ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)
zo 6. decembra 2018 (*)
„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie V – Skoršie medzinárodné obrazové ochranné známky V – Dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej ochrannej známky – Pravidlo 19 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia (ES) č. 2868/95 [teraz článok 7 ods. 2 písm. a) bod ii) delegovaného nariadenia (EÚ) 2018/625]“
Vo veci T‑848/16,
Deichmann SE, so sídlom v Essene (Nemecko), v zastúpení: C. Onken, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: A. Söder a D. Hanf, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO, a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Vans, Inc., so sídlom v Cypress, Kalifornia (Spojené štáty), v zastúpení: M. Hirsch, advokát,
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 20. septembra 2016 (vec R 2129/2015‑4), týkajúcemu sa námietkového konania medzi Deichmann a Vans,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),
v zložení: predseda komory S. Gervasoni (spravodajca), sudcovia K. Kowalik‑Bańczyk a C. Mac Eochaidh,
tajomník: R. Ukelyte, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 1. decembra 2016,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 2. februára 2017,
so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 9. februára 2017,
so zreteľom na rozhodnutie z 12. mája 2017 o spojení vecí T‑848/16 a T‑817/16 na účely ústnej časti konania,
po pojednávaní zo 16. mája 2018,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 17. októbra 2011 podal vedľajší účastník konania, spoločnosť Vans, Inc., prihlášku ochrannej známky Európskej únie na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1), zmeneného [nahradeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
2 Prihlasovanou ochrannou známkou je toto obrazové označenie:
3 Výrobky, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do tried 18 a 25 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.
4 Dňa 21. februára 2012 podala žalobkyňa, Deichmann SE, na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 46 nariadenia č. 2017/1001) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky.
5 Námietka bola založená na týchto skorších ochranných známkach:
– medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu č. 937 479 z 10. augusta 2007 pre výrobky zaradené do tried 18, 25 a 28 v tomto tvare:
– medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu č. 937 526 z 10. augusta 2007 pre výrobky zaradené do tried 18, 25 a 28 v tomto tvare:
– medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu č. 937 528 z 13. augusta 2007 pre výrobky zaradené do tried 18, 25 a 28 v tomto tvare:
6 Na podporu námietky bol uvedený dôvod stanovený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001].
7 Dňa 28. septembra 2015 námietkové oddelenie EUIPO zamietlo námietku, pričom na jednej strane zastávalo názor, že neexistovala pravdepodobnosť zámeny, pokiaľ ide o ochranné známky č. 937 479 a 937 526, a na druhej strane, že ochrana ochrannej známky č. 937 528 nebola z právneho hľadiska dostatočne preukázaná.
8 Žalobkyňa 21. októbra 2015 podala odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, pričom sa domnievala, že v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 existovala pravdepodobnosť zámeny.
9 Rozhodnutím z 20. septembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát EUIPO odvolanie žalobkyne zamietol bez toho, aby skúmal pravdepodobnosť zámeny, ktorú žalobkyňa tvrdila.
10 Po prvé odvolací senát potvrdil rozhodnutie námietkového oddelenia, pokiaľ ide o neposkytnutie dôkazu o ochrane medzinárodného zápisu označujúceho Európsku úniu č. 937 528 (bod 11 napadnutého rozhodnutia).
11 Po druhé na základe pravidla 19 ods. 1 až 3 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189) [teraz článok 7 ods. 1 až 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625 z 5. marca 2018, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 a ktorým sa zrušuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/1430 (Ú. v. ES L 104, 2008, s. 1)], odvolací senát dospel k záveru, že odvolanie nebolo dôvodné, pokiaľ ide o ochranu medzinárodných zápisov č. 937 479 a 937 526.
12 Odvolací senát sa domnieval, že mu prináležalo skúmať ex offo dôkaz o ochrane skorších práv vyžadovaný podľa pravidla 19 nariadenia č. 2868/95 bez toho, aby bola potrebná žiadosť účastníkov konania (bod 12 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát sa domnieval, že požiadavky pravidla 19 nariadenia č. 2868/95 nepredstavovali podmienky prípustnosti námietky, ale podmienky týkajúce sa vecného skúmania tejto námietky, a že v dôsledku toho EUIPO nemal povinnosť oznámiť namietateľovi nezrovnalosti v predložených dokumentoch a vyzvať ju konkrétne na predloženie niektorých iných dôkazov (bod 13 napadnutého rozhodnutia).
