ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)

zo 7. decembra 2022 (*)

„Hospodárska a menová politika – Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami – Článok 22 smernice 2013/36/EÚ – Nesúhlas ECB s nadobudnutím kvalifikovaných účastí v úverovej inštitúcii – Začiatok plynutia lehoty na posúdenie – Zásah ECB počas úvodnej fázy postupu – Kritéria finančnej stability navrhovaného nadobúdateľa a plnenia prudenciálnych požiadaviek – Existencia dostatočného dôvodu nesúhlasu s nadobudnutím na základe jedného alebo viacerých kritérií posudzovania – Článok 106 rokovacieho poriadku – Neodôvodnená žiadosť o nariadenie pojednávania“

Vo veci T‑330/19,

PNB Banka AS, so sídlom v Rige (Lotyšsko), v zastúpení: O. Behrends, advokát,

žalobkyňa,

proti

Európskej centrálnej banke (ECB), v zastúpení: C. Hernández Saseta, F. Bonnard a V. Hümpfner, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska komisia, v zastúpení: D. Triantafyllou, A. Nijenhuis a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),

na poradách v zložení: predseda komory S. Gervasoni (spravodajca), sudcovia L. Madise, P. Nihoul, R. Frendo a J. Martín y Pérez de Nanclares,

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na písomnú časť konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobkyňa, PNB Banka AS, vo svojej žalobe založenej na článku 263 ZFEÚ navrhuje zrušenie rozhodnutia, oznámeného listom z 21. marca 2019, ktorým Európska centrálna banka (ECB) rozhodla o nesúhlase s transakciou spočívajúcou v nadobudnutí kvalifikovaných účastí v B (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Žalobkyňa bola ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia menej významnou úverovou inštitúciou v zmysle článku 6 ods. 4 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa ECB poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63) so sídlom v Lotyšsku. Z tohto dôvodu podliehala priamemu prudenciálnemu dohľadu, ktorý vykonávala Finanšu un kapitāla tirgus komisija (Komisia pre finančné a kapitálové trhy, Lotyšsko, ďalej len „KFKT“).

3        CR bol ku dňu podania žaloby hlavným akcionárom žalobkyne.

4        Podľa žalobkyne v priebehu augusta 2017 podal CR na orgánoch Spojeného kráľovstva sťažnosť týkajúcu sa skutkov korupcie, ktorých sa mal dopustiť A, guvernér v Latvijas Banka (Národná banka Lotyšska). Oznámené skutky korupcie spočívali v pokusoch A získať vďaka svojmu vplyvu na KFKT úplatky od CR.

5        Dňa 12. decembra 2017 žalobkyňa, ako aj CR a iní členovia jeho rodiny, ktorí boli akcionármi žalobkyne, začali proti Lotyšskej republike rozhodcovské konanie na Medzinárodnom stredisku pre riešenie investičných sporov (ICSID) na základe zmluvy o podpore a ochrane investícií medzi Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska a Lotyšskou republikou z 24. januára 1994.

6        Podľa žalobkyne v priebehu decembra 2017 oznámil CR lotyšským orgánom skutky korupcie uvedené v bode 4 vyššie.

7        Dňa 17. februára 2018 bol A zatknutý po tom, čo proti nemu 15. februára 2018 začal prípravné trestné vyšetrovanie Korupcijas novēršanas un apkarošanas birojs (Úrad prevencie a boja proti korupcii, Lotyšsko, ďalej len „KNAB“). Predmetom tohto vyšetrovania boli obvinenia z korupcie v súvislosti s postupom vo veci dohľadu proti inej lotyšskej banke než je žalobkyňa. Rozhodnutím z 19. februára 2018, v čase prepustenia A na slobodu, mu KNAB uložil viacero ochranných opatrení, vrátane zákazu vykonávať funkciu guvernéra Národnej banky Lotyšska.

8        Dňa 28. júna 2018 bol A obvinený prokurátorkou, ktorá viedla vyšetrovanie uvedené v bode 7 vyššie. Uznesenie o vznesení obvinenia, doplnené 24. mája 2019, obsahovalo tri body obvinenia. Prvý bod obvinenia sa týkal prijatia ponuky úplatku urobenej predsedom dozornej rady inej lotyšskej banky než je žalobkyňa a prijatia samotného úplatku v roku 2010, za čo A poskytoval poradenstvo, aby umožnil tejto banke vyhnúť sa dohľadu KFKT a nezúčastňoval sa na schôdzach KFKT, na ktorých sa riešili otázky týkajúce sa dohľadu nad uvedenou bankou. Druhý bod obvinenia sa týkal jednak prijatia ponuky úplatku urobenej podpredsedom správnej rady tej istej banky po 23. auguste 2012 protihodnotou za poradenstvo, ktoré A poskytoval, aby dosiahol zrušenie obmedzenia činností, ktoré nariadila KFKT a zabránil ďalším obmedzeniam, a jednak prijatia úhrady polovice tohto úplatku obvineným A. Tretí bod obvinenia sa týkal legalizácie príjmov z trestnej činnosti, ktorá mala zakryť pôvod, prevody a vlastníctvo finančných prostriedkov, ktoré boli vyplatené obvinenému A a zodpovedali úplatku, na ktorý sa vzťahuje druhý bod obvinenia.

9        Dňa 1. októbra 2018 žalobkyňa oznámila KFKT svoj úmysel priamo nadobudnúť kvalifikovanú účasť v inej lotyšskej úverovej inštitúcii, B (ďalej len „cieľová banka“) a prekročiť v nej 50 % na základnom imaní a hlasovacích právach. V ten istý deň CR oznámil KFKT svoj úmysel nadobudnúť nepriamo, prostredníctvom svojej majetkovej účasti na základnom imaní žalobkyne, kvalifikovanú účasť v cieľovej banke.

10      Dňa 3. októbra 2018 KFKT informovala žalobkyňu, že považuje jej oznámenie za neúplné a že ho nezačne posudzovať. Nasledujúci deň KFKT požiadala žalobkyňu o poskytnutie doplňujúcich informácií.

11      Dňa 19. októbra 2018 iní navrhovaní nepriami nadobúdatelia než CR, najmä CT, oznámili KFKT svoj úmysel nepriamo nadobudnúť kvalifikovanú účasť v cieľovej banke.

12      V dňoch 19. a 22. októbra 2018 žalobkyňa predložila KFKT doplňujúce informácie, najmä podnikateľský plán.

13      Dňa 30. októbra 2018 KFKT oznámila žalobkyni, že predložené informácie sú neúplné a že nezačne postup posudzovania. Nasledujúci deň KFKT požiadala o doplňujúce informácie.

14      V dňoch 1. a 20. novembra 2018 navrhovaní nadobúdatelia poskytli požadované doplňujúce informácie, najmä aktualizovaný podnikateľský plán.

15      Dňa 23. novembra 2018 KFKT informovala navrhovaných nadobúdateľov o tom, že potvrdzuje doručenie oznámení, že tieto oznámenia sú úplné a že budú posúdené v lehote 60 pracovných dní.

16      V dňoch 15. a 18. januára 2019 KFKT požiadala žalobkyňu a CR o doplňujúce informácie. Prerušila lehotu na posúdenie až do dňa doručenia dotknutých informácií a najdlhšie do 13. februára 2019.

17      V dňoch 12. a 13. februára 2019 žalobkyňa a CR poskytli doplňujúce informácie.

18      Listom z 15. februára 2019 KFKT potvrdila doručenie poskytnutých informácií a informovala navrhovaných nadobúdateľov, že lehota na posúdenie uplynie 22. marca 2019.

19      Rozsudkom z 26. februára 2019, Rimšēvičs a ECB/Lotyšsko (C‑202/18 a C‑238/18, EU:C:2019:139), Súdny dvor zrušil rozhodnutie KNAB z 19. februára 2018 v rozsahu, v akom zakazovalo A vykonávať funkciu guvernéra Národnej banky Lotyšska. Súdny dvor sa domnieval, že Lotyšská republika nepreukázala, že uvoľnenie A z jeho funkcie guvernéra Národnej banky Lotyšska sa zakladalo na existencii dostatočných nepriamych dôkazov toho, že sa dopustil závažného pochybenia v zmysle článku 14.2 druhého odseku Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a ECB.

20      V ten istý deň KFKT prijala rozhodnutie č. 45/2019 ukladajúce žalobkyni, aby na individuálnom aj na konsolidovanom základe dodržala celkovú kapitálovú primeranosť v rámci postupov preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (ďalej len „celková kapitálová primeranosť SREP“) v rozsahu 12 %.

21      Dňa 1. marca 2019 KFKT predložila ECB návrh rozhodnutia v zmysle článku 15 ods. 2 nariadenia č. 1024/2013 na vyslovenie nesúhlasu s navrhovaným nadobudnutím.

22      Listom zo 7. marca 2019 ECB vyzvala navrhovaných nadobúdateľov, aby predložili pripomienky k návrhu rozhodnutia.

23      Listom zo 14. marca 2019 žalobkyňa a CR predložili pripomienky.

24      Listom z 21. marca 2019 ECB oznámila navrhovaným nadobúdateľom napadnuté rozhodnutie. V tomto rozhodnutí nesúhlasila s nadobudnutím kvalifikovaných účastí a s prekročením:

–        30 % na základnom imaní a na hlasovacích právach, ktoré nepriamo držal CR a iní účastníci konajúci v zhode ako navrhovaní nepriami nadobúdatelia v cieľovej banke,

–        50 % na základnom imaní a na hlasovacích právach, ktoré priamo držala žalobkyňa ako navrhovaný priamy nadobúdateľ v cieľovej banke.

25      ECB pripojila k napadnutému rozhodnutiu svoju odpoveď na pripomienky, ktoré predložili žalobkyňa a CR vo svojom liste zo 14. marca 2019 (ďalej len „odpoveď na pripomienky“).

26      V prvom rade, pokiaľ ide o kritérium finančného zdravia navrhovaných nadobúdateľov, ECB uviedla, že toto kritérium treba považovať za splnené, ak je preukázané, že navrhovaný nadobúdateľ má nielen schopnosť financovať navrhované nadobudnutie, ale aj schopnosť udržať v dohľadnej budúcnosti stabilnú finančnú štruktúru navrhovaného priameho nadobúdateľa a zároveň cieľovej banky.

27      ECB sa jednak domnievala, že žalobkyňa má prostriedky, ktoré jej umožňujú kúpiť akcie cieľovej banky. Uviedla však, že žalobkyňa utrpela veľké čisté straty. Domnievala sa, že žalobkyňa čelila vysokému úverovému riziku, najmä 47 % podielu nesplácaných úverov v polovici roka 2018, a nízkej úrovni vlastných zdrojov. Zdôraznila predovšetkým, že podiel vlastných zdrojov žalobkyne predstavoval porušenie celkovej kapitálovej primeranosti (EGC). Dodala, že na konci roka 2018 žalobkyňa porušovala požiadavky, ktoré sa uplatňujú na veľkú majetkovú angažovanosť vo vzťahu k viacerým zmluvným partnerom. Spomenula, že žalobkyňa v prípade CR nerešpektovala limity, ktoré sa uplatňujú na transakcie s prepojenými osobami. Domnievala sa, že žalobkyňa by v prípade potreby nebola schopná poskytovať finančnú podporu cieľovej banke.

28      ECB sa okrem toho domnievala, že navrhovaní nepriami nadobúdatelia, ktorí by nepriamo ovládali cieľovú banku a novú skupinu vytvorenú po navrhovanom nadobudnutí (ďalej len „nová skupina“), by neboli schopní poskytovať dostatočnú finančnú podporu cieľovej banke a novej skupine. Konštatovala, že CR, hlavný akcionár žalobkyne, nedeklaroval iné finančné zdroje než svoju majetkovú účasť v žalobkyni v odhadovanej hodnote 13,6 milióna eur, ktorá musela byť znížená o jeho záväzky voči žalobkyni vo výške 11,8 milióna eur. ECB sa domnievala, že podnikateľský plán, ktorý predložili navrhovaní nadobúdatelia, odhaľoval, že nová skupina by mala nízku úroveň vlastných zdrojov. Konštatovala, že celkový podiel vlastných zdrojov novej skupiny by neumožňoval dosiahnuť na úrovni skupiny EGC, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje na žalobkyňu. Vo všeobecnosti sa domnievala, že úroveň vlastných zdrojov novej skupiny by nebola primeraná vzhľadom na to, že táto skupina predstavovala vysoké riziko a že by boli pravdepodobne nevyhnutné budúce kapitálové vklady.

