Vec T‑466/16 RENV
NRW. Bank
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií
Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 21. februára 2024
„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na rok 2016 – Povinnosť odôvodnenia – Zásada zákazu retroaktivity – Článok 5 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 – Vylúčenie určitých záväzkov z výpočtu príspevkov ex ante – Podporné úvery – Pomocná podporná činnosť – Námietka nezákonnosti“
1. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností – Podporná banka – Výpočet príspevkov ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Vylúčenie záväzkov súvisiacich s podpornými úvermi z výpočtu – Rozsah – Záväzky súvisiace s pomocnou podpornou činnosťou vykonávanou v konkurenčnom prostredí s cieľom dosiahnuť zisk – Vylúčenie
[Nariadenie Komisie 2015/63, odôvodnenie 13 a článok 3 bod 28 a článok 5 ods. 1 písm. f)]
(pozri body 45, 50, 58 – 63, 261)
2. Inštitúcie Európskej únie – Výkon právomoci – Právomoc prijímať delegované akty zverená Komisii – Rozsah – Komplexné posúdenia a hodnotenia – Široká miera voľnej úvahy – Smernica 2014/59, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností – Stanovenie kritérií na úpravu príspevkov ex ante – Súdne preskúmanie – Hranice
(Článok 290 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, odôvodnenie 41; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59)
(pozri body 90, 91, 97, 98, 112)
3. Akty inštitúcií – Časová pôsobnosť – Zákaz retroaktivity – Námietky – Podmienky – Dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu a rešpektovanie legitímnej dôvery – Zrušenie rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorým sa stanovujú príspevky ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF), s cieľom napraviť nedostatok odôvodnenia – Prijatie rozhodnutia, ktoré nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti predchádzajúceho rozhodnutia ‑ Neexistencia zmeny výšky a výpočtu uvedených príspevkov ‑ Zohľadnenie cieľa príspevkov do SRF – Prípustnosť
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, článok 2, článok 67 ods. 4, články 69 a 70)
(pozri body 170, 172, 173)
4. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na obranu – Právo byť vypočutý – Rozsah – Oznámenie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorým sa žalobkyni oznamuje, že rozhodnutie bolo zrušené a nahradené – Prípustnosť – Porušenie práva byť vypočutý – Neexistencia
[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. a)]
(pozri body 235, 243)
5. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB), ktorým sa stanovujú príspevky ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Povinnosť SRB informovať dotknuté inštitúcie o metodike výpočtu týchto príspevkov a metodike stanovenia výšky ročnej cieľovej úrovne
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, článok 69 ods. 1 a 2 a článok 70 ods. 2; nariadenie Rady 2015/81, článok 4; nariadenie Komisie 2015/63, článok 4 ods. 2; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59)
(pozri body 283, 292 – 303)
Zhrnutie
Všeobecný súd, ktorý rozhodoval o žalobe o neplatnosť, ktorú zamietol, proti rozhodnutiu Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) z 27. apríla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) SRB/ES/2022/23 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), poskytol dôležité objasnenia týkajúce sa jednak výpočtu príspevkov ex ante do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF), najmä pokiaľ ide o výklad a uplatnenie článku 5 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia 2015/63(1), a jednak odôvodnenia stanovenia ročnej cieľovej úrovne SRF na príspevkové obdobie 2016.
NRW.Bank, žalobkyňa, je rozvojovou bankou spolkovej krajiny Severné Porýnie‑Vestfálsko (Nemecko).
Dňa 15. apríla 2016 SRB prijala rozhodnutie o príspevkoch ex ante na rok 2016 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2016/06) úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností, vrátane žalobkyne. Dňa 20. mája 2016 SRB prijala rozhodnutie o úprave príspevkov ex ante na rok 2016 do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktorým sa dopĺňa rozhodnutie SRB z 15. apríla 2016 o príspevkoch ex ante na rok 2016 do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2016/13). Všeobecný súd, na ktorý žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť proti týmto dvom rozhodnutiam (ďalej len „pôvodné rozhodnutia“), rozsudkom z 26. júna 2019, NRW.Bank/SRB (T‑466/16)(2), zamietol žalobu ako neprípustnú. Rozsudkom zo 14. októbra 2021, NRW.Bank/SRB (C‑662/19 P)(3), Súdny dvor rozhodujúci o odvolaní podanom žalobkyňou zrušil rozsudok Všeobecného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dňa 27. apríla 2022 SRB prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým zrušila a nahradila pôvodné rozhodnutia s cieľom napraviť nedostatok odôvodnenia týchto rozhodnutí, ktorý konštatovala v nadväznosti na rozsudky Všeobecného súdu.(4)
Posúdenie Všeobecným súdom
V prvom rade žalobkyňa tvrdila, že ustanovenia článku 5 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia 2015/63 sa majú vykladať v tom zmysle, že umožňujú vylúčiť z výpočtu príspevkov ex ante záväzky spojené s takzvanou „pomocnou podpornou činnosťou“, ktorá spočíva najmä v nadobúdaní dlhových cenných papierov na kapitálovom trhu (ďalej len „dotknutá činnosť“). Všeobecný súd uviedol, že tieto ustanovenia stanovujú, že predmetné záväzky možno vylúčiť z výpočtu príspevku ex ante dotknutej inštitúcie len do výšky podporných úverov tejto inštitúcie. Aby sa predmetné operácie mohli kvalifikovať ako „podporné úvery“, musia sa vykonávať na nesúťažnom a neziskovom základe.(5) Všeobecný súd konštatoval, že dotknutá činnosť sa uskutočňuje na jednej strane na otvorenom kapitálovom trhu, na ktorom pôsobia iné subjekty, ktoré vykonávajú rovnaký druh činnosti a môžu nadobúdať rovnaké dlhové cenné papiere ako podporné banky, a to za rovnakých trhových podmienok ako tieto banky. Na takomto trhu však podporné banky zo svojej podstaty priamo konkurujú týmto iným subjektom na trhu, takže dotknutú činnosť nemožno považovať za vykonávanú na nesúťažnom základe. Na druhej strane je cieľom dotknutej činnosti generovať príjmy, pričom ich skutočne generuje, v rozsahu, v akom spočíva vo vytváraní úrokových marží na účely financovania samotnej bankovej činnosti podporných bánk. Preto túto činnosť nemožno považovať za vykonávanú na neziskovom základe.
