ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozšírená komora)

z 18. októbra 2023 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s modafinilom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Dohoda o urovnaní patentových sporov – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa – Kvalifikácia – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku – Podmienky výnimky stanovenej v článku 101 ods. 3 ZFEÚ – Pokuty“

Vo veci T‑74/21,

Teva Pharmaceutical Industries Ltd, so sídlom v Petahu Tikve (Izrael),

Cephalon Inc., so sídlom vo West Chesteri, Pennsylvánia (Spojené štáty),

v zastúpení: D. Tayar, S. Ortoli a A. Richard, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: G. Conte, T. Franchoo a C. Sjödin, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora),

v zložení: predseda komory F. Schalin (spravodajca), sudcovia M. Jaeger, P. Škvařilová‑Pelzl, I. Nõmm a D. Kukovec,

tajomník: M. Zwozdziak‑Carbonne, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 14. decembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobkyne, ktorými sú spoločnosti Teva Pharmaceutical Industries Ltd (ďalej len „Teva“) a Cephalon Inc., sa svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ domáhajú zrušenia rozhodnutia Európskej komisie C(2020) 8153 final z 26. novembra 2020 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39686‑CEPHALON) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), a subsidiárne zrušenia alebo zníženia výšky pokút.

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Cephalon je biofarmaceutická spoločnosť so sídlom v Spojených štátoch, ktorá dodáva tak originálne, ako aj generické lieky do celého sveta. Medzi hlavné činnosti spoločnosti Cephalon patrí výskum a vývoj, ako aj uvádzanie liekov na trh, s osobitným zameraním na poruchy centrálneho nervového systému vrátane porúch spánku, bolestí, onkológie, zápalových ochorení a regeneratívnej medicíny.

3        Teva je nadnárodná farmaceutická spoločnosť pôsobiaca v oblasti vývoja, výroby a uvádzania na trh generických liekov, ako aj inovatívnych a špecializovaných farmaceutických výrobkov, účinných farmaceutických látok a voľnopredajných výrobkov.

4        V októbri 2011 po tom, čo Komisia schválila oznámenú koncentráciu rozhodnutím C(2011) 7435 v konečnom znení (vec COMP/M. 6258 – Teva/Cephalon) z 13. októbra 2011 na základe článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40), došlo k nadobudnutiu spoločnosti Cephalon spoločnosťou Teva.

A.      Predmetný výrobok a patenty na neho sa vzťahujúce

5        Výrobok, ktorého sa prejednávaná vec týka, predstavuje liek obsahujúci účinnú farmaceutickú látku (ďalej len „ÚFL“) s názvom modafinil. Modafinil je dlhodobo pôsobiacou stimulačnou látkou používanou na liečbu určitých porúch spánku.

6        Modafinil bol objavený v laboratóriu francúzskej farmaceutickej spoločnosti Lafon v roku 1976. Lafon najskôr 24. júna 1992 zapísala svoj výrobok modafinil pod ochrannou známkou Modiodal vo Francúzsku a neskôr pod ochrannými známkami Provigil, Vigil alebo Modasomil v ďalších krajinách.

7        V roku 1993 získala Cephalon od spoločnosti Lafon výlučné práva k modafinilu a v roku 2001 nadobudla Cephalon celú spoločnosť Lafon. V roku 1997 začala Cephalon predávať modafinil pod ochrannou známkou Provigil v Spojenom kráľovstve. V roku 2005 predávala modafinil vo viacerých krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

8        Pokiaľ ide o EHP, platnosť jednotlivých vnútroštátnych patentov na molekulu spoločnosti Cephalon vo vzťahu k ÚFL modafinil uplynula najneskôr v roku 2003, zatiaľ čo ochrana údajov týkajúcich sa tejto ÚFL uplynula najneskôr v roku 2005.

9        Hoci platnosť patentov na molekulu modafinilu uplynula, Cephalon stále vlastnila sekundárne patenty na veľkosť častíc a ďalšie patenty súvisiace s modafinilom, ktorých platnosť v EHP uplynula v roku 2015.

10      Liek Provigil bol najvýznamnejším výrobkom v portfóliu spoločnosti Cephalon z hľadiska predaja. Vzhľadom na vstup generických výrobkov na trh v blízkej budúcnosti a na účely ochrany svojich činností v predmetnej oblasti pracovala Cephalon na výrobku druhej generácie s názvom Nuvigil, ktorý je založený na ÚFL modafinil, a tento mala v úmysle uviesť na trh s cieľom postupne od roku 2006 nahradiť Provigil, a to najprv v Spojených štátoch, a neskôr v EHP. Okrem toho Cephalon plánovala uviesť na trh ďalší liek na báze modafinilu, a to liek s názvom Sparlon. Nakoniec Cephalon neuviedla na trh v EHP ani Nuvigil, ani Sparlon. Okrem toho v Spojených štátoch nebolo na Nuvigil ani udelené povolenie.

11      Keď na konci roka 2002 štyri spoločnosti pôsobiace v odvetví generických liekov, vrátane spoločnosti Teva, požiadali o regulačné povolenie na uvedenie svojich generických výrobkov modafinilu na trh v Spojených štátoch, Cephalon podala v Spojených štátoch návrh na začatie konania o porušení patentu.

12      V júni 2005 uviedla Teva svoj generický výrobok modafinilu na trh v Spojenom kráľovstve.

13      Dňa 6. júla 2005 po výmene listov podala Cephalon návrh na začatie konania proti spoločnosti Teva vo veci patentov na High Court of Justice (England & Wales) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), Spojené kráľovstvo] a domáhala sa nariadenia predbežného opatrenia s cieľom zabrániť spoločnosti Teva predávať svoj generický výrobok modafinilu v Spojenom kráľovstve. Teva následne podala protinávrh na zrušenie.

14      Pred pojednávaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo stanovené na 11. júla 2005, Teva súhlasila s ukončením predaja generických výrobkov modafinilu v Spojenom kráľovstve. Cephalon výmenou za to súhlasila s tým, že poskytne záruku vo výške 2,1 milióna libier šterlingov (GBP) (t. j. približne 3,07 milióna eur) pre prípad, že by Teva mala úspech v súdnom konaní a bola by oprávnená požadovať náhradu škody z titulu ušlého zisku.

15      Rokovania na účely uzavretia dohody o urovnaní sa začali koncom novembra 2005.

B.      Sporná dohoda

16      Dňa 8. decembra 2005 uzavreli Cephalon a Teva dohodu o urovnaní sporu zmierom (ďalej len „dohoda o urovnaní“). Dohoda o urovnaní bola uzatvorená aj vo vzťahu k podnikom s nimi prepojeným a nadobudla účinnosť 4. decembra 2005.

17      V dohode o urovnaní sa okrem iného stanovuje, že podľa článku 2 sa Teva zaväzuje nevstúpiť nezávisle na trh s modafinilom, a tiež nekonkurovať spoločnosti Cephalon na tomto trhu (ďalej len „ustanovenie o zákaze konkurencie“) a nenapadnúť patenty spoločnosti Cephalon na modafinil (ďalej len „ustanovenie o nenapadnutí patentov“) (ďalej spoločne ako „obmedzujúce ustanovenia“).

Články 2.2 až 2.6 dohody o urovnaní obsahujú celý súbor transakcií, ktoré sa vzťahujú na:

–        poskytnutie licencie spoločnosťou Teva spoločnosti Cephalon, týkajúcej sa práv duševného vlastníctva spoločnosti Teva,

–        poskytnutie licencie spoločnosťou Cephalon spoločnosti Teva na používanie údajov nazývaných CEP1347, ktorých spoluautorom sa stala Cephalon v rámci výskumu týkajúceho sa liečby Parkinsonovej choroby,

–        dodávanie ÚFL modafinil spoločnosťou Teva spoločnosti Cephalon,

–        platby od spoločnosti Cephalon v prospech spoločnosti Teva z titulu trov súdneho konania, ktorých vzniku sa zabránilo,

–        distribúciu výrobkov spoločnosti Cephalon v Spojenom kráľovstve spoločnosťou Teva.

18      Dohoda o urovnaní tiež vo svojom článku 3 stanovuje generické práva v prospech spoločnosti Teva. Podľa tohto článku udeľuje Cephalon spoločnosti Teva nevýhradnú licenciu na uvádzanie jej generického výrobku modafinilu na trh, a to aj v EHP, od roku 2012 (alebo skôr, v prípade, že by akýkoľvek subjekt uviedol na trh generický výrobok modafinilu).

19      V súlade s článkom 4 dohody o urovnaní sa spoločnosti Teva a Cephalon zaviazali bezprostredne ukončiť svoje súdne spory týkajúce sa modafinilu v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve.

20      Dohoda o urovnaní zahŕňa aj sumy alebo poplatky súvisiace s jednotlivými transakciami uvedenými v bodoch 17 a 18 vyššie.

C.      Napadnuté rozhodnutie

21      Dňa 26. novembra 2020 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie.

22      Komisia konštatovala, že žalobkyne porušili článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP tým, že sa zúčastnili na dohode o urovnaní vo farmaceutickom sektore výmenou za reverznú platbu. Porušenie sa týkalo Nemecka, Rakúska, Belgicka, Bulharska, Cypru, Dánska, Španielska, Fínska, Francúzska, Grécka, Maďarska, Írska, Islandu, Talianska, Lotyšska, Lichtenštajnska, Litvy, Luxemburska, Nórska, Holandska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Spojeného kráľovstva, Slovenska a Švédska a trvalo od 4. decembra 2005 do 12. októbra 2011 s výnimkou Bulharska a Rumunska, kde porušenie začalo 1. januára 2007, ako aj Maďarska, kde sa porušenie skončilo 14. júna 2011 (článok 1 napadnutého rozhodnutia).

23      Za vyššie uvedené porušenie uložila Komisia spoločnostiam Cephalon a Teva pokuty vo výške 30 480 000 eur a 30 000 000 eur (článok 2 napadnutého rozhodnutia).

II.    Návrhy účastníkov konania

24      Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,

–        subsidiárne zrušil pokuty, ktoré im boli uložené,

–        ďalej subsidiárne, pokiaľ ide o spoločnosť Teva, podstatne znížil pokutu, ktorá jej bola uložená,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

25      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právne posúdenie

A.      O návrhoch na zrušenie alebo čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia

26      Žalobkyne uvádzajú štyri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle zo strany Komisie v rozsahu, v akom dohodu o urovnaní kvalifikovala ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle spočívajúcich v tom, že Komisia kvalifikovala dohodu o urovnaní ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku. Tretí žalobný dôvod, ktorý je uvedený subsidiárne, je založený na nesprávnom uplatnení článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Napokon štvrtým žalobným dôvodom, ktorý je tiež uvedený subsidiárne, sa žalobkyne domáhajú zrušenia pokút, ktoré im boli uložené, alebo prinajmenšom čiastočného zrušenia pokuty uloženej spoločnosti Teva, a to v podstatnom rozsahu.

1.      O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle spočívajúcich v tom, že Komisia kvalifikovala dohodu o urovnaní ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

27      Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyne vytýkajú Komisii to, že sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a skutkového omylu, keď dohodu o urovnaní kvalifikovala ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

28      Žalobkyne tvrdia, že Komisia skreslila dve kumulatívne kritériá uvedené v rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52). Z uvedeného rozsudku vyplýva, že dohodu o urovnaní, ktorá upravuje prevody hodnôt, možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa len vtedy, ak sa po prvé prevody hodnôt „vysvetľujú výlučne obchodným záujmom tak majiteľa patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu, nevstúpiť do hospodárskej súťaže“ a po druhé dohoda nemá „preukázané priaznivé účinky na hospodársku súťaž, ktoré by mohli odôvodnene spochybniť jej dostatočne škodlivú povahu vo vzťahu k hospodárskej súťaži“.

29      Tento žalobný dôvod sa člení na štyri časti. V rámci prvej časti žalobkyne tvrdia, že prvé kritérium uvedené v bode 28 vyššie by sa malo chápať tak, že odkazuje na to, „že každá obchodná transakcia má iné prijateľné vysvetlenie než rozdelenie trhu“. Žalobkyne pritom Komisii vytýkajú, že toto kritérium nahradila kontrafaktuálnym kritériom spočívajúcim v určení toho, či by žalobkyne uzavreli rovnaké transakcie za rovnakých podmienok v prípade, že by nedošlo k uzavretiu dohody o urovnaní. V rámci druhej časti žalobkyne vytýkajú Komisii to, že toto kritérium nesplnila, pretože nevyvrátila dôkazy, ktoré tieto predložili v priebehu správneho konania a ktoré preukazujú, že každú transakciu možno vysvetliť inými faktormi než záujmom strán nevstúpiť do hospodárskej súťaže. Okrem toho v rámci tretej časti, ktorá sa týka druhého kritéria uvedeného v bode 28 vyššie, žalobkyne uvádzajú, že dohoda o urovnaní mala „preukázané pozitívne účinky na hospodársku súťaž“ tým, že sa ňou upravil predčasný vstup spoločnosti Teva na trh. Napokon v rámci štvrtej časti žalobkyne vytýkajú Komisii to, že sa dopustila pochybení pri posúdení kontextu a podmienok dohody o urovnaní.

a)      O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na neuplatnení vhodného právneho kritéria

30      Podľa žalobkýň Komisia skreslila kritérium stanovené v rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), ktorý bol potvrdený rozsudkom z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia (C‑591/16 P, EU:C:2021:243), z dvoch dôvodov, a to po prvé tým, že sa odchýlila od výslovného záveru uvedeného v rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), podľa ktorého primeraná odmena, ktorú výrobca originálnych liekov vypláca výrobcovi generických liekov za poskytované služby alebo výrobky, vylučuje konštatovanie porušenia z hľadiska cieľa, a po druhé tým, že prijala a uplatnila kontrafaktuálne kritérium, ktoré patrí do rámca analýzy z hľadiska následku.

31      Podľa žalobkýň, ktoré sa tak odvolávajú na svoju argumentáciu uvedenú v rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu, každá obchodná transakcia, na ktorú sa vzťahuje dohoda o urovnaní, bola odôvodnená bez ohľadu na obmedzujúce ustanovenia a má „prijateľné“ vysvetlenie, ktorým nie je „jednoducho len“ protiplnenie za oneskorený vstup spoločnosti Teva na trh s modafinilom.

32      Okrem toho uplatnenie kontrafaktuálnej analýzy pri posúdení údajného obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa nie je v súlade s judikatúrou. Kontrafaktuálny scenár je zložitou úlohou, ktorá by mala zohľadňovať nielen právny a ekonomický kontext dohody v čase, keď bola uzavretá, ale aj akékoľvek následné posúdenie. Navyše kontrafaktuálna analýza patrí do rámca posúdenia dohôd ako obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska následku. V rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52) Súdny dvor neuplatnil kontrafaktuálne kritérium, ale uplatnil jednoduché skutkové kritérium vyžadujúce prijateľné vysvetlenie obchodných dohôd, ku ktorým skutočne došlo.

33      Komisia sa údajne tiež dopustila pochybenia, keď obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní posúdila ako „celok“, „bez ohľadu na presné vyčíslenie a skutočné prispenie každej transakcie k celkovému prevodu hodnoty“. V dôsledku toho Komisia nezohľadnila prínos rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), podľa ktorého by sa mal posúdiť každý údajný prevod hodnoty, s cieľom nájsť iné prijateľné vysvetlenie, než je jednoducho len protiplnenie za obmedzujúce ustanovenia.

34      V replike žalobkyne vytýkajú Komisii to, že sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď napadnuté rozhodnutie založila výlučne na subjektívnych dôkazoch, hoci z judikatúry vyplýva, že porušenie z hľadiska cieľa možno konštatovať len na základe objektívnych faktorov. Komisia nezohľadnila objektívnu primeranosť odmeny, obchodný cieľ a kontext rokovaní o obchodných dohodách.

35      Komisia sa napokon údajne dopustila nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, keď od strán vyžadovala, aby predložili subjektívny dôkaz o tom, že by predmetné transakcie uskutočnili v kontrafaktuálnom scenári, t. j. v prípade neexistencie dohody o urovnaní a pokračovania v súdnom konaní. Dôkazné bremeno pritom nesie Komisia. Navyše dôkazy o skutkových okolnostiach, týkajúce sa príslušného obdobia, a znalecké posudky predložené Komisii poskytujú prijateľné vysvetlenie obchodných dohôd, ktoré Komisia v prípade, že neexistuje významná prax svedčiaca o opaku, nemôže odmietnuť.

36      Komisia s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí.

37      Z judikatúry vyplýva, že pojem „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ možno uplatniť len na niektoré druhy koordinácie medzi podnikmi, ktoré, tak ako vyplýva z ich samotnej povahy, vykazujú dostatočný stupeň škodlivosti pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže na to, aby bolo možné sa domnievať, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 67 a citovanú judikatúru].

38      Pokiaľ ide konkrétnejšie o dohody o urovnaní, ktoré sú podobné predmetnej dohode o urovnaní, v rámci sporov týkajúcich sa patentu na výrobný postup ÚFL, ktorá sa stala voľnou, uzavretých medzi výrobcom originálnych liekov a viacerými výrobcami generických liekov a majúcich za následok odklad vstupu generických liekov na trh výmenou za prevody peňažných alebo nepeňažných hodnôt zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcov generických liekov, Súdny dvor rozhodol, že takéto dohody nemožno v žiadnom prípade považovať za „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 84 a 85].

39      Kvalifikácia „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ sa však musí uplatniť v prípade, že z preskúmania dotknutej dohody o urovnaní vyplýva, že prevody hodnôt, ktoré táto dohoda upravuje, sa vysvetľujú výlučne obchodným záujmom tak majiteľa predmetného patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu, nevstúpiť do hospodárskej súťaže, keďže dohody, ktorými konkurenti vedome nahrádzajú riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou, zjavne patria pod kvalifikáciu „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 83 a 87].

40      Na účely tohto preskúmania treba v každom konkrétnom prípade posúdiť, či čistý pozitívny zostatok prevodov hodnôt zo strany výrobcu originálnych liekov v prospech výrobcu generických liekov bol dostatočne významný na to, aby skutočne motivoval výrobcu generických liekov k tomu, aby sa vzdal vstupu na dotknutý trh, a teda aby nekonkuroval výrobcovi originálnych liekov, pričom sa nevyžaduje, aby bol tento čistý pozitívny zostatok nevyhnutne vyšší ako zisk, ktorý by tento výrobca generických liekov dosiahol, ak by mal úspech v patentovom konaní [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 93 a 94].

41      Z toho vyplýva, že kvalifikácia takých dohôd, akou je dohoda o urovnaní, ako „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ predpokladá posúdenie ich charakteristických vlastností, z ktorých sa musí vyvodzovať prípadná osobitná škodlivosť pre hospodársku súťaž, a to v prípade potreby na základe podrobnej analýzy uvedených dohôd, ich cieľov a ekonomického a právneho kontextu, v rámci ktorého má osobitný význam suma prevodov hodnôt [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 89].

42      V prejednávanej veci z oddielu 5 napadnutého rozhodnutia, a konkrétnejšie z odôvodnení 544 až 580, vyplýva, že Komisia na základe existujúcej judikatúry, vrátane judikatúry citovanej v bode 37 a nasl. vyššie, vysvetlila, ktorú analýzu má vykonať. V oddiele 6 napadnutého rozhodnutia Komisia v súlade s judikatúrou a zásadami uvedenými v oddiele 5 preskúmala, či transakcie upravené v rámci dohody o urovnaní a súvisiace prevody hodnôt motivovali spoločnosť Teva k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami.