29      ECB sa navyše domnievala, že existujú vážne pochybnosti o skutočnej ochote navrhovaných nepriamych nadobúdateľov podporovať cieľovú banku v prípade potreby. Zdôraznila, že neexistuje pevný a neodvolateľný záväzok navrhovaných nepriamych nadobúdateľov poskytovať takúto podporu. Zohľadnila tiež podstatný nedostatok finančnej podpory poskytnutej žalobkyni v nedávnej minulosti.

30      ECB dospela k záveru, že kritérium finančného zdravia nebolo splnené.

31      V druhom rade, pokiaľ ide o kritérium schopnosti úverovej inštitúcie plniť prudenciálne požiadavky, ECB sa domnievala, že túto schopnosť treba posudzovať nielen na úrovni cieľovej banky, ale aj na úrovni novej skupiny. Dodala, že rozhodujúci je nielen čas navrhovaného nadobudnutia, ale aj po tomto nadobudnutí.

32      ECB sa domnievala, že aj keby navrhované nadobudnutie nemalo okamžitý negatívny dopad na plnenie požiadaviek na vlastné zdroje a likviditu samotnou cieľovou bankou na individuálnej úrovni, nová skupina by pravdepodobne nespĺňala požiadavky na vlastné zdroje ani pri základnom scenári, ani pri nepriaznivom scenári podnikateľského plánu, ktorý predložili navrhovaní nadobúdatelia. Za predpokladu, že celková kapitálová primeranosť SREP, ktorá by sa uplatňovala na novú skupinu, by nebola nižšia ako tá, ktorá sa uplatňovala na žalobkyňu v rokoch 2018 a 2019, by totiž nová skupina porušovala príslušnú EGC.

33      ECB tiež uviedla, že cieľová banka zaznamenala v priebehu dvoch predchádzajúcich rokov významné straty. Spomenula, že KFKT začala 26. februára 2018 správne konanie vo veci nedostatkov cieľovej banky v systéme internej kontroly a v boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Domnievala sa, že nová skupina by čelila vysokému rizikovému profilu a že sa dalo dôvodne očakávať, že celková kapitálová primeranosť SREP, ktorá sa bude uplatňovať na uvedenú skupinu, bude vyššia ako úrovne navrhované v základnom scenári podnikateľského plánu.

34      ECB sa domnievala, že uvedený základný scenár je prehnane optimistický, pretože počíta s veľmi rýchlym návratom k výnosnosti a akumuláciou ziskov. Zdôraznila, že podnikateľský plán neposkytuje žiadnu podrobnú a presvedčivú informáciu o lehotách potrebných na to, aby bol dosiahnutý bod zvratu a takáto úroveň zisku za jeden rok.

35      ECB uviedla, že navrhovaní nadobúdatelia predložili viacero nepriaznivých scenárov. Konštatovala, že v najnepriaznivejšom scenári by prevádzkové náklady cieľovej banky zostali konštantné a že KFKT by jej uložila pokutu 1,5 milióna eur v správnom konaní súvisiacom s bojom proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. V tomto scenári by došlo k ďalšiemu deficitu vlastných zdrojov v porovnaní s EGC z roku 2019. ECB sa domnievala, že tieto nepriaznivé scenáre boli realistickejšie ako základný scenár a zdôrazňovali nedostatočnú úroveň vlastných zdrojov novej skupiny.

36      ECB sa domnievala, že nová skupina by preto pravdepodobne neplnila uplatniteľné požiadavky na vlastné zdroje.

37      ECB sa domnievala, že nová skupina bude čeliť problémom zdedeným po žalobkyni, teda vysokému úverovému riziku a porušovaniu limitov veľkej majetkovej angažovanosti. Podľa jej názoru by pretrvávanie vysokej úrovne úverového rizika žalobkyne malo dopad na riziko deficitu vlastných zdrojov novej skupiny. Domnievala sa, že podľa nepriaznivých scenárov by porušenia limitov veľkej majetkovej angažovanosti zo strany žalobkyne pretrvávali.

38      ECB sa napokon domnievala, že nedostatky riadenia a internej kontroly žalobkyne a cieľovej banky, najmä pokiaľ ide o predchádzanie legalizácii príjmov z trestnej činnosti, neboli riešené v podnikateľskom pláne a že neexistoval dôvod domnievať sa, že vytvorenie novej skupiny by ich umožnilo vyriešiť.

39      ECB sa vo všeobecnosti domnievala, že stratégia navrhovaných nadobúdateľov voči cieľovej banke nebola jasná. Domnievala sa, že navrhovaní nadobúdatelia poskytli iba veľmi obmedzené informácie o navrhovanej fúzii, ktorá má trvať až 18 mesiacov, a o organizácii novej skupiny až do ukončenia fúzie. Uviedla, že táto nejasnosť sa prejavila v zlej kvalite podnikateľského plánu z hľadiska koherencie, zrozumiteľnosti a opisu plánovaných činností, čo zvýšilo pochybnosti o celkovej dôveryhodnosti navrhovaného nadobudnutia.

40      ECB sa domnievala, že navrhované nadobudnutie nemôže viesť k vytvoreniu novej životaschopnej bankovej skupiny, predovšetkým preto, že opatrenia, ktoré by mohli zaručiť úspech takejto operácie neboli dostatočne podrobné alebo presvedčivé. Domnievala sa, že nová skupina bude poznačená neudržateľným obchodným modelom, slabým systémom riadenia a internej kontroly zdedeným po dvoch subjektoch, ktoré sa mali zlúčiť, ako aj nejasnou stratégiou na prekonanie týchto problémov a bude disponovať nízkou úrovňou vlastných zdrojov predstavujúcou vysoké riziko porušenia prudenciálnych požiadaviek. Domnievala sa, že bez ohľadu na navrhovanú fúziu a pri zohľadnení iba cieľovej banky bude mať navrhované nadobudnutie negatívny dopad na schopnosť tejto banky napraviť jej súčasné nedostatky.

41      ECB sa preto domnievala, že ani kritérium plnenia prudenciálnych požiadaviek nebolo splnené.

42      ECB dospela k záveru, že vzhľadom na to, že ani kritérium finančného zdravia navrhovaného nadobúdateľa, ani kritérium plnenia prudenciálnych požiadaviek neboli splnené, nesúhlasí s navrhovaným nadobudnutím bez toho, aby ho preskúmala s prihliadnutím na iné kritériá upravené v článku 23 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 338) tak, ako bol prebratý do lotyšského práva.

43      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. mája 2019 žalobkyňa, CR a CT podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

II.    Skutočnosti po podaní žaloby

44      ECB dospela 15. augusta 2019 k záveru, že žalobkyňa zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá v zmysle článku 18 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1). V ten istý deň Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (Jednotná rada) rozhodla neprijať voči žalobkyni program riešenia krízových situácií v zmysle článku 18 ods. 1 tohto nariadenia.

45      Dňa 22. augusta 2019 KFKT podala na Rīgas pilsētas Vidzemes priekšpilsētas tiesa (Obvodný súd Vidzeme mesta Riga, Lotyšsko) návrh na vyhlásenie platobnej neschopnosti žalobkyne.

46      Dňa 12. septembra 2019 Rīgas pilsētas Vidzemes priekšpilsētas tiesa (Obvodný súd Vidzeme mesta Riga) vyhlásil žalobkyňu za platobne neschopnú. Tento súd vymenoval správcu konkurznej podstaty povereného konkurzným konaním (ďalej len „správca konkurznej podstaty“) a previedol na neho všetky právomoci žalobkyne a jej správnej rady. Súd zamietol žiadosť správnej rady žalobkyne, aby jej bolo zachované právo zastupovať žalobkyňu v konaní o opravnom prostriedku proti posúdeniu ECB z 15. augusta 2019, v ktorom sa konštatovalo, že žalobkyňa zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, proti rozhodnutiu Jednotnej rady z toho istého dňa neprijať voči žalobkyni program riešenia krízových situácií a proti rozhodnutiu KFKT podať návrh na začatie konkurzného konania. Tento súd dodal, že to nevylučuje možnosť správnej rady žalobkyne podať správcovi konkurznej podstaty samostatnú žiadosť týkajúcu sa práv na zastupovanie pri osobitných úlohách.

47      Dňa 12. septembra 2019 KFKT požiadala ECB aj o to, aby odobrala povolenie žalobkyne.

48      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. októbra 2019 (vec T‑732/19) žalobkyňa a ďalší akcionári alebo potenciálni akcionári žalobkyne navrhli zrušenie rozhodnutia Jednotnej rady z 15. augusta 2019 neprijať voči žalobkyni program riešenia krízových situácií.

49      Dňa 21. decembra 2019 prestal A zastávať funkciu guvernéra Národnej banky Lotyšska.

50      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 29. januára 2020 (vec T‑50/20) žalobkyňa navrhla zrušenie rozhodnutia ECB z 19. novembra 2019 zamietajúceho nariadiť správcovi konkurznej podstaty, aby poskytol advokátovi splnomocnenému správnou radou žalobkyne prístup do jej priestorov, k informáciám, ktoré má v držbe, ako aj k jej zamestnancom a jej prostriedkom.

51      Dňa 17. februára 2020 ECB odobrala povolenie žalobkyne. Toto odobratie nadobudlo účinnosť nasledujúci deň.

52      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 27. apríla 2020 (vec T‑230/20) žalobkyňa podala žalobu proti tomuto rozhodnutiu.

III. Konanie a návrhy účastníkov konania

53      Dňa 10. septembra 2019 ECB podala vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu.

54      Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. septembra 2019 Európska komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov ECB. Rozhodnutím z 28. októbra 2019 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu Komisie na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

55      Dňa 4. novembra 2019 Komisia podala vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania do kancelárie Všeobecného súdu.

56      Dňa 28. apríla 2020 predseda štvrtej komory rozhodol podľa článku 69 písm. d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o prerušení konania až do vyhlásenia rozhodnutia Všeobecného súdu vo veci T‑50/20. Uznesením z 12. marca 2021, PNB Banka/ECB (T‑50/20, EU:T:2021:141), Všeobecný súd vydal svoje rozhodnutie v tejto veci a konanie v prejednávanej veci k tomuto dňu pokračovalo.

57      Dňa 28. apríla 2021 a potom 28. júna 2021 žalobkyňa, CR a CT požiadali o prerušenie konania až do rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C‑321/21 P týkajúcej sa odvolania podaného proti uzneseniu z 12. marca 2021, PNB Banka/ECB (T‑50/20, EU:T:2021:141). Dňa 20. mája 2021 a potom 6. augusta 2021 predseda štvrtej komory po vypočutí ECB rozhodol, že konanie nepreruší.

58      Listom z 8. júla 2021 zástupca žalujúcej strany informoval Všeobecný súd o tom, že už nezastupuje CR a CT. Uznesením z 21. decembra 2021 Všeobecný súd (štvrtá komora) na základe článku 131 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol, že konanie o prejednávanej žalobe zastavuje v rozsahu, v akom ju podali CR a CT.

59      Lehota na podanie repliky bola naposledy stanovená na 30. september 2021. Žalobkyňa v stanovenej lehote repliku nepodala.

60      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania.

61      ECB, ktorú v konaní podporuje Komisia, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

IV.    Právny stav

A.      O existencii plnomocenstva zástupcu, ktorý podal žalobu v mene žalobkyne

62      Podľa článku 51 ods. 3 rokovacieho poriadku advokáti musia v prípade, že účastníkom konania, ktorého zastupujú, je právnická osoba podľa súkromného práva, uložiť v kancelárii plnomocenstvo udelené touto osobou.

63      Plnomocenstvo udelené predsedom správnej rady žalobkyne 5. marca 2019 sa nachádza v spise (príloha A.2).

64      Žalobkyňa tvrdí, že správca konkurznej podstaty odmietol povoliť advokátovi, ktorého ustanovila na svoje zastupovanie, prístup k jej dokumentom, do jej priestorov, k jej zamestnancom a jej prostriedkom. Vo svojej odpovedi z 13. marca 2020 na otázku Všeobecného súdu žalobkyňa predložila list správcu konkurznej podstaty zo 16. septembra 2019, v ktorom sa uvádzalo, že jej advokát mal, po prvé „predložiť správcovi [konkurznej podstaty] písomnú správu o stave plnenia dohody [o poskytovaní právnych služieb] podrobne uvádzajúcu pokyny, ktoré dostal od [žalobkyne], úlohy, ktoré [advokát] vykonal a či skutočne prebiehajú práce“, po druhé, „informovať správcu [konkurznej podstaty] o platbách…“, po tretie, zdržať sa akejkoľvek činnosti v mene [žalobkyne] bez predchádzajúcej konzultácie so správcom [konkurznej podstaty], a predovšetkým prestať poskytovať platené služby [žalobkyni]“.

