Language of document : ECLI:EU:T:2022:156

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)

z 23. marca 2022 (*)

„Verejná služba – Úradníci – Disciplinárny postih – Pokarhanie – Článok 21a služobného poriadku – Nesprávne posúdenie“

Vo veci T‑757/20,

OT, v zastúpení: C. Bernard‑Glanz a S. Rodrigues, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskemu parlamentu, v zastúpení: I. Lázaro Betancor a M. Windisch, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Parlamentu z 19. decembra 2019, ktorým sa žalobkyni ukladá pokarhanie,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),

v zložení: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia L. Madise, P. Nihoul (spravodajca), R. Frendo a J. Martín y Pérez de Nanclares,

tajomník: H. Eriksson, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 26. novembra 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Spor sa týka žalobkyne OT, úradníčky Európskeho parlamentu, ktorej tento uložil pokarhanie za to, že v čase, keď bola dočasnou zamestnankyňou na Európskom podpornom úrade pre azyl (EASO), podpísala dve oznámenia pripúšťajúce použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia.

A.      EASO

2        EASO so sídlom v La Valette (Malta) bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 z 19. mája 2010 (Ú. v. EÚ L 132, 2010, s. 11), s cieľom podporovať uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému (ďalej len „CEAS“), posilňovať praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti azylu a poskytovať alebo koordinovať poskytovanie operačnej podpory členským štátom, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu tlaku. Od roku 2015 poskytuje EASO podporu predovšetkým Grécku v kontexte migračnej krízy.

3        V čase skutkových okolností bol EASO rozdelený na tri oddelenia: oddelenie podpory azylu (DAS), operačné oddelenie (DOP) a administratívne oddelenie (DOA). Posledné uvedené oddelenie pozostávalo z finančného sektora a sektora pre verejné obstarávanie.

B.      Postavenie žalobkyne na EASO

4        Od apríla do októbra 2016 bola žalobkyňa, ktorá bola úradníčkou v Parlamente od roku 2004, dočasne preložená na EASO v záujme služby.

5        Dňa 1. novembra 2016 si v Parlamente vzala dovolenku z osobných dôvodov a EASO ju prijal do zamestnania ako dočasnú zamestnankyňu na pozícii vedúcej oddelenia podpory azylu.

6        Od mája 2017 zabezpečovala žalobkyňa okrem iného spolu s vedúcim administratívneho oddelenia každodenné riadenie operačného oddelenia, ktorého vedúca, A, bola neprítomná z dôvodu choroby.

7        Dňa 16. júla 2017 bola žalobkyňa, ktorá pritom zostala vedúcou oddelenia podpory azylu, vymenovaná za vedúcu operačného oddelenia ad interim a zostala ňou až do svojho odstúpenia z funkcie 31. júla 2018.

8        Dňa 1. septembra 2018 sa žalobkyňa vrátila na svoje pracovné miesto v Parlamente.

C.      Sporné oznámenia

9        V októbri 2016 EASO po dohode s gréckymi orgánmi rozhodol o tom, že z utečeneckých táborov (hotspots) v Mórii (Lesbos, Grécko) a vo Viale (Chios, Grécko) sa prijímacie a identifikačné strediská, ktoré prevádzkoval spolu s gréckou azylovou službou, premiestnia inam.

10      Dňa 22. februára 2017 podpísala A „oznámenie o výnimke“, z ktorého vyplývalo, že budova určená na umiestnenie služieb EASO bude prenajatá na tri roky spoločnosti, ktorá bude vykonávať aj opravárenské a stavebné práce. Transakčné náklady, vrátane údržby, sa odhadovali na 351 120 eur.

11      V bode 1 uvedeného oznámenia sa vysvetľovalo, že v utečeneckých táboroch vypukli nepokoje a štrajky, spôsobujúce bezpečnostné problémy pre osoby pracujúce v týchto táboroch a vedúce k prerušeniu činností, ktoré sa tam uskutočňujú, a že v dôsledku toho viaceré členské štáty požiadali o premiestnenie expertov z týchto táborov inam, s tým, že inak dôjde k ich odvolaniu. Grécka vláda sa k tejto žiadosti pripojila.

12      V bode 2 oznámenia sa ďalej uvádzalo:

„Z dôvodu časovej tiesne sa považuje za nevyhnutné pristúpiť k podpisu zmluvy bez dodržania náležitého postupu verejného obstarávania.“

13      Dňa 11. mája 2017 žalobkyňa ako vedúca oddelenia podpory azylu podpísala prvý dodatok k tomuto oznámeniu (ďalej len „oznámenie z 11. mája 2017“) s cieľom prenajať tie isté budovy tej istej osobe po dobu štyroch rokov a uskutočniť dodatočné práce, medzi ktoré patrila výstavba ďalších dvanástich pracovných priestorov. Náklady na transakciu boli tentokrát odhadnuté na 655 609,85 eura.

14      Výber postupu bol odôvodnený rovnako ako v oznámení A z 22. februára 2017.

15      Dňa 11. júna 2017 žalobkyňa ako vedúca operačného oddelenia ad interim okrem toho podpísala oznámenie (ďalej len „oznámenie z 11. júna 2017“) s cieľom prenajať budovy určitej spoločnosti na ostrove Chios na obdobie štyroch rokov, ako aj uskutočniť práce v tejto budove. Hodnota transakcie bola odhadnutá na 1 040 609,85 eura.

16      Situácia odôvodňujúca toto oznámenie bola popísaná rovnakými slovami ako v oznámeniach z 22. februára a 11. mája 2017.

17      V bode 2 oznámenia z 11. júna 2017 sa uvádzalo, že s gréckymi orgánmi bolo identifikovaných šesť budov, ale že vybraná budova sa považovala za najvhodnejšiu najmä vzhľadom na jej umiestnenie a veľkosť.

18      V oznámení z 11. júna 2017 sa v bode 4 dodávalo:

„Vzhľadom na časovú tieseň a naliehavosť problému sa považuje za nevyhnutné pristúpiť k podpisu zmluvy bez dodržania náležitého postupu verejného obstarávania.

O priamom uzavretí zmluvy na budovy sa rozhodlo na základe mnohých faktorov, akými sú bezpečnostné hľadiská, potreba zabezpečiť kontinuitu činností, umiestnenie existujúcich budov na ostrove Chios, spoločenská akceptácia na miestnej úrovni, a predovšetkým žiadosť gréckych orgánov. Tieto požiadavky predurčili použitie postupu priameho zadania verejnej zákazky na nájomnú zmluvu, ktorá bola jeho výsledkom.“

19      Zmluvy o prenájme budov na ostrovoch Lesbos a Chios boli podpísané 16. júna a 10. augusta 2017.

D.      Vyšetrovanie OLAFom

20      Úrad pre boj proti podvodom (OLAF) začal 6. júna 2017 vyšetrovanie proti výkonnému riaditeľovi EASO, týkajúce sa nedodržania pravidiel týkajúcich sa verejného obstarávania, postupov prijímania do zamestnania, pravidiel ochrany údajov a zákazu obťažovania.

21      Listom z 5. decembra 2017 bola žalobkyňa informovaná o tom, že vyšetrovanie OLAF‑u sa rozšírilo na ďalšie osoby, vrátane nej samotnej.

22      Dňa 19. februára 2018 bola žalobkyňa vypočutá OLAF‑om podľa článku 9 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných OLAF‑om, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 2013, s. 1).

23      Žalobkyňa bola 27. júla 2018 vyzvaná, aby predložila svoje pripomienky k zhrnutiu skutkového stavu vypracovanému zo strany OLAF‑u, v súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia č. 883/2013, čo táto urobila listom zo 17. augusta 2018.

24      Listom z 28. novembra 2018 OLAF v súlade s článkom 11 ods. 1 a 4 nariadenia č. 883/2013 zaslal generálnemu tajomníkovi Parlamentu odporúčanie začať disciplinárne konanie okrem iného proti žalobkyni z dôvodu nesplnenia povinností stanovených v článkoch 21 a 21a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).

25      Zo zhrnutia skutkového stavu zo strany OLAF‑u, oznámeného žalobkyni 27. júla 2018, vyplýva, že sa jej okrem iného vytýkalo to, že zasiahla do postupov, ktoré neboli v súlade s pravidlami verejného obstarávania, jednak tým, že boli použité výnimočné postupy založené na naliehavosti, hoci medzi rozhodnutím o prenájme dotknutých budov a uzavretím zmlúv uplynuli lehoty ôsmich a desiatich mesiacov, a jednak tým, že nebol uskutočnený primeraný prieskum trhu.

26      OLAF okrem toho konštatoval, že v prípade budovy na ostrove Lesbos boli odhadované náklady v auguste 2017 vo výške 811 478 eur, zatiaľ čo predbežný rozpočet vo februári 2017 bol 351 120 eur, a že v prípade budovy na ostrove Chios došlo k neoprávnenému výdavku rádovo vo výške minimálne 85 000 eur.

E.      Disciplinárne konanie

27      Generálny tajomník Parlamentu listom zo 4. februára 2019 žalobkyni oznámil, že na základe odporúčaní OLAF‑u rozhodol v súlade s článkami 1 a 2 prílohy IX služobného poriadku a článkom 2 všeobecných vykonávacích ustanovení z 18. mája 2004, týkajúcich sa disciplinárnych konaní a administratívnych vyšetrovaní (ďalej len „všeobecné vykonávacie ustanovenia“), o tom, že sa voči nej začína administratívne vyšetrovanie za jej prípadné nesplnenie si povinnosti, ktorú jej ukladá článok 21a služobného poriadku, oznámiť existenciu nezrovnalostí a závažných pochybení počas obdobia, v ktorom bola pridelená na EASO.

28      Dňa 7. marca 2019 bola žalobkyňa vypočutá osobami určenými generálnym tajomníkom Parlamentu na uskutočnenie administratívneho vyšetrovania.