13 Odvolací senát sa domnieval, že pokiaľ ide o medzinárodný zápis, ktorého ochrana sa vzťahuje na Európsku úniu, dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany skoršej ochrannej známky mal byť podľa pravidla 19 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 (teraz článok 7 ods. 2 nariadenia 2018/625) poskytnutý prostredníctvom úradných dokumentov, ktoré vydáva príslušný úrad, ktorý vykonal zápis ochrannej známky, a ktoré sú predložené v jazyku konania alebo je k nim pripojený preklad v súlade s pravidlom 19 ods. 3 nariadenia č. 2868/95 (bod 14 napadnutého rozhodnutia).
14 Odvolací senát sa domnieval, že v súlade s článkom 152 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 190 nariadenia 2017/1001) bol medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu uverejnený EUIPO len takým spôsobom, že boli uverejnené len určité bibliografické údaje, vyobrazenie ochrannej známky, ako aj čísla triedy (bod 16 napadnutého rozhodnutia).
15 Odvolací senát zastával názor, že podľa pravidla 19 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2868/95 mala žalobkyňa predložiť výpis z registra medzinárodného úradu, vrátane prekladu do jazyka konania, aby preukázala ochranu medzinárodných zápisov označujúcich Európsku úniu (bod 17 napadnutého rozhodnutia). Odvolací senát uviedol, že predložením výpisu z databázy TMview, ktorú spravoval EUIPO, a nie Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO), ako aj prekladu zoznamu tovarov do jazyka konania, žalobkyňa neposkytla dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany svojich skorších práv (bod 18 napadnutého rozhodnutia).
16 Odvolací senát dodal, že námietkové oddelenie už malo zamietnuť námietku ako neodôvodnenú, keďže neboli v stanovenej lehote predložené primerané dôkazy o medzinárodných zápisoch č. 937 479 a 937 526 (bod 19 napadnutého rozhodnutia).
Konanie a návrhy účastníkov konania
17 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
18 EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie.
19 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
20 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody.
21 V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil ustanovenia článku 151 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 189 ods. 2 nariadenia 2017/1001), ako aj ustanovenia pravidla 19 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2868/95 [teraz článok 7 ods. 2 písm. a) nariadenia 2018/625] tým, že sa domnieval, že mala predložiť dôkaz o ochrane skorších medzinárodných zápisov označujúcich Európsku úniu č. 937 479 a 937 526.
22 V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že odvolací senát porušil ustanovenia pravidla 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2868/95 [teraz článok 7 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia 2018/625] a pravidla 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, ako aj ustanovenia pravidla 20 toho istého nariadenia (teraz článok 8 ods. 1 až 4 a ods. 7 až 9 nariadenia 2018/625) tým, že sa domnieval, že nepredložila dôkaz o ochrane svojich skorších ochranných známok č. 937 479 a 937 526 a že z tohto dôvodu zamietol námietku ako nedôvodnú.
23 V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa subsidiárne tvrdí, že aj keby sa predpokladalo, že výpisy z databázy TMview nespĺňajú požiadavky pravidla 19 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2868/95, odvolací senát porušil zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty, riadnej správy vecí verejných, rovnosti zaobchádzania a zákazu retroaktivity najmä z hľadiska rozhodovacej praxe EUIPO a obsahu usmernení EUIPO pre prieskum.
O prvom žalobnom dôvode
24 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil ustanovenia článku 151 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ako aj ustanovenia pravidla 19 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2868/95 tým, že sa domnieval, že mala predložiť dôkaz o ochrane skorších medzinárodných zápisov označujúcich Európsku úniu č. 937 479 a 937 526.
25 Žalobkyňa tvrdí, že medzinárodné zápisy označujúce Európsku úniu podľa článku 151 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 majú tie isté účinky ako ochranné známky Európskej únie, a že v dôsledku toho sa musí s týmito dvomi kategóriami ochranných známok zaobchádzať rovnako. Vzhľadom na to, že v prípade námietky založenej na ochrannej známke Európskej únie nie je podľa pravidla 19 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2868/95 potrebné predložiť dôkaz o ochrane skoršej ochrannej známky, malo by platiť to isté, pokiaľ ide o medzinárodné zápisy označujúce Európsku úniu. To platí o to viac, že ustanovenia nariadenia č. 207/2009 majú prednosť pred ustanoveniami vykonávacieho nariadenia č. 2868/95.
