ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 30. apríla 2014 (*)
„Verejné zákazky na služby – Verejné obstarávanie – Poskytovanie prekladateľských služieb do maltčiny – Pravidlá týkajúce sa predkladania ponúk – Zamietnutie ponuky uchádzača – Nerešpektovanie pravidiel na predkladanie, ktorých účelom je zabezpečiť dôvernosť obsahu ponúk pred otvorením – Námietka neuplatniteľnosti – Proporcionalita – Rovnosť zaobchádzania – Právo na obranu – Povinnosť odôvodnenia – Článok 41 Charty základných práv Európskej únie – Článok 98 ods. 1 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 – Článok 143 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002“
Vo veci T‑637/11,
Euris Consult Ltd, so sídlom vo Floriane (Malta), v zastúpení: F. Moyse, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskemu parlamentu, v zastúpení: L. Darie a F. Poilvache, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorého v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal a F. Dintilhac, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Parlamentu z 18. októbra 2011 o zamietnutí ponuky podanej žalobkyňou v rámci verejného obstarávania interinštitucionálnych služieb MT/2011/EU, ktoré sa týka poskytovania prekladateľských služieb do maltčiny,
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. Collins,
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. novembra 2013,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 22. marca 2011 uverejnil Európsky parlament oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania MT/2011/EU (ďalej len „oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania“), ktorého predmetom bolo poskytovanie prekladateľských služieb do maltčiny pre Parlament, Európsky dvor audítorov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov Európskej únie.
2 Bod 2 ods. 2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania stanovil, že ponuky uchádzačov môžu byť zaslané poštou alebo prostredníctvom zasielateľskej spoločnosti [bod 2 ods. 2 písm. a)], alebo osobne doručené do podateľne Parlamentu [bod 2 ods. 2 písm. b)].
3 Bod 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uvádzal:
„Aby sa zachovala dôvernosť a neporušenosť ponúk, musí byť ponuka doručená v dvojitej obálke. Obe obálky musia byť zapečatené a uvádzať nasledujúce údaje:
– oddelenie, ktoré je adresátom…,
– referenčné číslo verejného obstarávania…,
– ako aj údaj: ‚Neotvárať poštovým oddelením alebo akoukoľvek neoprávnenou osobou‘.
V každom prípade bez ohľadu na druh použitých obálok sa uchádzači vyzývajú, aby venovali zvláštnu pozornosť kvalite obálok používaných na predloženie ich ponuky, aby sa ubezpečili, že nebudú doručené roztrhané, keďže v takom prípade už nezaručujú dôvernosť alebo neporušenosť ich obsahu.
Ak sa používajú samolepiace obálky, musia byť zapečatené lepiacou páskou, cez ktorú sa podpísal odosielateľ. Uvedený podpis predstavuje buď vlastnoručný podpis, alebo podpis s pečiatkou podniku.
Každá ponuka, ktorá nezaručuje dôvernosť svojho obsahu do otvorenia všetkých ponúk, bude automaticky zamietnutá.
Na vonkajšej obálke sa tiež uvedie meno alebo obchodné meno uchádzača, ako aj presná adresa, na ktorej ho možno informovať o rozhodnutí týkajúcom sa jeho ponuky.
Okrem požiadavky týkajúcej sa použitia dvoch zapečatených obálok musí byť na vonkajšej obálke uvedené referenčné číslo verejného obstarávania MT/2011/EU.“
4 Dňa 12. mája 2011 žalobkyňa Euris Consult Ltd, prekladateľská spoločnosť so sídlom na Malte, predložila ponuku (ďalej len „ponuka“ alebo „ponuka žalobkyne“). Na doručenie tejto ponuky na adresu uvedenú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania využila služby prepravcu.
5 Ponuku tvoril originál a dve kópie. Každý z týchto dokumentov bol vložený do obálky z kraftového papiera so samolepiacou prelepovacou časťou. Prelepovacie časti obálok boli zapečatené podpisom riaditeľa žalobkyne, cez ktorý bola následne umiestnená lepiaca páska. Tieto obálky boli potom vložené do vonkajšej obálky poskytnutej prepravcom. Táto obálka z plastového materiálu obsahovala samolepiaci systém zatvárania. Riaditeľ žalobkyne sa cez lepiacu pásku na vonkajšej obálke nepodpísal.
6 Dňa 13. mája 2011 došla ponuka Parlamentu, ktorý potvrdil jej prijatie. Ponuka žalobkyne, ako aj ponuky ostatných uchádzačov boli uložené v priestoroch Parlamentu v uzavretej miestnosti, do ktorej mali prístup iba oprávnené osoby.
7 Dňa 16. júna 2011 o 14.30 hod. komisia pre otváranie ponúk zložená z troch úradníkov Generálneho riaditeľstva (GR) Parlamentu pre preklady a jedného úradníka Dvora audítorov pristúpila k súčasnému otvoreniu šiestich ponúk predložených v lehotách, medzi ktoré patrila aj ponuka žalobkyne. Otvorenie ponúk prebehlo za prítomnosti zástupcov dvoch z uchádzačov. Zástupcovia žalobkyne sa tohto stretnutia nezúčastnili.
8 Komisia pre otváranie ponúk prijala päť ponúk. Ponuka žalobkyne však bola pri otvorení zamietnutá. V zápisnici týkajúcej sa otvárania ponúk uvedená komisia uviedla vo veci ponuky žalobkyne toto:
„Vonkajšia poštová obálka zasielateľskej spoločnosti bola uzavretá, ale nie zapečatená. Obálky nachádzajúce sa vnútri, ktoré predstavovali jediný obal poskytnutý uchádzačom, boli natoľko roztrhané, že boli úplne otvorené. Komisia zastávala názor, že dôvernosť nie je zaručená, a v dôsledku toho ponuku zamietla.“
9 Parlament pokračoval v ďalších fázach zadania predmetnej zákazky v júni až septembri 2011. Výsledky konania boli oznámené všetkým uchádzačom 18. októbra 2011.
10 Doporučeným listom EP/ETU/MHH/pm/D/2011/52280 z 18. októbra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vedúci oddelenia externých prekladov riaditeľstva A pre technologické služby a podporu pre preklad GR Parlamentu pre preklady informoval žalobkyňu o zamietnutí jej ponuky pri otváraní ponúk z dôvodu, že komisia pre otváranie ponúk zastávala názor, že dôvernosť ponuky žalobkyne nemohla byť zaručená.
11 V napadnutom rozhodnutí Parlament opakoval zistenia uvedené v zápisnici vypracovanej komisiou pre otváranie ponúk, citované v bode 8 vyššie.
12 V napadnutom rozhodnutí bolo okrem toho žalobkyni oznámené, že môže získať dodatočné vysvetlenia k dôvodom zamietnutia jej ponuky, a navyše bola upozornená na lehoty na podanie žaloby.