65      Napriek uvedenému listu správcu konkurznej podstaty zo 16. septembra 2019, z dokumentov nachádzajúcich sa v spise nevyplýva, a žalobkyňa, ani ECB ani netvrdia, že správca konkurznej podstaty odvolal plnomocenstvo udelené predsedom správnej rady žalobkyne 5. marca 2019. V uvedenom liste sa nespomína takéto odvolanie, aj keď sa v ňom uvádza, že advokát určený predsedom správnej rady sa má zdržať akejkoľvek činnosti v mene žalobkyne bez predchádzajúcej konzultácie so správcom konkurznej podstaty.

66      Všeobecný súd preto konštatuje, že žalobkyňa predložila plnomocenstvo, ktoré oprávňuje jej advokáta podať žalobu v súlade s článkom 51 ods. 3 rokovacieho poriadku.

B.      O návrhoch na prerušenie konania podaných 28. apríla 2021 a potom 28. júna 2021

67      Dňa 28. apríla 2021 a potom 28. júna 2021 žalobkyňa požiadala o prerušenie konania. Na podporu svojich návrhov na prerušenie tvrdila, že potrebuje prístup do svojich priestorov, k svojim záznamom a finančným prostriedkom a že správca konkurznej podstaty nespolupracuje, aby zabezpečil jej skutočné zastupovanie napriek rozsudku z 5. novembra 2019, ECB a i./Trasta Komercbanka a i. (C‑663/17 P, C‑665/17 P a C‑669/17 P, EU:C:2019:923).

68      Aj keď Všeobecný súd nie je povinný vysvetliť dôvody, pre ktoré rozhodne o prerušení alebo neprerušení konania podľa článku 69 písm. c) alebo d) rokovacieho poriadku, výnimočne považuje za vhodné uviesť nasledujúce.

69      Rozhodnutie prerušiť alebo neprerušiť konanie na základe článku 69 písm. c) alebo d) rokovacieho poriadku patrí do diskrečnej právomoci Všeobecného súdu (pozri v tomto zmysle uznesenia z 20. októbra 2011, DTL/ÚHVT, C‑67/11 P, neuverejnené, EU:C:2011:683, body 32 a 33; z 15. októbra 2012, Internationaler Hilfsfonds/Komisia, C‑554/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:629, bod 37, a zo 17. januára 2018, Josel/EUIPO, C‑536/17 P, neuverejnené, EU:C:2018:14, bod 5).

70      V tomto prípade bolo 28. apríla 2020 konanie prerušené až do vyhlásenia rozhodnutia Všeobecného súdu vo veci T‑50/20, v ktorej žalobkyňa navrhovala zrušenie rozhodnutia ECB z 19. novembra 2019 zamietajúceho nariadiť správcovi konkurznej podstaty, aby umožnil advokátovi splnomocnenému správnou radou žalobkyne prístup do jej priestorov, k informáciám, ktoré má v držbe, ako aj k jej zamestnancom a prostriedkom.

71      Uznesením z 12. marca 2021, PNB Banka/ECB (T‑50/20, EU:T:2021:141), Všeobecný súd zamietol žalobu žalobkyne. Domnieval sa predovšetkým, že ECB zjavne nemala právomoc vyhovieť žiadosti správnej rady žalobkyne, aby nariadila správcovi konkurznej podstaty umožniť advokátovi splnomocnenému touto radou prístup do priestorov, k informáciám, zamestnancom a prostriedkom žalobkyne (bod 73). Domnieval sa tiež, že také rozhodnutia prijaté vnútroštátnymi orgánmi v kontexte konkurzného konania, ako je rozhodnutie prijaté voči žalobkyni, v reakcii na prípadnú žiadosť o prístup k dokumentom, do priestorov, k zamestnancom alebo k prostriedkom dotknutej úverovej inštitúcie, sú v zásade preskúmateľné vnútroštátnymi súdmi, ktoré môžu prípadne predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky podľa článku 267 ZFEÚ v prípade, ak by narazili na problémy pri výklade alebo uplatňovaní práva Únie (bod 72).

72      Treba tiež uviesť, že napriek, okrem iného, prerušeniu konania od 28. apríla 2020 do 12. marca 2021, žalobkyňa nepreukazuje, a dokonca ani netvrdí, a to ani vo svojom návrhu na prerušenie konania z 28. júna 2021, že začala súdne konanie proti správcovi konkurznej podstaty, ktorému na Všeobecnom súde napriek tomu vytýka, že od konca roku 2019 odopieral advokátovi splnomocnenému jej správnou radou prístup do jej priestorov, k jej informáciám, zamestnancom a prostriedkom.

73      Žalobkyňa po tom, čo predložila výmenu listov a emailov so správcom konkurznej podstaty, ku ktorej došlo 12. a 16. septembra 2019, ako aj v priebehu novembra 2019, vo svojom návrhu na prerušenie konania podanom do kancelárie Všeobecného súdu 28. apríla 2021 iba tvrdila, že „zintenzívnila svoje úsilie“ voči správcovi konkurznej podstaty a lotyšským súdom, pričom nespresnila povahu tohto úsilia.

74      Navyše z rozhodnutia uvedeného v bode 46 vyššie, ktoré 12. septembra 2019 vydal Rīgas pilsētas Vidzemes priekšpilsētas tiesa (Obvodný súd Vidzeme mesta Riga), nevyplýva, že by žalobkyni bolo bránené, aby na lotyšských súdoch začala prípadný spor so správcom konkurznej podstaty. Nielenže toto rozhodnutie spomína, že nie je vylúčená možnosť správnej rady žalobkyne podať správcovi konkurznej podstaty samostatnú žiadosť týkajúcu sa práv na zastupovanie pri osobitných úlohách, ale rozsudok z 5. novembra 2019, ECB a i./Trasta Komercbanka a i. (C‑663/17 P, C‑665/17 P a C‑669/17 P, EU:C:2019:923), na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, keď tvrdí, že správca konkurznej podstaty uspokojivo nespolupracuje, aby zabezpečil jej skutočné zastupovanie, bol vyhlásený po prijatí uvedeného rozhodnutia, takže žalobkyňa sa na tento rozsudok a priori môže odvolávať na vnútroštátnom súde ako na novú skutočnosť.

75      Všeobecný súd sa preto domnieva, že netreba znovu prerušiť konanie.

C.      O ústnej časti konania

76      Podľa článku 106 rokovacieho poriadku:

„1.      Konanie pred Všeobecným súdom zahŕňa v rámci ústnej časti konania pojednávanie nariadené bez návrhu alebo na žiadosť hlavného účastníka konania.

2.      Žiadosť hlavného účastníka konania o nariadenie pojednávania musí obsahovať dôvody, pre ktoré chce byť vypočutý. …

3.      V prípade nepodania žiadosti podľa odseku 2 Všeobecný súd môže, ak sa domnieva, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, rozhodnúť, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania. …“

77      Zo znenia článku 106 rokovacieho poriadku tak vyplýva, že ak nie je podaná žiadosť o nariadenie pojednávania uvádzajúca dôvody, pre ktoré chce byť hlavný účastník konania vypočutý, Všeobecný súd môže, ak sa domnieva, že má dostatok informácií, rozhodnúť o žalobe bez ústnej časti konania.

78      Dôvodová správa k návrhu rokovacieho poriadku zo 14. marca 2014, sprístupnená na internetovej stránke Súdneho dvora Európskej únie, napokon potvrdzuje, že predovšetkým s prihliadnutím na požiadavky riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosť konania „Všeobecný súd chce mať možnosť upustiť od nariadenia pojednávania, ak ho nepovažuje za potrebné, pokiaľ jeden z hlavných účastníkov konania nepodá žiadosť uvádzajúcu dôvody, pre ktoré chce byť vypočutý“.

79      Praktické vykonávacie ustanovenia rokovacieho poriadku (ďalej len „PVU“) vo svojom bode 142 uvádzajú, že hlavný účastník konania, ktorý chce byť vypočutý na pojednávaní, musí predložiť v lehote troch týždňov odo dňa, keď bolo účastníkom konania doručené oznámenie o skončení písomnej časti konania, odôvodnenú žiadosť v tomto zmysle. V tomto bode sa spresňuje, že toto odôvodnenie musí vyplývať z konkrétneho posúdenia potreby pojednávania pre tohto účastníka konania a uvádzať skutočnosti zo spisu „alebo“ argumentáciu, ktoré tento účastník konania považuje za potrebné v priebehu pojednávania hlbšie rozviesť „alebo“ vyvrátiť. Uvádza sa v ňom, že s cieľom lepšieho usmerňovania prednesov je „vhodné“, aby odôvodnenie nebolo všeobecné napríklad v tom zmysle, že sa obmedzuje na odkaz na význam veci. Bod 143 PVU stanovuje, že ak hlavný účastník konania nepodá v stanovenej lehote odôvodnenú žiadosť, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania.

80      Z článku 106 rokovacieho poriadku, ako aj z bodov 142 a 143 PVU tak vyplýva, že ak nie je podaná žiadosť o nariadenie pojednávania alebo ak je podaná žiadosť o nariadenie pojednávania, ktorá nie je odôvodnená, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania, ak sa domnieva, že má na základe písomností v spise vo veci dostatok informácií.

81      V tomto prípade žalobkyňa listom z 29. novembra 2021 zaujala ku konaniu pojednávania toto stanovisko:

„1. Potvrdzujem, že z dôvodov, ktoré som podrobne vysvetlila, [žalobkyňa nie je] v súčasnosti skutočne zastupovaná. Týmto žiadam o nariadenie pojednávania iba preto, aby bola dodržaná príslušná lehota. Najprv však treba obnoviť skutočné zastupovanie [žalobkyne].

2. Za existujúcich okolností nie je možné pripraviť sa na pojednávanie alebo sa na ňom zúčastniť.“

82      Z uvedeného listu z 29. novembra 2021 vyplýva, že žiadosť o nariadenie pojednávania formulovaná žalobkyňou nie je odôvodnená. Táto žiadosť totiž neuvádza žiadny dôvod, pre ktorý chce byť žalobkyňa vypočutá.

83      Navyše kancelária Všeobecného súdu vo svojom liste z 25. októbra 2021, v ktorom informovala hlavných účastníkov konania o skončení písomnej časti konania, pripomenula ustanovenia článku 106 ods. 2 rokovacieho poriadku, ako aj bodu 142 PVU a upozornila hlavných účastníkov konania na skutočnosť, že v situácii zdravotnej krízy odôvodnenie musí spĺňať požiadavky uvedeného bodu PVU.

84      Je pravda, že žalobkyňa vo svojej žiadosti o nariadenie pojednávania tvrdila, že sa domnieva, že v skutočnosti nie je zastúpená.

85      Aj keby sa žalobkyňa takto pokúšala nepriamo odôvodniť chýbajúce odôvodnenie svojej žiadosti o nariadenie pojednávania, čo však z uvedenej žiadosti nevyplýva, treba sa domnievať, že jej argumentáciu týkajúcu sa neexistencie skutočného zastúpenia nemožno považovať za odôvodnenie neexistencie odôvodnenia tejto žiadosti. Predovšetkým okolnosť, že žalobkyňa nie je skutočne zastupovaná v tom zmysle, v akom to uvádza, jej nijako nebránila uviesť podrobné okolnosti na podloženie žiadosti o nariadenie pojednávania.

86      Keďže žalobkyňa svoju žiadosť o nariadenie pojednávania vôbec neodôvodnila, aj keď jej navyše kancelária Všeobecného súdu výslovne pripomenula povinnosť odôvodniť ju, treba sa domnievať, že uvedená žiadosť o nariadenie pojednávania nevyhovuje článku 106 ods. 2 rokovacieho poriadku.

87      Keďže za týchto okolností sa Všeobecný súd domnieva, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, rozhoduje o tom, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania v súlade s článkom 106 ods. 3 rokovacieho poriadku.

D.      O veci samej

1.      O prvom žalobnom dôvode založenom na tom, že lehota na posúdenie uplynula pred prijatím napadnutého rozhodnutia

88      Žalobkyňa tvrdí, že lehota na posúdenie upravená v článku 22 ods. 2 smernice 2013/36 uplynula pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Navrhované nadobudnutie sa však podľa článku 22 ods. 6 tejto smernice považuje za schválené, ak s ním kontrolný orgán nevyjadrí nesúhlas pred uplynutím tejto lehoty a ECB ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia nemohla vyjadriť nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím.

89      Žalobkyňa tvrdí, že ku dňu emailu KFKT z 25. októbra 2018 boli splnené všetky podmienky na to, aby začala plynúť lehota na posúdenie. Táto lehota začala plynúť najneskôr 29. októbra 2018, dva pracovné dni po uvedenom emaile. Týmto emailom a potom listom z 30. októbra 2018 totiž KFKT uznala, že dostala oznámenie o navrhovanom nadobudnutí, ako aj všetky požadované dokumenty. Žalobkyňa dodáva, že hoci je pravda, že KFKT vo svojom emaile z 25. októbra 2018, a potom vo svojom liste z 30. októbra 2019 opísala prístup, ktorý je odlišný od postupu a lehôt upravených v článku 22 smernice 2013/36 a ktorý podľa KFKT od nej vyžadovala ECB, toto tvrdenie je irelevantné.

