ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 25. októbra 2011 (*)
„Dumping – Dovoz ferosilícia s pôvodom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, Číne, Egypte, Kazachstane a Rusku – Príčinná súvislosť – Záujem Spoločenstva – Nespolupráca – Dostupné údaje – Trhovohospodárske zaobchádzanie – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci T‑192/08,
Transnational Company „Kazchrome“ AO, so sídlom v Aqtöbe (Kazachstan),
ENRC Marketing AG, so sídlom v Klotene (Švajčiarsko),
v zastúpení: pôvodne L. Ruessmann a A. Willems, neskôr A. Willems a S. de Knop, advokáti,
žalobkyne,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: pôvodne J.‑P. Hix, neskôr J.‑P. Hix a B. Driessen, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne G. Berrisch a G. Wolf, neskôr G. Berrisch, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Európska komisia, v zastúpení: H. van Vliet a K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,
a
Euroalliages, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J. Bourgeois, Y. van Gerven a N. McNelis, advokáti,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 172/2008 z 25. februára 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz ferosilícia s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Egypte, Kazachstane, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a Rusku (Ú. v. EÚ L 55, s. 6), v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyňa) a S. Soldevila Fragoso,
tajomník: N. Rosner, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 7. decembra 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyne Transnational Company Kazchrome AO (ďalej len „Kazchrome“) a ENRC Marketing AG pôsobia v oblasti výroby a predaja ferosilícia, jednej zo základných látok používaných pri výrobe ocele a železa. Kazchrome so sídlom v Kazachstane predáva celú svoju výrobu ENRC Marketing so sídlom vo Švajčiarsku. Táto spoločnosť ďalej predáva celú výrobu Kazchrome do celého sveta.
2 V nadväznosti na sťažnosť podanú 16. októbra 2006 prostredníctvom Euroalliages (Spoločný výbor odvetvia ferozliatin) začala Komisia Európskych spoločenstiev antidumpingové konania týkajúce sa dovozov ferosilícia s pôvodom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, Číne, Egypte, Kazachstane a Rusku na základe nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), v znení zmien a doplnení (ďalej len „základné nariadenie“) [nahradené nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51, korigendum Ú. v. EÚ L 7, 2010, s. 7)], a najmä na základe článku 5 základného nariadenia (teraz článok 5 nariadenia č. 1225/2009). Oznámenie o začatí tohto konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 30. novembra 2006 (Ú. v. EÚ C 291, s. 34). Prešetrovanie dumpingu a ujmy pokrývalo obdobie od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov súvisiacich s vyhodnotením ujmy pokrývalo obdobie od januára 2003 až do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „zohľadňované obdobie“).
3 V rámci tohto konania predložili žalobkyne 15. decembra 2006 službám Komisie žiadosť o priznanie trhovohospodárskeho zaobchádzania (ďalej len „THZ“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia [teraz článok 2 ods. 7 písm. b) a c) nariadenia č. 1225/2009].
4 Dňa 12. januára predložili žalobkyne odpovede na antidumpingový dotazník Komisie, ako aj dokument týkajúci sa ujmy. Dňa 25. januára 2007 žalobkyne doručili Komisii doplňujúce pripomienky týkajúce sa ujmy.
5 Listom zo 14. februára 2007 žalobkyne Komisii oznámili, že odmietajú zúčastniť sa na prešetrovaní, ale že sú pripravené poskytnúť nevyhnutné vysvetlenia týkajúce sa údajov, ktoré jej už oznámili. Faxom z toho istého dňa Komisia informovala žalobkyne, že ruší overovanie na mieste, ktoré bolo stanovené na 22. februára až 2. marca 2007. Zdôraznila, že takéto zrušenie znamená, že údaje, ktoré žalobkyne oznámili jej službám, nemožno prijať a že v súlade s článkom 18 základného nariadenia (teraz článok 18 nariadenia č. 1225/2009) bude možno nevyhnutné stanoviť závery prešetrovania na základe dostupných údajov. Listom z 20. februára 2007 žalobkyne oznámili Komisii, že hoci nemôžu plne spolupracovať na prešetrovaní, chceli by jej v rámci neho v čo najväčšej miere pomôcť.
6 Komisia 5. júla 2007 žalobkyniam oznámila, že keďže v ich priestoroch nemohla overiť nimi predložené údaje, nemožno im priznať THZ. Dňa 16. júla 2007 žalobkyne doručili Komisii svoje pripomienky týkajúce sa najmä zamietnutia priznania THZ.
7 Dňa 29. augusta 2007 Komisia uverejnila nariadenie (ES) č. 994/2007 z 28. augusta 2007, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz ferosilícia s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Egypte, Kazachstane, Macedónskej republike a Rusku (Ú. v. EÚ L 223, s. 1, ďalej len „dočasné nariadenie“). Dočasné nariadenie najmä zaviedlo dočasné antidumpingové clo, ktorého výška bola stanovená na 33,9 %, pokiaľ ide o dovozy ferosilícia s pôvodom v Kazachstane. V odôvodnení č. 25 dočasného nariadenia Komisia spresnila, že žiadosť o priznanie THZ podaná žalobkyňami nebola zohľadnená, keďže žalobkyne nedovolili, aby sa uskutočnilo overenie na mieste.
8 Listom z 30. augusta 2007 Komisia oznámila žalobkyniam skutkové okolnosti a hlavné dôvody, na základe ktorých boli prijaté sporné opatrenia (ďalej len „dočasný informačný dokument“). Listom z 15. septembra 2007 Komisia doručila žalobkyniam dodatok k dočasnému informačnému dokumentu. Dňa 5. októbra 2007 žalobkyne zaslali Komisii svoje pripomienky k dočasnému informačnému dokumentu.
9 Dňa 18. decembra 2007 Komisia zaslala žalobkyniam list obsahujúci skutkové okolnosti a hlavné dôvody, na základe ktorých zamýšľala odporučiť zavedenie konečných antidumpingových opatrení (ďalej len „konečný informačný dokument“). Žalobkyne predložili svoje pripomienky ku konečnému informačnému dokumentu listom zaslaným Komisii 3. januára 2008.
10 Rada Európskej únie prijala 25. februára 2008 nariadenie (ES) č. 172/2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz ferosilícia s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Egypte, Kazachstane, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a Rusku (Ú. v. EÚ L 55, s. 6, ďalej len „napadnuté nariadenie“). Na základe napadnutého nariadenia bola výška konečného antidumpingového cla uplatňujúceho sa na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred vyrubením cla stanovená pre výrobky s pôvodom v Kazachstane na 33,9 %.
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 Žalobkyne podali túto žalobu návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. mája 2008.
12 Podaniami doručenými kancelárii Súdu prvého stupňa 1. a 3. septembra 2008 Euroalliages a Komisia predložili návrhy na vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Rady.
13 Podaním doručeným kancelárii Súdu prvého stupňa 28. októbra 2008 žalobkyne žiadali, aby v súlade s článkom 116 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa určité dôverné údaje v spise neboli sprístupnené Euroalliages. Na účely tohto sprístupnenia žalobkyne predložili nedôvernú verziu svojho vyjadrenia a dotknutých dokumentov.
14 Uzneseniami z 2. decembra 2008 a zo 16. februára 2009 predseda druhej komory Súdu prvého stupňa prijal návrhy Komisie a Euroalliages na vstup do konania ako vedľajší účastníci.
15 Listom doručeným kancelárii Súdu prvého stupňa 10. marca 2009 Euroalliages vyhlásil, že nemá námietky proti žiadosti o dôverné zaobchádzanie podanej žalobkyňami.
16 Listom z 26. júna 2009 Komisia informovala Súd prvého stupňa, že sa vzdáva možnosti podať vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania, ale zúčastní sa na pojednávaní.
17 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– rozhodol o prípustnosti žaloby,
– zrušil napadnuté nariadenie v časti, v ktorej sa ich týka,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
18 Rada podporovaná Komisiou navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
19 Euroalliages navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania vrátane trov konania, ktoré znášal on ako vedľajší účastník konania.
Právny stav
20 Na podporu svojho návrhu na zrušenie uvádzajú žalobkyne štyri žalobné dôvody. V rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyne namietajú proti hodnoteniu existencie príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou. V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyne spochybňujú analýzu záujmu Spoločenstva. V rámci tretieho žalobného dôvodu napádajú posúdenie inštitúcií týkajúce sa ich spolupráce na prešetrovaní, uplatnenia článku 18 základného nariadenia a posúdenia ich žiadosti o priznanie THZ. V rámci štvrtého žalobného dôvodu sa odvolávajú na porušenie svojho práva na obhajobu.
A – O prvom dôvode týkajúcom sa príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou
21 Výhrady uvedené žalobkyňami v rámci prvého žalobného dôvodu možno preskupiť do troch kategórií:
– po prvé výhrady súvisiace s výkladom právnych zásad, ktorými sa riadi analýza príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou utrpenou výrobným odvetvím Spoločenstva, keďže žalobkyne sa odvolávajú v rámci prvej časti na existenciu nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia (teraz článok 3 ods. 6 a 7 nariadenia č. 1225/2009),
– po druhé výhrady týkajúce sa individuálnej analýzy, v ktorej sa inštitúcie venovali určitému množstvu iných faktorov než dumpingové dovozy, ktoré mohli spôsobiť ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva alebo k nej prispieť, keďže žalobkyne sa v tomto ohľade v druhej až ôsmej časti odvolávajú na zjavne nesprávne posúdenia, ako aj na rôzne porušenia, ktorých sa dopustili inštitúcie v rámci individuálnej analýzy určitých faktorov ujmy,
– po tretie výhrady týkajúce sa neexistencie spoločnej analýzy rôznych iných faktorov ujmy než dumpingové dovozy, keďže žalobkyne sa konkrétne v prvej a ôsmej časti odvolávali na zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustili inštitúcie tým, že neuskutočnili spoločnú analýzu týchto faktorov.
22 Tieto tri kategórie výhrad sa budú skúmať postupne.
1. O výklade právnych zásad uplatňujúcich sa na analýzu príčinnej súvislosti (prvá časť prvého žalobného dôvodu)
a) Tvrdenia účastníkov konania
23 V rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú, že pri prijímaní metodológie na preukazovanie príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou sa Rada dopustila dvoch nesprávnych právnych posúdení.
24 V prvom rade žalobkyne tvrdia, že prístup Rady odzrkadľuje umelé rozdelenie analýzy pripísania a nepripísania ujmy. V zmysle článku 3 ods. 7 základného nariadenia by si primeraná analýza príčinnej súvislosti vyžadovala zohľadnenie iných faktorov známych od začiatku, aby sa zabránilo zámene medzi vplyvom dovozov dotknutých prešetrovaním a vplyvom iných faktorov. Inštitúcie by teda neboli mohli dospieť k záveru, že dovozy dotknuté prešetrovaním spôsobili ujmy, bez toho, aby predtým preskúmali, či ju v skutočnosti nespôsobili iné faktory.
25 V druhom rade žalobkyne uvádzajú, že zo správ odvolacieho orgánu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a z judikatúry Súdneho dvora a Všeobecného súdu vyplýva, že vplyv príčinných faktorov sa musí skúmať spoločne.
