ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)

z 15. novembra 2023 (*)

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny – Zmrazenie finančných prostriedkov – Zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a ekonomických zdrojov – Zápis mena žalobcu do zoznamov a jeho ponechanie na zoznamoch – Pojem ‚popredný podnikateľ‘ – Článok 2 ods. 1 písm. g) rozhodnutia 2014/145/SZBP – Námietka nezákonnosti – Povinnosť odôvodnenia – Nesprávne posúdenie – Právo byť vypočutý – Právo vlastniť majetok – Sloboda podnikania – Proporcionalita – Zneužitie právomoci“

Vo veci T‑193/22,

OT, v zastúpení: J.‑P. Hordies a C. Sand, advokáti,

žalobca,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: V. Piessevaux, A. Boggio‑Tomasaz a M.‑C. Cadilhac, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: C. Pochet, L. Van den Broeck a M. Van Regemorter, splnomocnené zástupkyne,

vedľajší účastník konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora),

v zložení: predseda komory D. Spielmann (spravodajca), sudcovia R. Mastroianni, M. Brkan, I. Gâlea a T. Tóth,

tajomníčka: H. Eriksson, referentka,

so zreteľom na uznesenie z 30. mája 2022, OT/Rada (T‑193/22 R, neuverejnené, EU:T:2022:307),

so zreteľom na písomnú časť konania, najmä:

–        návrh doručený do kancelárie Všeobecného súdu 15. apríla 2022,

–        rozhodnutie z 2. júna 2022, ktorým sa vyhovelo žiadosti žalobcu o zachovanie anonymity a zamietla sa jeho žiadosť o urýchlené konanie,

–        rozhodnutie z 25. augusta 2022, ktorým sa pripúšťa intervencia Belgického kráľovstva na podporu Rady,

–        návrh na úpravu žaloby podaný do kancelárie Všeobecného súdu 11. novembra 2022,

–        dokumenty žalobcu doručené do kancelárie Všeobecného súdu 19. decembra 2022,

–        rozhodnutie zo 6. februára 2023 o nepripojení nových dokumentov predložených žalobcom 24. januára 2023 k spisu,

po pojednávaní z 26. apríla 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobca OT sa svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/429 z 15. marca 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 87 I, 2022, s. 44), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/427 z 15. marca 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 87 I, 2022, s. 1) (ďalej spolu len „počiatočné akty“), ako aj, po zmene žaloby, rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/1530 zo 14. septembra 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 149), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/1529 zo 14. septembra 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 239, 2022, s. 1) (ďalej spolu len „udržiavacie akty“) v rozsahu, v akom sa ho tieto akty (ďalej spolu len „napadnuté akty“) týkajú.

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Žalobca je podnikateľ ruskej štátnej príslušnosti.

3        Dňa 17. marca 2014 Rada Európskej únie prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16). V ten istý deň prijala na základe článku 215 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6).

4        Dňa 21. februára 2022 podpísal prezident Ruskej federácie dekrét o uznaní nezávislosti a zvrchovanosti samozvanej „Doneckej ľudovej republiky“ a „Luhanskej ľudovej republiky“ a nariadil nasadenie ruských ozbrojených síl do týchto oblastí.

5        Dňa 22. februára 2022 vydal vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“) vyhlásenie, v ktorom v mene Európskej únie odsúdil toto konanie ako závažné porušenie medzinárodného práva. Oznámil, že Únia bude reagovať na tieto najnovšie porušovania zo strany Ruskej federácie urýchleným prijatím dodatočných reštriktívnych opatrení.

6        Dňa 23. februára 2022 Rada prijala prvý súbor reštriktívnych opatrení. Tieto opatrenia sa týkali po prvé obmedzení hospodárskych vzťahov s oblasťami Doneck a Luhansk, ktoré nie sú kontrolované vládou, po druhé obmedzení prístupu na kapitálový trh, a to najmä zákazom financovania Ruskej federácie, jej vlády a centrálnej banky, a po tretie zaradením členov vlády, bánk, podnikateľov, generálov a 336 poslancov Gosudarstvennaja Duma Federaľnogo Sobrania Rossiskoj Federaciji (Štátna duma Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie), na zoznam osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

7        Prezident Ruskej federácie 24. februára 2022 ohlásil vojenskú operáciu na Ukrajine a ruské ozbrojené sily zaútočili na Ukrajinu.

8        V ten istý deň vydal vysoký predstaviteľ v mene Únie vyhlásenie, v ktorom veľmi dôrazne odsúdil „nevyprovokovanú inváziu“ ruských ozbrojených síl na Ukrajinu, a uviedol, že reakcia Únie bude zahŕňať odvetvové aj individuálne reštriktívne opatrenia.

9        Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí v ten istý deň odsúdila ruskú vojenskú intervenciu na Ukrajine a zároveň v zásade vyslovila súhlas s prijatím reštriktívnych opatrení a hospodárskych sankcií voči Ruskej federácii so zreteľom na návrhy Európskej komisie a vysokého predstaviteľa.

10      Dňa 25. februára 2022 Rada prijala druhý súbor reštriktívnych opatrení. V ten istý deň, so zreteľom na závažnosť situácie na Ukrajine, Rada prijala jednak rozhodnutie (SZBP) 2022/329, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L 50, 2014, s. 1), jednak nariadenie (EÚ) 2022/330, ktorým sa mení nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 51, 2022, s. 1), a to najmä na účely zmeny kritérií, na základe ktorých sa na fyzické alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány môžu uplatniť dotknuté reštriktívne opatrenia.

11      V článku 2 ods. 1 a 2 rozhodnutia 2014/145, v znení zmenenom rozhodnutím 2022/329, sa uvádza:

„1.      Zmrazujú sa všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje, ktoré patria, sú vo vlastníctve, v držbe alebo pod kontrolou:

…

d)      fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny alebo z nich majú prospech;

…

g)      popredných podnikateľov alebo právnické osoby, subjekty alebo orgány zapojené do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny,

a fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov, ktoré sú s nimi spojené, ako sa uvádzajú v prílohe.

2.      Fyzickým alebo právnickým osobám, subjektom alebo orgánom uvedeným v prílohe sa priamo ani nepriamo nesprístupnia žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje, a to ani v ich prospech.“

12      Podrobnosti tohto zmrazenia finančných prostriedkov sú uvedené v článku 2 ods. 3 až 6 rozhodnutia 2014/145.

13      Článok 1 ods. 1 písm. b) a e) rozhodnutia 2014/145 v znení zmien stanovuje, že členské štáty majú prijať potrebné opatrenia, aby zabránili vstupu na svoje územia, ako aj prechodu cez ne fyzickým osobám, ktoré spĺňajú v podstate rovnaké kritériá, ako sú definované v článku 2 ods. 1 písm. d) a g) toho istého rozhodnutia.

14      Nariadenie č. 269/2014, v znení zmenenom nariadením 2022/330, stanovuje prijatie opatrení na zmrazenie finančných prostriedkov a definuje podmienky tohto zmrazenia v podstate rovnakým spôsobom ako rozhodnutie 2014/145 v znení zmien. Článok 3 ods. 1 písm. a) až g) tohto nariadenia v znení zmien totiž z väčšej časti preberá článok 2 ods. 1 písm. a) až g) uvedeného rozhodnutia.

15      V tejto súvislosti Rada počiatočnými aktmi doplnila meno žalobcu do zoznamov osôb, subjektov a orgánov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ktoré boli uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2014/145 v znení zmien a v prílohe I k nariadeniu č. 269/2014 v znení zmien (ďalej len „sporné zoznamy“).

16      Dôvody na zaradenie žalobcu do sporných zoznamov sú tieto:

„[Žalobca] je významným akcionárom konglomerátu Alfa Group, ktorého súčasťou je Alfa Bank, jeden z najväčších ruských platiteľov dane. Je považovaný za jednu z najvplyvnejších osôb v Rusku. Má pevné väzby s ruským prezidentom. Najstaršia dcéra Vladimíra Putina Maria viedla charitatívny projekt Alfa‑Endo, ktorý financovala banka Alfa Bank. Vladimír Putin odmenil skupinu Alfa Group za jej lojalitu voči ruským orgánom tým, že jej poskytol politickú pomoc pri jej plánoch v oblasti zahraničných investícií.

Aktívne teda materiálne alebo finančne podporuje ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny a má z nich prospech. Je tiež popredným ruským podnikateľom pôsobiacim v hospodárskych odvetviach, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny.“

17      Dňa 16. marca 2022 Rada v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnila oznámenie určené osobám, subjektom a orgánom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2014/145, zmenenom rozhodnutím 2022/429, a v nariadení č. 269/2014 vykonávanom vykonávacím nariadením 2022/427 (Ú. v. EÚ C 121 I, 2022, s. 1). V tomto oznámení sa najmä uvádzalo, že dotknuté osoby môžu spolu s podpornou dokumentáciou predložiť Rade žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia zaradiť ich na zoznamy pripojené k uvedeným právnym aktom.

18      Listami z 5. a 8. apríla 2022 žalobca požiadal Radu o sprístupnenie spisu, na základe ktorého bolo jeho meno zaradené do sporných zoznamov.

19      Dňa 13. apríla 2022 Rada zaslala žalobcovi celý spis WK 3073/2022 (ďalej len „dôkazový spis“), z ktorého vychádzala vo svojom rozhodnutí.

20      V dňoch 14. apríla, 30. mája, 7. júna, 5. júla a 18. augusta 2022 zaslal žalobca Rade svoje pripomienky, v ktorých ju žiadal najmä o prehodnotenie rozhodnutia o zaradení jeho mena do sporných zoznamov a o vypočutie.

21      Rada 14. septembra 2022 prijala udržiavacie akty. Z týchto aktov vyplýva, že individuálne reštriktívne opatrenia uplatniteľné na žalobcu boli predĺžené do 15. marca 2023 z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v počiatočných aktoch (pozri bod 16 vyššie).

22      Listom z 15. septembra 2022 Rada predovšetkým žalobcu informovala, že pripomienky uvedené v jeho listoch zo 14. apríla, z 30. mája, zo 7. júna, z 5. júla a 18. augusta 2022 nespochybňujú jej posúdenie potreby zachovať predmetné reštriktívne opatrenia. Rada takisto uviedla, že vzhľadom na podobnosť argumentov sa odvoláva na svoje pripomienky predložené v konaní o nariadení predbežného opatrenia a v tejto veci. Dospela teda k záveru, že meno žalobcu má v sporných zoznamoch zostať.

23      Dňa 15. septembra 2022 Rada v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnila oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2014/145, zmenenom rozhodnutím 2022/1530, a v nariadení č. 269/2014 vykonávanom vykonávacím nariadením 2022/1529 (Ú. v. EÚ C 353 I, 2022, s. 1).

24      Dňa 1. novembra 2022 zaslal žalobca Rade žiadosť o nové preskúmanie.

 Návrhy účastníkov konania

25      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté akty,

–        uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

26      Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu o neplatnosť,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

27      Belgické kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

 Právny stav

28      Na podporu svojej žaloby žalobca v rámci návrhu na preskúmanie platnosti tvrdí, že ustanovenia článku 1 písm. d) a g) nariadenia 2022/330 sú nezákonné. Okrem toho uvádza žalobný dôvod založený na porušení článkov 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie, článkov 2 a 3 newyorského Dohovoru o právach dieťaťa, podpísaného 20. novembra 1989, a článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia, žalobný dôvod založený na porušení práva na obhajobu a práva byť vypočutý, žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality a žalobný dôvod založený na porušení práva vlastniť majetok, slobody podnikania a práva na výkon povolania. V rámci návrhu na zmenu žaloby uvádza aj žalobný dôvod založený na zneužití právomoci.

