ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá rozšírená komora)
zo 6. apríla 2006 (*)
„Štátna pomoc – Usmernenia pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach – Potreba pomoci“
Vo veci T‑17/03,
Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke GmbH, so sídlom v Gotha (Nemecko), v zastúpení: M. Matzat, advokát,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2003/194/ES z 30. októbra 2002, týkajúceho sa štátnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke GmbH (Ú. v. EÚ L 77, 2003, s. 41),
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá rozšírená komora),
v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia P. Lindh, P. Mengozzi, I. Wiszniewska-Białecka a V. Vadapalas,
tajomník: K. Andová, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. januára 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Článok 87 ES stanovuje:
„1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
…
3. Za zlučiteľné so spoločným trhom možno považovať:
…
c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom,
…“
2 Článok 88 ES uvádza:
„…
2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví.
…“
3 Bod 2.4 usmernení Spoločenstva o poskytovaní štátnej pomoci pri záchrane a reštrukturalizácii podnikov v ťažkostiach [neoficiálny preklad] v znení uplatňovanom na skutkové okolnosti v prejednávanej veci (Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12) (ďalej len „usmernenia“) uvádza:
„Článok [87] ods. 2 a 3 Zmluvy ustanovuje možnosť výnimky pre pomoc, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť článku [87] ods. 1.
…
Komisia sa domnieva, že pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu môže prispieť k rozvoju hospodárskej činnosti bez toho, aby bol ovplyvnený obchod spôsobom odporujúcim záujmom Spoločenstva, ak sú splnené podmienky definované v bode 3 a Komisia za týchto podmienok predmetnú pomoc schváli...“ [neoficiálny preklad]
4 Bod 3.2.2 usmernení uvádza:
„S výhradou nižšie uvedených osobitných ustanovení, ktoré sa týkajú podporovaných zón a malých a stredných podnikov, je na schválenie pomoci Komisiou potrebné, aby plán reštrukturalizácie spĺňal všetky nasledovné všeobecné podmienky:
…
C. Pomoc primeraná nákladom na reštrukturalizáciu a jej výhodám
Čiastka a intenzita pomoci musia byť obmedzené na striktné minimum, potrebné na umožnenie reštrukturalizácie a musia súvisieť s výhodami očakávanými z hľadiska Spoločenstva. Od príjemcov pomoci sa preto obvykle očakáva, že významne prispejú k plánu reštrukturalizácie z vlastných zdrojov alebo z vonkajších zdrojov získaných za trhových podmienok. Aby sa obmedzil deformačný účinok na hospodársku súťaž, forma, v ktorej je pomoc poskytovaná, musí byť taká, aby sa podniku neposkytovala nadbytočná hotovosť, ktorá by mohla byť použitá na agresívne narušenie trhovej činnosti, ktorá nesúvisí s procesom reštrukturalizácie. Žiadna forma pomoci by nemala slúžiť na financovanie nových investícií, ktoré nie sú potrebné na reštrukturalizáciu. Pomoc pri finančnej reštrukturalizácii by nemala zbytočne znižovať finančné zaťaženie podniku.
…“ [neoficiálny preklad]
Okolnosti predchádzajúce sporu
5 V roku 1994 bol Gothaer Fahrzeugwerke GmbH (ďalej len „GFW“), bývalý štátny podnik, na účely privatizácie spolu s ďalšími ôsmimi východonemeckými spoločnosťami prevedený do skupiny riadenej spoločnosťou Lintra Beteiligungholding GmbH. Keďže privatizácia bola neúspešná, v roku 1996 prevzala štátna inštitúcia Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben nad spoločnosťou GFW znovu kontrolu s cieľom pripraviť ju na opätovný predaj.
6 Po tom, ako táto inštitúcia zistila, že predaj GFW nie je možný, rozhodla sa zbaviť aktív uvedenej spoločnosti. Táto operácia sa uskutočnila podľa postupu, ktorého etapy sú opísané v nižšie uvedených bodoch 7 až 9.
7 Zmluvou z 3. septembra 1997 nadobudla GFW všetky podiely na spoločnosti Widahvogel Vermögensverwaltung (ďalej len „Widahvogel“), ktorej riaditeľom bol pán Josef Koch, za cenu 54 000 nemeckých mariek (DEM).
8 Zmluvou z 10. septembra 1997 boli aktíva a objednávky viažuce sa na odvetvie „automobilovej výroby“ GFW prevedené na spoločnosť Widahvogel. Ďalšou zmluvou z toho istého dňa boli všetky podiely spoločnosti GFW prevedené na Weißstorch GmbH (30 % akcií), ktorá sa následne stala Josef Koch GmbH, a na spoločnosť Schmitz-Anhänger Einkaufs- und Beteiligungs Gesellschaft GmbH & Co. KG (70 % akcií), vlastnenú Schmitz Cargobull AG. Investori zaplatili za aktíva 1 DEM. Pán Koch bol okrem iného vymenovaný za jediného konateľa spoločnosti Widahvogel, ktorá sa premenovala na Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke GmbH (ďalej len „Schmitz-Gotha“ alebo „žalobca“).
9 Dňa 9. októbra 1997 nadobudol žalobca za sumu približne 3 700 000 DEM celé základné imanie jedného zo svojich dodávateľov zariadení, Trailer System Engineering (ďalej len „TSE“), spoločnosti založenej a riadenej pánom Koch, jej väčšinovým akcionárom.
10 Listom z 18. mája 1998 oznámila Spolková republika Nemecko Komisii opatrenia pomoci smerujúce k reštrukturalizácii Schmitz-Gotha, uskutočňované od januára 1997 (ďalej len „list o oznámení z 18. mája 1998“).
11 Listami z 12. júna 1998, 21. decembra 1999 a 17. mája 2000 požiadala Komisia nemecké orgány o doplňujúce informácie. Tie odpovedali listami z 15. októbra 1998, 21. júla 1999, 27. apríla 2000, 1. decembra 2000 a 8. januára 2001.
12 Listom z 23. mája 2001 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES (Ú. v. ES C 211, s. 15). V rámci tohto konania Komisia preskúmala opatrenia prijaté v prospech spoločnosti Schmitz-Gotha ako novú pomoc poskytnutú bez predchádzajúceho oznámenia podľa usmernení.