43      Z judikatúry citovanej v bode 37 a nasl. vyššie tak vyplýva, že treba uskutočniť celkové posúdenie zahŕňajúce záujmy a motiváciu dotknutých strán na účely overenia toho, či obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní, akými sú transakcie uvedené v bode 17 vyššie, bolo možné vysvetliť inak, než obchodným záujmom tak majiteľa patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu, na tom, aby nevstúpili do hospodárskej súťaže.

44      V tejto súvislosti treba uviesť, čo napokon žalobkyne nespochybňujú, že prevod hodnoty na výrobcu generických liekov môže mať rôzne formy, akými sú priama platba alebo nepriama platba, ktoré sú začlenené do obchodných transakcií medzi výrobcom originálnych liekov, a výrobcom generických liekov. Takáto obchodná transakcia tak môže výrobcovi generických liekov priniesť výhody, ktoré by tento za bežných trhových podmienok nezískal, a to buď preto, že by sa takáto transakcia za bežných trhových podmienok neuskutočnila, alebo preto, že táto transakcia by sa uskutočnila za výhodnejších podmienok, než sú bežné trhové podmienky. Okrem toho treba poukázať na to, že za bežných trhových podmienok nie je obvyklé, aby protiplnenie za transakciu tvoril záväzok spočívajúci v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov.

45      Komisia bola preto povinná overiť, či by obchodné transakcie, na ktoré sa vzťahuje dohoda o urovnaní, mohli byť za rovnako výhodných podmienok uzavreté aj v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení. Ak totiž Komisia môže konštatovať, že predmetné transakcie by v prípade neexistencie uvedených ustanovení neboli uzavreté alebo by neboli uzavreté za takých výhodných podmienok, možno z toho vyvodiť, že uvedené transakcie nemôžu mať iné vysvetlenie než obchodný záujem majiteľa predmetného patentu a údajného porušovateľa práv z patentu na tom, aby nevstúpili do hospodárskej súťaže.

46      Na účely posúdenia toho, či jediným prijateľným vysvetlením každej z obchodných transakcií bol cieľ motivovať spoločnosť Teva k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami, a teda aby upustila od konkurovania spoločnosti Cephalon, alebo či by tieto transakcie boli v každom prípade za obvyklých trhových podmienok uzavreté, musela Komisia porovnať to, čo sa skutočne stalo, s tým, čo by sa stalo v prípade neexistencie obmedzujúcich ustanovení. Z toho vyplýva, že tvrdenie, podľa ktorého Komisia uplatnila nesprávnu kontrafaktuálnu analýzu, treba odmietnuť ako nedôvodné.

47      Rovnako platí, že v rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, právne kritérium uplatnené Komisiou nepredstavuje kontrafaktuálnu analýzu patriacu do rámca posúdenia dohôd ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku.

48      Komisia iba preskúmala, či by bez obmedzujúcich ustanovení došlo k uzavretiu predmetných obchodných transakcií, a to s cieľom overiť, či pre spoločnosť Teva predstavovali motiváciu upustiť od konkurovania spoločnosti Cephalon.

49      Tak ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 37 a nasl. vyššie, cieľom posúdenia, ktoré treba vykonať na účely určenia, či sa na dohodu vzťahuje kvalifikácia „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, nie je identifikovať ani kvantifikovať protisúťažné účinky určitého postupu, ale len určiť jeho objektívnu závažnosť, čo práve môže odôvodňovať to, že jeho následky sa nemajú posudzovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2021, Arrow Group a Arrow Generics/Komisia, C‑601/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:244, bod 86).

50      Ani skutočnosť, že toto posúdenie sa musí v prípade potreby vykonať na základe podrobnej analýzy dotknutej dohody, a osobitne motivačného účinku prevodov hodnôt, ktoré táto dohoda upravuje, ale tiež jej cieľov, ako aj ekonomického a právneho kontextu, do ktorého táto dohoda patrí, neznamená posúdenie protisúťažných účinkov tejto dohody na trh. Predpokladá len vykonanie celkového a dôkladného posúdenia samotných komplexných dohôd, s cieľom nielen vylúčiť kvalifikáciu „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ v prípade, že sa ukáže pochybnosť o ich dostatočnej škodlivosti pre hospodársku súťaž, ale tiež zabrániť tomu, aby dohody mohli uniknúť tejto kvalifikácii len z dôvodu ich zložitosti, hoci ich dôkladná analýza by odhalila, že objektívne majú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž (rozsudok z 25. marca 2021, Arrow Group a Arrow Generics/Komisia, C‑601/16 P, neuverejnený, EU:C:2021:244, bod 87).

51      Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň založené na tom, že kritérium obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ktoré Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s rozsudkom z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), keďže každá vedľajšia transakcia má primeranú odmenu, ktorú výrobca originálnych liekov vypláca výrobcovi generických liekov za poskytované služby alebo za dodávané výrobky, treba pripomenúť, že v uvedenom rozsudku Súdny dvor skutočne nevylúčil, že v určitých prípadoch dohoda o urovnaní spojená s prevodmi peňažných alebo nepeňažných hodnôt uniká kvalifikácii „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“. Takto by to bolo v prípade, ak by sa uvedené prevody hodnôt mohli ukázať ako odôvodnené, to znamená vhodné a striktne nevyhnutné vzhľadom na legitímne ciele strán dohody. Treba však konštatovať, že túto otázku treba preskúmať v rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu, v ktorej žalobkyne tvrdia, že transakcie uzavreté popri dohode o urovnaní mali iné prijateľné vysvetlenie než to, že slúžili výlučne ako protiplnenie za obmedzujúce ustanovenia.

52      Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia pri svojom posúdení v napadnutom rozhodnutí vychádzala len zo subjektívneho úmyslu strán, treba pripomenúť, že na účely posúdenia, či dohoda obsahuje obmedzenie „z hľadiska cieľa“, je potrebné sa zamerať na obsah jej ustanovení, na ciele, ktoré má dosiahnuť, ako aj na ekonomický a právny kontext, do ktorého je zasadená. Z judikatúry tiež vyplýva, že hoci úmysel dotknutých osôb nie je prvkom nevyhnutným na určenie obmedzujúcej povahy dohody, orgánom pre hospodársku súťaž ani súdom členského štátu a Európskej únie nič nebráni v tom, aby tento úmysel zohľadnili (pozri rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i., C‑228/18, EU:C:2020:265, bod 53 a citovanú judikatúru). Otázka, či sa Komisia pri svojom posúdení opierala len o subjektívne faktory, bude preskúmaná v rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu.

53      Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, Komisii prináleží preukázať, že v relevantnom kontexte ustanovenia o zákaze konkurencie a o nenapadnutí patentov, ktoré boli dohodnuté v rámci dotknutej dohody o urovnaní, viedli k dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, a teda preukázať, že z preskúmania tejto dohody vyplýva, že prevody hodnôt upravené touto dohodou možno vysvetliť výlučne obchodným záujmom tak majiteľa predmetného patentu, ako aj údajného porušovateľa práv z patentu na tom, aby nevstúpili do hospodárskej súťaže (pozri judikatúru citovanú v bode 39 vyššie).

54      V rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, však Komisia môže vychádzať len z právnych a ekonomických skutočností, ktoré žalobkyne zohľadnili pri svojich rokovaniach vedúcich k dohode o urovnaní, vrátane obchodných transakcií. Skutočnosti, ktoré nastali po uzavretí dohody o urovnaní, nemôžu byť súčasťou relevantného rámca, pretože strany ich v čase rozhodnutia o uzavretí tejto dohody nemohli zohľadniť.

55      Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia chýba prax v práve Únie na účely kvalifikácie predmetnej dohody ako „obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, stačí poukázať na rozsudky z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), a z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia (C‑591/16 P, EU:C:2021:243). V prvom uvedenom rozsudku totiž Súdny dvor uviedol, za akých podmienok sa má dohoda o urovnaní kvalifikovať ako „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“. V druhom uvedenom rozsudku Súdny dvor v bode 130 spresnil, že na to, aby sa tieto dohody mohli považovať za dohody obmedzujúce hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, sa v žiadnom prípade nevyžaduje, aby Komisia už v minulosti sankcionovala ten istý typ dohôd, a to aj v takom osobitnom kontexte, akým je kontext práv duševného vlastníctva. V dôsledku uvedeného toto tvrdenie nemôže uspieť.

56      Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého Komisia posúdila obchodné transakcie „ako celok“, v tomto štádiu stačí v prvom rade uviesť, že obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní boli uzavreté ako súčasť celku. Skutočnosť, že dohoda o urovnaní a transakcie v nej obsiahnuté boli uzatvorené súčasne alebo že medzi nimi existuje zmluvný vzťah, svedčí o tom, že tieto dohody patria do jedného zmluvného rámca. V takomto prípade existuje riziko, že cieľom spojenia obchodnej dohody s dohodou o urovnaní sporu, ktorá obsahuje ustanovenia o neuvádzaní výrobkov na trh a o nenapadnutí patentov, ktoré majú samy osebe povahu obmedzovania hospodárskej súťaže, je v skutočnosti pod rúškom obchodnej transakcie, ktorá má prípadne formu komplexnej zmluvnej štruktúry, to, aby spoločnosť, ktorá je výrobcom generických liekov, bola motivovaná k tomu, aby sa prostredníctvom prevodu hodnoty upraveného vedľajšou dohodou podriadila týmto ustanoveniam. V tomto kontexte, tak ako už bolo uvedené v bode 45 vyššie, otázka, či by takáto transakcia bola uzavretá aj za bežných trhových podmienok, je súčasťou posúdenia, ktoré musí vykonať Komisia. V druhom rade treba uviesť, že po takomto posúdení je dôležitý čistý kladný zostatok prevodov hodnôt uskutočnených v rámci všetkých transakcií, tak ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 40 vyššie.

57      Z vyššie uvedeného vyplýva, že s výhradou určitých tvrdení, ktoré budú preskúmané v rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu, treba prvú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

b)      O druhej časti prvého žalobného dôvodu

58      V rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že transakcie uzavreté popri dohode o urovnaní mali iné prijateľné vysvetlenie než to, že slúžili výlučne ako protiplnenie za obmedzujúce ustanovenia.

59      Údajne ani jedna z transakcií nemá svoj pôvod vo vývoji rokovaní o vstupe modafinilu spoločnosti Teva na trh generických liekov, ale skôr v legitímnych, dobre zdokumentovaných a už existujúcich obchodných potrebách obidvoch strán. V prípade každej transakcie boli Teva alebo Cephalon buď jedinou stranou, s ktorou bolo možné obchodovať (tak ako v prípade práv duševného vlastníctva spoločnosti Teva týkajúcich sa modafinilu a klinických údajov spoločnosti Cephalon), alebo potenciálnym partnerom s jedinečnými a primeranými skúsenosťami (tak ako v prípade kapacity spoločnosti Teva na výrobu ÚFL modafinil alebo distribučnej platformy spoločnosti Teva v Spojenom kráľovstve).

60      Komisia s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí.

61      Vzhľadom na výhrady formulované žalobkyňami treba v prvom rade overiť, či sa Komisia vo vzťahu ku každej z obchodných transakcií upravených v dohode o urovnaní dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že cieľom uvedenej transakcie bolo poslúžiť na prevod hodnoty zo strany spoločnosti Cephalon na spoločnosť Teva výmenou za záväzok spoločnosti Teva nevstúpiť nezávisle na trhy s generickými liekmi a nekonkurovať spoločnosti Cephalon s modafinilom.

1)      O licencii na práva duševného vlastníctva spoločnosti Teva týkajúce sa modafinilu

62      Podľa článku 2.2 dohody o urovnaní sa Cephalon zaviazala kúpiť od spoločnosti Teva (nevýlučnú) licenciu na práva duševného vlastníctva (ďalej len „PDV“) tejto spoločnosti za celkovú sumu 125 miliónov amerických dolárov (USD), t. j. približne 92,9 milióna eur.

63      V odôvodnení 864 napadnutého rozhodnutia dospela Komisia k záveru, že Teva na základe udelenia licencie na svoje PDV spoločnosti Cephalon získala významnú hodnotu. Pokiaľ ide o Cephalon, Komisia uviedla, že táto nemala záujem na nadobudnutí PDV od spoločnosti Teva, nemala žiadnu skutočnú potrebu ich nadobudnúť pred uzavretím dohody o urovnaní a nemala žiadny záujem platiť vysoké sumy za licenciu na PDV, ktorá pre ňu nemala žiadnu alebo len obmedzenú hodnotu. Podľa Komisie teda skutočnosti silne naznačujú, že Cephalon by túto transakciu neuzavrela vôbec alebo že by tak v každom prípade neurobila za rovnakých podmienok v prípade, že by nebola uzavretá dohoda o urovnaní, a že cieľom transakcie bolo poslúžiť na prevod hodnoty zo spoločnosti Cephalon na spoločnosť Teva výmenou za záväzok spoločnosti Teva nevstúpiť nezávisle na trh s modafinilom a nekonkurovať spoločnosti Cephalon. Komisia tiež konštatovala, že ďalšie vysvetlenia transakcie poskytnuté stranami nie sú prijateľné. Licencia na PDV spoločnosti Teva tak so sebou priniesla neodôvodnený prevod hodnoty na spoločnosť Teva, ktorý by táto spoločnosť nemohla získať v prípade, že by nebola uzavretá dohoda o urovnaní.

64      Žalobkyne namietajú proti posúdeniu Komisie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého v čase, keď došlo k uzavretiu dohody o urovnaní, Cephalon nepovažovala PDV spoločnosti Teva za vážnu hrozbu a nikdy predtým neprejavila najmenší záujem o ich nadobudnutie.

65      Podľa žalobkýň vedecké dôkazy preukazujú, že výrobky modafinilu spoločnosti Cephalon bolo možné považovať za výrobky, ktoré sú v rozpore s americkou patentovou prihláškou spoločnosti Teva pre modafinil „formy III“ (kryštalická forma modafinilu, ktorá bola podaná v roku 2000 a uverejnená v roku 2002).

66      Viceprezident spoločnosti Cephalon, pán M., ktorý bol zároveň zodpovedný za celosvetový výskum a chemický vývoj, sa totiž bezprostredne po tom, čo sa oboznámil s uvedenými žiadosťami, zaujímal o žiadosti spoločnosti Teva týkajúce sa polymorfov modafinilu. Následne si Cephalon objednala štúdiu, ktorá bola dokončená v marci 2003, v spoločnosti Crystallics BV, získala výsledky štúdie vedenej profesorom C. z Univerzity v Rouene (Francúzsko) v roku 2004 a získala predbežné výsledky štúdie uskutočnenej spoločnosťou Solid State Chemical Information, Inc. (SSCI) v januári 2006.

67      Prostredníctvom uvedených štúdií sa Cephalon chcela dozvedieť, či jej vlastné postupy vytvárajú polymorfy, na ktoré si robí nároky Teva, a chcela poznať pravdepodobnosť toho, že by určité množstvá tvaru III mohli počas procesu komerčnej výroby pretrvať.

68      Podľa žalobkýň vedecké dôkazy, ktoré zhromaždila Cephalon v rokoch 1995 až 2005, priniesli postupne nadobudnuté poznatky, ktoré odhalili riziko porušovania práv.

69      Okrem toho žalobkyne poukazujú na to, že Cephalon si tiež vyžiadala znalecký posudok od profesora M. z Massachusetts Institute of Technology (MIT), ktorý dospel k záveru, že spoločnosti Cephalon hrozí riziko toho, že forma III, ktorá je predmetom patentových prihlášok spoločnosti Teva, bude detekovaná v jej konečnom výrobku. Žalobkyne predovšetkým tvrdia, že:

–        Teva mala veľkú šancu uspieť v každom súdnom konaní alebo „interferenčnom“ konaní pred United States Patent and Trademark Office (Úrad pre patenty a ochranné známky Spojených štátov), v ktorom boli napadnuté jej patentové práva k forme III, a teda Komisia nemala spochybniť obchodné posúdenie spoločnosti Cephalon, ktorého cieľom bolo toto riziko odstrániť,

–        skutočnosť, že Cephalon uviedla liek Provigil na trh v Spojených štátoch pred dňom vzniku práva prednosti patentovej prihlášky spoločnosti Teva, neoslabila riziko hroziace spoločnosti Cephalon, tak ako to nesprávne tvrdí Komisia,

–        tvrdenie Komisie, podľa ktorého neexistovalo žiadne riziko porušovania práv, pretože Cephalon v decembri 2005 skutočne nedetekovala formu III vo svojom konečnom výrobku, nezohľadňuje stav vedy,

–        pokiaľ ide o neexistenciu dokumentov, v Spojených štátoch je bežné nezdokumentovať obavy týkajúce sa porušovania, a to zo strachu z toho, aby tieto dokumenty neboli použité v súdnom konaní nielen na preukázanie porušovania práv, ale navyše na preukázanie úmyselného porušovania práv, ktoré môže viesť k strojnásobeniu sumy náhrady škody,

–        poplatky, ktoré mala Cephalon platiť na základe licenčnej zmluvy na PDV spoločnosti Teva, boli primerané a Komisia nepreukázala opak.

70      Komisia tvrdenia žalobkýň popiera.

71      Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa na podporu svojho záveru, podľa ktorého so sebou licencia na PDV spoločnosti Teva priniesla neodôvodnený prevod hodnoty na spoločnosť Teva (pozri bod 63 vyššie), oprela predovšetkým jednak o dôkazy pochádzajúce z obdobia uzavretia dohody o urovnaní, ktoré preukazujú, že Cephalon sa necítila byť PDV spoločnosti Teva skutočne ohrozená a nikdy predtým neprejavila záujem o ich nadobudnutie, a jednak o neexistenciu náležitej starostlivosti zo strany spoločnosti Cephalon.

72      Tak ako vyplýva zo spisu, Cephalon od roku 2002 vedela, že Teva podala patentovú prihlášku na formu III, že určité reziduálne množstvá foriem prípadne možno detekovať v konečnom výrobku spoločnosti Cephalon, že forma III by sa mohla zlúčiť s dvomi kryštálmi formy I (to sa označuje ako „spojenie“ foriem I a III modafinilu) a že forma III je patentovateľným predmetom. Nič to však nemení na skutočnosti, že neexistuje žiadna závažná indícia toho, že by bola Cephalon v čase skutkových okolností skutočne znepokojená prípadnými dôsledkami patentovej prihlášky spoločnosti Teva na formu III.

73      Cephalon mala totiž už v roku 1999 vedomosť o tom, že počas výrobného procesu vzniká modafinil vo forme III, ale že sa následne počas uvedeného procesu mení na modafinil vo forme I (podľa štúdií spoločnosti Lafon).

74      Je nesporne pravda, že Cephalon si po tom, čo sa dozvedela o patentovej prihláške spoločnosti Teva na modafinil vo forme III, a pred uzavretím dohody o urovnaní objednala výskumy.

75      Po prvé išlo o žiadosť spoločnosti Crystallics týkajúcu sa štúdie, ktorej cieľom bolo lepšie pochopiť vplyv podmienok rôznych polymorfov a kontrolu procesu. Výsledok tejto štúdie, ktorá bola dokončená v roku 2003, poukázal na to, že vo veľkej väčšine podmienok kryštalizácie bol získaný modafinil zmesou foriem I a III.

76      Po druhé Cephalon v roku 2004 získala výsledky štúdie vedenej profesorom C. z Univerzity v Rouene, ktorá však nebola vyžiadaná spoločnosťou Cephalon. Z tejto štúdie vyplynulo, že forma I a forma III modafinilu sú veľmi podobné a že obidve polymorfné formy majú tendenciu rásť ako dvojkryštály.

77      Zo spisu však vyplýva, že tieto štúdie alebo ich výsledky nevzbudzovali v spoločnosti Cephalon osobitné obavy.

78      Z internej prezentácie z roku 2003, ktorá informovala o žiadostiach spoločnosti Teva týkajúcich sa kryštalických foriem modafinilu, totiž vyplýva, že Cephalon predpokladala, že medzi ňou a spoločnosťou Teva pravdepodobne dôjde k „interferenčnému konaniu“, ale že Cephalon disponuje skoršími právami, a teda nie je potrebné sa znepokojovať.