29      Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa nebude odvolávať na argumenty týkajúce sa porušenia článkov 7 a 24 Charty základných práv, článkov 2 a 3 newyorského Dohovoru o právach dieťaťa a článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani na argumenty týkajúce sa súkromného a rodinného života.

 O nezákonnosti, namietanej formou návrhu na preskúmanie platnosti, článku 1 písm. d) a g) nariadenia 2022/330, zahŕňajúcej porušenie zásad rovnosti zaobchádzania, právnej istoty a riadnej správy vecí verejných

30      Žalobca v prvom rade tvrdí, že zaradenie jeho mena do sporných zoznamov vyplýva z uplatnenia nezákonného textu, keďže nariadenie č. 269/2014 v znení zmien umožňuje Rade zaradiť do sporných zoznamov mená osôb ruskej štátnej príslušnosti, ktoré nemajú žiadnu väzbu na režim, na ktorý sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia, a to pod zámienkou, že sú prostredníctvom svojej hospodárskej činnosti zdrojom príjmov ruskej vlády. Tvrdí, že boli porušené zásady rovnosti zaobchádzania, právnej istoty a riadnej správy vecí verejných. Preto by sa zaradenie jeho mena do sporných zoznamov, ktoré je výsledkom uplatnenia nezákonného textu, malo zrušiť. Vo svojej replike tvrdí, že Rada uplatnila svoju diskrečnú právomoc selektívnym, a teda diskriminačným spôsobom na základe štátnej príslušnosti alebo dotknutých hospodárskych odvetví. Okrem toho by podľa jeho názoru Rada mala byť schopná odôvodniť, ako vytvorenie kategórií uvedených v článku 1 písm. d) a g) nariadenia 2022/330 viedlo k náprave neefektívnosti opatrení prijatých od roku 2014, a preukázať ich nevyhnutnosť, primeranosť a nenahraditeľnosť. V návrhu na zmenu žaloby zdôrazňuje odstránenie prepojenia medzi situáciou na Ukrajine a úlohou sankcionovaných fyzických osôb v rámci kritérií stanovených od roku 2022, ako aj z toho vyplývajúcu potrebu zvýšeného súdneho preskúmania.

31      Rada, podporovaná Belgickým kráľovstvom, s touto argumentáciou nesúhlasí.

32      Podľa článku 277 ZFEÚ sa každý účastník konania môže v konaní, ktorého predmetom je všeobecne záväzný právny akt prijatý inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, dovolávať pred Súdnym dvorom Európskej únie neuplatniteľnosti tohto aktu z dôvodov ustanovených v článku 263 druhom odseku ZFEÚ.

33      Článok 277 ZFEÚ je vyjadrením všeobecnej zásady, ktorá zaručuje každému účastníkovi konania, aby dosiahol zrušenie rozhodnutia, ktoré sa ho priamo a osobne dotýka, právo incidenčne napadnúť platnosť všeobecne uplatniteľných aktov tvoriacich právny základ takéhoto rozhodnutia, ak tento účastník konania nedisponuje právom podať podľa článku 263 ZFEÚ priamu žalobu proti týmto aktom, ktorých následky musí znášať, bez toho, aby mohol navrhnúť ich zrušenie. Všeobecný akt, ktorého nezákonnosť sa uplatňuje, musí byť priamo alebo nepriamo uplatniteľný vo veci, ktorá je predmetom žaloby, a musí existovať priama právna súvislosť medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a dotknutým všeobecným aktom (pozri rozsudok zo 17. februára 2017, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, T‑14/14 a T‑87/14, EU:T:2017:102, bod 55 a citovanú judikatúru).

34      Pokiaľ ide o intenzitu súdneho preskúmania, podľa ustálenej judikatúry majú súdy Únie v súlade s právomocami, ktoré sú im zverené podľa Zmluvy o FEÚ, v podstate zabezpečiť úplné preskúmanie zákonnosti súhrnu aktov Únie vzhľadom na základné práva, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť všeobecných zásad práva Únie. Táto požiadavka je výslovne zakotvená v článku 275 druhom odseku ZFEÚ (pozri rozsudky z 28. novembra 2013, Rada/Fulmen a Mahmoudian, C‑280/12 P, EU:C:2013:775, bod 58 a citovanú judikatúru, a z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 65 a citovanú judikatúru).

35      Nič to nemení na skutočnosti, že Rada pri všeobecnom a abstraktnom vymedzovaní právnych kritérií a podmienok pre prijatie reštriktívnych opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 41 a citovanú judikatúru). Takéto pravidlá všeobecnej povahy definujúce také kritériá a podmienky, akými sú napadnuté akty upravujúce sporné kritériá, voči ktorým smeruje tento žalobný dôvod, podliehajú obmedzenému súdnemu preskúmaniu, v rámci ktorého sa overuje to, či boli dodržané procesné pravidlá a pravidlá odôvodnenia, či sa vychádzalo z vecne správnych skutkových okolností, či nedošlo k omylu v právnom posúdení a či nedošlo k zjavnému omylu v posúdení alebo k zneužitiu právomoci [pozri v tomto smere rozsudky z 9. júla 2009, Melli Bank/Rada, T‑246/08 a T‑332/08, EU:T:2009:266, body 44 a 45, a z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18, EU:T:2020:57, bod 149 (neuverejnený)].

36      V tomto prípade z článku 2 a článku 3 ods. 1 písm. d) a g) nariadenia č. 269/2014 v znení zmien vyplýva, že sa zmrazujú finančné prostriedky a hospodárske zdroje „[fyzických alebo právnických osôb, subjektov alebo orgánov], ktoré materiálne alebo finančne podporujú ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo za destabilizáciu Ukrajiny, alebo z nich majú prospech“ [článok 3 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 269/2014 v znení zmien] [ďalej len „kritérium d)“] a „popredných podnikateľov alebo [právnických osôb, subjektov alebo orgánov zapojených] do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde Ruskej federácie, ktorá je zodpovedná za anexiu Krymu a za destabilizáciu Ukrajiny“ [článok 3 ods. 1 písm. g) nariadenia č. 269/2014 v znení zmien] [ďalej len „kritérium g)“].

37      Žalobca tvrdí, že kritériá d) a g) (ďalej spolu len „sporné kritériá“) uplatnené v prejednávanej veci porušujú zásady rovnosti zaobchádzania, právnej istoty a riadnej správy vecí verejných.

38      V prvom rade treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania, ktorá je základnou zásadou práva, zakazuje, aby sa porovnateľné situácie posudzovali rozdielnym spôsobom a rozdielne situácie posudzovali rovnako, okrem prípadu, že by bolo takéto posudzovanie objektívne odôvodnené (rozsudok z 9. júla 2009, Melli Bank/Rada, T‑246/08 a T‑332/08, EU:T:2009:266, bod 135).

39      V tomto prípade je však nutné poznamenať, že predmetné kritériá nie sú zamerané výlučne na ruských štátnych príslušníkov alebo určité hospodárske odvetvia, ale na všetky osoby, ktoré poskytujú materiálnu alebo finančnú podporu ruským činiteľom s rozhodovacou právomocou, a na všetky vplyvné fyzické osoby v zmysle platných kritérií. Ako uvádza Rada, reštriktívne opatrenia sa môžu vzťahovať aj na štátnych príslušníkov členských štátov Únie.

40      Okrem toho v rozsahu, v akom žalobca tvrdí, že Rada neprijala reštriktívne opatrenia vo vzťahu k určitým osobám alebo subjektom, ktoré spĺňajú predmetné kritériá, uplatnila svoju právomoc diskriminačným spôsobom a nepreskúmala starostlivo a nestranne všetky skutočnosti týkajúce sa týchto osôb alebo subjektov, patria tieto tvrdenia do rozsahu preskúmania individuálnej situácie žalobcu. Preto ich treba z hľadiska zákonnosti predmetného kritéria odmietnuť ako irelevantné.

41      Túto výhradu preto treba zamietnuť.

42      Po druhé zásada právnej istoty si vyžaduje, aby boli právne predpisy Únie jasné a presné a aby ich uplatňovanie bolo pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje, predvídateľné (pozri rozsudky z 5. marca 2015, Europäisch‑Iranische Handelsbank/Rada, C‑585/13 P, EU:C:2015:145, bod 93 a citovanú judikatúru, a zo 17. februára 2017, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, T‑14/14 a T‑87/14, EU:T:2017:102, bod 192 a citovanú judikatúru).

43      V tomto prípade žalobca tvrdí, že sporné kritériá nespĺňajú požiadavku predvídateľnosti, v podstate z dôvodu, že sú vymedzené príliš všeobecne.

44      Treba poznamenať, že pokiaľ ide o kritérium d), zo samotného znenia nariadenia č. 269/2014 v znení zmien na jednej strane jednoznačne vyplýva, že toto kritérium je cielene a selektívne zamerané na fyzické a právnické osoby, ktoré aj keď ako také nemajú žiadnu spojitosť s destabilizáciou Ukrajiny, poskytujú materiálnu alebo finančnú podporu ruským činiteľom s rozhodovacou právomocou zodpovedným za túto destabilizáciu, alebo z nich majú prospech. Kritérium d) sa teda skladá z dvoch prvkov, a to z materiálnej alebo finančnej podpory ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou zodpovedných za anexiu Krymu alebo destabilizáciu Ukrajiny a z prospechu získaného z týchto činiteľov s rozhodovacou právomocou, pričom tieto dva prvky nie sú kumulatívne. Okrem toho toto kritérium nevyžaduje, aby dotknuté osoby alebo subjekty mali osobný prospech z anexie Krymu alebo destabilizácie Ukrajiny. Stačí, aby mali prospech z niektorého z „ruských činiteľov s rozhodovacou právomocou“ zodpovedných za tieto udalosti, bez toho, aby bolo potrebné preukazovať väzbu medzi osobným prospechom týchto osôb a anexiou Krymu alebo destabilizáciou východu Ukrajiny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Rotenberg/Rada, T‑720/14, EU:T:2016:689, bod 87).

45      Na druhej strane, pokiaľ ide o kritérium g), jeho znenie je dostatočne jasne a presne zamerané na popredných podnikateľov zapojených do odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov ruskej vláde. Vzhľadom na znenie tohto kritéria treba dotknuté osoby považovať za popredné z dôvodu ich významu v odvetví, v ktorom pôsobia, a významu tohto odvetvia pre ruské hospodárstvo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Rosneft a i./Rada, T‑715/14, neuverejnený, EU:T:2018:544, bod 157).

46      Okrem toho kritérium g) spadá do právneho rámca jasne vymedzeného cieľmi sledovanými reguláciou, ktorými sa riadia predmetné reštriktívne opatrenia, a to potrebou, vzhľadom na vážnosť situácie, vyvinúť maximálny tlak na ruské orgány, aby ukončili svoje kroky a politiky destabilizujúce Ukrajinu a vojenskú agresiu voči tejto krajine. Z tohto hľadiska sú predmetné reštriktívne opatrenia v súlade s cieľom uvedeným v článku 21 ods. 2 písm. c) ZEÚ, ktorým je zachovávať mier, predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov, podpísanej v San Franciscu (USA) 26. júna 1945 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, body 115 a 123; z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada, C‑729/18 P, neuverejnený, EU:C:2020:499, bod 59, a z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 163).

47      Navyše diskrečná právomoc, ktorú Rade priznávajú sporné kritériá, je vyvážená povinnosťou odôvodnenia a posilnenými procesnými právami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2014, National Iranian Oil Company/Rada, T‑578/12, neuverejnený, EU:T:2014:678, bod 122 a citovanú judikatúru).