13 Dňa 27. októbra a 10. novembra 2011 boli zástupcovia žalobkyne prijatí na GR Parlamentu pre preklady. Mohli si prezrieť priestory, v ktorých boli ponuky uložené, ako aj obálky v stave, v akom ich komisia pre otváranie ponúk našla. Okrem toho medzi zástupcami žalobkyne a úradníkmi Parlamentu niekoľkokrát došlo k výmene elektronickej korešpondencie.
14 Rámcová zmluva bola s vybraným uchádzačom uzavretá 21. decembra 2011.
Konanie a návrhy účastníkov konania
15 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. decembra 2011 podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
16 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. decembra 2011 podala žalobkyňa návrh na nariadenie predbežných opatrení s cieľom dosiahnuť odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, až kým Všeobecný súd nerozhodne o tejto žalobe. Tento návrh bol zamietnutý uznesením predsedu Všeobecného súdu z 25. januára 2012.
17 Podaním zapísaným do kancelárie Všeobecného súdu 23. júla 2012 podala Európska komisia návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu Parlamentu. Uznesením zo 4. septembra 2012 predseda prvej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. Keďže návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania bol podaný po uplynutí lehoty šiestich týždňov uvedenej v článku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, Komisii bolo umožnené vyjadriť svoje pripomienky počas ústnej časti konania, v súlade s článkom 116 ods. 6 uvedeného rokovacieho poriadku.
18 Keďže zloženie komôr Všeobecného súdu sa zmenilo, sudca spravodajca bol pridelený do šiestej komory, ktorej bola v dôsledku toho predmetná vec pridelená.
19 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
20 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– určil, že žalobkyňa si zachováva právo požadovať odškodnenie za vzniknutú ujmu pripísateľnú napadnutému rozhodnutiu,
– zaviazal Parlament na náhradu trov konania.
21 Parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
22 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 28. novembra 2013.
23 Na pojednávaní Komisia navrhla zamietnuť žalobu v rozsahu, v akom je založená na námietke neuplatniteľnosti článku 143 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145), v znení zmien a doplnení (ďalej len „vykonávacie pravidlá“).
24 Na pojednávaní žalobkyňa vzala späť svoj druhý žalobný návrh, čo Všeobecný súd vzal na vedomie.
Právny stav
25 Na podporu svojich návrhov na zrušenie napadnutého rozhodnutia uvádza žalobkyňa päť žalobných dôvodov. V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa na jednej strane uvádza porušenie článku 98 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74), v znení zmien a doplnení (ďalej len „finančné nariadenie“), článku 143 vykonávacích pravidiel, ako aj bodu 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a subsidiárne sa dovoláva neuplatniteľnosti článku 143 vykonávacích pravidiel, ako aj bodu 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. V druhom žalobnom dôvode poukazuje na porušenie zásady proporcionality. Svojím tretím žalobným dôvodom žalobkyňa vytýka Parlamentu, že porušil zásadu rovnosti zaobchádzania. Štvrtý žalobný dôvod vychádza z porušenia článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie. Svojím piatym žalobným dôvodom, ktorý treba skúmať ako prvý, žalobkyňa namieta voči nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia.
A – O piatom žalobnom dôvode založenom na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia
1. Tvrdenia účastníkov konania
26 V rámci svojho piateho žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zastáva názor, že keďže Parlament neuviedol dôvody, prečo boli vnútorné obálky pri otváraní ponúk nájdené roztrhané, neumožnil jej posúdiť opodstatnenosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to, že jej Parlament neposkytol ďalšie informácie, žalobkyňa je podľa jej názoru z tohto dôvodu nútená podať prejednávanú žalobu, aby Všeobecnému súdu umožnila posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
27 Navyše Parlament plne nespolupracoval a nesplnil svoju povinnosť poskytnúť dodatočné informácie. Postoj úradníkov Parlamentu, ktorí sa stretli so zástupcami žalobkyne na dvoch schôdzkach, bol nepriateľský. Parlament tiež poskytol iba čiastočné odpovede na otázky, ktoré mu boli niekoľkokrát zaslané elektronickou poštou. Parlament tak žalobkyni zabránil v tom, aby účinne pripravila svoju žalobu.
28 Parlament tým porušil ustanovenie článku 296 ZFEÚ, článok 100 ods. 2 finančného nariadenia a článok 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel.
29 Parlament namieta voči tvrdeniam žalobkyne.
2. Posúdenie Všeobecným súdom
30 Podľa znenia článku 296 druhého odseku ZFEÚ sa v právnych aktoch uvedú odôvodnenia.
31 Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ má byť prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy inštitúcie, autora aktu, teda spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonávať svoju kontrolnú právomoc. Požiadavka odôvodnenia sa musí hodnotiť vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa má posudzovať s ohľadom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63 a citovanú judikatúru).
32 Rozsah tejto požiadavky odôvodnenia je spresnený, pokiaľ ide o zadávanie verejných zákaziek inštitúciami, orgánmi a organizáciami Únie, v článku 100 ods. 2 finančného nariadenia, ako aj v článku 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel.
33 V prípade uchádzačov, ktorých ponuka je zamietnutá pred fázou súťaže, z článku 100 ods. 2 finančného nariadenia vyplýva, že verejný obstarávateľ je povinný oznámiť im dôvody zamietnutia ich ponuky. Článok 149 ods. 3 vykonávacích pravidiel okrem toho stanovuje, že takíto uchádzači môžu na základe písomnej žiadosti zaslanej listom, faxom alebo elektronickou poštou dostať doplňujúce informácie o dôvodoch zamietnutia.
34 V prejednávanej veci treba konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí Parlament oznámil žalobkyni dôvod zamietnutia jej ponuky, a to, že komisia pre otváranie ponúk nemohla zaručiť dôvernosť ponuky z dôvodu po prvé skutočnosti, že iba jedna vrstva obálok bola zapečatená v súlade s požiadavkami oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, a po druhé skutočnosti, že tieto obálky boli nájdené natoľko roztrhané, že boli celkom otvorené (pozri body 8, 10 a 11 vyššie).
35 Tieto informácie sa ukázali úplne dostačujúce na to, aby žalobkyni umožnili pochopiť dôvody zamietnutia jej ponuky a meritórne ich spochybniť, ako to urobila v rámci prvých štyroch žalobných dôvodov tejto žaloby.
36 Okrem toho zo znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Parlament nijako nezaložil zamietnutie ponuky žalobkyne na dôvodoch, pre ktoré boli obálky nachádzajúce sa vo vnútri vonkajšej obálky poskytnutej prepravcom, nájdené komisiou pre otváranie ponúk roztrhané. Za týchto podmienok, v rozpore s tým, čo uvádza žalobkyňa, Parlament nemal povinnosť uviesť jej tieto dôvody, pri ktorých navyše nie je preukázané, že by o nich vedel.
