Language of document : ECLI:EU:T:2021:601

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)

z 22. septembra 2021 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie chic ÁGUA ALCALINA 9,5 PH – Staršia slovná ochranná známka Európskej únie CHIC BARCELONA – Relatívny dôvod zamietnutia – Neexistencia pravdepodobnosti zámeny – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“

Vo veci T‑195/20,

Sociedade da Água de Monchique, SA, so sídlom v Caldas de Monchique (Portugalsko), v zastúpení: M. Osório de Castro, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, I. Ribeiro da Cunha a J. Crespo Carrillo, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO:

Pere Ventura Vendrell, bydliskom v Sant Sadurni d’Anoia (Španielsko),

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 20. januára 2020 (vec R 2524/2018‑4), týkajúcemu sa námietkového konania medzi pánom Venturom Vendrellom a spoločnosťou Sociedade da Água de Monchique,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),

v zložení: predsedníčka komory V. Tomljenović (spravodajkyňa), sudcovia F. Schalin a P. Škvařilová‑Pelzl,

tajomník: A. Juhász‑Tóth, referentka,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 6. apríla 2020,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 25. septembra 2020,

po pojednávaní z 15. marca 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa, Sociedade Água de Monchique, SA, podala 25. júla 2017 na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), v znení zmien [nahradeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

2        Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto obrazového označenia:

Image not found

3        Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 32 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „nealkoholické nápoje; fľašková pitná voda; minerálne vody (neliečivé); minerálne vody (nápoje)“.

4        Prihláška ochrannej známky bola zverejnená 19. októbra 2017 vo Vestníku ochranných známok Európskej únie č. 2017/199.

5        Dňa 17. januára 2018 vzniesol pán Pere Ventura Vendrell na základe článku 46 nariadenia 2017/1001 námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky a služby uvedené v bode 3 vyššie.

6        Námietka sa zakladala najmä na staršej slovnej ochrannej známke Európskej únie CHIC BARCELONA zapísanej 1. novembra 2017 pod číslom 16980195 pre výrobky patriace do triedy 33 a zodpovedajúce tomuto opisu: „alkoholické nápoje (s výnimkou piva); víno; šumivé vína; likéry; liehoviny; brandy, vínovica“.

7        Na podporu námietky bol uvedený dôvod stanovený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001].

8        Rozhodnutím z 29. októbra 2018 námietkové oddelenie vyhovelo námietke v rozsahu, v akom sa týkala „nealkoholických nápojov“ patriacich do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka. V tejto súvislosti najmä uviedlo, že „nealkoholické nápoje“ patriace do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sú mierne podobné „alkoholickým nápojom (s výnimkou piva)“ patriacich do triedy 33, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka. Pokiaľ ide o tieto výrobky, existuje teda pravdepodobnosť zámeny.

9        Naopak, zamietlo námietku pre neexistenciu pravdepodobnosti zámeny v rozsahu, v akom bola vznesená proti výrobkom „fľašková pitná voda; minerálne vody (neliečivé); minerálne vody (nápoje)“ patriace do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka. V tejto súvislosti námietkové oddelenie v podstate okrem iného konštatovalo, že tieto výrobky sú odlišné od výrobkov patriacich do triedy 33, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka. Ide o výrobky, ktoré majú odlišnú povahu, účel a použitie. Okrem toho sa tieto výrobky konzumujú pri rôznych príležitostiach, zodpovedajú odlišným cenovým segmentom a nemajú rovnaký obchodný pôvod.

10      Dňa 19. decembra 2018 podal pán Ventura Vendrell proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na EUIPO na základe článkov 66 až 71 nariadenia 2017/1001 s návrhom, aby toto rozhodnutie bolo zrušené v rozsahu, v akom bola jeho námietka zamietnutá. Na podporu svojho odvolania pán Ventura Vendrell poukazoval najmä na existenciu podobnosti medzi výrobkami „fľašková pitná voda; minerálne vody (neliečivé); minerálne vody (nápoje)“ patriace do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a výrobkami patriacimi do triedy 33, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka. Zastával preto názor, že by sa malo dospieť aj k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny v prípade výrobkov, pre ktoré námietkové oddelenie zamietlo námietku.

11      Rozhodnutím z 20. januára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát EUIPO vyhovel odvolaniu v celom jeho rozsahu. V podstate po prvé konštatoval, že medzi výrobkami „fľašková pitná voda; minerálne vody (neliečivé); minerálne vody (nápoje)“ patriacimi do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a „alkoholické nápoje“ patriacimi do triedy 33, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, existuje nízky stupeň podobnosti. Po druhé odvolací senát usúdil, že kolidujúce ochranné známky vykazujú vysoký stupeň vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti. Na základe týchto dvoch konštatovaní odvolací senát dospel k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia 2017/1001, ktorá je podľa neho v prejednávanej veci uplatniteľná.

 Návrhy účastníkov konania

12      Žalobkyňa v nadväznosti na čiastočne späťvzatie žaloby na pojednávaní navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

13      EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhlásil žalobu za prípustnú,

–        uložil účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu, v akom im prislúchajú.

 Právny stav

 O prvom bode návrhov EUIPO

14      Prvý bod návrhov EUIPO („vyhlásiť žalobu za prípustnú“) si vyžaduje tieto pripomienky.

15      Podľa ustálenej judikatúry EUIPO nemôže byť povinný systematicky brániť každé napadnuté rozhodnutie odvolacieho senátu alebo povinne navrhovať zamietnutie akejkoľvek žaloby podanej proti takémuto rozhodnutiu [pozri rozsudok zo 7. mája 2019, mobile.de/EUIPO (Zobrazenie auta v textovej bubline), T‑629/18, EU:T:2019:292, bod 18 a citovanú judikatúru]. Tiež podľa ustálenej judikatúry nič nebráni tomu, aby sa EUIPO priklonil k návrhu žalobcu, alebo vec iba ponechal na rozhodnutie Všeobecnému súdu, pričom predloží svoju argumentáciu, ktorú považuje za potrebné Všeobecnému súdu objasniť. Nemôže však podávať návrhy požadujúce zrušenie alebo zmenu rozhodnutia odvolacieho senátu v bode, ktorý nebol uvedený v žalobe, či uvádzať dôvody, ktoré neobsahovala žaloba [pozri rozsudok z 29. apríla 2020, Lidl Stiftung/EUIPO – Plásticos Hidrosolubles (green cycles), T‑78/19, neuverejnený, EU:T:2020:166, bod 47 a citovanú judikatúru].

