Vec C‑4/11

Bundesrepublik Deutschland

proti

Kavehovi Puidovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hessischer Verwaltungsgerichtshof)

„Azyl – Charta základných práv Európskej únie – Článok 4 – Nariadenie (ES) č. 343/2003 – Článok 3 ods. 1 a 2 – Určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov – Články 6 až 12 – Kritériá určenia zodpovedného členského štátu – Článok 13 – Zostatkové ustanovenie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. novembra 2013

Základné práva – Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu – Rozsah – Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy určenia členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl – Nariadenie č. 343/2003 – Systémové zlyhania azylového konania a podmienok prijatia žiadateľov o azyl v členskom štáte – Zákaz pre ostatné členské štáty odovzdať žiadateľa o azyl do tohto štátu – Dôsledky – Povinnosť členského štátu, ktorému bola podaná žiadosť o azyl, určiť iný zodpovedný členský štát – Povinnosť tohto prvého členského štátu sám preskúmať žiadosť o azyl v prípade nemožnosti odovzdať žiadateľa o azyl – Neexistencia

(Charta základných práv Európskej únie; článok 4; nariadenie Rady č. 343/2003, článok 3 ods. 2 a článok 13)

Ak členské štáty nemôžu nevedieť, že systémové zlyhania azylového konania a podmienok prijatia žiadateľov o azyl v členskom štáte pôvodne označenom za zodpovedný v zmysle kritérií stanovených v kapitole III nariadenia č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov predstavujú vážne a preukázané dôvody domnievať sa, že žiadateľ o azyl bude vystavený skutočnému nebezpečenstvu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, čoho preverenie prislúcha vnútroštátnemu súdu, členský štát pristupujúci k určeniu zodpovedného členského štátu je povinný neodovzdať žiadateľa o azyl do členského štátu pôvodne označeného za zodpovedný a okrem prípadu, že využije možnosť sám preskúmať žiadosť, je povinný pokračovať v skúmaní kritérií uvedenej kapitoly s cieľom overiť, či iný členský štát môže byť označený za zodpovedný v zmysle niektorého z týchto kritérií, alebo, ak to tak nie je, v zmysle článku 13 rovnakého nariadenia.

Naproti tomu nemožnosť odovzdať žiadateľa o azyl do členského štátu pôvodne označeného za zodpovedný sama osebe neznamená, že členský štát pristupujúci k určeniu zodpovedného členského štátu je povinný sám preskúmať žiadosť o azyl na základe článku 3 ods. 2 nariadenia č. 343/2003.

(pozri body 30, 31, 33, 36, 37 a výrok)