37 Rovnako vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, Parlament nebol povinný na splnenie povinnosti odôvodnenia poskytnúť podrobné odpovede na rad otázok, ktoré mu boli zaslané elektronickou poštou alebo položené pri príležitosti dvoch stretnutí, ktoré usporiadal na žiadosť žalobkyne (pozri bod 13 vyššie).
38 Nakoniec, nepriateľský postoj, ktorý podľa žalobkyne zaujali úradníci Parlamentu v prejednávanej veci, nie je nijako preukázaný a v každom prípade je irelevantný vzhľadom na otázku, či Parlament žalobkyni jasne a dostatočne presne oznámil dôvody zamietnutia jej ponuky.
39 Z vyššie uvedeného vyplýva, že piaty žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia treba zamietnuť.
B – O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení finančného nariadenia, vykonávacích pravidiel a oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania
1. Tvrdenia účastníkov konania
a) Tvrdenia žalobkyne
40 Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že keďže ponuka bola zamietnutá pri otváraní z dôvodu nesplnenia povinnosti dôvernosti, napadnuté rozhodnutie porušilo relevantnú právnu úpravu, a to článok 98 ods. 1 finančného nariadenia, článok 143 vykonávacích pravidiel a bod 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Tento žalobný dôvod sa v podstate skladá z troch častí. V rámci prvej časti žalobkyňa tvrdí, že dôvernosť ponuky bola až do momentu otvárania ponúk zabezpečená komisiou pre otváranie ponúk. V rámci druhej časti žalobkyňa tvrdí, že splnila povinnosť doručiť ponuku v dvojitej obálke. V rámci tretej časti žalobkyňa spochybňuje výhrady, z ktorých Parlament v napadnutom rozhodnutí vychádzal, keď konštatoval, že dôvernosť ponuky nemôže byť zaručená. V rámci tejto tretej časti sa žalobkyňa subsidiárne dovoláva neuplatniteľnosti článku 143 vykonávacích pravidiel, ako aj bodu 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v prípade, že by sa tieto ustanovenia mali vykladať tak, že majú pôsobnosť, ktorú im Parlament v napadnutom rozhodnutí priznal.
Pokiaľ ide o dodržanie dôvernosti ponuky
41 Žalobkyňa sa v prvom rade domnieva, že ustanovenia článku 98 ods. 1 finančného nariadenia, ktoré si vyžadujú, aby ponuky uchádzačov boli predmetom riadnej súťaže a aby utajenosť ich obsahu bola chránená až do momentu ich súčasného otvorenia, boli v prejednávanej veci úplne dodržané. Ponuka teda bola v napadnutom rozhodnutí zamietnutá v rozpore s týmito ustanoveniami.
42 Podľa žalobkyne Parlament totiž v napadnutom rozhodnutí mylne zastával názor, že dôvernosť ponuky nebola zaručená.
43 Po prvé, dôvernosť ponuky bola zaručená až do momentu otvorenia vonkajšej obálky komisiou pre otváranie ponúk, keďže je nesporné, že táto obálka bola dokonale uzavretá až do momentu, keď ju uvedená komisia otvorila.
44 Po druhé medzi prijatím zásielky doručenej prepravcom a otvorením vonkajšej obálky komisiou pre otváranie ponúk bola ponuka pod stálym dohľadom Parlamentu. V tejto súvislosti z vyhlásení samotného Parlamentu vyplýva, že ponuka bola umiestnená v uzavretej miestnosti, do ktorej bol vstup zakázaný všetkým neoprávneným osobám a ktorá bola pod stálym dohľadom.
45 Po tretie je nesporné, že vonkajšia obálka prepravcu došla Parlamentu neporušená, keďže poštová služba tejto inštitúcie neprijíma poškodené zásielky.
46 Po štvrté jedinou skutočne dôvernou informáciou uvedenou v ponukách je cena. Tento prvok pritom Parlament nepoznal až do otvorenia ponuky.
47 Súhrn týchto okolností preukazuje, že Parlament v napadnutom rozhodnutí mylne zastával názor, že dôvernosť ponuky nebola zaručená a z tohto dôvodu ju zamietol bez preskúmania.
Pokiaľ ide o povinnosť podať ponuku v dvojitej obálke a rozsah povinnosti zapečatiť vonkajšiu obálku
48 Po druhé žalobkyňa uvádza, že splnila povinnosť doručiť ponuku v dvojitej obálke, ako vyplýva z uplatniteľnej právnej úpravy.
49 Zastáva názor, že dodržala požiadavky článku 143 vykonávacích pravidiel a bodu 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, pretože ponuka a jej dve kópie boli vložené do zapečatených obálok v súlade s týmito ustanoveniami a všetky tieto obálky boli vložené do vonkajšej obálky poskytnutej prepravcom.
50 Na rozdiel od toho, čo uvádza Parlament vo vyjadrení k žalobe, povinnosti uchádzačov týkajúce sa zapečatenia obálok nevyplývajú jasne z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, lebo tento pojem tam nie je dostatočne presne definovaný.
51 Žalobkyňa navyše uvádza, že v priebehu roka 2011 sa zúčastnila iných troch verejných obstarávaní za rovnakých podmienok. Žiadna z týchto ponúk pritom nebola zamietnutá pre nedostatok dôvernosti. To podporuje nepresnosť výrazu „zapečatená obálka“ a zamietnutie jej ponuky v prejednávanej veci porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.
52 Konkrétne z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania jasne nevyplýva, že pokiaľ sa uchádzač rozhodne využiť služby súkromného prepravcu, musí sa vonkajšia obálka poskytnutá týmto prepravcom považovať za samolepiacu obálku v zmysle právnej úpravy a byť zapečatená podpisom pod lepiacou páskou.
Pokiaľ ide o opodstatnenosť dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí
53 Po tretie žalobkyňa spochybňuje opodstatnenosť troch výhrad, na ktorých Parlament založil napadnuté rozhodnutie (pozri body 8 a 11 vyššie).
– O zapečatení vonkajšej obálky
54 Po prvé Parlament nesprávne uviedol, že „vonkajšia poštová obálka zasielateľskej spoločnosti bola uzavretá, ale nie zapečatená“.
55 Predovšetkým je nesporné, že vonkajšia obálka poskytnutá prepravcom zohrala svoju úlohu v oblasti ochrany dôvernosti ponuky, pretože zostala neporušená, pokiaľ ju komisia pre otváranie ponúk neotvorila. Ciele uvedené v článku 98 ods. 1 finančného nariadenia teda neboli ohrozené.
56 Vonkajšie obálky poskytnuté prepravcom sú z plastového materiálu a sú zapečatené systémom zatvárania, ktorý zaručuje, že nemôžu byť otvorené bez poškodenia. Nejde teda o samolepiace obálky v zmysle článku 143 vykonávacích pravidiel a bodu 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, a v dôsledku toho nie sú požiadavky na podpis priečne cez uzavretie, a tiež na dodatočnú lepiacu pásku, ktoré tieto ustanovenia uvádzajú pre prípad samolepiacich obálok, uplatniteľné na obálku poskytnutú prepravcom v prejednávanej veci.