16      V prejednávanej veci je prvý bod návrhov EUIPO prípustný v rozsahu, v akom tento bod a tvrdenia predložené na ich podporu nejdú nad rámec návrhov a žalobných dôvodov predložených žalobkyňou.

17      Okrem toho je nesporné, ako vyplýva zo spoločného výkladu tvrdení uvedených žalobkyňou v jej žalobe a odpovedí EUIPO v tejto súvislosti, že účastníci konania sa zhodujú v niektorých bodoch týkajúcich sa veci samej (pozri body 37 a 38 nižšie). Uvedené spoločné body účastníkov konania môžu navyše viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (pozri bod 79 nižšie). Bez ohľadu na tieto skutočnosti sa však žaloba nestala bezpredmetnou. Napadnuté rozhodnutie totiž na základe skutočností uvedených v spise nebolo ani zmenené, ani zrušené odvolacím senátom. EUIPO nemá právomoc tak urobiť, ani právomoc dávať v tomto zmysle pokyny odvolacím senátom, ktorých nezávislosť je zakotvená v článku 166 ods. 7 nariadenia 2017/1001. Všeobecný súd preto nie je zbavený povinnosti preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na žalobné dôvody uvedené v návrhu na začatie konania a naďalej je nutné rozhodnúť o veci samej.

 O veci samej

18      Na úvod treba uviesť, že vzhľadom na dátum podania predmetnej prihlášky, čiže 25. júla 2017, ktorý je rozhodujúci na účely určenia uplatniteľného hmotného práva, sa na skutkový stav prejednávanej veci vzťahujú hmotnoprávne ustanovenia nariadenia č. 207/2009 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. mája 2014, Bimbo/ÚHVT, C‑591/12 P, EU:C:2014:305, bod 12, a z 18. júna 2020, Primart/EUIPO, C‑702/18 P, EU:C:2020:489, bod 2 a citovanú judikatúru).

19      Vzhľadom na to, že príslušné hmotnoprávne ustanovenia uplatniteľné v prejednávanej veci sa zhodujú, pokiaľ ide o ich znenie vyplývajúce jednak z nariadenia č. 207/2009 a jednak z nariadenia 2017/1001, skutočnosť, že účastníci konania odkazovali na ustanovenia tohto posledného uvedeného nariadenia, nemá na účely tohto konania nijaký vplyv a ich tvrdenia treba vykladať tak, že sa zakladajú na príslušných ustanoveniach nariadenia č. 207/2009 [rozsudok z 5. októbra 2020, nanoPET Pharma/EUIPO – Miltenyi Biotec (viscover), T‑264/19, neuverejnený, EU:T:2020:470, bod 23].

20      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

21      Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 na základe námietky majiteľa staršej ochrannej známky nebude prihlasovaná ochranná známka zapísaná, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so staršou ochrannou známkou a pre zhodnosť alebo podobnosť výrobkov alebo služieb, ktoré tieto ochranné známky označujú, existuje pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní verejnosťou na území, na ktorom je staršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.

22      Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť, že sa verejnosť môže domnievať, že dotknuté výrobky alebo služby pochádzajú od toho istého podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené, predstavuje pravdepodobnosť zámeny. Podľa tejto istej judikatúry sa pravdepodobnosť zámeny má posudzovať z celkového hľadiska podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma označenia a dotknuté výrobky alebo služby s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, najmä na vzájomnú súvislosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených výrobkov alebo služieb [pozri rozsudok z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚVHT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, EU:T:2003:199, body 30 až 33 a citovanú judikatúru].

23      V prípade, ak je staršia ochranná známka chránená na celom území Európskej únie, treba zohľadniť vnímanie kolidujúcich ochranných známok spotrebiteľom dotknutých výrobkov alebo služieb na tomto území. Treba však pripomenúť, že na zamietnutie zápisu ochrannej známky Európskej únie postačuje, že relatívny dôvod zamietnutia v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 existuje v časti Únie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2006, Mast‑Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámcom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, EU:T:2006:397, bod 76 a citovanú judikatúru].

24      Na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 pravdepodobnosť zámeny predpokladá súčasne zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok a zhodnosť alebo podobnosť výrobkov alebo služieb, ktoré označujú. Ide o kumulatívne podmienky [pozri rozsudok z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T‑316/07, EU:T:2009:14, bod 42 a citovanú judikatúru].

 O výrobkoch, ktoré sú predmetom žaloby

25      V prvom rade treba zdôrazniť, že „nealkoholické nápoje“ patriace do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka (pozri bod 3 vyššie), nie sú predmetom žaloby. Tieto výrobky neboli ani predmetom odvolania v rámci konania pred odvolacím senátom. Ide o taký prípad, pretože po prvé, pokiaľ ide o tieto výrobky, námietkové oddelenie vyhovelo námietke pána Pereho Venturiho Vendrella, takže v súlade s článkom 67 nariadenia 2017/1001, uplatniteľným ku dňu podania jeho odvolania na odvolací senát, a to 19. decembra 2018 (pozri bod 10 vyššie), sa toto odvolanie nevzťahovalo na tieto výrobky. Podľa článku 67 nariadenia 2017/1001 možno na odvolací senát v podstate podať odvolanie proti rozhodnutiu prijatému na nižšom stupni len v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zamietlo žiadosť alebo návrh. Po druhé samotná žalobkyňa nepodala na odvolací senát odvolanie, či už hlavné alebo vzájomné, na základe ktorého by mohla rozšíriť rozsah žaloby nad rámec všetkých výrobkov, ktoré už boli predmetom konania pred odvolacím senátom z dôvodu podania odvolania pánom Venturom Vendrellom. Okrem toho treba konštatovať, že rozhodnutie námietkového oddelenia nadobudlo právoplatnosť v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týkalo „nealkoholických nápojov“ patriacich do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka (pozri bod 3 vyššie).