79      Rovnako v internom e‑maile z augusta 2005 Dr. H, hlavný patentový poradca spoločnosti Cephalon, vyhlásil, že dobre a už dlho pozná „patentové prostredie“ v Spojených štátoch a v Európe týkajúce sa modafinilu a že nie je žiadny dôvod sa znepokojovať „potenciálnymi problémami s porušovaním práv“.

80      Po tretie, pokiaľ ide o štúdiu uskutočnenú zo strany SSCI, ktorú si vyžiadala Cephalon pred uzavretím dohody o urovnaní, treba konštatovať, že predbežné výsledky získala Cephalon až po uzavretí uvedenej dohody, a to konkrétne 6. januára 2006. V dôsledku toho uvedené výsledky nemohli byť spoločnosťou Cephalon zohľadnené na účely posúdenia rizika porušovania práv pri uzavretí dohody o urovnaní a neumožňujú určiť, či Cephalon mala záujem o PDV spoločnosti Teva.

81      Po štvrté rovnaký záver platí aj v prípade správy M. (t. j. stanoviska profesora M. z MIT), ktorú si žalobkyne vyžiadali počas správneho konania a ktorá pochádza z roku 2018.

82      Tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého ide o „postupne nadobudnuté poznatky“, nie je presvedčivé, rovnako ako ani tvrdenie, že Cephalon bola „koncom roka 2005“ veľmi znepokojená. V tejto súvislosti treba konštatovať, že Cephalon v rokoch 2003 až 2005 nepodnikla vo vzťahu k spoločnosti Teva žiadne kroky, hoci jej nechýbali potrebné poznatky na to, aby tak urobila. Z tohto dôvodu rozhodnutie o patentovateľnosti prijaté Úradom pre patenty a ochranné známky Spojených štátov v septembri 2005 nevysvetľuje údajnú náhlu obavu, keďže samotná Cephalon sa v roku 2003 snažila o patentovanie modafinilu formy III, čo potvrdzuje, že prinajmenšom v roku 2003 vedela (pozri bod 72 vyššie), že ide o patentovateľný predmet. Okrem toho v čase uzavretia dohody o urovnaní Cephalon nedetekovala žiadnu stopu polymorfného modafinilu formy III, či už v jeho ÚFL modafinil alebo v konečnom výrobku Provigil.

83      Navyše neexistuje žiadny listinný dôkaz o prípadnej obave zo strany spoločnosti Cephalon. Tvrdenie žalobkýň, že neexistenciu dôkazov o skutkových okolnostiach, týkajúcich sa príslušného obdobia, možno vysvetliť americkým procesným právom, treba odmietnuť.

84      V tejto súvislosti v prvom rade platí, že vzhľadom na to, že sa na dokument vzťahuje pravidlo „legal privilege“, tento dokument bol chránený a nemohol byť pred americkými súdmi zverejnený.

85      V druhom rade naopak zo spisu vyplýva, že určité dôkazy o skutkových okolnostiach, týkajúce sa príslušného obdobia, potvrdzujú skutočnosť, že Cephalon usudzovala, že jej výrobky neporušujú PDV spoločnosti Teva. Navyše treba rovnako ako Komisia konštatovať, že ak by Cephalon skutočne vnímala riziko zásahu do PDV spoločnosti Teva, konala by s cieľom toto riziko odstrániť, čo však neurobila. Okrem toho ani v čase, keď Teva v júli 2005 kontaktovala Cephalon s cieľom rokovať o licencii týkajúcej sa jej PDV, Cephalon neprejavila o takúto licenciu záujem mimo rámca dohody o urovnaní.

86      Napokon je neexistencia primeranej starostlivosti spoločnosti Cephalon v tejto súvislosti pochopiteľná, ak sa usúdi, že udelenie licencie na PDV spoločnosti Teva v prospech spoločnosti Cephalon malo v podstate za cieľ motivovať spoločnosť Teva k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami. Osobitne z vyššie uvedeného vyplýva, že Cephalon mimo rámca dohody o urovnaní neprejavila skutočný záujem o získanie licencie. Okrem toho tvrdenie spoločnosti Cephalon, podľa ktorého si táto spoločnosť bola dobre vedomá toho, čo existuje v oblasti patentov vo vzťahu k modafinilu, nie je presvedčivé. Neumožňuje totiž vysvetliť to, prečo Cephalon súhlasila s kúpou licencie na PDV spoločnosti Teva bez toho, aby vykonala posúdenie výšky poplatkov, ktoré sa majú platiť, a prečo Cephalon okamžite zaplatila podstatnú časť týchto poplatkov, a to bezpodmienečne, bez toho, aby si bola istá, že patentovej prihláške spoločnosti Teva bude skutočne vyhovené. Napokon treba uviesť, že štandardné ustanovenia chrániace záujmy spoločnosti Cephalon ani neboli v licenčnej zmluve obsiahnuté.

87      Preto treba konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí správne dospela k záveru, že úroveň prevodu hodnoty uskutočneného na základe licencie na PDV spoločnosti Teva možno vysvetliť len tým, že predstavuje protiplnenie za to, že Teva súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami.

2)      O dohode o dodávaní ÚFL modafinil

88      Podľa článku 2.4 dohody o urovnaní sa Teva a Cephalon zaviazali uzavrieť dohodu o dodávkach, na základe ktorej bude po prvé Teva v rokoch 2007 až 2011 dodávať spoločnosti Cephalon minimálne 10 000 kg ÚFL modafinil (t. j. celkovo aspoň 50 000 kg) a po druhé bude za to Cephalon spoločnosti Teva platiť fixnú minimálnu cenu, ktorá bola výslovne stanovená tak, aby odrážala približné výrobné náklady spoločnosti Teva, zvýšené o 30 %, v celkovej výške 28 miliónov USD v rokoch 2007 až 2011. V dôsledku toho Teva, prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Plantex, a Cephalon uzavreli 7. novembra 2006 zmluvu, ktorou sa vykonávajú podmienky uvedené v článku 2.4 dohody o urovnaní (ďalej len „dohoda o dodávkach ÚFL modafinil“).

89      V odôvodnení 781 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že pre spoločnosť Teva predstavovali podmienky dohody o dodávkach ÚFL modafinil stabilný tok príjmov garantovaný počas piatich rokov, ktorý by nemohla získať bez toho, aby prijala záväzky spočívajúce v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov, uvedené v dohode o urovnaní. Pokiaľ ide o Cephalon, Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že ak by tieto záväzky neexistovali, s uzavretím dohody o dodávaní ÚFL modafinil by nesúhlasila, pretože by to nebolo z ekonomického hľadiska racionálne vzhľadom na jej situáciu v oblasti dodávania a dopytu v danom čase a na podmienky tejto dohody.

90      Žalobkyne namietajú proti záveru Komisie, pokiaľ ide o Cephalon. Táto spoločnosť bola údajne vystavená riziku nedostatočných dodávok ÚFL modafinil, čo vyplýva aj z dokumentov pochádzajúcich z obdobia skutkových okolností, akým je aj list z 29. decembra 2005. Okrem toho žalobkyne vytýkajú Komisii to, že svoje rozhodnutie založila na selektívnom a nevyváženom preskúmaní spisu, pokiaľ ide o kapacitu poskytovania dodávok spoločnosti Cephalon a cenové podmienky dohodnuté so spoločnosťou Teva.

91      V tomto kontexte žalobkyne vysvetľujú, že koncom novembra 2005 po tom, čo Food and Drug Administration (FDA, Úrad pre potraviny a lieky, Spojené štáty) oznámil, že liek Sparlon bude pravdepodobne schválený, Cephalon zvýšila svoje interné odhady potrieb ÚFL modafinil na výrobu svojich liekov Provigil, Nuvigil a Sparlon, keďže sa v blízkej budúcnosti plánovalo uvedenie týchto dvoch posledných uvedených liekov na trh, a to z množstva 96 000 kg na množstvo 138 500 alebo 148 000 kg, pričom však kapacita dodávok ponechala malý priestor na to, aby sa vedela vyrovnať so zvýšením dopytu alebo s neočakávaným znížením výroby. V tejto súvislosti žalobkyne poznamenávajú, že pokiaľ ide o dva závody spoločnosti Cephalon nachádzajúce sa v Mitry‑Mory (Francúzsko), jeden z nich (t. j. závod C‑1) bol starý a druhý (t. j. závod C‑2), hoci bol nový, potreboval ešte administratívne povolenie, a že tiež bolo otázne, či jej externý dodávateľ, Helsinn, bol schopný zvýšiť svoju výrobu.

92      Najopatrnejším a najbezpečnejším spôsobom na pokrytie rizika nedostatočných dodávok tak údajne bolo uzavretie zmluvy so spoločnosťou Teva. Podľa spoločnosti Cephalon bola Teva logickým partnerom, keďže mala vysokú výrobnú kapacitu modafinilu vďaka svojmu vlastnému úsiliu uviesť na trh výrobky na báze modafinilu. Navyše celková suma, ktorá sa mala platiť na základe tejto dohody, predstavovala len malú časť strát, ktoré by Cephalon utrpela, ak by dodávky ÚFL, ktoré jej boli poskytované, boli nedostatočné.

93      Komisia tvrdenia žalobkýň popiera.

94      V prvom rade treba uviesť, že žalobkyne nespochybňujú záujem spoločnosti Teva a že ich kritika sa týka len záujmu, ktorý mala Cephalon na uzavretí dohody o dodávkach.

95      V druhom rade tvrdenie, podľa ktorého Komisia spochybnila obchodné posúdenie spoločnosti Cephalon alebo vykonala selektívne a nevyvážené preskúmanie spisu, nemôže uspieť. V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí založila svoj záver na dokumentoch z obdobia skutkových okolností, ktoré poväčšine pochádzali od samotnej spoločnosti Cephalon. Následne sa Komisia uspokojila s overením prijateľnosti tvrdení žalobkýň vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré vyplývali z dôkazov.

96      Z predmetných dôkazov pritom skutočne vyplýva, že odhadovaná kapacita dodávok poskytovaných spoločnosti Cephalon od roku 2007 bola dostatočná na uspokojenie ňou predpokladaného dopytu.

97      V tejto súvislosti sa zdá (pozri bod 91 vyššie), že dodávateľský reťazec spoločnosti Cephalon pozostával z jej závodov v Mitry‑Mory, t. j. z existujúceho závodu C‑1 a nového závodu C‑2, ako aj z externého dodávateľa, ktorou bola spoločnosť Helsinn.

98      Z dokumentov spoločnosti Cephalon pochádzajúcich z obdobia skutkových okolností vyplýva, že táto spoločnosť na konci roka 2005 odhadovala svoj dopyt po ÚFL modafinil takto:

–        na rok 2006 medzi 115 000 a 148 000 kg, hoci mohla mať prístup k celkovo približne 146 000 kg (t. j. 37 000 kg zo závodu C‑1, 29 400 kg zo závodu C‑2 a 80 000 kg od jej dodávateľa Helsinn),

–        na rok 2007 medzi 117 000 a 146 000 kg, hoci mohla mať prístup k celkovo približne 230 000 kg (t. j. 37 000 kg zo závodu C‑1, 74 000 kg zo závodu C‑2 a 120 000 kg od spoločnosti Helsinn),

–        na rok 2008 medzi 137 000 a 160 000 kg, hoci mohla mať prístup k celkovo približne 230 000 kg (t. j. 37 000 kg zo závodu C‑1, 74 000 kg zo závodu C‑2 a 120 000 kg od spoločnosti Helsinn).

99      Z týchto údajov možno vyvodiť, že pokiaľ ide o roky 2007 a 2008, predpokladaná kapacita dodávok poskytovaných spoločnosti Cephalon presahovala predpokladaný dopyt a že tak nevznikla otázka nepostačujúcich dodávok z dlhodobého hľadiska. Komisia teda mohla oprávnene dospieť k záveru, že obavy týkajúce sa nepostačujúcich dodávok nie sú prijateľným vysvetlením uzavretia dohody zo strany spoločnosti Cephalon.

100    Okrem toho sa v spise nenachádza žiadna zmienka o znepokojení spoločnosti Cephalon, pokiaľ ide o prípadnú nepostačujúcu kapacitu dodávok IPA modafinil z dlhodobého hľadiska.

101    Je pravda, že z e‑mailu z 29. decembra 2005, na ktorý sa odvolávajú žalobkyne, vyplýva, že v oblasti zásobovania existovali obavy. Uvedené obavy sa však týkali len začiatku roka 2006, a nie nasledujúceho obdobia. Z tohto dôvodu dohoda o dodávkach ÚFL modafinil uzatvorená so spoločnosťou Teva nemohla napraviť situáciu za rok 2006, pretože sa týkala dodávok vzťahujúcich sa na obdobie od roku 2007 do roku 2011. Okrem toho z tohto e‑mailu vyplýva, že bolo k dispozícii interné riešenie na účely odstránenia oznámeného problému týkajúceho sa prvého polroka 2006, ktorým bolo konkrétne spomalenie alebo zastavenie výroby R‑modafinilu (t. j. ÚFL lieku Nuvigil) po dobu dvoch až troch mesiacov s cieľom vytvoriť určité zásoby modafinilu na to, aby sa dali zvládnuť prípadný nárast dopytu týkajúceho sa lieku Provigil a prípadné zvýšenie prognóz predaja, pokiaľ ide o liek Sparlon, po jeho uvedení na trh.

102    Napokon e‑mail z 29. decembra 2005 je z neskoršieho dátumu, než je dátum podpísania dohody o urovnaní. Ak by existovala skutočná obava týkajúca sa možného problému nepostačujúcich dodávok z dlhodobého hľadiska, táto obava by bola v uvedenom e‑maile zmienená, a rovnako tak aj výber spoločnosti Teva ako nového zdroja poskytovania dodávok.

103    Pokiaľ ide o kritiku žalobkýň týkajúcu sa analýzy poplatkov, na ktorých sa Cephalon a Teva dohodli (odôvodnenia 404 až 407, 749, 750 a 765 napadnutého rozhodnutia), stačí uviesť, že z vyššie uvedeného vyplýva, že to, že Cephalon uzavrela dohodu o dodávkach modafinilu ÚFL, nebolo motivované skutočnými obavami, pokiaľ ide o nepostačujúce dodávky ÚFL modafinilu z dlhodobého hľadiska. Vzhľadom na to, že tvrdenia týkajúce sa poplatkov vychádzajú z predpokladu, podľa ktorého sa Cephalon oprávnene snažila získať dodatočný zdroj dodávok, aby sa chránila pred rizikom nedostatku, možno ich zamietnuť ako neúčinné.

104    V každom prípade z analýzy, ktorú Komisia vykonala v napadnutom rozhodnutí na základe dôkazov obsiahnutých v spise, vyplýva, že ceny ÚFL modafinil uvedené v dohode o dodávkach ÚFL modafinil boli o 100 až 300 % vyššie než ceny zaplatené spoločnosti Helsinn alebo interné ceny, ktoré by Cephalon zaplatila pri použití svojich vlastných výrobných zariadení v Mitry‑Mory. Rovnako platí, že ceny spoločnosti Teva boli ešte vyššie než ceny, ktoré ponúkla Helsinn vo svojich alternatívnych návrhoch na účely prípadnej novej dohody o dodávkach ÚFL modafinilu, či iní alternatívni dodávatelia. Navyše dohoda o dodávkach ÚFL modafinil, tak ako bola uzavretá, predstavovala pre Cephalon neflexibilný záväzok „take or pay“, ktorým sa zaviazala kupovať fixné objemy ÚFL modafinil v čase, keď bol budúci dopyt po jej kandidátskych liekoch na báze modafinilu (t. j. Nuvigil a Sparlon) neistý, pretože ešte nemala regulačné schválenia.

105    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď konštatovala, že dôvody, ktoré Cephalon uviedla na odôvodnenie uzavretia dohody o dodávkach ÚFL modafinil, nepredstavujú ani najopatrnejší, ani najbezpečnejší spôsob pokrytia rizika nepostačujúcich dodávok.

106    Z vyššie uvedeného tiež vyplýva to, že Komisia mohla oprávnene dospieť k záveru, že dohoda o dodávkach ÚFL modafinil prispela k motivácii spoločnosti Teva súhlasiť s obmedzujúcimi ustanoveniami.

3)      O dohode CEP‑1347

107    V súlade s článkom 2.3 dohody o urovnaní udelila Cephalon spoločnosti Teva licenciu na klinické a bezpečnostné údaje, ktorých spoluautorom sa Cephalon stala v rámci štúdií o liečbe Parkinsonovej choroby (ďalej len „údaje týkajúce sa CEP‑1347“) a ktoré Teva potrebovala na to, aby uviedla na trh svoj liek Azilect (ktorý nebol spojený s modafinilom), a to za protiplnenie vo výške 1 milióna USD.

108    Komisia v odôvodnení 810 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prístup k údajom týkajúcim sa CEP‑1347 spoločnosti Cephalon je pre spoločnosť Teva veľmi cenný, pretože môže urýchliť uvedenie na trh jej lieku Azilect, od ktorého môže očakávať značne veľké predaje a dodatočné zisky. Pokiaľ ide o Cephalon, Komisia konštatovala, že cenu za poskytnutie prístupu k údajom týkajúcim sa CEP‑1347 neposúdila či nevyjednala nezávisle a že tieto údaje použila v rámci vyjednávaní o dohode o urovnaní ako páku, pričom odmietla udeliť licenciu až dovtedy, kým uvedená dohoda nebude sfinalizovaná. V dôsledku toho Komisia v odôvodnení 811 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že nie je pravdepodobné, že by Cephalon v decembri 2005 poskytla prístup k údajom týkajúcim sa CEP‑1347, ak by neexistovali záväzky spočívajúce v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov, uvedené v dohode o urovnaní, alebo že by ich v každom prípade poskytla za rovnakých podmienok. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že dohoda CEP‑1347 je neoprávneným prevodom hodnoty, ktorý prispel k motivácii spoločnosti Teva uzavrieť tieto záväzky v širšom kontexte dohody o urovnaní.

109    Žalobkyne uvádzajú, že dohoda CEP‑1347 neprispela k neoprávnenému prevodu hodnoty, ba dokonca že neslúžila ako protiprávna reverzná platba, keďže Cephalon previedla údaje týkajúce sa CEP‑1347 za trhovú cenu.

110    Žalobkyne tiež spochybňujú výpočet, ktorý Komisia uviedla v odôvodnení 789 napadnutého rozhodnutia a podľa ktorého by jednoročné oneskorenie uvedenia lieku Azilect na trh spôsobilo spoločnosti Teva stratu príjmov vo výške približne 200 miliónov USD. V replike žalobkyne v tejto súvislosti uvádzajú, že tento odhad je nadhodnotený, pretože Komisia sa opiera o nesprávny výklad regulačného procesu v Spojených štátoch. Komisia nesprávne vychádza zo zásady, že oneskorené schválenie lieku Azilect zo strany FDA pripravilo spoločnosť Teva o jeden rok exkluzivity na Azilect, a že to teda malo za dôsledok stratu jedného roka príjmov.