57 Navyše aj za predpokladu – ktorý žalobkyňa spochybňuje –, že by sa obálka poskytnutá prepravcom mala považovať za samolepiacu obálku v zmysle článku 143 vykonávacích pravidiel a bodu 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, bolo by potrebné pripustiť, že systém zatvárania tejto obálky predstavuje z hľadiska dôvernosti jej obsahu záruky, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné zárukám zabezpečeným podpisom naprieč a dodatočnou lepiacou páskou umiestnenou na bežnej samolepiacej obálke. Za týchto podmienok nepredstavuje podpis zástupcu žalobkyne pod lepiacou páskou žiadny ďalší prínos, pokiaľ ide o dôvernosť ponuky.
58 Nakoniec subsidiárne sa žalobkyňa na základe článku 277 ZFEÚ dovoláva neuplatniteľnosti ustanovení článku 143 vykonávacích pravidiel, prevzatých v bode 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, v prípade, že by sa tieto ustanovenia vykladali tak, že boli v prejednávanom prípade porušené z dôvodov chýbajúceho podpisu zástupcu žalobkyne pod dodatočnou lepiacou páskou na obálke poskytnutej prepravcom.
59 Na podporu tejto námietky žalobkyňa uvádza, že také požiadavky idú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zaručenie dôvernosti ponúk. Idú tak nad rámec toho, čo požaduje článok 98 ods. 1 finančného nariadenia, a porušujú zásadu proporcionality.
60 V dôsledku toho má Všeobecný súd podľa názoru žalobkyne konštatovať, že ponuka spĺňala podmienky stanovené v článku 98 ods. 1 finančného nariadenia, a napadnuté rozhodnutie zrušiť.
– O povinnosti odoslania v dvojitej obálke
61 Po druhé Parlament, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „obálky nachádzajúce sa vnútri… predstavovali jedinú vrstvu obalu poskytnutú uchádzačom“ (pozri bod 11 vyššie), nemôže žalobkyni oprávnene vytýkať, že poskytla iba vnútorné obálky, v ktorých bol umiestnený originál a kópie ponuky. Hoci totiž bola vonkajšia obálka poskytnutá žalobkyni prepravcom, aj tak celková zásielka – zložená z vonkajšej obálky, vnútorných obálok a dokumentov obsahujúcich ponuku – bola Parlamentu zaslaná z iniciatívy žalobkyne. Všetky zložky tvoriace zásielku sa musia v dôsledku toho považovať za zložky pochádzajúce od žalobkyne.
– O stave vnútorných obálok
62 Po tretie žalobkyňa spochybňuje, že výhrada, podľa ktorej „[keďže] obálky nachádzajúce sa vnútri… boli natoľko roztrhané, že boli úplne otvorené…, Parlament zastával názor, že dôvernosť nie je zaručená, a v dôsledku toho ponuku zamietol“ (pozri bod 11 vyššie), odôvodňuje zamietnutie ponuky bez preskúmania.
63 Na úvod žalobkyňa uvádza, že toto tvrdenie vychádza iba z vyhlásení Parlamentu, a ponecháva rozhodnutie o pravdivosti skutkových zistení na úvahu Všeobecného súdu.
64 V nadväznosti na to žalobkyňa tvrdí, že aj keby boli vnútorné obálky nájdené pri otváraní ponúk roztrhané, nebolo pochybností ani o dôvernosti, ani o neporušenosti dokumentov tvoriacich ponuku, keďže až do toho času boli chránené vonkajšou obálkou, ktorá zostala nedotknutá až do zásahu komisie pre otváranie ponúk. Žalobkyňa sa preto domnieva, že okolnosť, že vnútorné obálky boli nájdené roztrhané, zatiaľ čo neporušenosť vonkajšej obálky nebola sporná, neumožňovala Parlamentu vylúčiť ponuku bez preskúmania.
b) Tvrdenia Parlamentu a Komisie
65 Parlament a Komisia namietajú proti tvrdeniam žalobkyne.
2. Posúdenie Všeobecným súdom
66 V rámci prvého žalobného dôvodu prejednávanej žaloby žalobkyňa spochybňuje na jednej strane vecnú existenciu skutkových okolností uvádzaných Parlamentom ako základ napadnutého rozhodnutia, ako aj na druhej strane posúdenie, podľa ktorého tieto skutkové okolnosti za predpokladu, že by boli preukázané, odôvodňujú zamietnutie jej ponuky na základe uplatnenia článku 98 ods. 1 finančného nariadenia, článku 143 vykonávacích pravidiel, ako aj bodu 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. V dôsledku toho tvrdí, že tieto ustanovenia boli v prejednávanom prípade porušené.
a) Pokiaľ ide o vecnú správnosť skutkových okolností uvedených v napadnutom rozhodnutí
67 Vzhľadom na dosah tohto spochybnenia treba v prvom rade preskúmať otázku, či žalobkyňa môže preukázať, že Parlament založil napadnuté rozhodnutie na vecne nesprávnych skutkových zisteniach (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia, C‑390/95 P, Zb. s. I‑769, bod 29, a z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, Zb. s. I‑10707, body 57 a 58 a citovanú judikatúru).
68 V tejto súvislosti, ako to žalobkyňa potvrdila na pojednávaní, je nesporné, že ponuka žalobkyne pozostávala z originálu a dvoch kópií a že každý z týchto dokumentov bol vložený do samolepiacej obálky z kraftového papiera, ktorej prelepovacia časť bola zapečatená podpisom riaditeľa žalobkyne priečne cez túto časť, prekrytým dodatočnou lepiacou páskou. Je tiež nesporné, že takto zapečatené tri obálky boli vložené do jedinej vonkajšej obálky poskytnutej poštovným prepravcom. Navyše je nesporné, že táto vonkajšia obálka došla službám Parlamentu nedotknutá a že táto obálka, uzavretá samolepiacou prelepovacou časťou, nebola zapečatená podpisom riaditeľa žalobkyne priečne cez dodatočnú lepiacu pásku. Všetky tieto zistenia, ktoré nie sú ani spochybňované žalobkyňou, a ani im neodporuje žiadna písomnosť v spise, sa musia považovať za preukázané.
69 Naopak, žalobkyňa počas pojednávania pripomenula, že nemôže potvrdiť, že, ako uviedol Parlament v napadnutom rozhodnutí, tri vnútorné obálky „boli značne roztrhané natoľko, že boli úplne otvorené“, keď komisia pre otváranie obálok otvorila vonkajšiu obálku.
