Predbežné znenie
ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 18. apríla 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hodnoty a ciele Európskej únie – Článok 2 ZEÚ – Právny štát – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Nezávislý a nestranný súd – Reorganizácia súdnej jurisdikcie v rámci členského štátu – Zrušenie špecializovaného trestného súdu – Neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania“
Vo veci C‑634/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto, Bulharsko) z 28. septembra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 10. októbra 2022, ktorý súvisí s trestným konaním proti:
OT,
PG,
CR,
VT,
MD,
za účasti:
Sofijska gradska prokuratura,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia O. Spineanu‑Matei, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a L. S. Rossi,
generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a S. Żyrek, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: K. Herrmann, E. Rousseva a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 23. novembra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2, článku 6 ods. 1 a 3 a článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj zásady prednosti práva Únie.
2 Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania vedeného proti piatim osobám za skutky kvalifikované ako organizovaný zločin.
Právny rámec
3 Ustanovenie § 43 prechodných a záverečných ustanovení zakon za izmenenie i dopalnanie na Zakona za sadebnata vlast (zákon o zmene a doplnení zákona o súdnej moci) (DV č. 32 z 26. apríla 2022, ďalej len „ZIDZSV“) stanovuje:
„Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa zrušuje Specializiran nakazatelen săd [(Špecializovaný trestný súd, Bulharsko)], Apelativen specializiran nakazatelen săd [(Odvolací špecializovaný trestný súd, Bulharsko)], Specializirana prokuratura [(Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko)] a Apelativna specializirana prokuratura [(Odvolacia špecializovaná prokuratúra, Bulharsko)].“
4 Podľa § 44 týchto prechodných a záverečných ustanovení sa stanovuje:
„1. Sudcovia Specializiran nakazatelen săd [(Špecializovaný trestný súd)] a Apelativen specializiran nakazatelen săd [(Odvolací špecializovaný trestný súd)] budú preradení za podmienok a v súlade s postupom, ktoré sú stanovené v § 194 ods. 1.
2. V lehote 14 dní od vyhlásenia tohto zákona osoby uvedené v odseku 1 môžu predložiť Sudcovskému kolégiu Najvyššej súdnej rady žiadosť o opätovné pridelenie miesta sudcu, na ktorom pôsobili pred svojím pridelením na Specializiran nakazatelen săd [(Špecializovaný trestný súd)] a na Apelativen specializiran nakazatelen săd [(Odvolací špecializovaný trestný súd)].
3. V lehote 30 dní od uplynutia lehoty uvedenej v odseku 2 Sudcovské kolégium Najvyššej súdnej rady prijme rozhodnutie o vytvorení pracovných miest sudcov na súdoch, ktoré budú zodpovedať pracovným miestam sudcov zrušeným na Specializiran nakazatelen săd [(Špecializovaný trestný súd)] a Apelativen specializiran nakazatelen săd [(Odvolací špecializovaný trestný súd)], s prihliadnutím na pracovnú záťaž príslušného súdu. Na ten istý súd sa znovu pridelí najviac jedna štvrtina sudcov zrušeného Specializiran nakazatelen săd [(Špecializovaný trestný súd)] a najviac jedna tretina sudcov Apelativen specializiran nakazatelen săd [(Odvolací špecializovaný trestný súd)].
4. Po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 3 Sudcovské kolégium Najvyššej súdnej rady preradí sudcov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
5. Rozhodnutia Sudcovského kolégia Najvyššej súdnej rady uvedené v odseku 4 sú okamžite vykonateľné.“
5 Podľa § 49 uvedených prechodných a záverečných ustanovení sa stanovuje:
„Prvostupňové trestné veci, v ktorých sa viedlo konanie na Specializiran nakazatelen săd [(Špecializovaný trestný súd)] a v ktorých sa neuskutočnilo predbežné pojednávanie do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa pridelia príslušným súdom do siedmich dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“
6 V § 50 týchto prechodných a záverečných ustanovení sa uvádza:
„1. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je v prvostupňových trestných veciach, v ktorých sa viedlo konanie na Specializiran nakazatelen săd [(Špecializovaný trestný súd)] a v ktorých sa uskutočnilo predbežné pojednávanie, príslušný Sofijski gradski săd [(Krajský súd Sofia-mesto, Bulharsko)] a ďalej ich bude prejednávať senát, ktorý uskutočnil pojednávanie.