26      V druhom rade treba konštatovať, že keď odvolací senát odkázal na výrobky patriace do triedy 33, ktoré mali byť porovnané s výrobkami patriacimi do triedy 32, mal ma mysli všetky nápoje uvedené v bode 6 vyššie a nielen „alkoholické nápoje (s výnimkou piva)“.

27      Ako totiž vyplýva zo spisu EUIPO, ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO vo svojom odvolaní z 19. decembra 2018 uviedol nielen „alkoholické nápoje (s výnimkou piva)“, ale trval na tom, aby sa pristúpilo k porovnaniu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, najmä s vínami. Túto skutočnosť odvolací senát uviedol v bode 7 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho odvolací senát v bode 23 napadnutého rozhodnutia uviedol, že zastáva názor, že „na účely výrazu ‚alkoholické nápoje (s výnimkou piva)‘ staršia ochranná známka chráni nielen výrobky s vysokým obsahom alkoholu, ale aj výrobky s nízkym obsahom alkoholu, ako je sangria, jablčný mušt alebo zmesi a kombinácie alkoholických a nealkoholických nápojov, ako napríklad vermút so sódou, whisky s kolou alebo pastis s vodou“.

28      Výrobky pomenované ako „liehoviny; brandy, vínovica“, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, sú výrobky s vysokým obsahom alkoholu, zatiaľ čo výrobky pomenované ako „víno; šumivé vína; likéry“ sú výrobky s nízkym obsahom alkoholu. Základom napadnutého rozhodnutia bolo teda konštatovanie, že „alkoholické nápoje (s výnimkou piva)“ patria do širšej kategórie okruhu výrobkov, medzi ktoré musia byť tiež a nevyhnutne zahrnuté výrobky nazývané „víno; šumivé vína; likéry; liehoviny; brandy, vínovica“.

29      Takto to okrem iného chápe aj žalobkyňa, ako vyplýva z bodov 23 a 25 žaloby.

30      Treba tiež dodať, že z jasného a jednoznačného znenia triedy 33 vyplýva, že táto trieda zahŕňa všetky alkoholické nápoje s jedinou výnimkou pív [rozsudok z 18. júna 2008, Coca‑Cola/ÚHVT – San Polo (MEZZOPANE), T‑175/06, EU:T:2008:212, bod 74].

31      V záujme objasnenia je preto potrebné uviesť, že výrobkami, ktoré sú predmetom žaloby v prejednávanej veci, sú jednak nápoje pomenované ako „fľašková pitná voda; minerálne vody (neliečivé); minerálne vody (nápoje)“ patriace do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a jednak všetky výrobky patriace do triedy 33, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, ako sú uvedené v bode 6 vyššie (ďalej len spoločne „dotknuté výrobky“).

 O príslušnej skupine verejnosti a jej miere pozornosti

32      Podľa judikatúry je v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny potrebné vziať do úvahy riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného priemerného spotrebiteľa kategórie predmetných výrobkov. Rovnako treba zohľadniť skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa líši v závislosti od kategórie dotknutých výrobkov alebo služieb [pozri rozsudok z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, EU:T:2007:46, bod 42 a citovanú judikatúru].

33      V bode 17 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že výrobky patriace do triedy 33, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, sú určené širokej verejnosti. Táto verejnosť je riadne informovaná a primerane pozorná a obozretná. Z bodu 18 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa odvolacieho senátu sú aj výrobky patriace do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, určené širokej verejnosti. Pokiaľ ide o tieto výrobky, široká verejnosť pri ich spotrebe a nákupe preukazuje mieru pozornosti, ktorá je maximálne priemerná a obvykle nízka. Napokon z bodov 31 a 43 napadnutého rozhodnutia implicitne vyplýva, že príslušnou skupinou verejnosti je španielsky hovoriaca verejnosť a že relevantným územím je územie Únie.

34      Tieto posúdenia odvolacieho senátu, ktoré navyše žalobkyňa nespochybňuje, treba potvrdiť.

 O porovnaní výrobkov

35      V bode 29 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že „napadnuté výrobky, ktoré sú predmetom odvolania“, teda „fľašková pitná voda; minerálne vody (neliečivé); minerálne vody (nápoje)“ patriace do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, vykazujú nízky stupeň podobnosti s „alkoholickými nápojmi (s výnimkou piva)“ označenými staršou ochrannou známkou a patriacimi do triedy 33, pričom treba pripomenúť, že táto kategória výrobkov zahŕňa najmä výrobky pomenované ako „víno; šumivé vína; likéry; liehoviny; brandy, vínovica“, na ktoré sa vzťahuje tá istá ochranná známka (pozri body 26 až 31 vyššie).

36      Odvolací senát skôr, ako dospel k záveru vyjadrenému v bode 29 napadnutého rozhodnutia, potvrdil, že nápoje pomenované ako „fľašková pitná voda; minerálne vody (neliečivé); minerálne vody (nápoje)“ a niektoré výrobky, na ktorých sa námietka zakladala, a to „alkoholické nápoje (s výnimkou piva)“, sú tekutiny určené na ľudskú spotrebu. Z tohto dôvodu majú všetky rovnakú povahu (pozri bod 22 napadnutého rozhodnutia). Ďalej podľa odvolacieho senátu niektoré z výrobkov, na ktoré sa vzťahuje výraz „alkoholické nápoje (s výnimkou piva)“, sú teda sčasti výrobkami, ktoré slúžia najmä na uhasenie smädu, a do určitej miery si tak konkurujú (pozri bod 23 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho podľa odvolacieho senátu skutočnosť, že dotknuté výrobky sú alkoholické alebo nealkoholické, aj keď je relevantná, nemožno považovať za rozhodujúcu na určenie toho, či vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti môžu mať dotknuté výrobky rovnaký alebo súvisiaci obchodný pôvod (pozri bod 25 napadnutého rozhodnutia). Je nesporné, že alkoholické nápoje označené staršou ochrannou známkou sa vo všeobecnosti konzumujú na osobitných príležitostiach a na spoločenských alebo rodinných stretnutiach, zatiaľ čo minerálna voda a fľašková voda je pre veľké množstvo osôb výrobkom bežnej spotreby. Táto okolnosť však neznamená, že medzi dotknutými výrobkami neexistuje nijaký „druh podobnosti“ (pozri bod 26 napadnutého rozhodnutia). Napokon podľa odvolacieho senátu aj keď priemerný spotrebiteľ zvlášť odlišuje medzi vodou a alkoholickými nápojmi (vrátane tých s nízkym obsahom alkoholu), Všeobecný súd už rozhodol, že tieto rozdiely nepostačovali na vylúčenie existencie nízkeho stupňa podobnosti medzi alkoholickými nápojmi a minerálnymi vodami a fľaškovou pitnou vodou. Odvolací súd v tejto súvislosti odkázal na bod 46 rozsudku z 9. marca 2005, Osotspa/ÚHVT – Distribution & Marketing (Hai) (T‑33/03, EU:T:2005:89), a na body 31 a 32 rozsudku z 5. októbra 2011, Cooperativa Vitivinícola Arousana/ÚHVT – Sotelo Ares (ROSALIA DE CASTRO) (T‑421/10, neuverejnený, EU:T:2011:565) (pozri bod 27 napadnutého rozhodnutia).