70 Táto citácia napadnutého rozhodnutí je výňatkom zo zápisnice vyhotovenej komisiou pre otváranie obálok zloženej z úradníkov Parlamentu patriacich k rôznym útvarom, ako aj z jedného úradníka Dvora audítorov na konci zasadania, počas ktorého boli za prítomnosti dvoch uchádzačov otvorené všetky ponuky predložené v rámci verejného obstarávania, ktorého sa týka prejednávaná vec. Treba tiež pripomenúť, že žalobkyňa, ktorá mala možnosť nechať sa zastupovať pri otváraní ponúk, sa tohto otvárania nezúčastnila.
71 Okrem toho treba konštatovať, že žalobkyňa nepredkladá žiadny aspoň indikatívny dôkaz, ktorý by mohol spochybniť pravdivosť skutkových zistení uvedených v zápisnici vyhotovenej komisiou pre otváranie ponúk. Za týchto podmienok sa musia tieto zistenia, ktoré nie sú vyvrátené žiadnou písomnosťou v spise, považovať za preukázané.
72 Treba teda overiť, či takto preukázané skutkové okolnosti mohli odôvodniť zamietnutie ponuky žalobkyne, čo si v druhom rade vyžaduje spresniť pôsobnosť pravidiel uplatniteľných v prejednávanej veci, ktorých jasnosť a čiastočne zákonnosť žalobkyňa spochybňuje.
b) O uplatniteľných pravidlách
O pôsobnosti pravidiel uplatnených v napadnutom rozhodnutí
73 V rozpore s tým, čo uvádza žalobkyňa, povinnosti uchádzačov, ktorí sa zúčastnili verejného obstarávania v prejednávanej veci, týkajúce sa zasielania ich ponuky jasne vyplývali z bodu 2 ods. 2 a 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktorých znenie bolo uvedené v bodoch 2 a 3 vyššie.
74 Po prvé uchádzači si mohli vybrať medzi osobným doručením svojej ponuky do rúk poštovej služby Parlamentu, zaslaním poštou alebo doručením prostredníctvom prepravcu (bod 2 ods. 2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania). Po druhé ponuky mali byť Parlamentu doručené v dvojitej zapečatenej obálke, pričom každá obálka mala uvádzať údaje o oddelení, ktoré je adresátom, referenčné číslo verejného obstarávania a údaj: „Neotvárať…“ (bod 2 ods. 4 prvý pododsek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania). Po tretie v prípade použitia samolepiacich obálok mali byť tieto obálky zapečatené, teda „zapečatené lepiacou páskou, cez ktorú sa podpísal odosielateľ“, pričom podpis musí byť vlastnoručný podpis alebo podpis s pečiatkou podniku (bod 2 ods. 4 tretí pododsek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania). Po štvrté uchádzači boli v zásade zodpovední za stav, v akom boli obálky obsahujúce ich ponuku doručené, a preto boli vyzvaní, aby venovali „zvláštnu pozornosť kvalite [používaných] obálok“ (bod 2 ods. 4 druhý pododsek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania). Po piate bod 2 ods. 4 štvrtý pododsek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania výslovne uvádzal, že „každá ponuka, ktorá nezaručuje dôvernosť svojho obsahu do otvorenia všetkých ponúk, bude automaticky zamietnutá“.
75 V rozpore s tým, čo uvádza žalobkyňa, z ustanovení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uvedených v bode 74 vyššie jasne a jednoznačne vyplýva, že ponuky mali byť vložené do dvoch obálok, a že pokiaľ tieto obálky boli samolepiace, mala byť každá z nich zapečatená. Pokiaľ ide o zmysel tohto výrazu, z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania celkom jasne vyplýva, že obe obálky mali byť uzavreté a že na každej z nich mal byť uvedený podpis oprávneného zástupcu uchádzača priečne cez prelepovaciu časť a dodatočnú lepiacu pásku.
76 Na splnenie povinností stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania tak mal uchádzač, ktorý sa rozhodol využiť služby prepravcu, na výber medzi použitím obálky prepravcu, pokiaľ to vlastnosti tejto obálky umožňovali, ako druhej vonkajšej obálky, čo predpokladalo jej zapečatenie podpisom priečne cez dodatočnú lepiacu pásku, uviesť všetky požadované údaje na obálke prepravcu, a použiť tak iba jednu vnútornú obálku obsahujúcu ponuku, alebo vložením obsahu svojej ponuky do dvoch zapečatených obálok s uvedením požadovaných údajov a následným umiestnením tejto dvojitej obálky do vonkajšej obálky prepravcu, ktorá za týchto podmienok nemusela byť zapečatená a nemusela obsahovať všetky požadované údaje.
77 Naopak, výklad žalobkyne, podľa ktorého sa mala vonkajšia obálka prepravcu napriek tomu, že nebola zapečatená v práve pripomenutom zmysle, považovať za jednu z dvoch obálok požadovaných oznámením o vyhlásení verejného obstarávania a vyhovujúcu požiadavkám bodu 2 ods. 4 uvedeného oznámenia, nemôže byť prijatý. Aj keby totiž, podobne ako uvádza žalobkyňa, systém zatvárania obálok poskytnutých prepravcom poskytoval rovnaké záruky v zmysle ochrany dôvernosti ich obsahu ako zapečatenie požadované oznámením o vyhlásení verejného obstarávania, nič to nemení na tom, že pokiaľ uchádzač porušil jasnú, presnú a bezpodmienečnú povinnosť vyplývajúcu z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zaslať svoju ponuku v dvojitej zapečatenej obálke, treba konštatovať, že nevyhovel požiadavkám uloženým všetkým uchádzačom, ktorí sa rozhodli predložiť ponuku v rámci verejného obstarávania, ktorého sa týka prejednávaná vec.
78 Samotné porušenie týchto jasných požiadaviek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania pritom Parlamentu umožňovalo zamietnuť každú ponuku, ktorá ich nespĺňala, a Parlament dokonca na základe bodu 2 ods. 4 štvrtého pododseku uvedeného oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v prípade, že konštatoval, že dôvernosť tejto ponuky nemohla byť do súčasného otvorenia všetkých ponúk zaručená, bol povinný tak urobiť.
79 Z toho vyplýva, že prvé dve časti prvého žalobného dôvodu, ktorými žalobkyňa uvádza, že podmienky, za ktorých zaslala svoju ponuku, v každom prípade poskytovali záruky v zmysle dôvernosti rovnocenné zárukám, ktoré vyplývajú zo striktného uplatnenia povinností stanovených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, a že z dôvodu chýbajúcej jasnosti ustanovení oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania treba konštatovať, že zaslala svoju ponuku v dvojitej zapečatenej obálke, treba zamietnuť.
O uplatniteľnosti článku 143 vykonávacích pravidiel a bodu 2 ods. 4 tretieho pododseku oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v prejednávanom prípade
80 V rámci tretej časti prvého žalobného dôvodu však žalobkyňa spochybňuje zákonnosť tejto povinnosti a v dôsledku toho použiteľnosť ustanovení bodu 2 ods. 4 tretieho pododseku oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a článku 143 vykonávacích pravidiel v prejednávanej veci.