13 V uvedenom rozhodnutí Komisia predovšetkým vzniesla pochybnosti týkajúce sa primeranosti predmetnej pomoci z hľadiska podmienky stanovenej v bode 3.2.2 C usmernení. Domnievala sa najmä, že na základe dostupných informácií nie je schopná posúdiť potrebu kúpy spoločnosti TSE na účely reštrukturalizácie spoločnosti Schmitz-Gotha. V dôsledku toho Komisia požiadala nemecké orgány, aby jej sprístupnili všetky informácie týkajúce sa nadobudnutia účasti Schmitz‑Gotha v spoločnosti TSE a osobitne potreby tejto operácie na reštrukturalizáciu podniku. Navyše Komisia vyzvala Spolkovú republiku Nemecku, aby jej poskytla list z 23. mája 2001 adresovaný príjemcovi pomoci, a zdôraznila, že prijme rozhodnutie na základe informácií, ktorými disponuje.
14 Komisia dostala pripomienky Spolkovej republiky Nemecko listami z 10. augusta a 14. decembra 2001. Žiadna zo zúčastnených strán však Komisii pripomienky neadresovala.
15 Listom zo 4. marca 2002 Komisia opätovne požiadala nemecké orgány, aby preukázali potrebu nadobudnutia spoločnosti TSE na účely reštrukturalizácie spoločnosti Schmitz-Gotha.
16 Komisia dostala pripomienky Spolkovej republiky Nemecko listami zo 16. mája, 28. mája a 3. júla 2002.
17 Na základe tohto konania Komisia prijala rozhodnutie 2003/194/ES z 30. októbra 2002 týkajúce sa štátnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech Schmitz‑Gotha Fahrzeugwerke GmbH (Ú. v. EÚ L 77, 2003, s. 41; ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Pripomenula, že podľa bodu 3.2.2 C usmernení kritérium primeranosti vyžaduje obmedzenie pomoci na striktné minimum potrebné na umožnenie reštrukturalizácie, aby sa znížili jej deformačné účinky na hospodársku súťaže. Okrem iného upresnila, že pomoc nesmie slúžiť príjemcovi na financovanie nových investícií, ktoré nie sú potrebné na reštrukturalizáciu. Podľa Komisie musela byť v prejednávanej veci kúpa spoločnosti TSE, financovaná pomocou, kvalifikovaná ako nová investícia, ktorej potrebu na účely reštrukturalizácie nemecké orgány nepreukázali. V dôsledku tejto skutočnosti sa Komisia domnievala, že pomoc nespĺňa kritériá usmernení, a preto je nezlučiteľná so spoločným trhom. Podľa napadnutého rozhodnutia jedine suma vo výške 2 200 000 DEM z kúpnej ceny TSE nebola obmedzená na striktné minimum nevyhnutné na umožnenie reštrukturalizácie spoločnosti Schmitz-Gotha, pretože zvyšok vo výške 1 500 000 DEM podliehal podmienkam, o ktorých nebolo v čase nadobudnutia TSE isté, že nastanú. Podľa článku 1 napadnutého rozhodnutia je preto pomoc vo výške 2 200 000 DEM (1 120 000 eur) nezlučiteľná so spoločným trhom. Podľa článku 2 napadnutého rozhodnutia bola Spolková republika Nemecko povinná vymôcť predmetnú sumu od spoločnosti Schmitz-Gotha.
Konanie a návrhy účastníkov konania
18 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 16. januára 2003 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
19 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (štvrtá rozšírená komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
20 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupňa boli vypočuté na pojednávaní uskutočnenom 12. januára 2006.
21 Súd prvého stupňa v zápisnici z pojednávania zobral na vedomie skutočnosť, že od dôverného charakteru obchodného mena spoločnosti TSE, ktorý bol zachovaný v napadnutom rozhodnutí a v správe z pojednávania, sa môže na účely ústnej časti konania a rozsudku upustiť.
22 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– v prvom rade zrušil napadnuté rozhodnutie,
– subsidiárne zrušil rozhodnutie v rozsahu, v akom stanovuje príliš vysokú sumu pomoci, ktorá sa má vrátiť,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
23 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
24 Žalobca uvádza na podporu svojej žaloby tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o potrebu pomoci, ktorej vrátenie sa požaduje, vzhľadom na bod 3.2.2 C usmernení. Druhý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci pri prijatí napadnutého rozhodnutia. Svojím tretím žalobným dôvodom, uvádzaným subsidiárne, žalobca namieta pochybenie Komisie, pokiaľ ide o výšku sumy pomoci, ktorá sa má vrátiť.
O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o potrebu pomoci
Tvrdenia účastníkov konania
25 Žalobca spochybňuje posúdenie Komisie, podľa ktorého sporná pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom vo výške časti sumy použitej na nadobudnutie spoločnosti TSE (2 200 000 DEM) z dôvodu nesúladu s podmienkami stanovenými usmerneniami.
26 Po prvé žalobca tvrdí, že nadobudnutie účasti v spoločnosti TSE od začiatku predstavuje podstatnú a integrálnu súčasť projektu reštrukturalizácie a že Komisia o tom bola informovaná.
27 V tejto súvislosti žalobca spochybňuje tvrdenie Komisie, podľa ktorého projekt reštrukturalizácie predpokladal ozdravenie spoločnosti Schmitz-Gotha počas štyroch obchodných rokov bez nadobudnutia TSE, a teda že táto kúpa bola nanajvýš užitočná na reštrukturalizáciu tým, že prispela k skráteniu jej dĺžky trvania o jeden rok. Tvrdí, že podnikový projekt z 2. septembra 1997 a jeho prílohy, ktorými sú „Plán rozvoja – Straty a zisky“, plán finančného riadenia, plán rozvoja nehnuteľného majetku spoločnosti Schmitz-Gotha, ktoré predložil nemeckým orgánom, predstavovali súbor plánov týkajúcich sa reštrukturalizácie spoločnosti Schmitz-Gotha jej zlúčením so spoločnosťou TSE. Žalobca okrem iného zdôrazňuje, že citovaný „Rozvojový plán − Straty a zisky“ bol adresovaný Komisii v prílohe k listu o oznámení z 18. mája 1998. Navyše pripomína, že investori boli pripravení uskutočniť reštrukturalizáciu spoločnosti Schmitz-Gotha jedine v rámci podmienok stanovených podnikovým projektom, medzi ktorými bolo uvedené nadobudnutie TSE.
