ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 9. januára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 267 ZFEÚ – Možnosť vnútroštátneho súdu zohľadniť rozsudok Súdneho dvora vydaný v prejudiciálnom konaní – Nevyhnutnosť požadovaného výkladu na to, aby vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, mohol vydať svoj rozsudok – Nezávislosť sudcov – Podmienky vymenovania sudcov všeobecných súdov – Možnosť napadnúť uznesenie, ktorým sa právoplatne rozhodlo o návrhu na nariadenie predbežných opatrení – Možnosť vylúčiť sudcu zasadajúceho v rámci rozhodovacieho zloženia – Neprípustnosť návrhov na začatie prejudiciálneho konania“
V spojených veciach C‑181/21 a C‑269/21,
ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané príslušnými rozhodnutiami Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice, Poľsko) a Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov, Poľsko) z 18. marca 2021 a 31. marca 2021 a doručené Súdnemu dvoru 23. marca 2021 a 27. apríla 2021, ktoré súvisia s konaniami:
G.
proti
M. S. (C‑181/21),
za účasti:
Rzecznik Praw Obywatelskich,
Prokuratura Okręgowa w Katowicach,
a
BC,
DC
proti
X (C‑269/21),
za účasti:
Rzecznik Praw Obywatelskich,
Prokuratura Okręgowa w Krakowie,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredseda L. Bay Larsen, predsedovia komôr A. Arabadžiev, A. Prechal, E. Regan, N. Piçarra, Z. Csehi a O. Spineanu‑Matei, sudcovia M. Ilešič, L. S. Rossi, I. Jarukaitis (spravodajca), A. Kumin, N. Jääskinen, I. Ziemele a J. Passer,
generálny advokát: A. M. Collins,
tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. júna 2022,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Prokuratura Okręgowa w Katowicach a Prokuratura Okręgowa w Krakowie, v zastúpení: R. Babiński, S. Bańko, A. Reczka, B. Szyprowski a E. Tkaczewska‑Kuk,
– Rzecznik Praw Obywatelskich, v zastúpení: M. Taborowski, V. Vachev a M. Wróblewski,
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, K. Straś a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,
– dánska vláda, v zastúpení: J. F. Kronborg a V. Pasternak Jørgensen, splnomocnené zástupkyne,
– holandská vláda, v zastúpení: M. A. M. de Ree a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. decembra 2022,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 2, článku 6 ods. 1 a 3, ako aj článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tieto návrhy boli podané, pokiaľ ide o vec C‑181/21, v rámci sporu medzi súkromnou spoločnosťou a spotrebiteľom vo veci pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, a pokiaľ ide o vec C‑269/21, v rámci sporu medzi spotrebiteľmi a bankou vo veci pohľadávky a návrhu na zrušenie zmluvy o úvere znejúcom na cudziu menu.
Právny rámec
Ústava
3 Podľa § 179 Konstytucja Rzeczypospolitej Polskiej (Ústava Poľskej republiky, ďalej len „Ústava“):
„Sudcov vymenúva prezident republiky na návrh Krajowa Rada Sądownictwa [Štátna súdna rada, Poľsko, ďalej len,KRS‘] na dobu neurčitú.“
4 Podľa § 186 ods. 1 Ústavy:
„[KRS] je strážkyňou nezávislosti súdov a sudcov.“
5 V ustanovení § 187 Ústavy sa uvádza:
„1. Členmi [KRS] sú:
(1) prvý predseda [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko)], minister spravodlivosti, predseda [Naczelny Sąd Administracyjny (Najvyšší správny súd, Poľsko)] a osoba určená prezidentom republiky;
(2) pätnásť členov zvolených spomedzi sudcov [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)], všeobecných súdov, správnych súdov a vojenských súdov;
(3) štyria členovia, ktorých volí [Sejm (Snemovňa, Poľsko)] spomedzi poslancov, a dvaja členovia, ktorých volí Senát spomedzi senátorov.
…
3. Funkčné obdobie volených členov [KRS] je štyri roky.
4. Režim, oblasť činnosti, spôsob práce [KRS], a spôsob, akým sú jej členovia volení, sú vymedzené zákonom.“
Zákon o všeobecných súdoch
6 Podľa § 3 ustawa Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) z 27. júla 2001 (Dz. U. č. 98, položka 1070), v znení ustawa o zmianie ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych, ustawy o Sądzie Najwyższym oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o systéme všeobecných súdov, zákon o Najvyššom súde a niektoré ďalšie zákony), z 20. decembra 2019 (Dz. U. z roku 2020, položka 190), ktorý nadobudol účinnosť 14. februára 2020 (ďalej len „zákon o všeobecných súdoch“):
„1. Sudcovia zavedú sudcovskú samosprávu.
2. Orgánmi sudcovskej samosprávy sú:
(1) valné zhromaždenie sudcov sąd apelacyjny [odvolací súd, Poľsko];
(2) valné zhromaždenie sudcov sąd okręgowy [krajský súd, Poľsko];
(3) valné zhromaždenie sudcov sąd rejonowy [okresný súd, Poľsko].“
7 Na základe § 24 ods. 1 zákona o všeobecných súdoch minister spravodlivosti vymenúva predsedov sądy okręgowe (krajské súdy) spomedzi sudcov sądy apelacyjne (odvolacie súdy), sądy okręgowe (krajské súdy) alebo sądy rejonowe (okresné súdy) na obdobie šiestich rokov v zmysle § 26 tohto zákona. Po tom, čo minister spravodlivosti vymenuje predsedu sąd okręgowy (krajský súd), predstaví ho na zodpovedajúcom valnom zhromaždení sudcov príslušného sąd okręgowy (krajský súd).
