ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozšírená komora)
zo 14. júna 2023 (*)
„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Dodávateľský trh s parafínovým gáčom – Odberateľský trh s parafínovými voskmi – Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje koncentrácia za zlučiteľnú so spoločným trhom a Dohodou o EHP – Neexistencia záväzku týkajúceho sa dodávok parafínového gáču – Vertikálne účinky – Zabránenie prístupu k vstupom“
Vo veci T‑585/20,
Polwax S.A., so sídlom v Jasło (Poľsko), v zastúpení: E. Nessmann a G. Duda, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan, G. Meessen a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Polski Koncern Naftowy Orlen S.A., so sídlom v Płocku (Poľsko), v zastúpení: M. Mataczyński, advokát,
vedľajšia účastníčka konania,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),
v zložení: predseda komory F. Schalin, sudcovia S. Frimodt Nielsen, P. Škvařilová‑Pelzl, I. Nõmm (spravodajca) a D. Kukovec,
tajomník: M. Zwozdziak‑Carbonne, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania,
po pojednávaní z 11. januára 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Svojou žalobou podanou na základe na článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Polwax S.A., domáha zrušenia rozhodnutia Komisie zo 14. júla 2020 (vec M.9014) prijatého na základe článku 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým Európska komisia vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom a článkom 57 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) koncentráciu medzi spoločnosťami Polski Koncern Naftowy Orlen S.A. (ďalej len „Orlen“) a Grupa Lotos S.A. (ďalej len „Lotos“), s výhradou splnenia určitých záväzkov spoločnosťou Orlen.
I. Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby
2 Žalobkyňa je poľská spoločnosť, ktorá vyrába a uvádza na trh parafínové vosky a výrobky na báze parafínu.
3 Orlen je vertikálne integrovaný podnik, ktorý pôsobí najmä v oblasti rafinácie a uvádza na trh (vrátane maloobchodného predaja) palivá a výrobky z palív v Poľsku, Českej republike, Litve a Nemecku. Pôsobí aj na dodávateľskom trhu v oblasti prieskumu, vývoja a ťažby ropy a zemného plynu, ako aj na petrochemickom trhu.
4 Lotos je vertikálne integrovaný podnik, ktorý pôsobí najmä v oblasti rafinácie a uvádza na trh (vrátane maloobchodného predaja) palivá a výrobky z palív, najmä v Poľsku. Pôsobí aj na dodávateľskom trhu v oblasti prieskumu, vývoja a ťažby ropy a zemného plynu.
5 Dňa 3. júla 2019 Orlen oznámila Komisii v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 navrhovanú koncentráciu spočívajúcu v nadobudnutí výlučnej kontroly nad spoločnosťou Lotos.
6 Rozhodnutím zo 7. augusta 2019 (Ú. v. EÚ C 273, 2019, s. 2) Komisia usúdila, že koncentrácia vyvoláva vážne obavy o jej zlučiteľnosti so spoločným trhom, rozhodla začať podrobné preskúmanie v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 a vyzvala zainteresované tretie strany, aby jej predložili svoje prípadné pripomienky k navrhovanej koncentrácii.
7 Dňa 30. septembra 2019 bolo žalobkyni na základe žiadosti v tomto zmysle priznané postavenie dotknutej osoby v zmysle článku 18 ods. 4 nariadenia č. 139/2004.
8 Dňa 7. apríla 2020 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktorého nedôverná verzia bola žalobkyni zaslaná 4. mája 2020.
9 Dňa 15. mája 2020 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách s tvrdením, že by sa mali stanoviť záväzky s cieľom zabezpečiť, aby koncentrácia neovplyvnila jej prístup k niektorým vstupom, ktoré používala vo svojej výrobe.
10 Komisia 14. júla 2020 prijala napadnuté rozhodnutie.
11 V tlačovej správe z toho istého dňa Komisia po prvé vyhlásila, že po skončení svojho vyšetrovania mala obavy, že operácia, ako bola pôvodne oznámená, by poškodila hospodársku súťaž, najmä na týchto trhoch:
– veľkoobchodné dodávky motorových palív v Poľsku,
– maloobchodné dodávky motorových palív v Poľsku,
– dodávky leteckého paliva v Poľsku a Českej republike,
– dodávky súvisiacich produktov, ako sú rôzne druhy asfaltu, do Poľska.
12 Komisia po druhé uviedla, že Orlen, aby rozptýlila jej obavy, navrhla záväzky týkajúce sa trhov uvedených v bode 11 vyššie.
13 Komisia po tretie vyhlásila, že „kombinácia prevodov a iných záväzkov umožní nadobúdateľom prevádzaných subjektov, ako aj iným konkurentom, aby v budúcnosti podriadili subjekt, ktorý vznikne koncentráciou, účinnej hospodárskej súťaži na dotknutých trhoch“, že „najmä na veľkoobchodnom trhu s naftou a benzínom bude nadobúdateľ podielu v rafinérii schopný dovážať značné objemy vďaka širšiemu prístupu k infraštruktúre“ a že „vzhľadom na túto kombináciu kapacity rafinácie a potenciálu dovozu bude nadobúdateľ pred operáciou vyvíjať podobný konkurenčný tlak ako Lotos“. Komisia teda dospela k záveru, že „operácia, upravená o záväzky, už nebude predstavovať problém pre hospodársku súťaž“, a spresnila, že „toto rozhodnutie je podmienené úplným dodržaním prevzatých záväzkov“.
14 Ku dňu podania žaloby, teda 24. septembra 2020, nebolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené nijaké zhrnutie napadnutého rozhodnutia a na internetovej stránke Komisie nebolo uverejnené nijaké nedôverné znenie uvedeného rozhodnutia.
15 Dňa 18. mája 2021 Komisia na svojej internetovej stránke uverejnila predbežné nedôverné znenie napadnutého rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 25. mája 2021 (Ú. v. EÚ C 196, 2021, s. 8).
16 Napadnuté rozhodnutie obsahuje bod 37 týkajúci sa dodávateľského trhu s parafínovým gáčom a odberateľského trhu s parafínovými voskmi (odôvodnenia 1993 až 2006).
