ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
zo 16. júna 2021 (*)
„Dizajn spoločenstva – Konanie o výmaze – Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci stolovú lampu – Skorší dizajn Spoločenstva – Dôvod výmazu – Nedostatok osobitého charakteru – Článok 6 nariadenia (ES) č. 6/2002“
Vo veci T‑187/20,
Davide Groppi Srl, so sídlom v Piacenze (Taliansko), v zastúpení: F. Boscariol de Roberto, D. Capra a V. Malerba, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: L. Rampini, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO
Viabizzuno Srl, so sídlom v Bentivoglio (Taliansko),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 23. januára 2020 (vec R 126/2019‑3), týkajúcemu sa konania o výmaze medzi spoločnosťami Viabizzuno a Davide Groppi,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović, sudcovia P. Škvařilová‑Pelzl a I. Nõmm (spravodajca),
tajomník: R. Ūkelytė, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 9. apríla 2020,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 14. júla 2020,
so zreteľom na písomnú otázku Všeobecného súdu účastníkom konania a ich odpovede na túto otázku podané do kancelárie Všeobecného súdu 9. a 18. decembra 2020,
po pojednávaní z 27. januára 2021,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 16. júla 2014 žalobkyňa, spoločnosť Davide Groppi Srl, požiadala Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) v súlade s nariadením Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142) o zápis dizajnu Spoločenstva, ktorý je v prejednávanej veci sporný, pričom tento dizajn bol zapísaný pod č. 2503680‑0001 a je zobrazený takto:
2 Výrobky, na ktoré sa má sporný dizajn vzťahovať, patria do triedy 26‑05 v zmysle Dohody o zriadení medzinárodného triedenia priemyselných vzorov a modelov, podpísanej v Locarne 8. októbra 1968, v znení zmien a doplnení, a zodpovedajú tomuto opisu: „Osvetľovacie zariadenia“. Prihláška dizajnu Spoločenstva bola uverejnená vo Vestníku dizajnov Spoločenstva č. 2014/133 z 21. júla 2014.
3 Dňa 3. marca 2017 podal na EUIPO ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO, ktorým je spoločnosť Viabizzuno Srl, návrh na výmaz sporného dizajnu podľa článku 52 nariadenia č. 6/2002.
4 Dôvodom uvedeným na podporu tohto návrhu na výmaz bol dôvod uvedený v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkami 4 až 6 tohto nariadenia, ktorý sa týkal skoršieho dizajnu č. 1294664‑0010 z 22. septembra 2011, zobrazeného takto:
5 Dňa 4. augusta 2017 žalobkyňa požiadala o prerušenie konania z dôvodu, že skorší dizajn Spoločenstva bol predmetom návrhu na výmaz.
6 Zrušovacie oddelenie 22. novembra 2018 vyhovelo návrhu na výmaz z dôvodu, že sporný dizajn nemal osobitý charakter v zmysle článku 6 nariadenia 6/2002.
7 Dňa 17. januára 2019 podala žalobkyňa odvolanie na EUIPO podľa článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.
8 Rozhodnutím z 23. januára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tretí odvolací senát EUIPO zamietol odvolanie podané žalobkyňou. Usúdil, že:
– okolnosť, že skorší dizajn bol vymazaný, je irelevantná, keďže dôležitá je len otázka, či bol sprístupnený verejnosti,
– informovaný užívateľ výrobku, ktorého sa týka sporný dizajn, je považovaný za osobu, ktorá pozná ponuku na trhu v tomto priemyselnom odvetví v oblasti stolových a záhradných svietidiel,
– miera tvorivej voľnosti pôvodcu bola veľmi široká,
– z porovnania celkových dojmov, ktoré vyvolajú dotknuté dizajny, vyplýva, že sporný dizajn vytvára dojem „déjà vu“, keďže dotknuté dizajny predstavovali lampy zložené z troch rovnakých samostatných častí (stojan, telo a tienidlo), ktoré sa z vizuálneho hľadiska prejavujú takmer totožne,
– rozdiely týkajúce sa jednoduchého a hladkého charakteru povrchu stojana v spornom dizajne, hoci v skoršom dizajne je dvojitý a obsahuje otvory na uchytenie, nemali rozhodujúci vplyv na celkový dojem vyvolaný dotknutými dizajnmi, keďže tieto rozdiely sa týkali časti, ktorá je pri používaní často skrytá, vyplývali z technických požiadaviek a nemohli vyvážiť silnú podobnosť, ktorou sa vyznačovali ostatné dve časti, z ktorých sa skladajú lampy,
– rozdiel, na ktorý poukazuje žalobkyňa a ktorý spočíva v proporciách vo vzťahu k rozmerom medzi stojanom, telom a tienidlom, mohol byť prípadne spozorovaný až po dôkladnom premeraní každého z troch prvkov, pričom ide o úkon, ktorý informovaný užívateľ nevykonáva a navyše nebol relevantný, keďže porovnanie celkových dojmov vyvolaných dotknutými dizajnmi sa musí uskutočniť na základe syntézy.