29      Dňa 29. marca 2019 poskytla žalobkyňa vyšetrovateľom dodatočné pripomienky k svojim vyhláseniam zo 7. marca 2019.

30      Dňa 7. júna 2019 vyšetrovatelia Parlamentu vypracovali v súlade s článkom 2 ods. 3 všeobecných vykonávacích ustanovení správu o ukončení administratívneho vyšetrovania, v ktorej usúdili, že žalobkyňa porušila článok 21a služobného poriadku tým, že svojim nadriadeným alebo príslušným orgánom neoznámila nedodržanie rozpočtových pravidiel pri podpise dvoch zmlúv týkajúcich sa budov na ostrovoch Lesbos a Chios. Nedodržanie rozpočtových pravidiel bolo dvojaké: jednak „použitie výnimočných postupov nebolo nevyhnutne potrebné z dôvodu času, ktorý mala agentúra k dispozícii a ktorý jej umožňoval uskutočniť normálny postup“, a jednak „nebol vykonaný žiadny skutočný prieskum miestneho trhu, čo viedlo k problematickým rozhodnutiam“. Vyšetrovatelia sa tiež domnievali, že žalobkyňa ako skúsená úradníčka, vzdelaním právnička, vedela alebo mala vedieť, že nie sú dodržané rozpočtové pravidlá.

31      Listom z 18. júna 2019 Parlament v súlade s článkom 2 ods. 2 prílohy IX služobného poriadku a článkom 2 ods. 3 všeobecných vykonávacích ustanovení oboznámil s touto správou žalobkyňu a informoval ju, že generálny tajomník Parlamentu rozhodol o uskutočnení vypočutia pred začatím akéhokoľvek disciplinárneho konania, v súlade s článkom 3 ods. 1 prílohy IX služobného poriadku a článkom 3 všeobecných vykonávacích ustanovení.

32      E‑mailom z 9. júla 2019 oznámila žalobkyňa svoje pripomienky k správe z vyšetrovania.

33      Dňa 10. júla 2019 bola žalobkyňa vypočutá generálnym riaditeľom personálneho oddelenia na základe článku 3 ods. 1 prílohy IX služobného poriadku a článku 3 všeobecných vykonávacích ustanovení.

34      Listom z 8. novembra 2019 oznámil generálny tajomník Parlamentu žalobkyni svoje rozhodnutie nepredložiť vec disciplinárnej komisii, a to vzhľadom na to, že „bolo potrebné vziať do úvahy tak mimoriadne ťažké podmienky, v ktorých [žalobkyňa] vykonávala [svoje] pracovné úlohy, v kontexte humanitárnej krízy na gréckych ostrovoch, ktorá si na operačnej úrovni vyžadovala okamžité reakcie, ako aj skutočnosť, že [žalobkyňa] zasiahla až na konci obidvoch predmetných postupov, a to jeden a dva mesiace pred ich ukončením“. Ďalej jej oznámil, že napriek tomu má v úmysle jej uložiť pokarhanie za to, že svojim nadriadeným alebo príslušným orgánom neoznámila situácie nedodržania nariadenia o rozpočtových pravidlách, a tak porušila povinnosti vyplývajúce z článku 21a služobného poriadku. V dôsledku uvedeného ju vyzval, aby mu v súlade s článkom 11 prílohy IX služobného poriadku zaslala svoje prípadné komentáre.

35      E‑mailom z 22. novembra 2019 zaslala žalobkyňa generálnemu tajomníkovi Parlamentu svoje pripomienky.

36      Rozhodnutím z 19. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré bolo oznámené listom z 9. januára 2020, generálny tajomník Parlamentu uložil žalobkyni pokarhanie za to, že „svojim nadriadeným alebo príslušným orgánom neoznámila situácie nedodržania nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa týkajú porušenia článku 21a služobného poriadku“.

37      V liste, ktorým bolo toto rozhodnutie oznámené žalobkyni, sa uvádza:

„Pred prijatím svojho rozhodnutia som okrem všetkých informácií zo spisu veľmi pozorne analyzoval aj tie, ktoré ste mi vy zaslali vo Vašom liste z 22. novembra, v ktorom ste zdôraznili osobitný kontext, vyznačujúci sa naliehavosťou spojenou s humanitárnou krízou, počas Vašej misie na EASO. Na tomto základe okrem iného uvádzate, že v tomto kontexte sa pri zadávaní verejných zákaziek veľmi pravidelne používajú výnimočné postupy a že Vaši kolegovia zodpovední za zákazky a transakcie Vás uisťovali, že všetko je v súlade s regulačnými požiadavkami. Tiež som zaznamenal, že podľa Vášho názoru bol Váš zásah do prípadov obmedzený a že Vaše pracovné zaťaženie bolo v tom čase veľmi veľké.

Práve z tohto dôvodu som rozhodol o tomto postihu, ktorého prísnosť je mierna vzhľadom na skutočnosti, ktoré sa vám kladú za vinu, pričom som plne zohľadnil jednak mimoriadne ťažké podmienky, v ktorých ste museli vykonávať svoje pracovné povinnosti, a jednak skutočnosť, že ste zasiahli až na konci konania a že tak nemôžete byť braná na zodpovednosť za počiatočné rozhodnutia pri zadávaní zákaziek. Napokon, bol som informovaný, že výkon Vašej služby pre Európsky parlament je inak vzorný.“

38      Dňa 10. apríla 2020 podala žalobkyňa na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti napadnutému rozhodnutiu sťažnosť.

39      Rozhodnutím z 15. septembra 2020 (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“), ktoré bolo žalobkyni oznámené v ten istý deň, predseda Parlamentu sťažnosť zamietol.

40      Predseda Parlamentu v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti uviedol:

„Zo spisu, a predovšetkým z vyjadrení Vašej klientky vyplýva, že postupovala v zmysle všeobecnej inštrukcie vnútorne obsiahnutej v jej funkcii, ktorá spočívala vo vybavovaní rozpočtových vecí, ktoré jej boli predložené, bez toho, aby sa týmito spismi zaoberala po vecnej stránke, a to napriek tomu, že používanie výnimočných postupov bolo systematické. Navyše Vaša klientka vyhlásila, že sa cítila byť zo strany svojich nadriadených zaviazanou dokončiť prácu, ktorú začali jej kolegovia, že výkonný riaditeľ značne tlačil a naliehal na realizáciu projektov do septembra 2017 a že chcel urýchliť postupy za každú cenu. Z toho vyplýva, že existencia pokynov v zmysle článku 21a služobného poriadku je preukázaná.

Vaša klientka, ktorá je vzdelaním právnička, si pri práci s článkom 104 nariadenia o rozpočtových pravidlách (nariadenie č. 966/2012) a článkom 134 ods. 1 písm. c) pravidiel uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách, uplatniteľnými v čase skutkových okolností (nariadenie č. 1268/2012), mala uvedomiť nezrovnalosti a dôsledky, ku ktorým tieto nezrovnalosti mohli viesť. Ako právnička mala poznať zásadu výkladu právnych textov, podľa ktorej sa výnimky zo všeobecných pravidiel majú vykladať reštriktívne. Článok 104 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa pritom má vykladať v spojení s vyššie uvedeným článkom 134 ods. 1 písm. c) pravidiel uplatňovania, v ktorom sa uvádzajú pojmy „ak je to nevyhnutne potrebné“ a „z dôvodov mimoriadnej naliehavosti spôsobenej nepredvídateľnými udalosťami“, pričom mala Vaša klientka zbystriť pozornosť, a to tým viac, že mala vedomosť o existencii 36 oznámení o výnimke v roku 2016, čo svedčí o systematickom používaní, ktoré je ťažko zlučiteľné so znením obidvoch vyššie uvedených ustanovení.

…“

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

41      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. decembra 2020 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

42      Listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 21. januára 2021 podala žalobkyňa žiadosť o zachovanie anonymity. Všeobecný súd tejto žiadosti vyhovel rozhodnutím zo 4. februára 2021.

43      Vyjadrenie k žalobe, replika a duplika boli podané 24. marca, 7. mája a 21. júna 2021.

44      Všeobecný súd podľa článku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh štvrtej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

45      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (štvrtá rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.

46      Listami z 9. augusta, 14. októbra a 10. novembra 2021 Všeobecný súd (štvrtá komora) na návrh sudcu spravodajcu v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, stanovených v článku 89 rokovacieho poriadku, vyzval Parlament na predloženie určitých dokumentov a položil účastníkom konania otázky. Účastníci konania na tieto žiadosti reagovali v stanovenej lehote.

47      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 26. novembra 2021.

48      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie, a pokiaľ je to potrebné, aj rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti,

–        uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

49      Parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        v prvom rade zamietol žalobu ako čiastočne neprípustnú a čiastočne nedôvodnú,

–        subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

III. Právny stav

A.      O predmete sporu

50      Žalobkyňa vo svojom prvom žalobnom návrhu navrhuje zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, pokiaľ je to potrebné.

51      Podľa judikatúry majú návrhy na zrušenie, ktoré formálne smerujú proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, za následok to, že Všeobecný súd začne konať o akte, proti ktorému bola sťažnosť podaná, pokiaľ tieto návrhy nemajú ako také samostatný obsah (rozsudok zo 6. apríla 2006, Camós Grau/Komisia, T‑309/03, EU:T:2006:110, bod 43; pozri tiež rozsudok z 13. júla 2018, Curto/Parlament, T‑275/17, EU:T:2018:479, bod 63 a citovanú judikatúru).

52      V prejednávanej veci, vzhľadom na to, že rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti iba potvrdzuje napadnuté rozhodnutie, s tým, že sa v ňom spresňujú dôvody na jeho podporu, je potrebné konštatovať, že návrhy na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti nemajú samostatný obsah, a preto nie je potrebné prijať osobitné rozhodnutie o týchto návrhoch. Pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia je však potrebné vziať do úvahy odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa zamieta sťažnosť, pričom toto odôvodnenie sa považuje za zhodné s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2019, Wattiau/Parlement, T‑737/17, EU:T:2019:273, bod 43 a citovanú judikatúru).