26 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi na jednej strane odpovedá, že na stanovenie, či dumpingové dovozy spôsobili značnú ujmu, je nevyhnutné najskôr preskúmať, či bola ujma spôsobená uvedenými dovozmi, najmä vzhľadom na objem a ceny dumpingových dovozov a výpočet podhodnotenia. Až po preukázaní existencie príčinnej súvislosti je teda nevyhnutné skúmať, či by iné faktory mohli prispieť k ujme do takej miery, že by to narušilo príčinnú súvislosť. Na druhej strane sa Rada domnieva, že z právneho hľadiska nič nestanovuje, aby sa uskutočnilo spoločné preskúmanie iných faktorov, že takéto preskúmanie sa v praxi neuplatňuje a nepredstavuje zásadu, ktorá by bola potvrdená súdom Únie.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
27 Prvá časť prvého žalobného dôvodu sa v podstate týka podmienok uplatnenia článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia. Podľa tohto ustanovenia majú Rada a Komisia povinnosť preskúmať, či ujma, z ktorej chcú vychádzať, vyplýva skutočne z dumpingových dovozov, a musia vylúčiť akúkoľvek ujmu vyplývajúcu z iných faktorov (rozsudok Súdneho dvora z 11. júna 1992, Extramet Industrie/Rada, C‑358/89, Zb. s. I‑3813, bod 16, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. marca 2007, Aluminium Silicon Mill Products/Rada, T‑107/04, Zb. s. II‑669, bod 72).
28 V prvom rade treba určiť, či toto ustanovenie, ako tvrdia žalobkyne, od inštitúcií vyžaduje, aby najskôr skúmali vplyv dumpingových dovozov a iných známych faktorov na ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva, a až potom dospeli k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi uvedenými dovozmi a dumpingom, alebo či je nevyhnutné, ako tvrdí Rada, najskôr preskúmať, či ujmu spôsobili uvedené dovozy, a následne, keď sa táto príčinná súvislosť preukáže, skúmať, či mohli k tejto ujme prispieť iné faktory do tej miery, že narušili uvedenú príčinnú súvislosť.
29 S cieľom odpovedať na túto otázku je potrebné analyzovať znenie, cieľ, ako aj kontext článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia.
30 Po prvé, pokiaľ ide o znenie tohto ustanovenia, z článku 3 ods. 6 základného nariadenia vyplýva, že inštitúcie musia preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu vzhľadom na ich objem a cenu. Ide tu o analýzu tzv. pripísania. Ďalej z článku 3 ods. 7 základného nariadenia vyplýva, že inštitúcie musia jednak skúmať všetky iné známe faktory, ktoré spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v rovnakom čase ako dumpingové dovozy, a jednak zabezpečiť, aby ujma spôsobená týmito inými faktormi nebola pripísaná uvedeným dovozom. Ide tu o tzv. analýzu nepripísania.
31 Po druhé, ako uviedli tak žalobkyne, ako aj Rada vo svojich písomných podaniach, cieľom článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia je zabezpečiť, aby inštitúcie oddeľovali a odlišovali škodlivé účinky dumpingových dovozov od škodlivých účinkov iných faktorov. Ak by inštitúcie nerozdeľovali a nerozlišovali dopad rôznych faktorov ujmy, nemohli by platne dospieť k záveru, že dumpingové dovozy spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva.
32 Po tretie, pokiaľ ide o kontext tohto ustanovenia v rozsahu, v akom na základe odôvodnenia č. 5 základného nariadenia (teraz odôvodnenie č. 3 nariadenia č. 1225/2009) článok 3 ods. 6 a 7 uvedeného nariadenia predstavuje prebratie článku 3.5 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda“), uvedené v prílohe 1 A Dohody o založení WTO (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/010, s. 5), do práva Únie, je potrebné odkázať na toto ustanovenie, ako aj na jeho výklad, ktorý poskytol orgán na urovnávanie sporov WTO.
33 V tomto ohľade treba pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že dohody WTO vzhľadom na svoju povahu a štruktúru v zásade nepatria medzi normy, na ktoré súd Únie prihliada pri skúmaní zákonnosti aktov inštitúcií Únie podľa článku 230 prvého odseku ES (rozsudky Súdneho dvora z 23. novembra 1999, Portugalsko/Rada, C‑149/96, Zb. s. I‑8395, bod 47, a z 9. januára 2003, Petrotub a Republica/Rada, bod 53). V každom prípade má však súd Únie právomoc preskúmať zákonnosť dotknutého aktu Únie s ohľadom na pravidlá WTO za predpokladu, že Únia chcela vykonať konkrétny záväzok v rámci WTO, alebo v prípade, že akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO (rozsudky Súdneho dvora Portugalsko/Rada, už citovaný, bod 49; Petrotub a Republica/Rada, už citovaný, bod 54, a z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, Zb. s. I‑7723, bod 30).
34 Z odôvodnenia č. 5 základného nariadenia vyplýva, že jeho cieľom je najmä v čo najväčšej miere prebrať do práva Únie pravidlá obsiahnuté v antidumpingovej dohode z roku 1994, medzi ktorými sa nachádzajú najmä pravidlá týkajúce sa stanovenia existencie ujmy a príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou (pozri v tomto zmysle rozsudok Petrotub a Republica/Rada, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 55).
35 Z toho vyplýva, že ustanovenia základného nariadenia sa musia vykladať v čo najväčšej miere so zreteľom na príslušné ustanovenia antidumpingovej dohody (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1998, Bettati, C‑341/95, Zb. s. I‑4355, bod 20, a Petrotub a Republica/Rada, už citovaný v bode 33 vyššie, bod 57).
36 Navyše, hoci výklady antidumpingovej dohody prijaté orgánom na urovnávanie sporov WTO nie sú pre Všeobecný súd záväzné pri jeho posúdení platnosti napadnutého nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. marca 2005, Van Parys, C‑377/02, Zb. s. I‑1465, bod 54), nič nebráni tomu, aby sa Všeobecný súd o ne oprel, pokiaľ ide, tak ako v prejednávanej veci, o uskutočnenie výkladu určitého ustanovenia základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. septembra 2008, Reliance Industries/Rada a Komisia, T‑45/06, Zb. s. II‑2399, bod 107).
37 V tomto kontexte je potrebné uviesť, že odvolací orgán WTO sa vo svojej správe týkajúcej sa sporu „Spojené štáty – Oceľ valcovaná za tepla“, prijatej 23. augusta 2001 (WT/DS184AB/R, bod 226), domnieval, že na dosiahnutie súladu so znením článku 3.5 antidumpingovej dohody v súvislosti s nepripísaním zodpovednosti musia orgány poverené prešetrovaním pristúpiť k primeranému zhodnoteniu ujmy spôsobenej štátnemu výrobnému odvetviu inými známymi faktormi, ako aj rozdeliť a rozlíšiť škodlivé účinky dumpingových dovozov a škodlivé účinky týchto iných faktorov.
38 Vzhľadom na predchádzajúce je potrebné dospieť k záveru, že článok 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia neukladá inštitúciám nijakú povinnosť v súvislosti s formou a poradím analýz pripísania a nepripísania zodpovednosti, ktoré musia vykonať. Toto ustanovenie však naopak stanovuje, že tieto analýzy sa musia uskutočniť tak, aby umožnili oddeliť a odlíšiť škodlivé účinky dumpingových dovozov od škodlivých účinkov spôsobených inými faktormi.
39 Za týchto okolností treba konštatovať, že spor medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci nie je vecnej, ale sémantickej povahy. Spôsob, akým Rada vo svojich písomnostiach opisuje metodológiu uplatnenú inštitúciami na účely uskutočnenia analýz pripísania a nepripísania zodpovednosti, má totiž len malú dôležitosť, pokiaľ metóda, ktorú Rada a Komisia skutočne uplatnili v prejednávanej veci, im umožnila uistiť sa, že ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovými dovozmi týmto dumpingovým dovozom nebola pripísaná. Inštitúcie v prvej etape v odôvodneniach č. 112 až 114 dočasného nariadenia a v odôvodneniach č. 85 a 86 napadnutého nariadenia preskúmali účinok dumpingových dovozov. V druhej etape v odôvodneniach č. 115 až 136 dočasného nariadenia a v odôvodneniach č. 87 až 101 napadnutého nariadenia analyzovali účinky iných faktorov. V tretej etape v odôvodneniach č. 137 až 140 dočasného nariadenia a v odôvodneniach č. 102 až 104 napadnutého nariadenia pristúpili k stručnej syntéze analýz pripísania a nepripísania zodpovednosti a vyvodili z nej závery týkajúce sa príčinnej súvislosti. Hoci je pravda, že iné faktory ujmy než dumpingové dovozy boli zohľadnené až v druhej etape, inštitúcie uviedli svoj konečný záver, pokiaľ ide o pripísanie ujmy, až v závere tejto druhej etapy, takže škodlivé účinky dumpingových dovozov mohli byť oddelené a odlíšené od účinkov spôsobených inými faktormi.
40 Z toho vyplýva, že pri analýze príčinnej súvislosti uvedenej v odôvodneniach č. 111 až 140 dočasného nariadenia a v odôvodneniach č. 83 až 104 napadnutého nariadenia v prejednávanej veci nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu v tom, že by inštitúcie uskutočnili najskôr analýzu pripísania zodpovednosti a následne analýzu nepripísania zodpovednosti.
41 V druhom rade treba určiť, či sa iné faktory ujmy než dumpingové dovozy musia, ako tvrdia žalobkyne, skúmať spoločne, alebo či sa musia, ako to tvrdí Rada, skúmať individuálne. Rovnako ako predchádzajúca otázka sa aj táto otázka musí posúdiť s ohľadom na znenie, cieľ, ako aj kontext článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia.
42 Po prvé, pokiaľ ide o znenie článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia, ako je prebraté v bode 30 vyššie, treba uviesť, že toto ustanovenie nespresňuje, či sa iné faktory ujmy než dumpingové dovozy musia analyzovať spoločne alebo individuálne.
43 Po druhé, ako to bolo uvedené v bode 31 vyššie, cieľom článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia je oddeliť a odlíšiť škodlivé účinky dumpingových dovozov od škodlivých účinkov iných faktorov, aby ujma spôsobená týmito inými faktormi nebola pripísaná uvedeným dovozom. Na dosiahnutie tohto cieľa je za určitých okolností nevyhnutná spoločná analýza iných faktorov. O takýto prípad ide najmä vtedy, ak inštitúcie na základe individuálnej analýzy dospejú k záveru, že každý z týchto iných faktorov má negatívny účinok na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, pričom však tento vplyv nemožno považovať za významný. Ako uviedli žalobkyne vo svojich písomných podaniach, ak desiatka iných faktorov, než sú dumpingové dovozy, spôsobila spolu 99 % ujmy, ale žiadny z nich nemal významný dopad na ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva, inštitúcie sa budú naďalej domnievať, že uvedené dovozy spôsobili vecnú ujmu, keďže žiadny z desiatich iných faktorov posudzovaných osobitne nebude považovaný za faktor spôsobujúci ujmu. Takúto analýzu nemožno považovať za analýzu v súlade s cieľom článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia.