Návrhy účastníkov konania
9 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil EUIPO a ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom povinnosť nahradiť trovy konania.
10 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
11 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 toho istého nariadenia. Tento žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí, z ktorých prvá sa týka nesprávneho vymedzenia kategórie dotknutých výrobkov a druhá nesprávneho porovnania celkových dojmov vyvolaných dotknutými dizajnmi.
12 Keďže obidve časti jediného žalobného dôvodu sa týkajú nesprávneho posúdenia, z ktorého mal v prejednávanej veci vychádzať odvolací senát pri uplatnení článku 6 nariadenia č. 6/2002, Všeobecný senát považuje za potrebné preskúmať ich spoločne.
13 Článok 25 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že dizajn Spoločenstva sa môže vymazať iba v prípadoch uvedených v písmenách a) až g) tohto odseku, okrem iného v prípade uvedenom v písmene b), teda ak nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 4 až 9 toho istého nariadenia.
14 Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 má zapísaný dizajn Spoločenstva osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti pred dňom podania prihlášky na zápis, alebo ak sa žiada o právo prednosti pred dňom vzniku práva prednosti.
15 Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 spresňuje, že pri posudzovaní osobitého charakteru sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.
16 Z odôvodnenia 14 nariadenia č. 6/2002 okrem iného vyplýva, že pri posúdení osobitého charakteru dizajnu je potrebné zohľadniť povahu výrobku, na ktorom je dizajn použitý alebo v ktorom je dizajn stelesnený, a najmä priemyselné odvetvie, do ktorého patrí, ako aj mieru tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca pri tvorbe dizajnu.
17 Posúdenie osobitého charakteru dizajnu sa v podstate vykoná preskúmaním v štyroch fázach. Toto preskúmanie pozostáva z určenia po prvé odvetvia výrobkov, v ktorých má byť dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý, po druhé informovaného užívateľa uvedených výrobkov v závislosti od ich účelu a odvolaním sa na tohto informovaného užívateľa, určenia miery skorších znalostí, ako aj úrovne pozornosti pri porovnaní dizajnov, po tretie miery tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu, ktorá má priamo úmerný opačný vplyv na osobitý charakter, a po štvrté po prihliadnutí na tento osobitý charakter určenia výsledku porovnania, pokiaľ možno priameho, celkových dojmov, ktoré u informovaného užívateľa vyvoláva sporný dizajn a samostatne každý skorší dizajn sprístupnený verejnosti [pozri rozsudok z 13. júna 2019, Visi/one/EUIPO – EasyFix (Držiak letákov pre vozidlá), T‑74/18, EU:T:2019:417, bod 66 a citovaná judikatúra].
18 Keďže je nesporné, že skorší dizajn bol sprístupnený verejnosti v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, treba overiť dôvodnosť posúdení odvolacieho senátu týkajúcich sa po prvé určenia informovaného užívateľa sporného dizajnu a výrobku, ktorého sa tento dizajn týka, po druhé miery tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe uvedeného dizajnu a po tretie porovnania celkových dojmov vyvolaných dotknutými dizajnmi.