17 V odôvodnení 1993 napadnutého rozhodnutia Komisia po prvé pripomína, že parafínový gáč je vedľajším produktom výroby ropných olejov a že sa používa hlavne ako surovina plne rafinovaných parafínových voskov, ktoré samy osebe predstavujú surový materiál pri výrobe sviečok. V odôvodnení 1994 uvedeného rozhodnutia ďalej zdôrazňuje, že hoci Lotos a Orlen vyrábajú parafínový gáč, iba Lotos ho predáva, pričom Orlen ho používa na svoju vlastnú výrobu parafínových voskov, a teda plánovaná koncentrácia by viedla k vytvoreniu vertikálneho prepojenia medzi účastníkmi koncentrácie, keďže Lotos je aktívna ako dodávateľ, a Orlen ako odberateľ.
18 Komisia v odôvodnení 1997 napadnutého rozhodnutia po druhé konštatovala, že relevantnými trhmi dotknutých produktov sú trhy s parafínovým gáčom a parafínovými voskmi.
19 Pokiaľ ide po tretie o geografický rozmer dotknutých trhov, Komisia v odôvodnení 1999 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že v predchádzajúcom rozhodnutí konštatovala, že trh s parafínovým gáčom sa môže rozšíriť na celý EHP alebo mať vnútroštátny rozmer, pričom zdôraznila, že nákupca parafínového gáča, teda žalobkyňa, poukázala na svoje preferencie v súvislosti s miestnymi zdrojmi zásobovania z dôvodu vysokých nákladov na dopravu. Komisia v ňom tiež usúdila, že definovať trh s parafínovými voskmi ako trh zahŕňajúci tento celok je pravdepodobné, keďže dodávatelia tohto výrobku uviedli, že ho predávajú mimo hraníc Poľska a že Orlen predávala 30 % až 40 % svojej výroby mimo Poľska, najmä v EHP. V odôvodnení 2000 uvedeného rozhodnutia ďalej uviedla, že posúdila účinky plánovanej koncentrácie na prípadne trhy, ktoré sú čo najužšie prepojené, a to na trh Poľska s parafínovým gáčom a na trh EHP s parafínovými voskmi.
20 Pokiaľ ide po štvrté o účinky plánovanej koncentrácie na hospodársku súťaž, Komisia v odôvodnení 2003 napadnutého rozhodnutia preskúmala možnosť, na ktorú poukázala žalobkyňa, že koncentrácia povedie k zabráneniu prístupu k vstupom, keďže nový subjekt by jej už nedodával parafínový gáč, alebo len za oveľa vyššiu cenu, čím by jej bránil v hospodárskej súťaži na trhu s parafínovými voskmi.
21 V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 2004 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že ak by bol dodávateľský trh s parafínovým gáčom definovaný na vnútroštátnom základe, podiel spoločnosti Lotos na trhu v Poľsku v rokoch 2017 a 2018 by bol od 30 % do 40 %. Hoci uznala, že takýto podiel na trhu znamená existenciu vertikálnych účinkov, zdôraznila, že 60 % až 70 % zdrojov parafínového gáča je ešte k dispozícii a že samotná Orlen využíva externých dodávateľov. Komisia z toho vyvodila, že nebolo zjavné, že by nový vytvorený subjekt mal možnosť zabrániť prístupu k parafínovému gáču pre zákazníkov spoločnosti Lotos pôsobiacich na trhu s parafínovými voskmi.
22 Komisia v odôvodnení 2005 napadnutého rozhodnutia dodala, že Orlen mala iba veľmi malý podiel na odberateľskom trhu, a z toho vyvodila, že nový subjekt by nemal záujem ani brániť zákazníkom spoločnosti Lotos pôsobiacich na tomto trhu v prístupe k vstupom. Poukázala na to, že žalobkyňa sama zdôraznila, že hospodárska súťaž na uvedenom trhu je intenzívna, keďže takýto trh má v niektorých prípadoch celkový rozmer a je pod tlakom čínskych výrobcov.
23 Komisia na základe toho v odôvodnení 2006 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že z jej vyšetrovania nevyplývajú zjavné dôkazy svedčiace o značnom narušení účinnej hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o vertikálne prepojenie medzi trhom s parafínovým gáčom v Poľsku a trhom s parafínovými voskmi v rámci EHP.
II. Návrhy účastníkov konania
24 Samostatným podaním podala Komisia námietku neprípustnosti na základe článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Konanie o námietke neprípustnosti bolo spojené s konaním vo veci samej.
25 Na pojednávaní Komisia vzala svoju námietku neprípustnosti späť, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
26 V žalobe žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
27 Okrem toho žalobkyňa vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedľajšej účastníčky konania, spoločnosti Orlen, a na pojednávaní navrhla, aby Všeobecný súd nariadil vypracovanie znaleckého posudku, pokiaľ ide o účinky koncentrácie na hospodársku súťaž, alebo aby v opačnom prípade nariadil Komisii, aby poskytla dôkazy, na základe ktorých podložila dôvody napadnutého rozhodnutia.
28 Komisia a Orlen v podstate navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zamietol návrh na vypracovanie znaleckého posudku požadovaný žalobkyňou,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
III. Právny stav
A. O návrhu na vypracovanie znaleckého posudku
29 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil vypracovanie znaleckého posudku, pokiaľ ide o účinky koncentrácie na hospodársku súťaž. Oneskorené podanie tohto návrhu odôvodňuje v podstate okolnosťou, že odôvodnenie uvedeného rozhodnutia bolo vysvetlené až v štádiu spomenutého vyjadrenia vedľajšej účastníčky konania. V tejto súvislosti odkazuje na neuverejnenie tohto rozhodnutia v čase podania žaloby a na stručnosť tak odôvodnenia uvedeného v tomto rozhodnutí, ako aj písomných podaní Komisie.
30 Komisia a Orlen nesúhlasia s týmto návrhom na vypracovanie znaleckého posudku, pričom poukazujú najmä na jeho oneskorené podanie.
31 Podľa článku 88 ods. 1 rokovacieho poriadku „dôkazné prostriedky možno prijať alebo zmeniť v ktoromkoľvek štádiu konania bez návrhu alebo na návrh hlavného účastníka konania“. Odsek 2 toho istého ustanovenia spresňuje, že „ak je… návrh podaný po prvej výmene vyjadrení, účastník konania, ktorý návrh podáva, musí uviesť dôvody, pre ktoré ho nemohol podať skôr“.