2. Sudcovia zo senátov, ktorí neboli preložení na Sofijski gradski săd [(Krajský súd Sofia-mesto)], budú poverení zúčastňovať sa na prejednávaní vecí až do skončenia konania.
3. Sudcovia senátu, ktorí prejednávali prvostupňové trestné veci, v ktorých bol vydaný rozsudok, budú poverení odôvodniť ho, ak neboli preradení na Sofijski gradski săd [(Krajský súd Sofia-mesto)].
…“
7 Podľa § 59 prechodných a záverečných ustanovení ZIDZSV:
„1. Na Sofijski gradski săd [(Krajský súd Sofia-mesto)] prechádzajú aktíva, pasíva, práva a povinnosti Specializiran nakazatelen săd [(Špecializovaný trestný súd)].
2. Na Apelativen săd Sofija [(Odvolací súd Sofia, Bulharsko)] prechádzajú aktíva, pasíva, práva a povinnosti Apelativen specializiran nakazatelen săd [(Odvolací špecializovaný trestný súd)].“
Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky
8 Od 12. júla 2019 sú OT, PG, CR, VT a MD trestne stíhaní, pôvodne na Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd), a od jeho zrušenia na Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto) za účasť v organizovanej zločineckej skupine páchajúcej činnosť organizovaného vydierania.
9 Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) a Apelativen specializiran nakazatelen săd (Odvolací špecializovaný trestný súd) (ďalej spoločne len „špecializované trestné súdy“) vytvoril bulharský zákonodarca v roku 2011. Pôvodne boli tieto špecializované trestné súdy príslušné len na rozhodovanie o trestných činoch spáchaných organizovanými zločineckými skupinami. Ich právomoc bola následne rozšírená na „trestné činy proti [Bulharskej r]epublike“ a na trestné činy korupcie spáchané osobami zastávajúcimi najvyššie verejné funkcie.
10 Podľa ZIDZSV boli s účinnosťou od 28. júla 2022 špecializované trestné súdy zrušené.
11 ZIDZSV stanovuje, že od tohto dátumu sa Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto) stáva nástupcom Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) a Apelativen săd Sofija (Odvolací súd Sofia) sa stáva nástupcom Apelativen specializiran nakazatelen săd (Odvolací špecializovaný trestný súd).
12 Z dôvodovej správy ZIDZSV vyplýva, že takéto štrukturálne a organizačné zmeny majú za cieľ zaručiť ústavnú zásadu nezávislosti súdnictva a ochranu ústavných práv občanov, keďže špecializované trestné súdy počas desiatich rokov svojej činnosti nedosiahli ciele, ktoré im boli stanovené pri ich vytvorení, a spájanie hmotnoprávnych a osobných kritérií špecializácie, ktoré definujú právomoc týchto súdov, vyvolávalo otázky týkajúce sa ich nezávislosti.
13 V súlade s § 50 prechodných a záverečných ustanovení ZIDZSV veci, o aké ide vo veci samej, v ktorých sa pred nadobudnutím účinnosti ZIDZSV uskutočnilo predbežné pojednávanie, musí ukončiť senát, ktorý uskutočnil toto pojednávanie, bez ohľadu na zrušenie špecializovaných trestných súdov. Na tento účel bulharský zákonodarca upravil postúpenie týchto vecí na Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto) a Apelativen săd Sofija (Odvolací súd Sofia), zmenu mandátu prísediacich, ktorí sa na nich zúčastňujú, takým spôsobom, aby boli považovaní za prísediacich v týchto súdoch, a pridelenie sudcov špecializovaných trestných súdov, ktorí na ne neboli preradení, do týchto súdov.
14 V prejednávanej veci je senát Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto), ktorý má teraz právomoc rozhodnúť vo veci samej, zložený rovnako ako senát Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd), ktorý bol pred zrušením tohto súdu príslušný na prejednanie tejto veci.
15 S ohľadom na vyššie uvedené úvahy vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že 25. februára 2022, keď prebiehala verejná diskusia o návrhu zákona, ktorý viedol k prijatiu ZIDZSV, sa advokát OT ako zástupca mimovládnej organizácie verejne vyjadril v prospech zrušenia Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) z dôvodu, že tento špecializovaný trestný súd neumožňoval zaručenie spravodlivého procesu.