19 Najskôr treba uviesť, že EUIPO 30. októbra 2018 vymazal skorší dizajn.
20 Pred odvolacím senátom žalobkyňa zdôraznila túto okolnosť v rámci tvrdenia, že návrh na výmaz podaný ďalším účastníkom konania pred týmto senátom musí byť zamietnutý. Odvolací senát odmietol túto kritiku v bode 12 napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že „na rozdiel od toho, čo tvrdí majiteľ [sporného dizajnu] v odôvodnení odvolania, skutočnosť, že skorší dizajn Spoločenstva bol medzičasom vymazaný, nemá za následok zánik jeho logického a právneho východiska, týmto východiskom totiž nie je platnosť skoršieho dizajnu Spoločenstva, ale jeho sprístupnenie verejnosti, ktoré nebolo spochybnené“.
21 Takáto analýza, ktorú žalobkyňa navyše pred Všeobecným súdom už nespochybňuje, musí byť potvrdená, keďže dôvodom výmazu, uvedeným voči zápisu sporného dizajnu, je dôvod upravený v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002.
22 Logikou, ktorou sa riadi článok 25 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 6/2002, je totiž zabrániť zápisu dizajnov nespĺňajúcich podmienky, ktoré by opodstatňovali ich ochranu, a najmä nespĺňajúcich podmienku týkajúcu sa ich „novosti“ a „individuálneho charakteru“ v zmysle článku 5 a článku 6 uvedeného nariadenia, a nie chrániť skorší dizajn.
23 Dôvody výmazu uvedené v článku 25 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 6/2002 sa tým odlišujú od dôvodu uvedeného napríklad v článku 25 ods. 1 písm. e) toho istého nariadenia, ktorého cieľom je chrániť majiteľa označenia s rozlišovacou spôsobilosťou pred používaním tohto označenia v dizajne. Keďže úlohou takéhoto dôvodu je ochrana skoršieho práva, treba usudzovať, že ak by sa vyhovelo návrhu na výmaz podanému proti tomuto dizajnu, konanie o výmaze dizajnu Spoločenstva by sa stalo bezpredmetným [rozsudok z 9. septembra 2015, Dairek Attoumi/ÚHVT – Diesel (DIESEL), T‑278/14, neuverejnený, EU:T:2015:606, bod 24].
24 Takéto riešenie však nemožno preniesť na dôvody uvedené v článku 25 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 6/2002, ktoré nie sú súčasťou logiky ochrany skoršieho práva, poskytovanej iba držiteľovi tohto práva. Z judikatúry totiž vyplýva, že takéto dôvody môže v zásade namietať hocikto (rozsudok z 13. júna 2019, Držiak letákov pre vozidlá, T‑74/18, EU:T:2019:417, bod 64).
25 Pokiaľ ide konkrétnejšie o posúdenie osobitého charakteru dizajnu podľa článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s jeho článkom 6, z odôvodnenia 14 uvedeného nariadenia vyplýva, že toto posúdenie by malo spočívať v určení, či celkový dojem, ktorý nadobudne informovaný užívateľ skúmajúci dizajn, sa jasne odlišuje od dojmu, ktorý nadobudne z existujúceho dizajnu.
26 V rámci preskúmania dôvodu výmazu uvedeného v článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 tohto nariadenia je totiž jediným účelom skoršieho dizajnu ukázať skorší stav v danej oblasti. Ten zodpovedá množine dizajnov týkajúcich sa dotknutého výrobku, ktoré boli sprístupnené verejnosti ku dňu podania prihlášky dotknutého dizajnu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2019, Eglo Leuchten/EUIPO – Briloner Leuchten (Lampa), T‑767/17, neuverejnený, EU:T:2019:67, bod 19 a citovanú judikatúru]. Príslušnosť skoršieho dizajnu k uvedenej množine pritom vyplýva už zo samotného sprístupnenia tohto dizajnu verejnosti.
27 Dôležitá je preto okolnosť, že skorší dizajn bol sprístupnený verejnosti, a nie rozsah ochrany priznanej uvedenému dizajnu, ktorý by vyplýval z platnosti jeho zápisu.
O výrobku, ktorého sa týka sporný dizajn, a o informovanom užívateľovi
28 V bodoch 15 až 17 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že vzhľadom na to, že sporný dizajn sa vzťahuje na „svietidlá“, informovaným užívateľom je osoba, ktorá používa tento výrobok na osvetlenie, pričom sa považuje za osobu, ktorá pozná ponuku na trhu v oblasti stolových a záhradných svietidiel.