90      ECB popiera argumentáciu žalobkyne.

91      Podľa článku 22 ods. 1, 2 a 6 smernice 2013/36:

„1.      Členské štáty požadujú, aby každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode (ďalej len ‚navrhovaný nadobúdateľ‘), ktoré sa rozhodli nadobudnúť priamo alebo nepriamo kvalifikovanú účasť v úverovej inštitúcii alebo v nej takúto kvalifikovanú účasť priamo alebo nepriamo ďalej zvýšiť, čo by malo za následok, že by ich podiel na hlasovacích právach alebo kapitáli dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo že by sa úverová inštitúcia stala ich dcérskou spoločnosťou (ďalej len ‚navrhované nadobudnutie‘), písomne pred nadobudnutím oznámili príslušným orgánom úverovej inštitúcie, v ktorej chcú kvalifikovanú účasť nadobudnúť alebo zvýšiť, a uviedli veľkosť zamýšľanej účasti a príslušné informácie uvedené v článku 23 ods. 4 [tejto smernice]. …

2.      Príslušné orgány bezodkladne a v každom prípade do dvoch pracovných dní od doručenia oznámenia, písomne potvrdia doručenie oznámenia podľa odseku 1 alebo ďalšej informácie podľa odseku 3 navrhovanému nadobúdateľovi.

Príslušné orgány majú maximálne 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o doručení oznámenia a všetkých dokumentov požadovaných členským štátom, ktoré majú byť priložené k oznámeniu na základe zoznamu uvedeného v článku 23 ods. 4 [tejto smernice], (ďalej len ‚lehota na posúdenie‘) na posúdenie v zmysle článku 23 ods. 1 [tejto smernice] (ďalej len ‚posúdenie‘).

Príslušné orgány informujú navrhovaného nadobúdateľa o dátume ukončenia lehoty na posúdenie pri potvrdzovaní doručenia oznámenia.

…

6.      Ak príslušné orgány nevyjadria písomne nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím v lehote na posúdenie, navrhované nadobudnutie sa považuje za schválené.“

92      Podľa článku 23 ods. 4 smernice 2013/36: „Členské štáty uverejnia zoznam s informáciami, ktoré sú potrebné na vykonanie posúdenia a ktoré sa musia príslušným orgánom poskytnúť zároveň s oznámením uvedeným v článku 22 ods. 1 [tejto smernice]. …“

93      Články 22 a 23 smernice 2013/36 boli prebraté ustanoveniami § 28 a 29 lotyšského zákona o úverových inštitúciách, ktoré sú spresnené v nariadení KFKT 192 z 28. novembra 2017 nazvanom „Zoznam informácií požadovaných na účely oznámenia o nadobudnutí alebo zvýšení kvalifikovanej účasti a všeobecné zásady a postup, ktoré sa uplatňujú na preskúmanie oznámenia“ (ďalej len „nariadenie 192“).

94      § 28 nariadenia 192 stanovuje, že potvrdenie doručenia oznámenia o navrhovanom nadobudnutí uvádza okrem iného, či sa toto oznámenie považuje za úplné.

95      Spoločné usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) pre obozretné posudzovanie nadobudnutí a zvýšení kvalifikovaných účastí v subjektoch finančného sektora, uverejnené 20. decembra 2016 (JC/GL/2016/01, ďalej len „spoločné usmernenia“) obsahujú navyše podrobnosti oznámenia. Tak ECB, ako aj KFKT uviedli, že dodržiavajú tieto usmernenia v súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 2010, s. 12). Podľa bodu 9.1 druhej vety uvedených usmernení treba oznámenie považovať za úplné, keď obsahuje všetky požadované informácie uvedené v zozname, ktorý musí byť uverejnený v súlade s právnou úpravou, ktorá sa uplatňuje na účely obozretného posúdenia orgánom dohľadu. Tretia veta bodu 9.1 uvádza, že potvrdenie doručenia má predstavovať výlučne procesnú etapu súvisiacu s formálnou úplnosťou oznámenia, ktorá má za následok plynutie lehoty 60 pracovných dní, počas ktorej treba vykonať posúdenie, a nemá za následok žiadne vecné preskúmanie odovzdaných dokumentov orgánom dohľadu cieľovej banky.

96      V tomto prípade KFKT potvrdila doručenie oznámenia o navrhovanom nadobudnutí v súlade s článkom 22 ods. 2 smernice 2013/36 tak, ako bol prebratý do lotyšského práva, listom z 23. novembra 2018. V tomto liste sa predovšetkým v súlade s § 28 nariadenia 192 uvádza, že oznámenie je úplne.

97      Žalobkyňa nesprávne tvrdí, že KFKT pred 23. novembrom 2018 uznala vo svojom emaile z 25. októbra 2018 a svojom liste z 30. októbra 2018, že jej bolo doručené oznámenie a všetky požadované dokumenty.

98      KFKT naopak v uvedenom emaile z 25. októbra 2018, spomenutom v uvedenom liste z 30. októbra 2018, oznámila žalobkyni, že ECB práve overuje, či je oznámenie úplné. Okrem toho KFKT v tomto liste z 30. októbra 2018 uviedla žalobkyni, že predložené správy neboli úplné a že postup posúdenia nezačal. Dodala, že v samostatnom liste informuje žalobkyňu o chýbajúcich informáciách. Dňa 31. októbra 2018 KFKT oznámila žalobkyni zoznam uvedených informácií.

99      Ani e-mail: KFKT z 25. októbra 2018, ani jej list z 30. októbra 2018, teda nepredstavovali potvrdenie doručenia oznámenia v zmysle článku 22 ods. 2 smernice 2013/36 tak, ako bol prebratý do lotyšského práva.

100    Žalobkyňa okrem toho netvrdí, že informácie, ktoré požadovala KFKT vo svojom liste z 31. októbra 2018, neboli nevyhnutné na vykonanie posúdenia a nemali byť oznámené KFKT v čase oznámenia v súlade s článkom 22 ods. 1 a článkom 23 ods. 4 smernice 2013/36 tak, ako boli prebraté do lotyšského práva. Žalobkyňa predovšetkým neuvádza, že tieto informácie nie sú spomenuté v nariadení 192, ktoré obsahuje zoznam informácií nevyhnutných na vykonanie posúdenia, ktoré musia byť oznámené príslušným orgánom v čase oznámenia uvedeného v článku 22 ods. 1 smernice 2013/36, a v prílohách tohto nariadenia.

101    Už navyše treba uviesť, že ECB tvrdí bez toho, aby to bolo popreté, že v podnikateľskom pláne predloženom 19. októbra 2018 chýbali určité informácie požadované v súlade s prílohou 9 nariadenia 192, a to po prvé, plán na dosiahnutie cieľa sledovaného navrhovaným nadobudnutím, po druhé, predpokladané finančné výsledky na najbližšie tri roky (na individuálnej a na konsolidovanej úrovni), po tretie, zloženie správnej rady, zloženie dozornej rady a jej povinnosti, ako aj zloženie hlavných výborov finančnej inštitúcie zriadených správnou alebo dozornou radou, vrátane informácií o osobách, ktoré riadia alebo budú riadiť finančnú inštitúciu a jej výbory.

102    Žalobkyňa preto nemôže dôvodne tvrdiť, že podmienky na to, aby začala plynúť lehota na posúdenie, boli splnené už od 25. októbra 2018.

103    Prvý žalobný dôvod treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

2.      O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení postupu upraveného v článku 15 nariadenia č. 1024/2013 a v článkoch 85 až 87 nariadenia č. 468/2014

104    Žalobkyňa tvrdí, že KFKT a ECB nerešpektovali procesné pravidlá záväzné v tomto prípade, stanovené v článku 15 nariadenia č. 1024/2013 a v článkoch 85 až 87 nariadenia ECB (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1), keďže KFKT nepredložila žiadny návrh rozhodnutia.

105    Žalobkyňa tiež tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté procesnou vadou spočívajúcou v tom, že predpísané požiadavky na vlastné zdroje, na ktorých sa zakladá, boli definované až v liste doručenom 1. marca 2019, dlho po oznámení o navrhovanom nadobudnutí, v čase, keď žalobkyňa už toto oznámenie nemohla zmeniť. Navyše ECB nezohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa napadla osobitné požiadavky ktoré stanovila KFKT a že tieto požiadavky boli predmetom preskúmania.

106    ECB popiera argumentáciu žalobkyne.

107    Podľa článku 15 nariadenia č. 1024/2013:

„1.      Bez toho, aby boli dotknuté výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. c) [tohto nariadenia], každé oznámenie o nadobudnutí kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii usadenej v zúčastnenom členskom štáte alebo akékoľvek súvisiace informácie sa poskytujú príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu, v ktorom je úverová inštitúcia usadená, v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušnom vnútroštátnom práve na základe aktov uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku [tohto nariadenia].

2.      Príslušný vnútroštátny orgán posudzuje navrhované nadobudnutie a oznámenie a návrh rozhodnutia o nesúhlase alebo súhlase s nadobudnutím na základe kritérií stanovených v aktoch uvedených v článku 4 ods. 3 prvom pododseku [tohto nariadenia] postupuje ECB najneskôr do desiatich pracovných dní pred uplynutím príslušnej lehoty na posúdenie, ktorá je vymedzená v príslušnom práve Únie, a poskytuje ECB pomoc v súlade s článkom 6 [tohto nariadenia].

3.      ECB rozhodne o súhlase alebo nesúhlase s nadobudnutím na základe kritérií posudzovania stanovených v príslušnom práve Únie a v súlade s postupom a v lehotách na posúdenie, ktoré sa v ňom stanovujú.“

108    V prvom rade, pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 15 nariadenia č. 1024/2013 a s článkami 85 až 87 nariadenia č. 468/2014, keďže KFKT nepredložila návrh rozhodnutia ECB, treba uviesť, že toto tvrdenie je skutkovo neopodstatnené. Ako vyplýva z bodov 1.3 a 2.1 napadnutého rozhodnutia, KFKT predložila ECB 1. marca 2019 návrh rozhodnutia, ktorý bol predložený na Všeobecnom súde.

109    V druhom rade žalobkyňa uvádza, že došlo k procesnej vade spočívajúcej v tom, že ECB vychádzala z predpísaných požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré KFKT stanovila až v liste, o ktorom žalobkyňa uvádza, že jej bol doručený 1. marca 2019, teda po oznámení o navrhovanom nadobudnutí.

110    V tejto súvislosti treba uviesť, že ani článok 15 nariadenia č. 1024/2013, ani články 85 až 87 nariadenia č. 468/2014, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, nebránia tomu, aby ECB vychádzala zo skutočnosti, ku ktorej došlo po oznámení o navrhovanom nadobudnutí. Žalobkyňa neuvádza žiadne iné ustanovenie alebo zásadu na podloženie svojej argumentácie.

111    V rozsahu, v akom ECB vychádzala z predpísaných požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré KFKT stanovila po oznámení, preto postup posúdenia neobsahuje s prihliadnutím na ustanovenia, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, žiadnu vadu.

112    Navyše, ako to správne tvrdí ECB, z ustanovení článku 23 ods. 1 písm. d) smernice 2013/36 tak, ako boli prebraté do lotyšského práva pred oznámením o navrhovanom nadobudnutí, vyplýva, že príslušné orgány musia posúdiť, či úverová inštitúcia bude schopná plniť a pokračovať v plnení prudenciálnych požiadaviek.

113    Bod 13.4 spoločných usmernení napokon uvádza, že orgán dohľadu cieľovej banky musí posúdiť schopnosť tejto banky plniť ku dňu navrhovaného nadobudnutia všetky prudenciálne požiadavky a pokračovať v ich plnení „po nadobudnutí“.

114    Z článku 23 ods. 1 písm. d) smernice 2013/36 vyplýva, že ako to správne tvrdí ECB, príslušné orgány musia vykonať posúdenie plnenia prudenciálnych požiadaviek dotknutou úverovou inštitúciou v budúcnosti.

115    ECB bola teda oprávnená zohľadniť v bode 2.3.1 napadnutého rozhodnutia pri posudzovaní toho, či hrozí, že nová skupina nebude plniť predpísané požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sa na ňu budú vzťahovať, celkovú kapitálovú primeranosť SREP na rok 2019, ktorú KFKT stanovila v liste, o ktorom žalobkyňa uvádza, že jej bol doručený 1. marca 2019.