111    Komisia tvrdenia žalobkýň popiera.

112    Je nesporné, že Teva kontaktovala Cephalon s cieľom získať právo na použitie údajov týkajúcich sa CEP‑1347. V tejto súvislosti nie je spochybnená skutočnosť, že Teva uvedené údaje potrebovala na účely získania regulačných schválení v Spojených štátoch, Kanade a Austrálii pre svoj inovatívny liek Rasagiline, ktorý je ekvivalentom lieku Azilect, v roku 2006. V roku 2005 totiž prebiehalo konanie o konečnom schválení na účely uvedenia lieku Azilect na trh na základe návrhu podaného spoločnosťou Teva na FDA. V rámci tohto schvaľovacieho konania položila FDA otázky týkajúce sa profilu vedľajších účinkov lieku Azilect a požiadala o vykonanie ďalších dermatologických testov. V tejto súvislosti bolo naplánované stretnutie medzi FDA a spoločnosťou Teva na 7. decembra 2005. Vzhľadom na to, že Teva nebola schopná vykonať uvedené testy pred týmto dátumom a keďže sa dozvedela, že Cephalon disponuje údajmi, ktoré by pre ňu mohli byť dôležité, viackrát Cephalon kontaktovala.

113    Navyše z dôkazov vyplýva, že Cephalon bola informovaná o potrebe spoločnosti Teva a že Teva sa domnievala, že údaje spoločnosti Cephalon týkajúce sa CEP‑1347 sú „veľmi užitočné“ a „kľúčové“ tak pre plánované stretnutie s FDA, ako aj pre schválenie lieku Azilect v Austrálii.

114    Je tiež nesporné, že Cephalon odmietla spoločnosti Teva uvedené údaje poskytnúť, a to z dôvodu prebiehajúcich patentových sporov, v ktorých boli účastníkmi.

115    V tejto súvislosti Teva uviedla, že „Cephalon sa rozhodla, a to zjavne neodvolateľne, neposkytnúť jej žiadne údaje na účely jej stretnutia s FDA, kým sa medzi ňou a spoločnosťou Cephalon úplne a definitívne nevyriešia všetky prebiehajúce spory, ako aj ďalšie otázky týkajúce sa modafinilu“.

116    Tak ako Komisia správne poznamenala v napadnutom rozhodnutí, to naznačuje, že Cephalon podmienila oznámenie údajov týkajúcich sa CEP‑1347 spoločnosti Teva urovnaním prebiehajúceho patentového sporu, pre ktorý boli záväzky spočívajúce v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov kľúčové.

117    Pokiaľ ide o výpočet Komisie uvedený v odôvodnení 789 napadnutého rozhodnutia, treba konštatovať, že tento je založený na internom dokumente spoločnosti Teva z obdobia, z ktorého pochádzajú skutkové okolnosti, a obsahuje odhady predajov lieku Azilect, ktoré táto spoločnosť uskutočnila na roky 2006 až 2009. Na základe týchto odhadov možno ľahko vypočítať ušlý zisk v prípade oneskoreného uvedenia lieku Azilect na trh, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia a z dodatočných vysvetlení poskytnutých Komisiou v jej písomných podaniach. Vyplýva z nich, že takéto oneskorenie malo za následok stratu príjmov vo výške približne 200 miliónov USD a že aj oneskorenie v trvaní jedného týždňa by malo nezanedbateľné dôsledky. To naznačuje, že pre spoločnosť Teva bolo dôležité, aby mala prístup k údajom týkajúcim sa CEP‑1347 čo najskôr.

118    Pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré bolo po prvýkrát uvedené v replike a podľa ktorého Komisia nesprávne pochopila regulačný rámec USA, treba ho zamietnuť ako nedôvodné, a to bez toho, aby bolo potrebné skúmať jeho prípustnosť s ohľadom na článok 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

119    Okrem toho, že nič nenasvedčuje tomu, že by Komisia nepochopila právny rámec USA, totiž z tohto rámca jasne vyplýva, že patent má obmedzenú dobu platnosti a že obnovu možno priznať len raz. V prejednávanej veci treba zohľadniť vnímanie spoločnosti Teva v čase skutkových okolností. Vzhľadom na to, že táto spoločnosť už v roku 1994 požiadala o patent pre Rasagiline (ÚFL lieku Azilect), bola si vedomá toho, že exkluzivita je dočasná a že dĺžka konaní potrebných na schválenie lieku Azilect môže skrátiť dobu trvania tejto ochrany. Pre ňu tak bolo kľúčové, aby s cieľom získať povolenie od FDA mala potrebné údaje k dispozícii čo najskôr.

120    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia mohla oprávnene dospieť k záveru, že transakcia CEP‑1347 prispela k motivácii spoločnosti Teva súhlasiť s obmedzujúcimi ustanoveniami.

4)      O dohode o distribúcii v Spojenom kráľovstve

121    V súlade s článkom 2.6 dohody o urovnaní sa Cephalon zaviazala po prvé určiť dcérsku spoločnosť spoločnosti Teva v Spojenom kráľovstve za výhradného distribútora všetkých jej výrobkov na báze modafinilu v Spojenom kráľovstve po dobu piatich rokov, a to s distribučnou maržou 20 %, a po druhé zaplatiť spoločnosti Teva jednorazovú platbu vo výške 2,5 milióna eur v čase, keď Teva uvedie na trh výrobky na báze modafinilu spoločnosti Cephalon.

122    V odôvodnení 946 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, že dohoda o distribúcii bola pre spoločnosť Teva cenná z toho dôvodu, že očakávala, že v rámci uvedenej dohody dosiahne zisk minimálne vo výške 10,5 milióna eur na základe jej určenia za výhradného distribútora v Spojenom kráľovstve (t. j. jednorazovú platbu vo výške 2,5 milióna eur a zisk vo výške 8 miliónov eur ako distribútor), čo predstavuje zisk, ktorý by nemohla dosiahnuť za bežných trhových podmienok v prípade, že by dohoda o urovnaní neexistovala, prinajmenšom nie v plnej výške. Podľa Komisie tiež zo skutkových okolností jasne vyplýva, že z pohľadu spoločnosti Cephalon nemá daná transakcia iné prijateľné vysvetlenie, než motivovať spoločnosť Teva k tomu, aby uzavrela dohodu o urovnaní. Táto transakcia tak ako taká prispela k neoprávnenému prevodu hodnoty, ktorý bol pre spoločnosť Teva protiplnením za to, aby uzavrela záväzky v širšom kontexte dohody o urovnaní.

123    Žalobkyne nesúhlasia so závermi Komisie uvedenými v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí.

124    Po tom, čo žalobkyne pripomenuli, že Cephalon a Novartis sa koncom roka 2005 rozhodli nepredĺžiť svoju dohodu o distribúcii, v dôsledku čoho potrebovala Cephalon nového distribučného partnera pre svoje výrobky na báze modafinilu v Spojenom kráľovstve, žalobkyne tvrdia, že Teva, ktorá už začala distribuovať svoj generický výrobok modafinilu v Spojenom kráľovstve, bola jasnou voľbou. Žalobkyne spochybňujú námietku Komisie, že išlo o konkurenčnú spoločnosť, s ktorou bola uzavretá dohoda o distribúcii, a to z dôvodu, že hneď ako sa strany rozhodli uzavrieť dohodu o urovnaní, už neboli konkurentmi.

125    Pokiaľ ide o obchodné podmienky dohody o distribúcii v Spojenom kráľovstve, žalobkyne tvrdia, že tieto boli primerané. V tejto súvislosti Komisii vytýkajú to, že sa zamerala na sumu 2,5 milióna eur ako počiatočnú províziu a že zdôrazňovala skutočnosť, že o desať rokov neskôr neboli strany schopné poskytnúť podrobné účtovné informácie. Okrem toho tvrdenie Komisie, podľa ktorého Cephalon nezískala žiadnu hodnotu výmenou za jednorazovú platbu, je nepravdivé. Ak by totiž Cephalon napríklad súhlasila so zahrnutím sumy 2,5 milióna eur do bežnej provízie, čím by sa provízia spoločnosti Teva zvýšila z 20 % na 25 %, v spise sa nenachádza nič, čo by Komisii umožňovalo tvrdiť, že kompenzácia by bola iracionálna. Podľa žalobkýň Cephalon súhlasila s počiatočnou platbou, tak ako to vyplýva z dohody o urovnaní, „za náklady a výdavky spojené s týmto uvedením na trh, ktoré pripravovala Teva“.

126    Komisia tvrdenia žalobkýň popiera.

127    V rámci preskúmania prvej časti tohto žalobného dôvodu (pozri bod 45 vyššie) Všeobecný súd uviedol, že na účely určenia, či niektorá z transakcií uzavretých medzi stranami v rámci dohody o urovnaní bola v skutočnosti protiplnením za to, že Teva súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami, alebo či sa uvedená transakcia dala vysvetliť inak, sa Komisia musela zaoberať otázkou, či by strany túto transakciu uzavreli alebo či by ju uzavreli za rovnakých podmienok, ak by uvedené ustanovenia neexistovali.

128    V prejednávanej veci, tak ako správne uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, v čase skutkových okolností už Teva uviedla svoj generický výrobok modafinil na trh v Spojenom kráľovstve, a teda bola priamym konkurentom spoločnosti Cephalon na tomto trhu, a ak by nedošlo k uzavretiu dohody o urovnaní a dohody o distribúcii v Spojenom kráľovstve v nej obsiahnutej, bola by ním aj zostala. Toto konštatovanie nebolo žalobkyňami spochybnené.

129    Za týchto okolností Komisia mohla v odôvodnení 930 napadnutého rozhodnutia dospieť k záveru, že „externalizácia distribúcie výrobkov modafinilu spoločnosti Cephalon najvýznamnejšiemu rivalovi na trhu vytvára konflikt záujmov“ a že „v prípade neexistencie ustanovení o zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov zo strany spoločnosti Teva, na základe ktorých boli skutočne ukončené nezávislé činnosti spoločnosti Teva v oblasti modafinilu na celom svete (vrátane Spojeného kráľovstva), by pre spoločnosť Cephalon nebolo ekonomicky racionálne poveriť distribúciou jej výrobkov… modafinil spoločnosť Teva, ktorá bola najbližším konkurentom a rivalom na trhu s modafinilom v Spojenom kráľovstve“.

130    V tejto súvislosti tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého hneď, ako sa rozhodli uzavrieť dohodu o urovnaní, neboli už konkurenčnými spoločnosťami, a teda ich záujmy boli zosúladené, nemôže uspieť. Dohoda o distribúcii je totiž súčasťou dohody o urovnaní a bola uzavretá v kontexte tejto dohody o urovnaní. Ak by sa pritom akceptovali dôvody žalobkýň, znamenalo by to, že by sa konštatovalo, že Komisia nemôže preskúmať, či taká obchodná transakcia, akou je dohoda o distribúcii, predstavuje čo i len čiastočné protiplnenie za prijatie záväzkov zákazu konkurencie obsiahnutých v dohode o urovnaní, ak bola uvedená transakcia súčasťou uvedenej dohody. Tieto dôvody sú tiež v rozpore s rozsudkom z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52). V tomto rozsudku Súdny dvor v bodoch 90 a 91 rozhodol, že je potrebné zohľadniť všetky prevody hodnôt, ku ktorým došlo medzi zmluvnými stranami, čí už peňažných alebo nepeňažných, čo môže znamenať zohľadnenie nepriamych prevodov vyplývajúcich napríklad z výhod, ktoré má mať výrobca generických liekov zo zmluvy o distribúcii uzavretej s výrobcom pôvodných originálnych liekov a ktorá tomuto prvému výrobcovi umožňuje predávať prípadne obmedzené množstvo generických liekov vyrobených výrobcom pôvodných originálnych liekov.

131    Ako teda Komisia správne uviedla, bola povinná preskúmať, či by strany uzavreli dohodu o distribúcii v Spojenom kráľovstve v prípade, že by neexistovali záväzky spočívajúce v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov.

132    Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyne nespochybňujú konštatovanie, že v prípade neexistencie takýchto záväzkov by Teva zostala najbližším konkurentom spoločnosti Cephalon na trhu s modafinilom v Spojenom kráľovstve, treba rovnako ako Komisia konštatovať, že je vysoko nepravdepodobné, že by si Cephalon za svojho výlučného distribútora v Spojenom kráľovstve vybrala svojho najbližšieho konkurenta, t. j. spoločnosť Teva, bez uzavretia dohody o urovnaní.

133    Inými slovami, pokiaľ mohla Teva uzavrieť so spoločnosťou Cephalon predmetnú dohodu o distribúcii, ktorá jej mala na provízii vyniesť najmenej 8 miliónov eur ročne, bolo to tak len z toho dôvodu, že súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami.

134    Komisia sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdila, že dohoda o distribúcii prispela k zvýšeniu úrovne prevodu hodnoty uskutočneného ako celok na základe dohody o urovnaní, s cieľom poskytnúť spoločnosti Teva dostatočné protiplnenie, ktoré by ju motivovalo k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami.

135    Tento záver potvrdzujú aj interné dokumenty spoločnosti Cephalon týkajúce sa dohody o urovnaní, uvedené v odôvodnení 944 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa uvádza, že „protiplnenie v Spojenom kráľovstve pozostáva z dohody o distribúcii a poskytovaní dodávok…“ (interný dokument z 8. decembra 2005) a že v „Spojenom kráľovstve bude Teva distribuovať liek Provigil a… výmenou za to neuvedie na trh generický modafinil pred rokom 2012“ (interný dokument z polovice roka 2006).

136    Ďalej, pokiaľ ide o jednorazovú platbu vo výške 2,5 milióna eur na základe zmluvy o distribúcii, treba konštatovať, že podľa článku 2.6 písm. a) bodu i) dohody o urovnaní bola táto platba stanovená za náklady a výdavky spojené s prípravou spoločnosti Teva na to, aby uviedla na trh výrobok na báze modafinilu spoločnosti Cephalon v Spojenom kráľovstve, ako aj za licenciu na PDV.

137    V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nespochybňuje províziu vo výške 20 % z predajnej ceny výrobkov na báze modafinilu v Spojenom kráľovstve pre spoločnosť Teva, ale jednorazovú platbu. Podľa Komisie Cephalon výmenou za jednorazovú platbu nezískala žiadnu hodnotu ani obchodnú výhodu.

138    V prvom rade treba uviesť, že je nesporné, že jednorazová platba sa týka len údajných nákladov a výdavkov spoločnosti Teva. Počas správneho konania žalobkyne pripustili, že platba nebola uskutočnená ako protiplnenie za licenciu na PDV, hoci článok 2.6 písm. a) bod i) dohody o urovnaní ju uvádza ako jeden z dôvodov jednorazovej platby.

139    V druhom rade treba konštatovať, že medzi dôkazmi o skutkových okolnostiach, týkajúcimi sa príslušného obdobia, nie je nič, čo by naznačovalo, akým spôsobom strany určili „náklady a výdavky spoločnosti Teva spojené s prípravou/alebo uvedením na trh výrobku modafinil spoločnosti Cephalon“, ktoré mali byť spoločnosťou Cephalon nahradené, a tiež ani presnú výšku týchto nákladov, alebo aké služby mohla Cephalon očakávať od spoločnosti Teva.

140    Z napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že počas správneho konania Komisia viackrát požiadala žalobkyne, aby vysvetlili účel jednorazovej platby. Žalobkyne však nikdy neboli schopné označiť služby, ktoré Cephalon údajne získala za jednorazovú platbu, ani vysvetliť, ako bola suma tejto platby vypočítaná, a ani preukázať, že Cephalon požiadala o podrobné informácie o nákladoch vynaložených spoločnosťou Teva v priebehu rokovaní o dohode o urovnaní.

141    Ako uviedla Komisia, distribučný model spoločnosti Teva v Spojenom kráľovstve potvrdzuje, že Teva neposkytla spoločnosti Cephalon služby spojené s uvedením výrobkov na báze modafinilu tejto spoločnosti na trh a že tiež neniesla náklady na toto uvedenie na trh. Úlohy spoločnosti Teva ako distribútora na základe dohody o distribúcii sa totiž obmedzovali na prijímanie objednávok od zákazníkov, zadávanie objednávok v spoločnosti Cephalon, príjem výrobkov od tejto spoločnosti, skladovanie a uskladňovanie výrobkov a zabezpečenie ich prepravy k zákazníkom. Všetky ostatné úlohy, akými sú preprava výrobkov do skladu spoločnosti Teva, balenie výrobkov, marketingové, reklamné a propagačné činnosti, vykonávala Cephalon.

142    Komisia preto mohla oprávnene konštatovať, že predmetná dohoda prispela k neoprávnenému prevodu hodnoty.

5)      O platbách určených na to, aby sa zabránilo vzniku trov súdneho konania

143    V článku 2.5 dohody o urovnaní sa stanovuje povinnosť spoločnosti Cephalon uhradiť spoločnosti Teva dve platby za to, že Cephalon ušetrila finančné prostriedky (tým, že sa zabránilo vzniku nákladov, strate času a zdrojov, atď.) v dôsledku ukončenia sporov prebiehajúcich v Spojenom kráľovstve a zabránenia prípadným sporom týkajúcim sa modafinilu medzi danými dvomi stranami na iných trhoch, a to konkrétne:

–        platbu vo výške 2,1 milióna GBP (približne 3,07 milióna eur) na ukončenie sporu prebiehajúceho v Spojenom kráľovstve [článok 2 ods. 5 písm. b) dohody o urovnaní],

–        platbu vo výške 2,5 milióna eur na to, aby sa zabránilo prípadným budúcim patentovým alebo iným sporom na európskych trhoch a na iných trhoch mimo Spojených štátov alebo Spojeného kráľovstva [článok 2 ods. 5 písm. c) dohody o urovnaní].

144    Podľa článku 2 ods. 5 písm. b) dohody o urovnaní oslobodenie od predmetnej povinnosti zohľadňovalo potrebu vyhnúť sa vzniku budúcich nákladov, ktoré by Cephalon znášala, a ktoré teda mohla ušetriť, a ktorými sú konkrétne „náklady, vynaloženie času a zdrojov, narušenia a náklady spojené s pokračovaním v takýchto sporoch v Spojenom kráľovstve“.

145    V súlade s článkom 4.2 dohody o urovnaní znášali Cephalon a Teva svoje vlastné trovy konania v súvislosti s urovnaním sporu v Spojenom kráľovstve.

146    Z tohto dôvodu Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že dohoda o urovnaní neupravuje poskytnutie náhrady škody spoločnosti Teva z titulu skutočne vynaložených trov súdneho konania. Platby vo výške 5,57 milióna eur slúžili podľa názoru Komisie na ukončenie sporu v Spojenom kráľovstve a upustenie od akéhokoľvek budúceho sporu medzi stranami na iných trhoch mimo Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Komisia tak v odôvodneniach 898 a 899 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že tieto dve platby prispeli k neodôvodnenému prevodu hodnoty v prospech spoločnosti Teva.

147    Žalobkyne tvrdia, že v rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), Súdny dvor nikde neuvádza, že by skutočné platby určené na zabránenie vzniku trov súdneho konania neboli povolené.

148    Navyše poukazujú na súdy Spojeného kráľovstva a Spojených štátov, ktoré údajne trovy súdneho konania, ktorých vzniku sa predišlo, akceptovali.

149    Komisia s argumentáciou žalobkýň nesúhlasí.

150    Súdny dvor v bode 86 rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), konštatoval, že v rámci dohody o urovnaní môže byť prevod súm odôvodnený, ak skutočne zodpovedá náhrade nákladov alebo nepríjemností spojených so sporom medzi stranami. Súdny dvor však v tomto istom rozsudku nerozhodol, že sa toto odôvodnenie môže vzťahovať aj na všetky náklady spojené s prípadnými budúcimi súdnymi konaniami.

151    V prejednávanej veci je nesporné, že Teva dostala od spoločnosti Cephalon platbu vo výške 5,57 milióna eur bez akéhokoľvek protiplnenia.

152    Platby predmetnej sumy navyše nie sú spojené so žiadnymi nákladmi znášanými spoločnosťou Teva.

153    V tejto súvislosti je nesporné, že žalobkyne sa dohodli, že každá z nich bude znášať svoje vlastné trovy konania (pozri bod 145 vyššie).