44 Po tretie kontextuálna analýza tohto ustanovenia potvrdzuje, že za určitých okolností je nevyhnutná spoločná analýza iných faktorov. Ako sa už uviedlo, cieľom článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia je prebrať do práva Únie článok 3.5 antidumpingovej dohody. Vo svojej správe týkajúcej sa sporu „Európske spoločenská – Príslušenstvo k potrubiam“, prijatej 18. augusta 2003 (WT/DS219/AB/R, body 190 a 192), sa odvolací orgán WTO domnieval, že hoci článok 3.5 antidumpingovej dohody neukladá povinnosť hodnotiť kolektívne účinky iných príčinných faktorov, mohli by existovať prípady, v ktorých by na základe pre ne osobitných vecných okolností skutočnosť, že sa nepreskúma spoločný vplyv iných príčinných faktorov, mala za následok, že orgán poverený prešetrovaním by nesprávne pripísal účinky iných faktorov dumpingovým dovozom. Podľa odvolacieho orgánu WTO je orgán poverený prešetrovaním povinný preskúmať spoločný vplyv iných príčinných faktorov len pod podmienkou, že si vzhľadom na vecné okolnosti osobitné pre dotknutú vec plní povinnosť nepripísať dumpingovým dovozom ujmy spôsobené inými príčinnými faktormi.
45 Z toho vyplýva, že po vzore žalobkyne je namieste sa domnievať, že spoločná analýza účinkov iných faktorov ujmy než dumpingových dovozov by mohla byť za určitých okolností nevyhnutná. O takú situáciu ide najmä vtedy, keď inštitúcie v prípade veľkého počtu iných faktorov ujmy než dumpingových dovozov dospeli k záveru, že mohli prispieť k ujme, ale že ich individuálny dopad nemôže byť považovaný za významný.
46 Preto je potrebné domnievať sa, že výklad článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia, ktorý presadzuje Rada nie síce v napadnutom nariadení, ale výlučne vo svojich písomných podaniach, je nesprávny. To však neznamená, že by v rámci napadnutého nariadenia došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktoré by mohlo odôvodňovať zrušenie napadnutého nariadenia. V napadnutom nariadení sa totiž Rada obmedzila na uskutočnenie individuálnej analýzy rôznych faktorov ujmy, pričom nikde neuviedla, že sa domnieva, že spoločná analýza uvedených faktorov nie je nevyhnutná. Preto nemožno dospieť k záveru, že v rámci napadnutého nariadenia došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pokiaľ sa v prejednávanej veci nedospelo k záveru, že takáto spoločná analýza bola nevyhnutná.
47 Z bodu 45 vyššie však vyplýva, že je namieste preskúmať výhrady predložené žalobkyňami, čo sa týka individuálnej analýzy každého z iných známych faktorov ujmy, kým bude možné určiť, či spoločná analýza bola v prejednávanej veci nevyhnutná. Preto dospieť k záveru, či sa Rada tým, že sa uspokojila s individuálnou analýzou faktorov ujmy, dopustila nesprávneho právneho posúdenia, bude možné až po preskúmaní uskutočnenom v nasledujúcich bodoch 49 až 215, ktorého cieľom je overiť jednak, či individuálna analýza každého z iných známych faktorov ujmy nebola nezákonná, a jednak, či si okolnosti prejednávanej veci vyžadovali spoločnú analýzu iných faktorov ujmy.
48 Naopak hneď na tomto mieste je potrebné zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu založenú na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o metodológiu inštitúcií uplatnenú pri analýze príčinnej súvislosti.
2. O individuálnej analýze iných faktorov ujmy než dumpingových dovozov (druhá až ôsma časť prvého žalobného dôvodu)
49 Na úvod treba pripomenúť zásady judikatúry, vzhľadom na ktoré je potrebné skúmať rôzne výhrady uvedené žalobkyňami, pokiaľ ide o individuálnu analýzu rôznych iných faktorov ujmy než dumpingových dovozov.
50 Podľa judikatúry citovanej v bode 27 vyššie sú Rada a Komisia povinné preskúmať, či ujma, za ktorú zamýšľajú vyvodiť zodpovednosť, skutočne vyplýva z dumpingových dovozov, a vylúčiť akúkoľvek ujmu vyplývajúcu z iných faktorov.
51 Navyše podľa ustálenej judikatúry otázka, či výrobnému odvetviu Spoločenstva vznikla ujma a či je táto ujma pripísateľná dumpingovému alebo subvencovanému dovozu, ako aj otázka, či iné známe faktory prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, predpokladá ohodnotenie zložitých hospodárskych otázok, na ktoré majú inštitúcie širokú voľnú úvahu. Z toho vyplýva, že preskúmanie posúdenia inštitúcií vykonané súdom Únie musí byť obmedzené na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnej správnosti skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu alebo neexistencie zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa Aluminium Silicon Mill Products/Rada, už citovaný v bode 27 vyššie, bod 71, a zo 17. decembra 2008, HEG a Graphite India/Rada, T‑462/04, Zb. s. II‑3685, bod 120).
a) O druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa vývoja dopytu po oceli a cien na trhu Spoločenstva a na svetovom trhu
Tvrdenia účastníkov konania
52 Žalobkyne tvrdia, že v odôvodnení č. 85 napadnutého nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu a že porušuje článok 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia, keďže tlak na ceny Spoločenstva nemožno pripísať dumpingovým dovozom, ale je nutné ho pripísať vývoju cien na svetovom trhu a vývoju dopytu po oceli.
53 Po prvé sa totiž ceny ferosilícia vyvíjali rovnako na každom veľkom svetovom trhu a vývoj cien Spoločenstva odzrkadľoval dynamiku svetového trhu. Podľa žalobkýň, keďže ceny na všetkých trhoch klesali, najmä od roku 2005 do konca obdobia prešetrovania, je zjavne nerozumné domnievať sa, že by bez dumpingových dovozov došlo v Spoločenstve k nárastu cien, aby boli kryté rastúce náklady výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšené o primerané rozpätie zisku.
54 Po druhé nízka hladina cien ferosilícia nevyplýva z dumpingových dovozov, ale z vývoja dopytu. Samotná Rada v napadnutom nariadení uznala, že ceny ferosilícia kopírujú fluktuácie dopytu. Nesprávne však analyzovala vývoj cien ferosilícia v Spoločenstve vo vzťahu k vývoju svetovej výroby surovej ocele, hoci tieto ceny sú určované výrobou ocele v Spoločenstve. Vývoj cien ferosilícia v Spoločenstve presne odzrkadľoval vývoj dopytu po oceli a uvedené ceny sa znižovali pomerne k stagnácii alebo poklesu dopytu v Spoločenstve. Preto sa žalobkyne domnievajú, že ak by aj nedošlo k podhodnoteniu prostredníctvom dumpingových dovozov, výrobné odvetvie Spoločenstva by utrpelo straty z dôvodu zvýšenia nákladov a súčasného poklesu dopytu.
55 Po tretie žalobkyne poukazujú na to, že počas obdobia prešetrovania sa ferosilícium predávalo v Spoločenstve za vyššiu cenu než na ostatných trhoch. Čo sa týka svetového trhu, kde boli ceny skôr v rovnováhe, nemožno tvrdiť, že ceny takého trhu, na ktorom sú najvyššie, boli nespravodlivo podhodnotené alebo znižované.
56 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
Posúdenie Všeobecným súdom
57 Druhá časť prvého žalobného dôvodu sa v podstate týka hodnotenia úlohy svetového vývoja cien ferosilícia a dopytu hutníckeho odvetvia inštitúciami ako iných známych faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva alebo k nej prispieť.
58 V tomto ohľade je potrebné na jednej strane uviesť, že Rada sa v odôvodnení č. 85 napadnutého nariadenia domnievala, že z dôvodu dumpingových dovozov výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo zvýšiť svoje predajné ceny na úroveň nevyhnutnú na pokrytie všetkých svojich nákladov. Na druhej strane Rada v odôvodneniach č. 87 až 90 napadnutého nariadenia uviedla dôvody, pre ktoré rozhodla o zamietnutí tvrdenia, podľa ktorého nízka úroveň cien ferosilícia súvisela s dynamikou svetového trhu, ktorý sa sám osebe vyvíjal v závislosti od kolísania dopytu hutníckeho odvetia, a nie od dumpingových dovozov. Rada po prvé vysvetlila, že v trhových ekonomikách sa síce ceny vo všeobecnosti stanovujú na základe úrovní ponuky a dopytu, avšak iné faktory, akými sú v tejto veci dumpingové dovozy, do tohto stanovovania môžu zasiahnuť. Po druhé spresnila, že niet pochybností o tom, že svetový dopyt po ferosilíciu, najmä dopyt hutníckeho odvetvia, vplýval na stanovenie cien v určitých okamihoch počas posudzovaného obdobia, pričom boli obdobia, v ktorých ceny ferosilícia poklesli napriek rastúcemu dopytu. Po tretie konštatovala, že aj na úrovni Spoločenstva ceny ferosilícia v určitých okamihoch klesali napriek zvýšeniu dopytu zo strany hutníckeho odvetvia.
59 Žalobkyne spochybňujú tento záver na základe troch tvrdení. Po prvé, keďže ceny na svetovom trhu klesali, najmä v období od roku 2005 do konca obdobia prešetrovania, a to aj bez dumpingových dovozov, ceny v Spoločenstve nemohli rásť. Po druhé, ceny ferosilícia v Spoločenstve sledovali kolísanie výroby ocele v Spoločenstve a k ich poklesu došlo v rovnakom čase ako k stagnácii alebo poklesu dopytu hutníckeho odvetvia Po tretie, ceny na trhu Spoločenstva boli najvyššie na svete, čo vylučuje akékoľvek podhodnotenie či umelé znižovanie.
60 Žiadne z týchto troch tvrdení však nie je takej povahy, aby preukázalo, že sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia.
61 Preto v prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie založené na vývoji cien na svetovom trhu, treba uviesť, že žalobkyne na podporu tohto tvrdenia odkazujú na tabuľku reprodukovanú v žalobe, ktorá podľa nich preukazuje, že ceny ferosilícia sa vyvíjajú rovnako na všetkých dôležitých svetových trhoch a že vývoj ceny v Spoločenstve je len odzrkadlením dynamiky svetového trhu. Ak aj je pravda, že táto tabuľka ukazuje, že cena ferosilícia v Spoločenstve sa vo všeobecnosti vyvíja rovnako ako ceny v Spojených štátoch a Japonsku, nijako nepotvrdzuje, že by ceny na svetovom trhu klesali počas celého zohľadňovaného obdobia, konkrétne od 1. januára 2003 do 30. septembra 2006 alebo aspoň do januára 2005 do konca obdobia prešetrovania, konkrétne do 30. septembra 2006. Naopak, z tejto tabuľky vyplýva, že ceny sa v rokoch 2003 až 2004 a počas obdobia prešetrovania zvýšili. Tento vývoj je potvrdený údajmi týkajúcimi sa priemerných cien v Spoločenstve uvedenými v odôvodnení č. 96 dočasného nariadenia, čo sú údaje, ktoré žalobkyne nespochybnili. Preto žalobkyne nemôžu tvrdiť, že z dôvodu všeobecného poklesu cien ferosilícia by bolo nerozumné tvrdiť, že bez dumpingových dovozov by sa ceny Spoločenstva zvýšili na úroveň dovoľujúcu výrobnému odvetviu Spoločenstva pokryť rastúce náklady a získať primerané rozpätie zisku.
