Odvolanie podané 25. mája 2016: Dextro Energy GmbH & Co. KG proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) zo 16. marca 2016 vo veci T-100/15, Dextro Energy GmbH & Co. KG/Európska komisia
(vec C-296/16 P)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Dextro Energy GmbH & Co. KG (v zastúpení: M. Hagenmeyer a T. Teufer, Rechtsanwälte)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor
zrušil v celom rozsahu rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. marca 2016, vec T-100/15.
V prípade, že by odvolanie malo byť vyhlásené za dôvodné, odvolateľka navrhuje, aby sa v celom rozsahu vyhovelo návrhom podaným na prvom stupni, konkrétne:
zrušiť nariadenie Komisie (EÚ) 2015/81 zo 6. januára 2015, ktorým sa zamieta povolenie určitých zdravotných tvrdení o potravinách, iných ako tvrdení, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí,
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka najprv Všeobecnému súdu vytýka, že uplatnil nesprávne kritérium preskúmania:
Všeobecný súd sa tým, že sa domnieval, že pri „posúdení veľmi zložitých skutkových okolností vedeckej a technickej povahy“ podlieha výkon širokej miery voľnej úvahy žalovanej iba preskúmaniu zneužitia právomocí, vopred vzdal veľkej oblasti preskúmania výkonu širokej miery voľnej úvahy, ktoré však prináleží vykonať Všeobecnému súdu a Súdnemu dvoru. Všeobecný súd a Súdny dvor nie je obmedzený iba na preskúmanie zneužitia výkonu širokej miery voľnej úvahy žalovanou. Naopak, súdy môžu a musia preskúmať, či žalovaná správne vyložila požiadavky európskeho normotvorcu stanovené v článku 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006, a či pri ich zohľadnení správne vykonala svoju širokú mieru voľnej úvahy. Súdne preskúmanie má zahŕňať aj každú formu zneužívania širokej miery voľnej úvahy. To sa neuskutočnilo z dôvodu nesprávnej hierarchizácie a hodnotenia „ostatných faktorov, ktoré sú relevantné a legitímne pre uvedený prípad“.
Okrem toho odvolateľka namieta porušenie článku 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006 a opiera sa pritom o tri odvolacie dôvody:
Po prvé sa domnieva, že zamietnutie povolenia sporných zdravotných tvrdení spočíva na nesprávnom posúdení žalovanej. Vyplýva to predovšetkým z hierarchie relevantných legitímnych faktorov uvedenej v článku 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006. Nie každé zohľadnenie legitímneho a relevantného faktora môže aj odôvodniť zamietnutie povolenia vecne správnych a dostatočne vedecky podložených zdravotných tvrdení. Podľa odvolateľky nemôžu byť v súlade s odôvodnením 17 nariadenia tieto faktory „hlavným aspektom“ pre rozhodnutie o povolení. „Hlavný aspekt, ktorý treba zohľadniť“, má byť „vedecké podloženie“. Táto hierarchizácia sa nachádza aj v článku 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006. Pripomienky orgánu sú tam uvedené na prvom mieste.
Po druhé sa odvolateľka domnieva, že žalovaná nesprávne vykonala svoju širokú mieru voľnej úvahy podľa článku 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006 aj preto, že nesprávne vychádzala z toho, že tvrdenia žalobkyne by mohli vyslať „spotrebiteľom protichodné a zmätočné informácie“. Zmienka preukázaného účinku glukózy neznamená, že by sa mal cukor konzumovať alebo dokonca, že by sa mal konzumovať vo väčšej miere, ani že neexistujú odporúčania tretej osoby znížiť konzumáciu cukru. Z toho dôvodu nemožno ani hovoriť o protirečení – najmä vtedy nie, ak ide o zdravých, aktívnych a na výdrž trénovaných mužov a ženy, ktorí sú konkrétne uvedení v návrhoch.
Podľa odvolateľky vyplýva po tretie ďalšie nesprávne posúdenie žalovanej v rámci článku 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1924/2006 z toho, že sa nesprávne domnievala, že tvrdenia žalovanej sú nejednoznačné alebo zavádzajúce. Zdravotné tvrdenia žalobkyne by museli predstavovať klamstvo na to, aby mohli zavádzať primerane obozretného spotrebiteľa. To presne nie je ten prípad.
Ďalej odvolateľka namieta porušenie zásady proporcionality:
Zamietnutie povolenia zdravotných tvrdení žalobkyne žalovanou porušuje zásadu proporcionality. Žalovaná je ako inštitúcia EÚ pri výkone svojej širokej miery voľnej úvahy viazaná zásadou proporcionality v zmysle článku 5 ods. 4 prvého pododseku ZEÚ. Ak všeobecne prijaté zásady výživy a zdravia predstavujú jediný dôvod pre zamietnutie povolenia zdravotných tvrdení žalobkyne bez dostatočného zohľadnenia konkrétnych okolností jednotlivého prípadu, jedná sa o porušenie zásady proporcionality. Všeobecné zásady by totiž v konkrétnom prípade neviedli k potrebe zamietnutia návrhov žalobkyne, ale nanajvýš by boli vhodnejšie, ako miernejší prostriedok, špecifické podmienky použitia a pravidlá označovania. Navyše platí: neobmedzený úplný zákaz vyplývajúci zo zamietnutia povolenia vecne správnych a vedecky dostatočne podložených zdravotných tvrdení nie je ani z hľadiska výživy a zdravia primeraným opatrením na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.
Napokon odvolateľka namieta porušenie zásady rovnakého zaobchádzania:
Zamietnutie povolenia navrhovaných zdravotných tvrdení zjavne tiež porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania. Žalovaná zaobchádza s povoleniami v porovnateľných prípadoch rozdielne, hoci pre rozdielne zaobchádzanie nie sú dané vecné dôvody.
____________1 Ú. v. EÚ L 3, s. 6.