Predbežné znenie

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 11. januára 2024(1)

Vec C‑48/22 P

Google LLC,

Alphabet, Inc.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Všeobecné vyhľadávanie na internete – Špecializované vyhľadávanie produktov na internete – Rozhodnutie konštatujúce porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP – Zneužívanie prostredníctvom pákového efektu – Hospodárska súťaž na základe kvality – Rozdielne zaobchádzanie prostredníctvom sebauprednostňovania – Prednostné zobrazovanie výsledkov vlastnej špecializovanej služby vyhľadávania – Potenciálne účinky vylúčenia – Kontrafaktuálna analýza – Hypotetický rovnako efektívny konkurent“

I.      Úvod

1.        Odvolanie, ktoré podali Google LLC a Alphabet Inc. (ďalej len „odvolateľky“), smeruje proti rozsudku Všeobecného súdu z 10. novembra 2021, Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping)(2) (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Všeobecný súd v tomto rozsudku v podstate zamietol žalobu, ktorú podali odvolateľky proti rozhodnutiu Európskej komisie Google Search (Shopping) z 27. júna 2017(3) (ďalej len „sporné rozhodnutie“). Komisia v tomto rozhodnutí konštatovala, že Google zneužila svoje dominantné postavenie na rôznych vnútroštátnych trhoch so všeobecnými službami vyhľadávania na internete a so špecializovanými službami vyhľadávania produktov v zmysle článku 102 ZFEÚ. Toto zneužitie spočívalo najmä v tom, že Google pri zobrazovaní výsledkov vyhľadávania na svojej stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania znevýhodňovala konkurenčné služby porovnávania produktov vo vzťahu k svojej vlastnej službe porovnávania produktov. Odvolateľky svojou žalobou navrhli zrušiť sporné rozhodnutie a subsidiárne znížiť pokutu, ktorá im bola uložená v tomto rozhodnutí.

2.        Právne otázky týkajúce sa článku 102 ZFEÚ, ktoré vznikajú v prejednávanej veci, majú veľký právny a praktický význam.

3.        Po prvé treba objasniť, za akých podmienok sa rozdielne zaobchádzanie s konkurentmi zo strany podniku v dominantnom postavení, najmä v podobe sebauprednostňovania na digitálnych trhoch, odkláňa od (obvyklých) prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality, a preto ho možno považovať za zneužitie. Obzvlášť sporná je otázka, či sa na tento účel uplatnia prísne kritériá na uznanie zneužitia v dôsledku odmietnutia prístupu k „základnému zariadeniu“, ktoré sú uznané okrem iného v rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner(4) (ďalej len „rozsudok Bronner“).

4.        Po druhé treba spresniť ďalšie kritériá, ktoré umožňujú konštatovať správanie v rozpore s článkom 102 ZFEÚ. K nim patrí otázka, či a akým spôsobom musí Komisia prostredníctvom kontrafaktuálnej analýzy preukázať, že toto správanie vyvoláva prinajmenšom potenciálne účinky vylučovania. Okrem toho treba objasniť, či je na preukázanie takého účinku vylučovania v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, potrebné, aby Komisia preskúmala kritérium rovnako efektívneho konkurenta(5).

II.    Skutkový stav

A.      Okolnosti predchádzajúce sporu

5.        Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 20 napadnutého rozsudku a možno ich zhrnúť takto.

6.        Google je spoločnosť so sídlom v Mountain View, Kalifornia (Spojené štáty), ktorá celosvetovo ponúka okrem iného rôzne funkcie vyhľadávania na internete. Najznámejšou z nich je všeobecný vyhľadávač dostupný na internetovej adrese www.google.com, resp. na príslušných regionálnych internetových adresách. Alphabet, ktorá má tiež sídlo v Mountain View, je od 2. októbra 2015 jediným akcionárom spoločnosti Google a materskou spoločnosťou koncernu, ku ktorému patrí aj Google.

7.        Používatelia internetu môžu zadaním hľadaných výrazov na internetovej stránke spoločnosti Google začať vyhľadávanie. Výsledky vyhľadávania sa triedia podľa relevantnosti na základe rozličných kritérií pomocou rôznych algoritmov a následne sa zobrazujú.

8.        V prejednávanej veci je dôležité najmä rozlišovanie medzi všeobecným vyhľadávaním a špecializovaným vyhľadávaním informácií na internete. Predmetom všeobecného vyhľadávania môžu byť rôzne účely vyhľadávania a hľadané výrazy. Špecializované vyhľadávanie naopak sleduje špecifický účel vyhľadávania s ohľadom na určité produkty, služby, obsahy alebo informácie. Na základe hľadaných výrazov zadaných používateľmi vykonáva Google všeobecné vyhľadávanie, špecializované vyhľadávanie alebo kombináciu oboch vyhľadávaní a prezentuje im výsledky pomocou algoritmov.

9.        Google v spornom období konkurovala iným prevádzkovateľom všeobecných vyhľadávačov, ako sú AltaVista, Yahoo, Bing alebo Qwant, ktoré čiastočne ponúkali aj špecializované služby vyhľadávania (ďalej len „internetové vyhľadávače“). Okrem toho existovali prevádzkovatelia špecializovaných vyhľadávačov na porovnávanie produktov, ako sú Bestlist, Nextag, IdealPrice, Twenga, Kelkoo alebo Prix.net (ďalej len „služby porovnávania produktov“).

10.      Predmetom sporného rozhodnutia a napadnutého rozsudku je vyhľadávanie produktov a zobrazovanie výsledkov takého vyhľadávania na internetovej stránke spoločnosti Google s výsledkami všeobecného vyhľadávania. Na základe vyhľadávania produktov zobrazí internetový vyhľadávač alebo služba porovnávania produktov ako výsledky rôzne internetové stránky, na ktorých možno kúpiť vyhľadávané produkty. Môžu to byť internetové stránky predajcov alebo predajných platforiem, ako sú eBay alebo Amazon.

11.      Google ponúkala po prvý raz v roku 2002 (v USA), resp. v roku 2004 (v Európe) popri všeobecnom vyhľadávaní samostatné vyhľadávanie produktov. Pomocou databázy naplnenej informáciami predajcov, označovanej ako „produktový index“, sa výsledky vyhľadávania triedili a zobrazovali podľa ich relevantnosti prostredníctvom špecifických algoritmov. Išlo pritom o iné algoritmy vyhľadávania než tie, ktoré sa využívali pri všeobecnom vyhľadávaní na internete pomocou takzvaného postupu „crawling“ na extrahovanie informácií z internetových stránok, ich indexáciu, prevzatie do „indexu webov“ spoločnosti Google, roztriedenie podľa relevantnosti a zobrazenie. Google umožňovala špecializované vyhľadávanie produktov najprv na samostatnej internetovej stránke s označením „Froogle“.

12.      Od roku 2003 (v USA), resp. od roku 2005 (v Európe) začleňovala Google výsledky špecializovaného vyhľadávania produktov do výsledkov všeobecného vyhľadávania. Pritom sa výsledky vyhľadávania produktov do roku 2007 kategorizovali a zobrazovali v opticky zvýraznenom samostatnom „Product OneBox“ vo výsledkoch všeobecného vyhľadávania. Tento box obsahoval aj odkazy na stránky predajcov, ako aj na stránku Froogle s väčším výberom predajcov a predajných platforiem. Mimo Product OneBox sa ako výsledky všeobecného vyhľadávania ďalej zobrazovali internetové stránky iných služieb porovnávania produktov.

13.      V roku 2007 Google podľa vlastného tvrdenia zmenila zobrazovanie výsledkov vyhľadávania produktov vo výsledkoch všeobecného vyhľadávania. Premenovala stránku Froogle na „Product Search“ a Product OneBox na „Product Universal“ a neskôr na „Shopping Units“. Okrem toho doplnila výsledky vyhľadávania produktov fotografiami a podrobnejšími informáciami, predovšetkým o cene produktov a ich hodnotení zo strany zákazníkov. Výsledky všeobecného vyhľadávania, v ktorých sa zobrazovali aj stránky iných služieb porovnávania produktov, naopak naďalej obsahovali len jednoduchý modrý odkaz bez fotografií alebo textu. Mechanizmus s názvom „Universal Search“ umožňoval, aby boli na stránke so všeobecnými výsledkami produkty pochádzajúce z Product OneBox, resp. Product Universal umiestnené na rovnakej úrovni ako výsledky všeobecného vyhľadávania. Od septembra 2010 Google v Európe umožňovala inzerentom a používateľom internetu, aby si po kliknutí na text prezreli fotografie vyhľadávaných produktov a ponúkané ceny vo zväčšenom formáte v porovnaní s pôvodným zobrazením textu.

14.      Popri odlišnom optickom zobrazovaní výsledkov vyhľadávania produktov v Product Universal alebo Shopping Units v porovnaní so všeobecným vyhľadávaním zaviedla Google – podľa konštatovaní uvedených v spornom rozhodnutí(6) – od roku 2011 špeciálne algoritmy úprav, najmä algoritmus „Panda“. Ten sa uplatňoval len na výsledky všeobecného vyhľadávania s cieľom roztriediť ich podľa relevantnosti, no nie na výsledky vyhľadávania produktov služby porovnávania produktov spoločnosti Google, ktoré boli zobrazené v Product Universal alebo v Shopping Units.

15.      Od 2013 zobrazoval internetový vyhľadávač spoločnosti Google výsledky vyhľadávania produktov takto: Shopping Units obsahovali pod nadpisom s hľadaným výrazom odkaz na službu porovnávania produktov spoločnosti Google a pod fotografiami produktov odkazy na stránky predajcov a predajných platforiem. Toto zobrazovanie bolo podporované zobrazovaním fotografií, cien a hodnotení zákazníkov. Odkazy na iné služby porovnávania produktov sa naopak nezobrazovali v Shopping Units, ale naďalej len ako výsledky všeobecného vyhľadávania pomocou jednoduchého modrého odkazu.

16.      Podľa zistení Komisie, ktoré sú zhrnuté v napadnutom rozsudku – a ktoré v odvolacom konaní už nie sú sporné –(7), malo uplatňovanie algoritmu Panda za následok, že internetové stránky iných služieb porovnávania produktov sa často zobrazovali nižšie vo všeobecných výsledkoch vyhľadávania, keďže len odkazovali na internetové stránky iných obchodníkov a predajné platformy, pričom však nebol prezentovaný vlastný obsah. Tieto algoritmy sa však neuplatňovali na službu porovnávania produktov spoločnosti Google napriek skutočnosti, že mala mnoho spoločných vlastností s konkurenčnými službami porovnávania produktov, vďaka ktorým by bola náchylná na rovnaké zníženie pozície vo všeobecných výsledkoch. V dôsledku toho sa od zavedenia Product Universal výsledky služby porovnávania produktov spoločnosti Google vo väčšine prípadov umiestňovali buď nad všetkými všeobecnými výsledkami vyhľadávania alebo na úrovni prvých všeobecných výsledkov, teda na veľmi dobre viditeľnom mieste, pričom cieľom toho bolo podľa interného emailu spoločnosti Google „výrazne zvýšiť návštevnosť“. Viditeľnosť odkazov na iné služby porovnávania produktov bola koncom roka 2010 najvyššia a po spustení algoritmu Panda v Spojenom kráľovstve, Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku utrpela náhly a značný pokles. Ich zobrazovanie bolo naďalej obmedzené na uvedenie jednoduchého modrého odkazu, t. j. bez dodatočných fotografií a informácií o produktoch, cenách a predajcoch. Okolnosť, že Shopping Units s výsledkami vyhľadávania produktov služby porovnávania produktov spoločnosti Google nepodliehali rovnakým mechanizmom triedenia, najmä algoritmu Panda, a boli zobrazené na veľmi dobre viditeľnom mieste, pričom boli zvýraznené v „boxe“, vysoko vo všeobecných výsledkoch vyhľadávania, spolu so zobrazovaním s bohatšími grafickými vlastnosťami vrátane fotografií a dynamických informácií, ako to Google zamýšľala, viedlo k vyššej miere prekliknutí zo strany používateľov internetu, a teda k zvýšeniu jej príjmov.

17.      Predmetom tohto konania je kombinácia postupov uplatňovaných od roku 2008, ktorá údajne viedla k uprednostňovaniu výsledkov vyhľadávania vlastnej služby porovnávania produktov spoločnosti Google na stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania v porovnaní s výsledkami vyhľadávania konkurenčných služieb porovnávania produktov (ďalej len „vytýkaný postup“).

B.      Správne konanie a sporné rozhodnutie

18.      Od roku 2009 dostala Komisia viaceré sťažnosti týkajúce sa vyššie opísanej praxe spoločnosti Google. Dňa 30. novembra 2010 začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. 773/2004(8). Toto konanie vyústilo 13. marca 2013 do prijatia predbežného posúdenia Komisie na základe článku 9 nariadenia (ES) č. 1/2003(9). Komisia po vypočutí sťažovateľov zamietla návrhy záväzkov, ktoré Google následne predložila v období od apríla 2013 do januára 2014. Dňa 15. apríla 2015 sa Komisia vrátila k postupu zistenia porušenia podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 a prijala oznámenie námietok adresované spoločnosti Google. Dňa 14. júla 2016 nasledovalo doplňujúce oznámenie námietok.

19.      Podrobnosti priebehu správneho konania sú opísané v bodoch 21 až 39 napadnutého rozsudku.

20.      Dňa 27. júna 2017 vydala Komisia sporné rozhodnutie.

21.      V tomto rozhodnutí sa dospelo k záveru, že Google zneužívala svoje dominantné postavenie na trhoch so všeobecnými službami vyhľadávania na internete a so špecializovanými službami vyhľadávania produktov podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP. Toto zneužívanie spočívalo v tom, že Google vo výsledkoch vyhľadávania svojho všeobecného vyhľadávača zobrazovala výsledky svojej služby porovnávania produktov opticky výraznejšie než výsledky konkurenčných služieb porovnávania produktov a len na posledné uvedené výsledky uplatňovala algoritmus Panda. Táto prax viedla k tomu, že návštevnosť internetovej stránky spoločnosti Google s výsledkami vyhľadávania produktov z jej internetovej stránky na účely všeobecného vyhľadávania sa zvýšila a návštevnosť internetových stránok konkurenčných služieb porovnávania produktov sa znížila. To malo potenciálne účinky spočívajúce v narušení hospodárskej súťaže tak na rôznych vnútroštátnych trhoch so všeobecnými službami vyhľadávania na internete, ako aj na vnútroštátnych trhoch so špecializovanými službami vyhľadávania produktov. Z územného a časového hľadiska Komisia konštatovala také zneužitie od januára 2008 spolu v trinástich krajinách EHP v rôznych obdobiach, a to v Belgicku, Českej republike, Dánsku, Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku, Rakúsku, Poľsku, Švédsku, Spojenom kráľovstve a Nórsku.

22.      Komisia odôvodnila tieto závery v spornom rozhodnutí v podstate takto.(10)

23.      Komisia rozlišuje medzi dvoma digitálnymi trhmi, konkrétne trhom so všeobecnými službami vyhľadávania na internete (ďalej len „trh so všeobecnými vyhľadávacími službami“) a trhom so špecializovanými službami vyhľadávania produktov na internete alebo službami porovnávania produktov (ďalej len „trh so špecializovanými službami vyhľadávania produktov“), pričom oba majú vnútroštátny charakter.(11) Pokiaľ ide o prvý trh, uvádza, že všeobecné služby vyhľadávania, ktoré sa ponúkajú na internetových stránkach – v zmysle „obojstranných“ platforiem – si navzájom konkurujú, aby motivovali čo najviac používateľov internetu k (bezplatnému) používaniu a týmto spôsobom posilnili dopyt inzerentov po (platenom) komerčnom využívaní.(12)

24.      Na vnútroštátnych trhoch so všeobecnými vyhľadávacími službami Komisia konštatovala veľmi veľké prekážky vstupu. Na to, aby bolo možné vstúpiť na tieto trhy, sú potrebné značné investície. Internetový vyhľadávač môže dobre fungovať len vtedy, ak dostatočný počet používateľov zadal značný počet vyhľadávacích dopytov. Okrem toho predpokladom dostatočného financovania je, aby sa na internetovej stránke tohto vyhľadávača zobrazoval dostatok platených reklám. Oba aspekty boli v prospech lídra na trhu a sťažovali vstup na tento trh novým poskytovateľom.(13) Od roku 2008 má Google dominantné postavenie na všetkých vnútroštátnych trhoch so všeobecnými vyhľadávacími službami v EHP s výnimkou Českej republiky (tam má toto postavenie až od roku 2011).(14)

25.      Pokiaľ ide o vnútroštátne trhy špecializovaných služieb vyhľadávania produktov, Komisia uviedla, že úspech služby porovnávania produktov závisí predovšetkým od generovaného objemu návštevnosti, teda od počtu kliknutí, ktoré používatelia internetu realizujú na dotknutej internetovej stránke. Značný objem návštevnosti umožňuje službám porovnávania produktov presvedčiť predajcov, aby im poskytli viac údajov o svojich produktoch, a tak zvýšiť svoju ponuku a následne ju zatraktívniť pre predajcov, inzerentov, používateľov internetu a potenciálnych kupujúcich a tým tiež zvýšiť svoje príjmy.(15)

26.      Podľa Komisie vytýkaný postup viedol k tomu, že sa znižovala návštevnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google a v zodpovedajúcej miere sa zvyšovala návštevnosť služby porovnávania produktov spoločnosti Google z týchto stránok. Približne 95 % kliknutí používateľov internetu pripadalo na prvých desať výsledkov všeobecného vyhľadávania na internetovej stránke spoločnosti Google, pričom väčšina z nich pripadala na prvé tri až prvých päť výsledkov, a tak generovalo najväčšiu návštevnosť. Umiestňovanie výsledkov konkurenčných služieb porovnávania produktov nižšie v poradí im spôsobuje veľkú nevýhodu(16), ktorú nemožno efektívne nahradiť inými zdrojmi návštevnosti(17).