53      Súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú aj úvahy uvedené v liste z 9. januára 2020, ktorým bolo toto rozhodnutie oznámené žalobkyni. Napadnuté rozhodnutie a sprievodný list k nemu totiž pochádzajú od generálneho tajomníka Parlamentu a boli zaslané žalobkyni v ten istý deň.

B.      O uvádzaných žalobných dôvodoch a tvrdeniach

54      Žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 21a služobného poriadku a obsahuje tri časti. Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, tento je založený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o dôvody, z ktorých žalobkyňa vedela alebo mala vedieť, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1, ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1, ďalej len „pravidlá uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách“) boli porušené.

1.      O informačnej povinnosti uvedenej v článku 21a služobného poriadku

55      Článok 21a ods. 1 služobného poriadku, ktorý podľa Parlamentu žalobkyňa porušila, stanovuje:

„1. Úradník, ktorý dostane pokyny, ktoré pokladá za neštandardné alebo o ktorých sa domnieva, že by mohli viesť k vážnym problémom, informuje o tom svojho priameho nadriadeného, ktorý na informáciu, ak bola predložená písomne, musí odpovedať písomne. S výhradou článku 2, ak priamy nadriadený potvrdí platnosť pokynov a ak sa úradník domnieva, že uvedené potvrdenie nedostatočne reaguje na dôvody jeho obavy, úradník predloží otázku písomne nasledujúcemu vyššiemu nadriadenému orgánu. Ak tento orgán písomne potvrdí uvedené pokyny, úradník ich vykoná, ak nie sú zjavne nezákonné alebo ak neporušujú príslušné bezpečnostné normy.

2. Ak priamy nadriadený uzná, že uvedené pokyny sa musia urýchlene vykonať, úradník ich vykoná, ak nie sú zjavne nezákonné alebo ak neporušujú platné bezpečnostn[é] normy. Priamy nadriadený je povinný na žiadosť úradníka vydať tieto pokyny písomne.

3. Úradník, ktorý informuje svojich nadriadených o pokynoch, ktoré pokladá za neštandardné alebo o ktorých sa domnieva, že by mohli viesť k vážnym problémom, nesmie byť z tohto dôvodu vystavený zaujatému zaobchádzaniu.“

56      Odsek 1 tohto ustanovenia jednak umožňuje úradníkovi, ktorý dostal pokyn, ktorý sa mu zdá byť nezákonným, vyhnúť sa splneniu tohto pokynu za predpokladu, že dodrží postup popísaný v tomto ustanovení, a jednak vo vzťahu k tomuto úradníkovi vytvára povinnosť informovať o tomto pokyne svojich nadriadených pri dodržaní rovnakého postupu.

57      V prejednávanej veci ide práve o tento druhý aspekt článku 21a služobného poriadku.

2.      O obsahu disciplinárnych rozhodnutí týkajúcich sa porušenia článku 21a služobného poriadku

58      Je potrebné pripomenúť, že cieľom článku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie, článku 296 ZFEÚ a článku 25 druhého odseku služobného poriadku je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na posúdenie dôvodnosti aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, a jednak umožniť vykonať súdne preskúmanie tohto aktu (rozsudky z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, EU:C:1981:284, bod 22, a z 19. novembra 2014, EH/Komisia, F‑42/14, EU:F:2014:250, bod 130).

59      Otázka, či rozhodnutie ukladajúce disciplinárny postih spĺňa tieto požiadavky, sa musí posúdiť nielen vzhľadom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1999, Connolly/Komisia, T‑34/96 a T‑163/96, EU:T:1999:102, bod 93, a z 21. októbra 2015, AQ/Komisia, F‑57/14, EU:F:2015:122, F‑57/14, bod 113).

60      Podľa judikatúry sa nevyžaduje, aby menovací orgán (ďalej len „MO“), ktorý prijíma rozhodnutie v disciplinárnej oblasti, systematicky prejednával všetky skutkové a právne otázky, ktoré dotknutá osoba uviedla v priebehu konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1999, Connolly/Komisia, T‑34/96 a T‑163/96, EU:T:1999:102, bod 93, a z 30. mája 2002, Onidi/Komisia, T‑197/00, EU:T:2002:135, bod 156). V opačnom prípade by bola administratíva povinná reagovať na argumentáciu úradníka, aj keby bola táto neohraničená a úplne irelevantná.

61      Na druhej strane judikatúra vyžaduje, aby MO v takomto rozhodnutí presne uviedol skutočnosti, ktoré sa úradníkovi kladú za vinu, ako aj úvahy, ktoré ho viedli k výberu uloženého postihu (rozsudok z 21. októbra 2015, AQ/Komisia, F‑57/14, EU:F:2015:122, bod 113).

62      V prípade, že nesplnenie povinnosti, ktoré sa vytýka úradníkovi, spočíva v porušení článku 21a služobného poriadku, pravidlá pripomenuté v bodoch 58 až 61 vyššie zaväzujú MO na to, aby uviedol, v čom podľa jeho názoru spočíva neštandardnosť pokynu, ktorú dotknutý úradník neoznámil svojim nadriadeným, a dôvody, pre ktoré sa mu tento pokyn mal zdať byť takto neštandardným, a na základe ktorých tak mal povinnosť ho oznámiť. Tieto skutočnosti totiž zakladajú nesplnenie povinnosti, ktoré sa úradníkovi vytýka.

63      MO musí okrem iného v disciplinárnom rozhodnutí uviesť poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktoré odôvodňujú výber postihu, tak aby súd v prípade, že je na neho podaný návrh v tomto zmysle, mohol preveriť, že tento postih nie je zjavne neprimeraný vo vzťahu k porušeniu, ktoré sa dotknutej osobe vytýka.

64      V prípade neexistencie informácií uvedených v bodoch 62 a 63 vyššie by dotknutá osoba nemala možnosť účinne uplatniť svoje právo na obhajobu. V dôsledku uvedeného, pokiaľ ide o predmetné otázky, všeobecný odkaz na dokumenty z disciplinárneho konania, ktoré obsahujú mnoho ďalších informácií, nie je postačujúci.

3.      O prvom žalobnom dôvode

65      Prvý žalobný dôvod obsahuje tri časti, v ktorých žalobkyňa tvrdí, že Parlament porušil článok 21a služobného poriadku a dopustil sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že dostala pokyn v zmysle tohto ustanovenia (prvá časť), keď usúdil, že vedela alebo mala vedieť o tom, že nariadenie o rozpočtových pravidlách a jeho pravidlá uplatňovania neboli dodržané (druhá časť), a keď jej uložil disciplinárny postih (tretia časť).

a)      O prvej časti prvého žalobného dôvodu

66      V prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa usudzuje, že MO Parlamentu porušil článok 21a služobného poriadku a dopustil sa zjavne nesprávneho posúdenia, a to z dôvodu, že od výkonného riaditeľa EASO nedostala osobitný pokyn na podpísanie oznámení z 11. mája a 11. júna 2017 (ďalej len „sporné oznámenia“), ale že tým, že podpísala tieto oznámenia, si len plnila svoje pracovné povinnosti.

67      Parlament vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že pokiaľ ide tak o budovu na ostrove Chios, ako aj budovu na ostrove Lesbos, z vyhlásení žalobkyne v priebehu vyšetrovania, z e‑mailu výkonného riaditeľa z 1. apríla 2017 a zo žaloby vyplýva, že jej zásahu do zadávania zákaziek predchádzali „presné inštrukcie“ výkonného riaditeľa EASO, ktoré pre žalobkyňu predstavovali pokyny v zmysle článku 21a služobného poriadku.

68      V replike žalobkyňa tvrdí, že táto argumentácia je neprípustná, pretože spočíva v nahradení odôvodnenia vo vzťahu k tomu, ktoré bolo uvedené v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti. V tomto rozhodnutí predseda Parlamentu uviedol, že zo spisu a z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa postupovala v zmysle „všeobecnej inštrukcie“ vnútorne obsiahnutej v jej funkcii, ktorá spočívala vo vybavovaní rozpočtových vecí, ktoré jej boli predložené, bez toho, aby sa týmito spismi zaoberala po vecnej stránke, a to napriek tomu, že používanie výnimočných postupov bolo systematické.

69      Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, žalobkyňa sa domnieva, že dokumenty citované Parlamentom vo vyjadrení k žalobe nepreukazujú, že od výkonného riaditeľa EASO dostala pokyn v zmysle článku 21a služobného poriadku.

70      Parlament proti obidvom týmto tvrdeniam namieta.

1)      O prípustnosti argumentácie Parlamentu uvedenej vo vyjadrení k žalobe

71      Podľa judikatúry uplatniteľnej vo veciach verejnej služby žalovaná inštitúcia nie je oprávnená nahradiť pôvodné nesprávne odôvodnenie napadnutého aktu úplne novým odôvodnením, ale v priebehu konania môže spresniť dôvody, ktoré uviedla predtým (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. apríla 2017, HF/Parlament, T‑584/16, EU:T:2017:282, bod 132 a citovanú judikatúru).

72      V prejednávanej veci predseda Parlamentu v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti usúdil, že existencia pokynu v zmysle článku 21a služobného poriadku je preukázaná nielen preto, že zo spisu, a najmä z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa „postupovala v zmysle všeobecnej inštrukcie vnútorne obsiahnutej v jej funkcii, ktorá spočívala vo vybavovaní rozpočtových vecí, ktoré jej boli predložené, bez toho, aby sa týmito spismi zaoberala po vecnej stránke“, ale aj preto, že žalobkyňa uviedla, že „a cítila byť zo strany svojich nadriadených zaviazanou dokončiť prácu, ktorú začali jej kolegovia, že výkonný riaditeľ silno tlačil a naliehal na realizáciu projektov do septembra 2017 a že chcel urýchliť postupy za každú cenu“.