81 V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci bod 2 ods. 4 tretí pododsek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania tým, že stanovuje zasielanie ponúk v dvojitej zapečatenej obálke, preberá požiadavky týkajúce sa zapečatenia samolepiacich obálok uvedené v článku 143 ods. 3 vykonávacích pravidiel bez toho, aby sa od nich odchýlil, v prejednávanej veci bolo priamo uplatnené iba prvé z týchto dvoch ustanovení. Žalobkyňa v odpovedi na otázku, ktorá jej bola položená na pojednávaní, však potvrdila, že sa námietka neuplatniteľnosti, ktorú uviedla na podporu tretej časti prvého žalobného dôvodu, týka ako bodu 2 ods. 4 tretieho pododseku oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, tak aj článku 143 ods. 3 vykonávacích pravidiel.
82 Bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k otázke, či žalobkyňa môže na základe článku 277 ZFEÚ účinne namietať neuplatniteľnosť článku 143 ods. 3 vykonávacích pravidiel, ktorý bol v prejednávanej veci použitý len nepriamo (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1966, Taliansko/Rada a Komisia, 32/65, Zb. s. 563, s. 594, a rozsudok Všeobecného súdu z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia, T‑394/08, T‑408/08, T‑453/08 a T‑454/08, Zb. s. II‑6255, body 206 až 210 a citovanú judikatúru), stačí konštatovať, že táto námietka založená na údajnej protiprávnosti týchto ustanovení vzhľadom na článok 98 ods. 1 finančného nariadenia a zásadu proporcionality je celkom neopodstatnená.
83 Po prvé článok 143 ods. 3 vykonávacích pravidiel, ako aj bod 2 ods. 4 tretí pododsek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania sa totiž obmedzujú na uvedenie podmienok, za ktorých sa môže požiadavka dôvernosti ponúk vyžadovaná článkom 98 ods. 1 finančného nariadenia považovať za zaistenú. Ako uvádza Parlament, článok 143 vykonávacích pravidiel dopĺňa článok 98 ods. 1 finančného nariadenia bez toho, aby mu odporoval. Prijať tézu žalobkyne, podľa ktorej článok 143 vykonávacích pravidiel porušuje článok 98 ods. 1 finančného nariadenia, pretože určuje podmienky, ktoré nie sú stanovené posledným uvádzaným článkom, by naopak zásadne spochybnilo legalitu všetkých vykonávacích pravidiel, keďže cieľom týchto pravidiel je práve spresňovať a dopĺňať základné pravidlá zakotvené vo finančnom nariadení.
84 Po druhé článok 143 ods. 3 vykonávacích pravidiel, ako aj bod 2 ods. 4 tretí pododsek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania nie sú v rozpore ani so všeobecnou zásadou proporcionality. Podľa tejto zásady akty inštitúcií Únie nemajú prekračovať hranice toho, čo je vhodné a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, čím sa rozumie, že v prípade, kde existuje voľba medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k tomu najmenej obmedzujúcemu a že spôsobené ťažkosti nesmú byť neúmerné vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99, Zb. s. II‑3305, bod 411, a z 9. septembra 2008, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑75/06, Zb. s. II‑2081, bod 223 a citovanú judikatúru).
85 Povinnosť stanovená v článku 143 ods. 3 vykonávacích pravidiel, ako aj v bode 2 ods. 4 treťom pododseku oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania pritom umožňuje považovať dôvernosť ponúk, ktoré komisia pre otváranie ponúk nájde v dvoch nedotknutých zapečatených obálkach, za zaručenú. Toto pravidlo tak prispieva k právnej istote a vylučuje akékoľvek nebezpečenstvo svojvoľného posúdenia pri otváraní ponúk pri vynaložení zanedbateľných súvisiacich nákladov z hľadiska finančných a technických prostriedkov vzhľadom na celkové náklady, ktoré si príprava ponuky vyžaduje. Žalobkyňa teda neopodstatnene tvrdí, že taká povinnosť porušuje zásadu proporcionality.
86 Z toho vyplýva, že námietka neuplatniteľnosti uvádzaná žalobkyňou musí byť zamietnutá.
c) O dôvodnosti vylúčenia ponuky žalobkyne
87 Z vyššie uvedeného vyplýva, že Parlament, ktorý správne konštatoval, že žalobkyňa nesplnila povinnosť doručiť svoju ponuku v dvojitej zapečatenej obálke, ju právom zamietol.
88 Žiadna z námietok, ktoré podala žalobkyňa v rámci tretej časti prvého žalobného dôvodu, nemôže tento záver vyvrátiť.
89 Po prvé je nesporné, ako bolo konštatované v bode 68 vyššie, že žalobkyňa v rozpore s tým, čo tvrdí, si nesplnila povinnosť zaslať svoju ponuku v dvojitej zapečatenej obálke, pretože na jednej strane relevantné právne predpisy jasne uvádzali formálne náležitosti, ktoré museli byť splnené, aby obálky boli zapečatené, a na druhej strane vonkajšia obálka poskytnutá prepravcom, ktorú si žalobkyňa zvolila a ktorá bola samolepiaca, ako vyplýva z fotografií pripojených žalobkyňou k jej žalobe, nebola zapečatená.
90 Po druhé výhrada žalobkyne založená na tom, že Parlament uvedením, že „obálky nachádzajúce sa vnútri… predstavovali jedinú vrstvu obalu poskytnutú uchádzačom“, nemôže žalobkyni oprávnene vytýkať, že poskytla iba vnútorné obálky, v ktorých bol umiestnený originál a kópie ponuky, vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia.
91 V spornej časti uvedeného rozhodnutia totiž Parlament iba uviedol, že pri posudzovaní dodržania povinnosti odovzdať ponuky v dvojitej zapečatenej obálke nemohol zohľadniť vonkajšiu obálku poskytnutú prepravcom, keďže táto vonkajšia obálka nebola zapečatená. Ako bolo pripomenuté v bode 76 vyššie, pokiaľ žalobkyňa nezapečatila obálku poskytnutú prepravcom, mala na účel dodržania požiadavky stanovenej v bode 2 ods. 4 treťom pododseku oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania umiestniť svoju ponuku v dvojitej zapečatenej obálke do obálky prepravcu.
92 Po tretie, ako bolo konštatované v bode 71 vyššie, bez ohľadu na pochybnosti žalobkyne v tejto súvislosti treba považovať za preukázané, že vnútorné obálky boli v čase otvárania ponúk nájdené značne roztrhané.
93 Tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého táto okolnosť Parlamentu nedovoľovala zamietnuť jej ponuku, musí byť odmietnuté ako irelevantné, pretože zo záverov uvedených v bode 77 vyššie vyplýva, že porušenie požiadavky zaslania ponúk v dvojitej zapečatenej obálke stačí na odôvodnenie tohto zamietnutia.