27.      Komisia sa domnievala, že vytýkaný postup mal potenciálne účinky spočívajúce v narušení hospodárskej súťaže na vnútroštátnych trhoch so všeobecnými vyhľadávacími službami a so špecializovanými službami vyhľadávania produktov. Na posledných uvedených trhoch môže tento postup spôsobiť, že konkurenti prestanú vykonávať svoju činnosť, negatívne ovplyvnia inovácie a obmedzia možnosti spotrebiteľov získať prístup k najvýkonnejším službám. Štruktúra hospodárskej súťaže na týchto trhoch je tak narušená. Na trhoch so všeobecnými vyhľadávacími službami Google využívala dodatočné príjmy získané v oblasti špecializovaného vyhľadávania produktov, aby posilnila svoje služby všeobecného vyhľadávania a tým získala dominantné postavenie na týchto trhoch.(18)

28.      Komisia uložila za tieto postupy spoločnosti Google pokutu vo výške 2 424 495 000 eur, pričom Alphabet ako jej jediný akcionár spoločne a nerozdielne zodpovedá za túto pokutu do výšky 523 518 000 eur.(19)

C.      Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

29.      Žalobou podanou na Všeobecnom súde 11. septembra 2017 sa odvolateľky domáhali zrušenia sporného rozhodnutia. Subsidiárne navrhli zrušiť alebo znížiť pokutu, ktorá im bola uložená.

30.      Konanie na Všeobecnom súde je podrobne opísané v bodoch 79 až 118 napadnutého rozsudku.

31.      Bureau européen des unions de consommateurs (BEUC), Infederation Ltd (ďalej len „Foundem“), Verband Deutscher Zeitschriftenverleger e. V. (ďalej len „VDZ“), BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger e. V. (ďalej len „BDZV“), Visual Meta GmbH, Twenga, Dozorný úrad EZVO, Kelkoo a Spolková republika Nemecko vstúpili do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Komisie. Computer & Communication Industry Association (ďalej len „CCIA“) vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov odvolateliek.

32.      Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom v ňom Komisia konštatovala porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP prostredníctvom zneužitia dominantného postavenia spoločnosťou Google na trinástich vnútroštátnych trhoch so všeobecnými vyhľadávacími službami. V zostávajúcej časti Všeobecný súd žalobu zamietol a potvrdil konštatovanie uvedené v tomto rozhodnutí, že Google zneužila dominantné postavenie na trinástich vnútroštátnych trhoch so špecializovanými vyhľadávacími službami. Po uplatnení svojej neobmedzenej súdnej právomoci v celom rozsahu potvrdil pokutu, ktorú Komisia uložila odvolateľkám.

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

33.      Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 20. januára 2022 podali odvolateľky odvolanie proti napadnutému rozsudku.

34.      Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 2. februára 2022 odvolateľky požiadali, aby sa s prílohou 2 ich odvolania, ktorá obsahovala sporné rozhodnutie vo verzii zodpovedajúcej prílohe 1 ich žaloby, vo vzťahu k vedľajším účastníkom konania zaobchádzalo dôverne. V prvostupňovom konaní Všeobecný súd už povolil také dôverné zaobchádzanie. Predseda Súdneho dvora uznesením z 22. marca 2022 tejto žiadosti vyhovel.(20)

35.      Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 9. júna 2022 PriceRunner International AB (ďalej len „PriceRunner“) podľa článku 40 ods. 2 Štatútu Súdneho dvora podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Predseda Súdneho dvora uznesením z 1. septembra 2022 tomuto návrhu vyhovel. Toto uznesenie obsahovalo výhradu dôverného zaobchádzania s prílohou 2 odvolania vo vzťahu k spoločnosti PriceRunner a tejto spoločnosti sa povolilo predložiť vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

36.      Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 17. júna 2022 FairSearch AISBL podľa článku 40 ods. 2 Štatútu Súdneho dvora podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Predseda Súdneho dvora uznesením z 1. septembra 2022 zamietol tento návrh.

37.      Odvolateľky navrhujú:

–        zrušiť napadnutý rozsudok,

–        zrušiť sporné rozhodnutie alebo subsidiárne vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby o nej rozhodol,

–        uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a konania na Všeobecnom súde a

–        rozhodnúť, že PriceRunner znáša trovy konania spojené so svojím vedľajším účastníctvom.

38.      Komisia navrhuje:

–        zamietnuť odvolanie a

–        uložiť odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

39.      CCIA navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok, zrušiť sporné rozhodnutie alebo subsidiárne vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby o nej rozhodol, a rozhodnúť, že Komisia znáša trovy konania spojené so svojím vedľajším účastníctvom.

40.      Dozorný úrad EZVO navrhuje zamietnuť odvolanie a uložiť odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

41.      BEUC navrhuje zamietnuť odvolanie a rozhodnúť, že odvolateľky znášajú trovy konania spojené so svojím vedľajším účastníctvom v odvolacom konaní.

42.      Foundem navrhuje zamietnuť odvolanie ako zjavne neprípustné alebo v celom rozsahu ako nedôvodné a rozhodnúť, že odvolateľky znášajú trovy konania spojené so svojím vedľajším účastníctvom.

43.      Kelkoo navrhuje zamietnuť odvolanie v rozsahu, v akom smeruje proti skutkovým zisteniam Všeobecného súdu, ako neprípustné a v zostávajúcej časti ako nedôvodné a rozhodnúť, že odvolateľky znášajú trovy konania spojené so svojím vedľajším účastníctvom.

44.      Ladenzeile (predtým Visual Meta GmbH), BDZV a VDZ navrhujú odvolanie v celom rozsahu zamietnuť a uložiť odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania spojených s ich vedľajším účastníctvom.

45.      Twenga navrhuje zamietnuť odvolacie dôvody odvolateliek, potvrdiť napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie a uložiť odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

46.      PriceRunner navrhuje zamietnuť odvolanie a rozhodnúť, že odvolateľky znášajú trovy konania spojené so svojím vedľajším účastníctvom.

47.      Na pojednávaní konanom 19. septembra 2023 boli vypočuté ústne prednesy účastníkov konania a títo účastníci odpovedali na otázky, ktoré im položil Súdny dvor.

48.      V reakcii na otázku položenú Súdnym dvorom odvolateľky, ako je zaznamenané v zápisnici o pojednávaní, vzali odvolanie späť v rozsahu, v akom smerovalo proti časti napadnutého rozsudku, ktorou Všeobecný súd vyhovel ich žalobnému návrhu (bod 1 výroku).

IV.    Posúdenie

A.      Prípustnosť

49.      Návrhy, ktoré predložili Foundem a Kelkoo, aby sa odvolanie zamietlo ako (zjavne) neprípustné, nemôžu uspieť. Z ich písomných pripomienok ani z ich ústnych prednesov na pojednávaní nevyplýva náležité odôvodnenie takých návrhov.

50.      Najmä tvrdenie, ktoré uvádza Foundem, že odvolanie spočíva na nesprávnom alebo neúplnom opise významných skutkových okolností alebo na ich neprípustnom opätovnom posúdení, nespĺňa požiadavky uznané v judikatúre na preukázanie neprípustnosti odvolania. Odvolanie je neprípustné len v prípade, ak je jeho cieľom dosiahnuť opätovné preskúmanie skutkových okolností alebo dôkazov, čo v zásade nepatrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní.(21) To sa však netýka žiadneho z odvolacích dôvodov uplatnených v tomto odvolaní. Z návrhu, ktorý predložila Foundem, ani z návrhu, ktorý predložila Kelkoo, navyše jednoznačne nevyplýva, či a do akej miery sa údajné spochybnenie skutkových zistení Všeobecného súdu v odvolaní odlišuje od ich údajne nesprávneho právneho posúdenia.

51.      Preto je odvolanie prípustné.

B.      Odvolacie dôvody

52.      Odvolateľky uvádzajú štyri odvolacie dôvody.

53.      V rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky v podstate vytýkajú Všeobecnému súdu, že nezohľadnil, že Google nebola povinná poskytnúť konkurenčným službám porovnávania produktov nediskriminačný prístup k svojej službe vyhľadávania na internete, najmä k „boxom“ určeným pre službu vyhľadávania produktov.

54.      V rámci druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil viacnásobného nesprávneho právneho posúdenia tým, že uznal, že v spornom rozhodnutí bolo preukázané, že správanie spoločnosti Google sa odkláňalo od prostriedkov obvyklej hospodárskej súťaže na základe kvality.

55.      V rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi vytýkaným postupom a jeho pravdepodobnými účinkami, a to najmä preto, lebo nekritizoval skutočnosť, že v spornom rozhodnutí nebola vykonaná kontrafaktuálna analýza.

56.      V rámci štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že Komisia nemusí skúmať, či vytýkaný postup mohol vylúčiť rovnako efektívnych konkurentov z trhu.

C.      Zneužívanie alebo prostriedky hospodárskej súťaže na základe kvality (prvý a druhý odvolací dôvod)?

1.      Úvodné poznámky

57.      Prvý a druhý odvolací dôvod sa týkajú otázky, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávnych právnych posúdení, lebo potvrdil, že vytýkaný postup sa odkláňal od prostriedkov obvyklej hospodárskej súťaže na základe kvality, a preto predstavoval zneužitie v zmysle článku 102 ZFEÚ. Zatiaľ čo predmetom druhého odvolacieho dôvodu sú rôzne výhrady týkajúce sa odlíšenia hospodárskej súťaže na základe kvality od zneužívajúceho správania vo všeobecnosti, prvý odvolací dôvod sa týka osobitnej otázky uplatniteľnosti kritérií, ktoré boli uznané okrem iného v rozsudku Bronner(22) (ďalej len „kritériá Bronner“).

58.       Súdny dvor sformuloval kritériá Bronner, aby preskúmal, či odmietnutie podniku v dominantnom postavení poskytnúť svojim konkurentom (nediskriminačný) prístup k základnému vstupnému plneniu, napr. licencii na využívanie práva duševného vlastníctva, alebo k infraštruktúre, ktorá sa nachádza v jeho vlastníctve, predstavuje zneužitie. O tejto judikatúre sa už dlho diskutuje v kontexte slovného spojenia „základné zariadenie“ („essential facility“).(23) Ako je zrejmé aj v prejednávanom prípade, pôsobnosť týchto kritérií je veľmi sporná. Ich uplatnenie by podľa môjho názoru malo zostať obmedzené na pôvodne uznané prípady odmietnutia poskytnutia alebo prístupu. Ak nejde o také odmietnutie – tak ako v tomto prípade – a ide len o neprimerané alebo diskriminačné podmienky poskytnutia alebo prístupu, ich uplatnenie preto neprichádza do úvahy.

59.      Na rozdiel od poradia, ktoré Všeobecný súd použil pri skúmaní piateho žalobného dôvodu(24), sa budem najprv zaoberať prvým (oddiel 2) a potom druhým odvolacím dôvodom (oddiel 3), aby som preskúmala, či Všeobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, potvrdiť, že vytýkaný postup predstavoval zneužitie.

2.      Uplatniteľnosť kritérií Bronner (prvý odvolací dôvod)

a)      Zhrnutie výhrad uvedených v rámci prvého odvolacieho dôvodu

60.      V rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky v podstate vytýkajú Všeobecnému súdu, že tým, že nezohľadnil kritériá Bronner (prvá časť), a rozhodol, že sa neuplatnia (druhá časť), sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a neprípustne nahradil odôvodnenie obsiahnuté v spornom rozhodnutí. Tieto kritériá sa však uplatnia na akúkoľvek povinnosť podniku v dominantnom postavení poskytnúť konkurentom prístup k základnému zariadeniu a v zásade na všetky formy rozdielneho zaobchádzania. Shopping Units zobrazené na stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google sú samostatnou infraštruktúrou, ktorú vyvinula táto spoločnosť. Prednostné umiestňovanie výsledkov jej vlastnej služby porovnávania produktov sa preto týka otázky rozdielneho prístupu k tejto infraštruktúre, ktorý je však v súlade s hospodárskou súťažou na základe kvality, v zmysle rozsudku Bronner. V dôsledku sporného rozhodnutia však Google musí zabezpečiť konkurenčným službám porovnávania produktov rovnoprávny prístup k Shopping Units. Všeobecný súd túto argumentáciu nesprávne zamietol.

61.      Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci, ktorí vstúpili do konania na podporu jej návrhov, popiera, že Všeobecný súd nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia. Okrem toho v podstate namieta, že boxy Shopping Units nepredstavujú samostatnú infraštruktúru. Tieto boxy sú naopak súčasťou stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, ku ktorej už poskytla prístup konkurenčným službám porovnávania produktov. Obvinenie vznesené v spornom rozhodnutí sa v podstate netýka otázky prístupu k samostatnej infraštruktúre, ale praxe spoločnosti Google, ktorá spočíva v tom, že výsledky vyhľadávania jej vlastnej služby porovnávania produktov sa zobrazujú na jej stránke s výsledkami všeobecného vyhľadávania prednostne v porovnaní s výsledkami konkurenčných služieb porovnávania produktov, čo ich môže vylúčiť z trhu. Kritériá Bronner sa neuplatnia všeobecne ani na taký prípad sebauprednostňovania.

b)      Kritizované konštatovania Všeobecného súdu

62.      Prvý odvolací dôvod sa týka úvah uvedených v bodoch 212 až 249 napadnutého rozsudku, v ktorých sa v reakcii na druhú časť piateho žalobného dôvodu uvádzajú v podstate nasledujúce konštatovania.