26 Žalobkyňa navyše uvádza, že predloženie dôkazu o skorších právach je nepotrebné, pokiaľ ide o medzinárodné zápisy označujúce Európsku úniu, čo ich odlišuje od národných ochranných známok a od medzinárodných zápisov označujúcich len niektoré členské štáty Únie. EUIPO má totiž k dispozícií informácie, ktoré môžu podoprieť existenciu, platnosť a rozsah ochrany medzinárodných zápisov označujúcich Európsku úniu, pričom tieto informácie sú okrem iného podľa článku 152 nariadenia č. 207/2009 uverejnené v jeho vlastnej databáze CTM‑Online (teraz eSearch plus). Predloženie dodatočných dokumentov na odôvodnenie námietky by teda bolo nadbytočné, okrem prípadu, pokiaľ ide o preklad zoznamu tovarov a služieb do jazyka konania, ktorý bol v prejednávanej veci predložený.
27 EUIPO sa domnieva, že s otázkou, či je potrebné preukázať existenciu, platnosť a rozsah ochrany medzinárodného zápisu označujúceho Európsku úniu, sa v prejednávanej veci nie je potrebné zaoberať, keďže druhý žalobný dôvod predložený žalobkyňou je dôvodný.
28 Vedľajší účastník konania spochybňuje argumentáciu žalobkyne.
29 V prvom rade je potrebné pripomenúť relevantné ustanovenia nariadenia č. 207/2009, uplatniteľné na medzinárodné zápisy označujúce Európsku úniu, ako aj ustanovenia nariadenia č. 2868/95.
30 Podľa článku 145 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 182 naradenia 2017/1001), ktorý sa nachádza v oddiele 1 hlavy XIII s názvom „Medzinárodný zápis ochranných známok“:
„Ak nie je v tejto hlave uvedené inak, toto nariadenie a jeho vykonávacie nariadenia sa uplatňujú na medzinárodné prihlášky ochranných známok podľa Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok prijatého v Madride 27. júna 1989 (ďalej len ‚medzinárodné prihlášky‘ a ‚madridský protokol‘), založené na prihláške ochrannej známky Spoločenstva alebo na ochrannej známke Spoločenstva, a na zápisy ochranných známok v medzinárodnom registri vedenom medzinárodným úradom Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len ‚medzinárodné zápisy‘ a ‚medzinárodný úrad‘), v ktorých je vyznačené Európske spoločenstvo.“
31 Podľa článku 151 nariadenia č. 207/2009:
„1. Od dátumu zápisu podľa článku 3 ods. 4 madridského protokolu alebo od dátumu následného vyznačenia Európskeho spoločenstva podľa článku 3 ter ods. 2 madridského protokolu má medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačené Európske spoločenstvo, ten istý účinok ako prihláška ochrannej známky Spoločenstva.
2. Ak sa neoznámi zamietnutie podľa článku 5 ods. 1 a 2 madridského protokolu alebo ak je takéto zamietnutie vzaté späť, má medzinárodný zápis ochrannej známky, v ktorom je vyznačené Európske spoločenstvo, od dátumu uvedeného v odseku 1 ten istý účinok ako zápis ochrannej známky Spoločenstva.
3. Na účely uplatňovania článku 9 ods. 3 zverejnenie údajov o medzinárodnom zápise, v ktorom je vyznačené Európske spoločenstvo, nahrádza podľa článku 152 ods. 1 zverejnenie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva a zverejnenie podľa článku 152 ods. 2 nahrádza zverejnenie zápisu ochrannej známky Spoločenstva.“
32 Podľa pravidla 20 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 (teraz článok 8 ods. 1 a 7 nariadenia 2018/625) sa námietka zamietne ako neopodstatnená, ak až do uplynutia lehoty uvedenej v pravidle 19 ods. 1 toho istého nariadenia namietajúca strana nedokázala existenciu, platnosť a rozsah ochrany svojej skoršej ochrannej známky alebo skoršieho práva, ani svoje oprávnenie podať námietky.
33 Pravidlo 19 nariadenia č. 2868/95 stanovuje:
„1. Úrad poskytne namietajúcej strane príležitosť predložiť fakty, dôkazy a argumenty na podporu svojich námietok, alebo doplniť akékoľvek fakty, dôkazy a argumenty, ktoré už boli predložené podľa pravidla 15 ods. 3 v lehote, ktorú určil a ktorá je najmenej 2 mesiace a začína sa dňom začatia námietkového konania v súlade s pravidlom 18 ods. 1.