29 Žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že zlúčil dva rozdielne výrobky, a to stolové svietidlá a záhradné svietidlá. Na jednej strane tvrdí, že určenie výrobkov, v ktorých má byť dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý, je podmienkou, ktorá musí predchádzať porovnaniu vytváraných celkových dojmov. Dodáva, že zohľadnenie samotného textu označujúceho výrobok, uvedeného v prihláške sporného dizajnu, je nedostatočné a že je prípadne potrebné zohľadniť aj dizajn ako taký. Na druhej strane tvrdí, že hoci stolové svietidlá a záhradné svietidlá patria do širšej kategórie svietidiel, líšia sa svojou povahou, funkciou a určením.
30 EUIPO nesúhlasí s touto argumentáciou.
31 Pokiaľ ide v prvom rade o určenie výrobku, v ktorom má byť dizajn stelesnený alebo na ktorom má byť použitý, je potrebné prihliadať na údaj o týchto skutočnostiach uvedený v prihláške, ako aj prípadne na samotný dizajn v rozsahu, v akom spresňuje povahu výrobku, jeho určenie alebo jeho funkciu. Zohľadnenie samotného dizajnu totiž umožní identifikovať výrobok v širšej kategórii výrobkov, než je tá, ktorá je uvedená v prihláške (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2010, Grupo Promer Mon Graphic/ÚHVT – PepsiCo (Zobrazenie okrúhleho reklamného podstavca), T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 56).
32 V tejto súvislosti treba uviesť, že zápis sporného dizajnu uvádza vo všeobecnosti svietidlá. Okrem toho samotné preskúmanie sporného dizajnu neposkytuje ďalšie údaje. Z toho len vyplýva, že výrobok, ktorého sa týka, predstavuje lampu, pričom nemožno určiť, či sa má osobitne používať na osvetlenie interiérov alebo exteriérov.
33 Odvolací senát preto správne identifikoval uvedené výrobky všeobecne ako „svietidlá“.
34 Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne založené na údajných rozdieloch medzi výrobkami, na ktoré sa vzťahujú dotknuté dizajny, treba zdôrazniť, že hoci určenie odvetvia výrobkov, v ktorých má byť dizajn stelesnený alebo na ktorých má byť použitý, je relevantným hľadiskom v rámci určenia informovaného užívateľa a jeho úrovne pozornosti, miery tvorivej voľnosti pôvodcu pri jeho tvorbe, ako aj prípadne pri porovnávaní celkových dojmov, ktoré vyvolávajú u uvedeného informovaného užívateľa (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, body 53, 59 a 73), nemôže napriek tomu znamenať, že by výrobky, na ktoré sa vzťahujú dotknuté dizajny, mali byť podobné alebo patriť do rovnakého odvetvia.
35 Článok 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 6/2002 totiž neobsahuje žiadnu podmienku podobnosti výrobkov, ktorá by bola rovnocenná s podmienkou pravdepodobnosti zámeny podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1). Naopak, keby ochrana dizajnu závisela od povahy výrobku, v ktorom je tento dizajn stelesnený alebo na ktorom sa uplatňuje, viedlo by to k obmedzeniu uvedenej ochrany len na dizajny patriace do určitého odvetvia, čo by bolo v rozpore s logikou nariadenia č. 6/2002 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles, C‑361/15 P a C‑405/15 P, EU:C:2017:720, body 91 až 95).
36 Pokiaľ ide v druhom rade o identifikáciu „informovaného užívateľa“, treba uviesť, že nariadenie č. 6/2002 nedefinuje tento pojem. Má sa však chápať ako pojem v strede medzi pojmom priemerný spotrebiteľ, ktorý sa uplatňuje v oblasti ochranných známok, od ktorého sa nevyžadujú žiadne špecifické znalosti a ktorý vo všeobecnosti priamo neporovnáva kolidujúce ochranné známky, a pojmom odborník, ktorý má podrobné technické znalosti. Pojem informovaný užívateľ tak možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu svojej osobnej skúsenosti alebo rozsahu svojich vedomostí v danej oblasti (rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 53).