73      Parlament spresnil celé toto tvrdenie, a nielen jeho prvú časť, keď vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z jednotlivých dokumentov uvedených v bode 67 vyššie vyplýva, že žalobkyňa dostala od výkonného riaditeľa EASO presné inštrukcie.

74      Je preto potrebné usudzovať, že keď Parlament vo vyjadrení k žalobe uviedol tieto spresnenia, nenahradil odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí odôvodnením, ktoré by bolo nové v zmysle judikatúry citovanej v bode 71 vyššie.

75      Z uvedeného vyplýva, že argumentáciu, ktorú Parlament uviedol v rámci vyjadrenia k žalobe, treba považovať za prípustnú.

2)      O dôvodnosti prvej časti prvého žalobného dôvodu

76      Parlament vo vyjadrení k žalobe vysvetľuje, že pri tom, ako dospel k záveru, že žalobkyňa dostala pokyn v zmysle článku 21a služobného poriadku, vychádzal z týchto skutočností:

–        e‑mail od výkonného riaditeľa EASO z 1. apríla 2017, ktorý obsahoval priame a presné inštrukcie týkajúce sa postupu, ktorý sa má uplatniť, a výberu budov,

–        vyjadrenie žalobkyne v jej pripomienkach zo 17. augusta 2018 k zhrnutiu skutkového stavu zo strany OLAF‑u, podľa ktorého bol „postup… uskutočnený administratívnym a operačným oddelením a bol silne riadený výkonným riaditeľom následne po jeho priamej komunikácii s gréckymi orgánmi na najvyššej úrovni“,

–        vyhlásenie žalobkyne na stretnutí z 9. júla 2019 uskutočnenom v rámci správneho konania, podľa ktorého sa jej „riaditeľ… dohodol s gréckou vládou na nájdení budovy“, že jej vedenie „jej zaslalo naliehavé žiadosti o podpísanie dokumentov“, že „sa cítila byť zaviazanou dokončiť prácu, ktorú začali [jej] kolegovia, a teda podpísať, že bola „po prvýkrát požiadaná v máji 2017, aby podpísala dodatok k tejto zmluve, a potom v júni 2017, aby podpísala nové oznámenie o výnimke“,

–        tvrdenie žalobkyne, uvedené v jej pripomienkach z 9. júla 2019 k správe z administratívneho vyšetrovania, podľa ktorého „pokiaľ ide o ostrov Chios, výkonný riaditeľ naliehavo tlačil na to, aby bolo oznámenie o výnimke podpísané“.

77      Z týchto skutočností vyplýva, že výkonný riaditeľ EASO, ktorý bol nadriadeným žalobkyne, dal inštrukcie na to, aby sa premiestnenie kancelárií na ostrovoch Lesbos a Chios uskutočnilo čo najrýchlejšie, že tieto inštrukcie boli žalobkyni doručené, hoci aj nepriamo, a že z nich vyplývalo, aby žalobkyňa sporné oznámenia podpísala, čo pre ňu predstavovalo povinnosť v rámci výkonu jej pracovných povinností. Tieto skutočnosti predstavujú pokyn v zmysle článku 21a služobného poriadku.

78      Ako uviedol Parlament, tento záver potvrdzuje bod 34 žaloby, v ktorom žalobkyňa uviedla, že „výkonný riaditeľ úradu EASO prijal koncom roka 2016 rozhodnutie o začatí výnimočných postupov, s cieľom fyzicky premiestniť operačnú podporu EASO a grécku azylovú službu mimo uvedených hotspots“.

79      Tento záver však žalobkyňa spochybňuje.

80      V prvom rade tvrdí, že e‑mail výkonného riaditeľa EASO z 1. apríla 2017 bol adresovaný všetkým osobám dotknutým situáciou v utečeneckých táboroch a premiestnením stredísk pre vybavovanie azylových spisov mimo týchto táborov, a že pokiaľ tento e‑mail obsahoval inštrukcie, tieto boli určené A, vedúcej operačného oddelenia, ktorá naň navyše 3. apríla 2017 odpovedala, pričom ju nedala do kópie. Navyše e‑mail z 1. apríla 2017 sa týkal ostrova Chios, a nie ostrova Lesbos.

81      V tejto súvislosti treba predovšetkým poukázať na to, že e‑mail z 1. apríla 2017 obsahuje inštrukcie týkajúce sa premiestnenia kancelárií mimo utečeneckých táborov a že žalobkyňa patrí medzi jeho adresátov z rovnakého titulu ako vedúci ostatných oddelení. Hoci je pravda, že spočiatku sa týkal hlavne A, ktorá viedla operačné oddelenie a z tohto dôvodu mala podpísať požadované oznámenie, následne sa dotýkal aj žalobkyne, keď bola táto požiadaná o jej nahradenie.

82      Ďalej, nie je pravda, že e‑mail A z 3. apríla 2017, ktorý nasledoval po e‑maile z 1. apríla 2017, bol odpoveďou na tento e‑mail. Cieľom e‑mailu z 3. apríla 2017 bolo zabezpečiť vykonanie inštrukcií výkonného riaditeľa kompetentnými osobami. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v tom čase nebola poverená týmto výkonom, nebolo neobvyklé, že ju A nedala do kópie.

83      Napokon, hoci sa e‑mail z 1. apríla 2017 vzťahoval hlavne na ostrov Chios, týkal sa aj ostrova Lesbos, pretože v jeho siedmom odseku sa uvádza, že „minister Mouzalas zdôraznil význam a naliehavosť zriadenia kancelárskych priestorov mimo táborov na ostrovoch Chios a Lesbos a ubezpečil, že grécka vláda poskytne svoju podporu tým, že prijme všetky potrebné opatrenia“.

84      Prvé tvrdenie žalobkyne sa tak musí odmietnuť.

85      V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že „naliehavé žiadosti o podpísanie dokumentov“, ktoré zmienila počas svojho stretnutia zo 7. marca 2019 v rámci správneho konania, neodkazovali na sporné oznámenia, ale boli súčasťou všeobecného komentára týkajúceho sa núdzového kontextu, v ktorom musela podpisovať stovky dokumentov rozpočtovej povahy. Navyše tieto žiadosti nepochádzali od výkonného riaditeľa EASO, ale z administratívneho oddelenia, a konkrétnejšie z jeho finančného sektora a sektora pre verejné obstarávanie.

86      Rovnako keď žalobkyňa na tom istom stretnutí vyhlásila, že „po prvýkrát [bola] požiadaná o podpísanie dodatku k zmluve [týkajúcej sa ostrova Lesbos] v máji 2017, a potom v júni 2017, [že bola] požiadaná o to, aby podpísala nové oznámenie o výnimke [týkajúce sa ostrova Chios]“; taktiež odkazovala na žiadosti z administratívneho oddelenia, a nie zo strany výkonného riaditeľa úradu EASO, tak ako vyplýva z celej jej odpovede.

87      V rozpore s tým, čo zrejme usudzuje žalobkyňa, článok 21a služobného poriadku nevyžaduje, aby bol neštandardný pokyn formálne, priamo a individuálne adresovaný úradníkovi alebo inému zamestnancovi, o ktorom sa usudzuje, že toto ustanovenie porušil, ale stačí, aby mal tento úradník alebo zamestnanec povinnosť vykonať protiprávny úkon na základe toho, že sa dozvedel o inštrukciách pochádzajúcich od jeho nadriadených.

88      V dôsledku uvedeného skutočnosť, že žiadosť o podpísanie sporných oznámení pochádzala z administratívneho oddelenia, a nie priamo od výkonného riaditeľa úradu EASO, je irelevantná, keďže z ostatných skutočností, na ktoré poukázal Parlament, je zjavné, že osoby z tohto oddelenia konali na základe inštrukcií, vydaných týmto riaditeľom, urýchliť realizáciu predmetných projektov.

89      Rovnako je nepodstatné, že sa žiadosti o podpísanie netýkali špecificky sporných oznámení, keďže tieto boli súčasťou týchto žiadostí, čo žalobkyňa nepopiera.

90      V dôsledku uvedeného sa druhé tvrdenie žalobkyne musí odmietnuť.

91      V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že keď vo svojich pripomienkach z 9. júla 2019 k správe z administratívneho vyšetrovania vyhlásila, že „pokiaľ ide o ostrov Chios, výkonný riaditeľ naliehavo tlačil na to, aby bolo oznámenie o výnimke podpísané“, poukazovala na naliehavý kontext vyplývajúci z tlaku zo strany členských štátov a gréckej vlády.

92      Táto kritika nič nemení na konštatovaní, podľa ktorého výkonný riaditeľ EASO od žalobkyne očakával, že oznámenie z 11. júna 2017 podpíše, a že podľa jeho názoru bolo toto podpísanie povinnosťou.

93      Tretie tvrdenie žalobkyne tak tiež musí byť odmietnuté.

94      Za týchto okolností treba usudzovať, že Parlament neporušil článok 21a služobného poriadku a nedopustil sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že žalobkyňa dostala pokyn v zmysle tohto ustanovenia.

95      Prvá časť prvého žalobného dôvodu sa teda musí zamietnuť.

b)      O druhej časti prvého žalobného dôvodu

96      V druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Parlament sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti usúdil, že žalobkyňa ako vyštudovaná právnička vedela alebo mohla či mala vedieť, keď podpísala sporné oznámenia, že podmienky vyžadované nariadením o rozpočtových pravidlách a článkom 134 ods. 1 písm. c) jeho pravidiel uplatňovania neboli dodržané.

