Žaloba podaná 29. januára 2010 - Bank Melli Iran/Rada
(vec T-35/10)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Bank Melli Iran (Teherán, Irán) (v zastúpení: L. Defalque, advokát)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
zrušiť bod 4 časti B prílohy k nariadeniu Rady (ES) č. 1100/2009 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ako aj rozhodnutie Rady z 18. novembra 2009,
zaviazať Radu na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Touto žalobou sa žalobkyňa domáha čiastočného zrušenia nariadenia Rady (ES) č. 1100/2009 zo 17. novembra 2009
1, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu
2 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2008/475/ES
3, v rozsahu, v akom je žalobkyňa zahrnutá do zoznamu fyzických a právnických osôb, ktorých finančné prostriedky a hospodárske zdroje sú zmrazené v súlade s uvedenými ustanoveniami.
Žalobkyňa sa domáha zrušenia bodu 4 časti B prílohy v rozsahu, v akom sa jej toto ustanovenie týka, a na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody.
Po prvé žalobkyňa tvrdí, že prijatím napadnutého nariadenia a rozhodnutia bolo porušené jej právo na obranu a najmä jej právo na spravodlivý proces, keďže nedostala nijaký dôkaz alebo dokument na podporu tvrdení Rady. Ďalej uvádza, že dodatočné odkazy na rozhodnutie z roku 2008 sú neurčité, nejasné a žalobkyňa na ne nemohla odpovedať, pretože jej bolo upreté právo na to, aby bola vypočutá.
Žalobkyňa tiež tvrdí, že žalovaná porušila svoju povinnosť poskytnúť dostatočné odôvodnenie.
Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Rada neuviedla individuálne a špecifické dôvody prijatia napadnutých aktov, čím porušila článok 15 ods. 3 nariadenia č. 423/2007.
Po tretie žalobkyňa tvrdí, že žalovaná sa dopustila chyby pri výklade článku 7 ods. 2 písm. a), b) a c) nariadenia č. 423/2007, keďže Rada podľa názoru žalobkyne nevysvetlila, ako bežné bankové činnosti preukazujú jej účasť alebo priame spojenie s činnosťami Iránu citlivými z hľadiska šírenia jadrových zbraní.
Žalobkyňa okrem toho spochybňuje zákonnosť rozsudku Všeobecného súdu zo 14. októbra 2009
4, proti ktorému sa žalobkyňa odvolala na Súdny dvor
5 a ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Rady 2008/475/ES z 23. júna 2008
6. V tomto ohľade žalobkyňa tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že nariadenie č. 423/2007 a rozhodnutie 2008/475/ES boli legálne prijaté kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne všetkými členmi. Žalobkyňa sa domnieva, že vzhľadom na to, že nariadenie č. 423/2007 predstavuje právny základ na prijatie nariadenia a rozhodnutia napadnutých touto žalobou, je vyššie uvedené odôvodnenie uplatniteľné na túto žalobu. Žalobkyňa teda tvrdí, že Rada porušila podstatné formálne náležitosti stanovené Zmluvou, právnymi pravidlami prijatými na jej vykonanie a článkom 7 ods. 2 spoločnej pozície 2007/140/SZBP
7.
Žalobkyňa ďalej spochybňuje rozsudok Všeobecného súdu v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že voľná úvaha Rady, založená na článku 7 ods. 2 nariadenia č. 423/2007 je autonómna a preto odmietol relevantnosť rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN, čím porušil zásadu proporcionality a právo vlastniť majetok. Žalobkyňa tvrdí, že rovnaké odôvodnenie možno uplatniť aj na nariadenie a rozhodnutie napadnuté touto žalobou, keďže Rada nevzala do úvahy rozhodnutia BR OSN a tým porušila zásadu proporcionality a právo vlastniť majetok.
____________1 - Ú. v. EÚ L 303, s. 31.2 - Nariadenie Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, Ú. v. EÚ L 103, s. 1.3 - Rozhodnutie Rady z 23. júna 2008, ktorým sa vykonáva článok 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 423/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (2008/475/ES), Ú. v. EÚ L 163, s. 29.4 - Rozsudok zo 14. októbra 2009, Bank Melli Iran/Rada, T-390/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.5 - Vec C-548/09 P, Bank Melli Iran/Rada.6 - Ú. v. EÚ L 163, s. 29.7 - Spoločná Pozícia Rady 2007/140/SZBP z 27. februára 2007 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, Ú. v. EÚ L 61, s. 49.