62 V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie založené na kolísaní dopytu hutníckeho odvetvia a analýze cien ferosilícia v Spoločenstve v pomere k svetovej výrobe surovej ocele, treba uviesť, že žalobkyne odmietajú graf predložený inštitúciami v konečnom informačnom dokumente, ktorý zobrazuje vývoj cien ferosilícia v Spoločenstve vzhľadom na vývoj svetovej výroby surovej ocele, a na podporu svojho tvrdenia odkazujú na graf uvedený v prílohe ich žaloby, ktorý zobrazuje vývoj cien ferosilícia v Spoločenstve v pomere k vývoju výroby ocele v Spoločenstve. V rozpore s tvrdeniami žalobkyne však tento graf neumožňuje preukázať, že ceny ferosilícia v Spoločenstve kopírovali kolísanie výroby ocele v Spoločenstve a že poklesli v rovnakom čase, ako došlo k stagnácii alebo poklesu dopytu hutníckeho odvetvia Spoločenstva.
63 Preto treba po prvé podľa vzoru Rady zdôrazniť, že tento graf ukazuje, že ceny v Spoločenstve nie vždy sledovali kolísanie výroby ocele v Spoločenstve. Napríklad z grafu vyplýva, že v roku 2004, teda v okamihu, keď sa zvýšila výroba ocele v Spoločenstve, pokles cien pokračoval. Rovnako v roku 2006 podľa grafu výroba ocele poklesla, ale ceny sa zvýšili. Tieto príklady potvrdzujú, že graf predložený žalobkyňami nie je dostatočný na podopretie ich tvrdenia, podľa ktorého bolo zníženie cien spôsobené poklesom dopytu.
64 Po druhé treba poukázať na to, že graf nepreukazuje pokles ponuky počas celého zohľadňovaného obdobia. Opisuje totiž zvýšenie výroby ocele od tretieho štvrťroku 2003 až do druhého štvrťroku 2004, od štvrtého štvrťroku 2004 do druhého štvrťroku 2005 a počas prvých troch štvrťrokov obdobia prešetrovania, ktoré pokrývali obdobie od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006. Graf tiež ukazuje, že ceny ferosilícia v Spoločenstve sa zvýšili od tretieho štvrťroku 2003 do druhého štvrťroku 2004 a počas celého obdobia prešetrovania. Vzhľadom na tieto nárasty nestačí tvrdiť, že ceny v Spoločenstve poklesli v rovnakom čase, ako došlo k stagnácii alebo poklesu dopytu hutníckeho odvetvia Spoločenstva, aby sa preukázalo, že sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď uviedla, že z dôvodu dumpingových dovozov výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo zvýšiť svoje predajné ceny na úroveň nevyhnutnú na pokrytie svojich nákladov. Žalobkyne mali preukázať, že zvýšenie výroby ocele počas uvedených období bolo príliš nízke na to, aby viedlo k zvýšeniu cien, ktoré by výrobcom ferosilícia v Spoločenstve umožnilo preniesť výrobné náklady na spotrebiteľov, čo však neurobili.
65 V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa cien v Spoločenstve, ktorých úroveň neumožňuje tvrdiť, že boli nespravodlivo podhodnotené či umelo znížené, treba pripomenúť, že podhodnotenie alebo zníženie cien sú právnymi kategóriami, na ktoré sa odkazuje v článku 3 ods. 3 základného nariadenia (teraz článok 3 ods. 3 nariadenia č. 1225/2009). Schematickým spôsobom v rámci stanovenia podhodnotenia v zmysle tohto ustanovenia inštitúcie pristupujú k porovnaniu cien v Spoločenstve s prispôsobenými cenami dovozov, aby zistili rozpätie podhodnotenia vyjadrené vo forme percentuálneho podielu. Takisto v prípade, keď sa konštatuje, že ceny v Spoločenstve poklesli alebo nevzrástli dostatočne, inštitúcie vždy schematicky pristúpia k porovnaniu cien na dovoze s cieľovou cenou v Spoločenstve, teda s cenou, ktorá by bola dosiahnutá, ak by nedošlo k dumpingovým dovozom, čím zistia rozpätie odstránenia ujmy, ktoré je tiež vyjadrené vo forme percentuálneho podielu. V prejednávanej veci z odôvodnení č. 87 až 89 a 112 dočasného nariadenia vyplýva, že inštitúcie stanovili podhodnotenie cien na základe článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Preto v odôvodnení č. 89 dočasného nariadenia Komisia dala dôraz na to, že vypočítala rozpätia podhodnotenia od 4 do 11 % v závislosti od vyrábajúcich vývozcov s výnimkou troch vyrábajúcich vývozcov, vo vzťahu ku ktorým sa nezistilo nijaké podhodnotenie. Žalobkyne však nepredložili žiadne tvrdenie, ktoré by mohlo spochybniť výpočet rozpätí podhodnotenia uskutočnený inštitúciami. Obyčajné konštatovanie, že ceny v Spoločenstve sú najvyššie na svete, nepredstavuje takého spochybnenie.
66 Vzhľadom na predchádzajúce je potrebné dospieť k záveru, že žiadne z tvrdení predložených žalobkyňami nie je takej povahy, aby preukázalo, že sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď tvrdila, že výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo zvýšiť svoje predajné ceny na úroveň nevyhnutnú na pokrytie všetkých svojich nákladov z dôvodu dumpingových dovozov, a nie z dôvodu dynamiky svetového trhu a kolísania dopytu hutníckeho odvetia.
67 Preto treba druhú časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
b) O tretej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa účinkov ujmy, ktorú si výrobné odvetvie Spoločenstva spôsobilo samo
O prvej výhrade týkajúcej sa zmeny orientácie výroby určitými výrobcami Spoločenstva
– Tvrdenia účastníkov konania
68 Žalobkyne tvrdia, že Rada primerane nezohľadnila dopad, ktorý na ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva mali dobrovoľné zmeny orientácie výroby uskutočnené spoločnosťami Huta Laziska S.A., OFZ a.s. a Vargön Alloys AB, a to v roku 2004, teda v roku označenom v napadnutom nariadení ako „osobitne priaznivý“.
69 V prvom rade sa inštitúcie dopustili významného nesprávneho vecného posúdenia, ktoré malo značný vplyv na analýzu príčinnej súvislosti, keďže, ako to vyplýva z odôvodnenia č. 135 dočasného nariadenia, hoci v roku 2004 dvaja výrobcovia ferosilícia zmenili orientáciu svojej výroby na výrobu zliatin mangánu, z odôvodnenia č. 93 tohto nariadenia tiež vyplýva, že toto zníženie výroby ferosilícia bolo zohľadnené až v roku 2005. Rozhodnutie o obmedzení výroby ferosilícia v okamihu, keď boli podmienky na trhu priaznivé, viedlo k zvýšeniu nákladov jednotkovej výroby ferosilícia, k zníženiu výroby a predaja, ako aj k väčšiemu nedostatku na trhu. Na druhej strane nezohľadnenie zmien orientácie výroby v roku 2004 vytvorilo chybný obraz vývoja výrobnej kapacity, samotnej výroby a ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva.
70 V druhom rade sa inštitúcie dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď tvrdili, že zmeny orientácie výroby boli reakciou na dumpingové dovozy. Na jednej strane bol totiž rok 2004 výnimočným rokom, počas ktorého sa ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva zvýšila na najvyššiu úroveň v zohľadňovanom období, pričom úroveň návratnosti investície dosiahla skoro 20 %, na druhej strane sa Huta Laziska rozhodla zmeniť orientáciu svojej výroby na silikomangán, teda výrobok, ktorý si vyžaduje menšiu energetickú spotrebu a má lepšiu ziskovosť. Preto možno podľa žalobkýň ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania vysvetliť prostredníctvom dobrovoľných zmien orientácie výroby, ktoré viedli k nárastu výrobných nákladov, ktorý ako taký viedol k ďalšiemu zníženiu výroby.
71 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
– Posúdenie Všeobecným súdom
72 Táto výhrada sa týka v podstate spôsobu, ktorým inštitúcie analyzovali dopad, ktorý má na výrobné odvetvie Spoločenstva zmena určenia pecí pôvodne určených na výrobu ferosilícia na výrobu silikomangánu určitými výrobcami Spoločenstva v roku 2004.
73 V tomto ohľade treba uviesť, že Komisia analyzovala dopad uvedenej zmeny určenia pecí v odôvodneniach č. 135 a 136 dočasného nariadenia. Tvrdila v nich, že napriek nákladom spojeným so zmenou orientácie výroby bola časť výroby predmetom takejto zmeny orientácie v roku 2004, keď zliatiny mangánu na trhu Spoločenstva chýbali, zatiaľ čo ponuka ferosilícia bola dostatočná. Dospela však k záveru, že rozhodnutie znížiť výrobu, ktoré prijali niektorí výrobcovia Spoločenstva, nebolo urobené dobrovoľne, ale bolo spôsobené dumpingovými dovozmi, ktoré zabránili akejkoľvek ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva pri predaji ferosilícia. Navyše v odôvodnení č. 93 dočasného nariadenia Komisia upravila od roku 2005 údaje týkajúce sa výrobných kapacít uvedené v tabuľke týkajúcej sa výrobných kapacít a využitia výrobnej kapacity, aby zohľadnila zmenu určenia pecí.
74 Žalobkyne spochybňujú tak odôvodnenie č. 93, ako aj odôvodnenia č. 135 a 136 dočasného nariadenia.
75 V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré žalobkyne zakladajú na nesprávnom vecnom posúdení v rámci odôvodnenia č. 93 dočasného nariadenia, Rada v odpovedi na písomnú otázku, ktorá jej bola položená v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, vysvetlila, že k zmene orientácie výroby došlo začiatkom decembra 2004. Na pojednávaní tiež uznala, že výrobné kapacity, ktorých sa táto zmena orientácie týkala, nemohli byť v decembri 2004 použité na výrobu ferosilícia. Preto je potrebné konštatovať, že číselné údaje týkajúce sa výrobných kapacít mali byť upravené od roku 2004, a nie od roku 2005. Z toho vyplýva, že v odôvodnení č. 93 dočasného nariadenia došlo k vecnej chybe.
76 Všeobecný súd však nesúhlasí so stanoviskom žalobkýň, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré je z tejto chyby potrebné vyvodiť. Na jednej strane je totiž potrebné konštatovať, ako to uviedla Rada na pojednávaní, že vzhľadom na skutočnosť, že k poklesu výrobných kapacít došlo až v decembri 2004, celková úprava uvedených kapacít za celý rok 2004 by predstavovala len veľmi malý objem rovnajúci sa jednej dvanástine úpravy uskutočnenej vo vzťahu k roku 2005. Na druhej strane za predpokladu, že by k úprave výrobných kapacít došlo aj za rok 2004, hospodárska situácia na trhu Spoločenstva s ferosilíciom by bola v roku 2004 takáto: zvýšenie dopytu, zvýšenie objemu dumpingových dovozov, zníženie výroby, malé zníženie výrobných kapacít, zníženie predaja a trhových podielov výrobného odvetvia Spoločenstva, zvýšenie ich cien, ich rozpätia zisku a ich návratnosti investícií. Inými slovami, s výnimkou výrobných kapacít, výroby, predaja a trhových podielov ukazujú všetky hospodárske ukazovatele priaznivý vývoj. Za týchto okolností je pravdepodobné, že rozhodnutie určitých výrobcov Spoločenstva zmeniť orientáciu svojej výroby je výsledkom obchodného rozhodnutia s cieľom dosiahnuť lepšiu úroveň ziskovosti na trhu silikomangánu, a nie výsledkom existencie dumpingových dovozov na trhu ferosilícia, ktoré údajne poškodili ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva. V každom prípade je pravdepodobné, že rozhodnutie niektorých výrobcov Spoločenstva o zmene orientácie svojej výroby zohľadnilo nielen perspektívy lepšej ziskovosti na trhu silikomangánu, ale aj prítomnosť dovozov za nízke ceny, ktorých objem sa významne zvýšil už v roku 2004, pričom znižovali atraktivitu perspektív ziskovosti tak na trhu ferosilícia, ako aj na trhu silikomangánu.