97      V tejto súvislosti žalobkyňa po prvé tvrdí, že EASO sa nachádzal v mimoriadne naliehavej situácii v zmysle článku 134 ods. 1 písm. c) pravidiel uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorá mu umožnila použiť rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia, po druhé, že výber tohto konania nebol predmetom žiadnych námietok v rámci EASO, a po tretie, že k nemu došlo na konci rozhodovacieho procesu.

98      Podľa článku 21a služobného poriadku, ktorý je uvedený v bode 55 vyššie, je informačná povinnosť úradníka podmienená tým, že pokyn, ktorý úradník dostal, „pokladá“ tento úradník za neštandardný a v prípade, že bol tento pokyn potvrdený zo strany jeho nadriadeného, že „sa [tento úradník] domnieva“, že toto potvrdenie nedostatočne reaguje na dôvody jeho obavy.

99      V tejto súvislosti treba poukázať na to, že povinnosť úradníka informovať svojich nadriadených o pokyne, ktorý považuje za neštandardný, nemôže byť podmienená tým, že je táto neštandardnosť zjavná. Článok 21a ods. 1 služobného poriadku totiž spája rozdielne účinky s pokynom, ktorý sa javí byť neštandardným, a s pokynom, ktorý je zjavne nezákonný. Zatiaľ čo v prvom uvedenom prípade je úradník, ktorý informoval o pokyne, ktorý pokladal za neštandardný, v konečnom dôsledku povinný ho vykonať, ak ho potvrdí nasledujúci vyšší nadriadený orgán, v druhom uvedenom prípade je oprávnený sa jeho vykonaniu vyhnúť napriek takémuto potvrdeniu.

100    Len samotná pochybnosť o štandardnosti pokynu, ktorý úradník dostal, však nemôže postačovať na to, aby ho tento úradník musel oznámiť svojim nadriadeným. Ak by totiž podľa článku 21a služobného poriadku bol úradník povinný oznámiť svojmu priamemu nadriadenému, a prípadne nasledujúcemu vyššiemu nadriadenému orgánu, akékoľvek pochybnosti, ktoré v ňom vyvoláva prijatý pokyn, fungovanie administratívy by mohlo byť narušené spochybňovaním veľkého množstva pokynov, ktoré vydávajú nadriadení svojim podriadeným.

101    Disciplinárna zodpovednosť úradníka za nesplnenie povinnosti stanovenej v článku 21a služobného poriadku teda nemôže byť založená, ak administratíva nie je schopná preukázať aspoň to, že štandardnosť prijatého pokynu bola taká, že u tohto úradníka mohla vyvolať vážne pochybnosti, najmä vzhľadom na stupeň náležitej starostlivosti, ktorá sa od neho očakáva pri výkone jeho povinností, a na okolnosti, za ktorých mu bol pokyn oznámený.

102    Na účely posúdenia toho, či bol dotknutý úradník povinný informovať svojich nadriadených o pokyne, ktorý považuje za neštandardný na základe článku 21a služobného poriadku, je teda potrebné vziať do úvahy:

–        po prvé prístupnosť a zložitosť uplatniteľných pravidiel,

–        po druhé vzdelanie úradníka, jeho úroveň zodpovednosti v rámci inštitúcií a agentúr Európskej únie a jeho skúsenosti,

–        po tretie kontext, v ktorom bol tento pokyn prijatý.

103    Práve zo situácie v čase, kedy bol pokyn prijatý, treba vychádzať na účely posúdenia toho, či tento pokyn mohol vyvolať vážne pochybnosti, na základe ktorých by mal úradník povinnosť o ňom informovať.

1)      O prístupnosti a zložitosti uplatniteľných pravidiel

104    V prejednávanej veci z rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti vyplýva, že keď Parlament usúdil, že žalobkyňa vedela alebo mala vedieť o tom, že prijatý pokyn nie je v súlade s článkom 104 nariadenia o rozpočtových pravidlách a s článkom 134 ods. 1 písm. c) jeho pravidiel uplatňovania, a v dôsledku toho že žalobkyňa porušila svoju povinnosť informovať o ňom svojich nadriadených, usúdil tak preto, lebo žalobkyňa je vzdelaním právnička a vedela, že predtým bolo podpísaných 36 oznámení o výnimke, „čo svedčí o systematickom používaní, ktoré je ťažko zlučiteľné so znením obidvoch vyššie uvedených ustanovení“.

105    Tieto poznatky však neumožňujú usudzovať, že žalobkyňa mala povinnosť informovať o údajne nezákonnom pokyne svojich nadriadených.

106    Verejné obstarávanie sa totiž riadi zložitými pravidlami, ktorých znalosť možno tým menej vyžadovať od právnika, ktorý získal všeobecné vzdelanie, že tak ako vyplýva z článku 2 ods. 1 bodu 5 a článku 10 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), táto smernica, ktorá predstavuje všeobecné právo verejného obstarávania uplatniteľné v členských štátoch, sa na zákazky na nehnuteľností neuplatňuje. V tomto sa táto smernica odlišuje od nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho pravidiel uplatňovania, ktoré sa uplatňujú v prejednávanej veci.

107    V prípade potreby by o zložitosti pravidiel týkajúcich sa verejného obstarávania svedčila aj skutočnosť, že Parlament v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti žalobkyni vytkol, že neinformovala svojich nadriadených o tom, že pokyn je v rozpore s článkom 134 ods. 1 písm. c) pravidiel uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorých sa stanovujú podmienky, ktorým podlieha použitie rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia v mimoriadne naliehavých prípadoch, ale neuviedol článok 134 ods. 1 písm. g) týchto pravidiel, ktorý v prípade zákaziek na nehnuteľnosti ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť vykonať prieskum miestneho trhu, hoci vo svojich vyjadreniach – no nie v napadnutom rozhodnutí – tvrdí, že EASO porušil aj toto ustanovenie. Toto opomenutie svedčí o tom, aké ťažké je pre právnika, ktorý nemá príslušnú špecializáciu, vyznať sa vo všetkých aspektoch danej oblasti.

108    Okrem toho skutočnosť, že pred tým, ako žalobkyňa podpísala sporné oznámenia, bolo vyhotovených 36 oznámení o výnimke, nestačila na to, aby na jej základe vznikli vážne pochybnosti o štandardnosti pokynu, ktorý žalobkyňa dostala. To, že boli tieto oznámenia kvalifikované ako „oznámenia o výnimke“, totiž neznamenalo, že boli nezákonné, ale len to, že ich cieľom bolo odôvodniť použitie iného postupu obstarávania, než je verejná alebo užšia súťaž, ktoré, tak ako sa uvádza v článku 104 ods. 5 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, sa uplatňuje na akýkoľvek „nákup“ uskutočnený inštitúciami Únie.

109    Naopak treba usudzovať, že frekvencia vyhotovovania oznámení o výnimke v rámci EASO bola taká, že mohla u žalobkyne vyvolať dojem, že podmienky na uplatnenie rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia sú splnené, vzhľadom na okolnosti, za ktorých musel EASO konať.

110    Dôvody, ktoré Parlament uviedol v napadnutom rozhodnutí na odôvodnenie skutočnosti, že žalobkyňa vedela alebo mala vedieť, že pokyn, ktorý dostala, je nezákonný, a že tak o jeho štandardnosti existovali vážne pochybnosti, teda nie sú opodstatnené.

2)      O vzdelaní úradníka, jeho úrovni zodpovednosti v rámci inštitúcií a agentúr Únie a jeho skúsenosti

111    Parlament tvrdí, že z funkcie vykonávanej žalobkyňou vyplývalo, a to predovšetkým vzhľadom na informácie, ku ktorým mala prístup, že vedela alebo mala vedieť o tom, že pokyn, ktorý dostala, je neštandardný.

112    Parlament v tejto súvislosti uvádza tri tvrdenia.

113    V prvom rade Parlament na pojednávaní tvrdil, že ak žalobkyňa vedela alebo mala vedieť o tom, že príkaz je nezákonný, je to práve z toho dôvodu, že ako vedúca operačného oddelenia EASO a povoľujúci úradník mala vysokú úroveň zodpovednosti.

114    Toto odôvodnenie sa však v napadnutom rozhodnutí neuvádza, a to napriek tomu, že ide o podstatnú okolnosť na to, aby sa dospelo k záveru, že žalobkyňa mala informačnú povinnosť na základe článku 21a služobného poriadku. Ako bolo uvedené v bode 62 vyššie, je totiž dôležité, aby sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá disciplinárny postih za porušenie článku 21a služobného poriadku, uviedli všetky okolnosti, na základe ktorých inštitúcia usúdila, že pri spornom pokyne existovali vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jeho zákonnosť.

115    V každom prípade treba poukázať na to, že v čase podpísania sporných oznámení bola žalobkyňa vedúcou oddelenia podpory azylu a že bola požiadaná o to, aby nahradila svoju kolegyňu, vedúcu operačného oddelenia. Tak ako vyplýva z prílohy A 6 k žalobe, žalobkyňa sa stala vedúcou operačného oddelenia ad interim až 16. júla 2017, t. j. po podpísaní sporných oznámení. K tomu sa pridáva skutočnosť, že toto oddelenie nezastrešovalo finančný sektor a sektor pre verejné obstarávanie, ktoré patrili pod administratívne oddelenie.

116    Okrem toho, hoci je pravda, že žalobkyňa ako povoľujúci úradník mala osobitnú zodpovednosť, ktorá je popísaná v článku 65 ods. 5 a článku 66 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj v článku 44 ods. 1 rozhodnutia správnej rady EASO č. 20, prijatého na základe článku 37 nariadenia č. 439/2010, treba konštatovať, že za takúto osobu bola vymenovaná 20. apríla 2017, t. j. niekoľko týždňov pred podpísaním sporných oznámení, a teda že v čase týchto podpisov nemohla mať nadobudnuté významné skúsenosti v oblasti verejného obstarávania. Navyše tak ako žalobkyňa zdôraznila na pojednávaní, z článku 44 ods. 2 a článku 45 ods. 1 vyššie uvedeného rozhodnutia č. 20 vyplýva, že povoľujúci úradník musí mať možnosť sa spoľahnúť na postupy vnútornej kontroly. V prejednávanom prípade nie je spochybnené, že sporné oznámenia boli potvrdené finančným sektorom a sektorom pre verejné obstarávanie, patriacimi do administratívneho oddelenia EASO.