37      Žalobkyňa sa domnieva, že tieto úvahy odvolacieho senátu sú nesprávne. Poznamenáva, že povaha výrobkov, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, na jednej strane a povaha alkoholických nápojov, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, na druhej strane sa líši z dôvodu prítomnosti alebo neprítomnosti alkoholu v ich zložení, ako aj pokiaľ ide o ich základné zložky, spôsob ich výroby, farbu, vôňu a chuť. Na rozdiel od stanoviska odvolacieho senátu tieto otázky podľa žalobkyne prevažujú u príslušného spotrebiteľa nad prípadnými spoločnými účelmi a spôsobmi použitia. Pokiaľ ide o účel a používanie vôd a nealkoholických nápojov, podľa žalobkyne konzumácia alkoholických nápojov, aj keď s nízkym obsahom alkoholu, nevylučuje konzumáciu nealkoholických nápojov (vody) a opačne, ale konzumácia jedného z týchto nápojov nevyhnutne neznamená konzumáciu druhého. Okrem toho alkoholické nápoje, aj tie s nízkym obsahom alkoholu, sú vo všeobecnosti určené na ochutnávku, a nie na uhasenie smädu, a už vôbec nie na ochranu ľudského zdravia, zatiaľ čo nealkoholické nápoje, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sú vo všeobecnosti, či dokonca výlučne v prípade minerálnych vôd a sýtených vôd určené na uhasenie smädu a ochranu ľudského zdravia. Spotrebiteľ totiž čoraz viac konzumuje vodu nielen preto, že je smädný, ale aj pod vplyvom hesla „v zdravom tele zdravý duch“. Napokon žalobkyňa zastáva názor, že dotknuté výrobky nemajú ani doplňujúci charakter, ani konkurenčný charakter.

38      EUIPO súhlasí s názorom žalobkyne a domnieva sa, že dotknuté výrobky sú rozdielne. V tejto súvislosti EUIPO pripúšťa, že Všeobecný súd sa v bodoch 31 a 32 svojho rozsudku z 5. októbra 2011, ROSALIA DE CASTRO (T‑421/10, neuverejnený, EU:T:2011:565), usúdil, že existuje nízky stupeň podobnosti medzi alkoholickými nápojmi a minerálnymi vodami a fľaškovými pitnými vodami. V bodoch 77 až 85 rozsudku zo 4. októbra 2018, Asolo/EUIPO – Red Bull (FLÜGEL) (T‑150/17, EU:T:2018:641), sa však Všeobecný súd odklonil od tohto posúdenia. Takisto veľký odvolací senát EUIPO vo svojom rozhodnutí R 1720/2017 G z 21. januára 2019 rozhodol, že výrobky „minerálne a sýtené vody; nealkoholické nápoje; ovocné nápoje a ovocné šťavy“ patriace do triedy 32 nie sú podobné „vodke“ patriacej do triedy 33.

39      Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry je pri posudzovaní podobnosti medzi dotknutými výrobkami a službami potrebné zohľadniť všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vyznačuje vzťah medzi nimi. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, použitie, ako aj ich konkurenčný alebo doplňujúci charakter. Môžu sa zohľadniť iné okolnosti, ako napríklad distribučné kanály predmetných výrobkov [pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2007, El Corte Inglés/ÚHVT – Bolaños Sabri (PiraÑAM diseño original Juan Bolaños), T‑443/05, EU:T:2007:219, bod 37 a citovanú judikatúru].

40      Po prvé, ako tvrdí žalobkyňa, je nutné konštatovať, že z dôvodu, že výrobky pomenované ako „fľašková pitná voda; minerálne vody (neliečivé); minerálne vody (nápoje)“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, neobsahujú vo svojom zložení alkohol, je ich povaha odlišná od povahy všetkých výrobkov, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka.

41      Už bolo rozhodnuté, že prítomnosť alebo neprítomnosť alkoholu v nápoji je vnímaná ako dôležitý rozdiel, pokiaľ ide o povahu dotknutých nápojov, zo strany celej širokej verejnosti Únie. Široká verejnosť Únie je pozorná a rozlišuje medzi nápojmi obsahujúcimi alkohol a nealkoholickými nápojmi aj vtedy, keď si vyberá nápoj podľa chuti v danom okamihu [rozsudok z 12. decembra 2019, Super bock group/EUIPO – Agus (Crystal), T‑648/18, neuverejnený, EU:T:2019:857, bod 32].

