Vec C‑199/11
Europese Gemeenschap
proti
Otis NV a i.
(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný
Rechtbank van koophandel te Brussel)
„Zastupovanie Európskej únie pred vnútroštátnymi súdmi – Články 282 ES a 335 ZFEÚ – Návrh na náhradu škody z dôvodu ujmy spôsobenej Únii kartelovou dohodou – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Právo na spravodlivý proces – Právo na prístup k súdu – Rovnosť zbraní – Článok 16 nariadenia č. 1/2003“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. novembra 2012
1. Európska únia – Zastupovanie pred vnútroštátnymi súdmi – Občianskoprávna žaloba o náhradu škody spôsobenej Únii protisúťažným postupom, ktorý mohol ovplyvniť verejné zákazky zadané inštitúciami alebo orgánmi Únie – Právomoc Komisie zastupovať – Povinnosť Komisie disponovať na tento účel splnomocnením zo strany uvedených inštitúcií alebo orgánov – Neexistencia
(Články 81 ES a 282 ES; článok 101 ZFEÚ)
2. Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Právo namietať neplatnosť kartelu zakázaného článkom 81 ES a domáhať sa náhrady spôsobenej ujmy – Právo prináležiace aj Únii
(Článok 81 ES)
3. Právo Únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Rozsah
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Uplatnenie vnútroštátnymi súdmi – Posúdenie dohody alebo postupu, ktoré už bolo predmetom rozhodnutia Komisie – Podmienky
(Článok 101 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 16)
5. Prejudiciálne otázky – Posúdenie platnosti – Určenie neplatnosti – Nedostatok právomoci vnútroštátnych súdov
(Článok 267 ZFEÚ)
6. Právo Únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Zakotvenie v Charte základných práv Európskej únie – Súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej súťaže – Preskúmanie zákonnosti a neobmedzenej právomoci vzhľadom na právny aj skutkový stav – Porušenie – Neexistencia
(Články 261 ZFEÚ a 263 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie Rady č. 17, článok 17, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)
7. Právo Únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Zakotvenie v Charte základných práv Európskej únie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje protisúťažný postup – Žaloba o náhradu škody, ktorú podala Komisia na vnútroštátny súd z dôvodu ujmy spôsobenej Únii v dôsledku uvedeného protisúťažného postupu – Povinnosť vnútroštátnych súdov neprijať rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s rozhodnutím Komisie konštatujúcim protisúťažný postup – Právomoc vnútroštátnych súdov posúdiť existenciu spôsobenej ujmy a príčinnej súvislosti – Porušenie – Neexistencia
(Článok 81 ES a článok 101 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 16)
1. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby Komisia zastupovala Úniu pred vnútroštátnymi súdmi, ktoré rozhodujú o občianskoprávnej žalobe o náhradu škody spôsobenej Únii v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu, ktoré sú zakázané článkami 81 ES a 101 ZFEÚ a ktoré mohli ovplyvniť niektoré verejné zákazky zadané rôznymi inštitúciami alebo orgánmi Únie, a to bez toho, aby na tento účel disponovala splnomocnením zo strany týchto inštitúcií alebo orgánov.
(pozri bod 36, bod 1 výroku)
2. Akákoľvek osoba má právo súdnou cestou namietať porušenie článku 81 ES a z tohto dôvodu namietať aj neplatnosť kartelovej dohody alebo postupu, ktoré sú týmto článkom zakázané. Konkrétne, čo sa týka možnosti domáhať sa náhrady škody spôsobenej zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž, úplná účinnosť článku 81 ES a najmä potrebný účinok zákazu uvedeného v jeho odseku 1 by boli spochybnené, keby sa akákoľvek osoba nemohla domáhať náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž. Takéto právo totiž posilňuje operatívnosť pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže a svojou povahou odrádza od často utajených dohôd alebo postupov, ktoré sú spôsobilé obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž. Z tohto hľadiska môžu žaloby o náhradu škody prejednávané vnútroštátnymi súdmi podstatne prispieť k zachovaniu účinnej hospodárskej súťaže v Únii.
Z toho vyplýva, že každá osoba má právo domáhať sa súdnou cestou náhrady spôsobenej škody, ak existuje príčinná súvislosť medzi takouto škodou a kartelovou dohodou alebo postupom zakázaným článkom 81 ES. Toto právo preto prináleží aj Únii.
(pozri body 40 – 44)
3. Zásada účinnej súdnej ochrany predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súčasnosti vyjadrená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Tento článok 47 zabezpečuje v práve Únie ochranu priznanú článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Zásada účinnej súdnej ochrany obsiahnutá v uvedenom článku 47 sa skladá z viacerých zložiek, ktoré zahrnujú najmä právo na obranu, zásadu rovnosti zbraní, právo na prístup k súdu, ako aj právo poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.
Pokiaľ ide o právo na prístup k súdu, na to, aby súd mohol v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie rozhodnúť o rozdielnych názoroch na práva a povinnosti vyplývajúce z práva Únie, treba, aby mal právomoc preskúmať všetky skutkové a právne otázky, ktoré sú relevantné na účely sporu, o ktorom rozhoduje.