117    Tvrdenie Parlamentu uvedené v bode 113 vyššie sa tak musí odmietnuť.

118    V druhom rade, Parlament vo svojich vyjadreniach a na pojednávaní tvrdil, že dôkaz tom, že žalobkyňa vedela alebo mala vedieť, že pokyn je neštandardný, a že tak bola povinná o tom informovať svojich nadriadených, je poskytnutý na základe skutočnosti, že v roku 2018 sa na práce týkajúce sa stavebných úprav budovy na ostrove Chios uskutočnil riadny postup a že v auguste 2018 žalobkyňa prijala opatrenia na regularizáciu postupov týkajúcich sa obidvoch budov.

119    Toto tvrdenie sa neobjavuje ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, napriek tomu, že sa ním majú vysvetliť dôvody, pre ktoré mal byť sporný pokyn pokladaný za neštandardný (pozri body 62 a 114 vyššie).

120    Okrem toho k uvedeným regularizáciám došlo po podpísaní sporných oznámení, takže v rozpore s pravidlom uvedeným v bode 103 vyššie sa nevzťahujú na kontext, v ktorom bol pokyn prijatý.

121    V každom prípade, pokiaľ žalobkyňa zregularizovala jednotlivé postupy, nebolo to preto, že v čase podpísania sporných oznámení vedela o tom, že je sporný pokyn nezákonný, ale preto, že v júli a auguste 2017 došlo k vymenovaniu dvoch nových vedúcich, a to vedúceho finančného sektora a vedúceho sektora pre verejné obstarávanie, v rámci administratívneho oddelenia EASO, ktorí ju upozornili na údajné porušenia predpisov. Navyše v decembri 2017 informoval OLAF žalobkyňu o tom, že začal vyšetrovanie závažných porušení a pochybení, ktorých sa údajne dopustil výkonný riaditeľ a ďalší zamestnanci EASO, predovšetkým pri postupoch verejného obstarávania. Presnejšie, 17. augusta 2018 predložila žalobkyňa svoje pripomienky k zhrnutiu skutkového stavu, ktorý jej OLAF oznámil (pozri bod 23 vyššie).

122    Tvrdenie Parlamentu uvedené v bode 118 vyššie sa tak musí odmietnuť.

123    V treťom rade, Parlament vo vyjadrení k žalobe tvrdí, že zmluva týkajúca sa budovy na ostrove Chios bola uzavretá v rozpore so stanoviskom vyššieho manažmentu.

124    Okrem toho, že sa toto tvrdenie nenachádza ani v napadnutom rozhodnutí, ale len v zhrnutí skutkového stavu zo strany OLAF‑u, v ďalšom priebehu konania nebolo objasnené. Nezistilo sa teda, kto z manažmentu sa údajne postavil proti projektu, a nebolo preukázané, že žalobkyňa bola informovaná o ich stanovisku.

125    Tvrdenie Parlamentu uvedené v bode 123 vyššie sa tak musí odmietnuť.

126    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že na základe informácií predložených Parlamentom, pokiaľ ide o funkciu a zodpovednosť žalobkyne v rámci EASO, nemožno usudzovať, že o zákonnosti pokynu, ktorý žalobkyňa dostala, existovali vážne pochybnosti, a že v dôsledku toho mala žalobkyňa o ňom informovať svojich nadriadených v súlade s článkom 21a služobného poriadku.

3)      O kontexte, v ktorom bol pokyn prijatý

127    Keď už boli dané tvrdenia Parlamentu odmietnuté, treba uviesť, pokiaľ je to nevyhnutné, že Parlament pri posudzovaní sankcionovaného konania z právneho hľadiska dostatočne nezohľadnil rôzne okolnosti, za ktorých k vydaniu údajne nezákonného pokynu došlo, a to napriek tomu, že zohrávali rozhodujúcu úlohu v procese podpisovania sporných oznámení.

128    Po prvé, ako uviedla žalobkyňa vo svojich podaniach, pričom zo strany Parlamentu to nebolo spochybnené, masívny prílev migrantov utekajúcich zo Sýrie zmietajúcej sa vo vojne spôsobil migračnú a humanitárnu krízu najmä na gréckych ostrovoch Lesbos a Chios.

129    Konkrétnejšie, utečenecký tábor Moria, nachádzajúci sa na ostrove Lesbos, bol spustošený požiarom, a v tomto tábore a v tábore Vial, nachádzajúcom sa na ostrove Chios, sa množili nepokoje, takže sa pracovné podmienky pre zamestnancov a expertov, ktorých na tieto dva ostrovy vyslali členské štáty, stali čoraz nebezpečnejšími, a to do takej miery, že členské štáty začali týchto zamestnancov a expertov odvolávať.

130    Tieto okolnosti predstavovali naliehavú situáciu, vyplývajúcu z potreby zaistiť bezpečnosť zamestnancov a expertov vyslaných na ostrovy Lesbos a Chios s cieľom riadiť prílev migrantov.

131    Po druhé, ako už bolo uvedené v bode 116 vyššie, výber rokovacieho konania bez predchádzajúceho zverejnenia bol schválený finančným sektorom a sektorom pre verejné obstarávanie v rámci administratívneho oddelenia EASO, ktoré boli osobitne poverené touto otázkou. Navyše správna rada EASO ani Európska komisia, ktorá je v tejto správnej rade zastúpená, nevzniesli proti nemu žiadne námietky. Naopak, správna rada schválila, tak ako to vyplýva z jej správy o činnosti za rok 2016, 36 oznámení vydaných v priebehu daného roka.

132    Navyše, ako zdôrazňuje žalobkyňa, k podpisom na sporných oznámeniach došlo na konci dlhodobého rozhodovacieho procesu. Keď tak žalobkyňa 11. mája 2017 podpísala oznámenie týkajúce sa budovy na ostrove Lesbos v zastúpení A, výber budov už bol uskutočnený v listoch z februára 2017, pokiaľ ide o ostrov Lesbos, a z apríla 2017, pokiaľ ide o ostrov Chios, tak ako to vyplýva z príloh k žalobe A 19, A 20 a A 34. Navyše oznámením z 11. mája 2017 týkajúcim sa budovy na ostrove Lesbos sa doplnilo prvé oznámenie, ktoré predtým podpísala A 22. februára, s cieľom pridať 12 pracovných priestorov, dosiahnuť ciele určené uvedeným oznámením a zaručiť dodržiavanie noriem stanovených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. V. L 180, 2013, s. 60).

133    Po tretie v čase podpísania sporných oznámení žalobkyňa čelila veľmi vysokému pracovnému zaťaženiu z toho dôvodu, že na EASO musela vykonávať funkciu vedúcej oddelenia podpory azylu, a súčasne, samozrejme spolu s vedúcim administratívneho oddelenia, zabezpečovať každodenné riadenie operačného oddelenia, ktorého vedúca, A, bola neprítomná z dôvodu choroby.

134    Nielenže mala byť táto okolnosť Parlamentom zohľadnená ako poľahčujúca okolnosť pri určovaní postihu, ktorý mal byť žalobkyni uložený, ale mala sa vziať do úvahy aj na účely posúdenia, či žalobkyňa porušila článok 21a služobného poriadku.

135    Na základe týchto jednotlivých skutočností sa zdá, že na základe okolností, za ktorých boli sporné oznámenia podpísané, nebolo možné dospieť k záveru, že žalobkyňa porušila vyššie uvedené ustanovenie.

136    Toto stanovisko je kritizované zo strany Parlamentu, ktorý voči pripomienkam uvedeným v bodoch 128 a 129 a v bodoch 131 a 132 vyššie vznáša dve námietky.

137    Predovšetkým Parlament tvrdí, že hoci bola situácia naliehavá, postupy, ktoré sa uplatňovali pri prenájme budov na ostrovoch Lesbos a Chios, trvali osem a desať mesiacov, takže EASO mal dostatok času na uskutočnenie štandardného postupu verejného obstarávania v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a pravidlami jeho uplatňovania. Nebola teda splnená podmienka stanovená v článku 134 ods. 1 písm. c) týchto pravidiel uplatňovania, podľa ktorej z dôvodu naliehavej situácie nie je možné dodržať lehoty požadované v prípade verejného obstarávania.

138    Táto argumentácia však nie je relevantná. V rámci článku 21a služobného poriadku nemusí orgán preukázať nezákonnosť pokynu, ale to, že napriek vážnym pochybnostiam o zákonnosti tohto pokynu, tak ako boli vymedzené v bodoch 101 a 102 vyššie, o ňom úradník neinformoval.

139    Navyše existenciu týchto vážnych pochybností nemožno posudzovať na základe okolností, ktoré nastali po prijatí údajne nezákonného pokynu (pozri body 103 a 119 vyššie).

140    Argumentáciu Parlamentu tak treba odmietnuť.

141    Ďalej Parlament tvrdí, že zodpovednosť za pochybenia, ktorých sa údajne dopustili zamestnanci finančného sektora a sektora pre verejné obstarávanie, sa má pripísať žalobkyni. V článku 21 druhom odseku služobného poriadku sa totiž uvádza, že zodpovednosť podriadených v žiadnom prípade nezbavuje úradníka, ktorý má na starosti zabezpečenie chodu služby, jeho vlastnej zodpovednosti. Navyše článok 65 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovuje, že zamestnanci, ktorí sú poverení vykonávaním niektorých operácií potrebných na plnenie rozpočtu a predkladanie účtovných závierok, konajú v rámci zodpovednosti povoľujúceho úradníka.