77 Preto nesprávne vecné posúdenie nachádzajúce sa v odôvodnení č. 93 dočasného nariadenia nemohlo narušiť analýzu príčinnej súvislosti.
78 V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie založené žalobkyňami na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustili inštitúcie, keď v odôvodnení č. 136 dočasného nariadenia tvrdili, že zmeny výroby boli reakciou na dumpingové dovozy, v bode 76 vyššie sa preukázalo, že hoci je pravdepodobné, že zmeny výroby boli výsledkom obchodného rozhodnutia s cieľom dosiahnuť lepšiu úroveň ziskovosti na trhu silikomangánu, a nie výsledkom existencie dumpingových dovozov na trhu ferosilícia, ktoré údajne poškodili ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva, je tiež pravdepodobné, že rozhodnutia o zmene orientácie boli motivované nielen perspektívami lepšej ziskovosti na trhu silikomangánu, ale aj prítomnosťou dovozov za nízke ceny na trhu ferosilícia.
79 Preto je namieste dospieť k názoru, že žiadne z tvrdení uvedených žalobkyňami nie je takej povahy, aby preukázalo, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia.
80 Vzhľadom na predchádzajúce treba túto výhradu zamietnuť ako nedôvodnú.
O druhej výhrade týkajúcej sa prerušení výroby niektorými výrobcami Spoločenstva
– Tvrdenia účastníkov konania
81 Žalobkyne tvrdia, že Rada nezohľadnila účinky, ktoré majú na ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva prerušenia výroby dobrovoľne uskutočnené niektorými výrobcami Spoločenstva, a neoprávnene ich pripísala sporným dovozom.
82 V prvom rade sa Rada mala dopustiť zjavne nesprávneho posúdenia, keď v odôvodnení č. 101 napadnutého nariadenia odmietla zohľadniť účinky prerušenia výroby spoločnosťou Huta Laziska z dôvodu, že hodnotenie existencie príčinnej súvislosti sa musí uskutočniť na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, a to napriek tomu, že uvedený faktor mal vplyv na výkon výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku. V tomto ohľade žalobkyne poukazujú na to, že po prvé Huta Laziska ukončila svoju výrobu viackrát v priebehu zohľadňovaného obdobia vzhľadom na ťažkosti vo vzťahoch so svojím dodávateľom energie, po druhé bola nútená zmeniť svoju orientáciu na výrobu takých výrobkov, akým je silikomangán, ktoré majú nižšie nároky na spotrebu energie a sú ziskovejšie, a po tretie v rámci nariadenia Rady (ES) č. 1420/2007 zo 4. decembra 2007, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz silikomangánu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Kazachstane a ukončuje sa konanie týkajúce sa dovozu silikomangánu s pôvodom na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 317, s. 5), inštitúcie analyzovali vývoj situácie spoločnosti Huta Laziska oddelene.
83 V druhom rade sa inštitúcie dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď odmietli zohľadniť účinky prerušenia výroby jednak spoločnosti FerroAtlántica SL v obdobiach veľkej spotreby energie, počas ktorých tento výrobca maximalizoval svoje zisky tým, že predával energiu, a jednak spoločnosti Vargön Alloys, ktorá ukončila svoju výrobu ferosilícia počas obdobia prešetrovania. Pokiaľ ide o FerroAtlántica, žalobkyne v replike uvádzajú, že Rada až vo svojom vyjadrení k žalobe po prvýkrát uviedla, že zastavenie výroby ferosilícia počas hodín, keď dochádza k najvyššej spotrebe elektriny, bolo vždy súčasťou obchodného modelu tejto spoločnosti. Tomuto tvrdeniu navyše odporuje odôvodnenie č. 81 napadnutého nariadenia, v ktorom Rada tvrdí, že k zníženiam výroby v dôsledku prerušenia dodávok elektriny nedochádzalo pravidelne.
84 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
– Posúdenie Všeobecným súdom
85 Táto výhrada sa týka spôsobu, ktorým inštitúcie analyzovali dopad prerušenia výroby troch výrobcov Spoločenstva – spoločností Huta Laziska, FerroAtlántica a Vargön Alloys – na výrobné odvetvie Spoločenstva.
86 Žalobkyne Rade v podstate vytýkajú jednak, že v odôvodnení č. 101 napadnutého nariadenia nesprávne analyzovala účinky prerušenia výroby, ku ktorým došlo v spoločnosti Huta Laziska, a jednak, že nezohľadnila prerušenia výroby, ku ktorým došlo v spoločnostiach FerroAtlántica a Vargön Alloys.
87 V prvom rade, pokiaľ ide o zjavne nesprávne posúdenie, ku ktorému údajne došlo pri posudzovaní situácie spoločnosti Huta Laziska, treba pripomenúť, že v odôvodnení č. 101 napadnutého nariadenia Rada tvrdila, že príčina utrpenej ujmy sa musela posudzovať na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, a hoci by údaje týkajúce sa tohto výrobcu mohli byť vylúčené z hodnotenia ujmy, vývoj pozorovaný vo zvyšku výrobného odvetvia Spoločenstva ostáva jasne negatívny a naďalej svedčí o značnej ujme.
88 V tomto ohľade je najskôr potrebné tak ako žalobkyne poukázať na to, že analýza existencie príčinnej súvislosti sa nemusí nevyhnutne uskutočňovať na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, takže sa nemusí zohľadniť všetka ujma spôsobená jednému z výrobcov Spoločenstva na základe iného faktora než dumpingových dovozov. Ako sa totiž už zdôraznilo v bode 30 vyššie, v rámci analýzy nepripísania zodpovednosti upravenej v článku 3 ods. 7 základného nariadenia inštitúcie musia jednak preskúmať všetky ostatné známe faktory, ktoré spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v rovnakom čase ako dumpingové dovozy, a jednak zabezpečiť, aby ujma spôsobená týmito inými faktormi nebola pripísaná uvedeným dovozom. Článok 3 ods. 7 základného nariadenia nespresňuje, či toto preskúmanie musí zohľadniť len ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva ako celku inými faktormi. Vzhľadom na cieľ tohto ustanovenia, ktorým je, ako sa už uviedlo v bode 31 vyššie, aby sa oddelili a odlíšili škodlivé účinky dumpingových dovozov od škodlivých účinkov iných faktorov, je možné, že za určitých okolností sa ujma spôsobená individuálne jednému výrobcovi Spoločenstva iným faktorom než dumpingovými dovozmi musí zohľadniť, pokiaľ prispela k ujme, ktorá bola zistená v prípade výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku.
89 Ďalej je pravda, že v odôvodnení č. 101 napadnutého nariadenia Rada nešpecifikovane uviedla, že dôvod ujmy sa mal analyzovať na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, čo by mohlo viesť k domnienke, že určitý faktor ujmy, ktorý má individuálny vplyv na určitého výrobcu Spoločenstva, by sa nikdy nemusel zohľadniť. Avšak v rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, ujma, ktorú mohlo spôsobiť prerušenie výroby spoločnosti Huta Laziska, bola riadne zohľadnená. Preto, ako sa uviedlo v bode 87 vyššie, Rada vysvetlila, že hoci údaje týkajúce sa tohto výrobcu boli vylúčené z analýzy ujmy, vývoj pozorovaný vo výrobnom odvetví Spoločenstva naďalej odzrkadľoval existenciu ujmy. Žalobkyne sa však nesnažia preukázať, že v rámci tohto odôvodnenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Uspokojujú sa s tvrdením, že príčinou prerušenia výroby spoločnosti Huta Laziska boli ťažkosti s jej dodávateľom elektrickej energie, čo Rada zohľadnila v odôvodnení č. 101 napadnutého nariadenia.
90 Nakoniec, pokiaľ ide o nariadenie č. 1420/2007, ako sa pripomenulo v bodoch 50 a 51 vyššie, inštitúciám v rámci výkonu ich voľnej úvahy prináleží, aby preskúmali, či výrobnému odvetviu Spoločenstva vznikla ujma a či je táto ujma pripísateľná dumpingovému dovozu alebo či k tejto ujme prispeli iné známe faktory. Táto voľná úvaha sa uplatňuje z prípadu na prípad v závislosti od všetkých relevantných skutočností (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 1990, Gestetner Holdings/Rada a Komisia, C‑156/87, Zb. s. I‑781, bod 43). V každom prípade na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, posúdenie situácie spoločnosti Huta Laziska v napadnutom nariadení sa významne nelíši od jej posúdenia v nariadení č. 1420/2007. Tak ako v napadnutom nariadení, ani v nariadení č. 1420/2007 sa nenachádza pododdiel venovaný spoločnosti Huta Laziska. Navyše tak ako v napadnutom nariadení sa v ňom situácia spoločnosti Huta Laziska posudzuje v rámci pododdielu venovaného dopadu vývoja výrobných nákladov na ujmu. Možno identifikovať len jeden rozdiel medzi nariadením č. 1420/2007 a napadnutým nariadením. Kým v napadnutom nariadení Rada hypoteticky a výlučne na účely vylúčenia akéhokoľvek dopadu na hodnotenie ujmy utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva ako celkom pripustila, že ujma spoločnosti Huta Laziska by mohla byť dôsledkom jej sporu so svojím dodávateľom elektrickej energie, v nariadení č. 1420/2007 pripustila, že tento spor, ako aj rast nákladov na elektrickú energiu mohli mať vplyv na výkon spoločnosti Huta Laziska, ale že z celkového hľadiska vývoj výrobných nákladov neprispel k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva.
91 Z toho vyplýva, že žiadne z tvrdení predložených žalobkyňou nie je takej povahy, aby preukázalo, že v odôvodnení č. 101 napadnutého nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.
92 V druhom rade, pokiaľ ide o údajné zjavne nesprávne posúdenie pri posudzovaní prerušenia výroby spoločností FerroAtlántica a Vargön Alloys, treba uviesť, že po prvé, čo sa týka spoločnosti FerroAtlántica, žalobkyne na pojednávaní spresnili, že sa domnievajú, že prerušenia výroby tejto spoločnosti boli základom ujmy „spôsobenej vlastným zavinením“, keďže zvýšenie ceny elektrickej energie viedlo FerroAtlántica k uprednostneniu predaja energie pred predajom ferosilícia. Treba však konštatovať, že jediný dokument, o ktorý sa žalobkyne opierajú pri tvrdení, že údajne došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu inštitúcií, je list spoločnosti FerroAtlántica adresovaný Euroalliages z 26. februára 2007. V tomto liste FerroAtlántica vysvetlila, že z dôvodu jej cenového systému došlo k zastaveniu výroby ferosilícia počas hodín, keď dochádza k najvyššej spotrebe elektriny, a že elektrická energia, ktorú počas týchto hodín vyrobila, bola predaná. Tento list však vôbec nepreukazuje, že FerroAtlántica prerušuje svoju výrobu v prípade zvýšenia cien elektrickej energie. Žalobkyne preto nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že obmedzenia výroby FerroAtlántica počas hodín, keď dochádza k najvyššej spotrebe elektriny, prispeli k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva ako celkom a že Rada ich mala zohľadniť.
