovenia teda vyplýva, že jeho uplatnenie je podmienené existenciou žiadosti o ochranu výsad a imunít adresovanej predsedovi Parlamentu poslancom alebo bývalým poslancom.

163    V prejednávanej veci na jednej strane listom z 20. júna 2019 žalobcovia požiadali bývalého „predsedu Parlamentu naliehavým spôsobom prijať v súlade s článkom 8 ods. 1 [rokovacieho poriadku] a po porade s predsedom výboru pre právne záležitosti všetky opatrenia potrebné na potvrdenie [ich] výsad a imunít“. Táto žiadosť bola uvedená tučným písmom a netýkala sa článkov 7 a 9 rokovacieho poriadku. Na druhej strane žalobcovia vymenovali vyššie uvedené opatrenia, ktorých prijatie „konkrétne“ žiadali, medzi ktorými bola uvedená ochrana ich výsad a imunít (pozri bod 25 vyššie).

164    Treba preto konštatovať, že vyššie uvedená žiadosť o ochranu výsad a imunít nebola formulovaná samostatne, ale patrila do rámca žiadosti o naliehavé prijatie opatrení na potvrdenie výsad a imunít žalobcov na základe článku 8 rokovacieho poriadku, ktorý bol jediným článkom výslovne uvedeným v liste z 20. júna 2019.

165    Na druhej strane na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, z judikatúry vyplýva, že je potrebné rozlišovať návrh založený na článku 8 rokovacieho poriadku od žiadosti o ochranu výsad a imunít založenej na článkoch 7 a 9 tohto rokovacieho poriadku (uznesenie z 20. januára 2021, Junqueras i Vies/Parlament, T‑734/19, neuverejnené, EU:T:2021:15, body 42 až 46 a 57 a 61).

166    Vzhľadom na hmotnoprávnu neexistenciu žiadosti o ochranu výsad a imunít, ktorú by žalobcovia riadne formulovali na základe článkov 7 a 9 rokovacieho poriadku, tak odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať žalobcom postavenie európskeho poslanca nemôže mať za následok neoznámenie v pléne a nepostúpenie uvedenej žiadosti príslušnému výboru.

167    Vzhľadom na všetko vyššie uvedené sa treba domnievať, že odmietnutie bývalého predsedu Parlamentu priznať žalobcom postavenie európskeho poslanca nie je aktom so záväznými právnymi účinkami, ktoré by mohli zasiahnuť do záujmov žalobcov v zmysle judikatúry citovanej v bode 74 vyššie.

168    Žaloba o neplatnosť proti uvedenému odmietnutiu je preto neprípustná.

 O pokyne z 29. mája 2019

169    Parlament tvrdí, že pokyn z 29. mája 2019 sa obmedzuje na dočasné pozastavenie neformálnej praxe, ktorú Parlament nikdy nepovažoval za právny záväzok, ktorým by sa Parlament musel riadiť. Tento pokyn teda nevyvoláva právne účinky voči tretím osobám v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ.

170    Žalobcovia spochybňujú túto námietku neprípustnosti z dôvodu, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Parlament, predmetná prax predstavovala „podstatnú etapu“ na to, aby sa zvolení kandidáti mohli v podstate ujať mandátu a vykonávať mandát v súlade s článkom 3 ods. 2 rokovacieho poriadku.

171    Odo dňa volieb až do konca týždňa prvej schôdze po voľbách do Parlamentu je praxou inštitúcie poskytovať vo svojich priestoroch osobitnú privítaciu službu novozvoleným kandidátom.

172    Cieľom tejto služby je pomáhať zvoleným kandidátom pred začatím ich mandátu pri ich prvom kontakte s Parlamentom a čo najviac im uľahčiť začatie výkonu ich mandátu.