37 Pokiaľ ide o úroveň pozornosti informovaného užívateľa, hoci informovaný užívateľ nie je riadne informovaným a primerane pozorným a obozretným priemerným spotrebiteľom, ktorý zvyčajne vníma dizajn ako celok a neskúma pri posúdení jeho rôzne detaily, nie je ani znalcom alebo odborníkom v danej oblasti, ktorý je schopný vnímať rôzne minimálne odlišnosti, ktoré môžu existovať medzi kolidujúcimi dizajnmi. Prívlastok „informovaný“ tak naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým expertom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom odvetví, preukazuje určitú mieru znalostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu svojho záujmu o dotknuté výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic, C‑281/10 P, EU:C:2011:679, bod 59).
38 Vzhľadom na túto judikatúru odvolací senát nevychádzal z nesprávneho posúdenia, keď v bodoch 15 až 17 napadnutého rozhodnutia uviedol, že užívateľom je osoba, ktorá používa výrobky na osvetlenie, akými sú svietidlá, pričom sa považuje za osobu, ktorá pozná ponuku na trhu v tomto priemyselnom odvetví.
O miere tvorivej voľnosti pôvodcu
39 Z judikatúry vyplýva, že miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu sa určuje najmä podľa obmedzení spojených so znakmi v súvislosti s technickým fungovaním výrobku alebo časti výrobku, alebo aj s právnymi ustanoveniami uplatňujúcimi sa na výrobok. Tieto obmedzenia vedú k ustáleniu niektorých znakov, ktoré sa tak stali spoločnými pre viaceré dizajny používané na dotknutý výrobok (rozsudok z 18. marca 2010, Vyobrazenie okrúhleho predmetu na účely reklamy, T‑9/07, EU:T:2010:96, bod 67).
40 Tvorivá voľnosť pôvodcu predstavuje v tejto súvislosti faktor, ktorý skôr umožňuje vystihnúť jemné rozdiely pri posudzovaní osobitného charakteru sporného dizajnu, a nie autonómny faktor určujúci vzdialenosť medzi dvoma dizajnmi potrebnú na to, aby jeden z nich mohol mať osobitný charakter. Inými slovami, faktor súvisiaci s mierou tvorivej voľnosti pôvodcu môže posilniť alebo, naopak, spresniť záver týkajúci sa celkového dojmu informovaného užívateľa, vyvolávaného jednotlivými dotknutými dizajnmi [pozri rozsudok zo 6. júna 2019, Porsche/EUIPO – Autec (Мotorové vozidlá), T‑209/18, EU:T:2019:377, bod 48 a citovanú judikatúru].
41 Vplyv faktora spojeného s voľnosťou pôvodcu vo vzťahu k osobitému charakteru sa totiž mení podľa pravidla opačnej priamej úmery. Čím má teda pôvodca dotknutého dizajnu pri jeho tvorbe väčšiu voľnosť, tým menej stačia menšie rozdiely medzi spornými dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkový odlišný dojem. Naopak, čím je voľnosť pôvodcu pri tvorbe dizajnu obmedzenejšia, tým viac stačia menšie rozdiely medzi spornými dizajnmi na to, aby u informovaného užívateľa vyvolali celkový odlišný dojem. Inými slovami, vysoká miera voľnosti pôvodcu posilňuje záver, že dizajny, ktoré nemajú podstatné rozdiely, vyvolávajú u informovaného užívateľa rovnaký celkový dojem, a preto sporný dizajn nemá žiadny osobitý charakter. Naopak, nízka miera voľnosti pôvodcu svedčí v prospech záveru, že dostatočne výrazné rozdiely medzi dizajnmi vyvolávajú u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem, a preto má sporný dizajn osobitý charakter (pozri rozsudok z 13. júna 2019, Držiak letákov pre vozidlá, T‑74/18, EU:T:2019:417, bod 76 a citovanú judikatúru).
42 V prejednávanej veci odvolací senát v bode 22 napadnutého rozhodnutia uviedol, že táto voľnosť je veľmi široká, či prakticky nekonečná. S týmto posúdením, ktoré žalobkyňa navyše nespochybňuje, treba súhlasiť.