28 Žalobca dodáva, že v stanovisku Komisie existuje rozpor, pokiaľ ide o jej znalosť totožnosti investorov. Poznamenáva, že vo svojich písomných vyjadreniach Komisia popiera, že vedela o skutočnosti, že pán Koch bol jeden zo spoločníkov TSE, hoci podrobné informácie týkajúce sa tejto osoby jej boli zaslané pred prijatím napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti sa žalobca odvoláva na list o oznámení z 18. mája 1998 a tiež na listy adresované Komisii 16. mája a 3. júla 2002. Okrem iného pripomína, že v napadnutom rozhodnutí Komisia sama tvrdí, že pán Koch bol spoločníkom TSE.
29 Po druhé žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia určila, že nadobudnutie účasti v TSE nebolo na účely reštrukturalizácie potrebné. Žalobca tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pretože podstatné skutkové okolnosti, o ktorých Komisia vedela, neboli pri posúdení proporcionality pomoci zohľadnené.
30 Žalobca tvrdí, že pre garantovanie úspechu reštrukturalizácie musela spoločnosť Schmitz-Gotha vyvinúť svoje vlastné výrobky, aby sa stala nezávislá od objednávok v rámci skupiny a konkurencieschopná na trhu. Nadobudnutie účasti v TSE umožnilo priamo do spoločnosti Schmitz-Gotha integrovať know-how potrebné na rozvinutie jej vlastných výrobkov, pretože spoločníci TSE sa ujali jednak riadenia a jednak oddelenia zodpovedného za výrobu a rozvoj v spoločnosti Schmitz-Gotha. V dôsledku toho žalobca spochybňuje tvrdenie Komisie, podľa ktorého bolo jediným dôvodom nadobudnutia TSE zníženie výrobných nákladov spoločnosti Schmitz-Gotha.
31 Žalobca dodáva, že jedine nadobudnutie TSE mohlo zaručiť integráciu know-how potrebného na reštrukturalizáciu. Na podporu svojho tvrdenia sa odvoláva na príliš vysoké náklady projektu TSE týkajúceho sa operácií na rozvoj know-how externými dodávateľmi.
32 Žalobca tvrdí, odvolávajúc sa na informácie uvedené v prílohe k žalobe, ktoré poukazujú vo forme tabuľky na vývoj obratu spoločnosti Schmitz-Gotha vyplývajúceho z predajov tretím podnikom (dokument s názvom „Rozvoj obratu spoločnosti Schmitz-Gotha“), že podstatné zvýšenie jej obratu poukazuje na vplyv priamej integrácie oddelenia autonómneho rozvoja uskutočnenej vďaka nadobudnutiu TSE na úspech reštrukturalizácie.
33 Žalobca tiež tvrdí, že na základe dostupných informácií Komisia mohla posúdiť potrebu nadobudnutia účasti v TSE na účely reštrukturalizácie a v dôsledku toho vyvodiť záver, že pomoc bola v súlade s kritériom „prísneho obmedzenia na minimum“ v zmysle bodu 3.2.2 C usmernení. Toto predovšetkým jasne vyplývalo z listu nemeckých orgánov z 3. júla 2002, podľa ktorého sa podiel dodávok na výrobných nákladoch spoločnosti Schmitz-Gotha znížil, a jedine nadobudnite účasti v TSE umožnilo spoločnosti Schmitz-Gotha napraviť svoj nedostatok know-how.
34 Komisia pripomína, po prvé, že disponuje širokou mierou voľného uváženia pri preskúmaní zlučiteľnosti štátnej pomoci s ohľadom na článok 87 ods. 3 ES. Komisia uvádza, že tvrdenia žalobcu nepreukazujú existenciu zjavne nesprávneho posúdenia v prejednávanej veci a dodáva, že žalobca chce nahradiť posúdenie Komisie svojím posúdením.
35 Komisia po druhé zdôrazňuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora a ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) je oprávnená ukončiť konania a vydať rozhodnutie na základe dostupných údajov, ak jej členský štát napriek príkazu neposkytne požadované informácie.
36 V tejto súvislosti Komisia pripomína, že žalobca zakladá údajnú potrebu nadobudnutia TSE umožňujúceho úspech reštrukturalizácie Schmitz-Gotha predovšetkým na informáciách, o ktorých pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nevedela a ktoré v dôsledku toho nemôže Súd prvého stupňa zohľadniť.
37 Upresňuje, že napriek príkazu adresovanému Spolkovej republike Nemecko predložiť informácie týkajúce sa totožnosti vlastníkov TSE a potreby predmetnej investície, ktorý bol uvedený v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania a napriek listu adresovanému nemeckým orgánom 4. marca 2002 jej neboli zmluvy týkajúce sa nadobudnutia TSE, priložené k žalobe, poskytnuté pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Takisto je to aj v prípade podnikového projektu, projektu rozvoja know-how žalobcu vypracovaného spoločnosťou TSE, obidva priložené k žalobe, a tiež podrobných pripomienok na túto tému uvedených v samotnej žalobe. Okrem iného Komisia uvádza, že nikdy netvrdila, že nepoznala spoločníka pána Kocha. Pripomína však, že v informáciách poskytnutých nemeckými orgánmi počas správneho konania bol pán Koch spomínaný ako spoločník TSE skôr okrajovo. Komisia ďalej tvrdí, že nikdy nebola informovaná o totožnosti ostatných spoločníkov TSE.
38 Komisia sa domnieva, že na základe informácií, ktorými disponovala v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, mohla posúdiť jedine užitočnosť nadobudnutia TSE, ale potreba tejto investície financovanej zo sporenej pomoci nebola nijako preukázaná. Podľa nej informácie týkajúce sa nadobudnutia TSE uvedené v liste o oznámení z 18. mája 1998 a tiež v listoch z 10. augusta 2001, 16. mája, 28. mája a 3. júla 2002, priložené vo vyjadrení k žalobe, neumožňovali vyvodiť záver, že uvedená investícia bola v zmysle usmernení potrebnou súčasťou reštrukturalizácie.
39 Komisia tiež konštatuje, že podľa jej dostupných informácií bolo nadobudnutie TSE založené predovšetkým na úsporách uskutočnených v dôsledku odstránenia jedného sprostredkujúceho dodávateľa a zodpovedajúcej ziskovej marže, zatiaľ čo v žalobe je tento aspekt relativizovaný. Za predpokladu, že by z týchto informácií vyplývalo, že nadobudnutie TSE okrem iného umožnilo získanie technického know-how na účely rozvíjania nových typov výrobkov, Komisia poznamenáva, že takéto tvrdenie nebolo ani odôvodnené, ani výslovne vyjadrené. Tvrdí, že spoločnosť Schmitz-Gotha vo svojej žalobe iba uviedla a podrobnejšie odôvodnila potrebu nadobudnutia TSE na účely získania know-how potrebného na reštrukturalizáciu. Uvádza, že nemecké orgány však počas celej doby trvania správneho konania neupresnili potrebu tejto operácie na účely preukázania oprávnenosti pomoci na reštrukturalizáciu.