42      Tiež bolo rozhodnuté, že rozlišovanie medzi alkoholickými a nealkoholickými nápojmi je nevyhnutné, keďže niektorí spotrebitelia si neželajú, či dokonca nemôžu konzumovať alkohol [pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. februára 2005, Lidl Stiftung/ÚHVT – REWE‑Zentral (LINDENHOF), T‑296/02, EU:T:2005:49, bod 54; z 18. júna 2008, MEZZOPANE, T‑175/06, EU:T:2008:212, bod 79 až 81, a zo 4. októbra 2018, FLÜGEL, T‑150/17, EU:T:2018:641, bod 82]. Je pravda, že tieto posledné uvedené posúdenia boli vykonané vo vzťahu k nemeckým a rakúskym spotrebiteľom (rozsudky z 15. februára 2005, LINDENHOF, T‑296/02, EU:T:2005:49, bod 45; z 18. júna 2008, MEZZOPANE, T‑175/06, EU:T:2008:212, bod 21, a zo 4. októbra 2018, FLÜGEL, T‑150/17, EU:T:2018:641, bod 69). Treba však konštatovať, že na základe nijakej skutočnosti sa nedá dospieť k záveru, že toto posúdenie neplatí rovnako pre priemerného španielsky hovoriaceho spotrebiteľa, ktorý je tiež zvyknutý a pozorný pri rozlišovaní medzi alkoholickými nápojmi označenými staršou ochrannou známkou a „fľaškovou pitnou vodou; minerálnou vodou (neliečivou); minerálnou vodou (nápojmi)“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka. Na jednej strane, pokiaľ ide o väčšinu spotrebiteľov – španielsky hovoriacich alebo spotrebiteľov Únie vo všeobecnosti –, spotreba alkoholu môže v závislosti od spotrebovaného množstva viesť k stavu opitosti, ktorý sa môže prejaviť znížením niektorých reflexov alebo zníženou opatrnosťou. Môže viesť k zhoršeniu pohybových schopností (problémy s rovnováhou, výslovnosťou), ako aj k zhoršeniu videnia a ťažkostiam pri hodnotení vzdialeností, čo môže byť dôležité v bežnom živote najmä vtedy, keď majú spotrebitelia v úmysle vykonávať osobitnú činnosť, ktorá si vyžaduje určitú úroveň pozornosti, ako je vedenie vozidla. Tieto účinky spotreby alkoholu však neexistujú pri spotrebe fľaškovej pitnej vody alebo minerálnych vôd. Na druhej strane pre nezanedbateľnú časť španielsky hovoriacej verejnosti alebo Únie vo všeobecnosti môže spotreba alkoholu predstavovať skutočný zdravotný problém.

43      V druhom rade, ako tiež správne tvrdí žalobkyňa, účel a používanie dotknutých výrobkov sú odlišné. Alkoholické nápoje, vrátane alkoholických nápojov s nízkym obsahom alkoholu, sú v prvom rade spravidla určené na ochutnávku, a nie na uhasenie smädu. Ďalej konzumácia alkoholických nápojov, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, nezodpovedá životnej potrebe a môže dokonca škodiť zdraviu. Okrem toho, ako správne uviedla žalobkyňa, alkoholické nápoje označené staršou ochrannou známkou, ako aj nápoje s nízkym obsahom alkoholu, sú spravidla menej ľahšie a podstatne drahšie ako nápoje pomenované ako „fľašková pitná voda; minerálna voda (neliečivá); minerálna voda (nápoje)“. Napokon veľký počet nápojov, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, sa konzumuje pri osobitných príležitostiach, a nie každý deň.

44      Naopak, nápoje pomenované ako „fľašková pitná voda; minerálna voda (neliečivá); minerálna voda (nápoje)“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sú určené najmä na uhasenie smädu (pozri, pokiaľ ide jednak o šumivé vína a jednak o minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje, rozsudok z 15. februára 2005, LINDENHOF, T‑296/02, EU:T:2005:49, bod 55). Konzumácia vody pritom zodpovedá životnej potrebe a jej požitie niekoľkokrát denne predstavuje základnú potrebu (pozri tiež bod 27 napadnutého rozhodnutia). Minerálne vody sú len podkategóriou kategórie vôd. Ide o výrobky bežnej spotreby.

45      Po tretie predmetné výrobky sa nenachádzajú v doplnkovom vzťahu.

46      V tejto súvislosti sa musí zdôrazniť, že výrobky alebo služby sa dopĺňajú, ak medzi nimi existuje úzky vzťah v tom zmysle, že jeden je nevyhnutný alebo dôležitý na použitie druhého, takže spotrebitelia si môžu myslieť, že zodpovednosť za výrobu týchto výrobkov alebo poskytovanie týchto služieb prináleží tomu istému podniku [rozsudky z 1. marca 2005, Sergio Rossi/ÚHVT – Sissi Rossi (SISSI ROSSI), T‑169/03, EU:T:2005:72, bod 60, a z 11. júla 2007, PiraÑAM diseño original Juan Bolaños, T‑443/05, EU:T:2007:219, bod 48; pozri tiež rozsudok z 22. januára 2009, easyHotel, T‑316/07, EU:T:2009:14, bod 57 a citovanú judikatúru].

47      Medzi dotknutými výrobkami však neexistuje úzky vzťah v tom zmysle, že nákup jedného je nevyhnutný alebo dôležitý na použitie druhého. Nemožno sa totiž domnievať, že kupujúci jedného z výrobkov patriacich do triedy 32 a pomenovaných ako „fľašková pitná voda; minerálna voda (neliečivá); minerálna voda (nápoje)“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, bude musieť kúpiť výrobok patriaci do triedy 33, na ktorý sa vzťahuje staršia ochranná známka, a naopak (pozri, pokiaľ ide o vína na jednej strane a minerálne a sýtené vody a o iné nealkoholické nápoje na druhej strane, rozsudok z 18. júna 2008, MEZZOPANE, T‑175/06, EU:T:2008:212, bod 84).

48      Je nesporné, že z bodu 28 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že „nápoje s vyšším obsahom alkoholu“ môžu byť „kombinované s vodou…, na uhasenie smädu alebo hydratáciu“. Podľa odvolacieho senátu však „skutočnosť, že voda je výrobok získaný priamo z prírody a že alkoholické nápoje prešli spracovaním na účely ich výroby, neznamená, že verejnosť sa nemôže domnievať, že ich obchodný pôvod je rovnaký alebo medzi nimi existuje hospodársky vzťah“. Týmito tvrdeniami a vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 19 napadnutého rozhodnutia, t. j. na skutočnosť, že odvolací senát mal v úmysle uplatniť okrem iného kritérium „doplnkového vzťahu“, tak ako je rozvinutý v judikatúre, treba uviesť, že v bode 28 napadnutého rozhodnutia sa snažil preukázať, že na základe možnosti miešať alkoholické nápoje (s výnimkou piva) označeného staršou ochrannou známkou na jednej strane a minerálne vody, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka“, na druhej strane, existuje medzi týmito výrobkami doplnkový vzťah, takže existuje medzi nimi „nízky stupeň podobnosti“ (pozri bod 29 napadnutého rozhodnutia).