48      Z toho vyplýva, že predmetné kritériá spĺňajú stupeň predvídateľnosti požadovaný právom Únie.

49      Okrem toho, pokiaľ ide o kritérium g), na rozdiel od tvrdení žalobcu existuje logická súvislosť medzi zameraním sa na popredných podnikateľov zapojených do hospodárskych odvetví, ktoré poskytujú významný zdroj príjmov vláde, a to vzhľadom na význam týchto odvetví pre ruské hospodárstvo, na jednej strane, a cieľom reštriktívnych opatrení uplatňovaných v prejednávanej veci, ktorým je zvýšenie tlaku na Ruskú federáciu a nákladov na jej konanie zamerané na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny na strane druhej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Rosneft a i./Rada, T‑715/14, neuverejnený, EU:T:2018:544, bod 157 a citovanú judikatúru).

50      V dôsledku toho treba zamietnuť tvrdenie žalobcu, že neexistovala žiadna súvislosť medzi situáciou na Ukrajine a úlohou fyzických osôb, na ktoré sa vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia.

51      Preto sa námietka založená na porušení zásady právnej istoty musí zamietnuť.

52      Po tretie námietka založená na porušení zásady riadnej správy vecí verejných, z ktorej vyplýva povinnosť príslušnej inštitúcie dôkladne a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti predmetného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. júna 2016, Al Matri/Rada, T‑545/13, neuverejnený, EU:T:2016:376, bod 58, a zo 6. júna 2018, Arbuzov/Rada, T‑258/17, EU:T:2018:331, bod 61), nie je odôvodnená inak, a preto musí byť takisto zamietnutá.

53      Po štvrté žalobca v replike vytýka Rade, že nebola schopná odôvodniť, ako by kategórie osôb a subjektov uvedené v článku 1 písm. d) a g) nariadenia 2022/330 viedli k náprave neefektívnosti opatrení prijatých od roku 2014, a preukázať, že sú potrebné, vhodné a nenahraditeľné.

54      Ako však Rada zdôraznila, a žalobca to na vypočutí nepoprel, ide o argument, ktorý v žalobe nebol uvedený. Preto musí byť odmietnutý ako neprípustný na základe článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorý zakazuje počas konania uvádzať nové žalobné dôvody, ktoré nie sú založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

55      Okrem toho zákonnosť reštriktívnych opatrení nie je podmienená ich okamžitými účinkami, ale vyžaduje sa len to, aby neboli zjavne neprimerané vzhľadom na cieľ, ktorý chce príslušná inštitúcia sledovať (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2020, Rosneft a i./Rada, C‑732/18 P, neuverejnený, EU:C:2020:727, bod 97). Rada preto vôbec nebola povinná preukázať, že sporné kritériá mohli napraviť údajnú neefektívnosť opatrení prijatých od roku 2014.

56      Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktorou spochybňuje potrebnosť a vhodnosť sporných kritérií, treba pripomenúť, že zásada proporcionality je jednou zo všeobecných zásad práva Únie a vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie (rozsudok z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, C‑380/09 P, EU:C:2012:137, bod 52).

57      Rada má okrem toho širokú diskrečnú právomoc v oblastiach, ktoré zahŕňajú jej rozhodnutia politickej, hospodárskej a sociálnej povahy a v ktorých je povinná vykonať komplexné posúdenia, a zákonnosť takého opatrenia môže ovplyvniť len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v týchto oblastiach vo vzťahu k cieľu, ktorý chce príslušná inštitúcia sledovať (rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada, C‑440/14 P, EU:C:2016:128, bod 77).

58      V prejednávanej veci sa sporné kritériá, vykladané vo svetle legislatívneho a historického kontextu, v ktorom boli prijaté, nezdajú byť zjavne neprimerané vzhľadom na cieľ reštriktívnych opatrení pripomenutý vyššie v bode 46 a vzhľadom na prvoradý význam zachovania mieru a európskej a svetovej bezpečnosti a stability.

59      Napokon námietky žalobcu, v ktorých zdôrazňuje, že jeho meno je uvedené v sporných zoznamoch len z dôvodu jeho postavenia akcionára bankovej inštitúcie Alfa Bank a zaradenia bankovej inštitúcie Alfa Bank medzi veľkých daňových poplatníkov v Rusku, ktoré spochybňuje, patria do rozsahu preskúmania jeho individuálnej situácie, a teda do rozsahu preskúmania žalobného dôvodu založeného na nesprávnom posúdení.

60      Námietku nezákonnosti preto treba zamietnuť.

 O žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

61      Žalobca tvrdí po prvé, že odôvodnenie napadnutých opatrení mu neumožnilo presne určiť, o ktoré „sporné transakcie“ ide, a pochopiť rozsah opatrenia prijatého voči nemu. Po druhé tvrdí, že z odôvodnenia nevyplývalo, že Rada dôkladne preskúmala dôvody zaradenia jeho mena do sporných zoznamov, a že bolo v skutočnosti čisto formálne. Vo svojej replike dodal, že odôvodnenie týchto aktov je nepodložené a nepresné. V rámci návrhu na zmenu žaloby žalobca tvrdí, že akty, na základe ktorých bolo jeho meno vedené v sporných zoznamoch, neumožňujú identifikovať dôvody jeho vedenia v týchto zoznamoch v septembri 2022, keď sa situácia v porovnaní s pôvodnou úpravou z roku 2014 zmenila. Okrem toho nebol posúdený vplyv opatrení ani nebolo aktualizované hodnotenie. Podobne ani list z 15. septembra 2022, ktorým Rada zamietla jeho žiadosť o opätovné posúdenie, neobsahoval žiadne odôvodnenie umožňujúce pochopiť dôvody na ponechanie jeho mena na sporných zoznamoch.

62      Rada, podporovaná Belgickým kráľovstvom, s touto argumentáciou nesúhlasí.

63      Podľa judikatúry vyplýva povinnosť odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a cieľom je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 49).

64      Odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ sa však musí prispôsobiť povahe sporného aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Predovšetkým sa nevyžaduje, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti alebo aby podrobne odpovedalo na úvahy dotknutého subjektu predložené vo fáze oboznamovania sa s týmto aktom pred jeho prijatím, keďže dostatočnosť odôvodnenia sa musí posúdiť nielen vzhľadom na jeho znenie, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť. Akt spôsobujúci ujmu je preto dostatočne odôvodnený vtedy, keď bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P, EU:C:2012:718, bod 53; pozri aj rozsudok z 22. apríla 2021, Rada/PKK, C‑46/19 P, EU:C:2021:316, bod 48 a citovanú judikatúru).

65      Preto na jednej strane akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého voči nej. Na druhej strane úroveň podrobnosti odôvodnenia aktu musí byť primeraná materiálnym možnostiam a technickým podmienkam alebo lehote, za akých má byť prijatý (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 104 a citovanú judikatúru).

66      Judikatúra spresnila, že odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladajú reštriktívne opatrenia, musí označovať nielen právny základ tohto opatrenia, ale aj presné a konkrétne dôvody, prečo sa Rada v rámci svojej diskrečnej právomoci pri posúdení domnieva, že na dotknutú osobu sa musia vzťahovať takéto opatrenia (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 105 a citovanú judikatúru).

67      V prejednávanej veci boli sporné opatrenia prijaté na základe napadnutých opatrení, ktoré v prípade počiatočných aktov aj v prípade udržiavacích aktov uvádzajú v príslušných odôvodneniach kontext a právny základ, na základe ktorých boli prijaté.

68      Okrem toho opis skutkových okolností pripomenutý v bode 16 vyššie predstavuje dostatočne jasné a presné odôvodnenie, ktoré žalobcovi umožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré bolo jeho meno zaradené do sporných zoznamov a následne ponechané na nich.

69      V tomto ohľade argument, že odôvodnenie napadnutých aktov mu neumožnilo presne určiť, o ktoré „sporné transakcie“ ide, toto zistenie nevyvracia, keďže sa nevyžaduje, aby sa v odôvodnení uvádzali všetky relevantné skutkové a právne okolnosti pred prijatím aktu, ktorým sa jeho meno ponecháva na spornom zozname. Podobne vzhľadom na použitú argumentáciu je potrebné odmietnuť aj tvrdenie, že ide o čisto formálnu záležitosť. V tomto prípade totiž odôvodnenie obsahuje dostatočné skutkové okolnosti a detaily, ktoré žalobcovi umožňujú pochopiť rozsah opatrenia prijatého voči nemu a Všeobecnému súdu umožňujú vykonať preskúmanie.

70      Tvrdenia žalobcu, že odôvodnenie Rady je nepresné alebo nepodložené, sú vecou zákonnosti rozhodnutia a nie sú relevantné z hľadiska povinnosti odôvodnenia. To isté platí pre tvrdenie, že nebolo vykonané žiadne posúdenie vplyvu opatrení ani žiadne aktualizované hodnotenie.

71      Napokon žalobca v rámci návrhu na zmenu žaloby tvrdí, že udržiavacie akty neumožňujú identifikovať dôvody tohto ponechania na zoznamoch.

72      Ako však vyplýva z uvedených bodov 20 a 22, treba konštatovať, že Rada po preskúmaní pripomienok predložených žalobcom usúdila, že vzhľadom na podobnosť argumentov sú uplatniteľné jej predchádzajúce zistenia v rámci prejednávanej veci.

73      To dostatočne jasne znamená, že dôvody na ponechanie mena žiadateľa na sporných zoznamoch sú rovnaké ako tie, ktoré odôvodňovali jeho počiatočný zápis, bez potreby akéhokoľvek dodatočného odôvodnenia o šesť mesiacov neskôr. Navyše ani neexistuje povinnosť, aby odôvodnenie udržiavacích aktov podrobne reagovalo na úvahy, ktoré dotknutá osoba predložila počas konzultácie pred prijatím toho istého rozhodnutia.

74      Okrem toho argument, že vykonávacie nariadenie 2022/1529 odkazuje na nariadenie č. 269/2014, hoci sa podľa žalobcu situácia zmenila, sa týka podloženosti dôvodov a nie je relevantný, pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia. V každom prípade je nutné ho odmietnuť. Odôvodnenia rozhodnutia 2022/1530 sa totiž zakladajú na ruskej vojenskej agresii na Ukrajine a vykonávacím nariadením 2022/1529 sa len upravila príloha I k nariadeniu č. 269/2014, aby sa zosúladila s prílohou k rozhodnutiu 2014/145, a to v nadväznosti na zmenu tohto rozhodnutia rozhodnutím 2022/1530.

75      Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné dospieť k záveru, že napadnuté akty z právneho hľadiska dostatočne uvádzajú právne i skutkové okolnosti, ktoré sú podľa ich autora základom týchto aktov.

76      Treba teda zamietnuť žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia.

 O žalobnom dôvode vychádzajúcom z porušenia práva na obhajobu a práva byť vypočutý

77      Žalobca tvrdí, že bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že mu neboli včas oznámené dôvody zaradenia jeho mena do sporných zoznamov. Tvrdí, že Rada mu sporné akty neoznámila individuálne, ale uverejnila oznámenie v úradnom vestníku, hoci jeho adresa bola známa francúzskym orgánom. Zdôrazňuje, že jeho žiadosť o vypočutie uvedená v liste zo 7. júna 2022 zostala bez odpovede. V návrhu na zmenu žaloby dodal, že ho Rada mala informovať o dôvodoch ponechania jeho mena na sporných zoznamoch. Predloženie nového dôkazu v duplike navyše porušilo jeho právo na obhajobu.

78      Rada, podporovaná Belgickým kráľovstvom, s touto argumentáciou nesúhlasí.

79      Treba pripomenúť, že právo byť vypočutý v každom konaní stanovené v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou dodržiavania práva na obhajobu, zaručuje každému možnosť vyjadriť účinne a efektívne svoj názor v priebehu správneho konania a predtým, ako bude prijaté rozhodnutie, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť jeho záujmy (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 75 a citovanú judikatúru).