32 Bez ohľadu na to, či žalobkyňa predloží presvedčivé odôvodnenie oneskoreného podania svojho návrhu na vypracovanie znaleckého posudku, treba pripomenúť, že rokovací poriadok priznáva Všeobecnému súdu diskrečnú právomoc pri rozhodovaní, či je alebo nie je potrebné nariadiť takéto opatrenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2017, Talanton/Komisia, T‑65/15, neuverejnený, EU:T:2017:491, body 35 až 37). Preto, aj keď rozhoduje o návrhu na vypracovanie znaleckého posudku podanom v pokročilom štádiu konania, môže vždy rozhodnúť o prijatí uvedeného opatrenia ex offo v rámci výkonu svojej diskrečnej právomoci.
33 Návrh žalobkyne na vypracovanie znaleckého posudku však musí byť zamietnutý, pretože ide nad rámec predmetu dokazovania uvedeného v článku 91 rokovacieho poriadku, ktorý spočíva v umožnení preukázať pravdivosť skutkových tvrdení uvádzaných jedným z účastníkov konania na podporu jeho žalobných dôvodov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. mája 2014, European Dynamics Luxembourg/ECB, T‑553/11, neuverejnený, EU:T:2014:275, bod 317 a citovanú judikatúru).
34 Žalobkyňa totiž v rámci svojho návrhu navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil vypracovanie znaleckého posudku týkajúceho sa „príbuzných trhov, vrátane trhu spracovania parafínového gáču, pokiaľ ide o tieto skutočnosti: a) účinky koncentrácie… na hospodársku súťaž na príslušných trhoch s parafínovým gáčom a parafínmi, ako aj na príbuzných trhoch najmä vplyv uvedenej koncentrácie na cenu výrobkov pre konečných zákazníkov a spotrebiteľov; b) vplyv tejto koncentrácie na ekonomickú situáciu žalobkyne, ako aj na ekonomickú situáciu ostatných subjektov vykonávajúcich rovnakú činnosť ako žalobkyňa, pokiaľ ide o spracovanie parafínového gáča, parafínov a príbuzné trhy; c) vyššie náklady, ktoré žalobkyňa znáša v dôsledku nákupu parafínového gáču mimo miestneho trhu; d) obmedzenie prístupu k parafínovému gáču na miestnom trhu; e) percento podielov na európskom trhu zlúčeného hospodárskeho subjektu v dôsledku koncentrácie“.
35 Predmetom takéhoto návrhu nie je preukázanie pravdivosti niektorých skutkových tvrdení, ale skôr opätovné preskúmanie posúdení uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa týkajú súladu navrhovanej koncentrácie s článkom 2 ods. 1 až 3 nariadenia č. 139/2004. V dôsledku toho ide nad rámec predmetu dokazovania v zmysle článku 91 rokovacieho poriadku, a preto by Všeobecný súd prijatím takéhoto opatrenia prekročil svoju právomoc (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. septembra 2013, Besselink/Rada, T‑331/11, neuverejnený, EU:T:2013:419, body 24 a 25).
B. O dôvodnosti žalobných dôvodov
36 Žalobkyňa v žalobe v podstate uviedla dva žalobné dôvody založené na porušení jednak článku 2 ods. 1 až 3 nariadenia č. 139/2004 a jednak článku 9 ods. 1 toho istého nariadenia. Okrem toho v replike uviedla nový žalobný dôvod založený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
37 Na pojednávaní žalobkyňa vzala žalobný dôvod založený na porušení článku 9 ods. 1 nariadenia č. 139/2004 späť, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.
1. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 1 až 3 nariadenia č. 139/2004
38 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že bod 37 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia konštatovala, že koncentrácia nevedie k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže na trhu s parafínovými voskmi, vychádza z nesprávneho uplatnenia článku 2 ods. 1 až 3 nariadenia č. 139/2004.
39 Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 139/2004:
„Koncentrácie v pôsobnosti tohto nariadenia sa na účely určenia ich zlučiteľnosti so spoločným trhom posudzujú v súlade so zámermi tohto nariadenia a s týmito ustanoveniami.
Pri posudzovaní Komisia zohľadní:
a) potrebu zachovávať a rozvíjať účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu vzhľadom, okrem iného, aj na štruktúru všetkých dotknutých trhov a skutočnej alebo možnej hospodárskej súťaže zo strany podnikov nachádzajúcich sa v [Únii] alebo mimo [nej];
b) postavenie účastníkov koncentrácie na trhu a ich hospodársku a finančnú silu, možné alternatívy pre dodávateľov a užívateľov, ich prístup k dodávkam alebo na trhy, všetky právne a ostatné prekážky vstupu, vývoj ponuky a dopytu pre relevantné tovary a služby, záujmy sprostredkovateľov a konečných spotrebiteľov a rozvoj technického a hospodárskeho pokroku za predpokladu, že je v prospech spotrebiteľa a nevytvára prekážku hospodárskej súťaži.“
40 Článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 stanovuje jednak, že „koncentrácia, ktorá značne nenaruší účinnú hospodársku súťaž na [vnútornom] trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za zlučiteľnú [s vnútorným] trhom“, a jednak, že „koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaže na [vnútornom] trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlučiteľnú [s vnútorným] trhom“.
41 Argumentáciu žalobkyne na podporu tohto žalobného dôvodu možno rozdeliť na dve časti podľa toho, či ide o spochybnenie posúdení Komisie týkajúcich sa definície relevantných trhov alebo účinkov koncentrácie na tieto trhy.
a) O prvej časti založenej na nesprávnej definícii relevantných trhov
42 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia porušila článok 2 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 139/2004 z dôvodu nesprávnej definície relevantných trhov.
43 Podľa judikatúry je primerané vymedzenie relevantného trhu nevyhnutnou podmienkou, ktorá predchádza každému posúdeniu vplyvu koncentrácie na hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95, EU:C:1998:148, bod 143).
44 V tejto súvislosti treba uviesť, že trh výrobkov, ktorý sa má použiť, zahŕňa všetky výrobky alebo služby, ktoré spotrebiteľ považuje za zameniteľné alebo nahraditeľné z dôvodu ich vlastností, ceny a zamýšľaného účelu použitia. Konkrétne z pojmu relevantný trh vyplýva, že účinná hospodársku súťaž môže existovať medzi výrobkami alebo službami, ktoré sú jeho súčasťou, čo predpokladá dostatočný stupeň zastupiteľnosti na účely rovnakého použitia medzi všetkými výrobkami alebo službami tvoriacimi súčasť toho istého trhu (rozsudok z 23. januára 2018, F. Hoffmann‑La Roche a i., C‑179/16, EU:C:2018:25, body 50 a 51).