93 Po druhé, čo sa týka spoločnosti Vargön Alloys, žalobkyne sa obmedzujú na tvrdenie, že táto spoločnosť ukončila výrobu uprostred obdobia prešetrovania. Hoci v dokumente priloženom k žalobe tvrdia, že toto prerušenie výroby je dôsledkom cenovej úrovne elektrickej energie, nepredložili nijaký dôkaz na podporu tohto tvrdenia. Nijako teda nepreukázali, že táto spoločnosť sama prispela k vlastnej ujme a že svoju výrobu neprerušila v reakcii na dumpingové dovozy. Preto nemožno tvrdiť, že sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď situácii spoločnosti Vargön Alloys nevenovala konkrétne úvahy.
94 Vzhľadom na predchádzajúce je namieste túto výhradu v tretej časti prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.
O tretej výhrade týkajúcej sa použitia teoretickej nominálnej výrobnej kapacity
– Tvrdenia účastníkov konania
95 Žalobkyne tvrdia, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 3 ods. 7 základného nariadenia, ako aj ich právo na obhajobu, keď odmietla použiť skutočnú výrobnú kapacitu namiesto teoretickej nominálnej výrobnej kapacity.
96 V prvom rade sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď po prvé ignorovala také skutočnosti, akými sú zmena orientácie výroby a prerušenia dodávok elektrickej energie, ktoré mali významný dopad na dôležité faktory ujmy, akými sú výrobná kapacita a použitie výrobnej kapacity.
97 Po druhé žalobkyne poukazujú na to, že je nesprávne tvrdiť, ako to robí Rada, že aj keby sa použila skutočná výrobná kapacita, tendencie pozorované v súvislosti s vývojom výrobných kapacít a použitím týchto kapacít, ako aj so závermi týkajúcimi sa existencie ujmy by ostali nezmenené. Aj za predpokladu, že by pozorované tendencie, čo sa týka výrobných kapacít a použitia týchto kapacít, ostali nezmenené, by totiž skutočnosť, že by sa napríklad použitie kapacít zvýšilo z 50 % na 95 %, bola významná, keďže takéto zvýšenie by znamenalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva nie je schopné uspokojiť dopyt.
98 Po tretie podľa žalobkýň tvrdenie Rady, podľa ktorého možno použiť teoretickú nominálnu výrobnú kapacitu, keďže k zastaveniam alebo obmedzeniam výroby nedochádzalo pravidelne, vychádza z významného nesprávneho vecného posúdenia a zo zjavne nesprávne posúdenia. Žalobkyne na jednej strane uvádzajú, že k zastaveniam alebo obmedzeniam výroby dochádzalo pravidelne a že mali byť zohľadnené. To platí pre zastavenie výroby spoločnosťou FerroAtlántica počas hodín, keď dochádza k najvyššej spotrebe elektriny, ktoré boli súčasťou jej obchodného modelu, a teda k nim dochádzalo pravidelne. Takisto pece na ferosilícium boli predmetom každoročnej údržby, počas ktorej nemohli byť používané. Na druhej strane žalobkyne uvádzajú, že vypočítanie výrobnej kapacity bez zohľadnenia skutočností, ku ktorým dochádza pravidelne, predstavuje zjavne nesprávne posúdenie. Preto keď boli obmedzené dodávky elektrickej energie spoločnosti Huta Laziska, v tejto spoločnosti došlo k viacerým významným obmedzeniam kapacity, ktoré jej zabránili vo výrobe ferosilícia nezávisle od podmienok na trhu.
99 V druhom rade podľa žalobkýň založenie analýzy príčinnej súvislosti na teoretickej nominálnej výrobnej kapacite, a nie na skutočnej výrobnej kapacite, nevyhnutne porušuje pravidlo nepripísania zodpovednosti, tak ako je upravené v článku 3 ods. 7 základného nariadenia, keďže to vedie k zakrytiu skutočného dôvodu zmien ovplyvňujúcich číselné údaje týkajúce sa výroby.
100 V treťom rade žalobkyne uvádzajú, že napadnuté nariadenie porušuje ich právo na obhajobu, keďže tvrdenie, podľa ktorého by tendencie ostali nezmenené aj v prípade zohľadnenia skutočnej výrobnej kapacity, nie je podložené.
101 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
– Posúdenie Všeobecným súdom
102 V rámci tejto výhrady žalobkyne v podstate tvrdia, že použitím teoretickej nominálnej výrobnej kapacity, a nie skutočnej výrobnej kapacity, sa inštitúcie po prvé dopustili zjavne nesprávneho posúdenia a vecne nesprávneho posúdenia, po druhé porušili článok 3 ods. 7 základného nariadenia a po tretie porušili ich právo na obhajobu.
103 V prvom rade, pokiaľ ide o zjavne nesprávne posúdenie a nesprávne vecné posúdenie, ktorých sa mali dopustiť inštitúcie, treba pripomenúť, že Komisia v odôvodneniach č. 92 a 93 dočasného nariadenia vysvetlila, že výrobné kapacity stanovila na základe teoretických nominálnych kapacít výrobných závodov výrobného odvetvia Spoločenstva tak, že ich prispôsobila, aby zohľadnila skutočnosť, že dvaja výrobcovia Spoločenstva počas zohľadňovaného obdobia zmenili orientáciu časti svojej výroby ferosilícia na iné ferozliatiny. Navyše v odôvodnení č. 81 napadnutého nariadenia Rada odpovedala na kritiku metodológie uplatnenej v odôvodnení č. 93 dočasného nariadenia, a najmä na návrhy určitých dotknutých účastníkov v rámci správneho konania, aby použila číselný údaj, ktorý zohľadní zastavenie výroby v dôsledku prerušenia dodávok elektriny a z dôvodu údržby. V tomto ohľade odkázala na prešetrovanie, ktoré podľa nej preukázalo, že odstávky zariadení z dôvodu údržby alebo v dôsledku prerušenia dodávok elektriny boli dočasné a počas zohľadňovaného obdobia k nim nedochádzalo pravidelne. Taktiež vysvetlila, že hoci boli výrobné kapacity predmetom úprav, vývoj výrobných kapacít a použitie týchto kapacít, ako aj závery formulované v súvislosti s existenciou značnej ujmy ostávajú nezmenené.
104 Žalobkyne sa domnievajú, že v týchto úvahách došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu najmä preto, že nezohľadňujú prerušenia výroby a zmeny orientácií výroby. Treba poukázať na to, že tvrdenie žalobkýň je nepresné, keďže nespresňujú, na aké prerušenia a zmeny orientácií odkazujú. Za predpokladu, že odkazujú na skutočnosti dotknuté v rámci preskúmania dvoch predchádzajúcich výhrad, konkrétne na zmenu orientácie a prerušenie výroby spoločnosti Huta Laziska a na prerušenia výroby, ku ktorým došlo v spoločnostiach FerroAtlántica a Vargön Alloys, je nutné najskôr konštatovať, že žalobkyne nespochybňujú, že rozhodnutie spoločnosti Huta Laziska zmeniť v roku 2004 orientáciu svojej výroby z ferosilícia na výrobu silikomangánu bolo zohľadnené v tabuľke výrobných kapacít a ich použitia uvedenej v odôvodnení č. 93 dočasného nariadenia prostredníctvom úpravy uvedených kapacít za rok 2005 a obdobie prešetrovania.
105 Ďalej, čo sa týka prerušení výroby, ku ktorým došlo v spoločnosti Huta Laziska v rokoch 2005 a 2006 z dôvodu sporu s dodávateľom elektrickej energie a v prípade Vargön Alloys v roku 2006 z dôvodu, ako tvrdia žalobkyne, nárastu nákladov na elektrickú energiu, postup inštitúcií nielenže bol rozumný, ale nedošlo pri ňom ani k nijakému zjavne nesprávnemu posúdeniu. Z odôvodnenia č. 81 napadnutého nariadenia totiž vyplýva, že inštitúcie rozhodli o neupravení číselných údajov týkajúcich sa výrobných kapacít, pretože uvedené prerušenia boli dočasnej povahy. Prístup inštitúcií je správny, keďže na jednej strane na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, zo spisových dôkazov vyplýva, že uvedené prerušenia skutočne boli dočasnej povahy. Na druhej strane, pokiaľ by číselné údaje týkajúce sa výrobných kapacít mali odzrkadľovať dočasné odstávky zariadení, akými sú odstávky, na ktoré sa odkazuje v prejednávanej veci, došlo by k skresleniu ich funkcie, ktorou je poskytnúť informáciu o výrobnej kapacite výrobného odvetvia Spoločenstva, a nie o zmenách výroby, ktoré odzrkadľujú číselné údaje týkajúce sa výroby. Aby však v rámci postupu inštitúcií nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, uvedené dočasné odstávky zariadení sa musia zohľadniť v rámci analýzy nepripísania zodpovednosti podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia.
106 V prejednávanej veci inštitúcie v odôvodnení č. 81 napadnutého nariadenia uviedli, že hoci výrobné kapacity boli predmetom úprav, závery formulované vo vzťahu k existencii značnej ujmy utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva ostávajú nezmenené. Hoci sa žalobkyne domnievajú, že toto tvrdenie je nesprávne, nepredložili nijaký dôkaz, ktorým by to preukázali. Uspokojili sa s tvrdením, že hoci pozorované tendencie, čo sa týka výrobných kapacít a ich použitia, ostali nezmenené, skutočnosť, že by sa napríklad použitie kapacít zvýšilo z 50 % na 95 %, by bola významná, keďže takéto zvýšenie by znamenalo, že výrobné odvetvie Spoločenstva nie je schopné uspokojiť dopyt. Okrem toho, že prípad, na ktorý odkazujú žalobkyne, je čisto teoretický, skutočnosť, že by výrobné odvetvie Spoločenstva nebolo spôsobilé uspokojiť dopyt v takej situácii, o akú ide v prejednávanej veci, keď určité množstvo hospodárskych ukazovateľov odzrkadľuje ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva, neposkytuje žiadnu informáciu o pôvode tejto ujmy, a teda sama osebe nie je spôsobilá preukázať, že uvedená ujma nebola spôsobená dumpingovými dovozmi.
107 Nakoniec, čo sa týka prerušení výroby, ku ktorým došlo v spoločnosti FerroAtlántica, v bode 92 vyššie už bolo preukázané, že žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že tieto obmedzenia výroby, ku ktorým dochádzalo pravidelne, prispeli k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva ako celkom. Aj keby, ako tvrdia žalobkyne, úprava výrobných kapacít v tom zmysle, že by sa zohľadnili tieto prerušenia výroby, azda mohla zmeniť úroveň použitia kapacít výrobného odvetvia Spoločenstva, čím by sa preukázalo, že toto výrobné odvetvie Spoločenstva malo menšiu schopnosť uspokojiť dopyt, v bode 106 vyššie už bolo uvedené, že v situácii, keď určitý počet hospodárskych ukazovateľov odzrkadľuje ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva, takáto skutočnosť nie je sama osebe spôsobilá preukázať, že ujma nebola spôsobená dumpingovými dovozmi.
108 Vzhľadom na predchádzajúce treba dospieť k záveru, že žiadne z tvrdení predložených žalobkyňami nie je spôsobilé preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s použitím nominálnej teoretickej výrobnej kapacity.