40 Po tretie sa Komisia domnieva, že ciele predmetnej investície, teda zníženie výrobných nákladov a získanie know‑how potrebného na rozvíjanie nových výrobkov sa mohli zrealizovať nezávisle od nadobudnutia spoločnosti TSE vzhľadom na skutočnosť, že riaditeľ spoločnosti Schmitz-Gotha bol tiež riaditeľom a väčšinovým akcionárom TSE a že v dôsledku toho mohol medzi dvoma podnikmi zaviesť osobitnú spoluprácu.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
– Úvodné poznámky
41 Komisia pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 ES disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorej výkon zahŕňa komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byť vykonávané v rámci Spoločenstva. Súdne preskúmanie výkonu tejto voľnej úvahy sa obmedzuje na kontrolu dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu vecnej správnosti zistených skutočností a neexistencie právneho omylu, zjavne nesprávneho posúdenia skutočností alebo zneužitia právomoci (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑372/97, Zb. s. I‑3679, bod 83 a tam citovanú judikatúru).
42 Okrem iného je Komisia oprávnená stanoviť si na účely výkonu voľnej úvahy svoj vlastný postup prostredníctvom aktov, akými sú predmetné usmernenia, za predpokladu, že budú obsahovať orientačné kritériá, ktoré bude táto inštitúcia sledovať, a že nevybočia z rámca ustanovení Zmluvy (rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998, Vlaamse Gewest/Komisia, T‑214/95, Zb. s. II‑717, bod 79). Takéto opatrenia zodpovedajú vôli Komisie zverejniť orientačné kritériá postupu, ktorý zamýšľa sledovať, tak ako vyplýva z individuálnych rozhodnutí v dotknutej oblasti (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. júna 2001, Agrana Zucker und Stärke/Komisia, T‑187/99, Zb. s. II‑1587, bod 56).
43 Aby projekt pomoci na reštrukturalizáciu podniku v ťažkostiach mohol byť vyhlásený za zlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí súvisieť s plánom reštrukturalizácie smerujúcim k obmedzeniu alebo preorientovaniu jeho činností (rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Španielsko/Komisia, C‑278/92 až C‑280/92, Zb. s. I‑4103, bod 67, a z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C‑17/99, Zb. s. I‑2481, bod 45).
44 Bod 3.2.2 usmernení, ktorý túto požiadavku upresňuje, najmä uvádza, že plán reštrukturalizácie musí spĺňať tri vecné podmienky. Po prvé je potrebné, aby umožňoval obnovu životaschopnosti podniku, ktorý je príjemcom pomoci, v primeranej lehote a na základe reálnych predpokladov (bod 3.2.2 A), po druhé, aby predchádzal neoprávneným deformáciám hospodárskej súťaže (bod 3.2.2 B), a po tretie, aby bol primeraný nákladom a výhodám reštrukturalizácie (bod 3.2.2 C).
45 Keďže sú tieto podmienky kumulatívne, stačí, aby chýbala jedna z nich, a projekt pomoci na reštrukturalizáciu musí Komisia vyhlásiť za nezlučiteľný (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T‑171/02, Zb. s. II‑2123, bod 128; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, už citovaný, body 49 a 50).
46 Napadnuté rozhodnutie v prejednávanej veci bolo prijaté na základe usmernení a osobitne ich bodu 3.2.2 C.
47 Z tohto ustanovenia vyplýva, že predmetná pomoc musí byť nevyhnutne potrebná na obnovu životaschopnosti príjemcu pomoci, to znamená, že nielenže musí byť v súlade s cieľom, ktorý reštrukturalizácia dotknutého podniku sleduje, ale tiež musí byť primeraná tomuto cieľu, teda každá suma pomoci, ktorá prekračuje rámec nevyhnutný na obnovu životaschopnosti príjemcu pomoci, v zásade nemôže byť podľa usmernení oprávnená.
48 Okrem iného je potrebné pripomenúť, že aby si dotknutý členský štát splnil svoju povinnosť spolupráce s Komisiou, je povinný poskytnúť všetky údaje umožňujúce tejto inštitúcii overiť, či podmienky výnimky, o ktorú žiada pre príjemcu pomoci, sú splnené (pozri rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, už citovaný, bod 129 a tam citovanú judikatúru).
49 Napadnuté rozhodnutie, ak je podľa žalobcu postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, musí byť preskúmané práve vo svetle týchto úvah.
– O zjavne nesprávnom posúdení namietanom žalobcom
50 V odôvodneniach 62 až 64 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza toto:
„(62) … Jeden z investorov [do spoločnosti Schmitz-Gotha], pán Koch, bol tiež zakladateľ a riadiaci spoločník spoločnosti TSE a tiež budúci riaditeľ obidvoch spoločností. Komisia pripomína, že napriek príkazu predložiť informácie Nemecko neposkytlo zmluvu o postúpení ani podrobnejšie písomné informácie o predchádzajúcej vlastníckej štruktúre spoločnosti TSE. Preto s prihliadnutím na ďalšie okolnosti a ústne poskytnuté informácie nemôže Komisia vylúčiť, že pred kúpou vlastnil podstatnú časť základného imania spoločnosti TSE pán Koch alebo jeho rodina. Nemecko vyhlásilo, že spoločnosť Schmitz-Gotha nebola schopná vyrábať súčiastky, ktoré kupovala od spoločnosti TSE, a tiež nebola schopná výrazne zlepšiť podmienky predaja, a preto hlavným cieľom nadobudnutia TSE bolo zníženie výrobných nákladov. Komisia nemôže vylúčiť, že nadobudnutím TSE bola podstatná suma, ktorá mala byť použitá na financovanie reštrukturalizácie, v skutočnosti zaplatená jednému z nových investorov. V každom prípade nadobudnutie TSE nebolo nevyhnutné na zabezpečenie dobrej spolupráce s TSE. Keďže pán Koch bol zakladateľ a riadiaci spoločník TSE, a následne sa stal riaditeľom spoločnosti Schmitz-Gotha, zdá sa byť málo pravdepodobné, že by sa s TSE nemohli dohodnúť o lepších kúpnych podmienkach. Okrem toho konkurencieschopný podnik by mal byť v zásade schopný financovať svoje zásobovanie za trhovú cenu bez toho, aby sa dostal do finančných ťažkostí.
