Language of document :

Žaloba podaná 5. januára 2007 - Belgicko/Komisia

(vec T-5/07)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: L. Van den Broeck, splnomocnený zástupca, J.- P. Buyle a C. Steyaert, advokáti)

Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev

Návrhy žalobcu

určiť, že žaloba je prípustná a dôvodná,

zrušiť rozhodnutie Komisie z 18. októbra 2006 v časti, v ktorej usúdila, že "bývalé pohľadávky ESF", ktoré Belgické kráľovstvo 21. decembra 2004 dobrovoľne, ale so zachovaním všetkých výhrad, zaplatilo, nie sú premlčané,

v dôsledku toho rozhodnúť, že tieto pohľadávky boli premlčané podľa článku 3 ods. 1 nariadenia 2988/95/ES a zaviazať Európsku komisiu, aby Belgickému kráľovstvu vrátila sumu 631 177,60 eur zvýšenú o úroky z omeškania od 21. decembra 2004 vypočítané zo základnej sadzby ECB zvýšenej o tri a pol bodu,

subsidiárne, zrušiť rozhodnutie Komisie z 18. októbra 2006 v časti, v ktorej usúdila, že nezaplatenie sporných bývalých dlhov ESF zapríčinilo vznik úroku a v dôsledku toho zaviazať Európsku komisiu, aby žalobcovi vrátila úroky, ktoré zaplatil zo sporných pohľadávok, teda sumu 377 724,99 eur zvýšenú o úroky z omeškania od 21. decembra 2004 vypočítané zo základnej sadzby ECB zvýšenej o tri a pol bodu,

subsidiárne, zrušiť rozhodnutie Komisie z 18. októbra 2006, pokiaľ ide o sadzbu požadovaných úrokov. Ďalej rozhodnúť, že táto úroková sadzba sa menila v závislosti od úrokovej sadzby, ktorú uplatňovala ECB pri svojich hlavných refinančných operáciách, ako bola uverejňovaná v Úradnom vestníku, a v dôsledku toho zaviazať Komisiu, aby žalobcovi vrátila rozdiel úrokov, ktoré žalobca nadbytočne zaplatil zo sporných pohľadávok, zvýšený o úroky z omeškania od 21. decembra 2004 vypočítané zo základnej sadzby ECB zvýšenej o tri a pol bodu,

v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov tohto konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Touto žalobou žalobca navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie obsiahnutého v liste z 18. októbra 2006, ktorým odmietla vrátiť žalobcovi sumu, ktorú uhradil z titulu bývalých pohľadávok Európskeho sociálneho fondu a ktorej vrátenie požaduje z dôvodu premlčania týchto pohľadávok, a subsidiárne chýbajúceho právneho základu, čo sa týka možnosti domáhať sa úrokov.

V priebehu rokov 1987 až 1992 Komisia žalobcovi nariadila rozhodnutiami vydanými na základe nariadenia Rady č. 2950/83/EHS1 a rozhodnutia 83/673/EHS2 vrátenie súm poskytnutých vo forme pomoci rôznym belgickým subjektom (investorom), ktoré tieto subjekty nepoužili. Žalobca odovzdal ťarchopisy, ktoré Komisia vydala, predmetným investorom. Niektorí z nich vrátili peniaze priamo Komisii, zatiaľ čo iní si vymieňali s Komisiou korešpondenciu o súlade žiadostí o vrátenie s právom. Nové diskusie začali z iniciatívy Komisie roku 2002. Roku 2004 Komisia uskutočnila započítanie súm dlžných z titulu predmetných bývalých pohľadávok ESF (ťarchopisy vydané medzi 15. januárom 1987 a 31. decembrom 1991) zvýšených o úroky z omeškania odo dňa vydania ťarchopisov s pohľadávkami žalobcu voči Komisii v rámci riadenia fondov ESF. Tieto započítania, ako aj úroky, ktoré Komisia uplatnila, žalobca spochybnil z dôvodu premlčania dlhu, ako aj chýbajúceho právneho základu pre uplatnenie úrokov z omeškania. Napriek tomu s cieľom zastaviť prípadné narastanie úrokov Belgické kráľovstvo zaplatilo sumu zodpovedajúcu rozdielu súm dlžných z titulu nezapočítaných pohľadávok ESF. Zároveň spresnilo, že sa nezrieka argumentov, ktoré uviedlo vo svojich listoch, a že si vyhradzuje právo požadovať vrátenie týchto súm v závislosti od dôvodnosti svojich argumentov. Komisia odpovedala listom z 19. januára 2005, v ktorom sa vyslovila k námietkam žalobcu. Tento list bol predmetom žaloby o neplatnosť, ktorú Belgické kráľovstvo podalo na Súd prvého stupňa. Uznesením z 2. mája 2006 Súd prvého stupňa túto žalobu zamietol ako neprípustnú z dôvodu, že predmetný list nie je napadnuteľným aktom v zmysle článku 230 ES3.