142    S týmto tvrdením však nemožno súhlasiť.

143    Argumentácia Parlamentu týkajúca sa článku 21 služobného poriadku sa totiž javí byť neúčinnou, keďže toto ustanovenie predpokladá, že je medzi účastníkmi konania vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ktorý v predmetnom prípade neexistoval, pretože žalobkyňa, ktorá bola na EASO vedúcou oddelenia podpory azylu, nebola hierarchicky nadriadená osobám, ktoré pripravili sporné oznámenia v rámci finančného sektora a sektora pre verejné obstarávanie, patriacich do administratívneho oddelenia.

144    Pokiaľ ide o článok 65 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách, okrem toho, že ho treba vykladať v spojení s článkom 44 ods. 2 a článkom 45 ods. 1 rozhodnutia č. 20, pripomenutými v bode 116 vyššie, treba zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa mala v čase podpísania sporných oznámení len krátku prax vo funkcii povoľujúceho úradníka.

145    V každom prípade argumentácia Parlamentu nič nemení na skutočnosti, že ani správna rada EASO, ani Komisia nenamietali proti oznámeniam o výnimke, akými sú sporné oznámenia.

146    Argumentáciu Parlamentu tak treba odmietnuť.

147    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že Parlament porušil článok 21a služobného poriadku, keď usúdil, že žalobkyňa vedela alebo mala vedieť, že pokyn, ktorý jej bol daný a ktorý spočíval v tom, aby podpísala sporné oznámenia, bol neštandardný.

c)      O tretej časti prvého žalobného dôvodu

148    V tretej časti prvého žalobného dôvodu, ktorá pozostáva z dvoch výhrad, žalobkyňa subsidiárne, t. j. pre prípad, že by sa porušenie článku 21a služobného poriadku považovalo za preukázané, tvrdí, že vzhľadom na význam pracovného zaťaženia, ktoré musela zvládať, sa Parlament tým, že jej uložil disciplinárny trest, dopustil zjavne nesprávneho posúdenia.

149    V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že v čase skutkových okolností, t. j. v máji a júni 2017, musela riadiť jednak oddelenie podpory azylu, a to na základe svojej zmluvy, a jednak operačné oddelenie EASO, v dôsledku práceneschopnosti jej kolegyne A. Spoločne tieto dve oddelenia zastrešovali viac ako 200 osôb.

150    Z tohto dôvodu žalobkyňa tvrdí, že okrem hlavnej činnosti týchto oddelení mala na starosti hodnotenie výkonnosti, prijímanie do zamestnania, priebežné vysielanie expertov z členských štátov, predsedníctvo plánovaných stretnutí s kontaktnými miestami členských štátov, monitorovanie narastajúcej spolupráce s Tureckom a monitorovanie zadávania zákaziek v spojení s administratívnym oddelením a operačným oddelením.

151    Vzhľadom na pracovné zaťaženie, ktoré si tieto činnosti vyžadovali, žalobkyňa tvrdí, že musela dennodenne pracovať veľmi dlho, tak ako o tom svedčia jednak jej pracovné kalendáre, a jednak záznam o jej príchodoch a odchodoch.

152    Parlament usudzuje, že argumentácia žalobkyne je neprípustná a nedôvodná.

1)      O prípustnosti tretej časti prvého žalobného dôvodu

153    Parlament sa domnieva, že tretia časť prvého žalobného dôvodu je neprípustná, pretože tvrdenie, ktoré obsahuje, žalobkyňa neuviedla vo svojej sťažnosti.

154    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry pravidlo zhody medzi sťažnosťou podanou v rámci konania pred podaním žaloby a následnou žalobou vyžaduje pod sankciou neprípustnosti to, aby žalobný dôvod alebo výhrada uvádzaná na súde Únie boli už predtým uvedené v rámci konania pred podaním žaloby, tak aby MO mohol poznať námietky, ktoré dotknutá osoba vznáša proti spornému rozhodnutiu. Toto pravidlo je odôvodnené samotným účelom konania pred podaním žaloby, ktorého cieľom je umožniť urovnanie sporov, ktoré vznikli medzi úradníkmi a administratívou, zmierom. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o žaloby úradníkov, návrhy predložené v konaní pred súdom Únie môžu obsahovať len námietky založené na tom istom dôvode ako námietky uvedené v sťažnosti, pričom tieto námietky možno na súde Únie rozvinúť predložením žalobných dôvodov a tvrdení, ktoré nevyhnutne nie sú v sťažnosti uvedené, ale s ňou úzko súvisia [pozri rozsudok zo 16. júna 2021, Lucaccioni/Komisia, T‑316/19, EU:T:2021:367, bod 90 (neuverejnený) a citovanú judikatúru].

155    V prejednávanej veci treba poukázať na to, že v bodoch 46 až 49 svojej sťažnosti uvádzala žalobkyňa argumentáciu zmienenú v bodoch 149 až 151 vyššie.

156    Je pravda, že cieľom tejto argumentácie nebolo preukázať, že postih, ktorý jej bol uložený, bol neprimeraný v rozpore s článkom 10 písm. a) prílohy IX služobného poriadku, ale dokázať, že to, že pred podpísaním sporných oznámení neuskutočnila dôkladné preverenia, nemožno vo vzťahu k nej zanalyzovať ako porušenie článku 21a služobného poriadku.

157    V judikatúre sa však uvádza, že vzhľadom na to, že konanie pred podaním žaloby má neformálnu povahu a zainteresované strany v tejto fáze spravidla konajú bez pomoci právnika, administratíva nemôže sťažnosti vykladať reštriktívne, ale naopak ich musí preskúmať v duchu otvorenosti (rozsudky zo 7. mája 2019, WP/EUIPO, T‑407/18, neuverejnený, EU:T:2019:290, bod 119, a z 8. septembra 2021, AH/Eurofound, T‑630/19, neuverejnený, EU:T:2021:538, bod 42).

158    Okrem toho článok 91 služobného poriadku, z ktorého pravidlo zhody vyplýva, nemá za cieľ striktne a s definitívnou platnosťou naviazať prípadnú sporovú fázu, keďže spornou žalobou sa nemení ani dôvod, ani predmet sťažnosti (rozsudky zo 7. mája 2019, WP/EUIPO, T‑407/18, neuverejnený, EU:T:2019:290, bod 119, a zo 14. decembra 2018, TP/Komisia, T‑464/17, neuverejnený, EU:T:2018:1006, bod 33).

159    So zreteľom na úzku súvislosť, ktorá existuje medzi uloženým postihom a konštatovaním porušenia povinnosti v disciplinárnom konaní, a vzhľadom na ducha otvorenosti, ktorým sa musí riadiť výklad sťažností v oblasti verejnej služby, treba v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 157 a 158 vyššie konštatovať, že argumentácia uvedená v tretej časti prvého žalobného dôvodu je prípustná.

2)      O dôvodnosti tretej časti prvého žalobného dôvodu

i)      O prvej výhrade založenej na význame pracovného zaťaženia žalobkyne v čase skutkových okolností

160    V prvej výhrade vytýka žalobkyňa MO Parlamentu to, že nezohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť rozsah pracovného zaťaženia, ktoré mala žalobkyňa v čase skutkových okolností.

161    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobkyňa vo svojom liste z 22. novembra 2019 požiadala generálneho tajomníka Parlamentu, aby zohľadnil tieto okolnosti: kontext humanitárnej krízy, skutočnosť, že k jej zásahu došlo na konci obidvoch predmetných verejných obstarávaní, jej nadmerné pracovné zaťaženie, ktoré bolo podrobne popísané, jej správanie počas celej jej kariéry a jej plná spolupráca vo všetkých fázach vyšetrovania.

162    V sprievodnom liste k napadnutému rozhodnutiu, datovanom z 9. januára 2020, generálny tajomník Parlamentu uviedol, že „veľmi dôkladne zanalyzoval všetky informácie, ktoré mu žalobkyňa zaslala vo svojom liste z 22. novembra 2019“, že „konštatoval, že jej pracovné zaťaženie bolo v tom čase veľmi veľké“ a že „plne zohľadnil mimoriadne ťažké podmienky, v ktorých musela vykonávať svoje funkcie“.

163    Za týchto okolností treba konštatovať, že v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, generálny tajomník Parlamentu pri tom, ako rozhodol o prijatí rozhodnutia, ktorým jej bol uložený postih, zohľadnil veľké pracovné zaťaženie, ktoré mala žalobkyňa v čase skutkového stavu.

ii)    O druhej výhrade týkajúcej sa rozhodnutia Parlamentu uložiť žalobkyni postih

164    Argumentáciou uvedenou v bodoch 148 až 151 vyššie žalobkyňa všeobecnejšie napáda rozhodnutie uložiť jej postih. Domnieva sa, že aj keby sa malo konštatovať porušenie článku 21a služobného poriadku, MO Parlamentu mal upustiť od toho, aby jej uložil postih.

165    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 10 prílohy IX služobného poriadku nestanovuje pevný vzťah medzi v ňom uvedenými postihmi a kategóriami porušení, ktorých sa úradníci dopustili (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2019, Bernaldo de Quirós/Komisia, T‑273/18, neuverejnený, EU:T:2019:371, bod 126, a z 11. apríla 2016, FU/Komisia, F‑49/15, EU:F:2016:72, bod 122).

166    Toto ustanovenie však výslovne vyžaduje existenciu proporcionality medzi uloženým disciplinárnym postihom a závažnosťou spáchaného priestupku.

167    Na tento účel sa v ňom uvádza demonštratívny výpočet kritérií, ktoré musí MO vziať do úvahy pri zvolení postihu, aby dodržal požiadavku proporcionality. Medzi tieto kritériá patria okrem iného „okolnosti, za ktorých [priestupok] vznikol“.