45 Pokiaľ sa navyše Komisii vytýka, že nezohľadnila prípadný problém hospodárskej súťaže na iných trhoch, ako sú trhy, ktoré boli predmetom analýzy hospodárskej súťaže, je povinnosťou žalobcu predložiť závažné indície, ktoré konkrétne preukazujú existenciu problému hospodárskej súťaže, ktorý mala Komisia vzhľadom na jeho dosah preskúmať. Na to, aby žalobca vyhovel tejto požiadavke, je jeho povinnosťou vymedziť relevantné trhy, popísať stav hospodárskej súťaže bez koncentrácie a uviesť pravdepodobné účinky koncentrácie vzhľadom na stav hospodárskej súťaže na týchto trhoch (rozsudky zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04, EU:T:2006:187, body 65 a 66, a z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, T‑162/10, EU:T:2015:283, body 174 a 175).
46 V bode 37 napadnutého rozhodnutia Komisia identifikovala dva trhy dotknuté koncentráciou, a to na jednak dodávateľský trh tvorený dodávkami parafínového gáču v Poľsku a jednak odberateľský trh tvorený dodávkami parafínových voskov v rámci EHP, ktoré používajú parafínový gáč ako surovinu.
47 V prvom rade žalobkyňa vytýka Komisii, že obmedzila definíciu odberateľského trhu s parafínovými voskmi len na „plne rafinované parafínové vosky“, teda na vosky vyrobené z ľahkého parafínového gáču, ktorý slúži ako surovina na výrobu sviečok, a že nezahrnula vosky na báze stredne ťažkého a ťažkého parafínového gáču, ktoré sa používajú na výrobu hrobových sviečok a rôznych priemyselných prípravkov.
48 Táto výhrada sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia.
49 V odôvodnení 1993 napadnutého rozhodnutia totiž Komisia uviedla, že „parafínový gáč je vedľajším produktom pri výrobe ropných olejov, [ktorý] má viacero použití, ale používa sa hlavne ako surovina na výrobu plne rafinovaných parafínových voskov, ktoré zase predstavujú hlavnú surovinu na výrobu sviečok“. V odôvodneniach 1996 a 1997 tohto rozhodnutia Komisia uviedla, že preskúmala účinky koncentrácie na trh s parafínovým gáčom a parafínovými voskmi.
50 Po prvé z odôvodnenia 1993 napadnutého rozhodnutia pritom nemožno vyvodiť, že Komisia užšie vymedzila odberateľský trh s parafínovými voskmi tak, že sa týka len úplne rafinovaných parafínových voskov. V tomto odôvodnení Komisia naopak výslovne zdôraznila, že parafínový gáč sa používa „na mnohé použitia“, a nie výlučne na výrobu plne rafinovaných parafínových voskov.
51 Po druhé v odôvodnení 1997 napadnutého rozhodnutia Komisia odkázala na trh, ktorý je z celkového hľadiska tvorený z parafínových voskov, a nielen z plne rafinovaných parafínových voskov.
52 Po tretie tento záver potvrdzuje znenie predchádzajúcich rozhodnutí Komisie, na ktoré odkazuje odôvodnenie 1997 napadnutého rozhodnutia a na ktoré nadväzuje definícia odberateľského trhu s parafínovými voskmi.
53 V odôvodnení 4 rozhodnutia Komisie K(2008) 4576 v konečnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podľa článku 81 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39181 – Sviečkové vosky) (zhrnutie uverejnené v Ú. v. EÚ C 295, 2009, s. 17) boli definované tak, že obsahujú „plne rafinované parafínové vosky a polorafinované parafínové vosky (v závislosti od obsahu oleja), ako aj hydrogenované vosky, voskové zmesi, špeciálne voskové výrobky a tvrdé parafínové vosky“, ktoré sa „používajú sa na výrobu rôznych výrobkov, ako napríklad sviečky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky a tiež aj v odvetví výroby gumy, obalov, lepidiel a žuvačiek“.
54 Z toho vyplýva, že odberateľský trh nebol v napadnutom rozhodnutí obmedzený len na plne rafinované parafínové vosky, ako tvrdí žalobkyňa, ale práve na všetky parafínové vosky, ako sú definované v bode 53 vyššie.
55 Táto výhrada teda musí byť zamietnutá.
56 V druhom rade treba uviesť, že písomnosti žalobkyne obsahujú viacero odkazov na rôzne druhy parafínového gáču, a to „ľahký“, „stredne ťažký“ alebo „ťažký“, ako aj na ich odlišné vlastnosti a používanie. Keďže tieto odkazy treba chápať tak, že predstavujú výhradu založenú na nesprávnej definícii dodávateľského trhu z dôvodu, že Komisia mala zohľadniť existenciu troch rôznych trhov podľa toho, či sa týkali týchto troch typov parafínového gáču, takáto výhrada nemôže uspieť.
57 Žalobkyňa mala totiž predložiť spoľahlivé dôkazy preukazujúce, že neexistuje dostatočný stupeň nahraditeľnosti medzi „ťažkým“ parafínovým gáčom, „ľahkým“ parafínovým gáčom a „stredne ťažkým“ parafínovým gáčom na to, aby patrili na ten istý trh.
58 Najmä vzhľadom na metodiku uvedenú v oznámení Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže [Únie] (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. Vyd. 08/001, s. 155, ďalej len „oznámenie o definícii relevantného trhu“) bolo povinnosťou žalobkyne predložiť spoľahlivé dôkazy preukazujúce, že medzi jednotlivými druhmi parafínového gáču neexistuje dostatočná nahraditeľnosť na strane dopytu a ponuky, aby mohli patriť na ten istý trh.
59 Z hľadiska dopytu mala žalobkyňa predložiť spoľahlivé dôkazy preukazujúce, že zákazníci jedného druhu parafínového gáču nie sú v prípade mierneho zvýšenia ceny odkázaní na iný druh parafínového gáču, a preto ich nemožno považovať za nahraditeľné (pozri v tomto zmysle body 15 až 20 oznámenia o definícii relevantného trhu).