94 V každom prípade konštatovanie Parlamentu, podľa ktorého napriek tomu, že sa vonkajšia obálka zdala v čase otvárania ponúk nedotknutá, samotná skutočnosť, že vnútorné obálky boli nájdené značne roztrhané, stačila na vyvolanie pochybnosti o dôvernosti ponuky žalobkyne, treba schváliť. Uchádzači totiž boli vyzvaní na to, aby venovali pozornosť tomuto zvláštnemu aspektu, v bode 2 ods. 4 druhom pododseku oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom bolo uvedené, že neporušenosť použitých obálok sa považuje za záruku dôvernosti, ako aj neporušenosti obsahu ponúk.
95 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemôže oprávnene tvrdiť, že jej ponuka bola zamietnutá v rozpore s uplatniteľnou právnou úpravo, a že v dôsledku toho treba prvý žalobný dôvod zamietnuť.
C – O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality
1. Tvrdenia účastníkov konania
96 Žalobkyňa na podporu svojho druhého žalobného dôvodu uvádza, že Parlament tým, že zamietol jej ponuku pre nedostatok dôvernosti, hoci vonkajšia obálka bola nedotknutá, a tým, že nezvážil žiadne alternatívne opatrenie, ktoré by bolo menej nepriaznivé pre jej záujmy, porušil zásadu proporcionality.
97 Parlament namieta voči tvrdeniam žalobkyne.
2. Posúdenie Všeobecným súdom
98 Podľa judikatúry, ako už bolo pripomenuté v bode 84 vyššie, zásada proporcionality si vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri rozsudky Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 411, a Bayer CropScience a i./Komisia, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 223 a citovanú judikatúru).
99 Na úvod treba pripomenúť, že článok 145 vykonávacích pravidiel bráni tomu, aby boli otvorené ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky článku 143 uvedených pravidiel. Ako bolo pripomenuté v bode 81 vyššie, bod 2 ods. 4 tretí pododsek oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, o ktorom bolo v rámci analýzy prvého žalobného dôvodu konštatované, že tam stanovené požiadavky boli v prejednávanej veci porušené, preberá ustanovenia článku 143 tretieho pododseku vykonávacích pravidiel. Z toho vyplýva, že Parlament nemohol ponuku žalobkyne otvoriť bez toho, aby neporušil článok 145 vykonávacích pravidiel.
100 Navyše, ako sa konštatovalo v rámci posúdenia prvého žalobného dôvodu v bode 78 vyššie, Parlament mohol zamietnuť ponuku žalobkyne, pokiaľ konštatoval, že povinnosť zaslať ponuky v dvojitej obálke nebola dodržaná, pričom mal dokonca povinnosť tak urobiť v prípade, že sa mu dôvernosť ponuky zdala pochybná. V bode 94 vyššie sa tiež konštatovalo, že Parlament bol oprávnený pochybovať o dôvernosti ponuky žalobkyne z dôvodu stavu, v akom boli nájdené vnútorné obálky.
101 Z tohto dvojitého dôvodu Parlament musel zamietnuť ponuku žalobkyne. Zásada proporcionality, ktorej dosah bol pripomenutý v bode 98 vyššie, sa pritom môže uplatniť iba v prípadoch, v ktorých má autor napadnutého aktu priestor na úvahu. Keďže v prejednávanej veci to tak nie je, vyplýva z toho, že za okolností prejednávanej veci je odvolávanie sa na túto zásadu neúčinné.
102 Navyše, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne v rámci druhého žalobného dôvodu, že povinnosti, ktoré sa na ňu v prejednávanej veci kládli, majú neprimeranú povahu, stačí pripomenúť, že tvrdenia vychádzajúce z údajne neprimeranej povahy povinnosti zaslať ponuky v dvojitej zapečatenej obálke boli odmietnuté v rámci záveru týkajúceho sa opodstatnenosti námietky neuplatniteľnosti smerujúcej voči bodu 2 ods. 4 tretiemu pododseku oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a článku 143 ods. 3 vykonávacích pravidiel.
103 Z toho vyplýva, že druhý žalobný dôvod sa musí zamietnuť.
D – O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania
1. Tvrdenia účastníkov konania
a) Tvrdenia žalobkyne
O uplatnení zásady rovnosti zaobchádzania
104 V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že ku dňu podania žaloby sa zúčastnila štyroch verejných obstarávaní – medzi ktoré patrilo aj verejné obstarávanie, ktoré tvorí rámec prejednávanej veci, – za rovnakých podmienok zasielania a že žiadna z ostatných troch predložených ponúk nebola bez preskúmania zamietnutá pre nedostatok dôvernosti. Žalobkyňa zastáva názor, že odlišné zaobchádzanie s ponukou v prejednávanej veci predstavuje odlišné zaobchádzanie s rovnakými situáciami, ktoré nie je odôvodnené žiadnym objektívnym dôvodom. V dôsledku toho tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania. Podľa nej totiž v ostatných troch konaniach, ktorých sa zúčastnila, „nebola formulovaná žiadna poznámka, pokiaľ ide o stav obálok z kraftového papiera vnútri vonkajšej obálky prepravcu“, ani vo vzťahu k vonkajšej obálke poskytnutej prepravcom.
Návrh na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania
105 Žalobkyňa na to, aby mohla preukázať totožnosť situácií medzi ponukou, ktorej sa týka prejednávaná vec, a ďalšími tromi verejnými obstarávaniami, ktorých sa zúčastnila, navrhuje, aby Všeobecný súd na základe článku 64 ods. 3 písm. d) rokovacieho poriadku nariadil Parlamentu predložiť zápisnice vypracované komisiami pre otváranie ponúk v rámci verejných obstarávaní GENAFF11, HR/2011/EU a TM11/MT.
b) Tvrdenia Parlamentu
106 Parlament spochybňuje tvrdenia žalobkyne a nesúhlasí s návrhom na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania.
2. Posúdenie Všeobecným súdom
107 Podľa judikatúry povinnosť verejných obstarávateľov dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania zodpovedá samotnej podstate právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania, ktorá má za cieľ predovšetkým podporovať rozvoj účinnej súťaže a zakotvuje kritériá zadávania verejných zákaziek, ktoré majú zabezpečiť takúto súťaž. Pokiaľ ide o zásadu rovnosti zaobchádzania, tá si vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Bayer CropScience a i./Komisia, už citovaný v bode 84 vyššie, bod 236 a citovanú judikatúru; pozri tiež analogicky rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 2005, Fabricom, C‑21/03 a C‑34/03, Zb. s. I‑1559, body 26 a 27 a citovanú judikatúru).