63.      Všeobecný súd najprv odkázal na odôvodnenia 649 až 651 sporného rozhodnutia, podľa ktorých sa kritériá Bronner neuplatnia na predmetné skutkové okolnosti z troch dôvodov. Po prvé zneužitia prostredníctvom pákového efektu predstavujú dobre známe a samostatné formy zneužívania, ktoré sa odkláňajú od hospodárskej súťaže na základe kvality. Po druhé vytýkaný postup sa netýkal pasívneho odmietnutia prístupu zo strany spoločnosti Google na jej stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania, ale skôr aktívneho správania formou zvýhodňovania prostredníctvom propagácie svojej vlastnej služby porovnávania produktov pred konkurenčnými službami porovnávania. Po tretie na rozdiel od prípadu, o ktorý išlo v rozsudku Bronner, v prejednávanej veci nebolo potrebné, aby podnik v dominantnom postavení na ukončenie zneužívania predal aktíva alebo uzavrel dohody s osobami, ktoré si nevybral.(25)

64.      Po opise kritérií Bronner, vrátane kritéria nevyhnutnosti prístupu k základným zariadeniam na zachovanie alebo umožnenie hospodárskej súťaže(26), sa Všeobecný súd zaoberal tým, či podmienky, za ktorých Google poskytuje konkurenčným službám porovnávania produktov prístup k výsledkom jej všeobecnej služby vyhľadávania, musia spĺňať tieto kritériá.(27)

65.      Po prvé Všeobecný súd okrem iného so zreteľom na časť 7.2.4.2 a odôvodnenia 662 a 699 a odôvodnenie 700 písm. c) sporného rozhodnutia rozhodol, že cieľom tohto rozhodnutia je v podstate poskytnúť konkurenčným službám porovnávania produktov – bez ohľadu na typ výsledkov – rovnaký prístup k výsledkom vyhľadávania všeobecnej služby vyhľadávania spoločnosti Google, aký bol doteraz vyhradený službe porovnávania produktov spoločnosti Google.(28)

66.      Po druhé Všeobecný súd vzhľadom na odôvodnenia 341, 342, 344 a 649 až 652 sporného rozhodnutia v podstate konštatoval, že Komisia sa pri preukazovaní zneužitia neopierala o kritériá Bronner, ale o judikatúru týkajúcu sa zneužívania prostredníctvom pákového efektu. Dospela k záveru, že Google využívala svoje dominantné postavenie na trhu so všeobecnými vyhľadávacími službami s cieľom zvýhodniť svoju vlastnú službu porovnávania produktov na trhu služieb špecializovaného vyhľadávania produktov, pričom takéto zvýhodňovanie viedlo k potenciálnemu alebo skutočnému vylúčeniu hospodárskej súťaže na nadväzujúcom trhu.(29) Všeobecný súd ďalej uviedol, že „stránka s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google má vlastnosti, ktoré ju približujú k základnému zariadeniu… v tom zmysle, že v súčasnosti nie je k dispozícii žiadna skutočná alebo potenciálna náhrada, ktorá by umožnila jej nahradenie na trhu ekonomicky udržateľným spôsobom“. V tejto súvislosti odkázal na body 170 až 173 napadnutého rozsudku a časť 7.2.4 sporného rozhodnutia. Podľa nich návštevnosť zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google predstavovala veľkú časť návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov a túto návštevnosť nemožno účinne alebo „ekonomicky udržateľným spôsobom“ nahradiť inými zdrojmi návštevnosti, ktoré sú v súčasnosti pre ne dostupné. Komisia preto považovala túto návštevnosť za „nevyhnutnú“ pre konkurenčné služby porovnávania produktov.(30) Napokon v časti 7.3 sporného rozhodnutia dospela k záveru, že vytýkaný postup môže „viesť k možnej eliminácii akejkoľvek hospodárskej súťaže“.(31)

67.      Po tretie Všeobecný súd dosť obšírne opisuje, že vytýkaný postup síce „súvis[í] s problematikou prístupu“, ale svojimi základnými prvkami sa odlišuje od odmietnutia prístupu alebo poskytnutia v zmysle kritérií Bronner. Tieto kritériá sa preto nemusia uplatniť na taký samostatný postup, aj keď môže mať rovnaké účinky vylúčenia.(32) „Odmietnutie“ prístupu totiž zahŕňa jednak výslovnú povahu, t. j. že existuje „požiadavka“ alebo v každom prípade želanie o udelenie prístupu a následné „odmietnutie“, a jednak to, že účinok vylúčenia spočíva predovšetkým v odmietnutí ako takom a nie v inom postupe, napríklad vo forme zneužívania prostredníctvom pákového efektu. V prípade neexistencie výslovného odmietnutia prístupu sa preto postupy s porovnateľnými účinkami, ktoré však vzhľadom na ich základné prvky, ktoré sa svojou povahou odkláňajú od hospodárskej súťaže na základe kvality, predstavujú samostatné porušenie článku 102 ZFEÚ, nemajú posudzovať z hľadiska prísnych kritérií stanovených pre také odmietnutie.(33)

68.      Podľa Všeobecného súdu navyše všetky alebo prinajmenšom väčšina postupov vylúčenia môžu predstavovať implicitné odmietnutie poskytnutia, pretože majú tendenciu sťažovať prístup na trh. Kritériá Bronner však nemožno uplatniť na všetky tieto postupy. Bolo by to totiž v rozpore so znením a zmyslom článku 102 ZFEÚ, ktorého rozsah nemožno obmedziť na zneužívajúce postupy týkajúce sa „nevyhnutných“ tovarov a služieb v zmysle tohto rozsudku.(34) V judikatúre týkajúcej sa problémov prístupu k určitej službe, ako to bolo v prípade stláčania cien a viazaných predajov, sa navyše nevyžadovalo preukázanie nevyhnutnosti.(35)

69.      Všeobecný súd preto rozhodol, že kritériá Bronner sa v prejednávanom prípade neuplatnia.(36) Uviedol, že rozdielne zaobchádzanie pomocou pákového efektu vytýkané spoločnosti Google je samostatnou formou zneužívania.(37)

70.      Napokon Všeobecný súd zamietol okrem iného argumentáciu spoločnosti Google, podľa ktorej povinnosť podniku, ktorý zneužíva dominantné postavenie, previesť aktíva, uzavrieť zmluvy alebo poskytnúť prístup k svojej službe za nediskriminačných podmienok, nevyhnutne vyžaduje uplatnenie kritérií Bronner. Medzi kritériami právnej kvalifikácie zneužitia a nápravnými opatreniami, ktoré umožňujú jeho odstránenie, totiž nemôže existovať automatická súvislosť. Preto sa kritérium založené na nevyhnutnosti previesť aktíva alebo uzatvoriť zmluvy na ukončenie porušenia neuplatní na aktívne porušenia, ktoré sa – ako v prejednávanej veci – odlišujú od obyčajného odmietnutia poskytnutia.(38)

c)      Posúdenie

1)      Rozdielne zaobchádzanie prostredníctvom sebauprednostňovania ako samostatná forma zneužívania?

71.      Úvahy Všeobecného súdu uvedené v bode 212 a nasl. napadnutého rozsudku, ktoré sú dosť obšírne a nadbytočné, sú nové v tom zmysle, že sa v nich po prvý raz v judikatúre rozdielne zaobchádzanie v podobe sebauprednostňovania podniku v dominantnom postavení pomocou pákového efektu kvalifikuje ako zneužívanie v zmysle článku 102 ZFEÚ. Ako ukážem nižšie, tento výklad však možno odôvodniť kritériami na uplatňovanie pojmu zneužívanie sformulovanými v doterajšej judikatúre, a preto z neho nevyplýva nesprávne právne posúdenie.

72.      Vytýkaný postup spočíva v podstate v tom, že Google využívala svoje – nesporne – dominantné postavenie na predchádzajúcom trhu so všeobecnými vyhľadávacími službami prostredníctvom pákového efektu, aby na nadväzujúcom trhu so špecializovanými službami vyhľadávania produktov, na ktorom nemala také postavenie, zabezpečila vlastnej službe porovnávania produktov konkurenčnú výhodu vo vzťahu ku konkurenčným službám porovnávania produktov. Táto výhoda spočívala na uprednostnení jej vlastnej služby porovnávania produktov na stránke so všeobecnými výsledkami na základe špecializovaných vyhľadávaní produktov zo strany používateľov internetu. Pomocou špecializovaných algoritmov, najmä algoritmu Panda, Google prezentovala výsledky vyhľadávania svojej služby porovnávania produktov na svojej stránke so všeobecnými výsledkami na najvyššom mieste, pričom boli – spolu s atraktívnymi obrazovými a textovými informáciami – zvýraznené v Shopping Units. Výsledky vyhľadávania konkurenčných služieb porovnávania produktov sa naopak objavili na tejto stránke len na nižšom mieste ako modrý odkaz. Rovnako je nesporné, že Komisia preukázala a Všeobecný súd potvrdil, že tento postup mal trvalý vplyv na správanie užívateľov a návštevnosť v prospech spoločnosti Google a v neprospech konkurenčných služieb porovnávania produktov. V častiach 7.1 a 7.2 sporného rozhodnutia sa toto rozdielne zaobchádzanie prostredníctvom sebauprednostňovania kvalifikuje ako samostatná forma zneužívania.(39) Toto rozhodnutie sa v tejto súvislosti opiera okrem iného o judikatúru týkajúcu sa zneužívania pomocou pákového efektu.(40)

73.      Ako ukážem nižšie, tento vytýkaný postup predstavuje odklon od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality, ktorý nemožno spochybniť kritériami Bronner.

74.      Na tento účel najprv preskúmam právne kritériá, ktoré boli sformulované v judikatúre v súvislosti s pojmom zneužitie uvedeným v článku 102 ZFEÚ a osobitne s rozdielnym zaobchádzaním s konkurentmi zo strany podniku v dominantnom postavení (oddiel 2). Následne sa budem zaoberať argumentáciou spoločnosti Google, podľa ktorej také rozdielne zaobchádzanie môže predstavovať zneužitie len vtedy, keď sú splnené kritériá Bronner (oddiel 3). Potom podrobne preskúmam výhrady vznesené voči konštatovaniam uvedeným v bode 212 a nasl. napadnutého rozsudku (oddiel 4).

2)      Všeobecné kritériá na posudzovanie zneužívania prostredníctvom rozdielneho zaobchádzania s konkurentmi

75.      Východiskom pre určenie rozhodujúcich kritérií pre konštatovanie odklonu od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality a zneužívania je článok 102 písm. c) ZFEÚ. Toto ustanovenie výslovne upravuje osobitný prípad rozdielneho zaobchádzania zo strany podniku v dominantnom postavení. Podľa neho môže toto zneužívanie zahŕňať najmä „uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú“.

76.      Tento demonštratívny výpočet označuje predovšetkým diskrimináciu medzi rôznymi obchodnými partnermi alebo konkurentmi podniku v dominantnom postavení.(41) Podľa ustálenej judikatúry však prípady upravené v písmenách a) až d) tohto ustanovenia nepredstavujú vyčerpávajúci výpočet zneužívajúcich konaní.(42) Preto je v zásade možné kvalifikovať formy rozdielneho zaobchádzania, ktoré sú podobné tomuto demonštratívnemu výpočtu a rovnako škodlivé pre hospodársku súťaž, ako zneužívajúce.

77.      Tento predpoklad zodpovedá po prvé uznanej zásade, podľa ktorej má podnik v dominantnom postavení osobitnú zodpovednosť za to, aby svojím správaním nenarušil účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž na vnútornom trhu.(43) Po druhé pojem „zneužívanie dominantného postavenia“ v zmysle článku 102 ZFEÚ je – aj keď neurčitým – objektívnym pojmom, ktorého podmienky treba preukázať v každom jednotlivom prípade. Podľa ustálenej judikatúry ide o konanie, ktoré na trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti podniku v dominantnom postavení je úroveň hospodárskej súťaže už oslabená, bráni zachovaniu alebo rozvoju existujúcej úrovne hospodárskej súťaže, a to s použitím iných prostriedkov, než ktoré ovládajú obvyklú hospodársku súťaž hospodárskych subjektov na základe kvality.(44) Preskúmanie, či je konanie takého podniku zneužívajúce alebo zodpovedá prostriedkom hospodárskej súťaže na základe kvality, sa musí vykonať s prihliadnutím na všetky okolnosti veci.(45)

78.      V rámci prvého odvolacieho dôvodu teda vzniká otázka, či je rozdielne zaobchádzanie prostredníctvom sebauprednostňovania vytýkané spoločnosti Google konaním porovnateľným s demonštratívnym výpočtom uvedeným v článku 102 písm. c) ZFEÚ, ktoré znevýhodňuje konkurenčné služby porovnávania produktov v hospodárskej súťaži spôsobom, ktorý sa odkláňa od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality. Google naopak v rámci prvého odvolacieho dôvodu uvádza, že na túto otázku možno odpovedať kladne len vtedy, ak sú kumulatívne splnené kritériá Bronner týkajúce sa odmietnutia prístupu alebo poskytnutia, ktoré treba vykladať reštriktívne, ale ktoré v tomto prípade nie sú splnené.

79.      Túto argumentáciu považujem za neopodstatnenú.

80.      Kritériá Bronner sa spravidla týkajú situácie, v ktorej podnik v dominantnom postavení odmieta poskytnúť svojim konkurentom prístup k infraštruktúre, ktorú vytvoril pre potreby svojej vlastnej činnosti a ktorú vlastní. Z judikatúry vyplýva, že také odmietnutie môže predstavovať zneužitie, ak toto odmietnutie po prvé môže vylúčiť akúkoľvek hospodársku súťaž na relevantnom trhu zo strany žiadateľa o prístup, po druhé nemôže byť objektívne odôvodnené a po tretie táto samotná infraštruktúra je nevyhnutná pre výkon činnosti tohto konkurenta v tom zmysle, že za ňu neexistuje žiadna skutočná alebo potenciálna náhrada.(46) Súdny dvor s odkazom na existenciu takých mimoriadnych okolností už predtým vo svojom rozsudku Magill uznal zodpovedajúce kritériá v prípade odmietnutia poskytnutia, resp. odmietnutia licencie zo strany majiteľa práva duševného vlastníctva.(47)

81.      V súlade s doterajšou judikatúrou Súdneho dvora sa domnievam, že kritériá Bronner by sa mali uplatňovať iba v obmedzenom rozsahu a len na porovnateľné prípady odmietnutia prístupu alebo poskytnutia. To však neplatí pre postupy, o aké ide v prejednávanej veci, ktoré – ako ukážem v bode 88 a nasl. nižšie – nie sú porovnateľné s takým odmietnutím, ale napriek tomu sa odkláňajú od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality, a to najmä z dôvodu, že sú neprimerané a diskriminačné.

82.      Následne vysvetlím, prečo sa Všeobecný súd v konečnom dôsledku bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol domnievať, že tieto kritériá sa v tomto prípade neuplatnia.

3)      Neexistencia osobitného prípadu zneužívania prostredníctvom odmietnutia prístupu alebo poskytnutia (kritériá Bronner)

83.      Ako bolo uznané v judikatúre, prísne kritériá Bronner vyplývajú z osobitných okolností odmietnutia prístupu alebo poskytnutia a vzhľadom na ciele, ktoré sledujú, majú len veľmi obmedzenú pôsobnosť.(48)

84.      Tieto kritériá majú totiž povahu výnimky a vo všeobecnosti nie sú vhodné na konštatovanie existencie zneužitia.(49) Pomocou nich sa má v osobitnom prípade takého odmietnutia nastoliť primeraná rovnováha medzi v zásade výlučným využívaním vlastníckeho práva resp. práva (duševného) vlastníctva) a zmluvnou slobodou podniku v dominantnom postavení na jednej strane a umožnením alebo zachovaním hospodárskej súťaže na druhej strane.

85.      Ako Všeobecný súd tiež uviedol v bode 217 napadnutého rozsudku, prísne kritériá Bronner, najmä kritérium nevyhnutnosti a kritérium rizika vylúčenia akejkoľvek hospodárskej súťaže, sú konkrétnym vyjadrením dvoch konfliktov cieľov.(50)

86.      Po prvé tieto kritériá zohľadňujú požiadavku chrániť právo, ktoré je zaručené ako základné právo, a slobodu podniku (v dominantnom postavení) vyberať si svojich obchodných partnerov a disponovať svojím majetkom. Každá povinnosť prístupu alebo poskytnutia voči jeho konkurentom, ktorú tomuto podniku ukladá článok 102 ZFEÚ, je totiž spojená so zásahom do tohto práva a tejto slobody, a preto ju treba starostlivo zvážiť a odôvodniť.(51)

87.      Po druhé menej prísne kritériá než kritériá Bronner na uznanie zneužívania prostredníctvom odmietnutia prístupu alebo poskytnutia by zasa mohli nadmerne narušiť hospodársku súťaž, a to aj na úkor spotrebiteľov. Len v prípade, ak je podniku dovolené, aby výlučne sám využíval zariadenia, ktoré vyvinul, alebo vlastnícke práva resp. práva (duševného) vlastníctva, sa podporí alebo zachová jeho pôvodná motivácia investovať do týchto zariadení alebo práv.(52) Inak povedané, táto motivácia je základným hnacím motorom pre investície a inovácie, ktoré majú práve podporovať proces hospodárskej súťaže. Povinnosť týkajúca sa prístupu alebo poskytnutia uložená článkom 102 ZFEÚ by však mohla túto motiváciu tak pre podnik v dominantnom postavení, ako aj pre jeho konkurentov znížiť alebo dokonca vylúčiť. Umožňovala by totiž konkurentom podieľať sa na výsledkoch takých investícií alebo inovácií podniku v dominantnom postavení bez toho, aby sami museli investovať do vytvorenia konkurenčnej infraštruktúry. Toto správanie, ktoré sa označuje aj ako bezplatné využívanie investícií dominantného podniku (free riding), preto môže v dlhodobom horizonte narušiť hospodársku súťaž a tiež poškodiť záujmy spotrebiteľov. Krátkodobá podpora hospodárskej súťaže, ktorá je založená na povinnosti prístupu alebo poskytnutia, nemôže kompenzovať také narušenie.(53) V tejto súvislosti treba tiež prihliadať na to, že hlavným cieľom článku 102 ZFEÚ je chrániť hospodársku súťaž ako celok, vrátane záujmov spotrebiteľov, ale nie záujmy jednotlivých konkurentov.(54)

88.      Vzhľadom na tento zmysel kritérií Bronner si nemyslím, že klasifikácia vytýkaného postupu, konkrétne rozdielneho zaobchádzania prostredníctvom sebauprednostňovania, podľa práva hospodárskej súťaže na to, aby bolo možné konštatovať zneužitie, by mala podliehať takým prísnym kritériám. Tým by bol navyše neopodstatnene obmedzený potrebný účinok článku 102 ZFEÚ.(55)

89.      Súdny dvor naopak už rozhodol, že tieto kritériá sa neuplatnia v prípade, ak podnik v dominantnom postavení – na rozdiel od prípadu, ktorý bol predmetom rozsudku Bronner – už poskytuje prístup k svojej infraštruktúre alebo ho – tak ako v odvetví telekomunikácií – na základe platných predpisov dokonca musí poskytnúť, ale viaže tento prístup na neprimerané podmienky. Takéto správanie teda môže predstavovať samostatnú formu zneužitia, pokiaľ na relevantnom trhu vyvoláva prinajmenšom potenciálne protisúťažné účinky, či dokonca účinky vylúčenia konkurentov. Platí to tým skôr, ak je prístup k takej infraštruktúre, určitej službe alebo určitému vstupnému plneniu nevyhnutný na to, aby sa konkurentom dominantného podniku umožnilo rentabilným spôsobom pôsobiť na nadväzujúcom trhu.(56)

90.      Sebauprednostňovanie vytýkané spoločnosti Google je podľa môjho názoru samostatnou formou zneužívania prostredníctvom uplatňovania neprimeraných podmienok prístupu pre konkurenčné služby porovnávania produktov pod podmienkou, že má prinajmenšom potenciálne protisúťažné účinky (bod 159 a nasl. nižšie). Na takú formu zneužívania sa neuplatnia kritériá Bronner.