60 Z hľadiska ponuky mala žalobkyňa predložiť spoľahlivé dôkazy preukazujúce, že dodávatelia určitého typu parafínového gáču nemohli preorientovať svoju výrobu na výrobu iného druhu parafínového gáču a v krátkom čase ho uviesť na trh bez toho, aby nečelili nákladom alebo podstatnému dodatočnému riziku v reakcii na mierne, ale trvalé zmeny relatívnych cien (pozri v tomto zmysle body 20 až 24 oznámenia o definícii relevantného trhu).
61 Žalobkyňa sa v bodoch 112 až 120 repliky len zdôrazňuje, že ľahký parafínový gáč, stredne ťažký parafínový gáč a ťažký parafínový gáč predstavujú rôzne vstupy surovín. V iných aspektoch svojej argumentácie tvrdí, že kvalita parafínového gáču sa môže z jednej rafinérie na inú značne líšiť. Takéto tvrdenia však nemožno považovať za spoľahlivé dôkazy preukazujúce, že medzi týmito rôznymi druhmi parafínového gáču neexistuje dostatočný stupeň nahraditeľnosti na to, aby mohli byť nahradené z hľadiska dopytu. V každom prípade sa žalobkyňa nezaoberá otázkou prípadnej nahraditeľnosti z hľadiska ponuky.
62 Takáto výhrada žalobkyne, za predpokladu, že by bola formulovaná, by preto musela byť zamietnutá ako nedôvodná.
63 V treťom rade žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia v rámci dodávateľskom trhu nesprávne zohľadnila parafínový gáč dovážaný do Poľska a že mala obmedziť definíciu uvedeného trhu len na parafínový gáč vyrábaný a uvádzaný na trh v Poľsku. Toto tvrdenie odôvodňuje rozdielnou kvalitou parafínového gáču podľa jeho pôvodnej rafinérie a nákladov na jeho prepravu zo zahraničia.
64 Ani takúto výhradu nemožno prijať.
65 Ako totiž vyplýva z bodov 15 až 20 oznámenia o definícii relevantného trhu, ako sú zhrnuté v bode 59 vyššie, výrobky patria na ten istý trh, najmä ak sú spotrebiteľom vnímané ako nahraditeľné.
66 Žalobkyňa pritom nespochybňuje, že ponuku parafínového gáču, ktorú poľskí zákazníci využívali predtým, než došlo ku koncentrácii, nepredstavovala len Lotos, ktorá bola jediným poľským výrobcom parafínového gáču ponúkajúcim tento výrobok na trhu, ale aj dodávatelia nachádzajúci sa mimo tohto územia. Sama uznáva, že sa obrátila na dovozy parafínového gáču pochádzajúceho z Veľkej Británie, Francúzska, Maďarska a Talianska.
67 Argumentácia žalobkyne sa v skutočnosti zakladá skôr na výhodách, ktoré pre ňu predstavuje parafínový gáč pochádzajúci od spoločnosti Lotos, najmä z hľadiska jeho najnižších nákladov na dopravu, rozmanitosti ponúkaných druhov parafínového gáču alebo ich vhodnosti z hľadiska jej procesu výroby parafínových voskov, keďže boli súčasťou tej istej spoločnosti až do roku 2012.
68 Takéto úvahy však nie sú relevantné, keďže dopyt po parafínových gáčoch v Poľsku nie je uspokojený výlučne domácou výrobou, ale tiež dovozmi, a tak na poľskom trhu existuje účinná hospodárska súťaž medzi ponukou vnútroštátneho parafínového gáču a ponukou zahraničného parafínového gáču, čo odôvodňuje, aby bola táto ponuka zahrnutá do definície relevantného trhu.
69 Tento záver nevyvracajú ani nové dôkazy predložené žalobkyňou 13. decembra 2022 a 5. januára 2023, ktoré zdôrazňujú zvýšenie nákladov na nákladnú dopravu a nemožnosť zaobstarať si parafínový gáč od ruských rafinérií v nadväznosti na konanie Ruskej federácie, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine.
70 V tejto súvislosti a bez toho, aby bolo potrebné skúmať prípustnosť týchto dôkazov z hľadiska článku 85 rokovacieho poriadku, stačí zdôrazniť, že v rozsahu, v akom sa týkajú udalostí, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia, sú irelevantné, keďže zákonnosť napadnutého rozhodnutia musí byť preskúmaná vzhľadom na skutkové okolnosti existujúce v čase jeho prijatia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04, EU:T:2006:187, body 203 a 204, a z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T‑282/06, EU:T:2007:203, bod 59).
71 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba túto časť žalobného dôvodu zamietnuť.
b) O druhej časti založenej na nesprávnom posúdení účinkov koncentrácie na relevantné trhy
72 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia porušila článok 2 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004, ako aj odseky 2 a 3 toho istého článku, pokiaľ ide o posúdenie účinkov koncentrácie tak na trh s parafínovým gáčom, ako aj na trh s parafínovými voskmi.
73 Na úvod treba zamietnuť námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, založenú na tom, že argumentácia predložená žalobkyňou, ktorá výslovne odkazuje na porušenie článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004, nezodpovedá požiadavkám jasnosti a koherencie článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku.
74 Hoci sa časť žaloby osobitne venovaná porušeniu článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 skutočne obmedzuje na dva odseky, žalobkyňa v nej odkazuje na rozvinutejšiu argumentáciu, ktorú uviedla z dôvodu porušenia článku 2 ods. 1 toho istého nariadenia. Komisia teda mohla pochopiť tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla na podporu svojho spochybnenia posúdenia účinkov koncentrácie.
75 Túto časť možno rozdeliť na dve výhrady, ktorými žalobkyňa napáda skutočnosť, že jednak neboli preskúmané horizontálne účinky koncentrácie na trh s parafínovým gáčom a že jednak neexistuje dôvodnosť preskúmania vertikálnych účinkov koncentrácie na trhu s parafínovými voskmi.
1) O prvej výhrade založenej na nepreskúmaní horizontálnych účinkov koncentrácie na trh s parafínovým gáčom
76 Žalobkyňa v podstate zdôrazňuje, že samotná Orlen bola podnikom vyrábajúcim parafínový gáč, a tak kúpa spoločnosti Lotos touto spoločnosťou mala tiež horizontálny rozmer. Vyvodzuje z toho, že Komisia nepreskúmala horizontálne účinky koncentrácie, čo bola povinná urobiť na základe usmernení na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5; Mim. vyd. EÚ 08/003, s. 10, ďalej len „usmernenia o horizontálnych fúziách“).