O porovnaní celkových vyvolaných dojmov
43 Odvolací senát v bodoch 23 až 35 napadnutého rozhodnutia uviedol, že z porovnania celkových dojmov vyplýva, že sporný dizajn vyvoláva dojem „déjà vu“.
44 V prvom rade odvolací senát konštatoval, že dotknuté dizajny zobrazovali lampy zložené z tých istých troch častí, ktoré sa z vizuálneho hľadiska javia takmer totožné.
45 V druhom rade odvolací senát uviedol, že rozdiely medzi dizajnmi neboli takej povahy, aby mohli zabrániť dojmu „déjà vu“. Na jednej strane rozdiely týkajúce sa jednoduchého a hladkého charakteru povrchu stojana v spornom dizajne, hoci v skoršom dizajne je dvojitý a obsahuje otvory na uchytenie, podľa neho nemali rozhodujúci vplyv na celkový dojem vyvolaný dotknutými dizajnmi, keďže tieto rozdiely sa týkali časti, ktorá je pri používaní často skrytá, vyplývali z technických požiadaviek a nemohli vyvážiť silnú podobnosť, ktorou sa vyznačovali ostatné dve časti, z ktorých sa skladajú lampy. Na druhej strane rozdiel, na ktorý poukazuje žalobkyňa a ktorý spočíva v proporciách vo vzťahu k rozmerom medzi stojanom, telom a tienidlom, mohol byť prípadne spozorovaný až po dôkladnom premeraní každého z troch prvkov, pričom ide o úkon, ktorý informovaný užívateľ nevykonáva. Tento rozdiel navyše podľa neho nie je relevantný, keďže porovnanie celkových dojmov vyvolaných dotknutými dizajnmi sa musí uskutočniť na základe syntézy.
46 S cieľom spochybniť toto posúdenie odvolacieho senátu žalobkyňa uvádza v prvom rade rozdiely týkajúce sa výrobkov, na ktoré sa vzťahujú dotknuté dizajny. V druhom rade tvrdí, že dôvody, pre ktoré sa odvolací senát domnieval, že rozdiely medzi dotknutými dizajnmi boli irelevantné, sú nesprávne. Je to tak podľa nej po prvé z dôvodu, že stojan výrobku, na ktorý sa vzťahuje skorší dizajn, je často skrytý, po druhé z dôvodu zvýraznenia technických požiadaviek stojana výrobku, na ktorý sa vzťahuje skorší dizajn, a po tretie z dôvodu, že jednak rozdiely týkajúce sa stojana nemohli vyvážiť výrazné podobnosti týkajúce sa tela a tienidla a jednak, že informovaný užívateľ by nevnímal rozdiely v proporciách medzi prvkami oboch lámp.
47 EUIPO spochybňuje všetky tieto tvrdenia.
48 V súlade s ustálenou judikatúrou osobitý charakter dizajnu vyplýva z celkového dojmu rozdielu alebo absencie „déjà vu“ z pohľadu informovaného užívateľa vo vzťahu k existujúcim dizajnom bez zohľadnenia rozdielov, ktoré sú naďalej nedostatočne výrazné na to, aby ovplyvnili celkový dojem, hoci idú nad rámec nevýznamných detailov, avšak s prihliadnutím na rozdiely, ktoré sú dostatočne výrazné na to, aby vznikli odlišné celkové dojmy [pozri rozsudok zo 16. februára 2017, Antrax It/EUIPO – Vasco Group (Radiátorové rebrá), T‑828/14 a T‑829/14, EU:T:2017:87, bod 53 a citovanú judikatúru].
49 Na účely posúdenia osobitného charakteru dizajnu teda treba vykonať porovnanie medzi na jednej strane celkovým dojmom, ktorý vyvoláva sporný dizajn Spoločenstva, a na druhej strane celkovým dojmom, ktorý vyvoláva každý zo skorších dizajnov, ktorých sa navrhovateľ výmazu platne dovoláva [rozsudok z 22. júna 2010, Shenzhen Taiden/ÚHVT – Bosch Security Systems (Komunikačné zariadenie), T‑153/08, EU:T:2010:248, bod 24].