116    Treba navyše spresniť, že ECB vychádzala pri posudzovaní schopnosti novej skupiny plniť prudenciálne požiadavky v bode 2.3.1 napadnutého rozhodnutia nielen z celkovej kapitálovej primeranosti SREP na rok 2019, ale aj z celkovej kapitálovej primeranosti SREP, ktorá sa vzťahovala na žalobkyňu v roku 2018. Bez zohľadnenia celkovej kapitálovej primeranosti SREP na rok 2019 tak podľa základného scenára dosahoval celkový podiel vlastných zdrojov novej skupiny predpokladaný na konci roka 2019 iba 12,91 %, čo je úroveň nižšia ako EGC, ktorú musela žalobkyňa dodržať na rok 2018 (13,55 %).

117    Napokon, pokiaľ žalobkyňa uvádza, že požiadavky, ktoré KFKT stanovila v oblasti vlastných zdrojov, boli napadnuté, treba sa domnievať, ako to správne uvádza ECB, že súdne konanie na lotyšských súdoch nemá odkladný účinok a nebránilo tomu, aby ECB čiastočne vychádzala z celkovej kapitálovej primeranosti SREP na rok 2019.

118    V treťom rade, aj keby sa bolo možné domnievať, ako to predpokladá ECB, že žalobkyňa uvádza na podloženie druhého žalobného dôvodu tvrdenie, podľa ktorého ECB nesprávne vstúpila do postupu preskúmania skôr, ako jej KFKT postúpila návrh rozhodnutia, čo nie je tento prípad, muselo by byť toto tvrdenie zamietnuté.

119    Ak sa totiž normotvorca Únie rozhodne pre správne konanie, ktoré stanovuje, že vnútroštátne orgány prijmú prípravné akty konečného rozhodnutia inštitúcie Únie, ktoré vyvoláva právne účinky a môže spôsobiť ujmu, má v úmysle vytvoriť medzi touto inštitúciou a týmito vnútroštátnymi orgánmi osobitný mechanizmus spolupráce, ktorý je založený na výlučnej rozhodovacej právomoci inštitúcie Únie (rozsudok z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, C‑219/17, EU:C:2018:1023, bod 48).

120    Podľa článku 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1024/2013 v spojení s článkom 15 ods. 3 toho istého nariadenia a článkom 87 nariadenia č. 468/2014 má ECB výlučnú právomoc rozhodnúť, či povolí alebo nepovolí navrhované nadobudnutie na záver konania stanoveného najmä v článku 15 nariadenia č. 1024/2013, ako aj článkoch 85 a 86 nariadenia č. 468/2014 (rozsudok z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, C‑219/17, EU:C:2018:1023, bod 54).

121    V rámci vzťahov, ktoré sa riadia zásadou lojálnej spolupráce podľa článku 6 ods. 2 nariadenia č. 1024/2013, úloha vnútroštátnych orgánov spočíva, ako to vyplýva z tohto ustanovenia, z článku 15 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia a z článkov 85 a 86 nariadenia č. 468/2014, v zaznamenávaní žiadostí o povolenie, poskytovaní pomoci ECB, ktorá má ako jediná rozhodovaciu právomoc, a to najmä tým, že jej poskytujú všetky informácie nevyhnutné na plnenie jej úloh, posudzujú uvedené žiadosti a následne postupujú ECB návrh rozhodnutia, ktorý pre ňu nie je záväzný a v prípade ktorého navyše právo Únie nestanovuje, aby sa žiadateľovi oznamovalo (rozsudok z 19. decembra 2018, Berlusconi a Fininvest, C‑219/17, EU:C:2018:1023, bod 55).

122    Vzhľadom na osobitný mechanizmus spolupráce, ktorý chcel normotvorca Únie zaviesť medzi ECB a príslušným vnútroštátnym orgánom pri preskúmaní žiadostí o súhlas predchádzajúci každému nadobudnutiu alebo zvýšeniu kvalifikovaných účastí v úverových inštitúciách, môže ECB vstúpiť do postupu posúdenia pred tým, ako jej tento vnútroštátny orgán postúpi návrh rozhodnutia upravený v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 1024/2013 a dokonca už od začiatku postupu (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci Berlusconi a Fininvest, C‑219/17, EU:C:2018:502, body 91, 95, 98 a 101).

123    Článok 85 ods. 1 nariadenia č. 468/2014 napokon stanovuje, že príslušný vnútroštátny orgán, ktorý prijme oznámenie o zámere nadobudnúť kvalifikovanú účasť v úverovej inštitúcií usadenej v tomto zúčastnenom členskom štáte, oznámi ECB takéto oznámenie „najneskôr“ do piatich pracovných dní od potvrdenia o doručení oznámenia podľa článku 22 ods. 2 smernice 2013/36.

124    Druhý žalobný dôvod treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

3.      O šiestom žalobnom dôvode založenom na skreslení relevantného skutkového stavu

125    V tomto prípade treba šiesty žalobný dôvod založený na skreslení relevantného skutkového stavu preskúmať okamžite po prvom a druhom žalobnom dôvode, ktoré sa týkali porušenia procesných pravidiel a pred tretím žalobným dôvodom, ktorý sa týka porušenia článku 23 smernice 2013/36.

126    V rámci šiesteho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom posúdení skutkového stavu. Napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje skutočnosť, že navrhované nadobudnutie má za následok významný vklad CR do základného imania žalobkyne, hoci ide o podstatnú skutočnosť.

127    ECB popiera argumentáciu žalobkyne.

128    Treba sa domnievať, že svojim šiestym žalobným dôvodom žalobkyňa uplatňuje žalobný dôvod založený na tom, že ECB sa dopustila skutkového omylu pri posúdení vkladu do základného imania žalobkyne, ktorý vyplýva z navrhovaného nadobudnutia.

129    Tento žalobný dôvod je skutkovo neopodstatnený.

130    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, ECB v skutočnosti zohľadnila, že navrhované nadobudnutie malo za následok „kapitálový vklad“ v prospech žalobkyne. Spresnila, že tento „kapitálový vklad“ vyplýval z dohody o výmene akcií medzi CR a niektorými akcionármi cieľovej banky. Domnievala sa, že tento „kapitálový vklad“ neumožňoval dospieť k záveru o ochote CR poskytovať ďalšiu podporu v budúcnosti a že to najmä nespochybňovalo nevyhnutnosť posúdiť finančné zdravie všetkých navrhovaných nadobúdateľov. Podľa jej názoru by mal tento „kapitálový vklad“ pozitívny účinok na podiel vlastných zdrojov žalobkyne v ich súčasnom rozsahu. Domnievala sa však, že napriek tomuto účinku nebolo možné žalobkyňu považovať za finančne zdravú pre jej finančné nedostatky, ktorými boli jej záporná rentabilita, vysoká úroveň jej nesplácaných úverov a prekročenie limitov veľkej majetkovej angažovanosti. Rovnako sa domnievala, že napriek tomuto pozitívnemu účinku nebola preukázaná schopnosť novej skupiny plniť prudenciálne požiadavky (odpoveď na pripomienky, strany 5 až 7).

131    Okolnosť, že tento „kapitálový vklad“ je spomenutý v odpovedi na pripomienky je irelevantná, keďže táto odpoveď je prílohou napadnutého rozhodnutia a treba ju považovať za jeho neoddeliteľnú súčasť.

132    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, preto ECB zohľadnila skutočnosť, že navrhované nadobudnutie malo za následok „kapitálový vklad“ v prospech žalobkyne a to z dôvodov, ktoré navyše nie sú nesprávne.

133    Šiesty žalobný dôvod treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

4.      O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom výklade a uplatnení kritérií posudzovania uvedených v článku 23 smernice 2013/36

134    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že ECB nerešpektovala požiadavku dostatočných dôvodov upravenú v článku 23 smernice 2013/36. Domnieva sa, že s navrhovaným nadobudnutím možno nesúhlasiť iba vtedy, ak má významný negatívny účinok v porovnaní so situáciou, ak by sa nezrealizovalo. V spoločných usmerneniach sa uvádza, že „navrhované nadobudnutie nesmie ohroziť plnenie prudenciálnych požiadaviek cieľovou bankou“. ECB však v tomto prípade nesúhlasila s navrhovaným nadobudnutím z dôvodu, že zlepšenia vyplývajúce z tohto nadobudnutia boli nedostatočné. Názor ECB by viedol k tomu, že navrhované nadobudnutie by nebolo možné zrealizovať ani v prípade, ak sú jeho účinky z regulačného hľadiska pozitívne.

135    V druhom rade, pokiaľ ide o kritérium finančného zdravia, žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ ide o schopnosť navrhovaného nadobúdateľa udržať v dohľadnej budúcnosti zdravú finančnú štruktúru, ECB nedospela k záveru, že navrhované nadobudnutie by malo významný negatívny účinok. Spresňuje, že z pohľadu požiadaviek v oblasti vlastných zdrojov by toto nadobudnutie malo za následok zlepšenie dokonca aj v najnepriaznivejšom scenári. ECB neporovnala navrhované nadobudnutie a scenár, v ktorom obom bankám nie je povolené vytvoriť novú skupinu.

136    Pokiaľ ide o vážne pochybnosti o skutočnej ochote navrhovaných nepriamych nadobúdateľov podporovať cieľovú banku v prípade potreby, žalobkyňa sa domnieva, že ECB nesprávne vytýka navrhovaným nepriamym nadobúdateľom, že sa zaviazali podporovať novú skupinu v prípade krízy. ECB v odpovedi na pripomienky neopodstatnene vytýkala skutočnosť, že CR očakával ukončenie svojvoľného a diskriminačného zaobchádzania zo strany lotyšských orgánov. ECB nepreukázala, že skutočnosti, ktoré oznámil CR, teda že ho A vyzval na poskytnutie úplatkov a vyvíjal tlak na ich vyplatenie, aby zabránil diskriminačnému zaobchádzaniu, boli nesprávne. ECB neopodstatnene vytýkala skutočnosť, že niektoré vyhlásenia týkajúce sa ochoty podporovať banku boli sprevádzané zmienkou „ak sa to ukáže vhodné“.

137    Žalobkyňa tvrdí, že existuje rozpor medzi údajnými pochybnosťami týkajúcimi sa ochoty CR podporovať cieľovú banku a skutočnosťou, že navrhované nadobudnutie by z pohľadu žalobkyne predstavovalo kapitálový vklad minimálne desať miliónov eur. Približne 40 % tohto nadobudnutia by financoval CR.

138    Žalobkyňa dodáva, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom výklade kritéria finančného zdravia. ECB nesprávne vychádzala z existencie všeobecnej povinnosti financovania v tom zmysle, že od nadobúdateľa sa očakáva, že je vďaka svojim vlastným zdrojom schopný a ochotný reagovať na všetky potreby financovania, ktoré dotknutá úverová inštitúcia môže mať v budúcnosti. Vhodným výkladom kritéria finančného zdravia je reštriktívnejší výklad, teda že ide o zdravú finančnú situáciu, ktorá nemôže vyvolať problematické správanie.

139    V treťom rade, pokiaľ ide o kritérium plnenia prudenciálnych požiadaviek, žalobkyňa sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie vyplýva z nesprávneho výkladu a uplatnenia tohto druhého kritéria. ECB nedochádza k záveru, že navrhované nadobudnutie bude mať negatívny účinok, či už pre cieľovú banku alebo pre žalobkyňu. Nesúhlasí s opatrením, ktorého účinky sú pozitívne.

140    V štvrtom a poslednom rade sa žalobkyňa domnieva, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom výklade článku 23 smernice 2013/36, pretože kritériá posudzovania sa považujú za vecné požiadavky, ktorých podmienky musia byť splnené kumulatívne. ECB mala v rámci celkového posúdenia zohľadňujúceho všetky kritériá posudzovania v ich celosti posúdiť, či existuje významné riziko, že nie je zaručené zdravé a obozretné riadenie úverovej inštitúcie.