2. V lehote uvedenej v odseku 1 namietajúca strana predloží aj dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany svojej staršej známky, ako aj dôkaz svojej oprávnenosti podať námietky. Namietajúca strana predloží najmä tento dôkaz:
a) ak sa námietky zakladajú na ochrannej známke, ktorá nie je ochrannou známkou Spoločenstva, ako dôkaz o jej udelení alebo zapísaní sa predloží:
i) …;
ii) ak je ochranná známka zapísaná, kópiu príslušného potvrdenia o zápise a podľa potreby posledného potvrdenia o obnovení, v ktorom je uvedené, že lehota ochrany ochrannej značky je dlhšia ako lehota uvedená v odseku 1, a všetky jej predĺženia alebo rovnocenné dokumenty vydané úradom, ktorý ochrannú známku zapísal;
…“
3. Informácia a dôkaz uvedený v odsekoch 1 a 2 je v jazyku konania alebo je preklad priložený. Preklad sa predkladá v lehote stanovenej na predloženie pôvodného dokumentu.“
34 Z ustanovení pravidla 19 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2868/95, ktoré sa uplatňujú na medzinárodné zápisy označujúce Európsku úniu v súlade s ustanoveniami článku 145 nariadenia č. 207/2009, vyplýva, že namietateľ musí predložiť dôkaz o podaní alebo zápise skoršej ochrannej známky, ak je námietka založená na inej ochrannej známke, ako je ochranná známka Európskej únie. Potreba predložiť takýto dôkaz sa teda týka aj medzinárodných zápisov označujúcich Európsku úniu, ktoré nepredstavujú ochranné známky Európskej únie.
35 Skutočnosť, že článok 151 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že medzinárodný zápis ochrannej známky označujúcej Európsku úniu má od dátumu uvedeného v ods. 1 tohto článku tie isté účinky ako zápis ochrannej známky, ako ochrannej známky Európskej únie, nemá vplyv na povinnosť namietateľa predložiť dôkaz o skoršom medzinárodnom zápise označujúcom Európsku úniu podľa ustanovení pravidla 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia 2868/95. Požiadavka dôkazu o skoršej ochrannej známke stanovená v pravidle 19 nariadenia č. 2868/95 je totiž ustanovením, ktoré sa týka možnosti majiteľa skoršej ochrannej známky, vrátane medzinárodného zápisu označujúceho Európsku úniu, namietať zápis ochrannej známky Európskej únie, a nie ustanovením týkajúcim sa účinkov ochrannej známky Európskej únie, ktoré sú vymedzené v článkoch 9 až 14 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 9 až 17 nariadenia 2017/1001) uvedených v oddiele 2 s názvom „Účinky ochrannej známky EÚ“ v hlave II nariadenia č. 207/2009.
36 Pravidlo 19 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 2868/95 tak v rozsahu, v akom stanovuje, že namietateľ musí predložiť dôkazy o ochrane medzinárodného zápisu označujúceho Európsku úniu, nie je v rozpore s ustanoveniami článku 151 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktoré sa netýkajú pravidiel námietkového konania o zápise ochrannej známky Európskej únie.
37 Žalobkyňa nemôže účinne tvrdiť, aby preukázala, že odvolací senát porušil ustanovenia článku 151 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ako aj ustanovenia pravidla 19 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2868/95, že predloženie dôkazu o skorších ochranných známkach nie je nevyhnutné, pokiaľ ide o medzinárodné zápisy označujúce Európsku úniu, keďže EUIPO by mal vzhľadom na uverejnenie údajov o medzinárodnom zápise označujúcom Európsku úniu stanovených v článku 152 nariadenia č. 207/2009 v databáze CTM‑Online (teraz eSearch plus) k dispozícii informácie, ktoré by mohli potvrdiť existenciu, platnosť a rozsah ochrany medzinárodných zápisov označujúcich Európsku úniu.
38 Aj za predpokladu, že EUIPO má k dispozícii informácie týkajúce sa ochrany medzinárodných zápisov označujúcich Európsku úniu, z jasného znenia pravidla 19 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, ktoré, ako bolo predtým uvedené, nie sú v rozpore s ustanoveniami článku 151 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, totiž vyplýva, že prináleží namietateľovi, aby predložil dôkaz o ochrane svojho skoršieho práva.