49      Toto odôvodnenie však v prejednávanej veci nemožno prijať.

50      V prvom rade chápať pojem doplnkovosť tak, že sa vzťahuje len na možnosť miešať alkoholické nápoje s minerálnymi vodami, je totiž ťažko zlučiteľné s pojmom doplnkovosť, tak ako tento pojem vyplýva z judikatúry citovanej v bode 46 vyššie.

51      Pojem doplnkovosť sa netýka len možnosti miešať výrobky, ale týka sa existencie „úzkeho vzťahu“ definovaného v bode 46 vyššie. Tento „úzky vzťah“ sa musí chápať v tom zmysle, že jeden z výrobkov je nevyhnutný alebo dôležitý na používanie druhého (rozsudok z 1. marca 2005, SISSI ROSSI, T‑169/03, EU:T:2005:72, bod 60).

52      Nemožno však konštatovať, že nákup alebo spotreba výrobkov patriacich do triedy 32, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sú nevyhnutné na nákup alebo spotrebu alkoholických nápojov patriacich do triedy 33, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, a naopak. Rovnako nemožno konštatovať, že konzumácia uvedených výrobkov patriacich do triedy 32 je dôležitá na konzumáciu alkoholických nápojov patriacich do triedy 33, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka.

53      V druhom rade a v každom prípade je nepochybne pravda, že nápoje patriace do triedy 32 pomenované ako „fľašková pitná voda; minerálna voda (neliečivá); minerálna voda (nápoje)“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, môžu byť často miešané s veľkým počtom nápojov zaradených do triedy 33, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka. Množstvo alkoholických a nealkoholických nápojov môže byť preto spravidla zmiešaných, konzumovaných alebo dokonca predávaných spoločne, buď v rovnakých zariadeniach, alebo ako predmiešané alkoholické nápoje.

54      Takáto možnosť však neodstraňuje rozdiel spôsobený prítomnosťou alebo neprítomnosťou alkoholu, ktorý existuje medzi dotknutými výrobkami. Navyše domnievať sa, že tieto kategórie výrobkov by mali byť považované za podobné len na základe samotnej skutočnosti, že výrobky môžu byť zmiešané a konzumované ako zmiešané nápoje, hoci nie sú určené na konzumáciu ani za rovnakých okolností, ani v tom istom duševnom stave, ani prípadne tou istou skupinou spotrebiteľov, by na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 viedlo k zaradeniu značného počtu výrobkov, ktoré možno považovať za „nápoje“, do jednej a tej istej kategórie (rozsudky z 15. februára 2005, LINDENHOF, T‑296/02, EU:T:2005:49, bod 57, a zo 4. októbra 2018, FLÜGEL, T‑150/17, EU:T:2018:641, bod 80).

55      Napokon v rozsahu, v akom odvolací senát v bode 23 napadnutého rozhodnutia pripomenul existenciu nápoja pastis, bez toho, aby v tejto súvislosti vyvodil presné závery, treba uviesť nasledujúce skutočnosti. Je nesporné, že pastis sa pije až po tom, čo bol v nevyhnutnej miere zmiešaný s vodou. Tento nápoj sa však vo všeobecnosti nezmiešava s minerálnou vodou (sýtenou), ale s vodou z vodovodu. Žalobkyňa však neuviedla, že by si želala zapísať prihlasovanú ochrannú známku pre vodu z vodovodu. To je okrem iného prípad nápojov raki a absintu, keďže sa v zásade pijú po zmiešaní s vodou z vodovodu. Nemožno teda dospieť k záveru, že pastis a vody, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sa navzájom dopĺňajú.

56      Po štvrté, pokiaľ ide o konkurenčnú povahu dotknutých výrobkov, treba pripomenúť, že podľa judikatúry na to, aby bolo možné považovať výrobky za konkurenčné, je potrebné, aby medzi sebou mali vzťah vzájomnej zastupiteľnosti [pozri rozsudok zo 17. februára 2017, Hernández Zamora/EUIPO – Rosen Tantau (Paloma), T‑369/15, neuverejnený, EU:T:2017:106, bod 26 a citovanú judikatúru].

57      V prvom rade z dôvodu rozdielu vyplývajúceho z prítomnosti alebo absencie alkoholu, ktorému sa zo zdravotných dôvodov bráni veľký počet spotrebiteľov a ktorý tiež spôsobuje rozdiel v chuti, nemožno dospieť k záveru, že priemerný španielsky hovoriaci spotrebiteľ bude dotknuté výrobky považovať za zameniteľné. Rozdiel vyplývajúci z prítomnosti alebo neprítomnosti alkoholu a rozdiel v chuti majú spravidla za následok, že priemerný španielsky hovoriaci spotrebiteľ, ktorý sa snaží zaobstarať si minerálnu vodu, neporovnáva tento výrobok s nápojmi patriacimi do predmetnej triedy 33. Zaobstará si buď minerálnu vodu, alebo niektorý z týchto alkoholických nápojov (pozri analogicky rozsudok z 18. júna 2008, MEZZOPANE, T‑175/06, EU:T:2008:212, bod 85).

58      Toto posledné uvedené posúdenie potvrdzuje judikatúra vyplývajúca z rozsudku z 15. februára 2005, LINDENHOF (T‑296/02, EU:T:2005:49), v ktorom bolo rozhodnuté, že šumivé vína nemožno považovať za také, že sú v konkurenčnom vzťahu s nealkoholickými nápojmi, keďže šumivé vína predstavujú iba atypický nápoj nahrádzajúci nápoje patriace do triedy 32 pomenované ako „pivá, miešané nápoje obsahujúce pivo, minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje; ovocné nápoje a ovocné šťavy, zeleninové džúsy; sirup a iné prípravky na výrobu nápojov; srvátkové nápoje…“ (rozsudok z 15. februára 2005, LINDENHOF, T‑296/02, EU:T:2005:49, body 2 a 56).

