Language of document : ECLI:EU:F:2008:170

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 11. decembra 2008

Vec F‑58/07

Pascal Collotte

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie za rok 2006 – Schopnosť pracovať v treťom jazyku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou M. Collotte navrhuje zrušiť rozhodnutie nezapísať jeho meno do zoznamu úradníkov povýšených do platovej triedy A*12 v rámci povyšovania za rok 2006, tak ako bol uverejnený v Administratívnych informáciách č. 55‑2006 zo 17. novembra 2006, a zaviazať Komisiu, aby mu zaplatila sumu 25 000 eur z dôvodu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ako aj nepriaznivého zásahu do jeho služobného postupu, s výhradou zvýšenia a/alebo zníženia tejto sumy počas konania

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie nezapísať meno žalobcu do zoznamu úradníkov povýšených do platovej triedy A*12 v rámci povyšovania za rok 2006 sa zrušuje. Návrhy v zostávajúcej časti žaloby sa zamietajú. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobcu. Rada Európskej únie, vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie, znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Lehoty – Po sebe nasledujúce sťažnosti

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2 a článok 91 ods. 3)

2.      Úradníci – Povýšenie – Podmienky – Preukázanie schopnosti pracovať v treťom jazyku

(Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 2; príloha III článok 7 a príloha XIII článok 11)

3.      Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc

(Článok 233 ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 45 ods. 2 a článok 91 ods. 1)

1.      V prípade po sebe nasledujúcich sťažností podaných v lehote na podanie sťažnosti nemôže lehota na odpoveď na sťažnosť plynúť od prijatia prvej sťažnosti administratívou, inak by bol menovací orgán pozbavený lehoty štyroch mesiacov, ktorú mu priznáva služobný poriadok na výslovné vyjadrenie sa k novej argumentácii, ktorú úradník predložil naposledy, prípadne krátko pred uplynutím lehoty na podanie sťažnosti. Pokiaľ by menovací orgán odpovedal po sebe nasledujúcimi rozhodnutiami na po sebe nasledujúce sťažnosti, nemal by ani úradník k dispozícii trojmesačnú lehotu, ktorú mu priznáva služobný poriadok od prijatia odpovede na sťažnosť na rozhodnutie, či so zreteľom na odpoveď podá žalobu, keby lehota na podanie žaloby začala plynúť od doručenia odpovede na prvú sťažnosť, hoci by ešte nemal odpovede menovacieho orgánu na všetky svoje výhrady, najmä tie, ktoré po prvý krát uviedol vo svojej poslednej sťažnosti.

Preto treba v prípade po sebe nasledujúcich sťažností na určenie lehoty na podanie žaloby vychádzať z dátumu prijatia rozhodnutia, ktorým administratíva vyjadrila svoje stanovisko ku všetkým argumentom predloženým žalobcom v lehote na podanie sťažnosti. Pokiaľ žalobca podal v lehote na podanie sťažnosti druhú sťažnosť, ktorá má rovnaký dosah ako prvá sťažnosť, najmä preto, že neobsahuje nijaký nový návrh, ani novú výhradu či nový dôkaz, musí sa rozhodnutie, ktoré túto druhú sťažnosť zamieta, považovať za akt výlučne potvrdzujúci zamietnutie prvej sťažnosti, takže lehota na podanie žaloby začne plynúť od uvedeného zamietnutia. Naopak v prípade, keď druhá sťažnosť obsahuje nové skutočnosti v porovnaní s prvou sťažnosťou, rozhodnutie o zamietnutí druhej sťažnosti treba považovať za nové rozhodnutie prijaté so zreteľom na druhú sťažnosť po preskúmaní rozhodnutia o zamietnutí prvej sťažnosti.

(pozri body 31 a 32)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 8. novembra 2000, Ghignone a i./Rada, T‑44/97, Zb. VS s. I‑A‑223, II‑1023, bod 41; 11. decembra 2007, Sack/Komisia, T‑66/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 41, ktorý je predmetom odvolania na Súdnom dvore, C‑380/08 P

2.      Článok 45 ods. 2 služobného poriadku, v znení vyplývajúcom z nariadenia č. 723/2004, ktorým sa mení a dopĺňa služobný poriadok úradníkov ako aj podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorý úradníkovi stanovuje povinnosť preukázať pred jeho prvým povýšením schopnosť pracovať v treťom jazyku, sa uplatňuje až od nadobudnutia účinnosti spoločných vykonávacích ustanovení prijatých inštitúciami spoločnou dohodou.

Aj keď normotvorca podľa článku 11 prílohy XIII služobného poriadku v každom prípade vylúčil uplatnenie článku 45 ods. 2 na povýšenia účinné pred 1. májom 2006, nemožno ho uplatniť pred nadobudnutím účinnosti uvedených spoločných vykonávacích ustanovení za podmienok vyžadovaných normotvorcom, ktorými sú zabezpečenie jednotného uplatňovania v rôznych inštitúciách a spojenie tejto novej služobnej povinnosti úradníkov s možnosťou vzdelávať sa v treťom jazyku. Inštitúcia nemôže uplatniť tento článok služobného poriadku spôsobom, aký si ona sama určí.

(pozri body 50 – 54)

3.      Je pravda, že súd Spoločenstva pre verejnú službu môže za určitých okolností na základe článku 91 ods. 1 služobného poriadku vykonávať neobmedzenú právomoc rozhodovať o spore finančného charakteru, ktorý mu bol predložený, v celom rozsahu, rozhodnutím o právach a povinnostiach úradníka. Avšak žalobca, ktorý dosiahol zrušenie rozhodnutia o jeho nepovýšení z dôvodu, že sa od neho nemohlo legálne požadovať splnenie dodatočnej podmienky na povýšenie týkajúcej sa ovládania tretieho jazyka, nemôže dosiahnuť na súde náhradu škody za údajné z toho vyplývajúce oneskorenie v jeho služobnom postupe ani v prípade, keď preukáže, že má vyžadovaný počet odpracovaných rokov a dosiahol vyšší počet bodov, ako sa vyžaduje na povýšenie. Nedá sa totiž vylúčiť, že by povýšeniu so spätnou účinnosťou mohli brániť iné hľadiská, napríklad skutočnosť, že počet úradníkov, ktorí mohli byť povýšení a ktorí dosiahli hranicu povýšenia, by prekročil počet povýšení možných z rozpočtového hľadiska. Sú to teda vykonávacie opatrenia, ktoré má administratíva podľa článku 233 ES povinnosť prijať na to, aby vyhovela právoplatnému rozsudku, a ktoré majú viesť k reštitúcii práv žalobcu prípadne retroaktívnym obnovením jeho služobného postupu.

(pozri body 67 – 70)

Odkaz:

Súdny dvor: 18. decembra 2007, Weißenfels/Parlament, C‑135/06 P, Zb. s. I‑12041, body 64 až 68

Súd prvého stupňa: 15. marca 2007, Katalagarianakis/Komisia, T‑402/03, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 105 a 106