80      Článok 52 ods. 1 Charty základných práv však pripúšťa obmedzenia výkonu práv v nej zakotvených, pokiaľ každé obmedzenie je predvídané právom, rešpektuje podstatu dotknutého základného práva a v súlade so zásadou proporcionality je nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu uznaným Úniou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 101 a citovanú judikatúru).

81      V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že právo na obhajobu môže podliehať obmedzeniam alebo odchýlkam, a to najmä v oblasti reštriktívnych opatrení prijatých v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 67 a citovanú judikatúru).

82      Okrem toho sa existencia porušenia práva na obhajobu musí preskúmať v závislosti od osobitných okolností každého jednotlivého prípadu, najmä v závislosti od povahy dotknutého aktu, kontextu, v ktorom bol prijatý, a právnych noriem upravujúcich danú oblasť (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 102 a citovanú judikatúru).

83      Treba takisto pripomenúť, že súd Únie rozlišuje medzi počiatočným zápisom mena osoby do predmetných zoznamov na jednej strane a zachovaním mena tejto osoby v týchto zoznamoch na strane druhej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2015, Al‑Chihabi/Rada, T‑593/11, EU:T:2015:249, bod 40).

84      Práve z hľadiska týchto zásad vyplývajúcich z judikatúry treba preskúmať tento žalobný dôvod.

 Pokiaľ ide o počiatočné akty

85      Po prvé žalobca tvrdí, že Rada mu mala počiatočné akty oznámiť priamym oznámením.

86      V prejednávanej veci boli dôvody zaradenia mena žalobcu do sporných zoznamov oznámené v oznámení uverejnenom v úradnom vestníku 16. marca 2022 (pozri bod 17 vyššie).

87      V tejto súvislosti treba najprv uviesť, že jednak článok 3 ods. 2 rozhodnutia 2014/145 v znení zmien, jednak článok 14 ods. 2 nariadenia č. 269/2014 v znení zmien stanovujú, že Rada svoje rozhodnutie a odôvodnenie oznámi osobe, ktorej sa reštriktívne opatrenia týkajú, „buď priamo, ak je [jej] adresa známa, alebo prostredníctvom uverejnenia oznámenia, a poskytne tak dotknutej [osobe] možnosť vyjadriť pripomienky“.

88      Ďalej z judikatúry vyplýva, že individuálne oznámenie takého druhu rozhodnutí je síce v zásade nevyhnutné, pretože samotné uverejnenie v úradnom vestníku nestačí, ale súd Únie musí v každej veci preskúmať, či skutočnosť, že žalobcovi neboli individuálne oznámené dôvody sporného rozhodnutia, mala za následok pozbavenie možnosti žalobcu včas sa oboznámiť s odôvodnením sporného rozhodnutia a posúdiť dôvodnosť opatrenia na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré sa voči nemu prijalo (rozsudky z 13. septembra 2013, Makhlouf/Rada, T‑383/11, EU:T:2013:431, bod 48, a z 22. septembra 2021, Al‑Imam/Rada, T‑203/20, EU:T:2021:605, bod 102; v tomto zmysle pozri aj rozsudok zo 16. novembra 2011, Bank Melli Iran/Rada, C‑548/09 P, EU:C:2011:735, bod 56).

89      Okrem toho podľa judikatúry možno Radu považovať za nachádzajúcu sa v situácii, keď bolo nemožné oznámiť individuálne fyzickej alebo právnickej osobe alebo subjektu akt obsahujúci reštriktívne opatrenia, ktoré sa ich týkajú, buď keď adresa tejto osoby alebo tohto subjektu nie je verejná a nebola jej poskytnutá, alebo v prípade, keď bolo oznámenie zaslané na adresu, ktorú má k dispozícii, bezúspešne, a to napriek všetkým krokom, ktoré s náležitou starostlivosťou podnikla v snahe o doručenie takého oznámenia (rozsudky z 5. novembra 2014, Mayaleh/Rada, T‑307/12 a T‑408/13, EU:T:2014:926, bod 61, a z 22. septembra 2021, Al‑Imam/Rada, T‑203/20, EU:T:2021:605, bod 103).

90      V prejednávanej veci Rada tvrdí, že nemala adresu žalobcu k dispozícii.

91      Žalobca však nepredložil žiadne dôkazy dokazujúce, že Rada jeho adresu, či už osobnú, alebo služobnú, v deň prijatia počiatočných aktov mala k dispozícii, a to buď preto, že jej bola táto adresa poskytnutá, alebo preto, že bola verejná. V tomto ohľade je nutné odmietnuť skutočnosť uvádzanú žalobcom, že jeho adresu mali k dispozícii francúzske orgány. Skutočnosť, že francúzske orgány mohli jeho adresu mať, totiž nevyvracia zistenie, že Rada ju k dátumu uvedených aktov nemala.

92      Preto treba dospieť k záveru, že argument, podľa ktorého Rada mala počiatočné akty oznámiť žalobcovi priamym oznámením, je nutné odmietnuť.

93      Treba však poznamenať, že podľa judikatúry neexistencia individuálneho oznámenia počiatočných aktov síce môže mať vplyv na začatie plynutia lehoty na podanie žaloby, sama osebe však nie je dôvodom na zrušenie predmetných aktov. Žalobca totiž neuvádza žiadne tvrdenia, ktorými by chcel preukázať, že neexistencia individuálneho oznámenia týchto aktov v prejednávanej veci mala za následok porušenie jeho práv, ktoré odôvodňuje zrušenie týchto aktov v rozsahu, v akom sa ho týkajú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, VTB Bank/Rada, T‑734/14, neuverejnený, EU:T:2018:542, bod 111 a citovanú judikatúru).

94      Po druhé žalobca tvrdí, že mu neboli včas oznámené dôvody na zaradenie jeho mena do sporných zoznamov.

95      Zo spisu však vyplýva, že po uverejnení oznámenia 16. marca 2022 žalobca požiadal listom z 5. apríla 2022 Radu, aby mu zaslala dokumenty potvrdzujúce uvedený zápis, čo Rada urobila listom z 13. apríla 2022. Listom zo 14. apríla 2022 boli Rade zaslané pripomienky žalobcu.

96      V tomto prípade sa preto oznámenie dôvodov musí považovať za včasné, keďže žalobcovi umožnilo vyjadriť účelne svoje stanovisko k dôvodom, ktoré sa v jeho prípade použili.

97      Po tretie treba pripomenúť, že ani predmetná regulácia, ani všeobecná zásada rešpektovania práva na obhajobu nepriznávajú dotknutým osobám právo na vypočutie, pričom postačuje možnosť predložiť pripomienky písomne (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07, EU:T:2008:461, bod 93; zo 6. septembra 2013, Bank Melli Iran/Rada, T‑35/10 a T‑7/11, EU:T:2013:397, bod 105, a z 10. novembra 2021, Alkattan/Rada, T‑218/20, neuverejnený, EU:T:2021:765, bod 64).

98      V prejednávanej veci po doručení kompletného dôkazového spisu 13. apríla 2022 žiadateľ zaslal Rade svoje pripomienky 14. apríla, 30. mája, 7. júna, 5. júla a 18. augusta 2022. Takisto mohol podať na Všeobecný súd žalobu, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a to s odôvodnením.

99      Preto treba konštatovať, že v prejednávanej veci nedošlo tým, že Rada žalobcu nevypočula, k porušeniu jeho práva na obhajobu.

 Pokiaľ ide o udržiavacie akty

100    Žalobca v návrhu na zmenu žaloby tvrdí, že Rada ho mala pred ponechaním jeho mena na sporných zoznamoch informovať o dôvodoch na toto ponechanie.

101    Treba pripomenúť, že v prípade rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ktorým sa meno osoby alebo subjektu už zaradeného na zoznam osôb a subjektov, ktorých finančné prostriedky sa zmrazujú, na tomto zozname ponecháva, musia byť pred prijatím takého rozhodnutia v zásade dotknutej osobe alebo subjektu oznámené skutočnosti zohľadnené v ich neprospech a takisto im musí byť poskytnutá možnosť byť vypočutý (rozsudok z 15. septembra 2021, Boshab/Rada, T‑107/20, neuverejnený, EU:T:2021:583, bod 78; v tomto zmysle pozri aj rozsudok z 21. decembra 2011, France/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P, EU:C:2011:853, bod 62).

102    Právo byť vypočutý pred prijatím aktov, ktorými sa ponecháva meno osoby alebo názov subjektu na zozname osôb alebo subjektov, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, sa uplatňuje vtedy, ak Rada v rozhodnutí týkajúcom sa ponechania zápisu jeho meno či jej názvu na zozname uplatňuje voči tejto osobe nové dôkazy, a to dôkazy, ktoré neboli zohľadnené v počiatočnom rozhodnutí o zápise jej mena alebo názvu do tohto zoznamu (rozsudok z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18, EU:T:2020:57, bod 54 a citovaná judikatúra).

103    Ak je však ponechanie mena dotknutej osoby alebo názvu subjektu na zozname osôb alebo subjektov, ktorých sa týkajú reštriktívne opatrenia, založené na rovnakých dôvodoch, ako sú dôvody, ktoré odôvodnili prijatie pôvodného aktu, pričom voči nim neuplatňuje nové dôkazy, Rada nie je povinná na účely dodržania ich práva byť vypočutý opätovne im oznámiť dôkazy uplatnené v ich neprospech (rozsudky zo 7. apríla 2016, Central Bank of Iran/Rada, C‑266/15 P, EU:C:2016:208, body 32 a 33, a z 22. júna 2022, Haswani/Rada, T‑479/21, neuverejnený, EU:T:2022:383, bod 85).

104    V prejednávanej veci však Rada listom z 15. septembra 2022 zamietla žiadosť o opätovné preskúmanie z dôvodu, že pripomienky žalobcu nespochybnili jej posúdenie, že existujú dostatočné dôvody na ponechanie jeho mena na sporných zoznamoch. Okrem toho Rada vzhľadom na podobnosť argumentov, poukázala na svoje pripomienky v konaní o predbežnom opatrení týkajúcom sa žalobcu [veci T‑193/22 R a C‑526/22 P (R)] a na vyjadrenie žalovanej v tejto veci.

105    Rada pritom žalobcu informovala, že jeho meno bude ponechané na sporných zoznamoch z rovnakých dôvodov, aké odôvodňovali prijatie počiatočných aktov, bez toho, aby boli v jeho prípade zohľadnené akékoľvek nové skutočnosti.

106    Vzhľadom na tieto okolnosti Rada na to, aby rešpektovala jeho právo byť vypočutý, nebola povinná znovu mu oznámiť dôkazy uplatňované v jeho neprospech.

107    Okrem toho treba vziať do úvahy, že ako tvrdí Rada, článok z časopisu Le Monde diplomatique zo septembra 2019 týkajúci sa korupcie v Rusku bol predložený v duplike ako reakcia na argument uvedený v replike, a nie ako následné odôvodnenie. Preto v tejto súvislosti nemožno konštatovať porušenie práva na obhajobu.

108    Žalobný dôvod vychádzajúci z porušenia práva na obhajobu a práva byť vypočutý tak treba zamietnuť.

 O žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu a nepodloženom odôvodnení

109    Z odôvodnenia zaradenia mena žalobcu do sporných zoznamov a jeho ponechania na nich vyplýva, že sa na neho vzťahujú predmetné obmedzujúce opatrenia podľa sporných kritérií.

110    V tomto žalobnom dôvode žalobca po prvé spochybňuje dôkaznú hodnotu dôkazov predložených na podporu zápisu jeho mena do napadnutých zoznamov a po druhé poukazuje na zjavne nesprávne posúdenie obsiahnuté v odôvodnení napadnutých aktov.

111    Všeobecný súd sa domnieva, že je vhodné začať skúmaním týchto dvoch častí žalobného dôvodu z hľadiska kritéria g).