Čo sa týka zásady rovnosti zbraní, ktorá úzko súvisí so samotným pojmom spravodlivý proces, zahrnuje povinnosť poskytnúť každému účastníkovi konania primeranú možnosť uviesť svoje tvrdenia vrátane dôkazov za podmienok, ktoré ho zjavne neznevýhodňujú vo vzťahu k protistrane. Účelom rovnosti zbraní je teda zabezpečiť rovnováhu medzi účastníkmi konania a tým zaručiť, že ktorýkoľvek účastník konania môže posúdiť a spochybniť každý dokument predložený súdu. Naopak ujmu spôsobenú nedodržaním tejto rovnováhy v zásade musí preukázať ten, komu táto ujma vznikla.
(pozri body 46 – 49, 71, 72)
4. Keď vnútroštátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podľa článku 101 ZFEÚ, ktoré už sú predmetom rozhodnutia Komisie, nemôžu prijať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. Táto zásada platí takisto v prípade, ak vnútroštátne súdy rozhodujú o žalobe o náhradu škody, ktorá bola spôsobená v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu, ktorého rozpor s článkom 101 ZFEÚ bol konštatovaný rozhodnutím tejto inštitúcie. Uplatňovanie predpisov Únie týkajúcich sa hospodárskej súťaže je založené na povinnosti lojálnej spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi na jednej strane a Komisiou a súdmi Únie na druhej strane, v rámci ktorej si každý z týchto orgánov musí plniť úlohu, ktorú mu priznáva Zmluva.
V dôsledku toho pravidlo, podľa ktorého vnútroštátne súdy nemôžu prijímať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím Komisie týkajúcim sa postupu podľa článku 101 ZFEÚ, je osobitným prejavom rozdelenia právomoci v rámci Únie medzi jednak vnútroštátne súdy a jednak Komisiu a súdy Únie.
(pozri body 50 – 52, 54)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 53)
6. Pravidlo, podľa ktorého vnútroštátne súdy nemôžu prijímať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím Komisie týkajúcim sa postupu podľa článku 101 ZFEÚ, neznamená, že účastníci konania pred vnútroštátnym súdom sú zbavení práva na prístup k súdu.
Právo Únie totiž stanovuje systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podľa článku 101 ZFEÚ, ktorý ponúka všetky záruky vyžadované článkom 47 Charty základných práv Európskej únie. Rozhodnutie Komisie teda môže byť podrobené preskúmaniu zákonnosti zo strany súdov Únie na základe článku 263 ZFEÚ.
Hoci v oblastiach, v ktorých dochádza ku komplexným hospodárskym posúdeniam, Komisia disponuje mierou voľnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, že by sa mal súd Únie zdržať preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy. Súd Únie totiž musí najmä nielen preskúmať vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré z nich boli vyvodené. Súd Únie musí z úradnej moci takisto preskúmať, či Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie a najmä či vysvetlila zváženie a zhodnotenie zohľadnených skutočností. Súd Únie má ďalej povinnosť uskutočniť preskúmanie zákonnosti, ktorá mu prináleží na základe dôkazov predložených žalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Počas tohto preskúmavania sa súd v snahe vyhnúť sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôže opierať o mieru voľnej úvahy Komisie, a to ani pokiaľ ide o výber dôkazov zohľadnených pri uplatňovaní kritérií uvedených v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, ani pokiaľ ide o hodnotenie týchto dôkazov. Napokon preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie článkom 17 nariadenia č. 17 a v súčasnosti je v súlade s článkom 261 ZFEÚ zakotvená v článku 31 nariadenia č. 1/2003. Táto právomoc oprávňuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrušil, znížil alebo zvýšil uloženú pokutu alebo penále.
V dôsledku toho preskúmanie upravené Zmluvami predpokladá, že súd Únie uskutoční tak právne, ako aj vecné preskúmanie a že má právomoc posúdiť dôkazy, zrušiť napadnuté rozhodnutie a zmeniť sumu pokút. Zdá sa preto, že preskúmanie zákonnosti podľa článku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokiaľ ide o sumu pokuty, podľa článku 31 nariadenia č. 1/2003, je v súlade s požiadavkami zásady účinnej súdnej ochrany podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie.
(pozri body 54 – 57, 59 – 63)
7. Článok 47 Charty základných práv Európskej únie nebráni tomu, aby Komisia podala na vnútroštátny súd v mene Únie žalobu o náhradu škody spôsobenej Únii v dôsledku kartelovej dohody alebo postupu, ktorých rozpor s článkom 81 ES alebo článkom 101 ZFEÚ bol konštatovaný v rozhodnutí tejto inštitúcie.
Taká občianskoprávna žaloba o náhradu škody zahrnuje konštatovanie vzniku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody, ale takisto existenciu škody a priamej súvislosti medzi škodou a uvedenou skutočnosťou. Hoci je pravda, že z povinnosti vnútroštátneho súdu neprijať rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s rozhodnutím Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ, vyplýva pre tento súd povinnosť, aby uznal existenciu kartelovej dohody alebo zakázaného postupu, existencia škody a priamej príčinnej súvislosti medzi touto škodou a predmetnou kartelovou dohodou alebo postupom naďalej podlieha posúdeniu vnútroštátnym súdom. Aj keď Komisia mala vo svojom rozhodnutí určiť presné účinky porušenia, vnútroštátnemu súdu aj naďalej prináleží určiť jednotlivo škodu spôsobenú každému subjektu, ktorý podal žalobu o náhradu škody. Také posúdenie nie je v rozpore s článkom 16 nariadenia č. 1/2003.
(pozri body 65, 66, 77, bod 2 výroku)