8 Podľa § 29 ods. 1 tohto zákona kolégium sąd apelacyjny (odvolací súd) plní úlohy stanovené v uvedenom zákone a:
„…
(1a) poskytuje stanoviská ku kandidátom na funkciu sudcov príslušného sąd apelacyjny (odvolací súd)…“
9 Podľa § 31 zákona o všeobecných súdoch kolégium sąd okręgowy (krajský súd) vydáva okrem iného stanovisko ku kandidátom na funkciu sudcu príslušného sąd okręgowy (krajský súd) a sądy rejonowe (okresné súdy). Na základe § 30 ods. 1 tohto zákona je toto kolégium zložením, ktorého členmi sú podľa bodu 1 tohto ustanovenia predseda príslušného sąd okręgowy (krajský súd) a podľa bodu 2 uvedeného ustanovenia predsedovia sądy rejonowe (okresné súdy) v obvode tohto sąd okręgowy (krajský súd), pričom tento bod 2 nadobudol účinnosť 14. februára 2020. Podľa § 30 ods. 3 uvedeného zákona, ktorý tiež nadobudol účinnosť 14. februára 2020, sa zástupcovia valného zhromaždenia sudcov sąd okręgowy (krajský súd) môžu zúčastňovať na zasadnutiach, na ktorých má uvedené kolégium poskytnúť svoje stanovisko ku kandidátom na funkciu sudcu tohto sąd okręgowy (krajský súd), a len na tento účel majú hlasovacie právo.
10 Ustanovenie § 33 zákona o všeobecných súdoch v znení účinnom do 13. februára 2020 znelo takto:
„1. Valné zhromaždenie sudcov z obvodu sąd apelacyjny (odvolací súd) sa skladá zo sudcov príslušného sąd apelacyjny (odvolací súd), zástupcov sudcov sądy okręgowe (krajské súdy) pôsobiacich v obvode tohto sąd apelacyjny (odvolací súd)… a zástupcov sudcov sądy rejonowe (okresné súdy) pôsobiacich v obvode uvedeného sąd apelacyjny (odvolací súd)…
…“
11 Podľa § 35 ods. 1 zákona o všeobecných súdoch sa valné zhromaždenie sudcov sąd okręgowy (krajský súd) skladá zo všetkých sudcov tohto súdu. Sudcovia poverení výkonom funkcie sudcu uvedeného súdu sa môžu na tomto zhromaždení zúčastniť, no nemajú na ňom hlasovacie právo.
12 Od 14. februára 2020 môže toto zhromaždenie v súlade s § 36 ods. 1 bodom 2 tohto zákona voliť delegátov, ktorí sa zúčastňujú na zasadnutiach, na ktorých má kolégium príslušného sąd okręgowy (krajský súd) vyjadriť svoje stanovisko ku kandidátom na funkciu sudcu tohto sąd okręgowy (krajský súd) alebo sudcu sąd rejonowy (okresný súd). Podľa § 36 ods. 2 uvedeného zákona sú títo delegáti volení v tajnom hlasovaní a v rovnakom počte, ako je počet členov kolégia uvedeného sąd okręgowy (krajský súd).
13 V ustanovení § 42a zákona o všeobecných súdoch sa uvádza:
„1. V rámci činnosti súdov alebo súdnych orgánov nie je dovolené spochybňovať legitimitu [súdov], ústavných orgánov štátu a orgánov zodpovedných za preskúmanie a ochranu práva.
2. Všeobecný súd ani iný orgán verejnej moci nemôže určiť ani posudzovať zákonnosť vymenovania sudcu alebo právomoc plniť úlohy v oblasti výkonu spravodlivosti, ktorá vyplýva z tohto vymenovania.“
14 Ustanovenie § 55 ods. 1 tohto zákona v znení účinnom do 13. februára 2020 znelo takto:
„Sudcov všeobecných súdov vymenúva do funkcie sudcu prezident Poľskej republiky na návrh [KRS] v lehote jedného mesiaca odo dňa odoslania tohto návrhu.“
15 V ustanovení § 55 ods. 1 uvedeného zákona sa v súčasnosti uvádza:
„Sudcom všeobecného súdu je osoba vymenovaná do tejto funkcie prezidentom Poľskej republiky, ktorá pred ním zložila slávnostný sľub.“
16 Ustanovenie § 58 zákona o všeobecných súdoch v znení účinnom do 13. februára 2020 znelo takto:
„1. V prípade podania viac ako jednej kandidatúry na voľné miesto sudcu sa všetky kandidatúry preskúmajú na tom istom zasadnutí zhromaždenia.
2. Valné zhromaždenie sudcov odvolacích súdov alebo valné zhromaždenie sudcov krajských súdov rozhodne o kandidátoch hlasovaním a v závislosti od okolností konkrétneho prípadu predloží predsedovi sąd apelacyjny (odvolací súd) alebo príslušného sąd okręgowy (krajský súd) všetky podané kandidatúry s uvedením počtu získaných hlasov.“
17 Dňa 14. februára 2020 bol odsek 2 tohto článku 58 zrušený. V dôsledku toho odsek 1 uvedeného článku 58 znie takto:
„V prípade podania viac ako jednej kandidatúry na voľné miesto sudcu sa všetky kandidatúry preskúmajú na tom istom zasadnutí kolégia.
…“
Zákon o Najvyššom súde
18 Na základe ustawa o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) z 8. decembra 2017 (Dz. U. z roku 2018, položka 5) došlo okrem iného na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) k zriadeniu Izba Kontroli Nadzwyczajnej i Spraw Publicznych (senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné, Poľsko).
19 Podľa § 26 zákona o Najvyššom súde v znení zákona z 20. decembra 2019, ktorým sa mení zákon o všeobecných súdoch, zákon o Najvyššom súde a niektoré ďalšie zákony:
„1. Do právomoci [senátu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné] patria mimoriadne opravné prostriedky, spory vo volebných veciach a spochybnenia platnosti národného referenda alebo ústavného referenda, konštatovanie platnosti volieb a referend, ďalšie verejnoprávne veci, vrátane sporov v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, regulácie energií, telekomunikácií a železničnej dopravy, ako aj opravné prostriedky, ktoré smerujú proti rozhodnutiam Przewodniczy Krajowej Rady Radiofonii i Telewizji [predseda Národnej televíznej a rozhlasovej rady, Poľsko] alebo sa nimi napádajú prieťahy v konaniach na riadnych a vojenských súdoch, a rovnako aj na Sąd Najwyższy [Najvyšší súd].