109 V druhom rade, pokiaľ ide o porušenie článku 3 ods. 7 základného nariadenia, nemožno tvrdiť, ako to robia žalobkyne, že založenie analýzy príčinnej súvislosti na teoretickej nominálnej využiteľnosti, a nie na skutočnej využiteľnosti, nevyhnutne porušuje pravidlo nepripísania zodpovednosti. Treba totiž uviesť, že hoci niet pochybností o tom, že presmerovanie výrobných prostriedkov na iný trh, ako to bolo v prejednávanej veci, musí viesť k úprave údajov týkajúcich sa výrobných kapacít, v bode 105 vyššie už bolo zdôraznené, že uvedené údaje nemuseli odzrkadľovať všetky dočasné odstávky výrobných zariadení, keďže tieto odstávky sú zohľadnené v číselných údajoch týkajúcich sa výroby. Za týchto okolností inštitúcie naopak musia zabezpečiť dodržiavanie povinností uvedených v článku 3 ods. 7 základného nariadenia a uskutočniť analýzu nepripísania v riadnej a náležitej forme, v rámci ktorej sa musí oddeliť a odlíšiť ujma prípadne spôsobená týmito dočasnými zastaveniami výroby od ujmy spôsobenej dumpingovými dovozmi.
110 V treťom rade, pokiaľ ide o porušenie práv žalobkýň na obhajobu, treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že požiadavky vyplývajúce z rešpektovania práv na obhajobu je potrebné dodržiavať nielen v rámci konaní, ktoré môžu viesť k uloženiu sankcií, ale aj v prešetrovaniach, ktoré predchádzajú prijatiu antidumpingových nariadení, ktoré sa môžu dotknutých podnikov priamo a osobne týkať a mať pre ne nepriaznivé dôsledky (rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 1991, Al-Jubail Fertilizer/Rada, C‑49/88, Zb. s. I‑3187, bod 15). Osobitne musí byť dotknutým podnikom v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu svojho tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (rozsudok Al‑Jubail Fertilizer/Rada, už citovaný, bod 17).
111 V tomto ohľade je potrebné uviesť, tak ako uviedla Rada, že bod 80 konečného informačného dokumentu bol v podstate rovnaký ako odôvodnenie č. 81 napadnutého nariadenia, na základe ktorého by tendencie ostali nezmenené, aj keby došlo k úprave výrobných kapacít. Žalobkyne však vo svojich pripomienkach ku konečnému informačnému dokumentu nežiadali, aby im boli poskytnuté číselné údaje podopierajúce toto tvrdenie. Preto nemôžu tvrdiť, že ich právo na obhajobu bolo porušené.
112 Vzhľadom na predchádzajúce treba túto výhradu zamietnuť ako nedôvodnú.
O štvrtej výhrade týkajúcej sa investícií uskutočnených výrobným odvetvím Spoločenstva v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania
– Tvrdenia účastníkov konania
113 Žalobkyne tvrdia, že Rada porušila pravidlo nepripísania zodpovednosti upravené v článku 3 ods. 7 základného nariadenia, keďže v napadnutom nariadení nezohľadnila významné účinky investícií uskutočnených výrobným odvetvím Spoločenstva v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania, čo v období prešetrovania predstavovalo viac než tretinu celkových strát výrobného odvetvia Spoločenstva. V tomto ohľade žalobkyne uviedli, že inštitúcie v odôvodnení č. 99 dočasného nariadenia zdôraznili, že výrobné odvetvie Spoločenstva investovalo skoro 10 miliónov eur v roku 2005 a skoro 6 miliónov eur počas obdobia prešetrovania, pričom išlo o investície určené na modernizáciu výrobných zariadení. Podľa žalobkýň vzhľadom najmä na veľkosť uvedených investícií v pomere k ziskovosti priemyselného odvetia sa účinky týchto investícií mali preskúmať, aj keď sa z dlhodobého hľadiska znižovali, a to bez ohľadu na odpoveď na otázku, či dosiahnutie súladu so záväznou environmentálnou legislatívou predstavuje ujmu, ktorú si výrobné odvetvie Spoločenstva spôsobilo vlastným zavinením.
114 Po prvé Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania odpovedá, že žalobkyne zveličujú výšku investícií a ich účinok na ziskovosť. Celkové investície dosiahnuté počas obdobia prešetrovania nemožno porovnávať s celkovými stratami zaznamenanými v tomto období. Podľa Rady, keďže uvedené investície boli investíciami do výrobných zariadení, ktoré sa amortizovali mnoho rokov, vplyv na zisk mala iba malá časť týchto investícií uskutočnených v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania. Po druhé, keďže investície boli uskutočnené na účely dosiahnutia súladu so záväznou environmentálnou legislatívou, nemožno ich považovať za ujmu „spôsobenú vlastným zavinením“. Po tretie bol v odôvodneniach č. 99, 100 a 109 dočasného nariadenia, ako aj v odôvodnení č. 82 napadnutého nariadenia zohľadnený účinok uvedených investícií na ukazovatele ujmy. Po štvrté žalobkyne neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá by umožnila preukázať, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospeli k záveru, že dotknuté investície nepredstavujú ujmu „spôsobenú vlastným zavinením“.
– Posúdenie Všeobecným súdom
115 Žalobkyne v podstate tvrdia, že inštitúcie porušili článok 3 ods. 7 základného nariadenia, keďže nezohľadnili významné účinky investícií uskutočnených výrobným odvetvím Spoločenstva v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania, ktoré v období prešetrovania predstavovali viac než tretinu celkových strát výrobného odvetvia Spoločenstva.
116 V tomto ohľade je potrebné podobne ako žalobkyne zdôrazniť, že z odôvodnenia č. 99 dočasného nariadenia vyplýva, že v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania boli uskutočnené významné investície. V každom prípade tieto investície neboli predmetom žiadnej analýzy o nepripísaní zodpovednosti ani zo strany Komisie v dočasnom nariadení, ani zo strany Rady v napadnutom nariadení. Preto teda v rozpore s tým, čo tvrdí Rada, uvedené nariadenia neobsahujú nijaké úvahy v súvislosti s otázkou, či uvedené investície predstavovali alebo nepredstavovali ujmu „spôsobenú vlastným zavinením“. Avšak vzhľadom na sumu, ktorú predstavujú, konkrétne skoro 10 miliónov eur v roku 2005 a skoro 6 miliónov eur počas obdobia prešetrovania, mohli tieto investície prispieť k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva. Preto treba konštatovať, že inštitúcie porušili článok 3 ods. 7 základného nariadenia, keď neoddelili a neodlíšili účinky uvedených investícií od účinkov dumpingových dovozov.
117 Tento záver tvrdenia Rady nespochybňujú. Po prvé, na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, skutočnosť, že investície boli uskutočnené na účely dosiahnutia súladu so záväznou environmentálnou politikou, nezbavuje inštitúcie povinnosti uskutočniť analýzu nepripísania zodpovednosti. To, či ujma je alebo nie je kvalifikovaná ako ujma „spôsobená vlastným zavinením“, je irelevantné, keďže investície mohli mať vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva a článok 3 ods. 7 základného nariadenia zakazoval inštitúciám pripísať dumpingovým dovozom takú ujmu, ktorá im pripísaná nemala byť.
118 Po druhé je správne, ako to podotýka Rada, že celkové investície dosiahnuté počas obdobia prešetrovania nemožno porovnávať so stratami zaznamenanými počas v tomto období. Taktiež ale platí, že inštitúcie v súvislosti s investíciami neuskutočnili analýzu nepripísania zodpovednosti v riadnej a náležitej forme.
119 Ak aj Rada porušila pravidlo nepripísania zodpovednosti uvedené v článku 3 ods. 7 základného nariadenia, takéto porušenie odôvodňuje zrušenie napadnutého nariadenia len v prípade, že je spôsobilé spochybniť jeho zákonnosť tým, že spôsobí neplatnosť celej analýzy inštitúcií týkajúcu sa príčinnej súvislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T‑35/01, Zb. s. II‑3663, bod 167). Žalobkyne však v tomto ohľade nepredložili nijaký argument.
120 Všeobecný súd sa domnieva, že toto porušenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého nariadenia. Ako totiž poukazuje Rada, dotknuté investície boli investíciami do výrobných zariadení, ktoré sa amortizujú mnoho rokov a z ktorých len jedna časť mala vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania. V tomto ohľade Rada v odpovedi na písomnú otázku položenú Všeobecným súdom prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania spresnila, že na základe číselných údajov a presných vysvetlení investície uskutočnené v roku 2005 zodpovedali za maximálne 4,7 % straty ziskovosti výrobného odvetvia Spoločenstva pozorovanej v roku 2005. Preto uvedené investície nemožno považovať za faktory, ktoré významne prispeli k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania.
121 Z toho vyplýva, že zistené porušenie nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého nariadenia a že táto výhrada, ako aj tretia časť prvého žalobného dôvodu ako celok sa musia zamietnuť.
c) O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa vplyvu nárastu nákladov na základné suroviny
Tvrdenia účastníkov konania
122 Žalobkyne tvrdia, že inštitúcie primerane nezohľadnili vplyv nárastu nákladov základných surovín na ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva, čím sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia.
123 V prvom rade sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v odôvodnení č. 99 napadnutého nariadenia tvrdila, že k nárastu výrobných nákladov pozorovanému v oblasti zliatin došlo na svetovej úrovni, a teda mal rovnaký vplyv na toto odvetvie na svetovej úrovni. Žalobkyne sa zase domnievajú, že hoci výrobné náklady môžu na svetovej úrovni vzrásť, takýto nárast nemá rovnaký vplyv všade na svete.
124 Po prvé totiž Rada nezohľadnila skutočnosť, že výrobcovia Spoločenstva mali vyššie základné výrobné náklady než ostatní svetoví výrobcovia. Podľa žalobkýň, aj keď sú všetci výrobcovia konfrontovaní s podobným nárastom výrobných nákladov, tí výrobcovia, ktorí majú vyššie základné náklady, utrpia väčšiu ujmu, a to skôr než ostatní. Preto podľa žalobkýň v rozpore s tým, čo tvrdila Rada v napadnutom nariadení, výrobca z tretej krajiny nemusí byť nevyhnutne nútený zvýšiť svoje ceny tak významne ako výrobca Spoločenstva, ktorý je konfrontovaný s rovnakým nárastom nákladov, pokiaľ má tento výrobca z tretej krajiny v prípade daných predajných cien lepšiu počiatočnú ziskovosť.
125 Najskôr teda inštitúcie disponovali informáciami preukazujúcimi, že výrobcovia Spoločenstva mali vyššie štrukturálne náklady výroby ferosilícia než výrobcovia z krajín dotknutých antidumpingovým konaním. Žalobkyne navrhujú Všeobecnému súdu, aby nariadil predloženie týchto informácií. Ďalej žalobkyne počas správneho konania predložili dôkazy preukazujúce, že v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania boli ceny ferosilícia v Spoločenstve najvyššie na svete a výrobné náklady znášané týmto výrobným odvetvím Spoločenstva rastúcim trendom prekračovali tieto ceny. Nakoniec žalobkyne uvádzajú, že v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania, keď výrobné náklady výrobného odvetvia Spoločenstva narástli pozoruhodným spôsobom, sa ceny na celom svetovom trhu znížili z dôvodu poklesu spotreby. Hoci výrobné odvetvie Spoločenstva uplatňovalo najvyššie ceny na svete, v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania utrpelo straty z dôvodu nárastu svojich výrobných nákladov.