(63) Informácie poskytnuté Nemeckom preukazujú, že nadobudnutie TSE bola pre podnik užitočná investícia, pretože umožnila podstatné zníženie nákladov, ktoré prispelo k skráteniu doby reštrukturalizácie o jeden rok. To však nevyhnutne neznamená, že investícia bola potrebná na uskutočnenie reštrukturalizácie. V zásade totiž platí, že ak podnik získa pomoc na financovanie svojej reštrukturalizácie, nie všetky investície, ktoré zvyšujú jeho efektívnosť, sú prípustné, pretože vždy súčasne znižujú schopnosť príjemcu pomoci financovať reštrukturalizáciu z vlastných zdrojov. Iba v prípade, ak je úspech reštrukturalizácie celkovo ohrozený alebo neodôvodnene oddialený kvôli absencii investície, možno investíciu považovať za potrebnú na účely reštrukturalizácie, pretože účel pomoci je obmedzený na obnovenie životaschopnosti podniku v primeranej lehote. Akákoľvek investícia, ktorá ide nad rámec toho, čo je potrebné na obnovenie životaschopnosti podniku v primeranej lehote, nevyhnutne spotrebuje finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na skutočne potrebné reštrukturalizačné náklady a ktoré by takto znížili výšku pomoci potrebnej na reštrukturalizáciu. Z uvedeného vyplýva, že investíciami, ktoré nie sú potrebné na reštrukturalizáciu, sa zvyšuje stupeň pomoci, ktorý z hľadiska kritéria proporcionality prekračuje striktné minimum potrebné na umožnenie reštrukturalizácie.
(64) Zníženie nákladov za dodávky nemôže samo osebe odôvodniť potrebu kúpy spoločnosti TSE na reštrukturalizáciu. Komisia navyše konštatuje, že Nemecko nikdy neupozornilo na to, že bez tejto kúpy by bol úspech reštrukturalizácie ohrozený alebo neodôvodnene oddialený. Aj bez prihliadnutia na nákup TSE predpokladal pôvodný plán dosiahnutie pozitívneho obchodného výsledku v období štyroch obchodných rokov. Podľa najnovších informácií sa táto lehota v dôsledku kúpy skrátila o jeden rok. Obdobie štyroch rokov na dosiahnutie prahu ziskovosti sa však nemôže posudzovať na účely reštrukturalizácie ako neprimerané. Naopak, už pôvodný plán predpokladal relatívne rýchlu obnovu životaschopnosti. Treba preto skonštatovať, že aj bez kúpy spoločnosti TSE mohla byť reštrukturalizácia uskutočnená v primeranej lehote a že toto nadobudnutie teda nebolo pre úspech reštrukturalizácie potrebné. V dôsledku toho Komisia konštatuje, že kúpa spoločnosti TSE nebola nevyhnutná na dosiahnutie cieľov plánu, ale že na ňu použité zdroje mali slúžiť na financovanie reštrukturalizácie, aby sa znížila výška pomoci potrebná na reštrukturalizáciu.“
51 Na podporu svojho prvého žalobného dôvodu žalobca v podstate tvrdí, po prvé, že napadnuté rozhodnutie je založené na skutkovo nesprávnej premise, podľa ktorej nadobudnutie spoločnosti TSE umožnilo jedine skrátenie doby reštrukturalizácie o jeden rok. Na podporu svojho tvrdenia žalobca uvádza podnikový projekt a jeho prílohy, a to predovšetkým „Rozvojový plán – Straty a zisky“, plán finančného riadenia a plán rozvoja nehnuteľného majetku spoločnosti Schmitz-Gotha, ktoré boli predložené nemeckými orgánmi a sú uvedené v prílohe k žalobe. Okrem iného sa žalobca dovoláva protichodnej povahy tvrdení Komisie týkajúcich sa dostupných informácií o totožnosti akcionárov TSE. Na podporu svojich tvrdení sa žalobca odvoláva na list o oznámení z 18. mája 1998 a tiež o listy adresované Komisii 16. mája a 3. júla 2002 priložené v písomných vyjadreniach účastníkov konania.
52 Toto tvrdenie nie je možné prijať.
53 Na úvod treba poznamenať, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia Komisia nedisponovala podnikovým projektom, na ktorý sa odvoláva žalobca, s výnimkou „Rozvojového plánu – Straty a zisky“, ktorý bol priložený k listu o oznámení z 18. mája 1998.
54 Treba pripomenúť, že podľa judikatúry musí byť zákonnosť aktu Spoločenstva posudzovaná podľa skutkového a právneho stavu jestvujúceho v čase prijatia tohto aktu a hodnotenia vykonané Komisiou môžu byť preskúmané len na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v momente ich vykonania (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. I‑2263, bod 16; rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94, Zb. s. II‑2405, bod 81; zo 6. októbra 1999, Salomon/Komisia, T‑123/97, Zb. s. II‑2925, bod 48, a zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T‑126/99, Zb. s. II‑2427, bod 33). V dôsledku toho sa žalobca nemôže dovolávať informácií, o ktorých Komisia počas správneho konania nevedela (pozri v tomto zmysle rozsudok Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 31). To isté platí aj v prípade, tak ako v prejednávanej veci, ak sa žalobca nezúčastnil správneho konania, hoci bol výslovne v tomto konaní označený za príjemcu predmetnej pomoci, a Komisia vyzvala nemecké orgány a prípadné zúčastnené strany predložiť dôkaz o potrebe kúpy podniku TSE (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle/Komisia, T‑111/01 a T‑133/01, Zb. s. II‑1579, body 67 až 70). Akonáhle totiž Komisia umožnila zúčastneným stranám účinne predložiť ich pripomienky, nemôže sa jej vytýkať, že neprihliadla na prípadné skutkové okolnosti, ktoré jej mohli byť, ale neboli, predložené počas správneho konania, pričom Komisia nie je povinná bez návrhu a na základe domnienky preskúmať, aké skutočnosti jej mohli byť predložené (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T‑109/01, Zb. s. II‑127, body 48 a 49). Žalobca sa preto na podporu svojho tvrdenia nemôže odvolávať na podnikový projekt priložený k žalobe.