2. [Senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné] má právomoc rozhodovať o návrhoch alebo vyhláseniach týkajúcich sa vylúčenia sudcu alebo určenia súdu, na ktorom sa má uskutočniť konanie, vrátane rozhodovania o sťažnostiach založených na nedostatku nezávislosti súdu alebo sudcu. Súd konajúci vo veci bezodkladne postúpi návrh predsedovi [senátu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné], aby o ňom rozhodol v súlade s osobitnými predpismi. Podanie návrhu predsedovi [senátu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné] nemá za následok prerušenie prebiehajúceho konania.
3. O návrhu uvedenom v odseku 2 sa nerozhoduje, ak sa týka určenia a posúdenia zákonnosti vymenovania sudcu alebo jeho legitimity na plnenie úloh v oblasti výkonu spravodlivosti.
…“
20 Ustanovenie § 29 zákona o Najvyššom súde stanovuje, že sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) vymenúva prezident republiky na návrh KRS.
Zákon o Štátnej súdnej rade
21 Podľa § 9a ustawa o Krajowej Radzie Sądownictwa (zákon o Štátnej súdnej rade) z 12. mája 2011 (Dz. U. z roku 2011, č. 126, položka 714), v znení ustawa o zmianie ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o Štátnej súdnej rade a niektoré ďalšie zákony) z 8. decembra 2017 (Dz. U. z roku 2018, položka 3):
„1. [Snemovňa] spomedzi sudcov [Sąd Najwyższy (Najvyšší súd)], všeobecných súdov, správnych súdov a vojenských súdov volí 15 členov [KRS] na spoločné funkčné obdobie v trvaní štyroch rokov.
2. [Snemovňa] pri voľbe v zmysle odseku 1 v najvyššej možnej miere zohľadní skutočnosť, že v [KRS] musia byť zastúpení sudcovia zo súdov rôznych typov a stupňov.
3. Spoločné funkčné obdobie nových členov [KRS] zvolených spomedzi sudcov sa začne v deň nasledujúci po dni ich zvolenia. Členovia [KRS] vymenovaní na predchádzajúce funkčné obdobie vykonávajú svoje funkcie dovtedy, kým sa nezačne spoločné funkčné obdobie nových členov [KRS].“
22 Prechodné ustanovenie uvedené v § 6 zákona, ktorým sa mení zákon o Štátnej súdnej rade a niektoré ďalšie zákony a ktorý nadobudol účinnosť 17. januára 2018, stanovuje:
„Funkčné obdobie členov [KRS] uvedených v článku 187 ods. 1 bode 2 [Ústavy], zvolených na základe doterajších ustanovení, trvá až do dňa prechádzajúceho začiatku funkčného obdobia nových členov [KRS], nesmie však trvať dlhšie ako 90 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pokiaľ neskončilo už skôr z dôvodu uplynutia tohto funkčného obdobia.“
Občiansky súdny poriadok
23 Podľa § 48 ustawa – Kodeks postępowania cywilnego (zákon, ktorým sa zavádza Občiansky súdny poriadok) zo 17. novembre 1964, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“):
„1. Sudca je na základe zákona vylúčený z rozhodovania:
(1) vo veciach, v ktorých je účastníkom konania alebo v ktorých má s niektorým z účastníkov konania taký právny vzťah, že výsledok konania by mal vplyv na jeho práva alebo povinnosti,
…
(5) vo veciach, v ktorých sa na súde nižšieho stupňa podieľal na prijatí napadnutého aktu, a tiež vo veciach týkajúcich sa platnosti aktu, ktorý tento sudca preskúmaval alebo ktorý bol vypracovaný za jeho účasti, ako aj vo veciach, v ktorých konal ako prokurator [prokurátor, Poľsko],
…“
24 Ustanovenie § 49 Občianskeho súdneho poriadku v odseku 1 znie:
„Bez ohľadu na dôvody uvedené v § 48 súd na žiadosť sudcu alebo účastníka konania vylúči sudcu z rozhodovania, ak existuje okolnosť, ktorá môže vyvolať oprávnené pochybnosti o nestrannosti tohto sudcu v danej veci.“
25 V § 50 tohto Občianskeho súdneho poriadku sa uvádza:
„1. Účastníci konania podávajú návrh na vylúčenie sudcu písomne alebo ústnym vyhlásením urobeným na súde, na ktorom prebieha konanie v danej veci, pričom uvedú pravdepodobnosť dôvodov na vylúčenie.
2. Okrem toho účastník konania, ktorý sa zúčastnil na pojednávaní, musí vierohodne preukázať, že okolnosť odôvodňujúca vylúčenie nastala až neskôr alebo že sa o nej dozvedel až neskôr.
3. Až dovtedy, kým sa nerozhodne o návrhu na vylúčenie sudcu:
(1) sudca, ktorého sa tento návrh týka, môže naďalej vykonávať úkony v konaní;
(2) nie je možné prijať žiadne rozhodnutie ani opatrenie, ktorým sa končí konanie.“
26 V § 365 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa uvádza:
„Konečný rozsudok je záväzný nielen pre účastníkov konania a súd, ktorý ho vydal, ale aj pre iné súdy, iné orgány verejnej moci a orgány verejnej správy, ako aj iné osoby v prípadoch uvedených v zákone.“
27 Podľa § 367 ods. 3 tohto Občianskeho súdneho poriadku:
„Súd druhého stupňa prejednáva vec v trojčlennom senáte. Na neverejnom zasadnutí súd rozhoduje ako samosudca, s výnimkou prípadu, keď vyhlasuje rozsudok.“
28 Podľa § 379 bodu 4 uvedeného Občianskeho súdneho poriadku je konanie neplatné, „ak zloženie súdu, ktorý danú vec prejednáva, bolo protiprávne alebo ak sa na prejednávaní tejto veci zúčastnil sudca, ktorý bol zo zákona vylúčený“.