141    ECB, ktorú podporuje Komisia, popiera argumentáciu žalobkyne.

142    Podľa článku 23 ods. 1 a 2 smernice 2013/36:

„1.      Príslušné orgány pri posudzovaní oznámenia uvedeného v článku 22 ods. 1 a informácií uvedených v článku 22 ods. 3 [tejto smernice] v záujme zaručenia zdravého a obozretného riadenia úverovej inštitúcie, v prípade ktorej sa nadobudnutie navrhuje, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na uvedenú úverovú inštitúciu posúdia vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančné zdravie navrhovaného nadobudnutia v súlade s týmito kritériami:

a)      dobrá povesť navrhovaného nadobúdateľa;

b)      dobrá povesť, vedomosti, zručnosti a skúsenosti ako sa uvádza v článku 91 ods. 1 [tejto smernice] každého člena riadiaceho orgánu a každého člena vrcholového manažmentu, ktorý bude riadiť činnosť úverovej inštitúcie v dôsledku navrhovaného nadobudnutia;

c)      finančné zdravie navrhovaného nadobúdateľa, najmä v súvislosti s druhom činnosti vykonávanej a plánovanej v úverovej inštitúcii, v prípade ktorej sa nadobudnutie navrhuje;

d)      skutočnosť, či úverová inštitúcia bude schopná plniť prudenciálne požiadavky na základe tejto smernice a nariadenia [Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1)] a prípadne iného práva Únie, najmä smerníc [Európskeho parlamentu a Rady] 2002/87/ES [zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. ES L 35, 2003, s. 1; Mim. vyd. 06/004, s. 340] a 2009/110/ES [zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 2009, s. 7)], a či bude schopná v ich plnení pokračovať, a najmä, či skupina, ktorej súčasťou sa stane, má takú štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi príslušnými orgánmi a určiť rozdelenie zodpovednosti medzi príslušné orgány;

e)      skutočnosť, či existuje dôvodné podozrenie, že v súvislosti s navrhovaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusom o páchanie týchto trestných činov v zmysle článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu [(Ú. v. EÚ L 309, 2005, s. 15)] alebo že by sa navrhovaným nadobudnutím mohlo zvýšiť riziko ich spáchania.

2.      Príslušné orgány môžu nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím len vtedy, ak na to existujú dostatočné dôvody na základe kritérií uvedených odseku 1, alebo ak informácie poskytnuté navrhovaným nadobúdateľom nie sú úplné.“

143    Ustanovenia článku 23 ods. 1 a 2 smernice 2013/36 boli prebraté do lotyšského práva ustanovením § 29 lotyšského zákona o úverových inštitúciách a nariadením 192.

144    Ako sa na tom zhodujú účastníci konania, ECB disponuje širokou mierou voľnej úvahy, keď prijíma tak, ako v tomto prípade, akt týkajúci sa dohľadu nad úverovou inštitúciou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2019, Landeskreditbank Baden‑Württemberg/ECB, C‑450/17 P, EU:C:2019:372, bod 86).

145    V tejto súvislosti teda súd Únie preskúmava, či došlo k zjavne neprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 11. decembra 2018, Weiss a i., C‑493/17, EU:C:2018:1000, bod 24 a citovanú judikatúru).

a)      O kritériu finančného zdravia navrhovaného nadobúdateľa

146    Žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že na to, aby ECB vyslovila nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím na základe kritéria finančného zdravia, musela by vychádzať z existencie významného negatívneho účinku navrhovaného nadobudnutia v porovnaní so situáciou, v ktorej by sa toto nadobudnutie nezrealizovalo.

147    Ani z článku 23 ods. 1 a 2 smernice 2013/36 tak, ako bol prebratý do lotyšského práva, a napokon ani zo spoločných usmernení však nevyplýva, že ECB je povinná preukázať takýto účinok na to, aby vyslovila nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím na základe kritéria finančného zdravia. Tým skôr z týchto ustanovení nevyplýva, že ECB je povinná vykonať kontrafaktuálnu analýzu situácie, v ktorej by k tomuto nadobudnutiu nedošlo.

148    § 51 nariadenia 192 naopak definuje finančné zdravie navrhovaného nadobúdateľa ako jeho schopnosť financovať navrhované nadobudnutie a udržať v dohľadnej budúcnosti zdravú finančnú štruktúru pre seba a cieľový podnik, pričom neodkazuje na dôvod nesúhlasu založený na významnom negatívnom účinku navrhovaného nadobudnutia, ani nevyžaduje analýzu situácie, v ktorej by k tomuto nadobudnutiu nedošlo.

149    Ak sa žalobkyňa odvoláva na bod 13.1 spoločných usmernení, treba uviesť, že tento bod sa týka kritéria plnenia prudenciálnych požiadaviek cieľovej banky a nie kritéria finančného zdravia navrhovaného nadobúdateľa.

150    Žalobkyňa preto nemôže dôvodne tvrdiť, že ECB nerešpektovala článok 23 ods. 1 smernice 2013/36 tým, že vyslovila nesúhlas s navrhovaným nadobudnutím na základe kritéria finančného zdravia navrhovaného nadobúdateľa bez preukázania existencie významného negatívneho účinku tohto nadobudnutia.

151    V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že ECB nesprávne vychádzala z existencie všeobecnej povinnosti financovania, keď sa domnievala, že na to, aby mohlo byť navrhované nadobudnutie povolené vzhľadom na kritérium finančného zdravia, musí byť navrhovaný nadobúdateľ schopný a ochotný reagovať vďaka svojim vlastným zdrojom a neobmedzene na všetky potreby financovania, ktoré dotknutá úverová inštitúcia môže mať v budúcnosti.

152    Toto tvrdenie vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia.

153    ECB sa totiž v bodoch 2.2.1 a 2.2.2 tohto rozhodnutia domnievala, že navrhovaní nadobúdatelia neboli vzhľadom na ich finančnú situáciu schopní poskytovať finančnú podporu cieľovej banke za okolností, keď by so zreteľom na podnikateľský plán predložený ECB takáto podpora bola pravdepodobne nevyhnutná.

154    ECB tým neuložila navrhovaným nadobúdateľom neobmedzenú povinnosť financovania, ale iba posúdila, či navrhovaní nadobúdatelia vykazovali dostatočné finančné zdravie na to, aby čelili kapitálovým potrebám novej skupiny tak, ako ich bolo možné posúdiť s prihliadnutím na informácie, ktoré títo nadobúdatelia sami oznámili.

155    Tvrdenie žalobkyne založené na tom, že ECB nesprávne vychádzala z existencie všeobecnej povinnosti financovania, ktorú mali mať navrhovaní nadobúdatelia, treba preto zamietnuť.

156    V treťom rade treba uviesť, že žalobkyňa nepopiera finančné ťažkosti, ktorým čelila a ktoré ECB posúdila v bode 2.2.1 napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým nepopiera, po prvé, že utrpela významné čisté straty v priebehu dvoch prechádzajúcich rokov, po druhé, že čelila vysokému úverovému riziku, najmä vzhľadom na 47 % podiel nesplácaných úverov v polovici roka 2018, po tretie, že jej podiely vlastných zdrojov boli také, že predstavovali porušenie EGC v roku 2018, po štvrté, že nerešpektovala limity veľkej majetkovej angažovanosti vo vzťahu k viacerým zmluvným partnerom na úrovni skupiny a po piate, že v prípade CR nerešpektovala limity týkajúce sa transakcií s prepojenými osobami.

157    Žalobkyňa okrem toho nepopiera ani finančnú situáciu navrhovaných nepriamych nadobúdateľov, ktorú ECB posúdila v bode 2.2.2 napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým nepopiera, že navrhovaní nepriami nadobúdatelia, predovšetkým CR, priznali nízku sumu finančných zdrojov, ktorú posúdila ECB. Hoci žalobkyňa zdôrazňuje, že navrhované nadobudnutie by malo za následok zlepšenie jej situácie v oblasti vlastných zdrojov, nepopiera, že úroveň vlastných zdrojov novej skupiny by nebola primeraná vzhľadom na očakávaný rizikový profil uvedenej skupiny a že by boli pravdepodobne nevyhnutné budúce kapitálové vklady.

158    Vzhľadom na finančné ťažkosti, s ktorými bola konfrontovaná žalobkyňa, slabé zdroje navrhovaných nepriamych nadobúdateľov a pravdepodobné potreby kapitálového vkladu novej skupiny, sa preto ECB nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že ani žalobkyňa, ani navrhovaní nepriami nadobúdatelia by neboli schopní poskytovať nevyhnutnú finančnú podporu cieľovej banke a novej skupine.

159    V štvrtom a poslednom rade žalobkyňa popiera posúdenie ECB nachádzajúce sa v bode 2.2.3 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého existovali vážne pochybnosti o ochote navrhovaných nepriamych nadobúdateľov podporovať cieľovú banku v prípade potreby.

160    V tejto súvislosti treba uviesť, ako to zdôrazňuje Komisia, že dôvody nachádzajúce sa v bodoch 2.2.1 a 2.2.2 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa finančného zdravia žalobkyne a navrhovaných nepriamych nadobúdateľov, môžu samé osebe odôvodniť záver ECB, uvedený v bode 2.2.4 tohto rozhodnutia, podľa ktorého navrhovaní nadobúdatelia neboli schopní udržať dostatočne zdravú finančnú štruktúru cieľovej banky a novej skupiny.

161    Tvrdenie žalobkyne smerujúce proti dodatočnému dôvodu nachádzajúcemu sa v bode 2.2.3 napadnutého rozhodnutia treba preto zamietnuť ako neúčinné.

162    Navyše treba uviesť, že pri závere, že existovali vážne pochybnosti o ochote navrhovaných nepriamych nadobúdateľov podporovať cieľovú banku v prípade potreby, vychádzala ECB z toho, že neexistoval pevný a neodvolateľný záväzok poskytovať takúto podporu. V tejto súvislosti vyplýva z odpovede na pripomienky, že ECB vychádzala z vyhlásenia CR zo 17. októbra 2018 a z jeho listu z 12. februára 2019. Zohľadnila tiež podstatný nedostatok finančnej podpory poskytovanej žalobkyni v nedávnej minulosti.

163    Po prvé však z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že ECB vytýkala navrhovaným nadobúdateľom, že sa zaviazali podporovať novú skupinu iba v prípade krízy.

164    Po druhé, CR vo vyhlásení zo 17. októbra 2018 uviedol, že jeho ochota a ochota jeho rodiny naďalej podporovať žalobkyňu a jej skupinu v budúcnosti boli „v celom rozsahu podmienené“ ochotou Lotyšskej republiky uzavrieť s ním urovnanie s cieľom napraviť všetky problémy vyplývajúce zo svojvoľnosti a diskriminácie, s ktorými sa on a jeho rodina podľa svojho tvrdenia stretávali a ktoré pripisoval KFKT a iným inštitúciám.

165    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, ECB tým, že vychádzala z vyhlásenia uvedeného v bode 164 vyššie, nevytýkala CR, že žiadal, aby bolo ukončené údajné svojvoľné a diskriminačné regulačné zaobchádzanie. ECB iba konštatovala, že podľa uvedeného vyhlásenia bola podpora CR a jeho rodiny poskytovaná žalobkyni a skupine, ktorej bola členom, podmienená. V tejto súvislosti ECB správne tvrdí, že uzavretie urovnania, ktoré si želal CR, bolo vysoko neisté.

166    Okrem toho ECB konštatovala, že podľa listu CR z 12. februára 2019 boli CR a jeho rodina pripravení poskytovať finančnú podporu cieľovej banke „ak [by to bolo] vhodné“. Použitie tohto výrazu mohla ECB s prihliadnutím na vyhlásenie uvedené v bode 164 vyššie naozaj považovať za výhradu vyjadrenú CR a jeho rodinou, pokiaľ ide o ich ochotu podporovať cieľovú banku v prípade krízy.

167    Po tretie, žalobkyňa tvrdí, že CR chcel financovať podstatnú časť navrhovaného nadobudnutia cez dohodu o výmene akcií uzavretú medzi ním a niektorými akcionármi cieľovej banky, čo sa podobá na kapitálový vklad.

168    Táto okolnosť však nestačí pre záver, že CR bol nevyhnutne pripravený podporovať cieľovú banku a novú skupinu v budúcnosti.

169    Treba totiž uviesť, že žalobkyňa nepopiera úvahu nachádzajúcu sa v bode 2.2.3 napadnutého rozhodnutia, ktorá má však v odôvodnení, ktorým sa riadila ECB, osobitný význam, a podľa ktorej navrhovaní nepriami nadobúdatelia prejavili v nedávnej minulosti podstatný nedostatok finančnej podpory vo vzťahu k žalobkyni. V tejto súvislosti z odpovede na pripomienky vyplýva, že akcionári žalobkyne, najmä CR, neposkytli kapitál, aby napravili prekročenie limitu veľkej majetkovej angažovanosti, ktoré pretrvávalo od marca 2016. Navyše, ako to uvádza ECB vo vyjadrení k žalobe, vyriešenie prekročenia limitu pre transakcie s prepojenými osobami žalobkyňou, spôsobeného odkladom platby v prospech CR za odkúpenie bývalej ruskej dcérskej spoločnosti žalobkyne, záviselo hlavne od ochoty CR posunúť dopredu dátum tejto odloženej platby.

170    ECB sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že existovali vážne pochybnosti o ochote navrhovaných nepriamych nadobúdateľov podporovať cieľovú banku v prípade potreby.