168    Z týchto faktorov judikatúra na základe proporcionality vyvodila, že určenie postihu musí byť založené na celkovom posúdení všetkých konkrétnych skutočností a okolností každého prípadu, ktoré vykoná MO pri dodržaní kritérií uvedených v článku 10 prílohy IX služobného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2019, Bernaldo de Quirós/Komisia, T‑273/18, neuverejnený, EU:T:2019:371, bod 126, a z 11. apríla 2016, FU/Komisia, F‑49/15, EU:F:2016:72, bod 122).

169    V rozhodnutí o uložení postihu musí teda MO uviesť dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby vzhľadom na skutočnosti a okolnosti prípadu uložil určitý postih, a nie iný (pozri body 61 a 63 vyššie).

170    Súd Únie zase v prípade, že je mu položená otázka týkajúca sa tejto záležitosti, musí overiť, či skutočnosti a okolnosti špecifické pre danú vec, ktoré MO uviedol v rozhodnutí o uložení postihu, spadajú pod právne pojmy priťažujúce alebo poľahčujúce okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2021, DI/ECB, T‑514/19, vec v odvolacom konaní, EU:T:2021:332, bod 196).

171    V rámci svojho preskúmania musí súd Únie tiež overiť, či disciplinárny orgán zvážil okolnosti primeraným spôsobom podľa toho, či sú tieto okolnosti priťažujúce alebo poľahčujúce (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. marca 2004, Afari/ECB, T‑11/03, EU:T:2004:77, bod 203, a z 9. septembra 2010, Andreasen/Komisia, T‑17/08 P, EU:T:2010:374, body 146 a 147).

172    Táto požiadavka vyplýva z článku 47 Charty základných práv, podľa ktorého má každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie boli porušené, právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom.

173    Na to, aby bol prostriedok nápravy účinný, sa totiž vyžaduje, aby „trest“ mohol podliehať následnej kontrole súdnym orgánom, ktorý má právomoc v plnom rozsahu overiť primeranosť postihu k pochybeniu, pokiaľ bol tento postih uložený správnym orgánom, ktorý tak, ako je tomu v prípade generálneho tajomníka Parlamentu v prejednávanej veci, samotný nespĺňa podmienky stanovené článkom 47 Charty základných práv (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. mája 2012, Nijs/Dvor audítorov, T‑184/11 P, EU:T:2012:236, bod 85 a citovanú judikatúru, a z 9. júna 2021, DI/ECB, T‑514/19, vec v odvolacom konaní, EU:T:2021:332, bod 197; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok ESĽP, 31. marca 2015, Andreasen v. Spojené kráľovstvo a 26 ďalších členských štátov Európskej únie, CE:ECHR:2015:0331DEC002882711, § 73).

174    Na základe článku 3 prílohy IX služobného poriadku si generálny tajomník Parlamentu v čase, keď rozhodol, že vo vzťahu k žalobkyni sa má konštatovať porušenie článku 21a služobného poriadku, mohol vybrať z nasledujúcich možností tú, ktorá sa mu vzhľadom na skutkový stav danej veci zdala najvhodnejšia.

175    Po prvé mohol neprijať žiadne disciplinárne opatrenie [článok 3 ods. 1 písm. b) prílohy IX služobného poriadku].

176    Po druhé mohol bez uloženia takéhoto opatrenia rozhodnúť, že úradníkovi udelí napomenutie [článok 3 ods. 1 písm. b) prílohy IX služobného poriadku].

177    Po tretie mohol začať disciplinárne konanie bez konzultácie s disciplinárnou komisiou, vedúce k uloženiu písomného napomenutia alebo pokarhania [článok 3 ods. 1 písm. c) bod i) a článok 11 prílohy IX služobného poriadku].

178    Po štvrté mohol začať disciplinárne konanie pred disciplinárnou komisiou, čo by umožnilo uloženie prísnejších postihov [článok 3 ods. 1 písm. c) bod ii) a článok 9 prílohy IX služobného poriadku].

179    V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že 8. novembra 2019 sa generálny tajomník Parlamentu tým, že sa rozhodol žalobkyni uložiť postih bez toho, aby vec predložil disciplinárnej komisii, vyjadril v prospech tretej možnosti uvedenej v bode 177 vyššie.

180    V sprievodnom liste k napadnutému rozhodnutiu z 9. januára 2020 odôvodnil generálny tajomník Parlamentu svoje rozhodnutie týmito skutočnosťami:

–        osobitný kontext vyznačujúci sa naliehavosťou spojenou s humanitárnou krízou,

–        veľmi pravidelné používanie výnimočných postupov zo strany EASO pri zadávaní zákaziek v tomto kontexte,

–        skutočnosť, že žalobkyňa dostala od svojich kolegov zodpovedných za zákazky a operácie ubezpečenie, že všetko je v súlade s regulačnými požiadavkami,

–        obmedzený zásah žalobkyne do spisov, ku ktorému došlo na konci postupu, a skutočnosť, že žalobkyňa nebola zodpovedná za počiatočné rozhodnutia týkajúce sa verejného obstarávania služieb,

–        veľké pracovné zaťaženie žalobkyne v danom čase,

–        jej vzorný výkon služby.

181    Ako žalobkyňa zdôraznila na pojednávaní, týchto šesť okolností je pre ňu bezvýhradne priaznivých a nabádajú k záveru, že ak by malo dôjsť k uznaniu jej zodpovednosti, táto zodpovednosť by sa mala považovať za obmedzenú.

182    Tak ako sú tieto okolnosti uvedené v liste z 9. januára 2020, mohli by teda odôvodňovať záver, podľa ktorého by MO Parlamentu konštatoval porušenie bez uloženia postihu, pričom by žalobkyni udelil napomenutie, alebo by jej nanajvýš uložil písomné upozornenie v zmysle článku 11 prílohy IX služobného poriadku.

183    Naopak, okolnosti zmienené MO Parlamentu v liste z 9. januára 2020 neposkytujú žiadny základ, ktorým by sa dalo odôvodniť zvolenie postihu, ktorý je tým najprísnejším možným v prípade nepredloženia veci disciplinárnej komisii, to znamená pokarhania.

184    Z vyššie uvedeného treba vyvodiť, že vzhľadom na informácie, ktoré poskytol MO Parlamentu na podporu napadnutého rozhodnutia, je postih uložený žalobkyni neprimeraný vo vzťahu k porušeniu, ktoré sa jej vytýka.

185    Parlament na pojednávaní tvrdil, že spomedzi postihov uvedených v článku 11 prílohy IX služobného poriadku bol zvolený najprísnejší postih z toho dôvodu, že podpísanie sporných oznámení spôsobilo Únii značnú ujmu.

186    Okrem toho uviedol, že táto skutočnosť bola opísaná na strane 3 správy z administratívneho vyšetrovania, na ktorú odkazuje piate odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

187    Treba však poukázať na to, že piate odôvodnenie napadnutého rozhodnutia znie takto: „so zreteľom na závery správy z administratívneho vyšetrovania zo 7. júna 2019“.

188    Toto odôvodnenie tak neodkazuje na celú správu z administratívneho vyšetrovania, ale iba vo všeobecnosti na závery z tejto správy, v ktorých sa neuvádza žiadna ujma, ktorá Únii údajne vznikla podpísaním sporných oznámení.

189    V každom prípade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 1996, V/Komisia, T‑40/95, EU:T:1996:45, bod 36; z 10. septembra 2019, DK/ESVČ, T‑217/18, neuverejnený, EU:T:2019:571, bod 149, a z 21. októbra 2015, AQ/Komisia, F‑57/14, EU:F:2015:122, bod 113) musia byť priťažujúce okolnosti, rovnako ako aj poľahčujúce okolnosti, popísané v napadnutom rozhodnutí. Z dôvodov uvedených v bodoch 165 až 173 je totiž dôležité, aby úvahy, ktoré MO prijal na podporu disciplinárneho rozhodnutia, boli také, aby mohli odôvodniť postih, ktorý bol uložený dotknutej osobe.

190    Z tohto istého dôvodu okolnosti, ktoré sú pre žalobkyňu nepriaznivé a ktoré sú uvedené v bode VI správy z administratívneho vyšetrovania, t. j. okolnosti, podľa ktorých „sa žalobkyňa ako skúsená úradníčka, vzdelaním právnička a bývalá sudkyňa v Belgicku mala uistiť, že sú rešpektované platné pravidlá a postupy“ a „[žalobkyňa] prijala pracovné miesto, na ktoré podľa jej slov nebola dobre pripravená“, nemožno brať do úvahy na účely odôvodnenia toho, že jej bola uložené pokarhanie, a nie písomné napomenutie alebo jednoduché napomenutie, a to za predpokladu, že jej bolo potrebné uložiť postih, hoci bolo disciplinárne konanie začaté bez intervencie disciplinárnej komisie.

191    Za týchto okolností treba konštatovať, že skutočnosti, ktoré Parlament uviedol v napadnutom rozhodnutí, neumožňujú preukázať, že postih uložený žalobkyni je v súlade s požiadavkou proporcionality uvedenou v článku 10 prílohy IX služobného poriadku.

192    Vzhľadom na takéto nesprávne posúdenie sa druhá výhrada tretej časti prvého žalobného dôvodu musí vyhlásiť za prípustnú a dôvodnú.

193    Keďže bol prvý žalobný dôvod vyhlásený za dôvodný, pokiaľ ide o jeho druhú časť a druhú výhradu jeho tretej časti, napadnuté rozhodnutie sa musí zrušiť, pričom nemusí dôjsť k preskúmaniu druhého žalobného dôvodu.

IV.    O trovách

194    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

195    V prejednávanej veci, keďže Parlament nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. decembra 2019, ktorým sa OT ukladá pokarhanie, sa zrušuje.

2.      Parlament je povinný nahradiť trovy konania.

Gervasoni

Madise

Nihoul

Frendo

 

            Martín y Pérez de Nanclares

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 23. marca 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: francúzština.