154    Rovnako platí, že ak by Cephalon a Teva pokračovali v prebiehajúcom konaní v Spojenom kráľovstve alebo ak by začali nové konanie na iných súdoch, obidvom z nich by vznikli dodatočné trovy súdneho konania.

155    Okrem uvedeného však bolo dohodnuté, že Cephalon zaplatí spoločnosti Teva dodatočné sumy (pozri bod 143 vyššie).

156    Tak ako Komisia tvrdila vo svojich písomných podaniach a ako uviedla v napadnutom rozhodnutí, nie je logické, aby Teva nad rámec toho, že sa vyhla vzniku budúcich trov súdneho konania, celkom rovnako ako Cephalon, dostala aj dve platby v hotovosti, ktoré údajne zodpovedajú trovám súdneho konania, ktorým sa vyhla Cephalon.

157    Uvedené platby v hotovosti preto nemôžu „skutočne“ zodpovedať „náhrade nákladov alebo nepríjemností spojených so sporom“, tak ako to vyžaduje judikatúra citovaná v bode 150 vyššie.

158    Tiež treba rovnako ako Komisia uviesť, že žalobkyne nespochybňujú skutočnosť, že spis neobsahuje žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že výšky týchto súm boli dohodnuté na základe odhadu uskutočneného stranami, pokiaľ ide o náklady, ktorým sa vyhla Cephalon. Zo spisu totiž vyplýva, že platby neboli spojené so žiadnym skutočným alebo potenciálnym sporom. Žalobkyne predovšetkým nespochybňujú, že platba týkajúca sa trov súdneho konania, ktorých vzniku sa predišlo, zodpovedala sume vypočítanej na základe prognóz predaja modafinilu v Spojenom kráľovstve, tak ako ich stanovila Teva v priebehu súdneho konania (pozri bod 143 prvú zarážku vyššie), a že táto suma nebola spojená s prípadnými trovami súdneho konania, ktorých vzniku sa predišlo. Žalobkyne nespochybňujú ani to, že keď bola výška sumy, ktorá sa mala zaplatiť z titulu trov súdneho konania, ktorých vzniku sa predišlo v iných jurisdikciách (pozri bod 143 druhú zarážku vyššie) zvýšená, jednorazová platba za dohodu o distribúcii v Spojenom kráľovstve bola primerane znížená, čo viedlo k prerozdeleniu predmetných súm do dvoch zdanlivo nezávislých platieb.

159    Pokiaľ ide o tvrdenie, že na iných súdoch, akými sú napríklad súdy Spojených štátov, sú platby zodpovedajúce ušetreným trovám akceptované, treba pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 150 vyššie možno za odôvodnené považovať v zásade iba kompenzácie poskytnuté zo strany výrobcu originálnych liekov za skutočné spory alebo iné náklady, ktoré vznikli výrobcovi generických liekov, a tieto ako také nepredstavujú reverzné platby.

160    Platí pritom, že aj za predpokladu, že by platby určené na zabránenie budúcim trovám súdneho konania bolo možné v určitých prípadoch považovať za odôvodnené, nič to nemení na skutočnosti, že účastníci konania nepredložili dokumenty týkajúce sa výpočtu alebo odhadu trov, ktorých vzniku sa predišlo a ktoré by mohli slúžiť ako odôvodnenie.

161    Komisia preto správne konštatovala, že platby, ktoré dostala Teva za trovy súdneho konania, ktorých vzniku sa Cephalon vyhla, nemali iné prijateľné vysvetlenie, než zvýšenie úrovne prevodu hodnoty, ku ktorému celkovo došlo v prospech spoločnosti Teva na základe dohody o urovnaní, s cieľom poskytnúť tejto spoločnosti protiplnenie dostatočné na to, aby ju motivovala k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami.

162    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uplatnila vhodné právne kritérium, keď stanovila, že každá z obchodných transakcií upravených v dohode o urovnaní nemala žiadny iný cieľ, než zvýšiť úroveň prevodu hodnoty, ku ktorému celkovo došlo v prospech spoločnosti Teva na základe dohody o urovnaní, s cieľom motivovať ju k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami. V tejto súvislosti Komisia pri každej obchodnej transakcii preskúmala najmä dôvod existencie alternatívnych vysvetlení predložených žalobkyňami a záujem tak spoločnosti Cephalon, ako aj spoločnosti Teva na uskutočnení súvisiaceho prevodu hodnoty. Okrem toho mohla správne konštatovať, že transakcie ako celok postačovali na to, aby spoločnosť Teva motivovali k prijatiu záväzkov spočívajúcich v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov.

163    Je nesporné, že uvedené transakcie boli dojednané v rovnakom čase a takým spôsobom, že sú od seba navzájom závislé. Treba tiež konštatovať, že dohoda o urovnaní bola uzavretá ako jediná dohoda, ktorá je právne záväzná a ktorá predstavuje základ pre všetky akty uzavreté žalobkyňami. Okrem toho z priebehu rokovaní, tak ako ho analyzovala Komisia v napadnutom rozhodnutí na základe dôkazov, vyplýva, že tak Cephalon, ako aj Teva sa snažili nájsť kombináciu transakcií predstavujúcu určitú celkovú hodnotu, ktorá by pre spoločnosť Teva bola dostatočne výhodná na to, aby táto spoločnosť súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami.

164    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tak ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 40 vyššie, na účely preskúmania toho, či kvalifikáciu „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“ možno uplatniť vo vzťahu k dohode o urovnaní uzatvorenej medzi výrobcami originálnych liekov a výrobcami generických liekov, je rozhodujúcim čistý kladný zostatok prevodov hodnôt uskutočnených v rámci všetkých transakcií, ku ktorým došlo medzi týmito výrobcami.

165    Tvrdenie, ktorým žalobkyne vytýkajú Komisii to, že obchodné dohody uvedené v dohode o urovnaní posúdila ako „celok“, „bez ohľadu na presné vyčíslenie a skutočné prispenie každej transakcie k celkovému prevodu hodnoty“, preto treba odmietnuť.

166    Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že tak prvú, ako aj druhú časť treba zamietnuť v celom rozsahu.

c)      O tretej časti prvého žalobného dôvodu

167    Tretia časť prvého žalobného dôvodu sa týka druhého kritéria stanoveného rozsudkom z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), podľa ktorého existencia pozitívnych účinkov na hospodársku súťaž, ktoré sú preukázané, relevantné, vlastné dotknutej dohode a dostatočne významné, aby umožňovali dôvodne pochybovať o dostatočne škodlivej povahe uvedenej dohody pre hospodársku súťaž, bráni konštatovaniu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, body 107 a 111].

168    V oddiele 6.9 napadnutého rozhodnutia, ktorý zodpovedá odôvodneniam 974 až 1012 uvedeného rozhodnutia, Komisia preskúmala druhé kritérium uvedené v rozsudku z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. (C‑307/18, EU:C:2020:52), pričom dospela k takému záveru, že dohoda o urovnaní nemohla vyvolať pozitívne účinky na hospodársku súťaž, ktoré sú preukázané, relevantné, dostatočne významné, a nie sú neisté, čo mohlo vyvolať dôvodné pochybnosti o protisúťažnom cieli uvedenej dohody.

169    Konkrétne Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla údajné pozitívne účinky generických práv, ktoré spoločnosti Teva udelila Cephalon, na hospodársku súťaž z dôvodu, že išlo o oneskorený a kontrolovaný vstup na trhy s modafinilom (odôvodnenia 977 až 981 napadnutého rozhodnutia), že na základe týchto práv sa stal menej pravdepodobným vstup ďalších výrobcov generických liekov na uvedené trhy (odôvodnenia 982 až 992 napadnutého rozhodnutia), že stratégia spoločnosti Cephalon týkajúca sa lieku Nuvigil ohrozila prípadné uvádzané pozitívne účinky na hospodársku súťaž (odôvodnenia 993 až 995 napadnutého rozhodnutia) a že generické práva udelené spoločnosti Teva neboli hlavným cieľom dohody o urovnaní (odôvodnenia 996 až 1001 napadnutého rozhodnutia).

170    Žalobkyne tvrdia, že dohoda o urovnaní mala pozitívne účinky na hospodársku súťaž, pričom vylučujú, že by predstavovala obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Uvedené účinky údajne vyplývajú z generických práv udelených spoločnosti Teva, čo tejto spoločnosti umožnilo nezávislý a skorý vstup na trhy s modafinilom najmenej tri roky pred uplynutím platnosti patentov na veľkosť častíc spoločnosti Cephalon (z hľadiska prípadu, keď by Teva neuspela v súdnom konaní proti spoločnosti Cephalon). Pozitívne účinky na hospodársku súťaž vyplývajúce z tohto skorého vstupu na trhy s modafinilom sú relevantné, určité a dostatočne významné, tak ako to vyplýva aj z rozhodnutia, ktorým sa povoľuje koncentrácia medzi spoločnosťami Teva a Cephalon (pozri bod 4 vyššie). V tejto súvislosti žalobkyne zdôrazňujú, že v uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že od októbra 2012 „[mohla] Teva uviesť modafinil na trh v EHP bez toho, aby bolo voči nej vedené súdne konanie zo strany spoločnosti Cephalon“ (odôvodnenie 95 tohto rozhodnutia), a že „Teva… bola“ z dôvodu svojich generických práv „jediným konkurentom, ktorý mal zaručené právo vstúpiť na trhy v EHP v období od októbra 2012 do októbra 2015“ (odôvodnenie 126 tohto rozhodnutia), čím sa podľa Komisie zo spoločnosti Teva stal „najpravdepodobnejší konkurenčný tlak vyvíjaný na spoločnosť Cephalon, a to prinajmenšom v období od októbra 2012 do októbra 2015“. Z toho údajne tiež vyplýva to, že pozitívne účinky na hospodársku súťaž sú vlastné dohode o urovnaní.

171    Stanovisko Komisie, tak ako je toto uvedené v napadnutom rozhodnutí a podľa ktorého jej závery v rozhodnutí o povolení koncentrácie nie sú v prejednávanej veci relevantné, nie je podľa žalobkýň vierohodné. Pozitívne účinky na hospodársku súťaž spojené s istotou skorého vstupu spoločnosti Teva na trhy s modafinilom boli totiž v rozhodnutí o povolení koncentrácie jasne zanalyzované ako účinky vyplývajúce priamo z dohody o urovnaní, vzhľadom na to, že sa v tomto rozhodnutí skúmala možnosť spoločnosti Teva vstúpiť na trhy s modafinilom bez toho, aby bolo proti nej vedené súdne konanie, zatiaľ čo iní výrobcovia generických liekov by vždy čelili hrozbe takéhoto konania.

172    Okrem toho podľa názoru žalobkýň, ak by dohoda o urovnaní nemala takýto potenciál spočívajúci v pozitívnych účinkoch na hospodársku súťaž, Komisia by od spoločnosti Teva nevyžadovala, aby previedla svoje práva súvisiace s modafinilom na tretiu osobu ako podmienku jej nadobudnutia spoločnosti Cephalon.

173    Žalobkyne namietajú aj proti ďalším zisteniam Komisie, podľa ktorých generické práva spoločnosti Teva viedli k oneskorenému a kontrolovanému vstupu na trh, znížili pravdepodobnosť vstupu ďalších výrobcov generických liekov na trh, boli ohrozené stratégiou spoločnosti Cephalon týkajúcou sa lieku Nuvigil a nepredstavujú hlavný cieľ dohody.

174    Komisia tvrdenia žalobkýň popiera.

175    Tak ako vyplýva z bodu 18 vyššie, generické práva spoločnosti Teva sú súčasťou dohody o urovnaní. Podľa článku 3 dohody o urovnaní sa Cephalon zaviazala udeliť spoločnosti Teva nevýlučné právo na základe „patentov uvedených na zozname“ na výrobu, používanie, uvádzanie na trh a predaj svojho generického výrobku modafinil v Spojených štátoch, ako aj na iných trhoch (vrátane trhu EHP) a urobiť to isté, pokiaľ ide o dodávanie ÚFL modafinilu pre hotové farmaceutické výrobky, ktoré majú modafinil ako ÚFL, od roku 2011 v Spojených štátoch a od roku 2012 na iných trhoch vrátane trhu EHP. V článku 3.1.1 dohody o urovnaní sa stanovuje, že generické práva spoločnosti Teva sa v prípade iných trhov vrátane trhu EHP uplatňujú najskôr 6. októbra 2012 alebo v deň, ktorý zodpovedá dňu predchádzajúcemu trom kalendárnym rokom pred dňom uplynutia obdobia exkluzivity na patenty. Podľa tohto istého ustanovenia musí Teva platiť spoločnosti Cephalon poplatok vo výške 10 % všetkých čistých ziskov z predaja generických výrobkov modafinilu spoločnosťou Teva alebo jej dcérskymi spoločnosťami v Spojených štátoch a na iných trhoch ku dňu nadobudnutia účinnosti týchto generických práv.

176    Články 3.1.2 a 3.1.3 dohody o urovnaní sa týkajú najmä mechanizmov vyvolaných prípadným predčasným vstupom tretích strán na trhy s modafinilom. Tieto ustanovenia umožnili spoločnosti Teva uviesť na trh svoju vlastnú generickú verziu modafinilu, hneď ako na trh vstúpi akákoľvek iná spoločnosť vyrábajúca generické lieky, a to bez ohľadu na to, či Cephalon tento vstup povolila alebo nie. Ak by Teva v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami uviedla svoj generický výrobok na trhy s modafinilom pred skutočným dátumom nadobudnutia účinnosti týchto práv, bola by povinná platiť poplatky zvýšené o 15 % (ak by Cephalon vstup na trh povolila) alebo 20 % (ak by išlo o vstup s rizikom, bez povolenia zo strany spoločnosti Cephalon) počas príslušného obdobia. Scenáre, s ktorými dané ustanovenie počíta, zahŕňajú aj to, že Cephalon podá návrh na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze alebo požiada o iné nápravné opatrenia. V týchto prípadoch by generické práva spoločnosti Teva boli pozastavené [článok 3 ods. 13.3 písm. a) dohody o urovnaní] a Cephalon by odkúpila zásoby od spoločnosti Teva za dohodnuté ceny [článok 3 ods. 13.3 písm. b) dohody o urovnaní].

177    Po prvé treba tak ako Komisia konštatovať, že tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého dohoda o urovnaní urýchlila nezávislý vstup spoločnosti Teva na trh, s ohľadom na prípad, keď by táto spoločnosť nemala úspech v súdnom konaní proti spoločnosti Cephalon, treba zamietnuť. Z judikatúry vyplýva, že na účely určenia, či pozitívne účinky na hospodársku súťaž bránia konštatovaniu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nie je potrebné preskúmať iné scenáre, akými sú napríklad tie, podľa ktorých by jedna alebo druhá strana mala úspech v patentovom spore. Na to, aby bola dohoda kvalifikovaná ako obmedzenie z hľadiska cieľa, stačí, aby Komisia preukázala, že táto dohoda má dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž vzhľadom na obsah jej ustanovení, jej ciele, ako aj ekonomický a právny kontext, do ktorého patrí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, body 140 a 141).

178    Po druhé je nesporné, že pred uzavretím dohody o urovnaní bola Teva najvyspelejším potenciálnym konkurentom podniku Cephalon na trhu s modafinilom. Teva mala konkrétne možnosti vstúpiť na uvedený trh dávno pred rokom 2012 (konkrétne v roku 2005) ako nezávislý subjekt. Dohoda o urovnaní túto možnosť odstránila.

179    Je pravda, že dohoda o urovnaní a generické práva spoločnosti Teva, ktoré sa k nej vzťahujú, upravujú vstup spoločnosti Teva na trh s modafinilom až v roku 2012. K takémuto vstupu nedochádza z dôvodu slobodnej hospodárskej súťaže, ale z dôvodu zosúladeného postupu medzi stranami. Nejde teda o skorý vstup s pozitívnym účinkom na hospodársku súťaž, tak ako to tvrdia žalobkyne. Ide len o zmluvne upravený vstup, ktorý sa dohodou o urovnaní oddialil o sedem rokov a ktorým sa spoločnosti Cephalon poskytla záruka toho, že počas tohto obdobia nebude vystavená žiadnej konkurencii zo strany spoločnosti Teva.

180    Okrem toho tento vstup spoločnosti Teva na trh s modafinilom od roku 2012 nemožno stotožňovať so vstupom na trh zo strany nezávislého subjektu zapájajúceho sa do priamej hospodárskej súťaže so spoločnosťou Cephalon. Jednak bol plánovaný vstup spoločnosti Teva na trh s modafinilom založený na licencii udelenej spoločnosťou Cephalon, a jednak podliehal značným poplatkom, ktoré predstavovali 10 až 20 % čistého zisku pochádzajúceho z predaja všetkých generických výrobkov modalfinilu spoločnosti Teva. Z tohto dôvodu bolo málo pravdepodobné, že by medzi spoločnosťami Teva a Cephalon existovala silná cenová konkurencia.

181    Po tretie tvrdenia žalobkýň založené na rozhodnutí, ktorým sa povoľuje koncentrácia medzi spoločnosťami Teva a Cephalon, sa musia zamietnuť.

182    V prvom rade treba konštatovať, že referenčný rámec rozhodnutia o povolení koncentrácie sa líši od referenčného rámca, na ktorom je založená analýza dohody o urovnaní z hľadiska článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Zatiaľ čo v napadnutom rozhodnutí Komisia posúdila obmedzenie hospodárskej súťaže spôsobené dohodou o urovnaní a porovnala jeho vplyv s kontrafaktuálnym scenárom, v ktorom by dohoda o urovnaní nebola uzavretá, v rozhodnutí o koncentrácii spoločností Teva a Cephalon sa dohoda o urovnaní považuje za akceptovanú skutočnosť a posudzuje sa pravdepodobný vplyv koncentrácie strán na hospodársku súťaž v dohľadnej budúcnosti z hľadiska pravidiel Únie v oblasti kontroly koncentrácií, a to od roku 2011.

183    V druhom rade v tejto súvislosti nie je prekvapujúce, že Komisia zohľadnila existenciu dohody o urovnaní a generických práv spoločnosti Teva a dospela k záveru, že táto spoločnosť mala určité „výhody“ vyplývajúce z dohody o urovnaní, ako napríklad tú, ktorá spočívala v uvedení generických výrobkov modafinilu na trh v EHP bez toho, aby bolo voči nej vedené súdne konanie zo strany spoločnosti Cephalon, zatiaľ čo ostatní výrobcovia generických liekov tieto výhody nemali a čelili prebiehajúcim súdnym konaniam v oblasti patentov, v ktorých dôsledku boli vydávané aj súdne príkazy. Tým sa vysvetľuje, že Komisia v odôvodnení 98 rozhodnutia, ktorým sa povoľuje koncentrácia, spochybnila skutočnosť, že iní výrobcovia generických liekov, než Teva, boli v období od októbra 2012 do októbra 2015 schopní vyvíjať významný konkurenčný tlak na generický výrobok modafinilu spoločnosti Cephalon. Preto skutočnosť, že Komisia v rozhodnutí o povolení koncentrácie konštatovala, že po uzavretí dohody o urovnaní a napriek jej uzavretiu predstavovala Teva stále najpravdepodobnejší konkurenčný tlak vyvíjaný na Cephalon, neznamená, že by sa domnievala, že generické práva spoločnosti Teva mali pozitívny účinok na hospodársku súťaž.

184    Rovnako platí, že ani skutočnosť, že Komisia prijala záväzky spoločnosti Teva v rámci postupu kontroly koncentrácií, neznamená, že by Komisia dospela k záveru o pozitívnych účinkoch dohody o urovnaní a generických práv spoločnosti Teva, ktoré sa k nej vzťahujú, na hospodársku súťaž. Naopak, tak ako správne uviedla Komisia, cieľom takýchto záväzkov je obnoviť konkurenčný tlak na Cephalon, ktorý bol na trhu s modafinilom odstránený na základe koncentrácie.

