Žaloba podaná 30. januára 2024 – Európska komisia/Írsko
(vec C-69/24)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Norris a E. Schmidt, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Írsko
Návrhy žalobkyne
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:
určil, že Írska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ1 , tým, že neprijala zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo v každom prípade tým, že uvedené právne predpisy neoznámila Komisii,
uložil Írsku povinnosť zaplatiť Komisii paušálnu sumu zodpovedajúcu vyššej z týchto súm i) dennej sume 3 300 eur vynásobenej počtom dní, počas ktorých porušenie trvalo odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na prebratie stanovenej v smernici do dňa ukončenia porušenia, alebo v prípade nedodržania tejto lehoty do dňa vyhlásenia rozsudku podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ, alebo ii) minimálnej paušálnej sume 1 540 000 eur,
v prípade, že nesplnenie povinností členského štátu uvedených v [prvej zarážke] bude trvať až do dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci, uložil Írskej republike povinnosť zaplatiť Komisii penále vo výške 14 850 eur denne odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci až do dňa splnenia povinností vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2019/1158,
uložil Írsku povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Lehota na prebratie smernice uplynula 2. augusta 2022.
Cieľom smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom je posilniť právny rámec Únie a podporiť rodovú rovnosť zaručením minimálnych požiadaviek týkajúcich sa otcovskej, rodičovskej a opatrovateľskej dovolenky a pružných pracovných podmienok pre pracovníkov, ktorí sú rodičmi alebo opatrovateľmi. Podľa článku 20 ods. 1 smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom sú členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 2. augusta 2022. Členské štáty sú tiež povinné informovať Komisiu o prijatých právnych predpisoch s vysvetlením, ako zodpovedajú ustanoveniam smernice.
Komisia tvrdí, že Írska republika si túto povinnosť nesplnila. Uvádza, že 21. septembra 2022 preto zaslala Írskej republike výzvu. Írska republika na túto výzvu odpovedala listami z 22. novembra 2022, v ktorých vysvetlila, že oneskorenie prebratia smernice (EÚ) 2019/1158 bolo spôsobené tým, že právna úprava potrebná na vykonanie jej povinností vyplývajúcich z tejto smernice prechádzala vnútroštátnym legislatívnym postupom.
Komisia tvrdí, že 19. apríla 2023 zaslala Írskej republike odôvodnené stanovisko, na ktoré Írska republika odpovedala listom z 19. júna 2023, v ktorom uznala, že smernicu neprebrala v plnom rozsahu a že na nej „pracuje“. V ďalšej korešpondencii Írskej republiky z 24. júla 2023 a 13. novembra 2023 vyjadrila Írska republika poľutovanie nad tým, že smernica ešte nebola úplne prebratá. Konkrétne, právne predpisy, ktorými sa má ustanoviť nárok na pružnú pracovnú dobu podľa článku 9 smernice, ešte neboli vo vnútroštátnom práve účinné. Írska republika uviedla, že pokračuje v práci.
Komisia uvádza, že Írska republika si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z článku 20 smernice (EÚ) 2019/1158 prijať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 2. augusta 2022 a bezodkladne o nich informovať Komisiu. Tvrdí, že v dôsledku toho sú splnené podmienky na uplatnenie článku 260 ods. 3 ZFEÚ.
Komisia preto navrhuje, aby bola Írskej republike uložená povinnosť zaplatiť paušálnu sumu a penále podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ, a požaduje sumy, ktoré vypočítala v súlade s oznámením Komisie o finančných sankciách v konaniach o nesplnení povinností.1
____________
1 Ú. v. EÚ L 188, 2019, s. 79.
1 Ú. v. EÚ C 2, 2023, s. 1.