29 V § 401 tohto Občianskeho súdneho poriadku sa uvádza:
„Obnovu konania možno navrhnúť z dôvodu neplatnosti:
(1) ak bola neoprávnená osoba súčasťou zloženia súdu alebo ak sudca, ktorý rozhodoval, bol zo zákona vylúčený a dotknutý účastník konania nemal možnosť podať návrh na vylúčenie sudcu predtým, ako rozsudok nadobudol právoplatnosť;
…“
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
Skutkové okolnosti vo veci C‑181/21
30 V spore vo veci samej ide o spor medzi súkromnou spoločnosťou a spotrebiteľom vo veci pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere.
31 Táto súkromná spoločnosť podala proti tomuto spotrebiteľovi žalobu o zaplatenie sumy 16 000 poľských zlotých (PLN) (približne 3 450 eur), zvýšenú o úroky a trovy konania. Sąd Rejonowy w Dąbrowie Górniczej (Okresný súd Dąbrowa Górnicza, Poľsko) vydal rozhodnutie vo veci samej v podobe platobného rozkazu. Uvedený spotrebiteľ podal proti tomuto rozhodnutiu odpor. Tento odpor bol uznesením tohto okresného súdu zamietnutý.
32 Daný spotrebiteľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť na Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice, Poľsko). Na preskúmanie tejto sťažnosti bolo určené trojčlenné rozhodovacie zloženie, ktoré zahŕňalo sudkyňu A. Z.
33 Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých došlo k vymenovaniu sudkyne A. Z. na Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice), z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že táto sudkyňa, ktorá od roku 1996 pôsobila na Sąd Rejonowy w Jaworznie (Okresný súd Jaworzno, Poľsko), sa stala kandidátkou na voľné miesto sudcu Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice).
34 Po predbežnom stanovisku ku kandidatúre sudkyne A. Z., ktoré vydalo kolégium Sąd Apelacyjny w Katowicach (Odvolací súd Katovice, Poľsko), sa zhromaždenie zástupcov sudcov z obvodu tohto súdu zdržalo vydania stanoviska k tejto kandidatúre. Toto zhromaždenie totiž 14. januára 2019 prijalo uznesenie, v ktorom uviedlo, že sa zdržuje účasti na postupe vymenovania sudcov na voľné miesta na uvedenom súde a na sądy okręgowe (krajské súdy) v obvode tohto súdu, a to vzhľadom na svoje obavy týkajúce sa postavenia a spôsobu fungovania KRS, ktorá má zohrávať úlohu v takomto postupe vymenovania.
35 Okrem toho uznesením prijatým v ten istý deň zhromaždenie zástupcov sudcov z obvodu Sąd Apelacyjny w Katowicach (Odvolací súd Katovice) uložilo svojmu predsedovi, aby sa jednak zdržal predloženia kandidatúr na voľné miesta sudcov na tomto súde a na Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice) až dovtedy, kým k nim dané valné zhromaždenie nevydaná stanovisko, a jednak aby program na účely prípravy postupov vymenovania odložil na neskorší dátum, až kým nebudú odstránené pochybnosti týkajúce sa KRS.
36 Napriek vyššie uvedeným uzneseniam predseda Sąd Apelacyjny w Katowicach (Odvolací súd Katovice), ktorý je zároveň predsedom valného zhromaždenia sudcov tohto súdu a ktorého za predsedu uvedeného súdu vymenoval minister spravodlivosti, rozhodol o kandidatúre sudkyne A. Z. tak, že bola úspešná. Táto sudkyňa bola vymenovaná za sudcu Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice) prezidentom Poľskej republiky.
37 Na neverejnom zasadnutí, ktoré sa konalo 18. marca 2021, sudca spravodajca rozhodovacieho zloženia uvedeného v bode 32 tohto rozsudku vyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o to, či je toto rozhodovacie zloženie „súdnym orgánom“ vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k vymenovaniu sudkyne A. Z. na Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice). V tomto kontexte sa tento sudca sám obrátil na Súdny dvor na základe § 367 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Skutkové okolnosti vo veci C‑269/21
38 Spor vo veci samej je sporom medzi spotrebiteľmi a bankou vo veci pohľadávky a návrhu na zrušenie zmluvy o úvere znejúcej na cudziu menu.
39 Títo spotrebitelia sa obrátili na Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov) so žalobou, ktorou sa domáhali toho, aby bola tejto banke uložená povinnosť zaplatiť okrem iného sumu 104 537 PLN (približne 22 540 eur), ako aj zrušenia predmetnej zmluvy o úvere so spätnou účinnosťou, opierajúc sa o rozsudok z 3. októbra 2019, Dziubak (C‑260/18, EU:C:2019:819). Okrem toho navrhli nariadenie predbežných opatrení spočívajúcich predovšetkým v tom, aby im bolo umožnené pozastaviť mesačné splátky, ktoré sa majú uhrádzať na základe tejto zmluvy o úvere, a to až do vydania konečného rozsudku v spore vo veci samej.
40 Prejednanie tohto sporu a tohto návrhu na nariadenie predbežných opatrení bolo pridelené rozhodovaciemu zloženiu predstavovanému samosudcom Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov), ktorý je v tejto veci vnútroštátnym súdom, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
41 Uznesením z 9. októbra 2020 tento súd uvedenému návrhu vyhovel.
42 Uvedená banka podala proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Na preskúmanie tejto sťažnosti bolo určené rozhodovacie zloženie troch sudcov pôsobiacich na Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov). Jedným z členov tohto rozhodovacieho zloženia je sudkyňa A. T., ktorá bola zároveň vymenovaná za sudkyňu spravodajkyňu a ktorá uvedenému rozhodovaciemu zloženiu predsedala. Dané rozhodovacie zloženie rozhodlo tak, že uvedené uznesenie zmenilo a návrh na nariadenie predbežných opatrení zamietlo v celom rozsahu. Keďže proti takémuto rozhodnutiu už nebolo možné podať opravný prostriedok, vec bola vrátená vnútroštátnemu súdu na rozhodnutie vo veci samej.