39 V dôsledku toho odvolací senát neporušil ustanovenia článku 151 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ako ani ustanovenia pravidla 19 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2868/95 tým, že sa domnieval, že žalobkyňa mala predložiť dôkaz o ochrane skorších medzinárodných zápisov označujúcich Európsku úniu č. 937 479 a 937 526.
40 Prvý žalobný dôvod treba preto zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode
41 Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil pravidlo 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) a pravidlo 19 ods. 3 nariadenia č. 2868/95, ako aj pravidlo 20 toho istého nariadenia tým, že sa domnieval, že nepredložila dôkaz na ochranu skorších ochranných známok č. 937 479 a 937 526.
42 Žalobkyňa tvrdí, že predloženie výpisu z databázy TMview predstavuje dôkaz v súlade s požiadavkami pravidla 19 ods. 2 nariadenia č. 2868/95. Žalobkyňa uvádza, že údaje z databázy TMview pochádzajú od zúčastnených úradov pre ochranné známky, najmä WIPO, a že výpisy z tejto databázy obsahujú všetky relevantné informácie na preukázanie dôkazu o ochrane skoršieho medzinárodného zápisu označujúceho Európsku úniu. Žalobkyňa dodáva, že platnosť výpisov z databázy TMview je uznaná ustálenou správnou praxou EUIPO uvedenou v jeho usmerneniach pre prieskum.
43 Žalobkyňa uvádza, že v prejednávanej veci predložila výpisy z databázy TMview, ako aj preklad zoznamu tovarov a služieb do jazyka konania v súlade s pravidlom 19 ods. 3 nariadenia č. 2868/95, a že následne sa odvolací senát nesprávne domnieval, že neposkytla dôkaz o ochrane svojich skorších ochranných známok č. 937 479 a 937 526.
44 EUIPO sa domnieva, že žalobný dôvod je dôvodný.
45 Vedľajší účastník konania sa domnieva, že žalobný dôvod treba zamietnuť, keďže databáza TMview je spravovaná EUIPO, a nie WIPO, jediným orgánom príslušným v oblasti zápisu medzinárodných ochranných známok. Predloženie výpisov z tejto databázy ako dôkazu o skoršej medzinárodnej ochrannej známke by bol teda v rozpore s ustanoveniami pravidla 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2868/95.
46 Podľa vedľajšieho účastníka konania usmernenia EUIPO pre prieskum pripúšťajúce výpisy z databázy TMview ako dôkazy existencie a platnosti skorších práv nie sú v prejednávanej veci uplatniteľné. Po prvé usmernenia EUIPO pre prieskum nasledovali dva roky po uplynutí lehoty, v rámci ktorej mala žalobkyňa povinnosť odôvodniť svoje skoršie práva. Po druhé tieto usmernenia nemajú záväznú povahu a nie sú v súlade s ustanoveniami nariadení č. 207/2009 a 2868/95. Tieto nariadenia majú prednosť pred usmerneniami EUIPO pre prieskum a mali ich uplatniť odvolacie senáty, ktoré majú presne vymedzenú právomoc, keďže prijímajú rozhodnutia týkajúce sa zápisu označenia ako ochrannej známky Európskej únie.
47 V prvom rade treba skúmať tvrdenie žalobkyne založené na skutočnosti, že usmernenia EUIPO pre prieskum povoľujú predloženie výpisov z databázy TMview.
48 Žalobkyňa totiž na podporu svojho druhého žalobného dôvodu tvrdí, že usmernenia EUIPO pre prieskum spresňujú, pokiaľ ide o pravidlo 19 ods. 2 nariadenia č. 2868/95, že na účely určenia platnosti skorších zápisov ochranných známok, ktoré nie sú ochrannými známkami Európskej únie, môže namietateľ predložiť, čo sa týka skorších zápisov označujúcich Úniu, výpisy z databázy TMview.
49 Tieto usmernenia vo svojom znení z 23. marca 2016 predloženom v prílohe žaloby uvádzajú v bode 4.2.3.2 časti C „Námietka“ oddiele 1 „Procesné otázky“, že EUIPO prijíma, najmä pokiaľ ide o medzinárodné zápisy, výpisy z databázy TMview, ak obsahujú potrebné informácie.
50 Dôvodnosť žalobného dôvodu predloženého žalobkyňou však musí byť skúmaná z hľadiska samotných relevantných ustanovení nariadení č. 207/2009 a 2868/95, a nie z hľadiska usmernení EUIPO pre prieskum.