 O prvej časti založenej na tom, že dôkazy predložené na podporu kritéria g) nemajú dôkaznú hodnotu

112    Žalobca spochybňuje dôkaznú hodnotu dokumentov, ktoré sú súčasťou dôkazového spisu Rady. Tvrdí, že články v tlači, ktoré predložila Rada, nie sú datované alebo sú staré až 17 rokov, alebo že ich autor nie je známy. Spochybňuje ich dôveryhodnosť a zdôrazňuje, že ich hodnovernosť nebola overená krížovou kontrolou s inými zdrojmi pochádzajúcimi od oficiálnych orgánov.

113    Rada, podporovaná Belgickým kráľovstvom, s touto argumentáciou nesúhlasí.

114    Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa činnosť súdu Únie riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov a jediným kritériom posúdenia hodnoty predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je tak potrebné v prvom rade overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje, a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, ako aj jeho adresáta, a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí ako zmysluplný a dôveryhodný [pozri rozsudky z 31. mája 2018, Kaddour/Rada, T‑461/16, EU:T:2018:316, bod 107 a citovanú judikatúru, a z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18, EU:T:2020:57, bod 95 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

115    Keďže neexistuje vyšetrovacia právomoc v tretích krajinách, posúdenie zo strany orgánov Únie musí v skutočnosti vychádzať z verejne dostupných zdrojov informácií, správ, článkov v tlači, správ tajných služieb alebo iných podobných zdrojov informácií (rozsudky zo 14. marca 2018, Kim a i./Rada a Komisia, T‑533/15 a T‑264/16, EU:T:2018:138, bod 107, a z 1. júna 2022, Prigožin/Rada, T‑723/20, neuverejnený, EU:T:2022:317, bod 59).

116    Okrem toho je dôležité poznamenať, že konflikt, do ktorého sú zapojené Ruská federácia a Ukrajina, v praxi obzvlášť sťažuje prístup k určitým zdrojom, výslovné uvedenie primárneho zdroja určitých informácií a prípadné zhromažďovanie svedectiev od osôb, ktoré súhlasia so svojou identifikáciou. Aj ťažkosti pri vyšetrovaní, ktoré z toho vyplývajú, tak môžu byť prekážkou pri poskytovaní presných dôkazov a objektívnych informácií (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 46, a z 24. novembra 2021, Al Zoubi/Rada, T‑257/19, EU:T:2021:819, bod 73).

117    V prejednávanej veci Rada na odôvodnenie zaradenia mena žalobcu do sporných zoznamov podľa kritéria g) vychádzala z článku, ktorý 6. apríla 2018 zverejnila na americkej spravodajskej webovej stránke Daily Beast historička zo Spojených štátov (dôkaz č. 1). Argument žalobcu, že tieto krátke správy mali za cieľ využiť novú oblasť satirických a populárnych blogov pred voľbami v Spojených štátoch, nemôže odstrániť všetku dôkaznú hodnotu tohto dokumentu.

118    Článok prevzatý z internetovej stránky „astral.ru“ (dôkaz č. 2), hoci nie je datovaný, obsahuje podnadpis, z ktorého vyplýva, že sa týka najväčších platiteľov dane Ruska v roku 2020. Okrem toho aj keď, ako uvádza žalobca, ide o komerčnú stránku ruského poskytovateľa digitálnych služieb, odkazuje na nariadenie ruskej federálnej daňovej správy a uvádza kritériá, na základe ktorých sa organizácia považuje za jedného z najväčších platiteľov dane. Pridáva zoznam najväčších ruských platiteľov dane v roku 2020. Z toho vyplýva, že dôkaznú hodnotu tohto článku, ktorý odkazuje na svoje zdroje a overiteľné informácie, na ktorých je založený, nemožno odmietnuť.

119    Článok uverejnený na internetovej stránke „banki.ru“ 30. augusta 2018 (dôkaz č. 3) odkazuje na poradie najvplyvnejších Rusov, ktorý zostavil časopis Forbes. Hoci ide o sekundárny zdroj, ako svoj zdroj uvádza poradie vplyvu časopisu Forbes z roku 2018, a preto nemožno spochybniť jeho dôkaznú hodnotu.

120    Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, na kontext charakterizujúci situáciu v Rusku a vzhľadom na neexistenciu vyšetrovacích právomocí Rady v tretích krajinách (pozri judikatúru uvedenú v bodoch 115 a 116 vyššie) nemožno odmietnuť dôkaznú hodnotu dokumentov v dôkazovom spise.

 O druhej časti založenej na „zjavne“ nesprávnom posúdení skutkového stavu so zreteľom na kritérium g)

121    V prvom rade je dôležité poznamenať, že tento žalobný dôvod sa musí považovať za založený na nesprávnom posúdení, a nie na zjavne nesprávnom posúdení. Je totiž síce rozhodne pravda, že Rada má určitú diskrečnú právomoc určiť v každom jednotlivom prípade, či sú splnené právne kritériá, na ktorých sú založené predmetné reštriktívne opatrenia, rovnako je však pravda aj to, že súdy Únie musia zabezpečiť preskúmanie, a to v zásade úplné, zákonnosti všetkých aktov Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2022, Prigožin/Rada, T‑723/20, neuverejnený, EU:T:2022:317, bod 70 a citovanú judikatúru).

122    Následne treba pripomenúť, že účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty základných práv najmä vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktorým boli prijaté alebo zachované reštriktívne opatrenia, ktoré má pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera, tak aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119).

123    V prípade pochybností je totiž úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe alebo subjektu, pričom táto osoba alebo subjekt nie je povinná či povinný predložiť opačné dôkazy svedčiace o neexistencii ich dôvodnosti (rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 121, a z 3. júla 2014, National Iranian Tanker Company/Rada, T‑565/12, EU:T:2014:608, bod 57).

124    Posúdenie dôvodnosti týchto dôvodov treba vykonať preskúmaním dôkazov a informácií nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria. Rada totiž uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prislúcha, ak súdu Únie predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočného spojenia medzi osobou, proti ktorej je reštriktívne opatrenie namierené, a dotknutým režimom alebo vo všeobecnosti dotknutými situáciami (pozri rozsudok z 20. júla 2017, Badica a Kardiam/Rada, T‑619/15, EU:T:2017:532, bod 99 a citovanú judikatúru).

125    Práve vo svetle týchto zásad judikatúry je potrebné určiť, či sa Rada dopustila nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že v prejednávanej veci existoval dostatočne pevný skutkový základ na odôvodnenie jednak počiatočného zápisu a jednak ponechania mena žalobcu na sporných zoznamoch.

126    Najprv treba rozhodnúť o prípustnosti ďalších dôkazov predložených žalobcom.

–       O prípustnosti ďalších dôkazov predložených žalobcom

127    Treba pripomenúť, že článok 85 ods. 3 rokovacieho poriadku stanovuje, že hlavní účastníci konania môžu výnimočne predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať, aj pred skončením ústnej časti konania alebo pred rozhodnutím Všeobecného súdu, že vec prejedná bez ústnej časti konania, za predpokladu, že omeškanie s ich predložením je odôvodnené.

128    V prejednávanej veci žalobca predložil päť ďalších dôkazov 19. decembra 2022, pričom ich neskoré predloženie odôvodnil tým, že pokračuje v každodennom štúdiu svojho spisu a reaguje na argumenty Rady.

129    Rada tvrdí, že tieto dôkazy sú oneskorené, a preto neprípustné, a v každom prípade irelevantné.

130    Prvým dodatočným dôkazom je osvedčenie audítorov spoločnosti ABH Holdings SA z 9. decembra 2022 a druhým dodatočným dôkazom je osvedčenie právnej kancelárie uvedenej spoločnosti zo 16. decembra 2022. Tieto dokumenty sa týkajú najmä postavenia žalobcu ako menšinového akcionára, dohody o prevode jeho akcií v spoločnosti ABH Holdings pred prijatím napadnutých opatrení v marci 2022 a akcionárskej štruktúry tejto spoločnosti. Tieto dôkazy teda sprostredkúvajú informácie, o ktorých žalobca nevyhnutne vedel už skôr. Žalobca však neuviedol, že sa mu ich nepodarilo získať už v skoršom štádiu konania, ani z akého dôvodu sa mu to nepodarilo. Skutočnosť, že uviedol, že pokračuje v každodennom štúdiu svojho spisu, nepredstavuje výnimočnú okolnosť, ktorá by odôvodňovala ich oneskorené predloženie v zmysle článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku.

131    Tretí dodatočný dôkaz obsahuje svedeckú výpoveď z 28. marca 2022 a štvrtý a piaty dodatočný dôkaz obsahujú svedecké výpovede z 1. apríla 2022. Treba však poznamenať, že tieto dôkazy mohli byť predložené ako príloha k replike z 19. augusta 2022 alebo dokonca ako príloha k žalobe z 15. apríla 2022.

132    Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobca v zmysle článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku oneskorené predloženie týchto dodatočných dôkazov neodôvodnil. Tieto dôkazy sú preto neprípustné a Všeobecný súd ich pri posudzovaní tohto žalobného dôvodu nezohľadní.

–       O počiatočnom zápise

133    Žalobca tvrdí, že nespĺňa podmienky kritéria g), ktoré sa podľa jeho názoru vzťahuje na obmedzený okruh vplyvných podnikateľov, ktorí sa tešia priazni prezidenta Putina a ktorí poskytujú podporu ruskému režimu, čo nie je jeho prípad. Žiadny z dôkazov v dôkazovom spise neumožňuje dospieť k záveru, že by bol popredným podnikateľom. Spochybňuje aj pojem „vplyvná osoba“, ktorý Rada používa a ktorý by sa nemal zakladať len na dôležitosti danej osoby bez ohľadu na to, či existujú jej úzke väzby na príslušný politický režim. Spochybňuje poradie v ruskom vydaní časopisu Forbes a zdôrazňuje, že niektorí podnikatelia sú v ňom spomenutí, ale nie sú sankcionovaní. Dodáva, že nespĺňa definíciu oligarchu podľa ukrajinského práva.

134    Okrem toho spochybňuje zámenu svojej osoby a subjektu Alfa Bank, keďže nikdy nemal výkonnú funkciu v tomto subjekte, v ktorom bol menšinovým akcionárom s podielom 16,3 %, čo nie je ani blokačná menšina, a z ktorého po prijatí počiatočných aktov vystúpil. Alfa Bank v Rusku vykonáva bežnú činnosť bez toho, aby podporovala aktivity režimu. Zdôrazňuje, že pojem „vplyv“ sa neobmedzuje len na vlastníctvo podielu v spoločnosti v príslušnej krajine bez toho, aby sa zohľadňovali výkonné funkcie alebo väčšinové podiely. Nevykonával však kontrolu nad žiadnym subjektom skupiny Alfa Group ani nebol je jeho skutočným vlastníkom.

135    [Dôverné](1).

136    Rada, podporovaná Belgickým kráľovstvom, s touto argumentáciou nesúhlasí.

137    Treba pripomenúť, že meno žalobcu bolo zaradené do sporných zoznamov na základe kritéria g), pretože „je veľkým akcionárom konglomerátu Alfa Group, do ktorého patrí Alfa Bank, jeden z najväčších platiteľov dane v Rusku a je považovaný za jednu z najvplyvnejších osôb v Rusku“.

138    Je vhodné konštatovať, že kritérium g) používa pojem „poprední podnikatelia“ v súvislosti s vykonávaním činnosti v hospodárskych odvetviach, „ktoré poskytujú významný zdroj príjmov [ruskej] vláde“, bez akejkoľvek inej podmienky týkajúcej sa priamej alebo nepriamej väzby na uvedenú vládu. Cieľ sledovaný týmto kritériom je v skutočnosti vytvoriť maximálny tlak na ruské orgány, aby ukončili svoje činnosti a politiky, ktoré destabilizujú Ukrajinu, ako aj vojenskú agresiu voči tejto krajine.