77 Komisia odpovedá, že koncentrácia nemohla mať horizontálne účinky na trh s parafínovým gáčom, keďže Orlen na tomto trhu nepôsobila.
78 Ako pripomína Komisia v bode 22 svojich usmernení o horizontálnych fúziách, tieto fúzie môžu dvoma hlavnými spôsobmi značne narušiť účinnú hospodársku súťaž, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia.
79 Ide po prvé o prípad nekoordinovaných alebo jednostranných účinkov v prípade, že koncentrácia odstraňuje dôležité konkurenčné tlaky na jeden alebo viacero podnikov, ktoré tak majú zvýšenú trhovú silu bez toho, aby došlo ku koordinácii správania.
80 Po druhé ide o predpoklad koordinovaných účinkov, ak koncentrácia mení povahu hospodárskej súťaže tak, že podniky, ktoré dovtedy nekoordinovali svoje správanie, majú väčšiu možnosť urobiť tak a zvýšiť svoje ceny alebo inak narušiť účinnú hospodársku súťaž. Fúzia taktiež môže uľahčiť, stabilizovať alebo zefektívniť koordináciu spoločností, ktoré svoje správanie koordinovali už pred fúziou.
81 Keďže je teda nesporné, že Orlen neuvádzala parafínový gáč na trh, koncentrácia nemohla mať za následok zníženie ponuky na trhu s parafínovým gáčom. Z tohto hľadiska nemohla viesť k odstráneniu „dôležitého konkurenčného tlaku na tomto trhu“, k vytvoreniu „zvýšenej trhovej sily“ v prospech podnikov prítomných na uvedenom trhu alebo k uľahčeniu koordinácie na trhu v zmysle usmernení o horizontálnych fúziách.
82 Okrem toho žalobkyňa Komisii nevytýka, že nepreskúmala možnosť uvedenú v bodoch 58 až 60 usmernení o horizontálnych fúziách, že koncentrácia môže vyvolať protisúťažné účinky z dôvodu spojenia medzi podnikom, ktorý už pôsobí na trhu, v tomto prípade Lotos, a potenciálnym konkurentom, v tomto prípade Orlen.
83 V každom prípade vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nemožno Komisii vážne vytýkať, že túto možnosť výslovne nezvážila.
84 Ako bolo pripomenuté v bode 60 usmernení o horizontálnych fúziách, na to, aby koncentrácia mala dôležité horizontálne účinky, by bolo nevyhnutné, aby možnosť vstupu spoločnosti Orlen na trh s parafínovým gáčom na strane ponuky pred uvedenou koncentráciou predstavovala dôležitý tlak na dodávateľov, ktorí sú v súčasnosti prítomní na tomto trhu. Existencia takéhoto tlaku pritom bola vylúčená z dôvodu postavenia spoločnosti Orlen ako nadobúdateľa na uvedenom trhu, uvedeného v odôvodnení 2004 napadnutého rozhodnutia.
85 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba túto výhradu zamietnuť.
2) O druhej výhrade založenej na nesprávnom preskúmaní vertikálnych účinkov koncentrácie na trh s parafínovými voskmi
86 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia v odôvodneniach 2004 a 2005 napadnutého rozhodnutia nesprávne konštatovala, že Orlen po nadobudnutí spoločnosti Lotos nebola ani schopná, ani nemala motiváciu sledovať stratégiu vedúci k zabráneniu prístupu k parafínovému gáču na trhu s parafínovými voskmi.
87 Komisia, ktorú podporuje Orlen, sa domnieva, že z právneho hľadiska správne vylúčila možnosť takéhoto zabránenia.
88 Ako sa uvádza v bode 31 usmernení o posudzovaní nehorizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi spoločnosťami (Ú. v. EÚ C 265, 2008, s. 6, ďalej len „usmernenia o nehorizontálnych fúziách“), zabránenie prístupu k vstupom vzniká, ak možno predpokladať, že po fúzii bude nový subjekt obmedzovať prístup k výrobkom alebo službám, ktoré by inak dodával, ak by sa neuskutočnila fúzia. Podľa odseku 32 týchto usmernení pri posudzovaní pravdepodobnosti scenára zabránenia prístupu k vstupom zameraného proti hospodárskej súťaži Komisia skúma po prvé, či subjekt po fúzii bude mať možnosť závažným spôsobom brániť prístupu k vstupom, po druhé, či bude mať motiváciu uskutočniť to, a po tretie, či stratégia zabránenia prístupu bude mať výrazný škodlivý účinok na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu.
89 Treba uviesť, že tieto tri podmienky sú kumulatívne, a teda nesplnenie jednej z nich postačuje na vylúčenie rizika zabránenia prístupu k vstupom (pozri rozsudok z 27. januára 2021, KPN/Komisia, T‑691/18, neuverejnený, EU:T:2021:43, bod 112 a citovanú judikatúru).
90 Pokiaľ ide o prvú podmienku, Komisia v odôvodnení 2004 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že Orlen by po koncentrácii nebola schopná zabrániť prístupu k parafínovému gáču, „keďže [60 až 70 %] trhu [by] zostalo k dispozícii ako zdroj dodávok parafínového gáču“.
91 Ako uvádza Komisia v bode 35 usmernení o nehorizontálnych fúziách, „na to, aby zabránenie prístupu k vstupom predstavovalo predmet [zdroj – neoficiálny preklad] obavy, musí mať vertikálne integrovaná spoločnosť, ktorá je účastníkom fúzie, značný stupeň trhovej sily na dodávateľskom trhu“ a „jedine za týchto okolností možno očakávať, že spoločnosť po fúzii bude mať významný vplyv na podmienky hospodárskej súťaže na dodávateľskom trhu, a tým prípadne na ceny a podmienky dodávok na odberateľskom trhu.“.