91.      Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, totiž v tomto prípade nejde o odmietnutie prístupu alebo poskytnutia v zmysle kritérií Bronner. V prípade, ak sa neuplatnia tieto kritériá, tiež nedôjde k neprimeranému obmedzeniu vlastníckeho práva spoločnosti Google k infraštruktúre jej služby všeobecného vyhľadávania alebo jej zmluvnej slobody a už vôbec nebude obmedzená jej ochota vykonávať investície alebo inovácie. Naopak vedľajší účastníci, ktorí vstúpili do konania na podporu návrhov Komisie, predovšetkým na pojednávaní presvedčivo uviedli, že spoločnosť Google nikdy nepožiadali o získanie prístupu k boxom Shopping Units ako údajne samostatnej infraštruktúre alebo o uzatvorenie príslušnej zmluvy. Skôr požadovali ich zrušenie a návrat k pôvodnej praxi zobrazovania a poradiu výsledkov vyhľadávania výlučne na základe relevantnosti kritérií vyhľadávania zadaných používateľmi internetu.

92.      Ako Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konštatoval v bodoch 177 a 178 napadnutého rozsudku, obchodný model spoločnosti Google je naopak založený na poskytovaní v zásade otvorenej infraštruktúry, ktorej cieľom je prilákať čo najviac používateľov a generovať návštevnosť s cieľom dosiahnuť pozitívne sieťové účinky, ktoré sú nevyhnutné pre jej ekonomický úspech. V súlade s logikou svojho obchodného modelu preto konkurenčným službám porovnávania produktov vždy poskytovala prístup k svojej stránke so všeobecnými výsledkami. Prostredníctvom vytýkaného postupu však prezentovala ich výsledky, okrem iného pomocou špecializovaných algoritmov, ktoré sa neuplatňovali na jej vlastnú službu porovnávania produktov, takým spôsobom a tak nízko v poradí, že pre používateľov internetu boli spravidla nezaujímavé. Inak povedané, toto rozdielne zaobchádzanie prostredníctvom sebauprednostňovania spočívalo na neprimeraných podmienkach prístupu v zmysle judikatúry spomenutej v bode 89 vyššie a v dôsledku zavádzajúceho vplyvu na správanie užívateľov malo nepriaznivý vplyv na rentabilitu činnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov na nadväzujúcom trhu so špecializovanými službami vyhľadávania produktov. Ako správne uvádza tak Komisia, ako aj Všeobecný súd(57), pri tomto postupe sa využíval pákový efekt, ktorý spočíval v tom, že Google využívala svoje dominantné postavenie na trhu so všeobecnými službami vyhľadávania na internete s cieľom dosiahnuť konkurenčné výhody na nadväzujúcom trhu so špecializovanými službami vyhľadávania produktov, na ktorom (ešte) nemala také postavenie.

93.      Úvahy uvedené v bode 212 a nasl. napadnutého rozsudku sú preto v konečnom dôsledku správne.

94.      Ako vyplýva z bodu 234 a nasl. napadnutého rozsudku, tento záver potvrdzuje najmä doterajšia judikatúra týkajúca sa neprimeraných podmienok prístupu alebo poskytnutia, ktoré súčasne vedú k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi podnikom v dominantnom postavení a jeho konkurentmi.

95.      Prejednávaný prípad sebauprednostňovania sa do určitej miery podobá prípadom stláčania marží konkurentov alebo „tarifných nožníc“.(58) V týchto prípadoch vertikálne integrovaný telekomunikačný podnik, ktorý má dominantné postavenie na predchádzajúcom trhu, využíva okolnosť, že jeho konkurenti pôsobiaci na nadväzujúcom trhu sú odkázaní na jeho prístupové služby – konkrétne na prístup k užívateľským prípojkám – a musia za ne platiť poplatok. Prostredníctvom svojej cenovej politiky a svojho privilegovaného, najmä cenovo výhodnejšieho prístupu môže tento podnik ponúkať za svoje služby na nadväzujúcom trhu koncovým zákazníkom nižšie ceny, ktoré konkurenti vzhľadom na vyššie prístupové náklady, aj keď sú rovnako efektívni, na tomto trhu nemôžu ponúkať bez toho, aby zaznamenali straty.(59) Ich marža sa tým stláča tak nízko, že už nemôžu efektívne hospodáriť, a napokon dôjde k ich vytlačeniu z trhu. Ide pritom konkrétne o zneužívajúcu cenovú politiku podniku v dominantnom postavení, ktorá v konečnom dôsledku spočíva na rozdielnom zaobchádzaní medzi týmto podnikom a jeho konkurentmi, pokiaľ ide o podmienky prístupu k vstupnému plneniu, ktoré je pre činnosť na nadväzujúcom trhu zásadné.

96.      Hoci vytýkaný postup nezahŕňa zneužívajúcu cenovú politiku, je úplne porovnateľný s vyššie opísanou praxou, ako to uvádza aj Komisia. Ako bolo vysvetlené v bode 72 vyššie, Google totiž využívala svoje dominantné postavenie na predchádzajúcom trhu so službami všeobecného vyhľadávania na internete, aby na nadväzujúcom trhu so špecializovanými službami vyhľadávania produktov zabezpečila svojej vlastnej službe porovnávania produktov konkurenčnú výhodu a znevýhodnila konkurenčné služby porovnávania produktov. Tieto služby však boli podľa konštatovaní Komisie a Všeobecného súdu, ktoré už nie sú sporné, odkázané na návštevnosť zo stránky so všeobecnými výsledkami spoločnosti Google, aby mohli byť ekonomicky úspešné a naďalej pôsobiť na tomto trhu.

97.      Presmerovanie návštevnosti, ktoré s tým bolo spojené, navyše nebolo založené – ako uvádza Komisia a vedľajší účastníci, ktorí vstúpili do konania na podporu jej návrhov – na lepšej kvalite služby porovnávania produktov spoločnosti Google. Naopak vyplynulo len zo sebauprednostňovania a pákového efektu prostredníctvom stránky s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, teda z využívania jej dominantného postavenia na trhu so službami všeobecného vyhľadávania na internete.(60) Potvrdzuje to okolnosť spomenutá v odôvodnení 343 sporného rozhodnutia, že služba porovnávania produktov Froogle, ktorú Google pôvodne ponúkala na samostatnej internetovej stránke, nebola úspešná a túto situáciu preukázateľne zmenil až vytýkaný postup. V súlade s tým sa v odôvodnení 380 a nasl. tohto rozhodnutia uvádza, že služba porovnávania produktov spoločnosti Google mala mnoho spoločných vlastností s konkurenčnými službami porovnávania produktov, takže pri uplatnení algoritmov úprav na ňu by bola náchylná na rovnaké zníženie pozície vo všeobecných výsledkoch.(61)

98.      Táto forma rozdielneho zaobchádzania prostredníctvom sebauprednostňovania je preto správaním, ktoré sa odkláňa od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality, a predstavuje zneužitie, pokiaľ môže narušiť hospodársku súťaž (bod 159 a nasl. nižšie).

99.      Nižšie podrobne vysvetlím, prečo výhrady voči predmetným úvahám Všeobecného súdu (a Komisie) vznesené v rámci prvého odvolacieho dôvodu nemôžu uspieť.

4)      O jednotlivých výhradách vznesených v rámci prvého odvolacieho dôvodu

i)      Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu

100. V rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že v bodoch 224 až 228 napadnutého rozsudku neprípustne nahradil Komisiu. Všeobecný súd v týchto bodoch napriek chýbajúcemu dôkazu v spornom rozhodnutí nesprávne odlíšil prejednávaný prípad od prípadu, o ktorý išlo okrem iného v rozsudku Bronner. Z právneho hľadiska teda nesprávne uznal, že Google musí poskytnúť konkurenčným službám porovnávania produktov nediskriminačný prístup k svojej službe vyhľadávania na internete, najmä k „boxom“ určeným pre službu vyhľadávania produktov. Kritizovanými úvahami navyše Všeobecný súd neprípustným spôsobom nahradil odôvodnenie uvedené v tomto rozhodnutí.

101. Domnievam sa, že táto prvá časť prvého odvolacieho dôvodu ako celok je nedôvodná.

102. Všeobecný súd v kritizovaných úvahách najmä konštatoval, že po prvé stránka s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google má vlastnosti, ktoré ju približujú k základnému zariadeniu(62), po druhé Komisia považovala návštevnosť generovanú touto stránkou za nevyhnutnú pre konkurenčné služby porovnávania produktov(63) a po tretie dospela k záveru, že vytýkaný postup by mohol viesť k možnej eliminácii akejkoľvek hospodárskej súťaže.(64)

103. Je pravda, že konštatovanie, že stránka so všeobecnými výsledkami spoločnosti Google má vlastnosti, ktoré ju „približujú k základnému zariadeniu“, nie je doslovne uvedené v spornom rozhodnutí. Ide však len o samostatné posúdenie, ktoré Všeobecný súd uviedol na úvod, so zreteľom na základné odôvodnenie existencie zneužívajúceho správania, ktoré poskytla Komisia v odôvodneniach 341 až 343, 444 a nasl. a najmä 539 a nasl. tohto rozhodnutia. Všeobecný súd následne v bodoch 225 až 227 podrobnejšie rozvinul toto posúdenie. V ich kontexte treba chápať aj úvahy uvedené v bode 224 napadnutého rozsudku. Podľa nich totiž pre konkurenčné služby porovnávania produktov neexistuje žiadna ekonomicky udržateľná alternatíva k návštevnosti zo stránky so všeobecnými výsledkami spoločnosti Google.(65) Posúdenie Všeobecného súdu, že návštevnosť z tejto stránky s výsledkami sa približuje ku kvalite základného zariadenia alebo vstupného plnenia, preto nemožno považovať za neprípustné nahradenie odôvodnenia sporného rozhodnutia.

104. To isté platí pre posúdenie uvedené v bode 227 napadnutého rozsudku, podľa ktorého je návštevnosť zo stránky všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google „nevyhnutná“ pre konkurenčné služby porovnávania produktov. Na rozdiel od dojmu, ktorý vyvolávajú odvolateľky, pritom nejde o (z právneho hľadiska nesprávne) uplatnenie kritéria nevyhnutnosti v zmysle rozsudku Bronner.(66) Všeobecný súd tým, že v bodoch 227 a 234 (in fine) napadnutého rozsudku použil pojem „nevyhnutný“, naopak odkázal na kritériá, o ktoré sa opiera judikatúra spomenutá v bode 89 vyššie, na konštatovanie zneužitia formou neprimeraných podmienok poskytnutia. Tieto podmienky môžu byť podľa tejto judikatúry totiž zneužívajúce najmä vtedy, keď je prístup k infraštruktúre, službe alebo vstupnému plneniu nevyhnutný na to, aby sa konkurentom dominantného podniku umožnilo rentabilným spôsobom pôsobiť na nadväzujúcom trhu.

105. Všeobecný súd ani tým neprípustným spôsobom nenahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia. Po prvé aj toto rozhodnutie, aj keď nie tak výslovne ako Všeobecný súd, odkazuje na túto judikatúru na účely kvalifikácie vytýkaného postupu ako zneužitia.(67) Po druhé v jeho odôvodnení 542 a nasl. je podrobne odôvodnené, prečo bola podľa Komisie návštevnosť zo stránky so všeobecnými výsledkami spoločnosti Google nenahraditeľná, teda „nevyhnutná“ pre konkurenčné služby porovnávania produktov. Všeobecný súd navyše na to tiež poukázal v bode 219 napadnutého rozsudku.

106. Napokon aj tretia – sotva podložená – výhrada vznesená v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

107. Podľa tejto výhrady Všeobecný súd v bode 228 napadnutého rozsudku nemohol konštatovať, že Komisia v časti 7.3 sporného rozhodnutia dospela k záveru, že vytýkaný postup by mohol „viesť k možnej eliminácii akejkoľvek hospodárskej súťaže“. Tento záver síce presne neodzrkadľuje obsah odôvodnenia 589 a nasl. tohto rozhodnutia, v ktorých je podrobne odôvodnené, prečo tieto postupy majú potenciálne protisúťažné účinky na trhoch so špecializovanými službami vyhľadávania produktov.(68) V odôvodnení 594 sporného rozhodnutia, na ktoré Všeobecný súd výslovne odkazuje, je však vysvetlené, že vytýkaný postup môže nabádať konkurenčné služby porovnávania produktov, aby zastavili svoju službu vyhľadávania produktov.(69) Aj keď Všeobecný súd preformuloval toto konštatovanie trochu expresívne, možno ho chápať v zmysle možnej eliminácie hospodárskej súťaže. Preto nemožno hovoriť o neprípustnom nahradení odôvodnenia tohto rozhodnutia.

108. Pokiaľ tým odvolateľky chcú Komisii a Všeobecnému súdu vytknúť, že týmto spôsobom z právneho hľadiska nesprávne uplatnili kritériá Bronner, na zamietnutie tejto výhrady ako nedôvodnej stačí poukázať na to, že tieto kritériá sa v tomto prípade neuplatnia (bod 75 a nasl. vyššie).

109. Prvú časť prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť.

ii)    Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu

110. V rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľky kritizujú viaceré nesprávne právne posúdenia, ktorých sa Všeobecný súd dopustil v bodoch 229 až 248 napadnutého rozsudku. V týchto bodoch Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že kritériá Bronner sa neuplatnia, hoci spoločnosti Google bola sporným rozhodnutím uložená povinnosť poskytnúť prístup.

111. V rámci prvej výhrady odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 237 až 240 napadnutého rozsudku z právneho hľadiska nesprávne odlíšil konštatované rozdielne zaobchádzanie od prípadu odmietnutia prístupu. Na rozdiel od predpokladu uvedeného v bode 239 tohto rozsudku je vytýkané odmietnutie prístupu osobitným prípadom takého rozdielneho zaobchádzania. Boxy Shopping Units sú samostatným zariadením, ktoré vyvinula Google a ktoré umožnilo výhodnejšiu prezentáciu výsledkov vyhľadávania jej služby porovnávania produktov, ale nebolo dostupné pre konkurenčné služby porovnávania produktov. Tieto služby mali len menej výhodný prístup k stránke so všeobecnými výsledkami spoločnosti Google. Na rozdiel od toho, čo sa konštatuje v bode 232 napadnutého rozsudku, rozdielne zaobchádzanie preto nie je postupom, ktorý sa nachádza mimo rámca odmietnutia prístupu. Na tento postup by sa však museli uplatniť kritériá Bronner.

112. Vzhľadom na úvahy, ktoré som uviedla v bode 75 a nasl. vyššie, treba túto prvú výhradu zamietnuť.

113. V uvedených bodoch som vysvetlila, prečo sa kritériá Bronner nemôžu uplatniť na prejednávaný prípad rozdielneho zaobchádzania prostredníctvom sebauprednostňovania. Nejde práve o prípad odmietnutia prístupu k infraštruktúre, službe alebo vstupnému plneniu v zmysle rozsudku Bronner, ale o prípad stanovenia neprimeraných podmienok prístupu alebo poskytnutia po tom, čo už bol poskytnutý prístup.