139    V tomto ohľade, ako už bolo pripomenuté (pozri bod 49 vyššie), existuje logická súvislosť medzi zameraním sa na vplyvných podnikateľov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach, ktoré ruskej vláde prinášajú značné príjmy, na jednej strane a cieľom reštriktívnych opatrení uplatňovaných v prejednávanej veci na strane druhej, ktorým je zvýšenie tlaku na Ruskú federáciu, ako aj zvýšenie nákladov na jej konanie zamerané na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny na strane druhej (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Rosneft a i./Rada, T‑715/14, neuverejnený, EU:T:2018:544, bod 157).

140    Nič v odôvodneniach alebo ustanoveniach rozhodnutia 2014/145 a nariadenia č. 269/2014 v znení zmien však neumožňuje dospieť k záveru, že by bolo úlohou Rady preukázať existenciu úzkej väzby alebo vzájomnej závislosti medzi osobou, ktorej meno je uvedené v sporných zoznamoch, na jednej strane a ruskou vládou alebo jej konaním narúšajúcim územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny na strane druhej.

141    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, z judikatúry týkajúcej sa kritéria „popredný podnikateľ“ uplatneného v rámci reštriktívnych opatrení prijatých voči Sýrskej arabskej republike nemožno vyvodiť, že by pojem „popredný podnikateľ“ použitý v rámci kritéria uplatneného v prejednávanej veci znamenal povinnosť Rady preukázať existenciu úzkych väzieb alebo vzájomnej závislosti s ruskou vládou.

142    Takýto výklad by bol v rozpore nielen so znením kritéria g), ale aj so sledovaným cieľom.

143    Vzhľadom na znenie kritéria g), ako bolo zdôraznené v bode 44 vyššie, je totiž na jednej strane potrebné dotknuté osoby považovať za vplyvné z dôvodu ich významu v odvetví, v ktorom pôsobia, a významu tohto odvetvia pre ruské hospodárstvo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Rosneft a i./Rada, T‑715/14, neuverejnený, EU:T:2018:544, bod 157 a citovanú judikatúru). V tomto ohľade sa pojem „poprední podnikatelia“ musí chápať ako odkaz na ich význam najmä z hľadiska ich profesijného postavenia, významu ich hospodárskych činností, rozsahu kapitálu v ich vlastníctve alebo ich funkcií v rámci jednej alebo viacerých spoločností, v ktorých tieto činnosti vykonávajú.

144    Na druhej strane cieľom predmetných reštriktívnych opatrení nie je postihovať určité osoby alebo subjekty z dôvodu ich väzby na situáciu na Ukrajine alebo ich väzieb na ruskú vládu, ale ako sa pripomína v bode 46 vyššie, uložiť Ruskej federácii hospodárske sankcie s cieľom zvýšiť tlak na ňu a náklady na jej konanie zamerané na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny a čo najskôr ukončiť agresiu, ktorej je Ukrajina vystavená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2018, Rosneft a i./Rada, T‑715/14, neuverejnený, EU:T:2018:544, bod 160).

145    Na rozdiel od tvrdenia žalobcu preto kritérium g) neimplikuje povinnosť Rady preukázať existenciu úzkych väzieb alebo vzájomnej závislosti s ruskou vládou. Jeho uplatnenie nezávisí ani od toho, či žalobcovi možno pripísať rozhodnutie uplatniť vojenskú agresiu voči Ukrajine, ani od priamej alebo nepriamej súvislosti s anexiou Krymu alebo destabilizáciou Ukrajiny, ako sa tvrdí v návrhu na zmenu žaloby.

146    A práve vo svetle týchto úvah treba posúdiť, či sa Rada vo svojom rozhodnutí dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že žalobca je popredným podnikateľom pôsobiacim v hospodárskom odvetví, ktoré poskytuje ruskej vláde významný zdroj príjmov.

147    V prejednávanej veci po prvé, pokiaľ ide o postavenie žalobcu ako popredného podnikateľa, treba pripomenúť, ako vyplýva najmä z dôkazu č. 1, že je spoluzakladateľom skupiny Alfa Group, čo je veľká súkromná ruská priemyselná a finančná skupina, ktorá, ako žalobca na pojednávaní pripustil, má záujmy v rôznych odvetviach, ako sú ropa, plyn, obchod, poisťovníctvo, telekomunikácie a komerčné a investičné bankovníctvo.

148    Z dôkazu č. 3 takisto vyplýva, že časopis Forbes zostavil zoznam najvplyvnejších ruských žien a mužov vrátane politikov, poslancov, gubernátorov a riaditeľov najväčších spoločností a že žalobca je uvedený v zozname 100 najvplyvnejších ruských osôb. Ako uvádza Rada, hoci sa názory na parametre použité na zostavenie predmetného poradia môžu líšiť, toto poradie je v každom prípade ukazovateľom osôb zastávajúcich významné pozície v hospodárskej, politickej alebo administratívnej sfére v Rusku. Potvrdzuje to potom aj článok v časopise Insider z 13. apríla 2022 pripojený k žalobe, ktorý odkazuje na poradie Forbes International za rok 2022 a uvádza žalobcu ako „jedného z najvplyvnejších ľudí v Rusku“. Tvrdenie žalobcu, že sú v ňom určití podnikatelia uvedení, a pritom sa na nich reštriktívne opatrenia nevzťahujú, však treba odmietnuť, keďže prípadný odlišný postup Rady v tomto ohľade patrí do jej voľnej úvahy a nemôže u dotknutých osôb a subjektov vyvolať legitímnu dôveru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. marca 2012, Melli Bank/Rada, C‑380/09 P, EU:C:2012:137, bod 62).

149    Zo spisu navyše vyplýva, že žalobca bol od októbra 2018 do 15. marca 2022 jedným z ôsmich členov dozornej rady (Supervisory Board) spoločnosti A 1 Investment Holding SA, investičného nástroja konzorcia Alfa Group.

150    Napokon z informácií v spise a zo spresnení, ktoré poskytol žalobca na pojednávaní, vyplýva, že skupina Alfa Group zahŕňa bankovú štruktúru spoločnosti ABH Holdings, ktorá vlastní najmä banku Alfa Bank, a že žalobca bol akcionárom spoločnosti ABH Holdings s podielom vo výške 16,3 %.

151    Z toho vyplýva, že hoci aj žalobca od roku 2010 nezastával v spoločnosti ABH Holdings ani v jej dcérskych spoločnostiach žiadne vedúce funkcie, Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď ho kvalifikovala ako „veľkého akcionára konglomerátu Alfa Group,“ a to vzhľadom na skutočnosť, že mal v spoločnosti ABH Holdings podiel vo výške 16,3 %. Ak aj skutočne ide o menšinový podiel, nie je preto menej významný, keďže táto spoločnosť zasa vlastní Alfa Bank, najväčšiu ruskú súkromnú komerčnú a investičnú banku.

152    Je pravda, že z potvrdenia riaditeľa spoločnosti ABH Holdings zo 6. apríla 2022 vyplýva, že žalobca 14. marca 2022 postúpil svoje podiely na tejto spoločnosti a že v nej už nemá žiadne záujmy (ownership interest).

153    No okrem toho, že dôkaznú hodnotu tohto potvrdenia, ktoré vydal riaditeľ spoločnosti, ktorej bol žalobca akcionárom, treba v súlade s uvedenou judikatúrou (pozri bod 114 vyššie) relativizovať, je potrebné konštatovať, že z tohto potvrdenia vyplýva, že žalobca bol akcionárom spoločnosti ABH Holdings skoro do prijatia počiatočných aktov. Ani táto údajná zmena okolností v predvečer prijatia počiatočných aktov, za predpokladu, že by bola pravdivá, by nemohla umožniť vylúčenie postavenia žalobcu ako popredného podnikateľa a konštatovanie, že sa Rada v tomto ohľade dopustila nesprávneho posúdenia.

154    Okrem toho vzhľadom na kritérium g) pojem „popredný podnikateľ“ odkazuje na skutkové okolnosti, ktoré sú tak minulé, ako aj dlhodobé. Preto skutočnosť, že dôvody zápisu mena žalobcu do sporných zoznamov odkazujú na skutkový stav, ktorý existoval pred prijatím počiatočných aktov a ktorý sa len nedávno zmenil, nemusí nevyhnutne znamenať, že obmedzujúce opatrenia prijaté voči nemu týmito aktmi sú obsolentné (pozri analogicky rozsudok z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18, EU:T:2020:57, bod 83).

155    So zreteľom na všetky tieto skutočnosti teda možno konštatovať, že sa Rada v deň prijatia počiatočných aktov nedopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že žalobca spĺňal podmienky popredného podnikateľa v zmysle kritéria g).

156    Po druhé, pokiaľ ide o predmetné hospodárske odvetvie, treba uviesť, že Alfa Bank, ktorú vlastní ABH Holdings, je súkromná banka, ktorá ako uvádza žalobca, vykonáva v Rusku bežnú činnosť, je najväčšou ruskou súkromnou komerčnou a investičnou bankou a je súčasťou skupiny Alfa Group, veľkej súkromnej priemyselnej a finančnej skupiny v Rusku. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že z kritéria g) vyplýva, že podstatným zdrojom príjmov ruskej vlády musí byť hospodársky sektor, a nie fyzická alebo právnická osoba, ktorej meno alebo názov je uvedené alebo uvedený v sporných zoznamoch. V prejednávanej veci je predmetným hospodárskym odvetvím bankový sektor, ktorý je nesporne významným zdrojom príjmov ruskej vlády.

157    Okrem toho sa zistenie, že Alfa Bank je jedným z najväčších platiteľov dane v Rusku, zakladá na podporných dôkazoch, ktoré predložila Rada. Konkrétne v dôkaze č. 1 sa Alfa Bank uvádza ako jedna z najväčších súkromných bánk v Rusku a dôkaz č. 2 obsahuje zoznam 24 najväčších ruských platiteľov dane z roku 2020 vrátane banky Alfa Bank.

158    Tvrdenie žalobcu spochybňujúce postavenie bankové subjektu Alfa Bank ako jedného z 24 najväčších platiteľov dane v Rusku treba zamietnuť. Žalobca vlastne spochybňuje klasifikáciu uvedenú v tomto dokumente z dôvodu, že pokiaľ spoločnosti nezverejnia svoje finančné výkazy, nie je možné overiť a preukázať postavenie platiteľa dane bez získania presných informácií o daňovom postavení predmetného platiteľa dane od daňového úradu príslušnej krajiny. Hoci však žiadateľ spochybňuje spoľahlivosť a presnosť tejto klasifikácie, nespochybňuje postavenie tejto spoločnosti ako veľkého platiteľa dane.

159    Z toho vyplýva, že Rada na základe dostatočne konkrétnych, presných a navzájom sa potvrdzujúcich dôkazov preukázala, že skupina Alfa Group, ktorej súčasťou je aj Alfa Bank, pôsobí v hospodárskom sektore, v tomto prípade v bankovom sektore, ktorý predstavuje významný zdroj príjmov pre ruskú vládu.

160    So zreteľom na všetky tieto skutočnosti možno konštatovať, že sa Rada v deň prijatia počiatočných aktov nedopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že žalobca spĺňal podmienky uplatnenia kritéria g).