92 V tejto súvislosti Komisia v bode 36 usmernení o nehorizontálnych fúziách zdôrazňuje, že „subjekt po fúzii bude len vtedy schopný zabrániť prístupu konkurentom na odberateľskom trhu, ak by obmedzením prístupu k svojim výrobkom alebo službám na dodávateľskom trhu mohol negatívne ovplyvniť celkovú dostupnosť vstupov pre odberateľský trh z hľadiska ceny alebo kvality“, že „to môže nastať, ak sú zostávajúci dodávatelia na dodávateľskom trhu menej efektívni, ponúkajú menej preferované alternatívy, alebo nie sú schopní rozšíriť objem produkcie pri obmedzení dodávok, napríklad z dôvodu, že sú vystavení kapacitným obmedzeniam, alebo zo všeobecnejšieho pohľadu, že sú vystavení klesajúcim výnosom z rozsahu“ a že „prítomnosť [existencia – neoficiálny preklad] zmlúv o výhradnej kúpe a výhradnom predaji medzi subjektmi po fúzii a nezávislými dodávateľmi vstupov môže tiež obmedziť schopnosť konkurentov na odberateľskom trhu mať primeraný prístup k vstupom“.
93 Žalobkyňa zakladá schopnosť nového subjektu zabrániť prístupu na trh na okolnosti, podľa ktorej ostatní dodávatelia parafínového gáču majú menší výber v oblasti výrobkov, môžu dodávať len nedostatočné množstvá, majú menej kvalitné výrobky, predstavujú náhodné zdroje z dôvodu administratívnych alebo politických ťažkostí, alebo vykazujú príliš veľké logistické ťažkosti. Okrem toho žalobkyňa v prílohe k svojim pripomienkam k vyjadreniu vedľajšej účastníčky konania predkladá porovnávaciu analýzu druhov parafínového gáču, ktorý používa podľa svojich dodávateľov (Lotos a i.), pričom v podstate zdôrazňuje rozdiely medzi nimi.
94 Po prvé z dôvodov uvedených v bodoch 65 až 69 vyššie treba uviesť, že Komisia správne zahrnula do svojej definície dodávateľského trhu parafínový gáč dovážaný do Poľska.
95 Po druhé a v dôsledku toho Komisia v odôvodnení 2004 napadnutého rozhodnutia v podstate tiež správne konštatovala, že podstatná časť ponuky parafínového gáču na trhu nie je koncentráciou dotknutá.
96 Po tretie z toho vyplýva, že existencia dovozu parafínového gáču do Poľska robila menej pravdepodobným skutočnosť, že po koncentrácii Orlen mohla zabrániť prístupu na tento trh, pričom žalobkyňa by musela využiť alternatívne zdroje dodávok v prípade, že by pre ňu parafínový gáč kontrolovaný spoločnosťou Orlen už nebol dostupný, alebo len v menšej miere.
97 Po štvrté tvrdenia žalobkyne založené na rozdieloch v kvalite, ktoré existujú medzi dovážaným parafínovým gáčom a parafínovým gáčom dodávaným spoločnosťou Lotos, na ťažkostiach so zásobovaním a nákladoch na dopravu súvisiacich s parafínovým gáčom pochádzajúcim z iných zdrojov neumožňujú preukázať, že by nový subjekt, ktorý vznikne koncentráciou, mohol „negatívne ovplyvniť celkovú dostupnosť vstupov pre odberateľský trh z hľadiska ceny alebo kvality“ v zmysle bodu 36 usmernení o nehorizontálnych fúziách.
98 Pokiaľ ide v prvom rade o zdôraznenie rozdielu v kvalite medzi parafínovým gáčom vyrábaným spoločnosťou Lotos a dovážaným parafínovým gáčom, treba poukázať na to, že ide o subjektívny dôvod žalobkyne, ktorý vyplýva z jej príslušnosti ku skupine Lotos až do roku 2012, čo znamená, že jej výrobný proces je založený na vlastnostiach parafínového gáču pochádzajúceho z rafinérií spoločnosti Lotos. Okrem toho táto úvaha si do určitej miery protirečí s tým, že žalobkyňa v minulosti používala dovážaný parafínový gáč.
99 Pokiaľ ide v druhom rade o ťažkosti s dodávkami a nákladmi na dopravu spojené s dovážaným parafínovým gáčom, aj keby boli preukázané, tieto ťažkosti by sa však mali relativizovať, keďže podstatná časť parafínového gáču, ktorý bol uvádzaný na poľský trh už pred koncentráciou, vyplývala z dovozov.
100 Pokiaľ ide v treťom rade o to, že žalobkyňa 13. decembra 2022 a 5. januára 2023 poukázala na zvýšenie cien a zníženie zdrojov dodávok mimo Poľska po koncentrácii, z dôvodov uvedených v bodoch 69 a 70 vyššie ho nemožno zohľadniť na účely preskúmania dôvodnosti posúdení Komisie.
101 Komisia preto správne uviedla, že prvá z podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby bola konštatovaná existencia zabránenia prístupu k vstupom, nebola v prejednávanej veci splnená. Vzhľadom na kumulatívnu povahu týchto podmienok, ako bolo pripomenuté v bode 89 vyššie, toto konštatovanie postačuje na odôvodnenie zamietnutia tejto výhrady.
102 V každom prípade treba uviesť, že Komisia tiež správne uplatnila druhú podmienku, keď uviedla, že u nového subjektu pochádzajúceho z koncentrácie neexistuje motivácia na zabránenie prístupu k vstupom.
103 V odôvodnení 2005 napadnutého rozhodnutia Komisia správne vychádzala z veľmi malého trhového podielu spoločnosti Orlen na trhu s parafínovými voskmi a intenzity hospodárskej súťaže, ktorá existovala na uvedenom trhu, aby vylúčila akúkoľvek motiváciu zo strany nového subjektu, ktorý vznikne koncentráciou, prijať stratégiu spočívajúcu v zabránení prístupu na dodávateľský trh s parafínovým gáčom.
104 Ako zdôrazňuje Komisia v bode 40 usmernení o nehorizontálnych fúziách, „motivácia zabránenia prístupu [k vstupom] závisí od stupňa, v akom bude toto zabránenie výhodné“. Podľa uvedeného odseku „vertikálne integrovaná spoločnosť bude kalkulovať, ako jej dodávky vstupov pre konkurentov na odberateľskom trhu budú vplývať nielen na zisk jej dodávateľskej časti, ale aj jej odberateľskej časti“. Napokon v tom istom odseku sa uvádza, že „subjekt po fúzii je v podstate vystavený kompromisnému vzťahu medzi stratou zisku na dodávateľskom trhu v dôsledku zníženia predaja vstupov (skutočným alebo potenciálnym) konkurentom a nárastom zisku v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte z rozšírenia predaja na odberateľskom trhu, respektíve zo schopnosti zvýšiť ceny spotrebiteľom“.