114. Rozlišovanie medzi prístupom na všeobecnú stránku s výsledkami spoločnosti Google na jednej strane a samostatnými boxmi Shopping Units, ktoré sa nachádzajú na tejto stránke a v ktorých sa zobrazujú výlučne výsledky vyhľadávania vlastnej služby porovnávania produktov spoločnosti Google, na druhej strane, ktoré presadzujú odvolateľky, je naopak umelé, ak nie arbitrárne. Na pojednávaní to presvedčivo vysvetlili najmä VDZ, BDZV a Ladenzeile.

115. Aj keď sú tieto boxy prezentované so zvýraznením na stránke so všeobecnými výsledkami spoločnosti Google, nepredstavujú samostatnú infraštruktúru v zmysle stránky s výsledkami, ktorá je technicky úplne samostatná, ale Google – na rozdiel od jej skoršej samostatnej služby vyhľadávania produktov Froogle – ich podľa konštatovaní Komisie a Všeobecného súdu, ktoré už nie sú sporné,(70) cielene začlenila do svojho všeobecného vyhľadávača a jeho fungovania, aby vo svoj prospech mohla využívať sieťové účinky generované na tejto stránke na trhu so špecializovanými službami vyhľadávania produktov. Špeciálne algoritmy, ktorých použitie malo za následok, že v boxoch Shopping Units sa zobrazovali len výsledky služby porovnávania produktov spoločnosti Google, tak boli aktivované vyhľadávacími dopytmi používateľov v jej všeobecnom vyhľadávači. Znevýhodnenie výsledkov vyhľadávania konkurenčných služieb porovnávania produktov, ktoré je s tým spojené, sa preto týka spôsobu prístupu na stránku so všeobecnými výsledkami spoločnosti Google, ale nie otázky prístupu k údajne samostatnej infraštruktúre v podobe boxov Shopping Units. Ako už bolo uvedené v bode 90 vyššie, vedľajší účastníci, ktorí vstúpili do konania na podporu Komisie, predovšetkým na pojednávaní hodnoverne uviedli, že nikdy nežiadali o prístup k týmto boxom, ale naopak požadovali ich zrušenie.

116. Za týchto okolností nemožno kritizovať najmä záver Všeobecného súdu uvedený v bode 240 napadnutého rozsudku. Podľa neho Komisia totiž nemusela preukázať, že boli splnené kritériá Bronner, aby mohla v prejednávanom prípade konštatovať porušenie. Všeobecný súd teda v tomto bode mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konštatovať, že vytýkaný postup predstavoval samostatnú formu zneužívania prostredníctvom pákového efektu, ktorá sa prejavila v „aktívnom“ správaní, a to vo forme pozitívnej diskriminácie v prospech výsledkov vyhľadávania služby porovnávania produktov spoločnosti Google.

117. Druhá výhrada je len pozmenenou formou prvej výhrady a tiež ju treba zamietnuť ako nedôvodnú.

118. Odvolateľky v rámci nej vytýkajú Všeobecnému súdu, že najmä v bodoch 219 a 243 napadnutého rozsudku neprípustne a z právneho hľadiska nesprávne opísal sporné rozhodnutie v tom zmysle, že sa týka podmienok prístupu alebo poskytnutia a nie otázky prístupu k samostatnej infraštruktúre ako takej. Z dôvodov uvedených v bodoch 113 až 116 vyššie však táto výhrada nie je presvedčivá.

119. Prostredníctvom tretej výhrady odvolateľky spochybňujú úvahy Všeobecného súdu uvedené v bodoch 232 a 233 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd konštatoval, že kritériá Bronner sa neuplatnia, aj z dôvodu, že v prejednávanom prípade nebola podaná výslovná žiadosť o prístup ani nedošlo k výslovnému odmietnutiu prístupu.

120. Týmito úvahami Všeobecný súd prinajmenšom implicitne odkazuje na odôvodnenie 651 sporného rozhodnutia, podľa ktorého sa kritériá Bronner neuplatnia na vytýkaný postup. Aj keď odkaz na neexistenciu žiadosti a odmietnutie prístupu nemá výslovný ekvivalent v odôvodnení tohto rozhodnutia a je založený na dosť formalistickom prístupe, v každom prípade netvorí základ záveru Všeobecného súdu, že Komisia v prejednávanom prípade mohla upustiť od uplatnenia kritérií Bronner, ktorý sám osebe nie je poznačený nesprávnym právnym posúdením.

121. Tretia výhrada je preto neúčinná a treba ju tiež zamietnuť.

122. Štvrtá výhrada smeruje proti bodu 240 napadnutého rozsudku. V tomto bode Všeobecný súd nesprávne zamietol existenciu odmietnutia poskytnutia, lebo nešlo o „pasívne“ správanie, ale o „aktívne“ rozdielne zaobchádzanie.

123. Keďže vytýkané správanie z dôvodov uvedených v bode 75 a nasl. sa netýka prípadu odmietnutia prístupu v zmysle kritérií Bronner, ale rozdielneho zaobchádzania prostredníctvom sebauprednostňovania, ktoré bolo v konečnom dôsledku spôsobené okrem iného použitím špeciálnych algoritmov, konštatovanie Všeobecného súdu, že išlo o „aktívne“ správanie, založené na odôvodnení 650 sporného rozhodnutia, nemožno kritizovať.

124. Táto výhrada je preto neúčinná a tiež ju treba zamietnuť.

125. V rámci piatej výhrady odvolateľky spochybňujú úvahy uvedené v bode 246 napadnutého rozsudku. V tomto bode Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že opatrenia na ukončenie porušovania sú irelevantné pre posúdenie právnej povahy vytýkaného zneužitia. Taká súvislosť bola totiž vytvorená v odôvodneniach 699 a 700 sporného rozhodnutia so zreteľom na odmietnutie prístupu k infraštruktúre vytýkané Komisiou.

126. Ako už bolo uvedené, táto výhrada je opäť založená na nesprávnom predpoklade, že vytýkaný postup predstavuje odmietnutie prístupu alebo poskytnutia v zmysle kritérií Bronner.

127. Túto piatu výhradu teda tiež treba zamietnuť ako neúčinnú.

128. Aj druhú časť prvého odvolacieho dôvodu a tento odvolací dôvod ako celok teda treba zamietnuť.

3.      Všeobecné posúdenie existencie odklonu od prostriedkov obvyklej hospodárskej súťaže na základe kvality (druhý odvolací dôvod)

a)      Predmet druhého odvolacieho dôvodu

129. V rámci druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky, ktoré podporuje CCIA, tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. Po prvé sa domnieval, že prvky odôvodnenia v spornom rozhodnutí, ktoré sa týkajú len údajných pravdepodobných účinkov vytýkaného postupu, ale nie tohto postupu ako takého, postačujú na konštatovanie, že ide o odklon od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality. Po druhé Všeobecný súd na tento účel použil dodatočné prvky odôvodnenia, ktoré však nie sú obsiahnuté v tomto rozhodnutí. Po tretie tieto dodatočné prvky odôvodnenia v každom prípade neodôvodňujú jeho posúdenie. Všeobecný súd sa navyše dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezahrnul aspekty podporujúce hospodársku súťaž, ktoré uviedla Google, do tohto posúdenia, ale ich preskúmal len ako možné odôvodnenie.

130. Komisia považuje túto argumentáciu za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti konštatovaniam týkajúcim sa vytýkaného postupu v spornom rozhodnutí (prvá časť), ktoré odvolateľky v konaní na Všeobecnom súde nespochybnili. V tomto rozhodnutí je navyše dostatočne odôvodnené, že tento postup sa odkláňal od hospodárskej súťaže na základe kvality, keďže sa posudzuje v jeho ekonomickom kontexte. Pokiaľ odvolateľky napádajú dodatočné úvahy Všeobecného súdu (druhá časť), ich argumentácia je neúčinná. Týmito úvahami nebolo nahradené odôvodnenie uvedené v spornom rozhodnutí, ale bolo len na účely doplnenia objasnené, prečo sa vytýkaný postup odkláňal od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality. Tieto úvahy Všeobecného súdu nemožno kritizovať ani z obsahového hľadiska (tretia časť).

131. Najprv sa budem zaoberať prípustnosťou prvej časti druhého odvolacieho dôvodu.

b)      Prípustnosť prvej časti druhého odvolacieho dôvodu

132. Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu sa týka najmä piateho žalobného dôvodu, ktorým sa Všeobecný súd zaoberal ako prvým v bode 136 a nasl. napadnutého rozsudku pod nadpisom „súla[d] predmetných postupov s hospodárskou súťažou na základe kvality“.

133. Podľa zhrnutia uvedeného v bode 122 napadnutého rozsudku odvolateľky v rámci tohto žalobného dôvodu v podstate tvrdili, že vytýkaný postup predstavuje v skutočnosti kvalitatívne zlepšenia všeobecnej služby vyhľadávania spoločnosti Google. Keďže Komisia neidentifikovala žiadne prvky týchto zlepšení, ktoré by sa odkláňali od hospodárskej súťaže na základe kvality, nemôže ísť o zneužitie. Naopak uložila spoločnosti Google povinnosť poskytnúť jej konkurentom prístup k „základnému zariadeniu“, ktoré je pre ňu nevyhnutné, bez toho, aby zohľadnila prísne kritériá Bronner. Všeobecný súd navyše v tomto bode 122 uviedol, že v tejto súvislosti preskúma tvrdenie, podľa ktorého Google zavedením špecializovaných výsledkov vyhľadávania nesledovala nijaký protisúťažný cieľ, lebo tieto výsledky predstavovali kvalitatívne zlepšenia jej služby vyhľadávania.(71)

134. Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu smeruje najmä proti konštatovaniam uvedeným v bode 162 a nasl. napadnutého rozsudku v reakcii na tento piaty žalobný dôvod. Všeobecný súd v nich uviedol dôvody, pre ktoré Komisia mohla dospieť k záveru, že vytýkaný postup sa odkláňa od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality. Na rozdiel od názoru Komisie preto piaty žalobný dôvod spochybňoval konštatovania uvedené od odôvodnenia 341 sporného rozhodnutia, podľa ktorých tento postup nepatrí do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality. V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu sa opäť poukazuje na túto otázku.

135. Podľa ustálenej judikatúry sa však právne otázky skúmané na prvom stupni môžu nanovo prejednať v rámci odvolania, pokiaľ odvolateľ spochybňuje výklad alebo použitie práva Únie Všeobecným súdom. V opačnom prípade by odvolacie konanie čiastočne stratilo svoj zmysel.(72)

136. Námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, preto treba zamietnuť a prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je teda prípustná.

c)      Dôvodnosť prvej časti druhého odvolacieho dôvodu

137. Domnievam sa však, že prvá časť druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

138. Na rozdiel od toho, čo tvrdia odvolateľky, nie je pravda, že úvahy uvedené v bode 162 a nasl. napadnutého rozsudku sa týkajú len pravdepodobných účinkov vytýkaného postupu, ale nie tohto postupu ako takého. Všeobecný súd v týchto bodoch naopak na základe obsahu sporného rozhodnutia vykonal právnu kvalifikáciu tohto postupu ako takého s cieľom odôvodniť, že sa odkláňa od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality, a teda zodpovedá pojmu zneužitie.

139. V týchto úvahách sa Všeobecný súd totiž opieral najmä o odôvodnenie 344 sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia konštatovala rozdielne zaobchádzanie s konkurenčnými službami porovnávania produktov v podobe uprednostňovania vlastnej služby porovnávania produktov spoločnosti Google.(73) Ďalej poukázal na konštatovania uvedené v spornom rozhodnutí, podľa ktorých toto rozdielne zaobchádzanie mohlo viesť k oslabeniu hospodárskej súťaže na trhu, a to po prvé v dôsledku významu návštevnosti generovanej všeobecnou stránkou s výsledkami spoločnosti Google, po druhé z dôvodu správania používateľov pri vyhľadávaní na internete a po tretie vzhľadom na skutočnosť, že odklonená návštevnosť predstavuje veľkú časť návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov a nemožno ju účinne nahradiť inými zdrojmi.(74)

140. Všeobecný súd to podrobne odôvodnil takto.

141. Najprv pripomenul význam návštevnosti vysvetlený v odôvodneniach 444 až 450 sporného rozhodnutia a pozitívnych sieťových účinkov pre ekonomický úspech služby porovnávania produktov, ktoré sú s ňou spojené, pričom pokles tejto návštevnosti naopak môže viesť k bludnému kruhu a v konečnom dôsledku k odchodu z trhu.(75) Všeobecný súd sa následne zaoberal analýzou správania užívateľov uvedenou v odôvodneniach 454 až 461 a 535 tohto rozhodnutia. Podľa tejto analýzy sa užívatelia vo všeobecnosti sústreďujú na prvé tri až päť výsledkov vyhľadávania a venujú len malú alebo žiadnu pozornosť ďalším výsledkom, a najmä tým, ktoré nasledujú pod okamžite viditeľnou časťou obrazovky (fold).(76) Ďalej Všeobecný súd vychádzal z konštatovaní uvedených v častiach 7.2.4.1 a 7.2.4.2 sporného rozhodnutia(77), pokiaľ ide o účinky návštevnosti presmerovanej zo všeobecnej stránky s výsledkami vyhľadávania spoločnosti Google. Táto návštevnosť predstavuje veľkú časť návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov a nemožno ju účinne nahradiť inými zdrojmi, vrátane textových reklám, mobilných aplikácií, priamej návštevnosti, presmerovaní z partnerských stránok, sociálnych sietí alebo iných vyhľadávačov.(78)

142. Všeobecný súd z toho vyvodil, že dôležitosť návštevnosti zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google a jej skutočne nenahraditeľná povaha boli Komisiou bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, považované za relevantné okolnosti, ktoré môžu charakterizovať existenciu praktík, ktoré nespadajú do rámca hospodárskej súťaže na základe kvality. Komisia sa neobmedzila len na konštatovanie existencie pákového efektu, ale právne kvalifikovala postupy spoločnosti Google, ktoré sprevádzali tento účinok, pričom vychádzala z relevantných kritérií. Za predpokladu, že Komisia presvedčivo preukázala zvýhodňovanie a jeho účinky, preto správne usúdila, že toto zvýhodňovanie sa odkláňa od hospodárskej súťaže na základe kvality.(79)

143. Tieto úvahy svedčia o tom, že Všeobecný súd sa podrobne zaoberal otázkou, či Komisia v spornom rozhodnutí mohla oprávnene dospieť k záveru, že vytýkaný postup ako taký – a nie len jeho účinky – bol nezlučiteľný s prostriedkami hospodárskej súťaže na základe kvality. Vzhľadom na zvýhodnenie služby porovnávania produktov spoločnosti Google v porovnaní s konkurenčnými služby porovnávania produktov, ktoré sa tým zamýšľalo a ktoré tým tiež bolo dosiahnuté, to podľa názoru Komisie, ktorý Všeobecný súd potvrdil, bolo tak. Z pohľadu Komisie a Všeobecného súdu pritom ide o právnu kvalifikáciu otázky, či Google s ohľadom na fungovanie dotknutých digitálnych trhov dodržiavala prostriedky hospodárskej súťaže na základe kvality, resp. či jej konanie bolo zneužívajúce, vykonanú na základe komplexných skutkových zistení a dokazovania Komisie.

144. Tento postup je v súlade s požiadavkami uznanými v judikatúre. Podľa nej sa má zneužívajúci charakter správania posúdiť a preukázať s prihliadnutím na všetky relevantné skutkové okolnosti.(80) Ako Komisia uvádza okrem iného s odkazom na bod 152 napadnutého rozsudku, otázku, či sa postup odkláňa od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality, navyše treba z koncepčného hľadiska odlíšiť od otázky, či tiež môže narušiť hospodársku súťaž, aj keď sú obe kritériá konštitutívnymi znakmi pojmu zneužitie.

145. Odvolateľky proti tomu nemôžu úspešne namietať, že Všeobecný súd kritizoval odôvodnenie 341 sporného rozhodnutia so zreteľom na výhradu porušenia zásady právnej istoty, ktorú vzniesla CCIA.(81) Podľa názoru Všeobecného súdu by sa totiž toto odôvodnenie mohlo – ak by sa posudzovalo samostatne – nesprávne chápať v tom zmysle, že Komisia len z (potenciálnych) účinkov vylučovania, ktoré konštatovala, vyvodila, že vytýkaný postup sa odkláňal od hospodárskej súťaže na základe kvality. Ako som vysvetlila v bode 143 vyššie, s týmto posúdením síce nemôžem súhlasiť. Ako však Všeobecný súd sám konštatoval, odôvodnenie 341 treba vykladať v spojení s odôvodnením 342 sporného rozhodnutia.(82) V ňom Komisia poukázala na okolnosti opísané v bodoch 139 až 141 vyššie s cieľom osobitne odôvodniť odklon od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality, takže Všeobecný súd v konečnom dôsledku zamietol výhradu, ktorú vzniesla CCIA.(83) Argumentácia odvolateliek je teda neúčinná.