50 Rozdiely nie sú dostatočné na vytvorenie celkového dojmu odlišnosti vtedy, ak nie sú dostatočne výrazné na odlíšenie dotknutých dizajnov vo vnímaní informovaného užívateľa alebo na vyváženie zistených podobností medzi dizajnmi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. marca 2010, Zobrazenie okrúhleho reklamného podstavca, T‑9/07, EU:T:2010:96, body 77 až 84).
51 Treba konštatovať, že odvolací senát správne uviedol, že sporný dizajn vyvoláva dojem „déjà vu“, takže nemá osobitý charakter v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002.
52 Z porovnania dotknutých dizajnov je totiž zrejmé, že sa týkajú lámp, ktoré majú obidve okrúhle tienidlá a rovné telá. Pokiaľ ide stojany týchto dvoch lámp, majú spoločné to, že sú okrúhle a oveľa väčšie ako tienidlá.
53 Ako správne uviedol odvolací senát v bode 30 napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na takéto prvky podobnosti nemožno rozdiely týkajúce sa stojanov uvedených lámp – zaobleného a s otvormi v jednom prípade a plochého a hladkého v druhom prípade – považovať za dostatočne výrazné v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 48 a 50 vyššie. To isté platí pre proporcionálne mierne dlhšie a tenšie telo v prípade skoršieho dizajnu a rozdielne proporcie medzi prvkami lámp, ktoré z toho vyplývajú.
54 V tejto súvislosti treba okrem toho uviesť, že mimoriadne široká voľnosť pôvodcu pri tvorbe sporného dizajnu obmedzuje podľa judikatúry citovanej v bode 41 vyššie vplyv, ktorý môžu mať malé rozdiely medzi kolidujúcimi dizajnmi v rámci porovnania celkových dojmov, ktoré vyvolávajú.
55 Odvolací senát preto správne usúdil, že sporný dizajn nemá osobitý charakter v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002, a preto správne rozhodol o jeho výmaze podľa článku 25 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia v spojení s uvedeným článkom 6.
56 Tento záver nie je vyvrátený tvrdením žalobkyne založeným na tom, že rozlišovací prvok vyplýva z odvetvia výrobkov, na ktoré sa vzťahujú dotknuté dizajny. Z dôvodov uvedených v bodoch 32 a 33 vyššie sa totiž nemožno domnievať, že sporný dizajn sa má používať len na účely osvetlenia interiérov. V každom prípade z dôvodov uvedených v bodoch 34 a 35 vyššie aj za predpokladu, že dotknuté výrobky nepatria do toho istého odvetvia, ale skôr do súvisiacich odvetví, a to odvetvia interiérových a exteriérových svietidiel, takýto rozdiel nie je spôsobilý vyvážiť výrazné spoločné prvky zistené medzi dotknutými dizajnmi v rámci porovnania celkových dojmov, ktoré vyvolávajú.
57 Navyše nie je potrebné skúmať tvrdenia žalobkyne založené na tom, že odvolací senát v bodoch 28 a 29 napadnutého rozhodnutia nesprávne vychádzal z okolnosti, že stojan v skoršom dizajne je často skrytý a že rozdiely medzi stojanmi v dotknutých dizajnoch možno vysvetliť technickými požiadavkami, keď odmietol relevantnosť týchto rozdielov týkajúcich sa stojanov lámp. Dôvod založený na tom, že uvedené rozdiely nie sú dostatočne výrazné na vyváženie výrazných podobností, ktorými sa vyznačujú ostatné časti tvoriace lampy dotknuté kolidujúcimi dizajnmi a ktoré sú uvedené v bode 30 napadnutého rozhodnutia, totiž sám osebe stačí na založenie dôvodnosti posúdenia odvolacieho senátu.
58 Preto treba zamietnuť jediný žalobný dôvod žalobkyne a v dôsledku toho aj žalobu ako takú.
O trovách
59 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa vo veci nemala úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EUIPO.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Davide Groppi Srl je povinná nahradiť trovy konania.
Tomljenović | Škvařilová‑Pelzl | Nõmm |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2021.
Podpisy