105 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že motivácia sledovať stratégiu spočívajúcu v zabránení prístupu k parafínovému gáču spočíva v možnosti zvýšiť ceny na trhu s parafínovými voskmi.
106 Treba uviesť, že v odôvodnení 2000 napadnutého rozhodnutia Komisia definovala trh s parafínovými voskmi tak, že sa vzťahuje na celý EHP, že v odôvodnení 2002 uvedeného rozhodnutia poznamenala, že Orlen tam mala 5 % až 10 % podiel na trhu a že v odôvodnení 2005 tohto rozhodnutia uviedla, že hospodárska súťaž na ňom bola intenzívna. Žalobkyňa tieto posúdenia nespochybnila.
107 Vzhľadom na tieto charakteristiky odberateľského trhu sa však Komisia mohla v odôvodnení 2005 napadnutého rozhodnutia odôvodnene domnievať, že nový subjekt nemá motiváciu zabrániť prístupu k parafínovému gáču.
108 Na jednej strane totiž účinky zabránenia prístupu môžu ovplyvniť len malú časť hospodárskej súťaže na odberateľskom trhu, a teda nepredstavujú výhodu pre nový subjekt. Na druhej strane zabránenie prístupu znamená stratu príjmov na dodávateľskom trhu s parafínovým gáčom.
109 Pokiaľ ide napokon o tvrdenie žalobkyne uvedené 13. decembra 2022 a 5. januára 2023, že obavy, ktoré vyjadrila zo zabránenia prístupu k parafínovému gáču, sa naplnia z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v bodoch 69, 70 a 100 vyššie, treba v každom prípade považovať za irelevantné na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
110 Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba tento žalobný dôvod v jeho jednotlivých častiach a výhradách zamietnuť.
2. O druhom žalobnom dôvode založenom na nedostatku odôvodnenia
111 Žalobkyňa usudzuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, najmä pokiaľ ide o definíciu relevantných trhov. Domnieva sa, že tento žalobný dôvod je prípustný, aj keď bol predložený v štádiu repliky, keďže uvedené rozhodnutie nebolo ku dňu podania žaloby ešte uverejnené.
112 Komisia sa domnieva, že tento žalobný dôvod je neprípustný, keďže jeho predloženie v štádiu repliky je v rozpore s článkom 84 rokovacieho poriadku a že jeho oneskorenosť vyplýva z rozhodnutia žalobkyne podať žalobu pred uverejnením napadnutého rozhodnutia. V každom prípade tvrdí, že uvedené rozhodnutie je z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.
113 Na úvod treba pripomenúť, že Všeobecný súd musí ex offo prihliadnuť na nedostatočné alebo chýbajúce odôvodnenie aktu. Okolnosť, že žalobkyňa predložila argumentáciu v tomto zmysle v neskorom štádiu konania, nemôže v tejto súvislosti zmeniť úlohu súdu Únie.
114 Podľa článku 296 ZFEÚ sa v právnych aktoch prijatých inštitúciami Únie uvedú odôvodnenia.
115 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala tak, aby dotknuté osoby mohli poznať dôvody prijatého opatrenia a aby príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia sa musí preskúmať vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 63; z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C‑42/01, EU:C:2004:379, bod 66, a z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 79).
116 V prvom rade z preskúmania a zamietnutia prvého žalobného dôvodu nevyhnutne vyplýva, že odôvodnenie Komisie uvedené v bode 37 napadnutého rozhodnutia umožnilo žalobkyni účinne brániť svoje práva a Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie.
117 V druhom rade tento záver platí osobitne vo vzťahu k tomu, čo sa zdá byť hlavnou výhradou žalobkyne, a to k údajnému nedostatočnému vysvetleniu dôvodov, ktoré viedli Komisiu k tomu, že neuprednostnila definíciu dodávateľského trhu obmedzeného len na parafínový gáč vyrábaný a uvádzaný na trh v Poľsku.
118 V tejto súvislosti treba uviesť, že skutočnosť, že Komisia zahrnula celý parafínový gáč predávaný v Poľsku do svojej definície trhu, predstavuje jednoduché uplatnenie kritérií uvedených v oznámení o definícii relevantného trhu, ktoré je súčasťou právneho kontextu napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa teda bola schopná pochopiť dôvody, na ktorých je založené uvedené rozhodnutie, bez toho, aby bola Komisia povinná poskytnúť v tejto súvislosti podrobnejšie odôvodnenie.
119 V treťom rade a v každom prípade aj za predpokladu, že by napadnuté rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o definíciu dodávateľského trhu, nemohlo by to viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
120 Na jednej strane treba pripomenúť, že vzhľadom na kumulatívnu povahu podmienok nevyhnutných na určenie možnosti zabránenia prístupu k vstupom, ktorá bola pripomenutá v bode 88 vyššie, každý z dôvodov uvedených v odôvodneniach 2004 a 2005 napadnutého rozhodnutia svojou povahou odôvodňuje záver Komisie vylučujúci možnosť, že koncentrácia povedie k zabráneniu prístupu k parafínovému gáču.
121 Na druhej strane nedostatok v odôvodnení definície dodávateľského trhu má vplyv len na dôvod založený na neexistencii možnosti nového subjektu zabrániť prístupu, ktorý je uvedený v odôvodnení 2004 napadnutého rozhodnutia. Nemá vplyv na dôvod založený na tom, že tento nový subjekt by nemal motiváciu v tomto zmysle, uvedený v odôvodnení 2005 uvedeného rozhodnutia. Toto odôvodnenie totiž obsahuje výlučne posúdenia týkajúce sa geografického rozsahu odberateľského trhu s parafínovými voskmi a intenzity hospodárskej súťaže na tomto trhu.
122 Je preto potrebné zamietnuť druhý žalobný dôvod a v dôsledku toho aj žalobu v celom jej rozsahu bez toho, aby bolo potrebné skúmať návrh žalobkyne, ktorý predložila na pojednávaní a ktorým v podstate navrhovala, aby Všeobecný súd v prípade nevyhovenia návrhu o vypracovanie znaleckého posudku požiadal Komisiu o informácie, na základe ktorých vypracovala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
IV. O trovách
123 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Komisie a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Spoločnosť Polwax S.A. je povinná nahradiť trovy konania.
Schalin | Frimodt Nielsen | Škvařilová‑Pelzl |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. júna 2023.
Podpisy