185    Pokiaľ ide o to, že žalobkyne Komisii vytýkajú, že v napadnutom rozhodnutí nezohľadnila rozsudok z 12. decembra 2018, Krka/Komisia (T‑684/14, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:918), keďže konštatovala, že vstup na základe licencie sa rovná kontrolovanému vstupu, uvedená výhrada nemôže uspieť. Vec, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, sa totiž odlišuje od prejednávanej veci. Zatiaľ čo v uvedenej veci bolo výrobcovi generických liekov povolené okamžite vstúpiť na relevantné trhy, v prejednávanej veci škodlivosť pre hospodársku súťaž vyplýva zo skutočnosti, že dohodou o urovnaní sa stanovilo oddialenie vstupu spoločnosti Teva takmer o sedem rokov.

186    Napokon treba zamietnuť argumentáciu žalobkýň, ktorou tieto spochybňujú závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, že v prvom rade generické práva spoločnosti Teva spôsobili, že vstup ostatných výrobcov generických liekov na trh s modafinilom bol menej pravdepodobný, ďalej že stratégia spoločnosti Cephalon týkajúca sa lieku Nuvigil ohrozila prípadné pozitívne účinky týchto generických práv spoločnosti Teva na hospodársku súťaž, a napokon že uvedené práva neboli hlavným predmetom dohody o urovnaní.

187    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, Komisia nevyžadovala, aby Teva pokračovala v súdnych konaniach. Komisia tiež netvrdila, že ak by Teva mala úspech v patentovom spore, ostatným výrobcom generických liekov by to umožnilo okamžite vstúpiť na trh s modafinilom. Skutočnosťou však zostáva, že vyhlásenie patentov spoločnosti Cephalon za neplatné by odstránilo prekážku vstupu na uvedený trh, ktorá bola prekážkou tak pre spoločnosť Teva, ako aj pre ostatných výrobcov, a že v prípade, že by Teva mala v súdnom konaní úspech, mohli mať z toho prospech aj ostatní výrobcovia.

188    Rovnako platí, že žalobkyne nemôžu poprieť, že generické práva spoločnosti Teva tejto spoločnosti umožnili, aby ako prvá vstúpila na trh s generickými liekmi modafinilu, a to pred uplynutím platnosti patentov spoločnosti Cephalon a bez toho, aby jej hrozilo, že bude voči nej vedené súdne konanie. Toto postavenie prvého subjektu vstupujúceho na trh s generickými liekmi modafinilu bolo spôsobilé poskytnúť spoločnosti Teva možnosť posilniť jej postavenie, čo by jej následne umožnilo sťažiť vstup na tento trh každému konkurentovi, napríklad prostredníctvom agresívnej cenovej stratégie, a to nad rámec skutočnosti, že nový subjekt vstupujúci na trh by mohol čeliť súdnym konaniam zo strany spoločnosti Cephalon, či dokonca naraziť na iné prekážky.

189    Pokiaľ ide o stratégiu spoločnosti Cephalon zameranú na preorientovanie pacientov užívajúcich liek Provigil na báze modafinilu na jej výrobok druhej generácie, t. j. Nuvigil, založený na armodafinile (stratégia určená na zmiernenie následkov uplynutia platnosti patentov, zahŕňajúca konkurenciu generických liekov), Komisia túto stratégiu správne zohľadnila, keďže z hľadiska ex ante by generické práva spoločnosti Teva umožnili tejto spoločnosti nanajvýš vstúpiť na základe licencie na tú časť trhu s modafinilom pre pacientov, ktorá ešte zvýšila, až do roku 2012. Komisia tak mohla predpokladať, že aj keby generické práva udelené spoločnosti Teva mali pozitívne účinky na hospodársku súťaž, tieto účinky boli veľmi obmedzené a nedostatočné na to, aby spochybnili kvalifikáciu dohody ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

190    Komisia tiež v odôvodneniach 996 až 1001 napadnutého rozhodnutia správne odmietla tvrdenie žalobkýň, že generické práva spoločnosti Teva boli hlavným predmetom dohody o urovnaní a mali pozitívny účinok na hospodársku súťaž, zatiaľ čo obmedzujúce ustanovenia boli vo vzťahu k uvedenej dohode len vedľajšími. V tejto súvislosti tvrdenie založené na tom, že dohoda o urovnaní má na hospodársku súťaž hlavne pozitívne účinky, treba vzhľadom na vyššie uvedené posúdenia odmietnuť, keďže vstup spoločnosti Teva na trhy s modafinilom treba kvalifikovať skôr ako oneskorený, kontrolovaný a obmedzený vstup na uvedené trhy, než ako skorý vstup, tak ako to tvrdia žalobkyne (pozri body 178 až 180 vyššie). To isté platí pre tvrdenie založené na údajne vedľajšom charaktere obmedzujúcich ustanovení, keďže z judikatúry vyplýva, že záver, podľa ktorého sa má dohoda kvalifikovať ako „obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa“, nemožno odmietnuť z dôvodu, že podniky, ktoré túto dohodu uzavreli, sa odvolávajú na skutočnosť, že obmedzenia vyplývajúce z tejto dohody majú len vedľajší charakter [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 96].

191    Tretiu časť prvého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť ako nedôvodnú.

d)      O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu

192    V rámci štvrtej časti, ktorá obsahuje dve výhrady, sa žalobkyne domnievajú, že Komisia sa dopustila skutkového omylu a nesprávneho právneho posúdenia pri svojom posúdení ekonomického a právneho kontextu dohody o urovnaní, a to jednak tým, že skreslila vnímanie sporu stranami a jednak tým, že konštatovala, že obmedzujúce ustanovenia obsiahnuté v dohode o urovnaní boli „vylúčené z pôsobnosti“.

193    Pokiaľ ide o prvú výhradu, žalobkyne v podstate Komisii vytýkajú to, že v napadnutom rozhodnutí sformulovala príliš veľa domnienok, a to na základe malého počtu dôkazov spočívajúcich v tom, že Teva bola presvedčená, že patenty spoločnosti Cephalon týkajúce sa veľkosti častíc nie sú platné a že jej výrobok ich neporušuje, a že v dôsledku toho dospela k záveru, že keď Teva súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami, neurobila tak vzhľadom na svoje vnímanie stability patentu spoločnosti Cephalon, alebo všeobecnejšie jeho šance na úspech, ale z dôvodu hodnoty, ktorú obchodné transakcie previedli v jej prospech.

194    Pokiaľ ide o druhú výhradu, žalobkyne tvrdia, že záver uvedený v odôvodneniach 667 až 678 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého rozsah záväzku spoločnosti Teva spočívajúceho v zákaze konkurencie presahuje rozsah patentov spoločnosti Cephalon, je nesprávny a nelogický. V tejto súvislosti žalobkyne zdôrazňujú, že tak ako vyplýva zo štúdií, na dosiahnutie podstatnej podobnosti s liekom Provigil bolo nevyhnutné používať častice modafinilu patriace do rozsahu veľkostí prihláseného v patentoch spoločnosti Cephalon. Z tohto dôvodu dohody o zákaze konkurencie nešli nad rámec potenciálneho rozsahu patentov.

195    Komisia popiera, že by došlo k pochybeniam namietaným žalobkyňami.

196    Pokiaľ ide o prvú výhradu, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia v rámci toho, ako dospela k záveru, že Teva mala pochybnosti o postavení spoločnosti Cephalon v oblasti patentov, vychádzala z viacerých skutočností.

197    V tejto súvislosti sa v napadnutom rozhodnutí uvádza predovšetkým to, že:

–        Teva začala vyvíjať svoju generickú verziu modafinilu, ktorú s rizikom uviedla na trh v Spojenom kráľovstve v roku 2005 (odôvodnenia 152, 158 a 610 napadnutého rozhodnutia),

–        Teva viackrát vyhlásila, že patenty spoločnosti Cephalon na veľkosť častíc nie sú platné alebo že jej generický výrobok modafinilu uvedené patenty neporušuje (odôvodnenia 153 až 155 napadnutého rozhodnutia),

–        vedecký znalec spoločnosti Teva v apríli 2003 vyhlásil, že „spoločnosti Teva sa podarilo preukázať biologickú rovnocennosť [s modafinilom spoločnosti Cephalon], keď vytvorila materiál, ktorý nepatrí do pôsobnosti patentu spoločnosti Cephalon“ (odôvodnenia 157 a 611 napadnutého rozhodnutia),

–        testy vykonané laboratóriom v Spojených štátoch, ktoré bolo vybraté spoločnosťou Cephalon, na vzorkách modafinilu spoločnosti Teva počas patentového konania v Spojenom kráľovstve ukazujú, že modafinil spoločnosti Teva neporušoval patenty na veľkosť častíc spoločnosti Cephalon (odôvodnenia 159 a 611 napadnutého rozhodnutia).

198    Tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí nepodložila svoje tvrdenia dôkazmi týkajúcimi sa interného stanoviska spoločnosti Teva, teda nie je dôvodné. Okrem toho vnímanie spoločnosti Teva, pokiaľ ide o postavenie spoločnosti Cephalon v patentovej oblasti, je tiež indíciou toho, že pri uzatvorení dohody o urovnaní nezohrávala úlohu stabilita patentov spoločnosti Cephalon či neistota, pokiaľ ide o výsledok sporu, ale finančné faktory.

199    Pokiaľ ide o druhú výhradu, treba pripomenúť, že podľa podmienok ustanovenia o zákaze konkurencie sa Teva zaviazala nevyrábať, neuvádzať na trh, a tiež nedovážať hotové lieky obsahujúce modafinil ako ÚFL.

200    Záväzok nevstúpiť do hospodárskej súťaže zaručoval, že Teva ukončí akúkoľvek výrobu a uvádzanie na trh výrobkov na báze modafinilu bez ohľadu na to, či je proces výroby a uvádzania na trh založený na technológii, ktorá porušuje existujúce patenty spoločnosti Cephalon.

201    Žalobkyne nespochybňujú, že záväzok spočívajúci v zákaze konkurencie sa vzťahuje na všetky výrobky na báze modafinilu.

202    Vzhľadom na to, že ide o záväzok týkajúci sa „každého hotového lieku“, a nie akéhokoľvek konečného výrobku, ktorý by mohol porušovať patenty na modafinil vlastnené spoločnosťou Cephalon, Komisia mohla správne konštatovať, že záväzok spoločnosti Teva bol dohodou týkajúcou sa jej správania na trhu, a nie iba záväzkom neporušovať patenty spoločnosti Cephalon, čo pritom platí tým viac, že je možné vyvinúť generický výrobok modafinilu, ktorý nepatrí do pôsobnosti patentov spoločnosti Cephalon. Ako správne uviedla Komisia, Cephalon by nikdy nemohla oprávnene získať tak široké záväzky spočívajúce v zákaze konkurencie, ak by úspešne uplatnila patenty na veľkosť častíc. Komisia sa teda nedopustila pochybenia, keď tento záväzok považovala za vylúčený z pôsobnosti patentov.

203    Okrem toho v rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, Komisia nebola povinná preukázať, že Teva mohla vyvinúť alebo vyvinula verziu, ktorá neporušuje patenty. Stačilo totiž preukázať, že Teva mala skutočné a konkrétne možnosti preniknúť na trhy s modafinilom, a tak bola potenciálnym konkurentom. Ako už pritom bolo uvedené v bode 197 vyššie, Teva usudzovala, že sa jej podarilo „preukázať biologickú rovnocennosť [s modafinilom spoločnosti Cephalon], keď vytvorila materiál, ktorý nepatrí do pôsobnosti patentu spoločnosti Cephalon“. Navyše testy uskutočnené na vzorke spoločnosti Teva, ktoré pochádzajú z roku 2005, nepreukázali porušovanie patentov spoločnosti Cephalon.

204    Napokon, aj keby dohoda o urovnaní neobsahovala záväzky, o ktorých sa tvrdilo, že patria do „pôsobnosti“ patentov spoločnosti Cephalon na modafinil, nevylučuje to konštatovanie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. V prejednávanej veci bolo zámerom dohody o urovnaní udržať spoločnosť Teva mimo trhov s modafinilom, a to na základe prevodov hodnôt na takej celkovej úrovni, ktorá bola dostatočne vysoká na to, aby ju motivovala k tomu, aby odložila svoje nezávislé úsilie o vstup na tieto trhy na neskôr. Cieľom takejto dohody, ktorá určuje budúce správanie potenciálnych konkurentov na trhu, je pritom obmedziť hospodársku súťaž, a to bez ohľadu na to, či Cephalon mohla alebo nemohla podľa patentového práva dosiahnuť rovnaké vylúčenie na základe súdneho rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2016, Lundbeck/Komisia, T‑472/13, EU:T:2016:449, body 491 až 499).

205    Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj štvrtú časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť, a teda treba zamietnuť prvý žalobný dôvod v celom rozsahu.

2.      O druhom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a skutkovom omyle spočívajúcich v tom, že Komisia kvalifikovala dohodu ako obmedzenie z hľadiska následku

206    Vo svojom druhom žalobnom dôvode, ktorý sa člení na dve časti, žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že dohoda o urovnaní predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Napriek tomu, že z dôvodu zamietnutia prvého žalobného dôvodu žalobkýň, ktorým tieto napadli kvalifikáciu dohody o urovnaní ako dohody predstavujúcej obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nie je preskúmanie ich druhého žalobného dôvodu a priori potrebné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2009, T‑Mobile Netherlands a i., C‑8/08, EU:C:2009:343, body 28 až 30 a citovanú judikatúru), Všeobecný súd považuje za vhodné za okolností prejednávanej veci pokračovať v jeho preskúmavaní.

207    V rámci prvej časti žalobkyne tvrdia, že Komisia tým, že odkázala na rozsudok z 12. decembra 2018, Krka/Komisia (T‑684/14, neuverejnený, v odvolacom konaní, EU:T:2018:918), uplatnila nesprávne právne kritérium, keď vychádzala z potenciálnych následkov dohody o urovnaní, pričom sa nesnažila preukázať jej skutočné následky.

208    Žalobkyne konkrétne namietajú proti prístupu Komisie uvedenému v odôvodnení 1030 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „na preukázanie existencie následkov obmedzujúcich hospodársku súťaž stačí určiť potenciálne následky dohody na hospodársku súťaž“. V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že pri posudzovaní dohôd, ktoré neboli vykonané, sa musia skutočne zohľadniť potenciálne následky, ktoré tieto dohody „môžu“ mať, zatiaľ čo pri posudzovaní dohôd, ktoré už boli vykonané, sa musia zohľadniť následky, ktoré tieto dohody „skutočne“ mali na hospodársku súťaž. Keďže dohoda o urovnaní už bola vykonaná, Komisia mala, tak ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 207 vyššie, analyzovať skutočné následky, ktoré dohoda o urovnaní mala na hospodársku súťaž.

209    V rámci druhej časti žalobkyne tvrdia, že Komisia nepreukázala dostatočne citeľné následky na parametre hospodárskej súťaže na dotknutých trhoch. V prvom rade konkrétne spochybňujú kontrafaktuálny scenár uplatnený Komisiou. V druhom rade uvádzajú, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala žiadny negatívny následok dohody o urovnaní.

210    Pokiaľ ide o kontrafaktuálny scenár, hoci Komisia v odôvodnení 1215 napadnutého rozhodnutia použila ako kontrafaktuálny scenár pokračovanie v súdnom konaní v Spojenom kráľovstve medzi spoločnosťami Teva a Cephalon, neurčila, ktorá strana by v spore uspela alebo kedy by sa spor skončil. Taktiež nekonštatovala, že by došlo k uzatvoreniu menej obmedzujúcej dohody o urovnaní.

211    Komisia je rovnako povinná preukázať rozdiel medzi cenami, výrobou, inováciami, varietou alebo kvalitou modafinilu na trhu v závislosti od toho, či by strany pokračovali v súdnom konaní alebo či by bola uzavretá dohoda o urovnaní. Komisia však nepreukázala, že by v čase vstupu generických výrobkov modafinilu na trh existoval cenový rozdiel. Taktiež nepreukázala ani žiadne rozdiely, pokiaľ ide o ostatné parametre hospodárskej súťaže, medzi scenárom, v ktorom došlo k uzavretiu dohody o urovnaní, a scenárom, v ktorom k nemu nedošlo.

212    Pokiaľ ide o negatívne následky, žalobkyne tvrdia, že Komisia neidentifikovala jediný negatívny následok na parametre hospodárskej súťaže v dôsledku uzavretia dohody o urovnaní, v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom, v ktorom sa pokračovalo v spore medzi stranami.

213    V tejto súvislosti žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia identifikovala dátumy, kedy Teva získala povolenia na uvedenie modafinilu na trh v piatich krajinách, ale že nekonštatovala, že Teva v skutočnosti prenikla do týchto krajín predtým, ako jej to bolo povolené na základe dohody o urovnaní. Komisia tiež nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali, že iný dodávateľ generických liekov by sa „s primeranou mierou pravdepodobnosti“ pustil do predaja modafinilu, a nepreukázala, že by dohodou o urovnaní bola dotknutá iná spoločnosť vyrábajúca generické lieky. Pokiaľ ide o stav trhu počas „pokračovania v súdnom spore“, t. j. v situácii zodpovedajúcej kontrafaktuálnemu scenáru Komisie, žalobkyne poznamenávajú, že Teva jednoducho nemohla vstúpiť na tento trh, pretože v rámci sporu v Spojenom kráľovstve akceptovala predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze nepredávať modafinil v tejto krajine až do uskutočnenia konania pred patentovým súdom Spojeného kráľovstva, tak ako to uznala Komisia. Dohoda o urovnaní tak sama osebe nemala žiadny vplyv na parametre hospodárskej súťaže na trhoch s modafinilom. Bez skutočného vstupu generických výrobkov na trhy by však podľa vlastnej analýzy Komisie ceny modafinilu a všetky ostatné parametre hospodárskej súťaže zostali rovnaké v obidvoch scenároch týkajúcich sa dohody o urovnaní a pokračovania súdneho sporu medzi stranami.

214    Komisia uvádza, že obidve časti prvého žalobného dôvodu sú nedôvodné a musia byť zamietnuté.

215    Svojím druhým žalobným dôvodom, ktorého obidve časti treba preskúmať spoločne, žalobkyne spochybňujú konštatovanie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého aj dohoda o urovnaní predstavovala obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku.

216    Na úvod treba uviesť, že v oddiele 7 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula všeobecné zásady, ktorými sa spravuje analýza, ktorá sa má vykonať na účely určenia toho, či dohoda, a konkrétnejšie dohoda o urovnaní v oblasti patentov, predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následkov v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a že v oddiele 8 tohto rozhodnutia ich uplatnila v prejednávanej veci. V tomto oddiele 8 Komisia najprv zadefinovala trh výrobkov, ako aj jeho geografický rozmer (oddiel 8.1 uvedeného rozhodnutia), a identifikovala štruktúru trhu a postavenie spoločností Cephalon, Teva a ďalších potenciálnych konkurentov na tomto trhu. Z toho vyplýva, že Cephalon mala trhovú silu ako jediný výrobca modafinilu a že Teva bola najvyspelejším konkurentom (oddiel 8.2 uvedeného rozhodnutia). Komisia následne prezentovala analýzu obmedzujúcich ustanovení spočívajúcich v zákaze konkurencie a nenapadnutí patentov, ako aj spôsob, ako vznikli a ovplyvnili správanie spoločnosti Teva na trhu. Vyplýva z nej, že uvedené ustanovenia obmedzili nezávislosť spoločnosti Teva, pričom jej tak zabránili v tom, aby vstúpila na trh s modafinilom s generickými výrobkami, a obmedzili jej schopnosť pokračovať v súdnych konaniach, v ktorých boli napadnuté patenty spoločnosti Cephalon (oddiel 8.3 uvedeného rozhodnutia). V oddiele 8.4 tohto rozhodnutia Komisia poukazuje na situáciu, ktorá by existovala bez dohody o urovnaní, a následne v oddiele 8.5 tohto istého rozhodnutia dospela k záveru, že dohoda o urovnaní obmedzila hospodársku súťaž z hľadiska následku.