55 Po vyššie uvedenom upresnení treba zdôrazniť, že ak aj spoločnosť TSE bola dvakrát spomenutá v liste o oznámení z 18. mája 1998, poznámky o nej boli zjavne doplnkové k informáciám týkajúcim sa reštrukturalizácie žalobcu a neuvádzali, že kúpa spoločnosti TSE bola financovaná oznámenými opatreniami pomoci. Takto bolo uvedené, že pán Koch bol riaditeľ spoločnosti TSE, ktorej bol aj zakladateľom. Okrem iného dokument v časti týkajúcej sa výroby spoločnosti Schmitz-Gotha upresňoval, že „okrem iného sa výroba automobilov bude uskutočňovať zvlášť racionálnym spôsobom vďaka nadobudnutiu dodávateľa TSE a oddelenia konštrukčných modulov [vozidiel] a predbežnej montáže“ a že „spoločníci novej spoločnosti priniesli know-how v oblasti výroby a ‚reengineeringu‘“. Žalobca, ktorý bol v tejto otázke osobitne vypočutý na pojednávaní, nedokázal vysvetliť dôvod, pre ktorý napriek jeho tvrdeniu založenému na potrebe nadobudnutia TSE na reštrukturalizáciu spoločnosti Schmitz-Gotha boli v liste o oznámení z 18. mája 1998 uvedené jedine tieto dve poznámky majúce doplnkový charakter. Zo znenia samotného listu prevzatého rozhodnutím o začatí konania tiež vyplýva, že reštrukturalizácia spoločnosti Schmitz-Gotha, ktorá začala v roku 1997, sa mala zavŕšiť počas roku 2000. Súd prvého stupňa zdôrazňuje, rovnako ako Komisia v napadnutom rozhodnutí, že tento údaj sa zdá byť úplne nezávislý od kúpy TSE spoločnosťou Schmitz-Gotha.
56 Pokiaľ ide o výhradu žalobcu týkajúcu sa údajne protichodného stanoviska Komisie v súvislosti s jej znalosťou totožnosti pána Kocha, treba skonštatovať, že ako Komisia uviedla v odôvodnení č. 62 napadnutého rozhodnutia, vedela o osobných väzbách spájajúcich pána Kocha so spoločnosťou TSE. Určite je pravda, že vo svojich písomných vyjadreniach Komisia upresnila stupeň poznania týchto vzťahov. V každom prípade však tieto poznámky vykonané počas konania nemôžu ovplyvniť obsah a zákonnosť napadnutého rozhodnutia v tejto otázke. V tejto súvislosti sú námietky žalobcu neopodstatnené.
57 Po druhé, žalobca sa v podstate domnieva, opierajúc sa o viaceré dokumenty priložené k žalobe, konkrétne dve zmluvy z 9. októbra 1997, podnikový projekt, list o oznámení z 18. mája 1998, dokument s názvom „Rozvoj obratu spoločnosti Schmitz-Gotha“, projekt TSE týkajúci sa operácií na rozvoj know-how externými dodávateľmi, ako aj listy priložené k vyjadreniam o žalobe a zaslané Komisii Spolkovou republikou Nemecko 10. augusta 2001, 16. mája, 28. mája a 3 júla 2002, že nadobudnutie TSE, financované spornou pomocou, bolo v súlade s kritériom „prísneho obmedzenia na minimum“, pretože jej zlúčenie so spoločnosťou Schmitz-Gotha bolo nevyhnutné na umožnenie rozvoja jej vlastných výrobkov a aby v dôsledku toho získala nezávislosť a stala sa konkurencieschopnou na trhu. Žalobca tvrdí, že Komisia sa vo svojom posúdení obmedzila na zohľadnenie jediného dôsledku z hľadiska zníženia nákladov kúpou TSE spoločnosťou Schmitz-Gotha bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom prihliadla na integráciu know-how, ktorá sa podľa žalobcu mohla zrealizovať jedine týmto nadobudnutím.
58 Ani tieto tvrdenia nemôžu uspieť.
59 Predovšetkým, ako bolo stanovené v bode 54 vyššie o podnikovom projekte, na ktorý, Súd prvého stupňa nemôže prihliadnuť na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže bol po prvýkrát predložený v tomto konaní, dve zmluvy z 9. októbra 1997 a projekt TSE týkajúci sa operácií na rozvoj know‑how externými dodávateľmi nemôžu byť zohľadnené, pretože je nesporné, že tieto dokumenty neboli Komisii poskytnuté pred prijatím napadnutého rozhodnutia.
60 Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie založené na zjavne nesprávnom posúdení Komisie uvedenom v odôvodneniach 62 až 64 napadnutého rozhodnutia musí byť preskúmané so zohľadnením výlučne tých dokumentov, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, konkrétne list o oznámení z 18. mája 1998 (vrátane „Rozvojového plánku – Straty a zisky“ spoločnosti Schmitz-Gotha, ktorý bol k nemu priložený), dokument s názvom „Rozvoj obratu spoločnosti Schmitz-Gotha“ a tiež listy adresované Spolkovou republikou Nemecko Komisii 10. augusta 2001, 16. mája, 28. mája a 3. júla 2002.
61 Ďalej treba v súvislosti s týmito dokumentmi pripomenúť, že v liste o oznámení z 18. mája 1998 Spolková republika Nemecko uviedla, že na jednej strane sa výroba vozidiel v rámci Schmitz-Gotha uskutočňuje zvlášť racionálnym spôsobom vďaka nadobudnutiu dodávateľa TSE a oddelenia konštrukčných modulov a predbežnej montáže a že na druhej strane spoločníci nového podniku priniesli know-how v oblasti výroby a „reengineeringu“.
62 Vo svojom liste z 10. augusta 2001 nemecké orgány vysvetlili dva dôsledky kúpy spoločnosti TSE. Po prvé uviedli, že táto kúpa umožní „zníženie výrobných nákladov v dôsledku odstránenia jedného sprostredkujúceho dodávateľa a jemu prináležiacej ziskovej marže“. Po druhé potvrdili, že táto kúpa viedla „k nadobudnutiu technického know-how… ktoré [umožnilo] prepojiť samotnú výrobu a technické kapacity rozvoja, aby sa tým dospelo ku konkurencieschopnosti“.
63 Okrem iného v liste zo 16. mája 2002 nemecké orgány v prípade záujmu kúpy spoločnosti TSE zdôraznili, že „pre Schmitz-Gotha malo nadobudnutie TSE… obrovský význam, predovšetkým pokiaľ ide o náklady“. Okrem iného, pokiaľ ide o know-how, opätovne potvrdili: „Spoločnosť Schmitz-Gotha nemala žiaden iný spôsob, ako získať technológiu zavedenú spoločnosťou TSE vo výrobe dielcov. Náklady na interný rozvoj dielcov a ich vyrábanie v rámci vlastnej výroby podniku boli príliš vysoké z hľadiska peňazí a času vynaložených na udržanie rentability Schmitz-Gotha a navyše táto spoločnosť nedisponovala takmer žiadnym know-how v danej oblasti“.