Dňa 29. júna 2006 žalobca zaslal nový list Komisii, v ktorom žiadal vrátenie sumy zodpovedajúcej rozdielu súm dlžných z titulu nezapočítaných pohľadávok ESF, ktoré uhradil, aby zastavil prípadné narastanie úrokov, na základe argumentov, ktorých sa už skôr dovolával, týkajúcich sa premlčania pohľadávky, ako aj chýbajúceho právneho základu, čo sa týka možnosti domáhať sa úrokov. Listom z 18. októbra 2006 Komisia odmietla uskutočniť požadované vrátenie. Ide o napadnutý akt v rámci tejto žaloby.

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza, že jedinou európskou právnou úpravou, ktorá všeobecným spôsobom upravuje vymáhanie súm nepoužitých v súlade s príslušnými európskymi predpismi Komisiou, je nariadenie č. 2988/95/ES4. Článok 3 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje premlčacie lehoty na začatie konania, sa má podľa žalobcu uplatniť na tento prípad. Rovnako tvrdí, že ak by mal Súd prvého stupňa usúdiť, že nemôže voči Komisii namietať premlčacie lehoty stanovené v článku 3 nariadenia č. 2988/95/ES, bolo by namieste sa odvolať na článok 2 ods. 4 toho istého nariadenia a uplatniť belgické právo, ktoré upravuje dĺžku premlčania týkajúcu sa "osobných" žalôb.

Na podporu svojich subsidiárnych návrhov týkajúcich sa nesprávneho právneho základu, o ktorý sa Komisia opierala pri požadovaní úrokov z omeškania od žalobcu, Belgické kráľovstvo tvrdí, že Komisia sa dopustila chyby, keď uplatnila článok 86 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 2342/2002/ES o stanovení podrobných pravidiel na vykonávanie rozpočtových pravidiel5. Žalobca uvádza, že existuje osobitná právna úprava, ktorá je odchylná od tohto nariadenia, a že podľa tejto osobitnej právnej úpravy sa Komisia mohla opierať iba o právnu úpravu týkajúcu sa činnosti ESF, na základe ktorej vznikli pohľadávky, ktorých zaplatenie Komisia požadovala pri určení prípadných úrokov na úhradu. V tomto ohľade žalobca tvrdí, že Komisia mohla požadovať úroky iba v rozsahu, v akom sú stanovené, čo sa podľa neho v tejto veci nestalo.

Subsidiárne ďalej žalobca uvádza, že v rozpore s tým, ako Komisia rozhodla, sadzba požadovaných úrokov bola variabilná. V dôsledku toho navrhuje, aby bola Komisia zaviazaná vrátiť mu rozdiel úrokov, ktoré nadbytočne zaplatil zo sporných pohľadávok.

____________

1 - Nariadenie Rady (EHS) č. 2950/83 zo 17. októbra 1983 o uplatňovaní rozhodnutia 83/516/EHS o úlohách Európskeho sociálneho fondu, Ú. v. ES L 289, s. 1.

2 - Rozhodnutie Komisie z 22. decembra 1983 o riadení Európskeho sociálneho fondu, Ú. v. ES L 377, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 277.

3 - Uznesenie Súdu prvého stupňa z 2. mája 2006, Belgické kráľovstvo/Komisia, T-134/05, zatiaľ neuverejnené v Zbierke.

4 - Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340.

5 - Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145.