108 Žalobkyňa svojím tretím žalobným dôvodom uvádza, že Parlament nemohol jej ponuku zamietnuť bez toho, aby tým neporušil zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže tvrdí, že predložila iné ponuky za rovnakých podmienok, a poukazuje na to, že tieto iné ponuky neboli zamietnuté pre nezaslanie v dvojitej obálke, z ktorých každá by bola zapečatená. Zastáva názor, že s jej ponukou sa v prejednávanej veci zaobchádzalo odlišne v porovnateľnej situácii bez toho, aby táto odlišnosť mohla byť objektívne odôvodnená.
109 Všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania, ktorej vykonávacie pravidlo v oblasti verejného obstarávania predstavuje článok 89 ods. 1 finančného nariadenia, sa uplatní medzi uchádzačmi zúčastňujúcimi sa daného verejného obstarávania. Ako pritom uvádza Parlament, vyhovieť argumentácii žalobkyne by v prejednávanej veci viedlo k porušeniu tejto zásady vo vzťahu k ostatným uchádzačom, ktorí predložili ponuku vo verejnom obstarávaní, ktorého sa týka prejednávaná vec, keďže so žalobkyňou, ktorá nebola v situácii porovnateľnej s ich situáciou z hľadiska požiadavky na predloženie jej ponuky v dvojitej obálke, z ktorých každá musela byť zapečatená, by sa zaobchádzalo rovnako ako s ostatnými uchádzačmi.
110 Okrem toho, pokiaľ ide o žiadosť žalobkyne, aby sa s ňou zaobchádzalo v prejednávanom prípade porovnateľne ako v prípade iných konaní, treba uviesť, že aj keby skutočne zaslala iné ponuky s rovnakými nezrovnalosťami ako v prejednávanom prípade, nemôže požadovať prospech z protiprávnosti dovolávaním sa zásady rovnosti. Z analýzy prvých dvoch žalobných dôvodov prejednávanej žaloby pritom vyplýva, že v prípade, že uchádzač nesplní povinnosť zaslať svoju ponuku v dvojitej obálke, z ktorých každá je zapečatená v súlade s požiadavkami článku 143 vykonávacích pravidiel, ako aj bodu 2 ods. 4 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, verejný obstarávateľ je povinný ju zamietnuť.
111 Za týchto okolností nie je namieste vyhovieť návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania požadovaných žalobkyňou, keďže ich výsledok by v žiadnom prípade nemal vplyv na posúdenie tohto žalobného dôvodu.
112 Z toho vyplýva, že tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania musí byť zamietnutý.
E – O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie
1. Tvrdenia účastníkov konania
113 Svojím štvrtým žalobným dôvodom žalobkyňa uvádza, že napadnuté rozhodnutie predstavuje individuálne opatrenie, ktoré je pre ňu nepriaznivé. Zastáva teda názor, že mala byť v súlade s článkom 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv vypočutá pred tým, než bolo uvedené rozhodnutie prijaté. Keby pritom komisia pre otváranie ponúk vypočula jej vysvetlenia, mohla by ju presvedčiť o tom, že dôvernosť ponuky bola zachovaná, a mohlo byť rozhodnuté inak.
114 Parlament namieta voči tvrdeniam žalobkyne.
2. Posúdenie Všeobecným súdom
115 Na úvod treba konštatovať, že žalobkyňa v rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu uplatňuje porušenie práva byť vypočutá pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Tvrdí totiž, že uvedené rozhodnutie predstavuje nepriaznivé individuálne opatrenie prijaté voči nej v zmysle článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv. V tomto kontexte musí byť jej argumentácia zohľadnená z pohľadu zásady dodržiavania práva na obhajobu, ktoré predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie.
116 Podľa ustálenej judikatúry sa existencia porušenia práva na obhajobu musí preskúmať v závislosti od osobitných okolností každého konkrétneho prípadu, najmä od povahy príslušného aktu, kontextu, v ktorom bol prijatý, a právnych pravidiel, ktoré upravujú dotknutú oblasť (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. júla 2013, Komisia/Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, bod 102 a citovanú judikatúru).
117 Pokiaľ ide o uplatniteľné pravidlá, treba pripomenúť, že finančné nariadenie a vykonávacie pravidlá stanovujú formy, ktoré môžu mať kontakty medzi obstarávateľmi a uchádzačmi, a že cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť prístup účastníkov k verejným obstarávaniam za dodržania zásad transparentnosti a rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi. Žiadne ustanovenie pritom nestanovuje, že by mal verejný obstarávateľ povinnosť vyžiadať si stanovisko uchádzača pred zamietnutím jeho ponuky pre nesplnenie formálnych náležitostí stanovených v dokumentácii verejného obstarávania, ktorej dodržanie má zásadnú povahu.
118 Pokiaľ ide o otázku, či právo byť vypočutý pred prijatím napadnutého rozhodnutia, namietané žalobkyňou, môže vyplývať zo všeobecnej zásady dodržiavania práva na obhajobu, treba pripomenúť, že dodržiavanie tejto zásady musí byť zabezpečené, aj keď neexistuje žiadna zvláštna právna úprava, ale na to, aby takéto porušenie viedlo k zrušeniu, je potrebné, aby neexistencia tejto vady mohla viesť k odlišnému výsledku konania (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, body 12 a 13).
119 V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že napadnuté rozhodnutie predstavuje stanovisko k ponuke zaslanej z iniciatívy žalobkyne a že dôvody uvedeného rozhodnutia spočívajú výlučne na preskúmaní formálneho predloženia dokumentov odovzdaných žalobkyňou v rámci verejného obstarávania, keď formálne požiadavky, ktoré mali dodržať uchádzači, boli presne stanovené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Napadnuté rozhodnutie tak nie je založené na žiadnej skutkovej či právnej úvahe, o ktorej by žalobkyňa oprávnene nemohla mať vedomosť. V dôsledku toho žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že Parlament mal povinnosť vypočuť ju pred prijatím napadnutého rozhodnutia.
120 Navyše treba po druhé poukázať na to, že z dôvodu, že žalobkyňa nedodržala formálne požiadavky stanovené oznámením o vyhlásení verejného obstarávania, Parlament, ako bolo preukázané pri skúmaní prvých dvoch žalobných dôvodov, bol povinný zamietnuť ponuku žalobkyne. Za týchto podmienok možnosť žalobkyne predložiť svoje pripomienky nemohla mať na rozhodnutie o ponuke ani najmenší vplyv.
121 Preto štvrtý žalobný dôvod založený na porušení údajného práva žalobkyne byť vypočutá pred prijatím napadnutého rozhodnutia treba tiež zamietnuť, a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o otázke, či sa možno užitočne dovolávať porušenia článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv voči verejnému obstarávateľovi v kontexte verejného obstarávania.
122 Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že túto žalobu treba zamietnuť.
O trovách
123 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Parlamentu.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Euris Consult Ltd je povinná nahradiť trovy konania.
Frimodt Nielsen | Dehousse | Collins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. apríla 2014.
Podpisy