59      Napokon tá istá judikatúra konštatovala, že priemerný nemecký spotrebiteľ bude považovať za normálne, a teda bude očakávať, že šumivé vína na jednej strane a nápoje pomenované ako „minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje; ovocné nápoje a ovocné šťavy“ na druhej strane pochádzajú z rôznych podnikov (rozsudok z 15. februára 2005, LINDENHOF, T‑296/02, EU:T:2005:49, bod 51). Súd prvého stupňa dodal, že na šumivé vína a uvedené nápoje nemožno hľadieť tak, že patria do tej istej skupiny nápojov, či dokonca ako na zložky všeobecnej ponuky nápojov, ktoré by mohli mať spoločný obchodný pôvod (rozsudok z 15. februára 2005, LINDENHOF, T‑296/02, EU:T:2005:49, bod 51).

60      Toto posúdenie je možné uplatniť na prejednávanú vec. Priemerný španielsky hovoriaci spotrebiteľ – a napokon každý priemerný spotrebiteľ Únie – neočakáva pri minerálnej vode, sýtenej alebo nesýtenej vode, na jednej strane a alkoholických nápojoch, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, na druhej strane, že tieto nápoje majú rovnaký obchodný pôvod.

61      V druhom rade treba konštatovať, že cena môže mať rozhodujúci vplyv na otázku zastupiteľnosti výrobkov.

62      Bolo tak rozhodnuté, že vzhľadom na veľké rozdiely medzi vínami, pokiaľ ide o ich kvalitu a takisto cenu, je potrebné medzi pivom, ktorý je obľúbeným a vo veľkej miere konzumovaným nápojom, a vínom preukázať rozhodujúci konkurenčný vzťah s vínami, ktoré sú najviac dostupné širokej verejnosti, pričom ide spravidla o najľahšie a najlacnejšie vína (rozsudky z 12. júla 1983, Komisia/Spojené kráľovstvo, 170/78, EU:C:1983:202, bod 8; z 9. júla 1987, Komisia/Belgicko, 356/85, EU:C:1987:353, bod 10, a zo 17. júna 1999, Socridis, C‑166/98, EU:C:1999:316, bod 18).

63      To platí aj pre dotknuté výrobky. Nápoje patriace do triedy 32 a pomenované ako „fľašková pitná voda; minerálna voda (neliečivá); minerálna voda (nápoje)“; na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sú vo všeobecnosti oveľa lacnejšie ako výrobky patriace do triedy 33 pomenované ako „alkoholické nápoje (s výnimkou piva); víno; šumivé vína; likéry; liehoviny; brandy, vínovica“, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka. Ak sa uplatnia úvahy Súdneho dvora uvedené v bode 62 vyššie, treba dospieť k záveru, že z hľadiska ceny nie sú dotknuté výrobky zastupiteľné.

64      Je nutné dospieť k záveru, že dotknuté výrobky nemajú konkurenčný charakter.

65      Po piate, pokiaľ ide o distribučné kanály dotknutých výrobkov, treba uviesť, že skutočnosť uvedená odvolacím senátom v bode 24 napadnutého rozhodnutia, že tieto výrobky sa môžu predávať „v tých istých prevádzkach“, neumožňuje podložiť jeho záver, podľa ktorého sú uvedené výrobky mierne podobné.

66      Všeobecný súd už mal rozhodnúť o distribučných kanáloch výrobkov patriacich do tried 32 a 33 ako faktore, ktorý treba zohľadniť pri posudzovaní stupňa podobnosti týchto výrobkov.

67      Bolo tak konštatované, že výrobky patriace do tried 32 a 33 sú obvykle predmetom všeobecnej distribúcie, ktoré putujú z oddelenia potravín obchodného domu do barov a kaviarní (rozsudok z 9. marca 2005, Hai, T‑33/03, EU:T:2005:89, bod 44). Na základe tohto konštatovania Všeobecný súd dospel k záveru, že výrobky patriace do triedy 33 boli do takej miery vo vzťahu s výrobkami patriacimi do triedy 32, že sa museli považovať za „podobné“ (rozsudok z 9. marca 2005, Hai, T‑33/03, EU:T:2005:89, bod 46).

68      Navyše v bode 82 rozsudku z 18. júna 2008, MEZZOPANE (T‑175/06, EU:T:2008:212), Všeobecný súd v podstate uviedol, že vína ako „alkoholické nápoje“ sú ako také zreteľne oddelené od „nealkoholických nápojov“ tak v predajniach, ako aj na nápojových lístkoch a že priemerný spotrebiteľ je zvyknutý na oddeľovanie alkoholických a nealkoholických nápojov. Na záver Všeobecný súd uviedol, že víno a nealkoholické nápoje sa nemajú považovať za „podobné“.

69      Všeobecný súd napokon vo svojom rozsudku z 5. októbra 2011, ROSALIA DE CASTRO (T‑421/10, neuverejnený, EU:T:2011:565), keď pripomenul konštatovanie uvedené v judikatúre uvedenej v bode 67 vyššie, že nealkoholické nápoje boli často predávané a konzumované s alkoholickými nápojmi a že boli predmetom všeobecnej distribúcie putujúce z oddelenia potravín obchodného domu do barov a kaviarni, ale zdôraznil, že uvedené nápoje majú tiež odlišné vlastnosti. Všeobecný súd tiež uviedol, že zatiaľ čo alkoholické nápoje sa vo všeobecnosti konzumujú za osobitných a spoločenských okolností, voda a nealkoholické nápoje sa konzumujú každý deň. Okrem toho zdôraznil, že spotreba vody zodpovedá životnej potrebe a že priemerný spotrebiteľ, ktorý sa považuje za riadne informovaného, primerane pozorného a obozretného, je citlivý na rozdiel medzi alkoholickými a nealkoholickými nápojmi, ktorý je nevyhnutný, pretože niektorí spotrebitelia si neželajú, či dokonca nemôžu konzumovať alkohol. Vzhľadom na tieto skutočnosti Všeobecný súd dospel k záveru, že podobnosť, ktorá existuje medzi týmito dvoma druhmi výrobkov, možno považovať len za „nízku“ (rozsudok z 5. októbra 2011, ROSALIA DE CASTRO, T‑421/10, neuverejnený, EU:T:2011:565, body 31 a 32).