171    Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že ECB nerešpektovala článok 23 smernice 2013/36, keď sa domnievala, že kritérium finančného zdravia navrhovaných nadobúdateľov nebolo splnené.

b)      O kritériu plnenia prudenciálnych požiadaviek

172    Z § 56 nariadenia 192 vyplýva, že KFKT posudzuje, či dotknutá banka spĺňa kritérium plnenia prudenciálnych požiadaviek najmä so zreteľom na jej schopnosť plniť tieto požiadavky v oblasti vlastných zdrojov, likvidity, limitov týkajúcich sa veľkej majetkovej angažovanosti, internej kontroly, riadenia rizík a súladu s predpismi, ku dňu preskúmania oznámenia a po nadobudnutí kvalifikovanej účasti.

173    Žalobkyňa tvrdí, že ECB nedochádza k záveru, že navrhované nadobudnutie má negatívny účinok, či už na ňu samotnú alebo na cieľovú banku. Odvoláva sa na bod 13.1 spoločných usmernení, podľa ktorého navrhované nadobudnutie nesmie ohrozovať plnenie prudenciálnych požiadaviek cieľovým podnikom. Dodáva, že navrhované nadobudnutie má pozitívne účinky.

174    Súlad s kritériom plnenia prudenciálnych požiadaviek však netreba posudzovať z pohľadu navrhovaného nadobúdateľa, ale z pohľadu úverovej inštitúcie, na ktorú sa vzťahuje navrhované nadobudnutie, ako to vyplýva zo znenia článku 23 ods. 1 písm. d) smernice 2013/36 tak, ako bol prebratý do lotyšského práva ustanovením § 29 ods. 5 bodom 4 lotyšského zákona o úverových inštitúciách. Žalobkyňa to napokon nepopiera.

175    Aj keď preto z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhované nadobudnutie by malo pozitívne účinky na vlastné zdroje žalobkyne, neumožňuje to dospieť k záveru, že cieľová banka by plnila prudenciálne požiadavky.

176    Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súlad s kritériom plnenia prudenciálnych požiadaviek treba posúdiť nielen z pohľadu cieľovej banky, ale aj z pohľadu novej skupiny. Žalobkyňa to ani nepopiera.

177    Bod 13.7 spoločných usmernení napokon stanovuje, že skupina, ktorej členom bude cieľový podnik, musí byť vybavená dostatočným kapitálom.

178    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, však z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že aj keby navrhované nadobudnutie nemalo okamžitý negatívny účinok na plnenie požiadaviek na vlastné zdroje a likviditu samotnej cieľovej banky, malo by negatívny vplyv na schopnosť cieľovej banky napraviť jej nedostatky v oblasti plnenia prudenciálnych požiadaviek.

179    V tejto súvislosti žalobkyňa nepopiera, že vzhľadom na to, že podnikateľský plán nenapravoval nedostatky žalobkyne v oblasti riadenia a internej kontroly, existovali vážne pochybnosti o jej schopnosti zaviesť zdravý systém riadenia a internej kontroly na úrovni cieľovej banky.

180    Žalobkyňa predovšetkým nenapáda niektoré dôvody napadnutého rozhodnutia. Podľa týchto dôvodov, po prvé, by nová skupina pravdepodobne nerešpektovala požiadavky na vlastné zdroje, a to nech ide o akýkoľvek scenár, o ktorom uvažuje podnikateľský plán, pričom je spresnené, že nepriaznivé scenáre boli realistickejšie ako základný scenár, čo už viac nie je sporné. Po druhé, vzhľadom na významné čisté straty cieľovej banky v rokoch 2017 a 2018 a nedostatky identifikované v systéme tejto banky v oblasti internej kontroly a predchádzania legalizácii príjmov z trestnej činnosti, by nová skupina mala vysoký rizikový profil. Po tretie, nová skupina by bola vystavená vysokému úverovému riziku a nerešpektovala by limity veľkej majetkovej angažovanosti. Po štvrté, vzhľadom na skutočnosť, že podnikateľský plán nenapravoval nedostatky riadenia žalobkyne a cieľovej banky, existovali vážne pochybnosti o schopnosti novej skupiny zaručiť zdravý systém riadenia a internej kontroly. Napokon po piate, stratégia navrhovaných nadobúdateľov nebola jasná, najmä pokiaľ ide o organizáciu novej skupiny počas obdobia, ktoré mohlo dosahovať až osemnásť mesiacov, medzi dokončením akvizície a dokončením fúzie, keďže podnikateľský plán obsahoval veľké nedostatky z hľadiska internej koherencie, zrozumiteľnosti a opisu plánovaných činností, ktoré mohli zvýšiť pochybnosti o celkovej dôveryhodnosti nadobudnutia.

181    Žalobkyňa preto nepreukazuje, že navrhované nadobudnutie by malo pozitívne účinky na cieľovú banku, a v každom prípade, ani na novú skupinu. Žalobkyňa dokonca ani netvrdí, že nová skupina by bola vybavená dostatočným kapitálom, ako to uvádza bod 13.7 spoločných usmernení.

182    Predovšetkým vzhľadom na vážne pochybnosti o schopnosti novej skupiny plniť uplatniteľné prudenciálne požiadavky, sa teda ECB nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že kritérium plnenia prudenciálnych požiadaviek nebolo splnené a preto neporušila článok 23 smernice 2013/36 tak, ako bol prebratý do lotyšského práva.

c)      O nezohľadnení ostatných kritérií posudzovania a existencii dostatočných dôvodov nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím

183    V prvom rade z článku 23 ods. 2 smernice 2013/36 vyplýva, že príslušné orgány môžu nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím, ak na to existujú dostatočné dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku.

184    Toto ustanovenie od príslušného orgánu nevyžaduje, aby v prípade, keď nesúhlasí s nadobudnutím úverovej inštitúcie, preskúmal vo svojom rozhodnutí všetky kritériá uvedené v článku 23 ods. 1 smernice 2013/36.

185    Príslušný orgán môže naopak nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím, ak na to existujú dostatočné dôvody na základe jedného alebo viacerých kritérií uvedených v článku 23 ods. 1 smernice 2013/36.

186    Tento výklad je v súlade s cieľom článku 23 smernice 2013/36, ktorým je zaručiť zdravé a obozretné riadenie úverovej inštitúcie, na ktorú sa vzťahuje navrhované nadobudnutie.

187    Ako to totiž zdôrazňuje ECB, vzhľadom na obsah kritérií uvedených v článku 23 ods. 1 smernice 2013/36, možno k názoru, že došlo k poškodeniu cieľa spočívajúceho v riadnej a obozretnej správe úverovej inštitúcie, na ktorú sa vzťahuje navrhované nadobudnutie, dospieť aj s prihliadnutím na jediné z týchto kritérií.

188    Uvedený výklad je napokon podporený bodmi 11.3, 12.3, 14.2, 14.4 a 14.7 spoločných usmernení, podľa ktorých príslušný orgán musí nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím na základe určitých skutočností týkajúcich sa iba jedného z kritérií uvedených v článku 23 ods. 1 smernice 2013/36.

189    V tomto prípade teda ECB tým, že nesúhlasila s navrhovaným nadobudnutím vzhľadom na kritériá finančného zdravia a plnenia prudenciálnych požiadaviek, pričom nepreskúmala ostatné kritériá uvedené v článku 23 ods. 1 smernice 2013/36, neporušila odseky 1 a 2 uvedeného článku 23.

190    V druhom rade, aj keby navrhované nadobudnutie malo za následok zlepšenie situácie žalobkyne v oblasti vlastných zdrojov a nemalo okamžitý negatívny účinok na plnenie prudenciálnych požiadaviek, ktoré sa uplatňujú na samotnú cieľovú banku v oblasti platobnej schopnosti a likvidity, napriek tomu platí jednak to, že navrhovaní nadobúdatelia neboli schopní udržať v dohľadnej budúcnosti zdravú finančnú štruktúru cieľovej banky a novej skupiny, a jednak to, že existovali vážne pochybnosti o schopnosti cieľovej banky a novej skupiny plniť prudenciálne požiadavky.

191    Skutočnosti, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o kritérium finančného zdravia a kritérium plnenia prudenciálnych požiadaviek, predstavovali preto dostatočné dôvody nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím.

192    Tretí žalobný dôvod treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

5.      O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

193    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu proporcionality. Uvedené rozhodnutie neobsahuje žiadne preskúmanie proporcionality. Prístup, ktorý by predstavoval menší zásah a umožňoval by dosiahnuť cieľ, ktorým je zaručenie plného rešpektovania prudenciálnych požiadaviek, by spočíval v povolení navrhovaného nadobudnutia a v následnom prijatí vhodných opatrení dohľadu. Takýto prístup by obmedzoval údajné neplnenie prudenciálnych požiadaviek.

194    ECB popiera túto argumentáciu.

195    Zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a neprekračovali hranice toho, čo je na ich dosiahnutie potrebné, pričom ak sa ponúka výber medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu opatreniu a spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k cieľom (rozsudky z 22. januára 2013, Sky Österreich, C‑283/11, EU:C:2013:28, bod 50, a zo 6. septembra 2017, Slovensko a Maďarsko/Rada, C‑643/15 a C‑647/15, EU:C:2017:631, bod 206).

196    Posúdenie proporcionality opatrenia sa musí zosúladiť s rešpektovaním voľnej úvahy prípadne priznanej inštitúciám Únie počas jeho prijatia (pozri rozsudok z 8. mája 2019, Landeskreditbank Baden‑Württemberg/ECB, C‑450/17 P, EU:C:2019:372, bod 53 a citovanú judikatúru).

197    Žalobkyňa sa domnieva, že by bolo lepšie, aby ECB súhlasila s navrhovaným nadobudnutím a v nadväznosti na toto nadobudnutie prijala vhodné opatrenia dohľadu.

198    Žalobkyňa však nijako nespresňuje povahu opatrení dohľadu, ktoré by boli vhodné na nápravu nedostatkov, ktoré zdôraznila ECB pokiaľ ide o finančné zdravie navrhovaných nadobúdateľov a schopnosť cieľovej banky plniť a pokračovať v plnení prudenciálnych požiadaviek, aby bolo zaručené zdravé a obozretné riadenie cieľovej banky. Všeobecný súd navyše konštatuje, že z dokumentov nachádzajúcich sa v spise práve vyplýva, že žalobkyňa už neplnila uplatniteľné prudenciálne požiadavky.

199    Zo spisu preto nevyplýva, že existovali vhodné opatrenia, ktoré by boli menej obmedzujúce ako napadnuté rozhodnutie a mohli zabezpečiť cieľ uvedený v článku 23 ods. 1 smernice 2013/36, teda zaručiť zdravé a obozretné riadenie cieľovej banky.

200    Za týchto okolností žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu proporcionality, keďže, ako bolo uvedené v bode 191 vyššie, existovali dostatočné dôvody nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím a tiež vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponovala ECB.

201    Štvrtý žalobný dôvod treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

6.      O piatom žalobnom dôvode založenom na nezohľadnení diskrečnej povahy rozhodnutia prijatého podľa článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1024/2013

202    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje diskrečnú povahu rozhodnutia o nesúhlase s nadobudnutím. ECB predpokladala, že je povinná nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím, keď nie sú splnené „niektoré“ kritériá uvedené v článku 23 ods. 1 smernice 2013/36 tým, že tieto kritéria vykladala ako požiadavky, a nie v rámci celkového posúdenia. Žalobkyňa bola zbavená nestranného výkonu diskrečnej právomoci príslušného orgánu, na ktorý mala právo podľa článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

203    ECB, ktorú podporuje Komisia, popiera argumentáciu žalobkyne.

204    Ako teda bolo uvedené v bode 185 vyššie, príslušný orgán môže nesúhlasiť s navrhovaným nadobudnutím, ak na to existujú dostatočné dôvody na základe jedného alebo viacerých kritérií uvedených v článku 23 ods. 1 smernice 2013/36.

205    Ako bolo uvedené v bode 144 vyššie, ECB disponuje širokou mierou voľnej úvahy, keď prijíma tak, ako v tomto prípade, akt týkajúci sa dohľadu nad úverovou inštitúciou.

206    Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že ECB sa domnievala, že nemá širokú mieru voľnej úvahy.

207    Predovšetkým, ak sa ECB v bodoch 2.4 a 2.5 napadnutého rozhodnutia domnievala, že ani kritérium finančného zdravia, ani kritérium plnenia prudenciálnych požiadaviek neboli splnené, neznamená to, že sa domnievala, že nemá širokú mieru voľnej úvahy pri posúdení splnenia každého z týchto kritérií.

208    Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že žalobkyňa bola zbavená nestranného výkonu diskrečnej právomoci príslušného orgánu, podľa článku 41 Charty má každý právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.