146. Prvá časť druhého odvolacieho dôvodu preto nemôže obstáť a treba ju zamietnuť.

d)      Dodatočné prvky odôvodnenia v napadnutom rozsudku (druhá časť druhého odvolacieho dôvodu)

147. V rámci druhej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že použil dodatočné prvky odôvodnenia odklonu od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality, ktoré v spornom rozhodnutí nie sú obsiahnuté. Tým sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže nahradil úvahy Komisie vlastnými úvahami.

148. Tieto dodatočné prvky odôvodnenia sa týkajú po prvé prísnejšieho právneho kritéria posudzovania pre „superdominantné“ podniky(84), po druhé posúdenia, že vzhľadom na v zásade otvorenú infraštruktúru vyhľadávača spoločnosti Google ide o „abnormalitu“, ak sa určité vlastné špecializované výsledky vyhľadávania uprednostňujú pred konkurenčnými výsledkami vyhľadávania(85), a po tretie posúdenia, že tento postup je diskriminačný(86).

149. Odvolateľkám treba dať za pravdu v tom, že Všeobecný súd v bodoch 176 až 185 napadnutého rozsudku uviedol dodatočné úvahy, ktoré aspoň čiastočne nemajú ekvivalent v odôvodnení sporného rozhodnutia.

150. S ohľadom na v zásade otvorenú infraštruktúru poskytovanú spoločnosťou Google Všeobecný súd považoval za abnormalitu, ak sa výsledky vyhľadávania jej vlastnej služby porovnávania produktov uprednostňujú pred výsledkami vyhľadávania konkurenčných služieb porovnávania produktov. Také rozdielne zaobchádzanie musí jeho pôvodca odôvodniť so zreteľom na právo hospodárskej súťaže.(87) Svedčí o tom aj nariadenie (EÚ) 2015/2120(88), ktoré poskytovateľom univerzálnych služieb prístupu k internetu ukladá všeobecnú povinnosť rovnakého zaobchádzania, konkrétne bez diskriminácie, obmedzovania alebo zasahovania do prevádzky.(89) Odklon od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality je tým zjavnejší, že vytýkaný postup – po neúspechu služby Froogle na trhu so špecializovanými službami vyhľadávania produktov – vyplynul zo zmeny správania spoločnosti Google na trhu so všeobecnými vyhľadávacími službami, na ktorom má „superdominantné“ postavenie. Vzhľadom na toto postavenie, jej úlohu vstupnej brány na internet a veľmi silné prekážky vstupu na trh so všeobecnými vyhľadávacími službami spoločnosti Google prislúchala zvýšená povinnosť nenarušiť svojím správaním hospodársku súťaž na súvisiacom trhu so špecializovanými službami vyhľadávania produktov.(90)

151. Podľa môjho názoru je táto druhá časť druhého odvolacieho dôvodu napriek tomu neúčinná. Aj keby totiž Všeobecný súd týmto spôsobom neprípustne čiastočne doplnil alebo dokonca nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia(91), úvahy uvedené v bode 162 a nasl. tohto rozsudku – ako bolo vysvetlené v bode 138 a nasl. vyššie – samy osebe postačovali na potvrdenie konštatovania uvedeného v spornom rozhodnutí, že vytýkaný postup sa odkláňal od prostriedkov hospodárskej súťaže na základe kvality.(92)

152. Dodatočné odôvodnenie, ktoré uviedol Všeobecný súd, preto – v každom prípade v tomto kontexte a bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu – nebolo potrebné. S výnimkou úvahy, že vytýkané sebauprednostňovanie je vzhľadom na v zásade otvorenú infraštruktúru poskytovanú spoločnosťou Google abnormalitou a je diskriminačné, navyše nie je pravda, že tieto úvahy nemajú výslovnú oporu v odôvodnení sporného rozhodnutia.

153. To vyplýva z nasledujúceho.

154. Ako po prvé potvrdzuje úvodná formulácia v bode 180 napadnutého rozsudku(93), analýza nariadenia 2015/2120 – ktoré nebolo spomenuté v spornom rozhodnutí – sa skladá len z podporných úvah, na ktorých nie je založený záver uvedený v bode 179 tohto rozsudku. Po druhé odkaz na „superdominantné“ postavenie spoločnosti Google na rôznych (vnútroštátnych) trhoch so všeobecnými vyhľadávacími službami v bodoch 182 a 183 tohto rozsudku sa opiera prinajmenšom implicitne o odôvodnenia 271 až 283 tohto rozhodnutia, v ktorých Komisia konštatovala príslušné podiely na trhoch, ktoré boli väčšinou oveľa vyššie ako 90 %. Po tretie konštatovanie uvedené v bodoch 181 a 184 tohto rozsudku, že Google po zastavení svojej špecializovanej služby vyhľadávania produktov Froogle zmenila svoje správanie na týchto trhoch, vyplýva z konštatovaní uvedených v odôvodneniach 343, 490 a 491 tohto rozhodnutia. Po štvrté úvahy uvedené v bode 184 tohto rozsudku len opakujú konštatovania týkajúce sa sebauprednostňovania spoločnosti Google obsiahnuté v odôvodnení 344.(94)Po piate napokon záver uvedený na konci bodu 185, že vytýkaný postup prekračuje rámec hospodárskej súťaže na základe kvality, odkazuje len na zásadné úvahy uvedené v bodoch 170 až 173, ale nie na dodatočné úvahy Všeobecného súdu uvedené v bode 176 a nasl. tohto rozsudku, ktoré kritizujú odvolateľky.

155. Druhú časť druhého odvolacieho dôvodu preto tiež treba zamietnuť.

156. Keďže výhrady odvolateliek týkajúce sa druhej časti sú neúčinné, nie je potrebné posudzovať tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu, teda otázku, či sú dodatočné úvahy uvedené v bode 176 a nasl. napadnutého rozsudku samy osebe poznačené nesprávnym právnym posúdením. To sa týka aj výhrady, podľa ktorej sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezahrnul do svojho posúdenia uvedené aspekty podporujúce hospodársku súťaž, ale ich skúmal len ako možné odôvodnenie.

157. Pokiaľ sa tieto výhrady alebo úvahy týkajú uplatniteľnosti kritérií Bronner, na ich zamietnutie napokon stačí poukázať na úvahy uvedené v bode 83 a nasl. vyššie.

158. Druhý odvolací dôvod teda treba zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný.

D.      Príčinná súvislosť medzi vytýkaným postupom a potenciálnymi účinkami spočívajúcimi v narušení hospodárskej súťaže – potreba kontrafaktuálnej analýzy (tretí odvolací dôvod)?

1.      Predmet a prípustnosť tretieho odvolacieho dôvodu

159. V rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení tým, že nekritizoval neexistenciu kontrafaktuálnej analýzy v spornom rozhodnutí. Len prostredníctvom takej analýzy možno preukázať, že údajné potenciálne protisúťažné účinky v podstate spôsobil vytýkaný postup, a nie iné okolnosti.

160. Tento odvolací dôvod smeruje proti konštatovaniam uvedeným v bode 368 a nasl. napadnutého rozsudku v reakcii na prvú časť tretieho žalobného dôvodu. Všeobecný súd v nich zamietol výhrady, podľa ktorých Komisia nepreukázala, že vytýkaný postup viedol k poklesu návštevnosti na úkor konkurenčných služieb porovnávania produktov. Podľa argumentácie uvedenej v žalobe bol totiž tento pokles spôsobený len účinkom špeciálnych algoritmov úprav, ktorý bol nesporný, ale ktorý Komisia nekritizovala. Tieto algoritmy však slúžili len na zvýšenie kvality výsledkov vyhľadávania. Preto nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi kritizovanou podporou služby porovnávania produktov spoločnosti Google na jednej strane a údajným vylúčením konkurenčných služieb porovnávania produktov na druhej strane. Komisia naopak mala prešetriť, ako by sa návštevnosť vyvíjala, ak by nedošlo k prednostnému umiestňovaniu a prezentácii výsledkov vyhľadávania služby porovnávania produktov spoločnosti Google v Shopping Units.

161. Tretí odvolací dôvod sa skladá z troch častí. Po prvé sa Všeobecný súd v bodoch 377 až 379 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že túto kontrafaktuálnu analýzu mala vykonať Google, a nie Komisia. Po druhé body 374 a 376 tohto rozsudku sú poznačené nesprávnym právnym posúdením, keďže Všeobecný súd v nich konštatoval, že na účely takej analýzy si treba odmyslieť obe zložky, z ktorých sa skladá vytýkaný postup. Po tretie Všeobecný súd v bode 572 tohto rozsudku z právneho hľadiska nesprávne posúdil účinky a objektívne odôvodnenie tohto postupu.

162. Na rozdiel od názoru niektorých vedľajších účastníkov, ktorí vstúpili do konania na podporu Komisie, sú prvá a druhá časť tohto odvolacieho dôvodu prípustné. Tieto časti nesmerujú k opätovnému posúdeniu skutkových okolnosti alebo dôkazov Súdnym dvorom. Naopak spochybňujú zákonnosť kritérií, ktoré Všeobecný súd použil pri skúmaní, či a akým spôsobom mala Komisia vykonať kontrafaktuálnu analýzu na preukázanie príčinnej súvislosti medzi postupom, ktorý sa skladá z rôznych zložiek, a jeho možnými účinkami škodlivými pre hospodársku súťaž.

2.      Prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu

163. V rámci prvej časti odvolateľky v prvom rade vytýkajú Komisii, že v odôvodnení 462 sporného rozhodnutia v skutočnosti konštatovala, že vytýkaný postup mal skutočné a nie len potenciálne účinky na hospodársku súťaž. Viedol totiž k zmenšeniu návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránky so všeobecnými výsledkami spoločnosti Google. Z toho vychádzal aj Všeobecný súd v bode 519 napadnutého rozsudku. Komisia preto mala vykonať kontrafaktuálnu analýzu týkajúcu sa týchto skutočných účinkov. Všeobecný súd teda nemohol vychádzať z toho, že Komisia predpokladala len potenciálne účinky tohto postupu.

164. Táto prvá časť tretieho odvolacieho dôvodu je podľa môjho názoru zjavne nedôvodná.

165. Všeobecný súd sa totiž po prvé v bodoch 67, 228, 450, 454, 519 a 667 napadnutého rozsudku opieral o časť 7.3 sporného rozhodnutia(95), v ktorej Komisia uviedla, že vytýkaný postup mal potenciálne protisúťažné účinky na viacerých vnútroštátnych trhoch. Po druhé v bode 438 a nasl. a v bode 518 a nasl. tohto rozsudku rovnako vychádzal zo zásady, že Komisia na preukázanie zneužitia dominantného postavenia musela len preukázať, že sporný postup mal potenciálne účinky, a preto nebolo potrebné preukázanie skutočných účinkov spočívajúcich v narušení hospodárskej súťaže. Tieto konštatovania, ktoré Všeobecný súd uviedol v reakcii na prvú časť a štvrtú časť štvrtého žalobného dôvodu, navyše odvolateľky svojím odvolaním nenapadli.

166. Konštatovanie uvedené v odôvodnení 462 sporného rozhodnutia, na ktoré poukazujú odvolateľky, sa naopak týka len – v súčasnosti nesporného – skutočného poklesu návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránky so všeobecnými výsledkami spoločnosti Google. Ako Komisia správne uvádza, odvolanie totiž nesmeruje ani proti príslušným konštatovaniam uvedeným v bodoch 401 až 422 napadnutého rozsudku. Odkaz na toto odôvodnenie uvedený v bode 519 tohto rozsudku preto nemožno prekvalifikovať v tom zmysle, že Všeobecný súd vychádzal z toho, že Komisia chcela alebo musela preukázať, že vytýkaný postup mal skutočné účinky na hospodársku súťaž. Tvrdenie odvolateliek, že bolo potrebné preukázať príčinnú súvislosť týkajúcu sa skutočných účinkov, je teda neúčinné a treba ho zamietnuť.

167. Odvolateľky, ktoré podporuje CCIA, ďalej vytýkajú Všeobecnému súdu, že v bodoch 377 až 379 napadnutého rozsudku nezohľadnil, že Komisia musela vykonať kontrafaktuálnu analýzu týkajúcu sa údajných skutočných alebo potenciálnych účinkov tohto postupu spočívajúcich v narušení hospodárskej súťaže a odôvodniť ich v spornom rozhodnutí, a v tejto súvislosti neprípustným spôsobom obrátil dôkazné bremeno.

168. Treba uznať, že úvahy, ktoré Všeobecný súd uviedol v tejto súvislosti, sú len ťažko pochopiteľné. V bode 377 napadnutého rozsudku poukázal na to, že identifikácia kontrafaktuálneho scenára môže byť v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, neistým či dokonca nemožným výkonom, ak by tento scenár „v skutočnosti neexistoval pre trh, ktorý mal pôvodne podobné charakteristiky ako trh alebo trhy, na ktorých sa tieto postupy vykonávali“. Spoľahlivý kontrafaktuálny scenár totiž zodpovedá reálnej situácii, „ktorá je spočiatku podobná, ale ktorej vývoj neovplyvňujú všetky sporné postupy“. Všeobecný súd ďalej v podstate uviedol, že na rozdiel od situácie, v ktorej možno navzájom porovnať dve skutočné evolúcie, zhodnotenie potenciálnych účinkov síce musí byť realistické, ale musí opisovať pravdepodobnú situáciu. V bodoch 378 a 379 tohto rozsudku zamietol tvrdenie, že Komisia je povinná spontánne alebo ako odpoveď na kontrafaktuálnu analýzu predloženú obvineným podnikom systematicky vytvoriť kontrafaktuálny scenár. Z toho by jej vyplývala povinnosť – ktorú nemá – preukázať, že vytýkaný postup mal skutočné účinky. Kontrafaktuálna analýza predložená týmto podnikom, ktorej cieľom je spochybniť posúdenie potenciálnych účinkov tohto postupu zo strany Komisie, navyše musí umožniť zistenie všetkých jeho účinkov, a nie len jeho čiastkových účinkov.

169. Tieto konštatovania podľa môjho názoru nemožno chápať v tom zmysle, že Všeobecný súd principiálne odmietol povinnosť Komisie vykonať kontrafaktuálnu analýzu týkajúcu sa skutočných alebo potenciálnych účinkov postupu, ani z nich nemožno v tejto súvislosti vyvodiť neprípustné obrátenie dôkazného bremena v neprospech obvineného podniku. Naopak ich treba zaradiť do celkového kontextu odpovede Všeobecného súdu na argumentáciu uvedenú v rámci prvej časti tretieho žalobného dôvodu a chápať len v tomto kontexte.

170. Ako vyplýva najmä z bodov 372 a 374 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd v nich zamietol výhradu týkajúcu sa neexistencie kontrafaktuálnej analýzy v podstate s odôvodnením, že táto argumentácia a kontrafaktuálne scenáre predložené na podporu nej arbitrárne rozdeľujú vytýkaný postup, ktorý sa skladá z dvoch neoddeliteľných zložiek. Kumulované účinky týchto kombinovaných zložiek – uprednostnenie služby porovnávania produktov spoločnosti Google prostredníctvom zvýrazneného zobrazovania jej výsledkov vyhľadávania v boxoch Shopping Units na jednej strane a uplatňovanie špeciálnych algoritmov na odsunutie výsledkov konkurenčných služieb porovnávania produktov na druhej strane – totiž nemožno posudzovať oddelene. V bode 376 tohto rozsudku Všeobecný súd preto dospel k záveru, že jediným kontrafaktuálnym scenárom, ktorý bolo možné platne predložiť, bol ten, v ktorom by sa nevychádzalo ani z jednej z týchto zložiek, pretože inak by boli ich spojené účinky pochopené len čiastočne.

171. To svedčí o tom, že odpoveď Všeobecného súdu na argumentáciu uvedenú v žalobe je obsiahnutá predovšetkým v bodoch 372 až 376, zatiaľ čo úvahy uvedené v bodoch 377 až 379 napadnutého rozsudku, ktoré sa začínajú slovným spojením „okrem toho“, ako tvrdí Komisia, majú len doplňujúcu alebo subsidiárnu funkciu.