51 Rozhodnutia, ktoré majú odvolacie senáty prijať podľa nariadenia č. 207/2009, týkajúce sa zápisu označenia ako ochrannej známky Európskej únie, totiž patria do výkonu presne vymedzenej právomoci, a nie do diskrečnej právomoci, aj keď zákonnosť rozhodnutí týchto istých odvolacích senátov musí byť posúdená len na základe tohto nariadenia, ako ho vykladá súd Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C‑37/03 P, EU:C:2005:547, bod 47; z 12. januára 2006, Deutsche SiSi‑Werke/ÚHVT, C‑173/04 P, EU:C:2006:20, bod 48, a z 19. januára 2012, ÚHVT/Nike International, C‑53/11 P, EU:C:2012:27, bod 57).
52 Usmernenia EUIPO pre prieskum nepredstavujú záväzné právne akty pre výklad ustanovení práva Únie (rozsudok z 19. decembra 2012, Leno Merken, C‑149/11, EU:C:2012:816, bod 48). Ustanovenia usmernení EUIPO pre prieskum nemôžu mať samy osebe prednosť pred ustanoveniami nariadení č. 207/2009 a 2868/95, ani zmeniť výklad, ktorý týmto ustanoveniam dáva súd Únie. Práve naopak, treba ich vykladať v súlade s ustanoveniami nariadení č. 207/2009 a 2868/95 [rozsudok z 27. júna 2012, Interkobo/ÚHVT – XXXLutz Marken (my baby), T‑523/10, EU:T:2012:326, bod 29].
53 V dôsledku toho ustanovenia usmernení EUIPO pre prieskum uplatnené žalobkyňou nemôžu mať prednosť pred ustanoveniami pravidla 19 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2868/95 týkajúcimi sa predloženia dôkazu o ochrane skorších ochranných známok namietateľom, ani zmeniť výklad týchto ustanovení Všeobecným súdom.
54 Argumentáciu, ktorou žalobkyňa uplatňuje obsah usmernení EUIPO pre prieskum na preukázanie porušenia ustanovení nariadenia č. 2868/95, treba preto zamietnuť ako neúčinnú.
55 V druhom rade ustanovenia pravidla 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2868/95 povoľujú namietateľovi, aby predložil nielen kópiu príslušného potvrdenia o zápise a podľa potreby posledného potvrdenia o obnovení, ale aj akýkoľvek iný podobný dokument vydaný úradom, na ktorom bola podaná prihláška ochrannej známky.
56 Bolo rozhodnuté, že predloženie dokumentu vydaného príslušným orgánom a obsahujúceho tie isté informácie, ako sú uvedené v potvrdení o zápise spĺňa ustanovenia pravidla 19 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 2868/95 [rozsudok z 5. februára 2016, Kicktipp/ÚHVT – Italiana Calzature (kicktipp), T‑135/14, EU:T:2016:69, bod 63].
57 Okrem toho treba zdôrazniť, že tieto ustanovenia nevylučujú možnosť predložiť dokumenty pochádzajúce z databázy, akou je databáza príslušného vnútroštátneho úradu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. októbra 2014, Grau Ferrer/ÚHVT – Rubio Ferrer (Bugui va), T‑543/12, neuverejnený, EU:T:2014:911, body 25 a 26].
58 Spresnením, že predmetné dokumenty „[sú] vydané úradom, ktorý ochrannú známku zapísal“, pravidlo 19 ods. 2 písm. a) bod ii) nariadenia č. 2868/95 vylučuje možnosť predložiť výpisy z databázy, ktoré poskytujú prístup k dokumentom, ktoré nevydal úrad, na ktorom bola podaná prihláška ochrannej známky. Výpisy z databázy CTM‑Online EUIPO tak nepredstavujú dôkazy o ochrane medzinárodného zápisu označujúceho Európsku úniu, keďže EUIPO, ktorý nie je orgánom príslušným na zápis medzinárodných ochranných známok, nie je úradom, na ktorom bola podaná prihláška ochrannej známky [pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2014, Aldi Einkauf/ÚHVT – Alifoods (Alifoods), T‑240/13, EU:T:2014:994, body 27 a 28].
59 Naopak, aj keď ustanovenia pravidla 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2868/95 stanovujú, že dokumenty „[sú] vydané“ príslušným úradom, nebránia tomu, aby sa prístup k dokumentom vydaným príslušným úradom uskutočnil prostredníctvom informačného systému spravovaného EUIPO, ale na ktorom sa podieľa príslušný orgán oznámením a aktualizovaním relevantných informácií.