64 Vo svojom liste z 28. mája 2002 Spolková republika Nemecko tiež tvrdila, že potreba kúpy TSE sa zakladá na jednej strane na potrebe získať automobilové dielce vysokého technologického a kvalitatívneho štandardu, ktoré „Schmitz-Gotha nemohla... kúpiť v dostatočnom množstve na to, aby požívala cenové podmienky nevyhnutné na zníženie nákladov, ktoré by umožnilo konkurencieschopnejšiu cenovú politiku“, a na druhej strane na okolnosti, že Schmitz-Gotha „nemala žiaden iný spôsob, ako získať technológiu zavedenú spoločnosťou TSE vo výrobe dielcov“.
65 V liste z 3. júla 2002, ktorého sa žalobca znovu dovolával na pojednávaní, doplnila Spolková republika Nemecko vyššie uvedené informácie. Upresnila, že vďaka nadobudnutiu účasti v TSE sa podiel dodávok na výrobných nákladoch spoločnosti Schmitz-Gotha znížil, že kúpa predstavovala potenciál, ktorým sa na obdobie od 1998 do 2002 ušetrilo o niečo menej ako 5 000 000 DEM, a že rentabilita spoločnosti Schmitz-Gotha sa dosiahla rok pred predpokladaným koncom reštrukturalizačného obdobia. Nemecké orgány dospeli predovšetkým k záveru, že nadobudnutie TSE bolo nevyhnuté na zníženie nákladov žalobcov na dodávky, že jedine nadobudnutie účasti v TSE umožnilo spoločnosti Schmitz-Gotha napraviť nedostatok know-how a že Schmitz-Gotha nebola v takej pozícii, aby rokovala o zľavách v rozsahu, v akom boli poskytnuté iným podnikom.
66 Dokument s názvom „Rozvoj obratu spoločnosti Schmitz-Gotha“ priložený k žalobe vo forme tabuľky uvádza obrat spoločnosti Schmitz-Gotha vyplývajúci z jeho predajov tretím spoločnostiam v rokoch 1997 až 2000.
67 Z vyššie uvedených listov vyplýva, že nemecké orgány na jednej strane hlavne zdôraznili ušetrenie výrobných nákladov, ktoré pre Schmitz-Gotha umožnilo nadobudnutie TSE tým, že sa odstránil jeden sprostredkujúci dodávateľ, a na druhej strane potvrdila, že táto operácia priniesla know-how, ktoré žalobca potreboval na rozvoj svojich výrobkov.
68 Pokiaľ ide o prvé vysvetlenie, Súd prvého stupňa zdôrazňuje, ako správne uviedla Komisia, že takéto úspory nákladov nepreukazujú, že reštrukturalizácia spoločnosti Schmitz-Gotha by bez nadobudnutia spoločnosti TSE nebola úspešná v pôvodne plánovaných lehotách, konkrétne, v konečnom dôsledku, prostredníctvom menej nákladných investícií zo štátnych zdrojov. Osobitne skutočnosť zdôraznená vo vyššie citovanom liste z 3. júla 2002, ktorého sa dovoláva žalobca, podľa ktorého spoločnosť Schmitz-Gotha mohla takéto úspory dosiahnuť v období od 1998 do 2002, teda po tom, ako jej bola uhradená sporná pomoc, nepredstavuje dôkaz, že nákup TSE žalobcom bol nevyhnutne potrebný na reštrukturalizáciu Schmitz-Gotha, a teda táto operácia nemohla byť financovaná prostredníctvom štátnej pomoci.
69 Pokiaľ ide o integráciu know-how spoločnosti TSE do činností žalobcu, z vyššie citovaných listov vyplýva, že nemecké orgány sa obmedzili na preukázanie potreby kúpy spoločnosti TSE bez toho, aby vysvetlili, prečo bolo nadobudnutie TSE striktne potrebné na dosiahnutie takéhoto výsledku v súlade s bodom 3.2.2 C usmernení. Nemecké orgány totiž nedokázali vysvetliť, prečo najúspornejší prostriedok z hľadiska použitia verejných zdrojov na nadobudnutie know-how potrebného na rozvoj automobilových dielcov Schmitz-Gotha v celom rozsahu pozostával vo financovaní nadobudnutia TSE.
70 Určite je pravda, ako tvrdí žalobca, že v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia Komisia analyzuje stručným spôsobom tvrdenie nemeckých orgánov, podľa ktorého nadobudnutie TSE bolo potrebné na to, aby Schmitz-Gotha umožnilo získať know-how týkajúce sa rozvoja automobilových dielcov.
71 Okrem toho, že na túto otázku sa nevzťahuje analýza údajného zjavne nesprávneho posúdenia, ale prípadného nedostatočného odôvodnenia, treba zdôrazniť, že v odôvodnení č. 62 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate uviedla, že kúpa TSE v každom prípade nebola potrebná na zabezpečenie dobrej spolupráce s týmto podnikom hlavne preto, že pán Koch ako spoločný konateľ spoločnosti Schmitz-Gotha a TSE a väčšinový akcionár tejto poslednej menovanej spoločnosti pravdepodobne mohol od spoločnosti TSE dosiahnuť lepšie podmienky kúpy.
72 Ďalej nemôže byť prijaté tvrdenie žalobcu, podľa ktorého nemohol získať potrebné know-how vo forme externých dodávok služieb z dôvodu príliš vysokých nákladov, ktoré by takéto služby znamenali a ktoré preukazuje projekt spoločnosti TSE zo 17. augusta 1997 týkajúci sa operácií na rozvoj know-how externými dodávateľmi, uvedený v prílohe k žalobe.
73 Treba pripomenúť, že v rámci kontroly legality napadnutého rozhodnutia nemôže Súd prvého stupňa dokument uvedený v tejto prílohe zohľadniť (pozri bod 59 vyššie). Okrem iného, aj za predpokladu, že tento dokument by mohol byť zohľadnený, sám osebe nestačí na preukázanie, že nadobudnutie TSE v celom rozsahu bolo nevyhnutne potrebné na umožnenie získania know-how potrebného na účely jeho reštrukturalizácie v zmysle bodu 3.2.2 C usmernení.
