Žaloba podaná 8. septembra 2010 - Villeroy & Boch Austria/Komisia

(vec T-373/10)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Villeroy & Boch Austria GmbH (Mondsee, Rakúsko) (v zastúpení: A. Reidlinger a S. Dethof, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyne

zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

subsidiárne znížiť primerane pokutu uloženú žalobkyni napadnutým rozhodnutím,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39092 - Sanitárne zariadenia. Napadnuté rozhodnutie uložilo žalobkyni a ďalším podnikom pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyňa sa podľa Komisie zúčastnila na pokračujúcich dohodách alebo zosúladených postupoch v odvetví sanitárnych zariadení pre kúpeľne v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a Rakúsku.

Žalobkyňa na odôvodnenie svojej žaloby uvádza sedem žalobných dôvodov.

Prvým žalobným dôvodom žalobkyňa vytýka porušenie článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohovoru o EHP tým, že žalovaná vychádzala z jednotného komplexného a trvalého porušovania. Žalovaná týmto neprípustným celkovým posúdením porušila svoju povinnosť právneho posúdenia individuálneho konania jednotlivých adresátov rozhodnutia a vykonala právne neprípustné pričítanie nepričítateľných konaní tretích osôb.

Ako druhý žalobný dôvod žalobkyňa subsidiárne vytýka nesplnenie povinnosti uviesť odôvodnenie uvedenej v článku 296 ods. 2 ZFEÚ tým, že Komisia neuviedla individualizované odôvodnenie.

Ďalej žalobkyňa ako tretí žalobný dôvod uplatňuje, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť, pretože žalobkyňa sa nezúčastnila na vytýkaných porušeniach na vecne a miestne relevantných trhoch, ktorých sa týka uvedené rozhodnutie, a že jej nikdy nebolo dokázané porušenie kartelového práva.

Ako štvrtý žalobný dôvod žalobkyňa uvádza, že žalovaná jej a jej materskej spoločnosti uložila solidárnu pokutu neprávom. Uloženie takejto solidárnej pokuty porušuje zásadu nulla poena sine lege uvedenú v článku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a zásadu proporcionality trestov podľa článku 49 ods. 3 v spojení s článkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003¹.

Žalobkyňa vytýka v rámci piateho žalobného dôvodu nesprávny výpočet pokuty. V tejto súvislosti uvádza, že žalovaná pri stanovení pokuty započítala obrat žalobkyne, ktorý od samého počiatku nemohol súvisieť so vznesenými výčitkami.

Ako šiesty žalobný dôvod žalobkyňa vytýka porušenie článku 41 Charty základných práv Európskej únie z dôvodu neúmerne dlhej doby konania a jej nezohľadnenie pri výpočte pokuty.

Ako siedmy žalobný dôvod vytýka nesprávne posúdenie údajného podielu žalobkyne na porušovaní pri výpočte pokuty. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že aj keby bolo došlo k porušeniu článku 101 ZFEÚ, ako sa domnieva žalovaná, pokuta je neúmerne vysoká a neprimeraná. Podľa názoru žalobkyne, žalovaná porušila zásadu proporcionality trestov kodifikovanú v článku 49 ods. 3 v spojení s článkom 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).