Language of document : ECLI:EU:T:2009:142

Vec T‑127/04

KME Germany AG a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s medenými priemyselnými rúrami – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien a rozdelenie trhov – Pokuty – Konkrétny dopad na trh – Veľkosť dotknutého trhu – Dĺžka trvania porušenia – Poľahčujúce okolnosti – Spolupráca“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Právny rámec – Usmernenia prijaté Komisiou

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

2.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Možnosť rozlišovať medzi podnikmi, ktoré sa dopustili rovnakého porušenia, v závislosti od ich podielov na relevantnom trhu výrobkov – Povinnosť preukázať konkrétny dopad porušenia na trh – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)

3.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Konkrétny dopad na trh – Povinnosť preukázať konkrétny dopad pre kvalifikovanie porušenia za veľmi závažné – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý odsek)

4.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Konkrétny dopad na trh – Kritériá posúdenia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý odsek)

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Veľkosť relevantného trhu výrobkov

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia – Dlhodobé porušenia – Zvýšenie východiskovej sumy o 10 % za rok

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 B)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)

8.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04, bod D a 98/C 9/03, bod 3 šiesta zarážka)

9.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zohľadnenie spolupráce obvineného podniku s Komisiou – Rozlišovanie medzi situáciou, ktorá vedie k ochrane pred pokutou, a situáciou, ktorá vedie k zníženiu jej sumy

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04)

10.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zohľadnenie spolupráce obvineného podniku s Komisiou – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania

(Nariadenie Rady č. 17, článok 11 a článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, bod D)

1.      Súd prvého stupňa musí v rámci preskúmavania zákonnosti pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva overiť, či Komisia použila svoju voľnú úvahu podľa metódy obsiahnutej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, a pokiaľ by konštatoval, že sa od nej odklonila, musí overiť, či je tento odklon podložený a z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený.

Obmedzenie voľnej úvahy Komisie, ktoré si sama stanovila prijatím usmernení, totiž nie je nezlučiteľné so zachovaním podstatného rozsahu jej voľnej úvahy. Usmernenia obsahujú rôzne flexibilné prvky, ktoré jej umožňujú výkon jej diskrečnej právomoci v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 17, ako ich vyložil Súdny dvor.

Okrem toho v oblastiach, ako je stanovovanie výšky pokuty, v ktorých Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide napríklad o mieru zvýšenia z dôvodu dĺžky trvania porušenia, sa preskúmavanie zákonnosti tohto posúdenia zužuje len na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

Miera voľnej úvahy Komisie a hranice, ktoré si v tomto zmysle stanovila, okrem toho v zásade nemajú vplyv na výkon neobmedzenej právomoci súdu Spoločenstva, v rámci ktorej je tento súd oprávnený zrušiť, znížiť alebo zvýšiť pokutu uloženú Komisiou.

(pozri body 34 – 37)

2.      V rámci určenia východiskových súm pokút za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže je Komisia oprávnená zohľadniť konkrétnu váhu každého podniku, ktorý sa podieľal na porušení, a teda aj skutočný dopad ich protiprávneho konania na hospodársku súťaž. K rozdielnemu zaobchádzaniu podľa podielov na dotknutom trhu je Komisia oprávnená pristúpiť aj bez dôkazu o skutočnom dopade porušenia na trh. Podiel každého z dotknutých podnikov na trhu, ktorý bol predmetom reštriktívneho postupu, totiž predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva spravodlivú mieru zodpovednosti každého z nich, pokiaľ ide o potenciálnu škodlivosť uvedeného postupu pre riadnu hospodársku súťaž.