43 Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých došlo k vymenovaniu sudkyne A. T. na Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov), z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že táto sudkyňa, ktorá od roku 2009 pôsobila na Sąd Rejonowy dla Krakowa‑Krowodrzy w Krakowie (Okresný súd pre Krakov – Krowodrza v Krakove, Poľsko), sa stala kandidátkou na voľné miesto sudcu Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov). Uvedená sudkyňa bola jediným kandidátom na toto miesto. Vnútroštátny súd uvádza, že mnohí sudcovia sądy rejonowy (okresné súdy) sa už na týchto výberových konaniach nezúčastňujú, a to napriek svojej bohatej praxi, z dôvodu, že postup menovania sudcov všeobecných súdov už nie je v súlade s Ústavou, predovšetkým z dôvodu, že rozhodnutia KRS, ktorá sa stala vysoko spolitizovanou, už nie sú založené na objektívnych kritériách a uprednostňujú kandidátov podporovaných predsedami súdov, ktorí boli vymenovaní ministrom spravodlivosti.
44 Kolegium Sądu Okręgowego w Krakowie (kolégium Krajského súdu Krakov, Poľsko) vydalo stanovisko ku kandidatúre sudkyne A. T. na zasadnutí 1. júna 2020.
45 Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že väčšinu členov tohto kolégia tvorí predseda Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov) a predsedovia sądy rejonowe (okresné súdy), ktorých menovanie priamo ovplyvňuje minister spravodlivosti. Tento súd dodáva, že kandidatúra sudkyne A. T. nepodliehala stanovisku valného zhromaždenia sudcov Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov), keďže poľský zákonodarca odstránil akýkoľvek reálny vplyv orgánov sudcovskej samosprávy na postup menovania sudcov v Poľsku. Od 14. februára 2020, a konkrétne po tom, čo po novelizácii nadobudol účinnosť § 58 zákona o všeobecných súdoch, sa už totiž stanovisko tohto zhromaždenia nevyžaduje.
46 Dňa 7. júla 2020 prijala KRS uznesenie, v ktorom odporučila vymenovanie sudkyne A. T. do funkcie sudkyne Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov). Prezident Poľskej republiky uskutočnil toto vymenovanie 4. februára 2021.
47 Okolnosti uvedeného vymenovania privádzajú vnútroštátny súd k pochybnostiam, pokiaľ ide o to, či je skladba trojčlenného rozhodovacieho zloženia, ktoré je uvedené v bode 42 tohto rozsudku a ktoré rozhodlo o sťažnosti banky podanej proti jeho uzneseniu z 9. októbra 2020, v súlade s právom Únie, a v dôsledku toho aj pokiaľ ide o platnosť rozhodnutia prijatého týmto rozhodovacím zložením. Tento súd sa v tomto kontexte zamýšľa nad tým, či je viazaný uznesením tohto rozhodovacieho zloženia, ktorým boli zrušené ním vydané predbežné opatrenia, alebo či by sa v rámci systému náhodného prideľovania vecí malo určiť nové rozhodovacie zloženie, nezahŕňajúce sudkyňu A. T., na opätovné preskúmanie tejto sťažnosti.
Odôvodnenie návrhov na začatie prejudiciálneho konania a otázky položené vo veciach C‑181/21 a C‑269/21
48 Vnútroštátne súdy v podstate poznamenávajú, že na rozdiel od iných vecí, o ktorých Súdny dvor doposiaľ rozhodoval, sa veci C‑181/21 a C‑269/21 týkajú vymenovania do funkcie sudcu na všeobecných súdoch, a nie na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd).
49 V tejto súvislosti poukazujú na nemalý počet zmien súvisiacich s nedávnymi reformami súdnictva v Poľsku, pokiaľ ide o zloženie KRS a orgánov sudcovskej samosprávy a ich príslušné úlohy v procese vymenovania do takýchto funkcií, ako aj súdne preskúmanie zákonnosti týchto vymenovaní. Tieto jednotlivé skutočnosti ich privádzajú k vyjadreniu pochybností o tom, či rozhodovacie zloženia zahŕňajúce sudcov, ktorí boli vymenovaní po uskutočnení takéhoto procesu, predstavujú „súdny orgán“ predovšetkým v zmysle práva Únie.