16 Avšak ani po prijatí ZIDZSV nepodal OT žiaden návrh na vylúčenie z konania. Vnútroštátny súd tiež nevidel dôvod na svoje vylúčenie z konania, keďže sa domnieval, že neexistuje subjektívna predpojatosť z jeho strany vo vzťahu k veci alebo k účastníkom konania vo veci samej.
17 Také verejné vyhlásenie, akým je vyhlásenie advokáta OT, však podľa vnútroštátneho súdu vyvoláva oprávnené obavy, pokiaľ ide o jeho nezávislosť a nestrannosť. To isté platí pre dôvody, ktoré bulharský zákonodarca uviedol na odôvodnenie zrušenia špecializovaných trestných súdov, keďže tieto dôvody spochybňujú nielen nezávislosť senátu, ktorý rozhodoval v trestnom konaní začatom proti OT, ale aj nezávislosť celého Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd).
18 V druhom rade vnútroštátny súd vyjadruje svoje pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť uvedených dôvodov s právom Únie.
19 Uvádza, že až do prijatia ZIDZSV bolo nesporné, že Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) spĺňal požiadavky článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, článku 267 tretieho odseku ZFEÚ a článku 47 druhého odseku Charty.
20 Okrem toho podľa vnútroštátneho súdu dôvody, na základe ktorých bulharský zákonodarca dospel k záveru, že špecializované trestné súdy neboli nezávislé a nechránili ústavné práva občanov, neboli nikdy založené na konkrétnych dôkazoch, hoci takéto dôvody mali byť primerane preukázané.
21 V treťom a poslednom rade sa tento súd pýta, či vzhľadom na dôvody, ktoré odôvodnili zrušenie Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd), môže pokračovať v konaní, ktoré pred ním prebieha, a v prípade, že sa sám nevylúči, aké budú dôsledky pre rozhodnutia, ktoré prijme.
22 Za týchto okolností Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa článok 2, článok 6 ods. 1 a 3, ako aj článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 [Charty] vykladať v tom zmysle, že sa zasiahne do nezávislosti súdu, ktorý sa zrušuje prijatím [ZIDZSV], pričom sudcovia musia konať vo veciach až [do okamihu zrušenia tohto súdu] a v konaniach, v ktorých sa už uskutočnilo predbežné pojednávanie, musia pokračovať v konaní [na uvedenom súde] aj po tomto termíne, ak sa zrušenie tohto súdu odôvodní tým, že sa ním zaručí dodržiavanie ústavnej zásady nezávislosti súdnictva a ochrana ústavných práv občanov, riadne sa však nepreukáže, ktoré skutočnosti viedli k záveru, že [uvedená zásada bola porušená]?
2. Majú sa vyššie uvedené ustanovenia práva Únie vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, akými sú ustanovenia [ZIDZSV], ktorými sa úplne zrušuje samostatný súdny orgán v Bulharsku, Specializiran nakazatelen săd [(Špecializovaný trestný súd)], z vyššie uvedených dôvodov a dochádza k preloženiu sudcov (vrátane sudcu senátu, ktorý koná v konkrétnej trestnej veci) z tohto súdu na iné súdy, ale týmto sudcom sa ukladá povinnosť, aby ďalej prejednávali veci, ktoré boli predložené zrušenému súdu a v ktorých už začali konať?
3. V prípade kladnej odpovede, aké procesné úkony majú – aj so zreteľom na prednosť práva Únie – v takomto prípade uskutočniť sudcovia práve zrušených súdov vo veciach, v ktorých konal zrušený súd (ktoré podľa zákona musia ukončiť), aj s ohľadom na svoju povinnosť presne posúdiť, či z dôvodu zaujatosti v týchto veciach musia odmietnuť konať vo veci? Aké dôsledky by mali vyššie uvedené závery pre procesné rozhodnutia práve zrušeného súdu vo veciach, ktoré sa musia ukončiť, a pre konečné rozhodnutia v týchto veciach?“
O právomoci Súdneho dvora
23 Poľská vláda v podstate tvrdí, že takéto otázky týkajúce sa organizácie súdnictva členských štátov, ako sú tie, ktoré vyplývajú z prejudiciálnych otázok, patria do výlučnej právomoci týchto členských štátov, a nie do vecnej pôsobnosti práva Únie.