209    V tejto súvislosti žalobkyňa neuvádza v rámci piateho žalobného dôvodu žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla preukazovať, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté nedostatkom nestrannosti.

210    Žalobkyňa preto nemôže dôvodne tvrdiť, že ECB nerešpektovala širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponovala pri prijímaní napadnutého rozhodnutia, ani že tým nerešpektovala právo na dobrú správu vecí verejných zaručené článkom 41 Charty.

211    Piaty žalobný dôvod musí byť teda zamietnutý ako nedôvodný.

7.      O siedmom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty

212    Žalobkyňa tvrdí, že ECB neformuluje jasné kritérium o type konsolidácie, ktorú povoľuje v bankovom sektore. Nedefinuje presné podmienky, ktoré treba splniť so zreteľom na jej výklad kritérií finančného zdravia a plnenia prudenciálnych požiadaviek. Tieto podmienky nemôžu znamenať, že z prostriedkov navrhovaného nadobúdateľa možno vyberať neobmedzené sumy na uspokojenie potenciálnych potrieb financovania cieľovej banky alebo že pretrvávajúce medzery v právnej úprave bránia nadobudnutiu aj v prípade, ak má významné pozitívne účinky. ECB mala informovať žalobkyňu o svojich očakávaniach týkajúcich sa napríklad sumy prostriedkov, ktoré sú nevyhnutné na splnenie podmienky finančného zdravia.

213    ECB popiera túto argumentáciu.

214    Zásada právnej istoty predovšetkým vyžaduje, aby právna úprava bola jasná a presná a aby jej účinky boli predvídateľné, najmä pokiaľ môže mať nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov a podniky [pozri rozsudok z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Kvóta na rybolov stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17, EU:C:2019:332, bod 111 a citovanú judikatúru].

215    Právo požadovať ochranu legitímnej dôvery, ktoré je dôsledkom zásady právnej istoty, sa vzťahuje na každého jednotlivca nachádzajúceho sa v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Únie u neho vyvolal odôvodnené očakávania. Uisteniami schopnými vyvolať uvedené očakávania sú bez ohľadu na formu, akou boli oznámené, informácie, ktoré sú presné, zhodujú sa, neviažu sa na splnenie žiadnej podmienky a pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Naopak, nikto sa nemôže odvolávať na porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán [rozsudok z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Kvóta na rybolov stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17, EU:C:2019:332, bod 112].

216    V tomto prípade sa napadnuté rozhodnutie zakladá na kritériách finančného zdravia a plnenia prudenciálnych požiadaviek upravených smernicou 2013/36 tak, ako bola prebratá do lotyšského práva, a vysvetlených v spoločných usmerneniach.

217    Tieto kritériá treba považovať za jasné, presné a predvídateľné v zmysle judikatúry uvedenej v bode 214 vyššie.

218    Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, a ako už bolo uvedené v bode 154 vyššie, ECB vo svojej analýze kritéria finančného zdravia nevyžadovala, aby mohli byť z prostriedkov navrhovaných nadobúdateľov vyberané „neobmedzené sumy“ na uspokojenie potenciálnych potrieb financovania cieľovej banky. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 130 vyššie, ECB vysvetlila dôvody, pre ktoré napriek pozitívnym účinkom navrhovaného nadobudnutia na podiel vlastných zdrojov žalobkyne nebolo splnené kritérium plnenia prudenciálnych požiadaviek. ECB navyše nie je pred prijatím rozhodnutia týkajúceho sa nadobudnutia kvalifikovanej účasti povinná informovať navrhovaného nadobúdateľa o sume prostriedkov, ktoré sú nevyhnutné na to, aby povolila uvedené nadobudnutie so zreteľom na kritérium finančného zdravia.

219    Pokiaľ ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, stačí uviesť, ako to tvrdí ECB, že žalobkyňa neuvádza, že ECB jej poskytla uistenia, ktoré u nej mohli vyvolať dôvodné očakávania.

220    V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 215 vyššie preto žalobkyňa nemôže dôvodne tvrdiť, že ECB porušila zásadu ochrany legitímnej dôvery.

221    Siedmy žalobný dôvod treba teda zamietnuť ako nedôvodný.

8.      O ôsmom žalobnom dôvode založenom na neuznaní zodpovednosti ECB a KFKT

222    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože ECB nezohľadnila svoju vlastnú zodpovednosť a zodpovednosť KFKT za stratu dôvery v regulačný proces a dôsledky, ktoré to malo na jej financovanie a financovanie novej skupiny.

223    Žalobkyňa sa domnieva, že vážne obavy z korupcie viedli k strate dôvery v proces dohľadu v Lotyšsku a v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (JMD). Tieto obavy súviseli s pokusmi A získať úplatky od žalobkyne a od navrhovaných nepriamych nadobúdateľov, ako aj s nespravodlivým regulačným zaobchádzaním spojeným s týmito pokusmi. CR oznamoval tieto skutky korupcie už od roku 2017 orgánom Spojeného kráľovstva a neskôr lotyšským orgánom. Žalobkyňa tiež spomína rozhodcovské konanie uvedené v bode 5 vyššie. Externí pozorovatelia [vrátane Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Komisie] sa zhodli na tom, že uznávajú, že bankový dohľad v Lotyšsku je vzhľadom na rozšírené korupčné praktiky narušený. Tvrdenia týkajúce sa A boli potvrdené podobnými pochybenimi, ktoré oznámili iné osoby. Pokiaľ ide o spor medzi ECB a Lotyšskou republikou, ako aj medzi A a Lotyšskou republikou, ktorý bol predložený Súdnemu dvoru, treba predpokladať, že ECB teraz získala dôkazné prostriedky týkajúce sa neprijateľného správania A vo funkcii. Vytýkané konania pripisované A sú dostatočne závažné na to, aby bol uvoľnený zo svojej funkcie dokonca aj pred právoplatným odsúdením v trestnom konaní.

224    Žalobkyňa tvrdí, že aj keď ECB bráni svoju nezávislosť proti každému zásahu lotyšských orgánov, neplní svoju úlohu dbať na to, aby JMD nebol narušený korupciou, hoci táto úloha je o to zásadnejšia, že ECB a jej úradníci požívajú osobitnú ochranu a výsady vo vzťahu k príslušným vnútroštátnym represívnym orgánom. ECB je povinná vykonať vyšetrovanie v prípade korupcie alebo inej formy potenciálneho neprijateľného správania vo funkcii.

225    Žalobkyňa sa domnieva, že ona samotná a navrhovaní nepriami nadobúdatelia sú vystavení prísnemu regulačnému zaobchádzaniu za to, že oznámila problémy korupcie a vyžadovala proaktívny prístup. Vyplýva to z výhrady, ktorú formulovala ECB voči tomu, že záväzok CR financovať žalobkyňu bol sprevádzaný požiadavkou, aby regulačný proces nebol narušený korupciou.

226    Žalobkyňa sa domnieva, že prístup ECB, ktorá vyžaduje dodatočné investície v jej prospech, ale odrádza od každej investície nepriateľským postojom a tým, že odmieta uznať oprávnenosť žiadostí o rešpektovanie právneho štátu, nie je prístupom nestranného správneho orgánu. Tento prístup porušuje zásadu nemo auditur propriam turpitudinem allegans, článok 23 smernice 2013/36 a článok 41 Charty.

227    ECB popiera argumentáciu žalobkyne.

228    Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie tým, že neuznáva zodpovednosť ECB a KFKT za stratu dôvery v regulačný proces, porušuje zásadu nemo auditur propriam turpitudinem allegans, článok 23 smernice 2013/36 a článok 41 Charty.

229    V prvom rade, pokiaľ ide o povahu dotknutých skutkov korupcie, treba spresniť, že tvrdenie, že bankový dohľad je v Lotyšsku narušený „rozšírenými“ korupčnými praktikami, nie je doplnené podrobnosťami umožňujúcimi posúdiť ich rozsah.

230    Treba tiež uviesť, že jednak vyšetrovanie, ktoré viedlo k obvineniu A, sa netýka žalobkyne, ale tretej lotyšskej banky a jednak, pokiaľ ide o skutky korupcie, ktoré oznámil CR, žalobkyňa uvádza bez ďalších podrobností, že vyšetrovanie prebieha.

231    V druhom rade podľa zásady nemo auditur propriam turpitudinem allegans sa nikto nemôže dovolávať svojej vlastnej nepoctivosti.

232    Na to, aby sa bolo možné odvolávať na zásadu nemo auditur propriam turpitudinem allegans treba, aby bolo preukázané nesprávne správanie, ktoré možno pripísať ECB (pozri analogicky rozsudok z 20. januára 2021, ABLV Bank/CRU, T‑758/18, EU:T:2021:28, bod 170).

233    Aj keď sa žalobkyňa domnieva, že ECB bola povinná vyšetriť skutky korupcie, ktoré oznámil CR, ECB oprávnene tvrdí, že nemá právomoc, aby sama vyšetrila takéto skutky a že v tejto súvislosti spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

234    Ani okolnosť, že ECB zodpovedá za zabezpečenie efektívneho a konzistentného fungovania JMD, ani okolnosť, že úradníci ECB požívajú výsady a imunity vo vzťahu k príslušným vnútroštátnym orgánom v trestnoprávnej oblasti, nedávajú ECB právomoc vyšetrovať korupciu, ktorej sa mal dopustiť guvernér vnútroštátnej centrálnej banky.

235    V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že súdna imunita upravená v článku 11 písm. a) protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie sa neuplatňuje, ak sa voči osobe požívajúcej túto imunitu vedie trestné konanie za činnosti, ktoré neboli vykonané v rámci úloh, ktoré vykonáva v mene inštitúcie Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2021, LR Ģenerālprokuratūra, C‑3/20, EU:C:2021:969, bod 97). Súdny dvor spresnil, že skutky korupcie podľa predpokladu vybočujú z rámca úloh úradníka alebo iného zamestnanca Únie, ako aj úloh guvernéra centrálnej banky členského štátu zasadajúceho v orgáne ECB (rozsudok z 30. novembra 2021, LR Ģenerālprokuratūra, C‑3/20, EU:C:2021:969, bod 67).

236    Navyše, aj keby sa ECB dopustila pochybenia tým, že nevyšetrila skutky korupcie, ktoré oznámil CR alebo vyjadrenia, ktoré urobil A voči žalobkyni, nie je preukázané, že toto pochybenie mohlo spôsobiť protiprávnosť napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa nerozhoduje o vhodnosti vedenia takého vyšetrovania, ale o žiadosti o nadobudnutie kvalifikovanej účasti.

237    Žalobkyňa preto nemôže dôvodne navrhovať zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že ECB nevyšetrila skutky korupcie, ktoré oznámil CR.

238    V treťom rade, pokiaľ ide o údajné nespravodlivé regulačné zaobchádzanie spojené so skutkami korupcie, ktoré oznamuje žalobkyňa, žalobkyňa presne nevysvetľuje, ktoré správne akty sú podľa nej protiprávne, a v každom prípade ani to, ako protiprávnosť týchto aktov, aj keby bola preukázaná, môže spôsobiť protiprávnosť samotného napadnutého rozhodnutia.

239    Hoci žalobkyňa v rámci druhého žalobného dôvodu uviedla, že napadla celkovú kapitálovú primeranosť SREP stanovenú na rok 2019, táto okolnosť nespochybňuje úvahu, že celkový podiel vlastných zdrojov novej skupiny, očakávaný na konci roku 2019, dosahoval iba 12,91 %, teda úroveň nižšiu ako EGC, ktorú musela dodržať žalobkyňa na rok 2018, ako bolo uvedené v bode 116 vyššie.

240    V štvrtom a poslednom rade, napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté z dôvodu, že žalobkyňa oznámila skutky korupcie alebo žiadala vyšetrenie týchto skutkov.

241    Predovšetkým, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, ako bolo uvedené v bode 165 vyššie, ECB nevytýkala CR, že požadoval ukončenie údajného svojvoľného a diskriminačného regulačného zaobchádzania.

242    Žalobkyňa preto nemôže dôvodne tvrdiť, že neuznaním zodpovednosti ECB a KFKT napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu nemo auditur propriam turpitudinem allegans, článok 23 smernice 2013/36 a článok 41 Charty.

243    Ôsmy žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

244    Zo všetkého, čo bolo uvedené, vyplýva, že žalobu treba zamietnuť.

V.      O trovách

245    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania, ktoré vznikli ECB, v súlade s jej návrhmi.

246    Komisia znáša svoje vlastné trovy konania podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      PNB Banka AS znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska centrálna banka (ECB).

3.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Gervasoni Madise Nihoul

Frendo       Martín y Pérez de Nanclares

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. decembra 2022.

Podpisy

*      Jazyk konania: angličtina.