50 Za týchto okolností Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice) a Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov) rozhodli prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky, ktoré sú vo veciach C‑181/21 a C‑269/21 formulované takmer totožne:
„1. Majú sa článok 2 a článok 19 ods. 1 ZEÚ, ako aj článok 6 ods. 1 až 3 ZEÚ v spojení s článkom 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že:
a) za súd zriadený zákonom v zmysle práva Únie sa nepovažuje súd, v ktorého zložení rozhoduje osoba vymenovaná do funkcie sudcu tohto súdu v rámci procesu, na ktorom sa nezúčastnili orgány sudcovskej samosprávy, ktoré sú obsadzované prevažne nezávisle od zákonodarnej a výkonnej moci, v situácii, v ktorej je s ohľadom na ústavné tradície dotknutého členského štátu nevyhnutná účasť orgánu sudcovskej samosprávy spĺňajúceho tieto požiadavky na procese vymenovania sudcu, s prihliadnutím na inštitucionálny a štrukturálny kontext, keďže:
– existovala požiadavka, aby zhromaždenia sudcov vyjadrili svoje stanovisko ku kandidatúre na funkciu sudcu, ktorá bola zámerne opomenutá v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi a stanoviskom tohto orgánu sudcovskej samosprávy [(vec C‑181/21), alebo]
existovala požiadavka, aby ku kandidatúre na funkciu sudcu vyjadrilo svoje stanovisko kolégium súdu, pričom tento orgán bol vytvorený tak, že väčšina osôb, ktoré v ňom rozhodovali, bola vymenovaná zástupcom výkonnej moci – konkrétne ministrom spravodlivosti a Prokurator Generalny (generálny prokurátor, Poľsko) [(vec C‑269/21)],
– súčasná [KRS], ktorá bola obsadená v rozpore s poľskými ústavnými a zákonnými normami, nie je nezávislým orgánom a nie sú v nej zástupcovia sudcovskej obce, ktorí by boli do nej vymenovaní nezávisle od výkonnej a zákonodarnej moci, a preto nedošlo k platnému podaniu návrhu na vymenovanie do funkcie sudcu podľa vnútroštátneho práva,
– účastníci výberového konania, v ktorom išlo o vymenovanie, nemali právo obrátiť sa na súd v zmysle článku 2 a článku 19 ods. 1 ZEÚ, ako aj článku 6 ods. 1 až 3 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty,
b) požiadavku nezávislého súdu zriadeného zákonom nespĺňa súd, v ktorého zložení rozhoduje osoba, ktorá bola vymenovaná do funkcie sudcu tohto súdu v procese závislom od svojvoľného zásahu výkonnej moci, na ktorom sa nezúčastnili orgány sudcovskej samosprávy, ktoré sú obsadzované prevažne nezávisle od zákonodarnej a výkonnej moci, alebo iný orgán zaručujúci objektívne posúdenie kandidáta, vzhľadom na to, že účasť orgánov sudcovskej samosprávy alebo iného orgánu nezávislého od výkonnej a zákonodarnej moci a zaručujúceho objektívne posúdenie kandidáta v procese vymenovania sudcu je v kontexte právnej tradície Únie, zakotvenej v uvedených ustanoveniach ZEÚ a Charty a tvoriacej základ únie práva, akou je Európska únia, nevyhnutná na to, aby bolo možné konštatovať, že vnútroštátny súd zaručuje požadovanú úroveň účinnej súdnej ochrany vo veciach upravených právom Únie, a teda že sú zaručené zásady deľby moci, rovnováhy mocí a právneho štátu?
2. Majú sa článok 2 a článok 19 ods. 1 ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že ak na súde pôsobí osoba vymenovaná za okolností uvedených v [prvej otázke]:
a) bránia tieto články uplatneniu ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré zverujú preskúmanie zákonnosti vymenovania takejto osoby do funkcie sudcu do výlučnej právomoci [senátu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné], zloženého výlučne z osôb vymenovaných do funkcie sudcov za okolností uvedených v [prvej otázke], a ktoré zároveň požadujú, aby sa neprihliadalo na námietky týkajúce sa vymenovania do funkcie sudcu s ohľadom na inštitucionálny a systémový kontext,
b) v záujme zabezpečenia účinnosti práva Únie si tieto články vyžadujú, aby sa vnútroštátne právne predpisy vykladali tak, že umožnia súdu z úradnej moci vylúčiť takúto osobu z rozhodovania vo veci na základe – analogicky uplatnených – pravidiel o vylúčení sudcov nespôsobilých na rozhodovanie (iudex inhabilis)?“
Konanie na Súdnom dvore
O spojení vecí C‑181/21 a C‑269/21
51 Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora z 5. mája 2021 boli veci C‑181/21 a C‑269/21 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.
O návrhoch na uplatnenie skráteného súdneho konania
52 Vnútroštátne súdy podali návrh na to, aby boli tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania prejednané v skrátenom súdnom konaní na základe článku 105 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Na podporu svojich návrhov uviedli, že uplatnenie tohto konania je odôvodnené skutočnosťou, že na všeobecných súdoch pôsobí minimálne niekoľko stoviek osôb a tieto osoby na daných súdoch vydávajú stále sa zvyšujúci počet rozhodnutí, pričom však podľa ich názoru došlo pri vymenovaní týchto osôb do funkcií sudcu takéhoto súdu k „flagrantnému porušeniu noriem poľského práva upravujúcich menovanie sudcov“. Za týchto okolností je potrebné odpovedať na položené otázky v čo najkratšom čase, aby sa v záujme osôb podliehajúcich súdnej právomoci, riadneho výkonu spravodlivosti a právnej istoty rozptýlili pochybnosti týkajúce sa fungovania všeobecných súdov, na ktorých pôsobia obidvaja sudcovia, ktorých vymenovanie je predmetom prejednávaných vecí, a to vzhľadom na požiadavky týkajúce sa nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom.
53 Článok 105 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že na návrh vnútroštátneho súdu, alebo výnimočne i bez návrhu, môže predseda Súdneho dvora, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu, po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta, rozhodnúť, že prejudiciálne konanie prebehne v skrátenom konaní.
54 Je potrebné pripomenúť, že takéto skrátené súdne konanie predstavuje procesný nástroj určený na riešenie mimoriadnej naliehavej situácie (rozsudok z 21. decembra 2021, Randstad Italia, C‑497/20, EU:C:2021:1037, bod 37 a citovaná judikatúra).
55 V predmetnom prípade predseda Súdneho dvora 5. mája 2021 po vypočutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta rozhodol, že nie je opodstatnené vyhovieť návrhom uvedeným v bode 52 tohto rozsudku. Skutočnosť, že sa položené otázky týkajú fungovania všeobecných súdov, na ktorých pôsobí veľký počet takých sudcov, akými sú sudcovia, o ktorých vymenovanie ide v prejednávaných veciach, totiž nepredstavuje dôvod zakladajúci mimoriadnu naliehavosť, pričom však táto je nevyhnutná na odôvodnenie prejednania v skrátenom súdnom konaní. To isté platí aj pre skutočnosť, že rozhodnutiami každodenne prijímanými sudcami, ktorých vymenovania sú v týchto veciach spochybnené, je potenciálne dotknutý značný počet osôb podliehajúcich súdnej právomoci. Napokon z citlivej povahy uvedených otázok nevyplýva nevyhnutnosť prejednania týchto otázok bez zbytočného odkladu v zmysle článku 105 ods. 1 rokovacieho poriadku.