173    Na pojednávaní Parlament vysvetlil, že v rámci osobitnej privítacej služby najprv získali zvolení kandidáti buď dočasnú akreditáciu s dočasným preukazom, ktorý im umožní vstúpiť do priestorov Parlamentu, alebo definitívnu akreditáciu s trvalým preukazom, ak členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, už zaslal Parlamentu úradné oznámenie výsledkov európskych volieb uvedené v článku 3 rokovacieho poriadku. Potom majú zvolení kandidáti prístup k tematickým stánkom, ktoré im poskytujú informácie, najmä o administratívnych formalitách, ktoré sa majú splniť, a o finančných otázkach. Parlament napokon uviedol, že na vykonanie administratívnych krokov potrebných na ich ujatie sa mandátu prináleží zvoleným kandidátom, aby priamo kontaktovali administratívne útvary inštitúcie.

174    Okrem toho trvalý preukaz udelený kandidátom, ktorých voľba bola úradne oznámená Parlamentu, sa stane funkčným až od začatia prvej schôdze po voľbách, čo predstavuje začiatok nového legislatívneho obdobia.

175    Parlament napokon uviedol, že v praxi sa postup preskúmania osvedčení o zvolení, ktorý vedie výbor pre právne záležitosti Parlamentu na základe článku 3 ods. 3 rokovacieho poriadku, začal takisto po začatí prvej schôdze po voľbách. Počas tohto obdobia preskúmavania osvedčení, ktoré môže trvať niekoľko mesiacov, môžu zvolení kandidáti predložiť uvedenému výboru akékoľvek informácie alebo dokumenty, ktoré sú užitočné, vrátane vyhlásenia, že nevykonávajú žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca.

176    V tejto súvislosti totiž Parlament v odpovedi na otázku Všeobecného súdu potvrdil, že hoci článok 3 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že vyhlásenie, že daná osoba nevykonáva žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca, musí byť urobené „podľa možnosti“ najneskôr šesť dní pred začatím prvého zasadnutia po voľbách, vôbec nejde o povinnosť.

177    V prejednávanej veci Parlament po voľbách z 26. mája 2019 zriadil osobitnú prijímaciu službu v rámci „welcome village“ vo svojich priestoroch v Bruseli (Belgicko) a v Štrasburgu (Francúzsko), ktorej poskytovanie skončilo 4. júla 2019.

178    Pokynom z 29. mája 2019, ktorý ústne prijal bývalý predseda Parlamentu, tento predseda rozhodol jednak o prerušení udeľovania dočasných akreditácií kandidátom zvoleným v Španielsku a o pozastavení platnosti tých, ktorí už boli priznané niektorým z týchto kandidátov, a jednak o odmietnutí prístupu do „welcome village“ až dovtedy, kým španielske orgány úradne neoznámia výsledky volieb z 26. mája 2019. Ako vyplýva z e‑mailu bývalého predsedu Parlamentu z 30. mája 2019, ktorý predložil Parlament v prílohe k námietke neprípustnosti z 19. septembra 2019, cieľom tohto pokynu bolo nezasahovať do vnútroštátneho volebného postupu vzhľadom na skutočnosť, že výsledky volieb ešte neboli konečné a že spočítavanie hlasov stále prebiehalo.

179    V prvom rade vzhľadom na znenie pokynu z 29. mája 2019, ako bol vysvetlený vo vyššie uvedenom e‑maili, treba konštatovať, že bývalý predseda Parlamentu prijal vnútorné organizačné opatrenie, ktorého účelom bolo len vyvolať predbežné účinky, pričom sa čakalo na konečné výsledky volieb uskutočnených v Španielsku a úradné oznámenie uvedených výsledkov Parlamentu španielskymi orgánmi.

180    V druhom rade na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, pokyn z 29. mája 2019 nijako neprejudikoval možnosť kandidátov zvolených v Španielsku získať definitívnu akreditáciu s trvalým preukazom, aby mohli zasadať v Parlamente od začatia prvej schôdze po európskych voľbách. Z úvah uvedených v bodoch 117, 118, 129 a 130 vyššie a z vysvetlení poskytnutých Parlamentom na pojednávaní, pripomenutých v bodoch 173 až 175 vyššie, totiž vyplýva, že definitívnu akreditáciu a trvalý preukaz môže Parlament udeliť až po doručení formálneho oznámenia výsledkov volieb uvedeného v článku 3 rokovacieho poriadku.

