Language of document : ECLI:EU:F:2008:105

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

zo 4. septembra 2008

Vec F‑103/07

Radu Duta

proti

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Referendár – Článok 2 písm. c) PZOZ – Akt spôsobujúci ujmu – Vzťah dôvery“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou R. Duta navrhuje zrušiť memorandum z 24. januára 2007, ktoré ho informuje, že mu nebude ponúknuté miesto referendára a pokiaľ je to potrebné, rozhodnutie komisie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, ktorá je príslušná rozhodovať o sťažnostiach, zo 4. júna 2007, týkajúce sa zamietnutia jeho sťažnosti, ako aj, pokiaľ je to potrebné, predložiť jeho kandidatúru príslušnému orgánu na preskúmanie a zaviazať Súdny dvor na zaplatenie sumy 1 100 000 eur ako náhradu škody

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta ako neprípustná. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Žaloba – Akt spôsobujúci ujmu – Pojem

[Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91; Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 2 písm. c)]

Jedine akty so záväznými právnymi účinkami, ktoré môžu priamo a bezprostredne zasahovať do záujmov dotknutých osôb tým, že závažným spôsobom menia ich právne postavenie, možno považovať za akty spôsobujúce týmto osobám ujmu. V tomto zmysle každé formálne konanie o vymenovaní alebo prijatí na miesto patriace do pôsobnosti služobného poriadku alebo Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov vedie k prijatiu aktu, ktorý závažným spôsobom mení právne postavenie osoby, ktorá podala prihlášku, v dôsledku začatia tohto konania bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie o vymenovaní alebo o prijatí do zamestnania tejto osoby prijaté menovacím orgánom alebo orgánom povereným uzatvárať zmluvy o zamestnaní dočasného zamestnanca, alebo rozhodnutie o zamietnutí jej kandidatúry prijaté jedným z týchto orgánov alebo jedným z orgánov stanovených konaním o prijímaní.

Pokiaľ však ide o prijímanie referendárov na súdy Spoločenstva, vzhľadom na to, že nebolo začaté formálne konanie o prijímaní, neexistuje iná kandidatúra, ako je tá, ktorú predložil dotknutý člen Súdneho dvora. Spontánna kandidatúra na také pracovné miesto si nutne zachováva neformálnu povahu a nemôže byť podnetom na prijatie právneho rozhodnutia o zamietnutí. Zamietnutie takejto kandidatúry teda nepredstavuje akt spôsobujúci ujmu. Vo všeobecnosti prijímanie referendára nevedie k začatiu oficiálneho konania o prijímaní, ale uskutočňuje sa výlučne na základe navrhnutia jediného mena dotknutým členom Súdneho dvora a prijatím alebo odmietnutím tohto mena Súdnym dvorom. Žiadny právny predpis neupravuje túto právomoc podať návrh, dotknutý člen si slobodne vyberá osobu, ktorú zamýšľa navrhnúť podľa metódy, ktorú považuje za vhodnú. Neexistencia systematickej organizácie oficiálneho prijímacieho konania pre túto kategóriu dočasných zamestnancov na súdoch Spoločenstva vyplýva z existencie vzťahu dôvery medzi dotknutými osobami a členmi uvedených súdov, ku ktorým sú pridelení. Prijímanie referendárov sa totiž uskutočňuje intuitu personae a dotknuté osoby sa vyberajú tak na základe ich odbornej a mravnej spôsobilosti, ako aj ich schopností prispôsobiť sa pracovným metódam príslušného člena a celého jeho kabinetu.

(pozri body 25, 26 a 29 – 31)

Odkaz:

Súdny dvor: 3. decembra 1992, Moat/Komisia, C‑32/92 P, Zb. s. I‑6379, bod 9; 10. januára 2006, Komisia/Alvarez Moreno, C‑373/04 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 42; 11. júla 2006, Komisia/Cresson, C‑432/04, Zb. s. I‑6387, bod 130

Súd prvého stupňa: 17. októbra 2006, Bonnet/Súdny dvor, T‑406/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑213, II‑A‑2‑1097, body 31 až 33