Tento záver nie je spochybnený tvrdením žalobkyne, že „konečným cieľom“ uvedenej činnosti nie je dosiahnutie zisku, pretože má zákaz vyplácať dividendy. Nezisková povaha činnosti(6) sa totiž posudzuje s ohľadom na povahu každej dotknutej činnosti bez toho, aby bolo relevantné, či sa zisky vytvorené touto činnosťou neskôr použijú na financovanie podpornej činnosti, ktorá sa vykonáva na neziskovom základe. Akýkoľvek iný výklad by viedol k záveru, že dotknutá činnosť má neziskovú povahu len z dôvodu, že ju vykonáva podporná banka, v dôsledku čoho by bola podmienka vyplývajúca z použitia výrazu „na nesúťažnom a neziskovom základe“, bezpredmetná.(7)
Všeobecný súd preto dospel k záveru, že článok 5 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia 2015/63, v spojení s článkom 3 bodmi 27 a 28 tohto delegovaného nariadenia, vykladať v tom zmysle, že neumožňuje vylúčiť záväzky súvisiace s pomocnou podpornou činnosťou podporných bánk, akou je žalobkyňa, z výpočtu príspevku ex ante.
V druhom rade Všeobecný súd zdôraznil, že v rámci delegovanej právomoci v zmysle článku 290 ZFEÚ disponuje Komisia v rámci výkonu právomocí, ktoré sú jej zverené, širokou mierou voľnej úvahy najmä vtedy, pokiaľ má vykonať komplexné posúdenie a hodnotenie. Všeobecný súd zastáva názor, že je to tak v prípade stanovenia kritérií na úpravu príspevkov ex ante podľa rizikového profilu inštitúcií.(8) Za týchto okolností, pokiaľ ide o metodiku úpravy základných ročných príspevkov podľa rizika, sa preskúmanie súdom Únie musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci Komisie nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či Komisia zjavne neprekročila hranice tejto voľnej úvahy. Všeobecný súd sa domnieval, že žalobkyňa nepreukázala, že článok 5 ods. 1 písm. f) delegovaného nariadenia 2015/63 obsahuje zjavne nesprávne posúdenie alebo zneužitie právomoci alebo že Komisia zjavne prekročila hranice voľnej úvahy tým, že nevylúčila záväzky súvisiace s pomocnou podpornou činnosťou regionálnych podporných bánk z výpočtu príspevku ex ante.
V treťom rade Všeobecný súd pripomenul, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté s cieľom napraviť nedostatok odôvodnenia pôvodných rozhodnutí konštatovaný SRB v nadväznosti na rozsudky Všeobecného súdu bez toho, aby toto rozhodnutie alebo tieto rozsudky zmenili rozsah povinnosti žalobkyne zaplatiť príspevok ex ante na príspevkové obdobie 2016, ako bolo prijaté pôvodnými rozhodnutiami a ako existovala pre toto príspevkové obdobie. Za týchto osobitných podmienok, ak by SRB neprijala napadnuté rozhodnutie tak, že by mu priznala účinnosť odo dňa nadobudnutia účinnosti prvého z pôvodných rozhodnutí, napadnuté rozhodnutie by nemohlo byť účinné v období od 15. apríla 2016 do 27. apríla 2022, počas ktorého by bola žalobkyňa oslobodená od povinnosti platiť príspevok ex ante za príspevkové obdobie 2016, hoci sa na ňu táto povinnosť podľa nariadenia č. 806/2014 vzťahovala.(9) Rovnako by počas tohto obdobia SRF prišiel v rozpore s tými istými ustanoveniami o finančné prostriedky pochádzajúce z príspevkov žalobkyne ex ante, čo by ohrozilo vykonanie smernice 2014/59, nariadenia č. 806/2014 a delegovaného nariadenia 2015/63. Cieľom prijatia napadnutého rozhodnutia s účinnosťou od 15. apríla 2016 bolo teda zabezpečiť, aby sa uplatniteľnosť napadnutého rozhodnutia zhodovala s okamihom vzniku povinnosti žalobkyne zaplatiť príspevok ex ante za rok 2016, a zabrániť tak výsledku, ktorý by bol v rozpore s uplatniteľnou právnou úpravou. Na dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné, aby rozhodnutie nadobudlo účinnosť v deň predchádzajúci dňu jeho prijatia.