74 Nakoniec, pokiaľ ide o dokument s názvom „Rozvoj obratu spoločnosti Schmitz‑Gotha“, tiež priložený k žalobe, ak aj tento dokument uvádza, že uvedený obrat sa počas obdobia 1997/2000 značne zvýšil, sám osebe však nedokazuje ani vzťah medzi týmto nárastom a nadobudnutím TSE, ani a fortiori potrebu kúpy TSE na účely reštrukturalizácie žalobcu v zmysle bodu 3.2.2 C usmernení. Z uvedeného vyplýva, že aj keď Komisia tento dokument osobitne v napadnutom rozhodnutí neanalyzovala, jej posúdenie nebolo zjavne nesprávne.
75 Navyše Súd prvého stupňa zdôrazňuje, že v žiadnom z vyššie citovaných dokumentov dostupných v čase prijatia napadnutého rozhodnutia nemecké orgány nikdy neupresnili povahu know-how, ktoré mohol Schmitz-Gotha získať vďaka nadobudnutiu spoločnosti TSE.
76 Z uvedeného vyplýva, že na základe informácií dostupných Komisii v čase prijatia napadnutého rozhodnutia žalobca nedokázal preukázať, že toto rozhodnutie v rozsahu, v akom stanovuje, že nemecké orgány nepredložili dôkaz potreby kúpy spoločnosti TSE na účely reštrukturalizácie Schmitz-Gotha v zmysle bodu 3.2.2 C usmernení, je zaťažené zjavne nesprávnym posúdením.
77 Prvý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na zneužití právomoci
Tvrdenia účastníkov konania
78 Žalobca v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie predstavuje zneužitie právomoci, pretože pri prijímaní tohto rozhodnutia sa Komisia oprela o subjektívne úvahy.
79 Presnejšie, žalobca sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté s cieľom sankcionovať údajné obohatenie pána Kocha, ktorý konal vo svojom vlastnom prospechu použijúc verejné zdroje na kúpu podniku, ktorý už vlastnil. Tvrdí, že Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nezohľadnila faktické úvahy týkajúce sa potreby nadobudnutia TSE na úspešnosť reštrukturalizácie spoločnosti Schmitz-Gotha.
80 Komisia odpovedá, že tento žalobný dôvod nie je dôvodný.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
81 Podľa judikatúry je rozhodnutie postihnuté zneužitím právomoci iba vtedy, ak na základe objektívnych, presvedčivých a zhodujúcich sa indícií možno predpokladať, že bolo prijaté s výlučným alebo aspoň rozhodujúcim zámerom dosiahnuť iné ciele ako tie, ktoré boli zamýšľané (rozsudky Súdu prvého stupňa z 23. októbra 1990, Pitrone/Komisia, T‑46/89, Zb. s. II‑577, bod 71, a zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T‑92/00 a T‑103/00, Zb. s. II‑1385, bod 84).
82 Treba však uviesť, že na podporu svojho žalobného dôvodu žalobca neuvádza žiaden objektívny faktor umožňujúci vyvodiť záver, že skutočným cieľom sledovaným Komisiou pri prijímaní napadnutého rozhodnutia bolo sankcionovať údajné obohatenie sa riaditeľa spoločnosti Schmitz-Gotha.
83 V odôvodnení č. 62 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula osobitosť predmetnej operácie zdôrazňujúc v podstate, že pán Koch ako akcionár žalobcu a jeho jediný riaditeľ predal žalobcovi podnik, ktorý riadil a ktorý už vlastnil, a že kúpnu cenu nechal zaplatiť Spolkovej republike Nemecko prostredníctvom spornej pomoci.
84 Ako však bolo vysvetlené vyššie v rámci posúdenia prvého žalobného dôvodu uvedeného žalobcom, z odôvodnení č. 63 a 64 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že Komisia sa pri určení, že podmienky stanovené bodom 3.2.2. C usmernení neboli v prejednávanej veci naplnené, oprela o objektívne faktory.
85 V dôsledku toho musí byť druhý žalobný dôvod uvádzaný žalobcom zamietnutý.
O treťom žalobnom dôvode, uvedenom subsidiárne, založenom na pochybení Komisie v súvislosti s výškou pomoci, ktorá sa má vrátiť
Tvrdenia účastníkov konania
86 Podľa žalobcu, ak by aj Súd prvého stupňa musel považovať kúpu spoločnosti TSE za nezlučiteľnú so spoločným trhom, vrátiť by sa mala jedine suma vo výške 1 500 000 DEM. Žalobca tvrdí, že časť kúpnej ceny vo výške približne 700 000 DEM nie je v rozpore s pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci, pretože neexistovalo riziko straty. Podľa žalobcu ide osobitne o aktíva nachádzajúce sa v zdrojoch spoločnosti Schmitz-Gotha, akými sú kapitál, likvidné aktíva a ročný nahromadený prebytok, ktorými disponovala a ktoré mohla okamžite uvoľniť.
87 Komisia požiadavky žalobcu zamietla.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
88 Ako bolo už uvedené, posúdenie zlučiteľnosti spornej pomoci sa zakladá na jej prípadnej potrebe na účely reštrukturalizácie daného podniku. V rozpore s tvrdením žalobcu nepredstavuje riziko, ktoré nesie daná investícia, v tejto otázke podstatný prvok. Skutočnosť, že sa spornou pomocou mohla financovať investícia, ktorá sa ukázala ako bezriziková, nie je teda v prejednávanej veci relevantná.
89 Okrem iného je dôležité pripomenúť, že podľa bodu 3.2.2 C usmernení, „aby sa obmedzil deformačný účinok na hospodársku súťaž, forma, v ktorej je pomoc poskytovaná, musí byť taká, aby sa podniku neposkytovala nadbytočná hotovosť, ktorá by mohla byť použitá na agresívne narušenie trhovej činnosti, ktorá nesúvisí s procesom reštrukturalizácie.“ Za okolností v prejednávanej veci by však akékoľvek čiastočné vymáhanie nezlučiteľnej pomoci nieslo riziko, že spoločnosť Schmitz-Gotha by disponovala nadbytočnou hotovosťou v zmysle bodu 3.2.2 usmernení. Komisia teda správne v článku 2 napadnutého rozhodnutia vyžadovala vymáhanie sumy vo výške 2 200 000 DEM.
90 Preto tretí žalobný dôvod musí byť zamietnutý, ako aj žaloba v celom jej rozsahu.
O trovách
91 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá rozšírená komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.
Wiszniewska-Białecka | | Vadapalas |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. apríla 2006.