70      Vzhľadom na rôzne odpovede poskytnuté na základe kritéria súvisiaceho s distribučnými kanálmi v judikatúre Všeobecného súdu treba na účely tohto rozsudku uviesť, že na rozdiel od toho, čo vyplýva z bodu 44 rozsudku z 9. marca 2005, Hai (T‑33/03, EU:T:2005:89), a bodu 32 rozsudku z 5. októbra 2011, ROSALIA DE CASTRO (T‑421/10, neuverejnený, EU:T:2011:565), samotná skutočnosť, že výrobky patriace do tried 32 a 33 sú obvykle predmetom všeobecnej distribúcie, ktoré putujú z oddelenia potravín obchodného domu do barov a kaviarni, nepostačuje ako taká na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že výrobky patriace do tried 32 a 33 „sa majú“ považovať za mierne podobné, či dokonca podobné.

71      V skutočnosti a ako vyplýva z judikatúry, ktorá bola rozvinutá v súvislosti s kritériom súvisiacim s distribučnými kanálmi dávno pred vyhlásením rozsudkov z 9. marca 2005, Hai (T‑33/03, EU:T:2005:89), a 5. októbra 2011, ROSALIA DE CASTRO (T‑421/10, neuverejnený, EU:T:2011:565), skutočnosť, že výrobky možno predávať v rovnakých obchodných prevádzkach, akými sú obchodné domy alebo supermarkety, nie je totiž osobitne dôležitá, keďže na týchto predajných miestach možno nájsť výrobky, ktoré sú svoju povahou odlišné, bez toho, aby im spotrebiteľ automaticky priradil rovnaký pôvod [rozsudok z 13. decembra 2004, El Corte Inglés/ÚHVT – Pucci (EMILIO PUCCI), T‑8/03, EU:T:2004:358, bod 43].

72      Keďže táto judikatúra bola potvrdená [rozsudky z 24. marca 2010, 2nine/ÚHVT – Pacific Sunwear of California (nollie), T‑364/08, neuverejnený, EU:T:2010:115, bod 40, a z 2. júla 2015, BH Stores/ÚHVT – Alex Toys (ALEX), T‑657/13, EU:T:2015:449, bod 83], možno ju považovať za ustálenú.

73      Judikatúra tiež spresnila, že samotná prítomnosť tovarov v rovnakom oddelení týchto obchodov môže byť údajom o ich podobnosti (rozsudok zo 17. februára 2017, Paloma, T‑369/15, neuverejnený, EU:T:2017:106, bod 28).

74      Napokon treba pripomenúť, že šumivé vína na jednej strane a nápoje nazvané „minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje; ovocné nápoje a ovocné šťavy“ na druhej strane sa predávajú vedľa seba tak v obchodoch, ako aj na nápojových lístkoch (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. februára 2005, LINDENHOF, T‑296/02, EU:T:2005:49, bod 50). To platí nielen pre šumivé vína, o ktoré išlo vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, ale aj pre všetky alkoholické nápoje, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, o ktorú ide v prejednávanej veci.

75      Okrem niekoľko málo výnimiek nápoje patriace do triedy 32 pomenované ako „fľašková pitná voda; minerálne vody (neliečivé); minerálne vody (nápoje)“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a výrobky patriace do triedy 33, tzv. „alkoholické nápoje (s výnimkou piva); víno; šumivé vína; likéry; liehoviny; brandy, vínovica“, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka, sa síce predávajú v priľahlých oddeleniach supermarketov, ale nie v rovnakých oddeleniach týchto supermarketov.

76      Napokon, keďže Všeobecný súd odkazoval na bary a kaviarne (rozsudky z 9. marca 2005, Hai, T‑33/03, EU:T:2005:89, bod 44, a z 5. októbra 2011, ROSALIA DE CASTRO, T‑421/10, neuverejnený, EU:T:2011:565, bod 31), je pravda, že tieto prevádzky spravidla ponúkajú všetky dotknuté výrobky a často pri tom iste pulte. Španielsky hovoriaci spotrebiteľ však bude venovať pozornosť existujúcim rozdielom medzi týmito kategóriami výrobkov, najmä prítomnosti alebo neprítomnosti alkoholu, takže samotná skutočnosť, že sú ponúkané pri tom istom pulte, neprevažuje nad rozdielmi medzi týmito výrobkami.

77      Vzhľadom na všetky predchádzajúce posúdenia treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo uviedol odvolací senát v bode 29 napadnutého rozhodnutia, nápoje patriace do triedy 32 pomenované ako „fľašková pitná voda; minerálne vody (neliečivé); minerálne vody (nápoje)“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, nie sú mierne podobné výrobkom patriacim do triedy 33 pomenovaným ako „alkoholické nápoje (s výnimkou piva); víno; šumivé vína; likéry; liehoviny; brandy, vínovica“, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka. Naopak, tieto výrobky treba považovať za odlišné.

78      S prihliadnutím na to, čo bolo uvedené v bode 24 vyššie, čiže vzhľadom na pravidlo, podľa ktorého je preukázanie existencie zhodnosti alebo podobnosti výrobkov alebo služieb označených kolidujúcimi ochrannými známkami v podstate podmienkou sine qua non existencie pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, treba v dôsledku nesprávneho posúdenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí žalobnému dôvodu žalobkyne vyhovieť.

79      Preto je potrebné vyhovieť žalobnému dôvodu uvádzanému žalobkyňou a v dôsledku toho zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či sú alebo nie sú kolidujúce označenia podobné.

 O trovách

80      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi žalobkyne a EUIPO.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 20. januára 2020 (vec R 2524/20184) sa zrušuje.

2.      EUIPO je povinný nahradiť trovy konania.

Tomljenović

Schalin

Škvařilová‑Pelzl

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. septembra 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: portugalčina.