161    Ostatné tvrdenia uvádzané žalobcom toto konštatovanie nespochybňujú.

162    Po prvé dôkazy predložené žalobcom týkajúce sa skutočnosti, že skupina Alfa Group, ktorá nie je kontrolovaná ruským štátom a nedostáva od neho žiadnu podporu, zostala mimo politiky, používa „západné etické normy“ a predstavuje významnú časť ukrajinského hospodárstva, nie sú z hľadiska kritéria g) relevantné. To isté platí aj pre potvrdenie, že Alfa Bank vykonáva v Rusku bežnú činnosť bez toho, aby podporovala aktivity ruskej vlády proti Ukrajine. V kritériu g) sa totiž uvádza, že odvetvie musí byť významným zdrojom príjmov ruskej vlády, ale nekladie sa podmienka existencie prepojenia medzi týmto zdrojom príjmov a činnosťami uvedenej vlády na Ukrajine ani dôkaz o úmysle podporovať tieto činnosti. Okrem toho, ako žalobca pripustil na pojednávaní, Alfa Bank je na európskych zoznamoch reštriktívnych opatrení od 25. februára 2022 [pozri prílohu V k rozhodnutiu Rady (SZBP) 2022/327 z 25. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/512/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruskej federácie, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 48, 2022, s. 1)].

163    Po druhé žalobca tvrdí, že zaradenie jeho mena do sporných zoznamov je chybou v súvislosti s multilaterálnou sankčnou politikou. Argumenty žalobcu týkajúce sa skutočnosti, že jeho meno nie je uvedené v ukrajinskom sankčnom zozname ani v sankčnom zozname Spojených štátov, však nemôžu byť rozhodujúce pri výklade kritérií určenia vlastných právnemu poriadku Únie. Rovnako aj znenie ustanovenia práva Únie si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý sa musí poskytnúť pri zohľadnení kontextu tohto ustanovenia a cieľa sledovaného príslušnou právnou úpravou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Pantochim, C‑19/19, EU:C:2020:456, bod 37 a citovanú judikatúru). Definícia oligarchu v ukrajinskom práve tak nie je relevantná pre výklad kritéria g), ktoré je nezávislé od osobného zapojenia žalobcu do vojny alebo existencie priamych alebo úzkych väzieb alebo vzájomnej závislosti s príslušným politickým režimom.

164    [Dôverné].

165    Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že Rada sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v počiatočných aktoch dospela k záveru, že žalobca spĺňa podmienky kritéria g).

–       O ponechaní mena žalobcu na sporných zoznamoch

166    Žalobca v návrhu na zmenu žaloby tvrdí, že Rade predložil dôkazy, ktoré neboli zohľadnené, ako napríklad skutočnosť, že je len menšinovým akcionárom, že nemá žiadny vplyv na operácie alebo stratégiu banky, a že teda nie je aktívnym podnikateľom v dotknutom odvetví. Poukazuje takisto na neefektívnosť opatrení, absenciu akéhokoľvek posúdenia alebo vyhodnotenia týchto opatrení a na skutočnosť, že sa zohľadňuje len kontext existujúci v septembri 2022 bez akéhokoľvek zohľadnenia jeho individuálnej situácie.

167    Rada, podporovaná Belgickým kráľovstvom, s touto argumentáciou nesúhlasí.

168    Treba pripomenúť, že reštriktívne opatrenia majú ochrannú a pojmovo predbežnú povahu a ich platnosť vždy závisí od trvania skutkových a právnych skutočností, ktoré viedli k ich prijatiu, ako aj od potreby ich ponechania v platnosti, aby sa dosiahol ich cieľ. Preto pri pravidelnom preskúmaní týchto reštriktívnych opatrení prináleží Rade, aby vykonala aktualizované posúdenie situácie a vypracovala zhodnotenie vplyvu takýchto opatrení, aby určila, či tieto opatrenia umožnili dosiahnuť ciele sledované pôvodným zápisom mien dotknutých osôb a subjektov do sporného zoznamu, alebo či je stále možné vyvodiť vo vzťahu k uvedeným osobám a subjektom rovnaký záver (pozri rozsudok z 27. apríla 2022, Ilunga Luyoyo/Rada, T‑108/21, EU:T:2022:253, bod 55 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 26. októbra 2022, Ovsjannikov/Rada, T‑714/20, neuverejnený, EU:T:2022:674, bod 67).

169    Na účely odôvodnenia ponechania mena osoby na predmetnom zozname nie je zakázané, aby Rada vychádzala z tých istých dôkazov, ktoré odôvodnili pôvodné zaradenie, opätovné zaradenie alebo predchádzajúce ponechanie mena dotknutej osoby na tomto zozname, pokiaľ sa jednak dôvody zaradenia nezmenili a jednak kontext sa nezmenil takým spôsobom, že by sa tieto dôkazy stali obsolentnými (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2020, Kaddour/Rada, T‑510/18, EU:T:2020:436, bod 99). Uvedený kontext zahŕňa nielen situáciu krajiny, v súvislosti s ktorou bol systém reštriktívnych opatrení zavedený, ale aj konkrétnu situáciu dotknutej osoby [rozsudok z 26. októbra 2022, Ovsjannikov/Rada, T‑714/20, neuverejnený, EU:T:2022:674, bod 78; pozri aj rozsudok z 9. júna 2021, Borborudi/Rada, T‑580/19, EU:T:2021:330, bod 60 (neuverejnený) a citovanú judikatúru]. Podobne je ponechanie na spornom zozname odôvodnené vzhľadom na všetky relevantné okolnosti a najmä vzhľadom na skutočnosť, že ciele sledované reštriktívnymi opatreniami neboli dosiahnuté (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. februára 2020, Amisi Kumba/Rada, T‑163/18, EU:T:2020:57, body 83 a 84; z 27. apríla 2022, Boshab/Rada, T‑103/21, neuverejnený, EU:T:2022:248, bod 121, a z 27. apríla 2022, Ilunga Luyoyo/Rada, T‑108/21, EU:T:2022:253, bod 56).

170    V prejednávanej veci z článku 6 rozhodnutia 2014/145 v znení zmien vyplýva, že toto rozhodnutie podlieha neustálej revízii, a ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnoví alebo zmení. V článku 14 ods. 4 nariadenia č. 269/2014 v znení zmien sa zasa stanovuje revízia zoznamu uvedeného v jeho prílohe v pravidelných intervaloch, najmenej však raz za 12 mesiacov.

171    V rámci udržiavacích aktov je na mieste konštatovať, že dôvody zápisu zostali rovnaké ako v počiatočných aktoch.

172    Preto je potrebné pri uplatnení citovanej judikatúry (bod 169 vyššie) overiť, či kontext, ciele a individuálna situácia žalobcu umožňovali zachovať zápis jeho mena na základe nezmenených dôvodov.

173    Pokiaľ ide o všeobecný kontext situácie na Ukrajine, je nutné konštatovať, že v čase prijatia aktov, ktorými sa zachováva zápis mena žalobcu, bola situácia na Ukrajine naďalej vážna.

174    Podobne sú reštriktívne opatrenia stále odôvodnené vzhľadom na sledovaný cieľ, a to vyvinúť maximálny tlak na ruské orgány, aby ukončili svoje činnosti a politiky, ktoré destabilizujú Ukrajinu, ako aj vojenskú agresiu voči tejto krajine, a zvýšiť náklady na činnosti Ruskej federácie zamerané na narušenie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny.

175    Pokiaľ ide o individuálnu situáciu žalobcu, treba konštatovať, že listy žalobcu, najmä jeho list z 30. mája 2022 a jeho žiadosť o opätovné preskúmanie z 1. novembra 2022, odkazujú na argumenty, ktoré už boli uvedené v pripomienkach týkajúcich sa počiatočných aktov. Žalobca v nich najmä zdôrazňuje [dôverné], že iba Alfa Bank je ruským platiteľom dane a že on je iba menšinovým akcionárom banky Alfa Bank bez riadiacej funkcie.

176    V dôsledku toho dôkazy, ktoré žalobca uviedol vo svojich dokumentoch adresovaných Rade z dôvodu opätovného preskúmania reštriktívnych opatrení, Rada mohla oprávnene nepovažovať za nové ani rozhodujúce vo vzťahu k výmenám uskutočneným v rámci prejednávanej veci, ktoré sa týkajú počiatočných aktov.

177    Z toho vyplýva, že vzhľadom na tieto skutočnosti sa Rada nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že nedošlo k zmene individuálnej situácie žalobcu, a na základe tých istých skutočností ponechala jeho meno na sporných zoznamoch.

178    Argument žalobcu, že mu nemožno pripísať žiadnu zodpovednosť za rozhodnutie uskutočniť inváziu na Ukrajinu, ktoré uviedol v návrhu na zmenu žaloby, je nutné odmietnuť, pretože kritérium g) takúto podmienku neuvádza.

179    Podobne treba odmietnuť aj ďalšie argumenty žalobcu týkajúce sa absencie akéhokoľvek posúdenia alebo vyhodnotenia týchto opatrení a ich neefektívnosti. Nemôžu totiž dokázať nesprávne posúdenie pri hodnotení jeho individuálnej situácie vzhľadom na uplatniteľné kritérium.

180    Napokon, pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu založenú na prevode jeho podielov v spoločnosti ABH Holdings, treba pripomenúť, že je na mieste dospieť k záveru, že tento prevod nebol v konaní pred Všeobecným súdom dostatočne presvedčivo preukázaný. Ako sa totiž pripomína v bode 114 vyššie, na účely posúdenia dôkaznej hodnoty dokumentu treba zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, ako aj jeho adresáta, a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný.

181    V prejednávanej veci potvrdenie z 19. augusta 2022 priložené k replike pochádza od riaditeľa spoločnosti ABH Holdings a uvádza sa v ňom, že 14. marca 2022 žalobca previedol svoje akcie v tejto spoločnosti na tretiu osobu a že už v uvedenej spoločnosti nemá žiadne záujmy (ownership interest).

182    Je však nutné konštatovať, že toto osvedčenie bolo predložené bez akéhokoľvek iného úradného dokumentu, ktorý by ho potvrdzoval, a najmä bez konkretizácie nadobúdateľa podielov od žalobcu alebo podmienok prevodu uvedených podielov. Okrem toho v žiadosti o opätovné preskúmanie zaslanej Rade 1. novembra 2022, ako aj v písomných podaniach predložených Všeobecnému súdu, žiadateľ naďalej uvádzal svoje postavenie „menšinového akcionára“ alebo „menšinového akcionára Alfa Bank“.

183    Za okolností prejednávanej veci treba dospieť k záveru, že vzhľadom na neexistenciu dôkazu o prevode podielov, ktorý žalobca tvrdí, na tretiu osobu, s ktorou nie je prepojený, Rada správne usúdila, že individuálna situácia žalobcu sa nezmenila tak, aby sa dôkazy v dôkazovom spise týkajúce sa počiatočného zápisu jeho mena do sporných zoznamov stali obsolentnými.

184    Vzhľadom na pretrvávajúcu vážnosť situácie na Ukrajine, skutočnosť, že ciele sledované reštriktívnymi opatreniami neboli dosiahnuté, a nedostatok dôkazov o tom, že sa zmenila individuálna situácia žalobcu, sa tak Rada nedopustila nesprávneho posúdenia, keď ponechala predmetné reštriktívne opatrenia v platnosti.

185    Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba dospieť k záveru, že dôvod na zápis mena žalobcu do sporných zoznamov, založený na jeho postavení popredného podnikateľa pôsobiaceho v hospodárskych odvetviach, ktoré ruskej vláde poskytujú významný zdroj príjmov, ktoré zodpovedá kritériu g), je dostatočne odôvodnený, takže z hľadiska tohto kritéria sú zápis jeho mena do sporných zoznamov a jeho ponechanie na týchto zoznamoch, vyplývajúce z počiatočných aktov a udržiavacích aktov, opodstatnené.

186    Podľa judikatúry však v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia o prijatí reštriktívnych opatrení platí, že ak sa súd Únie vzhľadom na ich preventívnu povahu domnieva, že aspoň jeden z uvedených dôvodov je dostatočne presný a konkrétny, je podložený a predstavuje sám osebe dostatočný základ tohto rozhodnutia, skutočnosť, že ostatné z týchto dôvodov túto požiadavku nespĺňajú, nemôže odôvodniť zrušenie uvedeného rozhodnutia (pozri rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 72 a citovanú judikatúru).