172. Odvolateľkám a CCIA však treba dať za pravdu v tom, že rozlišovanie medzi kontrafaktuálnymi analýzami podľa toho, či sa týkajú skutočných alebo potenciálnych účinkov, ktoré je uvedené v bode 377 napadnutého rozsudku, nie je presvedčivé. V oboch prípadoch sa totiž musí ex post skutočný vývoj v minulosti s prihliadnutím na porušenie porovnať s hypotetickým vývojom, pri ktorom sa odmyslí toto porušenie.(96) Navyše nie je jasné, prečo – ako sa Všeobecný súd možno domnieval – systematická povinnosť Komisie vytvoriť kontrafaktuálny scenár v prípade, ak existujú len potenciálne účinky, by mala znamenať, že sa od nej vyžaduje, aby preukázala skutočné účinky.

173. Z týchto úvah napriek tomu nevyplýva, že Všeobecný súd sa domnieval, že Komisia nebola povinná zohľadniť presvedčivú kontrafaktuálnu analýzu obvineného podniku, ktorá by mohla spochybniť jej konštatovania, a prípadne ju odmietnuť. Naopak v bode 380 a nasl. napadnutého rozsudku podrobne posudzoval otázku, či Komisia mohla odmietnuť analýzy, ktoré Google predložila v správnom konaní,(97) a konštatovať príčinnú súvislosť medzi postupom vytýkaným tejto spoločnosti a poklesom návštevnosti konkurenčných služieb porovnávania z jej stránky so všeobecnými výsledkami.(98)

174. V rozsahu, v akom odvolateľky spochybňujú konkrétne úvahy uvedené v bodoch 377 až 379 napadnutého rozsudku, je ich argumentácia teda neúčinná a treba ju zamietnuť.

175. Otázku, či sú body 372 až 376 napadnutého rozsudku poznačené nesprávnym právnym posúdením a či napriek tomu bola potrebná kontrafaktuálna analýza v zmysle, ktorý uvádzajú odvolateľky, preskúmam v rámci druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu.

176. Prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu preto treba zamietnuť.

3.      Druhá časť tretieho odvolacieho dôvodu

177. V rámci druhej časti odvolateľky, ktoré podporuje CCIA, vytýkajú Všeobecnému súdu, že z právneho hľadiska nesprávne predpokladal, že kontrafaktuálna analýza sa môže týkať len kombinácie oboch zložiek postupu vytýkaného spoločnosti Google, ktoré sú uvedené v bode 170. Body 374, 376 a 525 napadnutého rozsudku sú poznačené nesprávnymi právnymi posúdeniami, lebo v nich bol podaný nesprávny výklad pojmu kontrafaktuálna analýza, a to z dvoch dôvodov. Po prvé na to, aby nešlo o zneužitie, si stačí odmyslieť len jednu z tých zložiek, konkrétne umiestňovanie a prezentáciu v boxoch Shopping Units. Po druhé Všeobecný súd uplatnil kritérium, ktoré nie je v súlade s požiadavkami na realistický, vierohodný alebo pravdepodobný kontrafaktuálny scenár uznanými v judikatúre. Odmyslenie si oboch zložiek vrátane špeciálnych algoritmov úprav vyžadované v bode 376 tohto rozsudku ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné, je nerealistické a neprípustne zmiešava príslušné účinky dovolenej a nedovolenej zložky tohto kombinovaného postupu.

178. Aj túto druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu považujem za nedôvodnú.

179. Ako vyplýva z konštatovaní Všeobecného súdu uvedených v bodoch 372, 417, 419 a 525 napadnutého rozsudku, ktoré odvolateľky v tejto súvislosti nespochybňujú, vytýkaný postup spočíva na dvoch vzájomne neoddeliteľne prepojených zložkách, ktorými sú po prvé uplatňovanie špeciálnych algoritmov úprav, prostredníctvom ktorých sa na nižšie miesta v poradí posúvajú len výsledky vyhľadávania konkurenčných služieb porovnávania produktov, a po druhé zvýraznená prezentácia v boxoch Shopping Units, ktorá sa týka výlučne výsledkov vyhľadávania služby porovnávania produktov spoločnosti Google. Obe tieto zložky spolu majú za následok sebauprednostňovanie spoločnosti Google. Len vo vzájomnej kombinácii totiž ovplyvňujú správanie užívateľov do takej miery, že návštevnosť sa v tomto rozsahu presmeruje na jej vlastnú službu porovnávania produktov.

180. V rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, sa toto neoddeliteľné prepojenie nemôže oddeliť na účely kontrafaktuálnej analýzy príčinnej súvislosti medzi vytýkaným postupom a jeho (skutočnými alebo potenciálnymi) účinkami. Taký postup by nezohľadňoval kombinované technické a ekonomické účinky oboch zložiek. Najmä by neprihliadal na ich spoločný vplyv na správanie užívateľov. Zvýšené počty kliknutí používateľov v prospech služby porovnávania produktov spoločnosti Google totiž nespočívajú len na prednostnom umiestňovaní a prezentácii jej výsledkov vyhľadávania v boxoch Shopping Units, ale aj na paralelnom, algoritmami riadenom odsunutí a menej atraktívnej prezentácii výsledkov vyhľadávania konkurenčných služieb porovnávania produktov, v dôsledku čoho si ich užívatelia nevšimnú. Oddelená kontrafaktuálna analýza, ktorú presadzujú odvolateľky, by preto nebola vierohodná ani realistická, ale skôr arbitrárna.(99)

181. Všeobecný súd preto mohol v bode 372 napadnutého rozsudku bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konštatovať, že „analýzu účinkov týchto kombinovaných [zložiek] nemožno vykonať oddelením účinkov jedn[ej zložky]… od účinkov druh[ej zložky]“. Nesprávnym právnym posúdením nie je poznačené ani konštatovanie uvedené v bode 376 tohto rozsudku, podľa ktorého jediným kontrafaktuálnym scenárom, ktorý by sa mohol platne predložiť, bol ten, v ktorom by sa neuplatnila žiadna z týchto dvoch zložiek, „pretože inak by boli spojené účinky týchto kombinovaných [zložiek] pochopené len čiastočne“.

182. Odvolateľky voči tomu nemôžu namietať, že Komisia nekritizovala uplatnenie osobitných algoritmov úprav ako také. Ako Všeobecný súd správne rozhodol, nie je to relevantné. Až ich špecifická kombinácia s uprednostnenou prezentáciou výsledkov vyhľadávania produktov služby porovnávania produktov spoločnosti Google totiž umožnila potenciálne škodlivé účinky na hospodársku súťaž konštatované v spornom rozhodnutí(100).

183. Voči konštatovaniam uvedeným v bodoch 372 až 376 napadnutého rozsudku preto nemožno namietať.

184. Druhú časť tretieho odvolacieho dôvodu preto tiež treba zamietnuť.

4.      Tretia časť tretieho odvolacieho dôvodu

185. Z posúdenia prvej a druhej časti vyplýva, že ani tretia časť tretieho odvolacieho dôvodu nemôže byť úspešná. Podľa nej Všeobecný súd v bode 572 napadnutého rozsudku z právneho hľadiska nesprávne posúdil účinky a objektívne odôvodnenie vytýkaného správania.

186. V tomto bode 572 Všeobecný súd naopak bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol zo svojich konštatovaní týkajúcich sa neoddeliteľnosti oboch zložiek vytýkaného postupu vyvodiť, že jeho potenciálne škodlivé účinky na hospodársku súťaž a na záujmy spotrebiteľov nemožno kompenzovať iba prípadným zvýšením efektívnosti, ktoré sa pripisuje len jednej z týchto zložiek, konkrétne špeciálnym algoritmom úprav. To platí bez ohľadu na to, či je alebo nie je preukázané špecifické zvýšenie efektívnosti v dôsledku uplatnenia špeciálnych algoritmov úprav ako také.(101)

187. Aj tretiu časť, ako aj tretí odvolací dôvod ako celok teda treba zamietnuť ako nedôvodné.

E.      Uplatniteľnosť kritéria rovnako efektívneho konkurenta (štvrtý odvolací dôvod)?

188. Prostredníctvom štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľky namietajú, že Všeobecný súd nevytkol Komisii, že neposúdila účinky vytýkaného správania na rovnako efektívnych konkurentov. Podľa cieľa článku 102 ZFEÚ uznaného v judikatúre sú účinky obmedzujúce hospodársku súťaž preukázané len vtedy, ak má toto správanie nepriaznivý vplyv na existujúcich alebo hypotetických rovnako efektívnych konkurentov. Komisia v spornom rozhodnutí však neskúmala efektívnosť konkurenčných služieb porovnávania produktov ani nezohľadnila takého hypotetického konkurenta. Všeobecný súd sa preto v bode 538 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že Komisia vzhľadom na neexistenciu cenovej konkurencie nebola povinná uplatniť kritérium rovnako efektívneho konkurenta.

189. Komisia, ktorú podporujú vedľajší účastníci, ktorí vstúpili do konania na podporu jej návrhov, proti tomu namieta, že vzhľadom na neexistenciu cenovej konkurencie nebolo potrebné porovnanie s existujúcim alebo hypotetickým rovnako efektívnym konkurentom. Keďže spoločnosti Google sa nevytýka zneužitie týkajúce sa cien, Komisia nemusela uplatniť kritérium rovnako efektívneho konkurenta. Komisia naopak môže preukázať potenciálne účinky na hospodársku súťaž ľubovoľným spôsobom, čo v spornom rozhodnutí aj urobila.

190. Všeobecný súd sa zaoberal účinkami vytýkaného postupu, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž, v bode 518 a nasl. a kritériom rovnako efektívneho konkurenta v bodoch 538 až 543 napadnutého rozsudku. V bode 527 tohto rozsudku najprv potvrdil(102), že Komisia správne stanovila, že tento postup viedol k zníženiu návštevnosti na konkurenčné služby porovnávania produktov a k jej zvýšeniu na vlastnú službu porovnávania produktov spoločnosti Google, a tým ovplyvnil situáciu významnej kategórie jej konkurentov dostatočne na to, aby sa mohla konštatovať existencia protisúťažných účinkov. V bodoch 538 až 541 napadnutého rozsudku Všeobecný súd následne v podstate konštatoval, že Komisia nebola povinná uplatniť na tento účel kritérium rovnako efektívneho konkurenta. To je užitočné len v prípade cenovej konkurencie, o ktorú v prejednávanom prípade nejde. Komisia preto musela preukázať len potenciálne účinky vytýkaného správania obmedzujúce hospodársku súťaž.(103) V tejto súvislosti je irelevantné, či bol vyhľadávač produktov spoločnosti Google efektívnejší ako vyhľadávač konkurenčných služieb porovnávania produktov.

191. Podľa môjho názoru sa teda Všeobecný súd tým, že konštatoval, že Komisia nebola povinná uplatniť kritérium rovnako efektívneho konkurenta, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia.

192. Uplatnenie tohto kritéria spravidla pozostáva z preskúmania, či cenová politika podniku v dominantnom postavení predstavuje pre konkurenta, ktorý je rovnako výkonný ako tento podnik, nebezpečenstvo vylúčenia z trhu.(104) Na tento účel je potrebná analýza cien a nákladov, ktorá sa vo všeobecnosti určuje vzhľadom na štruktúru nákladov samotného podniku v dominantnom postavení.(105)

193. Cieľom článku 102 ZFEÚ podľa ustálenej judikatúry síce nie je zaistiť, aby na trhu zostali menej efektívni konkurenti, než je podnik, ktorý má dominantné postavenie. Hospodárska súťaž na základe kvality, ktorú chráni toto ustanovenie, môže z povahy veci viesť k tomu, že konkurenti, ktorí sú menej efektívni, a teda menej zaujímaví pre spotrebiteľov, najmä z pohľadu cien, výberu, kvality alebo inovácií, odídu z trhu alebo sa dostanú na jeho okraj.(106)

194. Táto judikatúra by sa však nemala nesprávne chápať v tom zmysle, že činnosť menej efektívnych, najmä menších konkurentov, ktoré nemajú alebo nemôžu kompenzovať výhody podniku v dominantnom postavení týkajúce sa veľkosti alebo nákladov, vôbec nie je hodná ochrany alebo je irelevantná na účely zachovania fungujúcej hospodárskej súťaže.(107)

195. Naopak v závislosti od štruktúry trhu, najmä v prípade, ak existujú veľké bariéry vstupu na trh, totiž aj menej efektívny konkurent môže zvýšiť konkurenčný tlak, a tak ovplyvniť správanie podniku v dominantnom postavení.(108) To platí tým skôr, ak je vzhľadom na takú štruktúru trhu nepravdepodobné, že iný podnik môže byť rovnako efektívny ako podnik v dominantnom postavení. Ak je navyše na trhu hospodárska súťaž vzhľadom na prítomnosť takého podniku natoľko oslabená, že ani rovnako efektívni konkurenti sa na ňom už vôbec nemôžu etablovať, tým skôr nemožno prehliadnuť konkurenčný tlak vytvorený menej efektívnym podnikom. Aj on totiž môže zabrániť tomu, aby sa z dôvodu obchodných postupov dominantného podniku ďalej zhoršovala štruktúra trhu a možnosti výberu spotrebiteľov, a preto podporuje základný cieľ zachovania hospodárskej súťaže, ktorý sleduje článok 102 ZFEÚ.(109) V takých prípadoch Súdny dvor správne tiež vylúčil možnosť uplatniť kritérium rovnako efektívneho konkurenta.(110)

196. V rozpore s tým, čo tvrdia odvolateľky, teda kritérium rovnako efektívneho konkurenta nie je všeobecne uplatniteľné a už vôbec nie je nevyhnutným predpokladom konštatovania, či je konanie podniku v dominantnom postavení v súlade s prostriedkami hospodárskej súťaže na základe kvality.(111) Tento výklad viackrát potvrdil aj Súdny dvor a zdôraznil, že orgány pre hospodársku súťaž v zásade nemajú právnu povinnosť uplatniť toto kritérium. Ide totiž len o jednu z viacerých metód, ktoré umožňujú posúdiť, či cenová praktika môže vyvolať účinky vylučovania.(112) Pokiaľ jeho uplatnenie neprichádza do úvahy, navyše Komisia ani Všeobecný súd nemôžu byť povinné zaoberať sa príslušnými tvrdeniami dotknutého podniku.(113)

197. Najmä pôsobnosť kritéria rovnako efektívneho konkurenta by sa nemala rozširovať na postupy, ktoré vôbec nesúvisia s cenovou konkurenciou, pre ktorú bolo toto kritérium podľa oznámenia Komisie o prioritách pôvodne koncipované.(114) Konštatovania v judikatúre, ktoré sú v tomto smere prinajmenšom nejednoznačné, by sa mali podľa môjho názoru objasniť, ak nie opraviť.(115)

198. Vytýkaný postup nijako nesúvisí s cenovou konkurenciou. Všeobecný súd preto mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konštatovať, že Komisia nebola povinná uplatniť kritérium rovnako efektívneho konkurenta na konkurenčné služby porovnávania produktov alebo zodpovedajúcich hypotetických konkurentov, aby mohla konštatovať, že tento postup vyvolal potenciálne účinky vylučovania v ich neprospech.

199. Štvrtý odvolací dôvod je preto nedôvodný a tiež ho treba zamietnuť.

F.      Predbežný záver

200. Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že všetky štyri odvolacie dôvody, a teda aj odvolanie ako celok treba zamietnuť.

V.      O trovách

201. Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku preto o trovách konania rozhodne Súdny dvor.

202. Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa podľa článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatní na konanie o odvolaní, sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia a vedľajší účastníci, ktorí vstúpili do konania na podporu jej návrhov, podali návrh v tomto zmysle, je opodstatnené rozhodnúť, že odvolateľky znášajú svoje vlastné trovy konania, a uložiť im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli vedľajším účastníkom, ktorí vstúpili do konania na podporu návrhov Komisie.

203. Podľa článku 140 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku, ktorý sa tiež uplatní na konanie o odvolaní, členské štáty a Dozorný úrad EZVO, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Okrem toho Súdny dvor môže podľa článku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodnúť, že vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý nepodal odvolanie, znáša svoje vlastné trovy konania, len vtedy, pokiaľ sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom.

204. Preto treba rozhodnúť, že Dozorný úrad EZVO znáša svoje vlastné trovy konania. Rozhodnutie o trovách konania, pokiaľ ide o Spolkovú republiku Nemecko, ktorá sa nezúčastnila na odvolacom konaní, vzhľadom na bod 5 výroku napadnutého rozsudku nie je potrebné.

205. Podľa článku 140 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorý sa tiež uplatní na konanie o odvolaní, Súdny dvor môže rozhodnúť, že vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci konania než vedľajší účastníci uvedení v odsekoch 1 a 2. Keďže CCIA podporovala návrhy odvolateliek, ktoré vo veci nemali úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania.

VI.    Návrh

206. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1.      Odvolanie sa zamieta.

2.      Google LLC a Alphabet Inc. znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy odvolacieho konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii, Bureau européen des unions de consommateurs (BEUC), Infederation Ltd, Verband Deutscher Zeitschriftenverleger e. V., BDZV – Bundesverband Digitalpublisher und Zeitungsverleger e. V., Visual Meta GmbH, Twenga a Kelkoo.