60 Z dokumentov v spise, najmä z vysvetlení poskytnutých EUIPO v jej písomných podaniach a počas pojednávania vyplýva, že databáza TMview je informačným nástrojom spravovaným EUIPO, na ktorom sa podieľajú úrady pre ochranné známky tretej strany, najmä WIPO. Tento nástroj zhromažďuje prihlášky a zápisy ochranných známok zúčastnených úradov pre ochranné známky a umožňuje prístup k nim. Informácie sú poskytované úradmi pre ochranné známky, ktoré majú zodpovednosť za ich obsah a ich každodennú aktualizáciu. Databáza TMview umožňuje nahliadnuť do informácií týkajúcich sa ochranných známok zapísaných úradmi pre ochranné známky, ktoré sa podieľajú na tejto databáze, ako sú uvedené v ich jednotlivých registroch ochranných známok. Výpis z databáz TMview zodpovedá stavu registra príslušného orgánu v čase nahliadnutia do tejto databázy užívateľom.
61 Vzhľadom na vlastnosti databázy TMview uvedené v bode 60 vyššie výpis z tejto databázy predstavuje, pokiaľ ide o medzinárodné zápisy označujúce Úniu, dokument rovnocenný kópii potvrdenia o zápise a podľa potreby poslednému potvrdeniu o obnovení vydaného WIPO v zmysle ustanovení nariadenia 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2868/95 pod podmienkou, že výpis predložený namietateľom obsahuje všetky potrebné informácie. Pokiaľ je táto podmienka splnená, výpis z databázy TMview je prirovnateľný, ako správne tvrdia žalobkyňa a EUIPO, k výpisu z databázy Romarin WIPO alebo ku kópii potvrdenia o zápise u tejto organizácii.
62 Skutočnosť, na ktorú poukazuje vedľajší účastník konania, že databáza TMview je spravovaná EUIPO, nespochybňuje tento záver, keďže WIPO, ktorý je orgánom príslušným na zápis medzinárodných ochranných známok, sa podieľa na fungovaní tejto databázy, poskytovaním a denným aktualizovaním údajov týkajúcich sa medzinárodných ochranných známok.
63 Napokon vedľajší účastník konania nemôže dôvodne tvrdiť, že rozsudok z 26. novembra 2014, Alifoods (T‑240/13, EU:T:2014:994), bráni používaniu databázy TMview na preukázanie ochrany skoršej ochrannej známky.
64 V rozsudku z 26. novembra 2014, Alifoods (T‑240/13, EU:T:2014:994), Všeobecný súd rozhodol, že vzhľadom na skutočnosť, že EUIPO nemal právomoc na správu medzinárodných zápisov a nebol úradom, na ktorom bola prihláška na ochrannú známku podaná v zmysle pravidla 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2868/1995, dokument predložený žalobkyňou, konkrétne výpis z databázy CTM‑Online EUIPO, nepredstavoval v zmysle tohto ustanovenia dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany medzinárodnej ochrannej známky.
65 Všeobecný súd pre úplnosť spresnil, že toto posúdenie bolo potvrdené teleologickým výkladom príslušnej právnej úpravy. Podľa článku 152 nariadenia č. 207/2009 sa totiž uverejnenie zápisu medzinárodnej ochrannej známky označujúcej Európsku úniu týka len určitých údajov, ako sú reprodukcia ochrannej známky, ako aj čísla tried tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, ale nie zoznam týchto tovarov alebo služieb. EUIPO uvedený zoznam nepreložil, a preto je dostupný len v troch jazykoch, v ktorých WIPO uverejnil medzinárodný zápis, a to v anglickom, španielskom a vo francúzskom. Z toho vyplýva, že ak by bola takáto informácia uverejnená EUIPO považovaná za dostatočnú na preukázanie existencie, platnosti a rozsahu ochrany dotknutej ochrannej známky, z právneho hľadiska by z toho vyplývala neistota a nerovnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2014, Alifoods, T‑240/13, EU:T:2014:994, body 29 až 31).
66 Úvahy Všeobecného súdu v rozsudku z 26. novembra 2014, Alifoods, (T‑240/13, EU:T:2014:994), týkajúce sa výpisov z databázy CTM‑Online nemožno uplatniť na databázu TMview.
67 Fungovanie databázy TMview je totiž zabezpečené účasťou úradov pre ochranné známky, ako je WIPO, ktoré zabezpečujú každodennú aktualizáciu informácií, takže tieto informácie verne odrážajú ich zápisy ochranných známok.