217    Žalobkyne nespochybňujú definíciu trhu, štruktúru trhu alebo postavenie spoločností Teva alebo Cephalon na uvedenom trhu.

218    Žalobkyne tak nespochybňujú, že Teva bola potenciálnym konkurentom spoločnosti Cephalon.

219    Z tohto dôvodu sa druhý žalobný dôvod obmedzuje na otázku, či jednak preukázanie potenciálnych následkov dohody o urovnaní na hospodársku súťaž na trhoch s modafinilom stačilo na to, aby Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku (prvá časť), a jednak či bol kontrafaktuálny scenár, ktorý Komisia uplatnila v tomto rozhodnutí, vhodný a umožnil Komisii preukázať negatívne následky na hospodársku súťaž na trhoch s modafinilom, vyplývajúce z dohody o urovnaní (druhá časť).

220    Treba pripomenúť, že článok 101 ZFEÚ zakazuje dohody a zosúladené postupy, ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

221    Tak ako Komisia pripomenula v odôvodnení 1020 napadnutého rozhodnutia, podľa ustálenej judikatúry je na posúdenie toho, či sa má dohoda považovať za zakázanú z dôvodu zmien fungovania hospodárskej súťaže, ktoré sú jej dôsledkom, potrebné preskúmať hospodársku súťaž v medziach, v akých by skutočne fungovala, ak by uvedená dohoda neexistovala (pozri rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 161 a citovanú judikatúru).

222    Na tento účel treba zobrať do úvahy konkrétny rámec, do ktorého predmetná praktika patrí, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povahu dotknutých tovarov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúru relevantného trhu alebo trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 165 a citovanú judikatúru).

223    Scenár vychádzajúci z hypotézy neexistencie dotknutej dohody musí byť realistický. V tomto smere je v konkrétnom prípade možné zohľadniť pravdepodobný vývoj, ku ktorému by došlo na trhu v prípade neexistencie dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 166).

224    Rovnako podľa ustálenej judikatúry účinky obmedzujúce hospodársku súťaž môžu byť tak skutočné, ako aj potenciálne, ale v každom prípade musia byť dostatočne citeľné [pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 117 a citovanú judikatúru].

225    V prejednávanej veci žalobkyne Komisii vytýkajú to, že v napadnutom rozhodnutí uplatnila nesprávne právne kritérium, keďže vychádzala výlučne z potenciálnych následkov dohody o urovnaní.

226    Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 224 vyššie toto tvrdenie nemôže uspieť.

227    Z tejto judikatúry totiž vyplýva, že je možné vychádzať z potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorú predstavuje subjekt potenciálne vstupujúci na trh, ktorý bol predmetnou dohodou vylúčený, a zo štruktúry daného trhu.

228    Tak ako bolo konštatované v bode 218 vyššie, žalobkyne nespochybňujú, že v čase uzavretia dohody o urovnaní bola Teva potenciálnym konkurentom spoločnosti Cephalon na trhoch s modafinilom. V dôsledku toho, tak ako poznamenala Komisia v odôvodneniach 1027 až 1032 a 1244 až 1257 napadnutého rozhodnutia, vykonanie dohody o urovnaní malo za následok vylúčenie potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorá existovala medzi spoločnosťami Teva a Cephalon.

229    V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že cieľom článku 101 ZFEÚ nie je len chrániť skutočnú hospodársku súťaž, ale aj potenciálnu hospodársku súťaž (rozsudok zo 14. apríla 2011, Visa Europe a Visa International Service/Komisia, T‑461/07, EU:T:2011:181, bod 68).

230    Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia zohľadnila spôsob, akým bola dohoda o urovnaní skutočne vykonaná, a spôsob, akým sa následne vyvíjal trh (pozri bod 247 nižšie).

231    Ďalej je potrebné zamietnuť aj to tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia vo svojom kontrafaktuálnom scenári neurčila, ktorá strana by mala úspech v rámci sporu medzi spoločnosťami Teva a Cephalon v Spojenom kráľovstve, alebo kedy by sa tento spor skončil. To isté platí vo vzťahu k ich výhrade, podľa ktorej Komisia nekonštatovala, že medzi stranami mohlo byť uzavreté také urovnanie, ktoré by menej obmedzovalo hospodársku súťaž než dohoda o urovnaní.

232    V napadnutom rozhodnutí totiž vzhľadom na ekonomický a právny kontext, v ktorom žalobkyne pôsobili, a predovšetkým vzhľadom na ich stanovisko v čase skutkových okolností, pokiaľ ide o ich situáciu v patentovej oblasti, ako aj na skutočné podmienky fungovania a štruktúry trhov s modafinilom, vrátane postavenia spoločnosti Teva ako najpokročilejšej konkurenčnej hrozby pre spoločnosť Cephalon, Komisia konštatovala, že pravdepodobným kontrafaktuálnym scenárom v prípade neexistencie dohody o urovnaní je pokračovanie v patentových sporoch medzi žalobkyňami.

233    Komisia tak vychádzala z predpokladu zachovania potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami Teva a Cephalon a skutočných a konkrétnych možností vstupu spoločnosti Teva na trhy s modafinilom. Preto porovnala situáciu v oblasti hospodárskej súťaže vyplývajúcu z dohody o urovnaní s konkurenčným scenárom, ku ktorému by pravdepodobne došlo v prípade neexistencie dohody o urovnaní.

234    V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že v situácii, o akú ide vo veci samej, stanovenie kontrafaktuálneho scenára nepredpokladá žiadne konečné konštatovanie týkajúce sa šancí výrobcu generických liekov na úspech v patentovom konaní, alebo pravdepodobnosti uzavretia menej obmedzujúcej dohody [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 119].

235    Jediným účelom kontrafaktuálneho scenára je preukázať skutočné možnosti správania sa tohto výrobcu generických liekov v prípade neexistencie predmetnej dohody. Hoci teda uvedený scenár nemôže absolútne nezohľadniť šance uvedeného výrobcu na úspech v rámci patentového konania či pravdepodobnosť uzavretia dohody, ktorá by menej obmedzovala hospodársku súťaž než dohoda, ktorá bola skutočne uzavretá medzi týmto výrobcom a výrobcom originálnych liekov, tieto okolnosti sú len jednými z viacerých okolností, ktoré treba zohľadniť na určenie pravdepodobného fungovania trhu, ako aj jeho štruktúry v prípade, že by uvedená dohoda nebola uzavretá [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 120].

236    V dôsledku toho na účely preukázania, že dohody o mimosúdnom urovnaní, akou je aj dohoda o urovnaní, o akú ide vo veci samej, majú potenciálne alebo skutočné citeľné účinky na hospodársku súťaž, nie je úlohou Komisie, aby konštatovala, že buď výrobca generických liekov, ktorý je zmluvnou stranou týchto dohôd, by mal pravdepodobne úspech v patentovom konaní, alebo že zmluvné strany uvedenej dohody by pravdepodobne uzavreli menej obmedzujúcu dohodu o urovnaní [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 121].

237    Napokon tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí neidentifikovala následky dohody o urovnaní, ktoré by boli negatívne pre hospodársku súťaž na trhoch s modafinilom, treba zamietnuť.

238    Tak ako už bolo konštatované v bodoch 223 a 235 vyššie, Komisia bola povinná reálne zistiť, aká by bola možná situácia v oblasti hospodárskej súťaže na trhoch s modafinilom v prípade neuzavretia dohody o urovnaní.

239    V tejto súvislosti, tak ako správne uviedla Komisia, odstránenie významného zdroja potenciálnej hospodárskej súťaže z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní a z toho vyplývajúce oneskorenie vstupu na trh môžu samy osebe viesť k negatívnym následkom na parametre hospodárskej súťaže, a predovšetkým na ceny.

240    Ilustrácia negatívnych následkov dohody o urovnaní na hospodársku súťaž na trhoch s modafinilom je uvedená v odôvodneniach 1213 až 1253 napadnutého rozhodnutia.

241    V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí poukazuje na skutočnosť, že Teva bola najvyspelejším potenciálnym konkurentom spoločnosti Cephalon na trhoch s modafinilom a mala skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na tieto trhy (oddiely 8.2.2 a 8.4, a konkrétnejšie odôvodnenie 1216 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Tak ako vyplýva zo skutočností uvedených v spise, v čase uzatvorenia dohody o urovnaní Teva, ktorá plánovala vstúpiť na trhy s modafinilom v rôznych krajinách (ako napríklad v Nemecku, Španielsku, Francúzsku, Holandsku a Švédsku), na tento účel požiadala o povolenia na uvedenie na trh svojho generického prípravku modafinilu v týchto krajinách, pričom tieto povolenia získala v rokoch 2005 až 2009, a s rizikom už uvedený výrobok uviedla na trh v Spojenom kráľovstve hneď, ako jej bolo 6. júna 2005 vydané povolenie na uvedenie na trh v tejto krajine.

242    Treba však pripomenúť, že obmedzujúce ustanovenia znamenali prekážku pre tento vstup spoločnosti Teva na trhy s modafinilom. Ustanovenie spočívajúce v zákaze konkurencie zabránilo tejto spoločnosti vykonávať akúkoľvek obchodnú činnosť týkajúcu sa generického modafinilu, zatiaľ čo na základe ustanovenia o nenapadnutí patentov došlo k jej odstráneniu ako konkurenčnej hrozby (odôvodnenia 1200 až 1212 napadnutého rozhodnutia).

243    Okrem toho boli uvedené záväzky prijaté v situácii, keď Teva usudzovala, že jej generický výrobok neporušuje patenty spoločnosti Cephalon a že patenty tejto spoločnosti sú neplatné, z čoho vyplýva, že obmedzujúce ustanovenia uvedené v dohode o urovnaní neboli výsledkom skutočného posúdenia založeného na vnímaní stability patentu, ale boli vyvolané prevodom významnej hodnoty zakotveným v transakciách uvedených v článku 2 uvedenej dohody (odôvodnenia 691 až 694, 1208 a 1209 napadnutého rozhodnutia).

244    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že spochybnenie platnosti a rozsahu patentu je súčasťou normálneho fungovania hospodárskej súťaže vo farmaceutickom sektore [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., C‑307/18, EU:C:2020:52, bod 81].

245    Komisia preto v odôvodnení 1226 napadnutého rozhodnutia mohla oprávnene konštatovať, že bez uzatvorenia dohody o urovnaní by Teva pravdepodobne pokračovala v obhajobe svojho stanoviska v patentovom spore medzi danými dvomi stranami v Spojenom kráľovstve a naďalej by vyvíjala úsilie vstúpiť na trhy s modafinilom, čo by malo vplyv aj na pravdepodobnosť toho, že ďalší potenciálni dodávatelia generických výrobkov modafinilu vstúpia na uvedené trhy.

246    V tejto súvislosti, tak ako správne uviedla Komisia v odôvodnení 1245 napadnutého rozhodnutia, dohoda o urovnaní tým, že odstránila hlavný konkurenčný tlak na Cephalon, mala pravdepodobne za dôsledok jej ochranu pred cenovou konkurenciou zo strany konkurenčných výrobcov generických liekov. Ak by však Teva vstúpila na trh, mohla by v súlade s obvyklým obchodným modelom subjektov vstupujúcich na trh, ktoré vyrábajú generické výrobky, cenovo konkurovať výrobcom originálnych liekov, akým je aj Cephalon.

247    V oddiele 8.4.3 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 1244 až 1253 uvedeného rozhodnutia) Komisia ilustruje túto cenovú hospodársku súťaž tým, že poukazuje na cenové rozdiely pred vstupom výrobcov generických liekov na trhy s liekmi v dotknutých krajinách a po tomto vstupe.

248    V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že Teva bola nielen potenciálnym konkurentom spoločnosti Cephalon na trhoch s modafinilom, ale bola pre Cephalon najvyspelejšou konkurenčnou hrozbou na tých istých trhoch. Komisia tak správne dospela k záveru, že dohoda o urovnaní odstránila riziko hospodárskej súťaže a vstupu spoločnosti Teva na trhy s modafinilom, čo malo negatívny účinok na hospodársku súťaž na týchto trhoch. Takýto vstup by mal pravdepodobne za následok zníženie cien modafinilu. Analýza vývoja trhov s modafinilom po vstupe ďalších výrobcov generických liekov o niekoľko rokov neskôr potvrdzuje správnosť tejto analýzy.

249    Tabuľky nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí, predovšetkým tabuľka č. 21, skutočne ilustrujú, že na konci obdobia vykonávania dohody, pri vstupe výrobcov generických liekov na trh, priemerné ceny modafinilu výrazne klesli. Je tak veľmi pravdepodobné, že rovnaký následok by nastal v prípade, že by Teva nepodpísala dohodu o urovnaní a so svojím generickým výrobkom by na trhy modafinilu vstúpila skôr.

250    Tak ako tvrdí Komisia, následky na ceny možno pozorovať až po skutočnom vstupe, keď už hospodárska súťaž skutočne prebieha, keďže potenciálna hospodárska súťaž nespôsobuje pokles cien.

251    Komisia tak nemala možnosť pozorovať skutočné účinky dohody o urovnaní na hospodársku súťaž na trhoch s modafinilom na základe porovnania situácie v oblasti potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorá existovala na uvedených trhoch pred uzavretím tejto dohody, so situáciou, v ktorej potenciálna hospodárska súťaž neexistovala, a ktorá na tomto trhu nastala po uzavretí uvedenej dohody.

252    V tejto súvislosti tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého by Teva v každom prípade nemohla vstúpiť na trh s modafinilom z dôvodu, že akceptovala, že sa podriadi predbežnému opatreniu v rámci patentového sporu, ktorý vtedy prebiehal v Spojenom kráľovstve, nemôže uspieť. Rovnako ako uviedla Komisia, treba zdôrazniť, že akceptovanie tohto predbežného opatrenia zo strany spoločnosti Teva sa týkalo len dĺžky trvania predmetného sporu a že kontrafaktuálny scenár použitý Komisiou nevychádzal zo skutočnosti, že by spor pokračoval donekonečna, ale zo skutočnosti, že v prípade neexistencie dohody o urovnaní by potenciálna hospodárska súťaž existujúca medzi spoločnosťami Teva a Cephalon zostala zachovaná na základe pokračovania v súdnom konaní a skutočnej a konkrétnej možnosti vstupu spoločnosti Teva na trh s modafinilom.

253    Rovnako tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala, že Teva skutočne prenikla na trhy krajín, v ktorých získala povolenia na uvedenie na trh, nie je relevantné. Skutočnosť, že Teva získala uvedené povolenia, je ilustráciou toho, že bola potenciálnym konkurentom spoločnosti Cephalon na trhoch s modafinilom, a nepriamym dôkazom toho, že ak by s touto spoločnosťou neuzavrela dohodu o urovnaní, na tieto trhy by vstúpila.

254    Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkýň týkajúce sa ďalších výrobcov generických výrobkov modafinilu, je nepochybne pravda, že tak ako to vyplýva z analýzy, ktorú Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, v čase uzavretia dohody o urovnaní ešte títo neboli pripravení vstúpiť na trh s modafinilom. Je však nesporné, že vyvíjali svoje vlastné generické výrobky modafinilu, tak aby po ukončení vývoja mohli na tento trh vstúpiť. Navyše hlavným následkom dohody o urovnaní bolo odstránenie potenciálnej hospodárskej súťaže existujúcej medzi spoločnosťou Cephalon a spoločnosťou Teva, ktorá pre Cephalon predstavovala hlavnú konkurenčnú hrozbu na trhoch s modafinilom v čase uzavretia uvedenej dohody.

255    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že druhý žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

3.      O treťom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom uplatnení článku 101 ods. 3 ZFEÚ

256    V rámci tretieho žalobného dôvodu, ktorý je uvedený subsidiárne, žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom obsahuje posúdenie, podľa ktorého dohoda o urovnaní nespĺňa podmienky pre uplatnenie výnimky, stanovené v článku 101 ods. 3 ZFEÚ, obsahuje vadu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení.

257    Po prvé podľa žalobkýň dohoda o urovnaní prispela k zlepšeniu výroby alebo distribúcie generických liekov. V prvom rade bola uvedená dohoda z hľadiska ex ante koncipovaná tak, aby urýchlila skorý vstup spoločnosti Teva na trh generických liekov za realistického predpokladu, že by patenty na veľkosť častíc spoločnosti Cephalon boli potvrdené. V druhom rade dohoda o urovnaní umožnila obchodné transakcie s pridanou hodnotou.

258    Po druhé platí, že dohoda o urovnaní a obchodné transakcie sú prospešné pre spotrebiteľov a pre spoločnosť ako celok. V tejto súvislosti dohoda o urovnaní zintenzívnila hospodársku súťaž, pokiaľ ide o generické lieky, z časového hľadiska skôr. Okrem toho obchodné transakcie umožnili rýchlejší prístup k lieku Azilect, čo bolo na prospech pacientom trpiacim Parkinsonovou chorobou, ako aj sprístupnenie väčšieho počtu výrobkov na báze modafinilu vďaka poskytnutiu dodatočných kapacít ÚFL, čím sa zabránilo riziku porušovania práv v prípade troch vysokohodnotných liekov na báze modafinilu.

259    Po tretie sa dohodou o urovnaní neuložilo žiadne obmedzenie, ktoré by nebolo nevyhnutné na dosiahnutie vyššie uvedeného nárastu efektívnosti a výhod.

260    Po štvrté sa dohodou o urovnaní neposkytla možnosť vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti predmetných výrobkov. Cieľom uvedenej dohody bolo naopak umožniť spoločnosti Teva vstup na trh. Okrem toho táto dohoda nemala žiadny vplyv na úsilie vynaložené ostatnými výrobcami generických liekov na účely konkurencie na trhu.

261    Komisia s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí.

262    Článok 101 ods. 3 ZFEÚ stanovuje výnimku z ustanovení článku 101 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorej dohody uvedené v odseku 1, ktoré spĺňajú podmienky odseku 3, nie sú zakázané.

263    Uplatnenie článku 101 ods. 3 ZFEÚ si vyžaduje splnenie štyroch kumulatívnych podmienok. Po prvé je potrebné, aby predmetná dohoda prispela k zlepšeniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, po druhé aby bol primeraný podiel na vyplývajúcich výhodách vyhradený pre spotrebiteľov, po tretie aby neukladala príslušným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné, a po štvrté aby neumožňovala týmto podnikom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov.

264    Podľa článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) „podnik alebo združenie podnikov nárokujúce si výhody článku [101 ods. 3 ZFEÚ] znáša dôkazné bremeno splnenia podmienok uvedeného odseku“.

265    Dôkazné bremeno tak znáša podnik, ktorý žiada o udelenie výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Skutkové okolnosti uvedené týmto podnikom však môžu druhého účastníka konania zaväzovať k predloženiu vysvetlenia alebo odôvodnení, ktorých nepredloženie môže viesť k záveru, že uvedený podnik dôkazné bremeno uniesol (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., C‑501/06 P, C‑513/06 P, C‑515/06 P a C‑519/06 P, EU:C:2009:610, bod 83 a citovanú judikatúru).

266    V prejednávanej veci, tak ako vyplýva z odôvodnenia 1269 a nasl. napadnutého rozhodnutia, Komisia preskúmala prípadné uplatnenie článku 101 ods. 3 ZFEÚ v prejednávanej veci.