24 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci organizácia súdnictva v členských štátoch nepochybne patrí do ich právomoci, nič to nemení na skutočnosti, že pri výkone tejto právomoci sú členské štáty povinné dodržiavať povinnosti, ktoré im vyplývajú z práva Únie [rozsudky z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu), C‑585/18, C‑624/18 a C‑625/18, EU:C:2019:982, bod 75, ako aj z 9. januára 2024, G a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C-269/21, EU:C:2024:1, bod 57 a citovaná judikatúra].
25 Okrem toho zo znenia prejudiciálnych otázok jasne vyplýva, že sa netýkajú výkladu bulharského práva, ale výkladu ustanovení práva Únie, ktoré sú v nich uvedené.
26 Z uvedeného vyplýva, že Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania
27 Poľská vláda sa domnieva, že vzhľadom na to, že konanie vo veci samej nemá žiadnu súvislosť s právom Únie, treba prejudiciálne otázky vyhlásiť za neprípustné.
28 Európska komisia sa taktiež domnieva, že tieto otázky sú neprípustné, keďže pochybnosti vnútroštátneho súdu sú hypotetické, pretože tento súd neuvádza žiadny subjektívny dôvod na vylúčenie z konania a účastníci konania vo veci samej nespochybňujú jeho objektívnu nestrannosť. Okrem toho uvedené otázky nie sú relevantné na rozhodnutie vo veci samej, keďže štrukturálne a organizačné zmeny zavedené ZIDSZV sa týkajú len Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd), a nie vnútroštátneho súdu, ktorý predkladá návrh na začatie prejudiciálneho konania.
29 Podľa ustálenej judikatúry iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, prináleží, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na vyhlásenie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Z toho vyplýva, že pri otázkach položených vnútroštátnymi súdmi platí prezumpcia relevantnosti a Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o týchto otázkach len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém, alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi podkladmi potrebnými na poskytnutie užitočnej odpovede na uvedené otázky (pozri najmä rozsudok z 21. decembra 2023, European Superleague Company, C‑333/21, EU:C:2023:1011, bod 64 a citovanú judikatúru).
30 Ako totiž vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, ktorá mu bola predložená [rozsudok z 24. novembra 2020, Openbaar Ministerie (Falšovanie listín), C‑510/19, EU:C:2020:953, bod 27 a citovaná judikatúra].
31 Súdny dvor pripomenul, že zo znenia a systematiky článku 267 ZFEÚ vyplýva, že prejudiciálne konanie predovšetkým predpokladá, že pred vnútroštátnymi súdmi skutočne prebieha konanie, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, pri ktorom budú môcť zohľadniť rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní, V rámci takéhoto konania tak musí medzi týmto sporom a ustanoveniami práva Únie, o ktorých výklad sa žiada, existovať taká spojitosť, aby tento výklad bol objektívne nevyhnutný na rozhodnutie, ktoré musí vnútroštátny súd prijať [rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, body 64 a 65, ako aj citovaná judikatúra].
32 V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 2, článok 6 ods. 1 a 3, ako aj článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v spojení s článkom 47 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby členovia súdu, ktorý členský štát zrušil na účely zachovania ústavnej zásady nezávislosti súdnej moci a ochrany ústavných práv občanov, mohli ako členovia súdu, ktorý nahradil takto zrušený súd, naďalej rozhodovať o niektorých veciach, ktoré im boli predložené ako členom posledného uvedeného súdu.
33 Z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že prejudiciálne otázky sa konkrétne týkajú výkladu zásady nezávislosti sudcov, ako ju zaručujú ustanovenia práva Únie uvedené v predchádzajúcom bode.
34 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci sa na rozdelenie alebo reorganizáciu súdnej jurisdikcie v členskom štáte v zásade vzťahuje sloboda členských štátov zaručená v článku 4 ods. 2 ZEÚ, platí to iba pod podmienkou, že takéto rozdelenie alebo reorganizácia nezasahujú do rešpektovania hodnoty právneho štátu formulovanej v článku 2 ZEÚ a do požiadaviek vyplývajúcich v tejto súvislosti z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ vrátane požiadaviek týkajúcich sa nezávislosti, nestrannosti a toho, aby súdy, ktoré majú vykladať a uplatňovať právo Únie, boli zriadené vopred zákonom [rozsudok z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov) C‑204/21, EU:C:2023:442, bod 263].