181    V treťom rade aj za predpokladu, ako tvrdia žalobcovia, že by žalobcovia nemohli vykonať vyhlásenie, že nevykonávajú žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca a vyhlásenie o finančných záujmoch, ktoré sú uvedené v článku 3 rokovacieho poriadku a v článku 4 prílohy I tohto rokovacieho poriadku, pretože nemali prístup do „welcome village“, v rámci ktorého boli rozdané formuláre potrebné na tento účel, táto okolnosť nemohla v žiadnom prípade ovplyvniť ich možnosť zasadať v Parlamente od začatia prvej schôdze po európskych voľbách.

182    Na jednej strane z článku 3 ods. 1, 2 a 3 rokovacieho poriadku vyplýva, že počas postupu preskúmania osvedčení o zvolení môžu v Parlamente zasadať iba zvolení kandidáti, ktorých mená sú uvedené na zozname výsledkov volieb, ktorý oznámia vnútroštátne orgány (pozri body 109 až 114 vyššie). Na druhej strane a v každom prípade podľa článku 3 ods. 2 rokovacieho poriadku možno vyhlásenie, že kandidát nevykonáva žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca, urobiť po začatí prvej schôdze po európskych voľbách, čo Parlament potvrdil na pojednávaní (pozri body 175 a 176 vyššie).

183    Navyše treba konštatovať, že žalobcovia netvrdili, že pokyn z 29. mája 2019 zakazoval kandidátom zvoleným v Španielsku zaslať Parlamentu vyhlásenie, že kandidát nevykonáva žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca a vyhlásenie o finančných záujmoch. Navyše tento pokyn nebol určený kandidátom zvoleným v Španielsku, ale generálnemu tajomníkovi inštitúcie (pozri bod 18 vyššie).

184    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, teda pokyn z 29. mája 2019 im nebránil v tom, aby vykonali administratívne kroky potrebné na to, aby sa ujali mandátu a vykonávali mandát, uvedené v článku 3 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku, konkrétne vyhlásenie, že kandidát nevykonáva žiadnu funkciu nezlučiteľnú s funkciou poslanca a vyhlásenie o finančných záujmoch.

185    Vzhľadom na vyššie uvedené pokyn z 29. mája 2019 nespôsobil, že by sa žalobcovia nemohli ujať mandátu, zasadať v Parlamente a vykonávať mandát od začatia prvej schôdze po voľbách, teda od 2. júla 2019. Tento pokyn nanajvýš pripravil žalobcov o pomoc Parlamentu na účely ich ujatia sa mandátu od dátumu jeho prijatia do 17. júna 2019, keď španielske orgány zaslali Parlamentu úradné oznámenie výsledkov volieb.

186    Z toho vyplýva, že vzhľadom na jeho obsah, predbežnú povahu a kontext jeho prijatia nemal pokyn z 29. mája 2019 záväzné právne účinky, ktoré by mohli ovplyvniť záujmy žalobcov v zmysle judikatúry uvedenej v bode 74 vyššie.

187    Žaloba o neplatnosť proti pokynu z 29. mája 2019 je preto neprípustná.

188    Vzhľadom na všetko vyššie uvedené treba konštatovať, že táto žaloba nesmeruje proti aktom napadnuteľným na základe článku 263 ZFEÚ, a preto ju treba odmietnuť ako neprípustnú bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o ostatných prekážkach konania uvádzaných Parlamentom.

 O trovách

189    Na základe článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

190    Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Parlamentu v konaní na Všeobecnom súde v rámci tejto veci a vo veciach T‑388/19 R a T‑388/19 R‑RENV, ako aj v konaní na Súdnom dvore vo veci C‑646/19 P(R), v súlade s návrhmi Parlamentu.

191    Napokon podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.      Carles Puigdemont i Casamajó a Antoni Comín i Oliveres znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskemu parlamentu, a to vrátane trov, ktoré mu vznikli vo veciach T388/19 R, C646/19 P(R), a T388/19 RRENV.

3.      Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Marcoulli

Frimodt Nielsen

Schwarcz

Iliopoulos

 

      Norkus

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu zo 6. júla 2022.

Podpisy


Obsah



*      Jazyk konania: angličtina.