O právomoci Súdneho dvora
56 Poľská vláda, ktorú na pojednávaní podporili Prokuratura Okręgowa w Katowicach (Krajská prokuratúra Katovice, Poľsko) a Prokuratura Okręgowa w Krakowie (Krajská prokuratúra Krakov, Poľsko), v podstate tvrdí, že problematiky týkajúce sa organizácie súdnictva členských štátov, akými sú problematiky vyjadrené v položených otázkach, patria do výlučnej právomoci členských štátov, a nie do vecnej pôsobnosti práva Únie.
57 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch nepochybne patrí do ich právomoci, nič to nemení na skutočnosti, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie, čo pre ne osobitne platí, pokiaľ ide o vnútroštátne pravidlá týkajúce sa prijímania rozhodnutí o vymenovaní sudcov a prípadne pravidlá týkajúce sa súdneho preskúmania uplatniteľného v súvislosti s takýmito postupmi vymenúvania [rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie), C‑508/19, EU:C:2022:201, bod 56, ako aj citovaná judikatúra].
58 Okrem toho zo znenia položených otázok jasne vyplýva, že sa netýkajú výkladu poľského práva, ale ustanovení práva Únie, ktoré sú v nich uvedené.
59 Z uvedeného vyplýva, že Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o týchto návrhoch na začatie prejudiciálneho konania.
O prípustnosti návrhov na začatie prejudiciálneho konania
60 Vo veci C‑181/21 poľská vláda spochybňuje prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pričom v podstate predovšetkým tvrdí, že právomoc predložiť Súdnemu dvoru otázky, ktoré sú položené v tejto veci, má iba rozhodovacie zloženie pozostávajúce z troch sudcov, pred ktorým prebieha konanie vo veci samej, a nie sudca z tohto rozhodovacieho zloženia konajúci sám.
61 Vo veci C‑269/21 táto vláda tvrdí, že podľa poľských procesných predpisov vnútroštátny súd v tejto veci nemá právomoc preskúmať zákonnosť trojčlenného rozhodovacieho zloženia, ktoré vydalo uznesenie, ktorým sa právoplatne rozhodlo o návrhu na nariadenie predbežných opatrení podaného žalobcami vo veci samej, a osobitne zákonnosť vymenovania sudkyne A. T., ktorá zasadala v tomto rozhodovacom zložení. Táto vláda, ktorú na pojednávaní pred Súdnym dvorom podporila Komisia, sa domnieva, že za týchto okolností odpoveď Súdneho dvora na otázky, ktoré položil tento vnútroštátny súd, nie je nevyhnutná na účely rozhodnutia sporu vo veci samej.
62 V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane zdôraznil, že konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporov, ktoré prejednávajú, pričom odôvodnením návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale potreba, ktorá je vnútorne spätá s efektívnym riešením určitého sporu [rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu –Vymenovanie), C‑508/19, EU:C:2022:201, bod 60, ako aj citovaná judikatúra].
63 Ako vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, ktorá mu bola predložená [rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie), C‑508/19, EU:C:2022:201, bod 61, ako aj citovaná judikatúra].
64 Súdny dvor tak opakovane pripomenul, že zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva, že prejudiciálne konanie predovšetkým predpokladá, že pred vnútroštátnymi súdmi skutočne prebieha konanie, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, pri ktorom budú môcť zohľadniť rozsudok v prejudiciálnom konaní [rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie), C‑508/19, EU:C:2022:201, bod 62, ako aj citovaná judikatúra].
65 V rámci takéhoto konania tak musí medzi týmto sporom a ustanoveniami práva Únie, o ktorých výklad sa žiada, existovať taká spojitosť, aby tento výklad bol objektívne nevyhnutný na rozhodnutie, ktoré musí vnútroštátny súd prijať (rozsudok z 26. marca 2020, Miasto Łowicz a Prokurator Generalny, C‑558/18 a C‑563/18, EU:C:2020:234, bod 48, ako aj citovaná judikatúra).
66 V predmetnom prípade, pokiaľ ide o vec C‑181/21, treba na úvod zdôrazniť, že tak ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženého v tejto veci, tento návrh bol Súdnemu dvoru predložený zo strany sudcu, ktorý je vo veci samej sudcom spravodajcom v rámci trojčlenného rozhodovacieho zloženia. Tento sudca má pochybnosti o tom, či je skladba tohto rozhodovacieho zloženia v súlade predovšetkým s článkom 19 ods. 1 ZEÚ a článkom 47 Charty, a to z dôvodu, že členom uvedeného rozhodovacieho zloženia je sudkyňa A. Z., ktorá bola vymenovaná podľa postupu platného v nadväznosti na uskutočnenie reforiem poľského systému súdnictva.
67 Vnútroštátny súd sa tak svojimi prejudiciálnymi otázkami pýta, či sudca, ktorý je vo veci samej členom toho istého rozhodovacieho zloženia ako on sám a ktorý bol vymenovaný za určitých osobitných okolností, spĺňa požiadavky, ktoré sú vnútorne späté s nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom v zmysle práva Únie.
68 V tejto súvislosti je pravda, že každý súd má povinnosť overiť, či je vzhľadom na svoje zloženie nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom predovšetkým v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ak v tejto otázke vzniknú vážne pochybnosti, pričom toto overenie je nevyhnutné pre dôveru, ktorú musia súdy demokratickej spoločnosti vzbudzovať u osoby podliehajúcej súdnej právomoci [rozsudky z 26. marca 2020, Preskúmanie Simpson/Rada a HG/Komisia, C‑542/18 RX‑II a C‑543/18 RX‑II, EU:C:2020:232, bod 57, ako aj z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), C‑204/21, EU:C:2023:442, bod 129, ako aj citovaná judikatúra].