(pozri body 61, 62)

3.      Aj keď Komisia v rámci posúdenia závažnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva na účely stanovenia východiskovej sumy pokuty podniku nepreukázala, že kartel mal skutočný dopad na trh, nemá to vplyv na kvalifikáciu porušenia ako veľmi závažného, a teda ani na výšku pokuty. V tomto ohľade zo systému Spoločenstva v oblasti sankcií za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, tak ako bol zavedený nariadením č. 17 a vyložený judikatúrou, vyplýva, že kartely si už z dôvodu svojej povahy zasluhujú prísnejšie pokuty. Ich prípadný skutočný dopad na trh, najmä otázka, nakoľko obmedzenie hospodárskej súťaže viedlo k vyššej cene na trhu, než aká by prevládala, pokiaľ by kartel neexistoval, nie je rozhodujúcim kritériom na určenie úrovne pokút.

Navyše z usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktorých predmetom je tak ako v prejednávanej veci predovšetkým určovanie cien a rozdelenie zákazníkov, môžu byť kvalifikované ako veľmi závažné už na základe svojej povahy, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné charakterizovať takéto správania konkrétnym dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutočnosťou, že zatiaľ čo opis závažných porušení výslovne spomína dopad na trh a účinky v rozsiahlych oblastiach spoločného trhu, v opise veľmi závažných porušení naopak nie je nijaká zmienka o požiadavke skutočného dopadu na trh, či spôsobení účinkov v konkrétnej geografickej oblasti.

(pozri body 63 – 65)

4.      Skutočný dopad kartelu na trh treba považovať za dostatočne preukázaný, ak je Komisia schopná poskytnúť konkrétne a dôveryhodné údaje, z ktorých s primeranou pravdepodobnosťou vyplýva, že kartel mal dopad na trh.

Je legitímne, aby Komisia vyvodila, že porušenie malo skutočný dopad na trh, z údajov, akými sú skutočnosť, že v období slabého dodržiavania kolúznej dohody ceny klesali a v ostatných obdobiach výrazne rástli, uskutočňovanie systému výmeny údajov o objeme predaja a úrovni cien, výrazný celkový podiel všetkých členov kartelu a relatívna stabilita trhových podielov členov kartelu po celú dobu trvania porušenia.

Navyše dopad na trh nemožno vylúčiť len na základe toho, že dohody neboli vždy členmi kartelu dodržiavané.

(pozri body 68 – 71)

5.      V rámci posúdenia závažnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva na účely stanovenia východiskovej sumy pokuty uloženej podniku Komisia môže, pričom však nie je povinná to urobiť, zohľadniť veľkosť dotknutého trhu. Na tento účel môže zvážiť obrat dotknutého trhu. Neexistuje nijaký platný dôvod, pre ktorý by sa obrat na trhu mal počítať bez zahrnutia určitých výrobných nákladov. Vo všetkých priemyselných odvetviach totiž existujú náklady spojené s konečným výrobkom, na ktoré výrobca nemá vplyv, ale ktoré aj napriek tomu tvoria podstatnú časť celej jeho činnosti, a preto nemôžu byť pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty z jeho obratu vylúčené. Skutočnosť, že cena jednej suroviny tvorí významnú časť konečnej ceny konečného výrobku alebo že riziko výkyvov cien jednej suroviny je vyššie než pri iných surovinách, nemôže tento záver vyvrátiť.

(pozri body 86, 91)

6.      Z usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vyplýva, že Komisia nestanovila, že by sa posudzovanie závažnosti a posudzovanie dĺžky trvania porušenia mali akokoľvek prekrývať alebo že by medzi nimi mal existovať vzťah vzájomnej závislosti. Skutočnosť, že si vyhradila možnosť zvýšenia pri dlhodobých porušovaniach za každý rok ich trvania až o 10 % sumy stanovenej za závažnosť porušenia, ju vôbec nezaväzuje k tomu, aby toto percento stanovila v závislosti od intenzity činnosti kartelu alebo jeho účinkov, či dokonca podľa závažnosti porušenia. Rozhodnutie o tom, aká miera zvýšenia sa uplatní z dôvodu dĺžky trvania porušenia, totiž prináleží Komisii v rámci jej voľnej úvahy.