3.      Dozorný úrad EZVO a Computer & Communication Industry Association znášajú svoje vlastné trovy konania.

1      Jazyk prednesu: nemčina.

2      T‑612/17, EU:T:2021:763.

3      Rozhodnutie C(2017) 4444 final týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) [vec AT.39740 – Google Search (Shopping)].

4      C‑7/97, EU:C:1998:569, bod 37 a nasl.

5      V angličtine sa označuje ako „as‑efficient‑competitor‑test“ alebo „AEC‑test“.

6      Pozri najmä odôvodnenie 356 a nasl. sporného rozhodnutia, ako aj bod 59 a nasl., bod 282 a nasl. a bod 369 a nasl. napadnutého rozsudku.

7      Body 59 až 62 napadnutého rozsudku. Pozri tiež odôvodnenie 371 a nasl. sporného rozhodnutia.

8      Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81).

9      Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

10      Pozri tiež body 40 až 78 napadnutého rozsudku.

11      Odôvodnenie 154 a nasl. sporného rozhodnutia.

12      Pozri tiež bod 43 napadnutého rozsudku.

13      Odôvodnenia 254, 269, 270 a 285 a nasl. sporného rozhodnutia. Pozri tiež body 46 a 47 napadnutého rozsudku.

14      Odôvodnenie 264 a nasl. sporného rozhodnutia a bod 54 napadnutého rozsudku.

15      Odôvodnenie 444 sporného rozhodnutia a bod 64 napadnutého rozsudku.

16      Odôvodnenie 452 a nasl. sporného rozhodnutia a bod 65 napadnutého rozsudku.

17      Odôvodnenie 539 a nasl. sporného rozhodnutia a bod 66 napadnutého rozsudku.

18      Odôvodnenie 89 a nasl. sporného rozhodnutia a bod 67 napadnutého rozsudku.

19      Odôvodnenie 710 a nasl. a článok 2 sporného rozhodnutia, ako aj bod 78 napadnutého rozsudku.

20      Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 22. marca 2022, Google a Alphabet/Komisia (C‑48/22 P, neuverejnené, EU:C:2022:207).

21      Pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia (C‑817/18 P, EU:C:2020:637, bod 46), a z 22. júna 2023, DI/ECB (C‑513/21 P, EU:C:2023:500, bod 53 a citovaná judikatúra).

22      Rozsudok z 26. novembra 1998 (C‑7/97, EU:C:1998:569, bod 37 a nasl.).

23      Pozri z nedávnej doby návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veciach Deutsche Telekom/Komisia a Slovak Telekom/Komisia (C‑152/19 P a C‑165/19 P, EU:C:2020:678, bod 56 a nasl.), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2022:537, bod 55 a nasl.).

24      Pozri bod 136 a nasl. napadnutého rozsudku.

25      Bod 212 napadnutého rozsudku.

26      Body 213 až 217 napadnutého rozsudku.

27      Bod 218 a nasl. napadnutého rozsudku.

28      Body 219 až 222 napadnutého rozsudku.

29      Bod 223 napadnutého rozsudku.

30      Body 224 až 227 napadnutého rozsudku, v ktorých sa odkazuje na odôvodnenia 285 až 305, 544, 568, 580 a 588 sporného rozhodnutia.

31      Bod 228 napadnutého rozsudku, v ktorom sa odkazuje na odôvodnenie 594 sporného rozhodnutia.

32      Body 229 až 231 napadnutého rozsudku, v ktorých sa odkazuje na odôvodnenie 649 sporného rozhodnutia.

33      V tomto zmysle body 232 a 233 napadnutého rozsudku, ktoré som pre lepšiu zrozumiteľnosť preformulovala.

34      Bod 234 napadnutého rozsudku, v ktorom sa odkazuje na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veciach Deutsche Telekom/Komisia a Slovak Telekom/Komisia (C‑152/19 P a C‑165/19 P, EU:C:2020:678, body 85 až 89).

35      Bod 235 napadnutého rozsudku, v ktorom sa odkazuje na rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C‑52/09, EU:C:2011:83, body 55 až 58); z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia (C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, bod 75), a zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia (T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 961).

36      Bod 236 napadnutého rozsudku, v ktorom sa odkazuje na rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569, body 48 a 49).

37      Body 237 až 240 napadnutého rozsudku, v ktorých sa odkazuje okrem iného na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci TeliaSonera Sverige (C‑52/09, EU:C:2010:483, bod 32), ako aj na rozsudok z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C‑152/19 P, EU:C:2021:238, bod 45).

38      Body 241 až 247 napadnutého rozsudku.

39      Pozri odôvodnenie 331 a nasl. a najmä odôvodnenie 334 a odôvodnenie 341 a nasl. sporného rozhodnutia.

40      Rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia (C‑333/94 P, EU:C:1996:436, bod 25).

41      V tomto zmysle rozsudok z 19. apríla 2018, MEO – Serviços de Comunicações e Multimédia (C‑525/16, EU:C:2018:270, body 24 a 25 a tam citovaná judikatúra). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mazák vo veci TeliaSonera Sverige (C‑52/09, EU:C:2010:483, bod 32).

42      Rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia (C‑280/08 P, EU:C:2010:603, bod 172), zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C‑52/09, EU:C:2011:83, bod 26), a zo 16. marca 2023, Towercast (C‑449/21, EU:C:2023:207, bod 46).

43      Ustálená judikatúra – pozri napríklad rozsudky z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 153), a z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2023:12, bod 76 a tam citovaná judikatúra).

44      V tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2023:12, bod 77 a citovaná judikatúra).

45      V tomto zmysle rozsudky z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2023:12, bod 78), a z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations (C‑680/20, EU:C:2023:33, body 40 a 44 a citovaná judikatúra).

46      V tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 1998, Bronner (C‑7/97, EU:C:1998:569, bod 41), z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C‑152/19 P, EU:C:2021:238, bod 44), a z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2023:12, bod 79). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2022:537, bod 61).

47      Rozsudok zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia (C‑241/91 P a C‑242/91 P, EU:C:1995:98, bod 50 a nasl.). Pozri tiež rozsudok z 29. apríla 2004, IMS Health (C‑418/01, EU:C:2004:257, bod 35 a nasl.).

48      V tomto zmysle rozsudky z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C‑152/19 P, EU:C:2021:238, bod 45 a nasl.), a z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2023:12, bod 78 a nasl.).

49      Jednoznačne je to vyjadrené v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veciach Deutsche Telekom/Komisia a Slovak Telekom/Komisia (C‑152/19 P a C‑165/19 P, EU:C:2020:678, bod 63): „Podmienky Bronner podrobujú konštatovanie zneužívania osobitne prísnym právnym kritériám. V určitom zmysle predstavujú ‚vrchol‘ v normatívnej oblasti článku 102 ZFEÚ.“

50      Je to zhrnuté v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2022:537, body 63 až 65).

51      V tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C‑152/19 P, EU:C:2021:238, bod 46), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2022:537, bod 64).

52      Komisia podrobnejšie opisuje tento problém, ktorý sa označuje aj ako „hold‑up“, v odôvodnení 16 písm. e) a f) svojich usmernení k vertikálnym obmedzeniam (Ú. v. EÚ C 248, 2022, s. 1).

53      V tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C‑152/19 P, EU:C:2021:238, bod 47), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2022:537, bod 65).

54      V tomto zmysle rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 73). Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2022:537, bod 65).

55      Pozri rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C‑52/09, EU:C:2011:83, bod 58 in fine).

56      V tomto zmysle rozsudky z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C‑152/19 P, EU:C:2021:238, bod 50 a nasl.), a Slovak Telekom/Komisia (C‑165/19 P, EU:C:2021:239, bod 50 a nasl.). Pozri tiež rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C‑52/09, EU:C:2011:83, bod 54 až 58 a 70 až 72), a z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia (C‑295/12 P, EU:C:2014:2062, body 75 a 96).

57      Odôvodnenie 331 a nasl. a odôvodnenie 652 sporného rozhodnutia, ako aj body 223 a 237 až 240 napadnutého rozsudku.

58      Rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia (C‑280/08 P, EU:C:2010:603); zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C‑52/09, EU:C:2011:83), a z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de España/Komisia (C‑295/12 P, EU:C:2014:2062), ako aj rozsudky z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C‑152/19 P, EU:C:2021:238), a Slovak Telekom/Komisia (C‑165/19 P, EU:C:2021:239).

59      Pozri situácie opísané v rozsudku zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia (C‑280/08 P, EU:C:2010:603, bod 4), ako aj v rozsudkoch z 25. marca 2021, Deutsche Telekom/Komisia (C‑152/19 P, EU:C:2021:238, bod 16) a Slovak Telekom/Komisia (C‑165/19 P, EU:C:2021:239, bod 16).

60      Pozri body 287 a 288 napadnutého rozsudku, podľa ktorých toto rozdielne zaobchádzanie nevyplýva z objektívneho rozdielu medzi dvoma typmi výsledkov na internete, ale je výsledkom rozhodnutia spoločnosti Google zaobchádzať s výsledkami z konkurenčných služieb porovnávania menej priaznivo než s výsledkami z jej vlastnej služby porovnávania tým, že ich zobrazuje a umiestňuje menej viditeľne.

61      Pozri tiež bod 61 napadnutého rozsudku.

62      Bod 224 napadnutého rozsudku.

63      Bod 227 napadnutého rozsudku.

64      Bod 228 napadnutého rozsudku.

65      Bod 226 napadnutého rozsudku, v ktorom sa odkazuje na odôvodnenia 285 až 305, 544, 568, 580 a 588 sporného rozhodnutia.

66      V tomto zmysle napríklad bod 239 napadnutého rozsudku.

67      Pozri odôvodnenie 335 a nasl. sporného rozhodnutia, v ktorých sa odkazuje na judikatúru týkajúcu sa prípadov cenového stláčania.

68      Nadpis tejto časti v originálnej anglickej jazykovej verzii znie: „The Conduct has potential anti‑competitive effects on several markets“.

69      Originálna anglická jazyková verzia znie: „… the Conduct is capable of leading competing comparison shopping services to cease providing their services“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

70      Pozri body 333 až 335 napadnutého rozsudku, v ktorých sa odkazuje na odôvodnenie 414 a nasl. sporného rozhodnutia a v ktorých Všeobecný súd zamietol druhú časť druhého žalobného dôvodu.

71      Pozri tiež body 136, 139, 142 až 145 a 158 napadnutého rozsudku.

72      Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2015, Taliansko/Komisia (C‑280/14 P, EU:C:2015:792, bod 43 a citovaná judikatúra).

73      Bod 168 napadnutého rozsudku.

74      Bod 169 napadnutého rozsudku, v ktorom sa odkazuje na časti 7.2.2 až 7.2.4 sporného rozhodnutia.

75      Body 170 a 171 napadnutého rozsudku.

76      Bod 172 napadnutého rozsudku.

77      Odôvodnenie 539 a nasl. tohto rozhodnutia.

78      Bod 173 napadnutého rozsudku.

79      Body 174 a 175 napadnutého rozsudku (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

80      V tomto zmysle rozsudky z 12. januára 2023, Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2023:12, bod 78), a z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations (C‑680/20, EU:C:2023:33, body 40 a 44 a citovaná judikatúra). Rovnako návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Lietuvos geležinkeliai/Komisia (C‑42/21 P, EU:C:2022:537, bod 92).

81      Bod 195 napadnutého rozsudku.

82      Bod 196 napadnutého rozsudku.

83      Bod 197 napadnutého rozsudku.

84      Body 180, 182 a 183 napadnutého rozsudku.

85      Bod 176 až 184 napadnutého rozsudku.

86      Bod 180 napadnutého rozsudku. Pozri tiež bod 240 a bod 279 a nasl. tohto rozsudku.

87      Body 176 až 179 napadnutého rozsudku.

88      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 2015, s. 1).

89      Bod 180 napadnutého rozsudku.

90      Body 181 až 184 napadnutého rozsudku.

91      Pokiaľ ide o tento zákaz nahradenia, pozri rozsudky z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia (C‑247/11 P a C‑253/11 P, EU:C:2014:257, bod 56); z 21. januára 2016, Galp Energía España a i./Komisia (C‑603/13 P, EU:C:2016:38, bod 73), a z 28. septembra 2023, Ryanair/Komisia (C‑321/21 P, EU:C:2023:713, bod 105).

92      Pozri tiež bod 83 a nasl. vyššie.

93      „Navyše možno pre úplnosť uviesť…“. „It may be observed, for the sake of completeness…“ v anglickej jazykovej verzii a ešte jednoznačnejšie vo francúzskej jazykovej verzii: „Il peut d’ailleurs être observé, à titre surabondant…“.

94      Pozri tiež odôvodnenie 378 a nasl. sporného rozhodnutia, ako aj bod 168 napadnutého rozsudku.

95      Odôvodnenie 589 a nasl. tohto rozhodnutia.

96      Pokiaľ ide o porušenie článku 101 ZFEÚ, pozri rozsudky z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 118 až 121); z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i. (C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 55 a tam citovaná judikatúra), a z 18. novembra 2021, Visma Enterprise (C‑306/20, EU:C:2021:935, bod 74). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Komisia/Servier a Servier Laboratories (C‑176/19 P, EU:C:2022:576, bod 288 a nasl.).

97      Časť 7.2.3.2, ako aj odôvodnenie 464 a nasl. a odôvodnenie 523 a nasl. sporného rozhodnutia.

98      Pozri najmä bod 392 napadnutého rozsudku.

99      V tomto zmysle nemožno kritizovať ani konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v bode 377 napadnutého rozsudku.

100      Odôvodnenie 344 a nasl. a odôvodnenie 589 a nasl. tohto rozhodnutia.

101      Pozri v tejto súvislosti body 568, 577, 588 a 590 napadnutého rozsudku.

102      S odkazom na konštatovania uvedené v bodoch 420, 506 a 520 až 526 napadnutého rozsudku.

103      Všeobecný súd v tejto súvislosti odkazuje na konštatovanie uvedené v bode 441 napadnutého rozsudku.

104      V tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Post Danmark (C‑23/14, EU:C:2015:651, bod 53).

105      Pozri rozsudky zo 6. októbra 2015, Post Danmark (C‑23/14, EU:C:2015:651, bod 54), a z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations (C‑680/20, EU:C:2023:33, bod 56 in fine).

106      V tomto zmysle rozsudky z 27. marca 2012, Post Danmark (C‑209/10, EU:C:2012:172, body 21 a 22); zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 134), a z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 45).

107      Pozri však návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Rantos vo veci Servizio Elettrico Nazionale a i. (C‑377/20, EU:C:2021:998, bod 45), ktorý túto judikatúru chápe v tom zmysle, že chráni len najefektívnejšie podniky, ktoré môžu slúžiť ako stimul pre konkurencieschopnosť na trhu, nie však menej schopné a menej efektívne podniky.

108      V tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Post Danmark (C‑23/14, EU:C:2015:651, bod 60).

109      Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré som predniesla vo veci Post Danmark (C‑23/14, EU:C:2015:343, body 71 a 73).

110      Rozsudky zo 6. októbra 2015, Post Danmark (C‑23/14, EU:C:2015:651, bod 59), a z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 101). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Post Danmark (C‑23/14, EU:C:2015:343, body 71 až 73).

111      Rozsudok z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C‑377/20, EU:C:2022:379, bod 82), nepripúšťa žiadny iný výklad. Pokiaľ ide o praktiky spočívajúce vo vylúčení z trhu, Súdny dvor v ňom kvalifikoval kritérium rovnako efektívneho konkurenta ako jedno z kritérií umožňujúcich určiť, či sa má správanie podniku v dominantnom postavení považovať za založené na použití prostriedkov, ktoré patria do bežnej hospodárskej súťaže, len v rozsahu, v akom je tento test realizovateľný (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

112      Rozsudky zo 6. októbra 2015, Post Danmark (C‑23/14, EU:C:2015:651, body 57 až 61); z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. (C‑377/20, EU:C:2022:379, body 81 a 82); a z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations (C‑680/20, EU:C:2023:33, body 56 až 58). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Post Danmark (C‑23/14, EU:C:2015:343, body 61, 63 a 71 až 74).

113      Pozri a contrario rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, EU:C:2017:632, bod 141).

114      Pozri bod 23 a nasl. oznámenia Komisie – Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku [102 ZFEÚ] na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu (Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Post Danmark (C‑23/14, EU:C:2015:343, body 59 a 60).

115      Rozsudok z 19. januára 2023, Unilever Italia Mkt. Operations (C‑680/20, EU:C:2023:33, bod 59).