69 Nič to však nemení na skutočnosti, že to, aby bolo poskytnutie výkladu, o ktorý je Súdny dvor požiadaný v rámci prejudiciálneho konania, nevyhnutné v zmysle článku 267 ZFEÚ, si vyžaduje, aby samotný vnútroštátny súd, ktorý sa – tak ako vnútroštátny sudca vo veci C‑181/21 – rozhodne obrátiť na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, mohol vyvodiť dôsledky z tohto výkladu tak, že s ohľadom na tento výklad posúdi zákonnosť vymenovania iného sudcu toho istého rozhodovacieho zloženia, a prípadne navrhne vylúčenie tohto sudcu.
70 Ani z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ani zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii vo veci C‑181/21, pritom nevyplýva, že by podľa noriem vnútroštátneho práva sudca, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci, mohol takto konať sám.
71 Nezdá sa teda, že by samotný tento sudca mohol zohľadniť prípadné odpovede Súdneho dvora na jeho prejudiciálne otázky.
72 Výklad ustanovení práva Únie, o ktorý sa žiada vo veci C‑181/21, tak nezodpovedá objektívnej potrebe spojenej s rozhodnutím, ktoré by vnútroštátny sudca mohol prijať vo veci samej sám.
73 V dôsledku uvedeného sa návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑181/21 musí považovať za návrh na formulovanie poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky v zmysle judikatúry citovanej v bode 62 tohto rozsudku, a preto je neprípustný.
74 Pokiaľ ide o vec C‑269/21, treba uviesť, že v návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženom v tejto veci samotný vnútroštátny súd zdôrazňuje, že proti uzneseniu trojčlenného rozhodovacieho zloženia Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov), ktorým bolo zmenené jeho vlastné rozhodnutie a bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežných opatrení podaný dotknutými spotrebiteľmi, už nie je možné podať opravný prostriedok. Poukazuje však na právnu neistotu, ktorá sa spája s prijatím tohto uznesenia, pre pochybnosti o zákonnosti skladby rozhodovacieho zloženia, ktoré ho vydalo, z dôvodu prítomnosti sudkyne A. T. Tento súd pritom neuvádza žiadne ustanovenie poľského procesného práva, ktoré by mu priznávalo právomoc – a to navyše v rozhodovacom zložení predstavovanom samosudcom, – vykonať preskúmanie súladu právoplatného uznesenia, ktoré bolo vydané na základe takéhoto návrhu trojčlenným rozhodovacím zložením, predovšetkým s právom Únie.
75 Okrem toho zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že o návrhu na nariadenie predbežných opatrení vo veci samej bolo právoplatne rozhodnuté uznesením, ktoré je v zmysle článku 365 Občianskeho súdneho poriadku pre vnútroštátny súd záväzné, a že tento súd nemá právomoc ani „vylúčiť“ sudcu, ktorý je členom rozhodovacieho zloženia, ktoré toto uznesenie vydalo, ani ho spochybniť.
76 Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 74 a 75 tohto rozsudku sa nezdá, že by vnútroštátny súd vo veci C‑269/21 mal na základe noriem vnútroštátneho práva právomoc posúdiť zákonnosť – predovšetkým z hľadiska práva Únie – trojčlenného rozhodovacieho zloženia, ktoré vydalo uznesenie, ktorým sa právoplatne rozhodlo o návrhu na nariadenie predbežných opatrení, a osobitne zákonnosť podmienok vymenovania sudkyne A. T., a prípadne toto uznesenie spochybniť.
77 Z týchto skutočností totiž vyplýva, že trojčlenné rozhodovacie zloženie zahŕňajúce sudkyňu A. T., ktoré zmenilo prvostupňové uznesenie vnútroštátneho súdu, zamietlo návrh na nariadenie predbežných opatrení žalobcov vo veci samej v celom rozsahu. Konanie o tomto návrhu, ktorý podali títo žalobcovia súbežne so svojou žalobou vo veci samej, tak bolo právoplatne skončené.
78 Otázky položené vo veci C‑269/21 sa teda inherentne týkajú štádia konania vo veci samej, ktoré bolo právoplatne skončené a ktoré je samostatné vo vzťahu k sporu vo veci samej, jedine o ktorom konanie pred vnútroštátnym súdom naďalej prebieha [pozri analogicky rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie), C‑508/19, EU:C:2022:201, bod 71, ako aj citovaná judikatúra]. Nezodpovedajú tak objektívnej potrebe, ktorá je vnútorne spätá s riešením tohto sporu, ale ich cieľom je dosiahnuť to, aby Súdny dvor vykonal všeobecné posúdenie postupu menovania sudcov všeobecných súdov v Poľsku, ktoré nie je spojené s potrebami uvedeného sporu.
79 Z toho vyplýva, že uvedené otázky prekračujú rámec súdneho preskúmania, ktoré prináleží Súdnemu dvoru podľa článku 267 ZFEÚ [pozri analogicky rozsudok z 22. marca 2022, Prokurator Generalny (Disciplinárny senát Najvyššieho súdu – Vymenovanie), C‑508/19, EU:C:2022:201, bod 82 a citovanú judikatúru].
80 Za týchto okolností treba konštatovať, že aj návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑269/21 je neprípustný.
81 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy sú tieto návrhy na začatie prejudiciálneho konania neprípustné.
O trovách
82 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnymi súdmi, o trovách konania rozhodnú tieto vnútroštátne súdy. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
Návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré boli podané rozhodnutím Sąd Okręgowy w Katowicach (Krajský súd Katovice, Poľsko) z 18. marca 2021 a rozhodnutím Sąd Okręgowy w Krakowie (Krajský súd Krakov, Poľsko) z 31. marca 2021, sú neprípustné.
Podpisy