(pozri body 101, 103)

7.      Komisia musí pri stanovení výšky pokút postupovať v súlade s ustanoveniami svojich vlastných usmernení. V usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa však neuvádza, že Komisia musí vždy samostatne brať do úvahy každú z poľahčujúcich okolností vymenovaných v ich bode 3 a nie je povinná automaticky priznať dodatočné zníženie z tohto dôvodu, pričom primeraná povaha prípadného zníženia pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností musí byť posúdená z celkového hľadiska pri zohľadnení všetkých relevantných okolností.

Prijatie uvedených usmernení totiž nezbavilo relevantnosti judikatúru, podľa ktorej Komisia disponuje voľnou úvahou a tá jej umožňuje zohľadniť alebo nezohľadniť niektoré skutočnosti pri stanovovaní výšky pokút, ktoré zamýšľa uložiť, v závislosti najmä od okolností konkrétneho prípadu. V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach, pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, ktoré môžu byť brané do úvahy, si Komisia ponechala určitú mieru voľnej úvahy na celkové posúdenie významu prípadného zníženia výšky pokút z dôvodu poľahčujúcich okolností.

(pozri body 114, 115)

8.      V oznámení o neuložení alebo znížení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov z roku 1996 je obsiahnutý paradox v tom zmysle, že podniku, na ktorý sa vzťahuje bod D uvedeného oznámenia a ktorý Komisii poskytne nové informácie, hrozí, že bude postihnutý prísnejšie, než keby tieto informácie Komisii neodovzdal. Bod 3 šiesta zarážka usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, podľa ktorého účinná spolupráca podniku pri konaní, mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 1996, môže byť poľahčujúcou okolnosťou, umožňuje tento paradox napraviť. Komisia teda môže na základe bodu 3 šiestej zarážky usmernení rozhodnúť, že nezvýši sumu pokuty uloženej podniku vo vzťahu k určitým obdobiam porušenia, pre ktoré jej tento podnik ako prvý poskytol nové informácie v rámci oznámenia o spolupráci z roku 1996.

(pozri body 126, 127, 148)

9.      Z logiky ochrany pred pokutami vyplýva, že môže byť poskytnutá len jednému z členov kartelu, lebo cieľom je vytvoriť vnútri kartelov atmosféru neistoty, ktorá má povzbudzovať k oznamovaniu kartelov Komisii. Táto neistota pritom vyplýva práve zo skutočnosti, že členovia kartelu vedia, že len jednému z nich bude poskytnutá ochrana pred pokutou, keď nahlási ostatných účastníkov porušovania, čím ich vystaví riziku prísnejších pokút.

V situácii, v ktorej Komisia vie, že kartel existuje, ale chýbajú jej niektoré zásadné údaje, ktoré by mohli preukázať celkovú dĺžku trvania tohto porušovania, je zvlášť žiaduce využitie takého mechanizmu, konkrétne aby sa zabránilo tomu, že sa porušovatelia dohodnú na zatajení týchto údajov.

Taká situácia sa líši od situácie, v ktorej už Komisia pozná dôkazy, ale snaží sa ich doplniť. V takom prípade je zníženie pokuty porušovateľom namiesto ochrany jedného podniku pred pokutou odôvodnené tým, že cieľom už nie je odhaliť okolnosť, ktorá môže viesť k zvýšeniu uloženej pokuty, ale zhromaždiť čo najviac dôkazov, aby Komisia posilnila svoju schopnosť preukázať predmetný skutkový stav.

(pozri body 130 – 132)

10.    V rámci politiky zhovievavosti môže Komisia priznať podnikom, ktoré s ňou spontánne spolupracujú, rozsiahlejšie zníženie sumy pokuty než podnikom, ktoré to neurobia.

Na účely uplatnenia bodu D oznámenia o neuložení alebo znížení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelov z roku 1996 Komisia teda môže bez toho, aby porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, zohľadniť skutočnosť, že podnik s ňou začal spolupracovať až v odpovedi na žiadosť o informácie podľa článku 11 nariadenia č. 17.

(pozri body 142, 143, 147)