187    Preto je na mieste bez toho, aby bolo potrebné preskúmať opodstatnenosť ostatných námietok uplatnených žalobcom, ktorými chcel spochybniť posúdenie Rady z hľadiska kritéria d), štvrtý žalobný dôvod odmietnuť ako nedôvodný, pokiaľ ide o počiatočné opatrenia, ako aj o udržiavacie opatrenia.

 O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality a porušení práva vlastniť majetok, slobody podnikania a práva vykonávať povolanie

188    Žalobca tvrdí, že napadnuté opatrenia sú neprimerané v tom, že mu bránia vo výkone povolania. Reštriktívne opatrenia, ktorým je vystavený, takisto predstavujú neprimeraný zásah do jeho práva vlastniť majetok, do jeho slobody podnikania a do jeho práva vykonávať povolanie, a to tým skôr, že dôkazy, o ktoré sa Rada opierala, by boli zjavne nedostatočné.

189    Rada, podporovaná Belgickým kráľovstvom, s touto argumentáciou nesúhlasí.

190    Treba pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá je jednou zo všeobecných zásad práva Únie a ktorá je uvedená v článku 5 ods. 4 ZEÚ, si vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie svojou povahou mohli umožniť dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov (rozsudky z 15. novembra 2012, Al‑Aqsa/Rada a Holandsko/Al‑Aqsa, C‑539/10 P a C‑550/10 P, EU:C:2012:711, bod 122, a z 1. júna 2022, Prigožin/Rada, T‑723/20, neuverejnený, EU:T:2022:317, bod 133).

191    Okrem toho právo vlastniť majetok je súčasťou všeobecných zásad práva Únie a je zakotvené v článku 17 Charty základných práv. Rovnako aj článok 16 uvedenej Charty stanovuje, že „sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou“.

192    V prejednávanej veci treba uviesť, že reštriktívne opatrenia obsiahnuté v napadnutých aktoch obmedzujú žalobcu pri výkone jeho práva vlastniť majetok a jeho práva na slobodu podnikania.

193    Základné práva, na ktoré sa žalobca odvoláva, však nie sú absolútne výsady a ich výkon môže podliehať obmedzeniam odôvodneným cieľmi všeobecného záujmu, ktoré sleduje Únia, pokiaľ takéto obmedzenia skutočne zodpovedajú uvedeným cieľom všeobecného záujmu a vzhľadom na sledovaný cieľ nepredstavujú neprimeraný a netolerovateľný zásah, ktorý by narušil samotnú podstatu takto zaručených práv (rozsudky z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 148, a z 25. júna 2020, VTB Bank/Rada, C‑729/18 P, neuverejnený, EU:C:2020:499, bod 80).

194    Aby bol predmetný zásah do základných práv v súlade s právom Únie, musí byť stanovený zákonom, rešpektovať podstatu uvedenej slobody, sledovať cieľ všeobecného záujmu, ktorý je ako taký uznaný Úniou, a nesmie byť neprimeraný (pozri rozsudok z 27. júla 2022, RT France/Rada, T‑125/22, EU:T:2022:483, bod 222 a citovanú judikatúru).

195    Treba pritom konštatovať, že tieto štyri podmienky sú v prejednávanej veci splnené.

196    Po prvé predmetné reštriktívne opatrenia sú „stanovené zákonom“, pretože sú vyhlásené v aktoch, ktoré majú okrem iného všeobecnú pôsobnosť a jasný právny základ v práve Únie, ako aj dostatočnú predvídateľnosť, čo žalobca ani nespochybňuje.

197    Po druhé napadnuté akty sa uplatňujú počas šiestich mesiacov a podliehajú nepretržitej revízii, ako je stanovené v článku 6 rozhodnutia 2014/145. Keďže uvedené opatrenia sú dočasné a zvrátiteľné, treba ich považovať za opatrenia, ktoré nezasahujú do podstaty uvádzaných slobôd. Napadnuté akty okrem toho umožňujú udeliť výnimky z uplatňovaných reštriktívnych opatrení. Konkrétne pokiaľ ide o zmrazenie finančných prostriedkov, článok 2 ods. 3 a 4 rozhodnutia 2014/145 v znení zmien a článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 1 a článok 6 ods. 1 nariadenia č. 269/2014 v znení zmien stanovujú možnosť jednak povoliť používanie zmrazených finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb alebo na splnenie si určitých záväzkov a jednak poskytnúť osobitné povolenia umožňujúce uvoľniť zmrazenie finančných prostriedkov, iných finančných aktív alebo iných hospodárskych zdrojov.

198    Po tretie predmetné reštriktívne opatrenia zodpovedajú cieľu všeobecného záujmu, uznanému ako taký Úniou, a odôvodňujú negatívne dôsledky, dokonca značné, pre určité hospodárske subjekty (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 150). Majú totiž vytvoriť tlak na ruské orgány, aby ukončili svoje činnosti a politiky, ktoré destabilizujú Ukrajinu. V tejto súvislosti chcela Rada vo februári 2022 strategicky oslabiť ruskú ekonomiku, a to na jednej strane najmä zákazom financovania Ruskej federácie, jej vlády a centrálnej banky a na druhej strane uplatňovaním takýchto opatrení najmä v oblasti financií, obrany a energetiky. Z odôvodnenia 11 rozhodnutia 2022/329 okrem toho vyplýva, že Rada sa domnievala, že by sa vzhľadom na vážnosť situácie na Ukrajine mali kritériá určenia zmeniť. Zdá sa teda, že sa Únia snaží znížiť príjmy ruského štátu a vyvinúť tlak na ruskú vládu, aby znížila jej schopnosť financovať jej činnosti, ktoré narúšajú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, a aby ich ukončila s cieľom zachovať európsku a svetovú stabilitu. Ide pritom o jeden z cieľov, ktorý patrí medzi ciele sledované v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a uvedené v článku 21 ods. 2 písm. b) a c) ZEÚ, akými sú zachovávanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti.

199    Po štvrté, pokiaľ ide o primeranosť predmetných obmedzujúcich opatrení, treba konštatovať, že vzhľadom na ciele všeobecného záujmu také zásadné pre medzinárodné spoločenstvo, ako sú ciele uvedené v bode 198, ich ako také nemožno považovať za neprimerané (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 2. decembra 2020, Kalai/Rada, T‑178/19, neuverejnený, EU:T:2020:580, bod 171 a citovanú judikatúru).

200    Okrem toho, pokiaľ ide o ich nevyhnutnosť, iné, menej obmedzujúce opatrenia, ako je systém predchádzajúceho povolenia, neumožňujú tak efektívne dosiahnuť sledované ciele, konkrétne vyvinutie tlaku na podporovateľov ruskej vlády alebo popredných podnikateľov, najmä vzhľadom na možnosť obchádzať uložené obmedzenia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 2. decembra 2020, Kalai/Rada, T‑178/19, neuverejnený, EU:T:2020:580, bod 172 a citovanú judikatúru). Navyše, ako už bolo uvedené, obmedzenia sú dočasné a zvrátiteľné a počítajú s možnosťou výnimiek udeľovaných členskými štátmi.

201    Pokiaľ ide o škodu spôsobenú žalobcovi, je pravda, že jeho právo vlastniť majetok je napadnutými opatreniami obmedzené, pretože najmä nemôže disponovať finančnými prostriedkami, ktoré mu patria a ktoré sa nachádzajú na území Únie, ani previesť finančné prostriedky, ktoré mu patria, do Únie, s výnimkou osobitného povolenia.

202    Nepríjemnosti spôsobené žalobcovi však nie sú neprimerané významu cieľa, ktorý sa napadnutými aktmi sleduje. V týchto aktoch sa totiž ustanovuje, že zápis do sporných zoznamov sa pravidelne preskúmava, aby sa zabezpečilo vymazanie mien osôb a subjektov, ktoré už nespĺňajú kritériá na zápis do týchto zoznamov. Okrem toho, ako sa pripomína v bode 197 vyššie, napadnuté akty počítajú s možnosťou povoliť použitie zmrazených finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb alebo na splnenie si určitých záväzkov, a udeliť osobitné povolenia umožňujúce uvoľniť zmrazenie finančných prostriedkov, iných finančných aktív alebo iných hospodárskych zdrojov. V tomto ohľade je vecou vnútroštátnych orgánov, aby v súlade so zásadou proporcionality posúdili vhodnosť a rozsah potrebných povolení a výnimiek a zabezpečili ich vykonávanie na vnútroštátnej úrovni.

203    Napokon argument žalobcu, ktorý sa týka nedostatočných dôkazov o opodstatnenosti predmetných reštriktívnych opatrení, sa týka ich vecného posúdenia a nie ich primeranosti.

204    Z uvedeného vyplýva, že napadnuté akty neporušili zásadu proporcionality, ani neprimerane nezasiahli do práva žalobcu vlastniť majetok, jeho slobody podnikania alebo jeho práva na výkon povolania.

205    Vzhľadom na uvedené úvahy treba žalobné dôvody založené na porušení zásady proporcionality a porušení práva vlastniť majetok, slobody podnikania a práva na výkon povolania zamietnuť.

 O žalobnom dôvode, uplatnenom v rámci návrhu na zmenu žaloby, ktorý je založený na zneužití právomoci

206    Žalobca tvrdí, že zaradením jeho mena do sporných zoznamov mu Rada pripisuje zodpovednosť okrem iného za situáciu na Ukrajine, hoci neexistuje žiadna priama ani nepriama súvislosť medzi ním a destabilizáciou tejto krajiny. Prijatím reštriktívnych opatrení, ktorých cieľom nemôže byť zachovanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, keďže sú úplne oddelené od tých, ktorí sú skutočne zodpovední za destabilizáciu Ukrajiny, a nemajú s touto situáciou žiadnu priamu ani nepriamu súvislosť, Rada zmenila pôvodne sledovaný cieľ bez toho, aby vyvodila dôsledky potrebné na zachovanie jednotlivých reštriktívnych opatrení. Tým, že zmenila cieľ bez predchádzajúceho posúdenia odôvodňujúceho zachovanie reštriktívnych opatrení voči žalobcovi, zneužila svoje právomoci.

207    Rada, podporovaná Belgickým kráľovstvom, s touto argumentáciou nesúhlasí.

208    Podľa ustálenej judikatúry je akt postihnutý vadami vyplývajúcimi zo zneužitia právomoci iba vtedy, ak z objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov vyplýva, že bol prijatý s iným výlučným alebo prinajmenšom rozhodujúcim cieľom, ako sú ciele, na ktorých dosiahnutie bola priznaná predmetná právomoc, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne stanovenému Zmluvami na riešenie okolností daného prípadu (rozsudky z 28. marca 2017, Rosneft, C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 135, a z 25. júna 2020, Vnesheconombank/Rada, C‑731/18 P, neuverejnený, EU:C:2020:500, bod 63).

209    Stačí však poznamenať, že žalobca v prejednávanej veci žiadne takéto dôkazy nepredložil. Ako Rada zdôrazňuje, sledovaný cieľ, teda vyvinúť maximálny tlak na Ruskú federáciu, aby ukončila vojnu na Ukrajine, sa nijako nezmenil.

210    Žalobný dôvod založený na zneužití právomoci a v dôsledku toho aj žalobu v celom jej rozsahu je preto potrebné zamietnuť.

 O trovách

211    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania vynaložené Radou v súlade s jej návrhmi vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

212    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Belgické kráľovstvo preto znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      OT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené Radou Európskej únie vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

3.      Belgické kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Spielmann Mastroianni Brkan

Gâlea       Tóth

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. novembra 2023.

Podpisy

*      Jazyk konania: francúzština.

1 Skryté dôverné údaje.