267    Komisia správne konštatovala, že tvrdenia a dôkazy predložené žalobkyňami neumožňujú preukázať, že dohoda o urovnaní, vrátane obchodných transakcií, ktoré ju sprevádzali, priniesla dostatočný nárast efektívnosti.

268    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň týkajúce sa prvej podmienky uvedenej v bode 263 vyššie, podľa ktorej dohoda o urovnaní urýchlila vstup spoločnosti Teva na trh o tri roky a umožnila zhodnocujúce obchodné transakcie, toto tvrdenie treba zamietnuť.

269    Tak ako bolo konštatované pri preskúmaní prvého žalobného dôvodu, dohoda o urovnaní a generické práva, ktoré Cephalon udelila spoločnosti Teva v rámci uvedenej dohody, neurýchlili, ale naopak oddialili vstup spoločnosti Teva na trhy s modafinilom a v dôsledku toho aj hospodársku súťaž medzi výrobcami generických liekov na týchto trhoch.

270    Na základe akceptovania dohody o urovnaní sa Teva vzdala svojich pokusov o vstup na trh s modafinilom ako nezávislý subjekt, a to aj napriek tomu, že už vyvinula generický výrobok modafinilu, ktorý podľa jej názoru neporušuje patenty spoločnosti Cephalon, že ho dokonca uviedla na trh, a že tiež podala žiadosti o povolenie na uvedenie tohto výrobku na trh vo viacerých krajinách. Skutočnosť, že výsledok patentového súdneho konania medzi ňou a spoločnosťou Cephalon v Spojenom kráľovstve nebol istý, na tomto konštatovaní nič nemení. Tak ako totiž bolo uvedené v bode 244 vyššie, vo farmaceutickom sektore sa hospodárska súťaž vyznačuje aj napádaním platnosti patentov k liekom a ich ÚFL.

271    Pokiaľ ide o obchodné transakcie uvedené v dohode o urovnaní, Komisia v odôvodneniach 1293 až 1298 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvod, pre ktorý tieto transakcie neprispeli k zlepšeniu výroby alebo distribúcie generických výrobkov modafinilu. Žalobkyne neuvádzajú žiadne tvrdenie, ktoré by vysvetľovalo, v čom bol dôvod uvedený Komisiou nesprávny.

272    V každom prípade, aj keby jednotlivé transakcie uvedené v dohode o urovnaní mali pre žalobkyne hodnotu alebo určitú obchodnú logiku, nevyhnutne nepriniesli nárast efektívnosti, ktorým by sa dalo odôvodniť uplatnenie výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ na túto dohodu. V tejto súvislosti, tak ako vyplýva z bodu 49 usmernení o uplatňovaní článku [101 ods. 3 ZFEÚ] [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 97), „nárast efektívnosti sa neposudzuje zo subjektívneho hľadiska strán“ [neoficiálny preklad], pričom možno zohľadniť len objektívne výhody.

273    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia správne konštatovala, že prvá podmienka výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ nebola v prejednávanej veci splnená. Vzhľadom na to, že štyri podmienky stanovené v článku 101 ods. 3 ZFEÚ sú kumulatívne, tvrdenia žalobkýň týkajúce sa ostatných troch podmienok treba odmietnuť ako neúčinné.

274    Tretí žalobný dôvod preto treba zamietnuť.

4.      O štvrtom žalobnom dôvode týkajúcom sa pokút uložených žalobkyniam

275    V rámci štvrtého žalobného dôvodu, ktorý je uvedený subsidiárne, žalobkyne tvrdia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí porušila zásady právnej istoty, zákazu retroaktivity a ochrany legitímnej dôvery, ako aj zásadu nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege, a to tým, že im uložila značne vysoké pokuty. V prvej časti žalobkyne navrhujú zrušiť uvedené pokuty v celom rozsahu. V druhej časti Teva navrhuje čiastočné zrušenie výšky pokuty, ktorá jej bola uložená, a to v podstatnom rozsahu.

a)      O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu

276    Žalobkyne tvrdia, že zásady uvedené v bode 275 vyššie vyžadujú, aby Komisia upustila od uloženia pokuty v prípade, že dotknuté podniky nemohli v čase, keď došlo k údajnému porušeniu, rozumne predpokladať, že predmetné správanie porušuje právo Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

277    Podľa žalobkýň pritom v prejednávanej veci ide o takýto prípad. V čase uzavretia dohody o urovnaní totiž žalobkyne konali v právnom prostredí, v ktorom sa na tento typ dohôd článok 101 ZFEÚ nikdy neuplatnil. Okrem toho vzhľadom na neexistenciu precedensov v práve hospodárskej súťaže Únie a informácií Komisie týkajúcich sa zákonnosti dohôd o urovnaní patentových sporov z hľadiska tohto práva sa Teva mohla legitímne opierať o usmernenia dostupné v Spojených štátoch.

278    Žalobkyne tiež uvádzajú, že dohoda o urovnaní nebola dohodou, ktorá by zahŕňala platbu v hotovosti od výrobcu originálnych liekov výrobcovi generických liekov. Každá z transakcií obsiahnutých v uvedenej dohode bola založená na vlastných a nezávislých obchodných odôvodneniach, takže táto dohoda nespočívala na jedinom a celkovom cieli spočívajúcom v rozdelení trhov. Napokon posúdenia Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí boli v rozpore s jej vlastnými závermi uvedenými v siedmej správe o monitorovaní a kontrole dohôd v oblasti patentov, vypracovanej v rámci vyšetrovania vo farmaceutickom sektore, ktoré sa uskutočnilo na základe ustanovení článku 17 nariadenia č. 1/2003, s cieľom identifikovať jednak príčiny poklesu inovácie v uvedenom sektore, meraného počtom nových výrobkov vstupujúcich na trhy s liekmi, a jednak dôvody oneskoreného vstupu určitých generických liekov na tieto trhy. Komisia totiž v uvedenej správe údajne uviedla, že posúdenie dohôd o urovnaní uzavretých medzi výrobcami originálnych liekov a výrobcami generických liekov z hľadiska práva hospodárskej súťaže je zložité.

279    Komisia s tvrdeniami žalobkýň nesúhlasí.

280    Z judikatúry vyplýva, že podnik môže byť sankcionovaný za správanie patriace do pôsobnosti článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak tento podnik nemohol nevedieť o protisúťažnej povahe svojho správania, či už si uvedomoval porušovanie súťažných pravidiel Zmluvy, alebo nie. Stačí tak, aby uvedený podnik bol schopný určiť, že jeho správanie malo protisúťažnú povahu z hľadiska článku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, body 156 až 158).

281    Z judikatúry tiež vyplýva, že hoci zásady právnej istoty a zákonnosti trestov stanovujú, že právna úprava Únie musí byť jasná a presná, tak aby dotknuté osoby mohli jednoznačne poznať práva a povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, a podľa toho konať, nemožno ich vykladať tak, že vylučujú postupné objasňovanie pravidiel trestnej zodpovednosti prostredníctvom súdnych výkladov, pokiaľ sú tieto primerane predvídateľné (rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, bod 166).

282    V rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu bolo poznamenané, že cieľom dohody o urovnaní bolo prinajmenšom dočasne vylúčiť spoločnosť Teva z trhov s modafinilom ako konkurenta spoločnosti Cephalon. Dohody o vylúčení z trhu pritom predstavujú extrémnu formu rozdelenia trhu a obmedzenia výroby, ktoré sú výslovne zakázané článkom 101 ods. 1 ZFEÚ.

283    Žalobkyne preto nemohli nevedieť, že uzavretie dohody o urovnaní, vzhľadom na to, že obsahuje ustanovenia o zákaze konkurencie a o nenapadnutí patentov, je problematické z hľadiska práva hospodárskej súťaže Únie.

284    Ďalšie tvrdenia uvádzané žalobkyňami nemôžu toto konštatovanie spochybniť.

285    Predovšetkým tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého bol v čase uzavretia dohody o urovnaní právny názor väčšiny amerických súdov taký, že dohody o urovnaní v patentovej oblasti neporušujú pravidlá antitrustového práva, nie je relevantné. V prejednávanej veci malo totiž význam len právo hospodárskej súťaže Únie, pokiaľ ide o uplatnenie článku 101 ZFEÚ, a teda rozhodnutia amerických súdnych orgánov nemali byť zohľadnené. Okrem toho, tak ako správne uviedla Komisia v odôvodnení 1364 napadnutého rozhodnutia, v čase uzatvorenia dohody o urovnaní nebola americká judikatúra jednotná a Federal Trade Commission (Federálna obchodná komisia, Spojené štáty) z hľadiska amerického antitrustového práva spochybnila dohody o urovnaní výmenou za reverznú platbu, a teda žalobkyne sa v každom prípade nemohli odvolávať na jasné usmernenia, ktoré by vyplývali z amerického antitrustového práva.

286    Rovnako ani tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého bolo napadnuté rozhodnutie v rozpore so závermi správy o monitorovaní a kontrole dohôd v oblasti patentov, nemôže uspieť. Skutočnosť, že Komisia v uvedenej správe konštatovala, že posúdenie dohôd o urovnaní uzavretých medzi výrobcami originálnych liekov a výrobcami generických liekov je z hľadiska práva hospodárskej súťaže zložité, neznamená, že by tieto dohody stáli mimo tohto práva alebo že by s ním boli nevyhnutne v súlade. Okrem toho z tejto správy jasne vyplýva, že Komisia usudzovala, že dohody o urovnaní, ktoré a priori upravovali skorý vstup generického lieku na trh, treba v skutočnosti zanalyzovať ako dohody obmedzujúce uvedený vstup, pokiaľ tento vstup nebol bezprostredný a pokiaľ sa podmienkami, za akých malo k tomuto vstupu dôjsť, prakticky zrušili všetky jeho pozitívne účinky na hospodársku súťaž. Presne tak to pritom bolo v prípade dohody o urovnaní.

287    Okrem toho skutočnosť, že v čase uzatvorenia dohody o urovnaní Komisia ešte neuložila pokuty za podobné porušenia, je irelevantná. Bolo už totiž rozhodnuté, že uloženie pokút, ktoré presahovali symbolickú úroveň, nie je v rozpore so zásadou právnej istoty, a to bez ohľadu na novosť a zložitosť otázok vyplývajúcich z dohôd o urovnaní a neexistenciu skorších rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia, C‑591/16 P, EU:C:2021:243, bod 165).

288    Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery uvádzané žalobkyňami, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa právo dovolávať sa zásady ochrany legitímnej dôvery vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že administratíva Únie mu dala dôvody pre vznik dôvodných očakávaní, pričom nikto nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú presné, nepodmienené a zhodujúce sa uistenia, ktoré mu administratíva údajne poskytla (pozri rozsudok z 8. septembra 2010, Deltafina/Komisia, T‑29/05, EU:T:2010:355, bod 427 a citovanú judikatúru).

289    V prejednávanej veci stačí konštatovať, že žalobkyne netvrdia, a a fortiori ani nepreukazujú, že by im Komisia takéto záruky poskytla.

290    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého bola porušená zásada zákazu retroaktivity, stačí konštatovať, že toto tvrdenie nie je nijako podložené.

291    Napokon je irelevantné tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého z dohody o urovnaní nevyplývala platba v hotovosti zo strany spoločnosti Cephalon spoločnosti Teva. V rámci preskúmania prvého žalobného dôvodu bolo konštatované, že jediným prijateľným vysvetlením platieb stanovených na vykonanie obchodných transakcií uvedených v dohode o urovnaní bolo motivovať spoločnosť Teva k tomu, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami uvedenej dohody, a teda aby upustila od konkurovania spoločnosti Cephalon na trhoch s modafinilom.

292    Prvú časť štvrtého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť.

b)      O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu

293    V druhej časti Teva Komisii vytýka to, že jej uložila úplne svojvoľnú a neodôvodnenú pokutu, a to z dôvodu, že prevod peňažnej hodnoty nedosiahol dostatočne vysokú úroveň, a porušila tým zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery.

294    Komisia tvrdenia spoločnosti Teva popiera.

295    Na úvod treba pripomenúť, že usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia k metóde stanovenia pokút“) sú založené na tom, že na účely stanovenia základnej výšky pokút, ktoré sa majú uložiť, sa zohľadňuje hodnota predaja dotknutých výrobkov alebo služieb vo vzťahu k sankcionovanému porušeniu. Tieto usmernenia vo svojich bodoch 6 a 13 stanovujú, že hodnota týchto predajov v spojení s dĺžkou trvania porušenia má za cieľ „vyhodnotenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podniku na [tomto] porušení“.

296    Táto metóda sa však niekedy môže ukázať ako nevhodná vzhľadom na konkrétne okolnosti veci. Je to tak najmä v prípade, keď podnik, ktorý bol vyhlásený za zodpovedný za porušenie článku 101 ZFEÚ, nedosahuje žiadny obrat na relevantných trhoch. V situácii tohto druhu je Komisia oprávnená použiť inú metódu výpočtu, než je metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach k metóde stanovenia pokút, a v súlade s bodom 37 týchto usmernení stanoviť základnú sumu pokuty uloženej dotknutému podniku paušálne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia, C‑194/14 P, EU:C:2015:717, body 65 až 67).

297    V predmetnom prípade je nesporné, že z dôvodu samotného cieľa dohody o urovnaní, ktorá je dohodou o vylúčení z relevantného trhu, nebola Teva počas obdobia porušenia na tomto trhu prítomná, a teda na tomto trhu neuskutočňovala žiadny predaj.

298    Komisia preto nemohla použiť hodnotu predaja dosiahnutého spoločnosťou Teva na relevantnom trhu v priebehu trvania porušenia, pričom táto osobitná okolnosť jej na základe bodu 37 usmernení k metóde stanovenia pokút umožnila odchýliť sa od metodológie uvedenej v uvedených usmerneniach.

299    Je pravda, že v iných veciach týkajúcich sa dohôd o urovnaní v oblasti patentov, ktoré porušovali článok 101 ZFEÚ a v ktorých podniky zo sektora generických liekov neuskutočnili žiadny predaj na trhoch uvedených liekov, Komisia stanovila pokuty tak, že zohľadnila hodnotu, ktorú výrobca originálnych liekov previedol na výrobcu generických liekov ako motiváciu na to, aby zostal mimo relevantných trhov, pričom neuskutočnila odhad obratu výrobcu generických liekov.

300    Komisia však nebola viazaná svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou, keďže táto v každom prípade nepredstavuje právny rámec pre stanovenie výšky pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T‑38/02, EU:T:2005:367, bod 153 a citovanú judikatúru).

301    Okrem toho Komisia v odôvodneniach 1386 až 1391 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvod, pre ktorý pokuta spoločnosti Teva nemohla vychádzať z prevodu hodnoty, ktorú táto spoločnosť získala na základe dohody o urovnaní a obchodných transakcií v nej obsiahnutých. Prevod hodnoty bol totiž začlenený v uvedených transakciách. Okrem toho, že bolo ťažké presne odhadnúť hodnotu prevedenú na spoločnosť Teva na základe štyroch z piatich transakcií uvedených v článku 2 dohody o urovnaní, toto sa ukázalo ako nemožné, pokiaľ ide o oznámenie údajov CEP‑1347. V čase skutkových okolností predstavovalo toto oznámenie údajov pre spoločnosť Teva významnú motiváciu na to, aby súhlasila s obmedzujúcimi ustanoveniami, čo Komisia nemohla nezohľadniť v štádiu stanovenia výšky pokuty uloženej spoločnosti Teva, pretože inak by bol narušený odrádzajúci účinok tejto pokuty.

302    Vzhľadom na osobitnú skutočnosť týkajúcu sa toho, že prevod hodnoty na spoločnosť Teva nebolo možné dostatočne presne odhadnúť, a s cieľom dosiahnuť uspokojivú odrádzajúcu úroveň, sa Komisia rozhodla pre pevnú sumu pokuty uloženej spoločnosti Teva.

303    Žalobkyne však predsa len nemôžu tvrdiť, že ide o svojvoľnú sumu.

304    Komisia totiž primerane použila ako referenčný bod na stanovenie výšky pokuty uloženej spoločnosti Teva sumu pokuty uloženej spoločnosti Cephalon pred uplatnením hranice 10 % obratu tejto spoločnosti. V tejto súvislosti, tak ako vyplýva z odôvodnení 1393 až 1395 napadnutého rozhodnutia, Komisia konštatovala, že:

–        závažnosť a dĺžka trvania porušenia boli v prípade spoločností Teva a spoločnosti Cephalon rovnaké,

–        pokuta uložená spoločnosti Teva by nemala byť vyššia ako pokuta uložená spoločnosti Cephalon, keďže jej ušlý zisk by bol pravdepodobne nižší ako skutočný zisk spoločnosti Cephalon,

–        bolo potrebné zohľadniť aj ďalšie faktory, ako napríklad skutočnosť, že Teva bola väčším podnikom (v roku 2010, ktorý je posledným celým rokom porušenia a rokom predchádzajúcim skutočnému nadobudnutiu spoločnosti Cephalon spoločnosťou Teva, bol jej celosvetový obrat vo výške 12,16 miliardy eur, zatiaľ čo Cephalon mala celosvetový obrat vo výške približne 2,12 miliardy eur) a pri rokovaniach mala silnejšie postavenie.

305    Pokiaľ ide o to, že žalobkyne Komisii vytýkajú, že porušila zásadu právnej istoty, ich tvrdenie treba zamietnuť. Tak ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej v bode 300 vyššie, Komisia nie je viazaná svojou predchádzajúcou praxou. Pokiaľ ide o porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, ktoré namietajú žalobkyne, stačí konštatovať, že ani len v zmysle judikatúry citovanej v bode 288 vyššie netvrdia, že by im Komisia akýmkoľvek spôsobom poskytla presné, nepodmienené a zhodujúce sa uistenia, pokiaľ ide o metódu výpočtu, ktorú mienila použiť na stanovenie výšky pokuty uloženej spoločnosti Teva.

306    Z vyššie uvedeného vyplýva, že druhá časť štvrtého žalobného dôvodu, a v dôsledku toho aj štvrtý žalobný dôvod v rozsahu, v akom sa týka zrušenia pokút uložených žalobkyniam, sa musia zamietnuť.

307    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy tak návrhy žalobkýň na zrušenie napadnutého rozhodnutia treba zamietnuť.

B.      O návrhoch na zmenu výšky pokút uložených žalobkyniam

308    V rámci druhého a tretieho žalobného návrhu žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd zrušil alebo znížil výšku pokuty.

309    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pokiaľ ide o súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie, ktorými sa ukladá pokuta za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorú súdu Únie priznáva článok 31 nariadenia č. 1/2003 v súlade s článkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho v prípade potreby zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále.

310    Všeobecný súd sa však v rámci svojej neobmedzenej právomoci domnieva, že žiadna zo skutočností, na ktoré sa žalobkyne odvolávajú v rámci prejednávanej veci, ani nijaký dôvod verejného poriadku neodôvodňujú to, aby na základe článku 261 ZFEÚ a článku 31 nariadenia č. 1/2003 využil svoju neobmedzenú právomoc na zníženie výšky pokút stanovených Komisiou.

311    Návrhy na zrušenie alebo zníženie výšky pokút uložených žalobkyniam teda treba zamietnuť, a v dôsledku toho treba zamietnuť aj žalobu v celom rozsahu.

IV.    O trovách

312    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je potrebné uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Teva Pharmaceutical Industries Ltd a Cephalon Inc. znášajú trovy konania.

Schalin Jaeger Škvařilová‑Pelzl

Nõmm       Kukovec

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. októbra 2023.

Podpisy

*      Jazyk konania: angličtina.