35 Požiadavka nezávislosti súdov, ktorá vyplýva z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, má dva aspekty. Prvý, vonkajší aspekt, vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje funkcie samostatne, nikomu hierarchicky nepodliehal, ani nebol podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez ohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť nezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia. Druhý, vnútorný aspekt, súvisí s pojmom nestrannosť a týka sa rovnakého odstupu od účastníkov konania a ich príslušných záujmov vo vzťahu k predmetu sporu. Tento aspekt vyžaduje rešpektovanie objektívnosti a neexistenciu akéhokoľvek záujmu na vyriešení sporu mimo striktného uplatnenia právneho predpisu [rozsudok z 22. februára 2022, RS (Účinok rozhodnutí Ústavného súdu), C‑430/21, EU:C:2022:99, bod 41 a citovaná judikatúra).
36 Táto požiadavka nezávislosti sudcov vyžaduje, aby režim uplatniteľný na preradenia sudcov bez ich súhlasu poskytoval predovšetkým záruky potrebné na zabránenie akémukoľvek riziku, že dôjde k ohrozeniu tejto nezávislosti priamymi alebo nepriamymi vonkajšími zásahmi. Je teda dôležité, aby o takýchto opatreniach bolo možné rozhodnúť len z legitímnych dôvodov týkajúcich sa predovšetkým prerozdelenia dostupných zdrojov umožňujúcich zaručiť riadny výkon spravodlivosti [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2021, W.Ż. (Senát Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné – Vymenovanie), C‑487/19, EU:C:2021:798, body 117 a 118].
37 V prejednávanej veci sa bulharský zákonodarca rozhodol zrušiť Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) z dôvodu naliehavých požiadaviek súvisiacich s potrebou zaručiť riadny výkon spravodlivosti bez toho, aby spochybnil individuálnu nezávislosť členov tohto súdu.
38 Na jednej strane totiž z dôvodovej správy ZIDZSV – ako je uvedené v bode 15 návrhu na začatie prejudiciálneho konania – vyplýva, že práve koncentrácia veľmi citlivých vecí, ktoré mal riešiť Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd), mohla tento súd vystaviť nedostatočnej účinnosti a neprimeranému tlaku. Na druhej strane z relevantných ustanovení bulharského práva vyplýva, že sudcovia, z ktorých bol zložený uvedený súd, boli bulharským zákonodarcom považovaní za dostatočne nezávislých a nestranných sudcov na to, aby na Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto) pokračovali vo veciach, v ktorých sa uskutočnilo predbežné pojednávanie na Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd).
39 Okrem toho, ako už bolo uvedené v bode 16 tohto rozsudku, účastníci konania vo veci samej nespochybnili nezávislosť alebo nestrannosť vnútroštátneho súdu a tento súd nemá žiadne pochybnosti o vlastnej subjektívnej nestrannosti.
40 Za týchto podmienok je pravda, že každý súd má povinnosť overiť, či je nezávislým a nestranným súdom vopred zriadeným zákonom predovšetkým v zmysle článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, ak v tejto otázke vzniknú vážne pochybnosti [rozsudok z 9. januára 2024, G. a i. (Vymenovanie sudcov na všeobecné súdy v Poľsku), C‑181/21 a C‑269/21, EU:C:2024:1, bod 68, ako aj citovaná judikatúra], nič to však nemení na skutočnosti, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neumožňuje pochopiť dôvody, prečo by mala takáto pochybnosť existovať v prejednávanej veci.
41 Výklad ustanovení práva Únie týkajúcich sa požiadaviek nezávislosti a nestrannosti súdov, ktoré majú vykladať a uplatňovať právo Únie, sa preto nezdá byť nevyhnutný na vyriešenie sporu vo veci samej.
42 Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný.
O trovách
43 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto, Bulharsko) rozhodnutím z 28. septembra 2022, je neprípustný.
Podpisy