Language of document : ECLI:EU:F:2014:16

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)

z 12. februára 2014

Vec F‑73/12

Jean‑Pierre Bodson a i.

proti

Európskej investičnej banke (EIB)

„Verejná služba – Zamestnanci EIB – Zmluvná povaha pracovnoprávneho vzťahu – Reforma systému odmeňovania a platového postupu v EIB“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, ktorou žalobcovia navrhujú, po prvé, zrušiť rozhodnutia obsiahnuté v ich výplatnej listine z apríla 2012 uplatňujúcej rozhodnutie riadiaceho výboru Európskej investičnej banky (EIB alebo ďalej len „banka“) z 13. decembra 2011 obmedzujúce na 2,8 % zvýšenie rozpočtu zamestnaneckých výdavkov a rozhodnutie rady riaditeľov banky zo 14. februára 2012 vykonávajúce vyššie uvedené rozhodnutie riadiaceho výboru, a po druhé, zaviazať EIB, aby im uhradila rozdiel medzi sumami, ktoré sa majú zaplatiť podľa vyššie uvedených rozhodnutí a prechádzajúcim systémom, ako aj náhradu škody

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. J.‑P. Bodson a sedem ďalších žalobcov znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej investičnej banke.

Abstrakt

1.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Normatívna povaha pracovnoprávneho vzťahu – Organizácia služieb a stanovenie odmeny zamestnancov – Voľná úvaha administratívy

(Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie, článok 21; poriadok zamestnancov Európskej investičnej banky, články 13 a 20; vnútorný poriadok Európskej investičnej banky, článok 31)

2.      Úradníci – Zamestnanci Európskej investičnej banky – Odmena – Reforma systému – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Obmedzenia

1.      Keď sú pracovné zmluvy uzavreté s orgánom Únie, ktorý plní úlohy vo všeobecnom záujme a ktorý je oprávnený upraviť prostredníctvom nariadenia ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na jeho zamestnancov, vôľa zmluvných strán takejto zmluvy je nutne limitovaná povinnosťami akejkoľvek povahy, ktoré vyplývajú z tohto osobitného poslania a ktoré sú uložené tak riadiacim orgánom tohto orgánu, ako aj jeho zamestnancom. Na základe článku 31 svojho vnútorného poriadku je Európska investičná banka oprávnená upraviť prostredníctvom nariadenia ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na jej zamestnancov. Z tohto dôvodu sú vzťahy medzi bankou a jej zmluvnými zamestnancami v podstate vzťahmi normatívnej povahy.

V tomto zmysle má banka pri plnení úlohy vo všeobecnom záujme, ktorá jej prináleží, voľnú úvahu pri organizácii svojich služieb a jednostrannom stanovení odmeny svojich zamestnancov, a to bez ohľadu na právne úkony zmluvnej povahy, ktoré sú základom uvedených pracovnoprávnych vzťahov.

(pozri body 52, 53 a 55)

Odkaz:

Súdny dvor: 14. októbra 2004, Pflugradt/ECB, C‑409/02 P, body 34 až 36; 22. decembra 2008, Centeno Mediavilla a i./Komisia, C‑443/07 P, bod 60

Súd prvého stupňa: 22. októbra 2002, Pflugradt/ECB, T‑178/00 a T‑341/00, bod 53

2.      Pokiaľ ide o reformu systému odmeňovania a platového postupu v Európskej investičnej banke, vypracovanie rozpočtu takého orgánu Únie, ako je banka, zahŕňa zložité posúdenia politickej povahy, ktoré vyžadujú zohľadnenie ekonomického vývoja a finančných premenných. Široká miera voľnej úvahy, ktorou v tomto ohľade disponuje banka, umožňuje iba obmedzené súdne preskúmanie, ktoré zakazuje súdu, aby svojim vlastným posúdením nahrádzal posúdenie tohto orgánu. Súd Únie sa tak musí obmedziť na preskúmanie, či sú posúdenia banky postihnuté zjavným pochybením alebo či banka zjavne neprekročila hranice svojej voľnej úvahy.

S cieľom preukázať, že administratíva sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie rozhodnutia, musia byť dôkazné prostriedky, ktoré je povinný predložiť žalobca, dostatočné na to, aby sa posúdenia zohľadnené administratívou javili nepravdepodobné. Tvrdenie žalobcov, že úspory banky boli realizované len na ťarchu zamestnancov, teda nie je nijako podložené a nemôže prispieť k preukázaniu zjavne nesprávneho posúdenia.

(pozri body 78, 79 a 90)

Odkaz:

Súdny dvor: 9. júna 2005, HLH Warenvertrieb a Orthica, C‑318/03, bod 75