68 Okrem toho informácie obsiahnuté v databáze TMview nie sú obmedzené len na údaje o medzinárodnom zápise označujúcom Európsku úniu, ktorých uverejnenie je stanovené v ustanoveniach článku 152 nariadenia č. 207/2009. Táto databáza, z ktorej možno vykonať výpisy, obsahuje všetky údaje relevantné na preukázanie ochrany skoršej ochrannej známky v zmysle pravidla 19 nariadenia č. 2868/95, vrátane zoznamu tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka.
69 V prípade, že zoznam tovarov alebo služieb, ktorý je uvedený vo výpise z databázy TMview, nie je k dispozícii v jazyku námietkového konania, musí namietateľ predložiť uvedený zoznam spolu s jeho prekladom do jazyka konania podľa ustanovení pravidla 19 ods. 3 nariadenia č. 2868/95. Ak je táto podmienka splnená, nespôsobuje možnosť predložiť dôkaz o skoršom medzinárodnom zápise označujúcom Európsku úniu predložením výpisov z databázy TMview, z právneho hľadiska, ani neistotu, ani nerovnosť.
70 Z vyššie uvedeného vyplýva, že predloženie výpisu z databázy TMview pod podmienkou, že tento výpis obsahuje všetky potrebné informácie, najmä zoznam tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, predstavuje, pokiaľ ide o medzinárodné zápisy označujúce Európsku úniu, dokument rovnocenný potvrdeniu o zápise vydanému WIPO v zmysle pravidla 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) nariadenia č. 2868/95.
71 V treťom rade z dokumentov v spise vyplýva, že žalobkyňa v prejednávanej veci predložila v lehote stanovenej v pravidle 19 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 výpisy z databázy TMview týkajúce sa skorších medzinárodných zápisov označujúcich Európsku úniu č. 937 479 a 937 526. Nie je spochybňované, ako okrem iného potvrdil vedľajší účastník konania na pojednávaní, že tieto výpisy obsahujú všetky relevantné informácie týkajúce sa existencie, platnosti a rozsahu ochrany skorších ochranných známok, najmä zoznam tovarov, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky. K tomuto zoznamu tovarov bol v súlade s pravidlom 19 ods. 3 nariadenia č. 2868/95 pripojený preklad v jazyku námietkového konania, konkrétne v nemeckom jazyku, predložený v lehote stanovenej na predloženie pôvodného dokumentu.
72 Žalobkyňa tak preukázala v súlade s požiadavkami pravidla 20 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, a ako to navyše pripúšťa EUIPO, existenciu, platnosť a rozsah ochrany svojich skorších medzinárodných ochranných známok č. 937 479 a 937 526 pred uplynutím lehoty stanovenej pravidlom 19 ods. 1 nariadenia č. 2868/95.
73 Za týchto podmienok môže žalobkyňa dôvodne tvrdiť, že odvolací senát porušil ustanovenia pravidla 19 ods. 2 písm. a) bodu ii) a pravidla 19 ods. 3 nariadenia č. 2868/95, ako aj ustanovenia pravidla 20 toho istého nariadenia tým, že sa domnieva, že nepredložila pred uplynutím lehoty stanovenej pravidlom 19 ods. 1 uvedeného nariadenia dôkaz o ochrane svojich skorších ochranných známok č. 937 479 a 937 526, a tým, že z tohto dôvodu zamietol námietku ako nedôvodnú.
74 Je teda potrebné vyhovieť druhému žalobnému dôvodu uplatnenému žalobkyňou.
75 Keďže druhý odvolací dôvod je dôvodný, treba zrušiť napadnuté rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné skúmať tretí subsidiárny žalobný dôvod založený na porušení zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty, riadnej správy vecí verejných, rovnosti zaobchádzania a zákazu retroaktivity.
O trovách
76 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
77 Keďže EUIPO nemal úspech vo veci, je opodstatnené, aby znášal svoje vlastné trovy konania a bol zaviazaný na náhradu trov konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.
78 Vedľajší účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 20. septembra 2016 (vec R 2129/2015‑4) sa zrušuje.
2. EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Deichmann SE.
3. Vans., Inc. znáša svoje vlastné trovy konania.
Gervasoni | Kowalik‑Bańczyk | Mac Eochaidh |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. decembra 2018.
Podpisy