Vo štvrtom a poslednom rade Všeobecný súd pripomenul, že inštitúcie, ktoré sú povinné platiť príspevky ex ante, musia byť schopné z napadnutého rozhodnutia, ktorým sa stanovujú tieto príspevky, pochopiť aspoň hlavné kroky metodiky výpočtu výšky ročnej cieľovej úrovne na dotknuté príspevkové obdobie.
Pokiaľ ide o dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd uviedol, že príspevkové obdobie 2016 zodpovedá prvému roku úvodného obdobia v trvaní osem rokov. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že SRB určila ročnú cieľovú úroveň na základe dvoch hlavných krokov. V prvom rade určila predpokladanú výšku konečnej cieľovej úrovne a v druhom rade vydelila túto výšku ôsmimi, aby zohľadnila skutočnosť, že úvodné obdobie trvalo osem príspevkových rokov. Na druhej strane nič nenasvedčuje tomu, že výpočet ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2016 bol vykonaný podľa odlišného matematického vzorca ako je vzorec uvedený v napadnutom rozhodnutí alebo že obsahoval ďalšie kroky, ktoré neboli v napadnutom rozhodnutí uvedené. Za týchto podmienok sa Všeobecný súd domnieval, že SRB v napadnutom rozhodnutí neopomenula uviesť hlavné kroky metodiky výpočtu výšky ročnej cieľovej úrovne na príspevkové obdobie 2016.
Pokiaľ ide o predpokladanú sumu konečnej cieľovej úrovne, Všeobecný súd poznamenal, že túto sumu možno vyvodiť z matematického vzorca uvedeného v napadnutom rozhodnutí.
Pokiaľ ide o spôsob, akým SRB určila predpokladanú sumu konečnej cieľovej úrovne, svoju analýzu založila na skutočnosti, že podľa nariadenia č. 806/2014 musí táto suma zodpovedať aspoň 1 % sumy krytých vkladov na konci úvodného obdobia všetkých inštitúcií povolených vo všetkých členských štátoch zúčastnených na jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. V tejto súvislosti zohľadnila predpokladaný vývoj krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených vo všetkých zúčastnených členských štátoch, a to počnúc výškou týchto vkladov v roku 2015 až do konca úvodného obdobia, t. j. do konca roku 2023. Okrem toho SRB najprv identifikovala ročnú mieru rastu uvedených krytých vkladov vo výške 3 % od roku 2015 do roku 2023, ale potom tento percentuálny podiel znížila, aby zohľadnila analýzu fázy hospodárskeho cyklu a potenciálneho procyklického vplyvu, ktorý by mohli mať príspevky ex ante na finančnú situáciu inštitúcií. Na účely určenia konečnej cieľovej úrovne tak v rokoch 2015 až 2023 stanovila ročnú mieru rastu krytých vkladov nižšiu ako 3 %.
Všeobecný súd napokon zdôraznil, že SRB v čase stanovenia ročnej cieľovej úrovne za príspevkové obdobie 2016 nemala k dispozícii spoľahlivé údaje o pravdepodobnom vývoji krytých vkladov inštitúcií v rokoch 2015 až 2023 z dôvodu, že nová definícia krytých vkladov bola zavedená len rok predtým.(10) Vzhľadom na neexistenciu takýchto údajov musela SRB posúdiť predpokladaný vývoj uvedených vkladov na základe miery rastu vkladov domácností a vkladov nefinančných obchodných spoločností.
Za týchto osobitných okolností a navyše s prihliadnutím na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie sa týkalo prvého príspevkového obdobia po prijatí nariadenia č. 806/2014, mohli inštitúcie ako obozretné subjekty rozumne očakávať, že pri určení ročnej cieľovej úrovne na toto obdobie SRB zohľadní aj predpokladanú sumu konečnej cieľovej úrovne, ktorá bola uvedená v odôvodnení návrhu Komisie, ktorý viedol k prijatiu tohto nariadenia.(11)
V dôsledku toho sa Všeobecný súd domnieval, že inštitúcie boli schopné pochopiť hlavné spôsoby, akými SRB určí konečnú cieľovú úroveň, s cieľom určiť ročnú cieľovú úroveň na príspevkové obdobie 2016.