126 Po druhé žalobkyne tvrdia, že inštitúcie nezohľadnili skutočnosť, že hoci ceny uplatňované na všetkých trhoch boli na makroekonomickej úrovni rovnocenné, vzhľadom na mikroekonomické rozdiely boli výrobcovia Spoločenstva naďalej väčšmi dotknutí nárastom nákladov na vstupe než výrobcovia z krajín dotknutých antidumpingovým prešetrovaním. Na jednej strane je totiž väčšina výrobcov so sídlom v uvedených krajinách vertikálne integrovaná, čo ich chráni pred cenovými výkyvmi na svetových trhoch, pričom žiadny z výrobcov Spoločenstva porovnateľným spôsobom integrovaný nie je. Na druhej strane výrobcovia Spoločenstva nemajú možnosť rovnakých úspor z rozsahu ako výrobcovia nachádzajúci sa v krajinách dotknutých antidumpingovým prešetrovaním. Napríklad jeden z čínskych výrobcov ferosilícia, Erdos Xijin Kuangye Co., Ltd, disponuje skoro dvojnásobne vyššou výrobnou kapacitou než všetci výrobcovia Spoločenstva dohromady. Jednotkové výrobné náklady sú teda vo všeobecnosti nižšie v tretích krajinách.
127 V druhom rade sa inštitúcie mali dopustiť zjavne nesprávneho posúdenia, keď v odôvodnení č. 132 dočasného nariadenia v odpovedi na argument, podľa ktorého nárast výrobných nákladov spôsobil ujmu, tvrdili, že ceny energie rástli na celom svete, a niekedy aj významnejšie ako v Európe. Rešpektovanie požiadavky nepripísania zodpovednosti nie je zaručené obyčajným porovnaním cien elektriny na celom svete alebo v krajinách dotknutých antidumpingovým prešetrovaním s cenami uplatňovanými v Európe. Podľa žalobkýň boli inštitúcie povinné identifikovať vplyv nárastu cien elektriny na výrobné odvetvie Spoločenstva a odlíšiť ho od vplyvu dovozov ferosilícia. Konkrétne, po prvé inštitúcie nezohľadnili ani údaje Eurostatu, ani svoje vlastné zistenia týkajúce sa trhu Spoločenstva s elektrickou energiou, ktoré všetky preukazujú podstatné zvýšenie nákladov na energiu v členských štátoch, v ktorých majú sídlo výrobcovia ferosilícia v Spoločenstve. Po druhé, keďže sa ceny elektriny v rámci Únie významne líšia, inštitúcie mali porovnať skutočné čísla výrobcov Spoločenstva s číslami výrobcov so sídlom v krajinách dotknutých antidumpingovým prešetrovaním. Po tretie úroveň cien elektriny na svetovej úrovni je irelevantná, keďže jedinou relevantnou skutočnosťou je nárast cien elektriny v krajinách výrobcov ferosilícia v porovnaní s ich nárastom vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Po štvrté podľa žalobkýň, hoci sa ceny energie v tretích krajinách mohli zvýšiť, stále ostali nižšie než ceny znášané výrobným odvetvím Spoločenstva, čo výrobcom ferosilícia usadeným v tretích krajinách umožnilo, aby pokračovali v dosahovaní ziskov, kým výrobné odvetvie Spoločenstva vykazovalo stratu.
128 V treťom rade, v odôvodnení č. 92 napadnutého nariadenia sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výklade pracovného dokumentu služieb Komisie nazvaného „Analysis of economic indicators of the EU metals industry: the impact of raw materials and energy supply on competitiveness“ (Analýza hospodárskych ukazovateľov európskeho hutníckeho odvetvia: vplyv dodávok základných surovín a energie na hospodársku súťaž, ďalej len „pracovný dokument Komisie“), o ktorý sa opierala na účely zamietnutia tvrdenia, podľa ktorého výrobné odvetvie Spoločenstva trpelo nedostatkom konkurencieschopnosti z dôvodu štruktúry nákladov. Podľa žalobkýň však tento dokument jasne uvádza, že hutnícke odvetvie Spoločenstva je vystavené rastúcemu tlaku zo strany konkurentov, ktorých štruktúra výrobných nákladov je odlišná. Konkrétnejšie dokument zdôrazňuje, že predaj ferozliatin, ktorých výroba si vyžaduje viac energie, a to kremíkového kovu a ferosilícia, je zraniteľnejší z dôvodu nedostatku súťaže, pokiaľ ide o náklady.
129 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
Posúdenie Všeobecným súdom
130 Táto časť prvého žalobného dôvodu sa týka spôsobu, akým inštitúcie analyzovali vplyv nárastu nákladov základných surovín na ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva. V podstate žalobkyne tvrdia, že došlo k trom zjavne nesprávnym posúdeniam. Došlo k nim podľa nich v odôvodneniach č. 92 a 99 napadnutého nariadenia, ako aj v odôvodnení č. 132 dočasného nariadenia.
131 V prvom rade, pokiaľ ide o odôvodnenie č. 99 napadnutého nariadenia, treba pripomenúť, že uvedené odôvodnenie uvádza:
„Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov, výrobné odvetvie Spoločenstva tvrdilo, že k zvýšeniu nákladov zistenému v zliatinárskom priemysle zvyčajne dochádza na celosvetovej úrovni, a teda to má rovnaký vplyv na celosvetový priemysel. Z analýzy vývoja cien hlavných nákladových položiek počas posudzovaného obdobia vyplýva, že náklady sa zvýšili (elektrická energia, kremenec a pastová elektróda). Prešetrovaním sa však ukázalo, že aj keď boli tieto zvýšenia čiastočne kompenzované zvýšením predajných cien, existencia dumpingového dovozu za nízku cenu neumožnila výrobnému odvetviu Spoločenstva úplne preniesť svoje zvýšenie nákladov do predajnej ceny.“
132 Žalobkyne tvrdia, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď tvrdila, že k nárastu výrobných nákladov pozorovanému v odvetví zliatin dochádzalo na svetovej úrovni, a preto mal rovnaký vplyv na toto odvetvie na svetovej úrovni.
133 V tomto ohľade treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Rada v odôvodnení č. 99 napadnutého nariadenia nijakým spôsobom netvrdila, že k nárastu výrobných nákladov pozorovanému v odvetví zliatin došlo na svetovej úrovni, a preto mal rovnaký vplyv na toto odvetvie na svetovej úrovni. Zo znenia tohto odôvodnenia jasne vyplýva, že Rada len prebrala toto tvrdenie, tak ako ho formulovalo výrobné odvetvie Spoločenstva.
134 Navyše Rada vôbec nevychádzala z tohto tvrdenia výrobného odvetvia Spoločenstva, aby odôvodnila záver už formulovaný v odôvodnení č. 133 dočasného nariadenia, podľa ktorého nárast výrobných nákladov nenarušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a ujmou. V odôvodnení č. 99 napadnutého nariadenia teda Rada síce konštatovala zvýšenie určitých výrobných nákladov, dospela však k záveru, že uvedené zvýšenie mohlo byť len čiastočne pokryté nárastom cien, a to z dôvodu dumpingových dovozov. Inými slovami, ak podľa Rady aj došlo k nárastu výrobných nákladov, ujma utrpená výrobným odvetvím Spoločenstva nevyplývala z tohto nárastu, ale z nemožnosti preniesť ho v plnom rozsahu na predajné ceny z dôvodu existencie sporných dovozov.
135 Žalobkyne neuvádzajú nijaký argument, ktorý by mohol preukázať, že sa Rada z tohto dôvodu dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keďže sa obmedzujú na snahu preukázať, že by bolo nesprávne tvrdiť, že nárast nákladov mal rovnaký vplyv aj na svetovej úrovni. Preto treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň týkajúce sa odôvodnenia č. 99 napadnutého nariadenia bez toho, aby bolo potrebné nariadiť akékoľvek predloženie dokumentov.
136 V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa odôvodnenia č. 132 dočasného nariadenia, treba pripomenúť, že Komisia v tomto odôvodnení konštatovala jednak, že náklady na elektrinu predstavovali podstatnú časť výrobných nákladov dotknutého výrobku, a jednak, že prešetrovanie preukázalo, že ceny energie zaznamenali nárast na celom svete vrátane dotknutých krajín, niekedy dokonca aj významnejší než v Únii. V odôvodnení č. 133 dočasného nariadenia sa Komisia domnievala, že v tomto kontexte otázka energie nebola takej povahy, aby narušila príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a ujmou utrpenou výrobným odvetvím Spoločenstva.
137 Žalobkyne napádajú tieto odôvodnenia z dôvodu, že Komisia sa na účely dosiahnutia súladu s pravidlom nepripísania zodpovednosti upraveným v článku 3 ods. 7 základného nariadenia nemala uspokojiť so všeobecným a nepodloženým tvrdením, že ceny energie zaznamenali nárast na celom svete, niekedy dokonca aj významnejší než v Únii. Tieto dva dôvody uvedené žalobkyňami na podporu tohto argumentu však nie sú presvedčivé.
138 Na jednej strane totiž žalobkyne uvádzajú, že Komisia mala analyzovať údaje Eurostatu, ako aj výsledky vlastných prešetrovaní týkajúcich sa trhu s elektrinou, ktoré podľa nich preukazujú, že ceny elektriny sa výrazne zvýšili v členských štátoch, v ktorých majú sídla výrobcovia Spoločenstva. Žalobkyne však neuvádzajú žiadny dôkaz na podporu tohto tvrdenia.
139 Na druhej strane žalobkyne tvrdia, že Komisia mala pristúpiť k porovnaniu číselných údajov týkajúcich sa výrobcov Spoločenstva a vyrábajúcich vývozcov dotknutých prešetrovaním. Žalobkyne však nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že takéto číselné porovnanie by mohlo preukázať, že zvýšenie nákladov na energiu v Spoločenstve bolo takej povahy, že bolo dôvodom ujmy utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva. Preto treba zamietnuť tvrdenie žalobkýň týkajúce sa odôvodnenia č. 132 dočasného nariadenia.
140 V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa odôvodnenia č. 92 napadnutého nariadenia, treba uviesť, že Rada v ňom analyzovala otázku konkurencieschopnosti v rámci výrobného odvetvia Spoločenstva a pracovný dokument Komisie, ktorý podľa žalobkýň preukazoval nedostatok konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva z dôvodu vysokých nákladov, ktoré muselo znášať. V uvedenom odôvodnení sa Rada domnievala, že Komisia v tomto dokumente nevyvodzovala nijaký záver v súvislosti s prípadným nedostatkom konkurencieschopnosti európskeho odvetvia ferozliatin. Práve naopak, podľa Rady tento pracovný dokument uvádza, že výrobcovia ferozliatin musia čeliť rastúcim dovozom z tretích krajín, akými sú Čína, Rusko, Ukrajina, Brazília a Kazachstan, čo by sa z dlhodobého hľadiska mohlo stať hrozbou pre životaschopnosť európskeho odvetvia ferozliatin, ak by sa rýchlo nezabezpečili podmienky spravodlivej súťaže s konkurentmi z tretích krajín.
141 Žalobkyne sa domnievajú, že Rada si tento pracovný dokument nesprávne vykladala. Predovšetkým sa domnievajú, že v ňom najmä potvrdila, že predaj ferosilícia výrobcami Spoločenstva bol zraniteľný vzhľadom na nedostatok súťaže, pokiaľ ide o náklady.
142 V tomto ohľade treba podobne ako žalobkyne uviesť, že pracovný dokument Komisie konštatuje, že metalurgické odvetvie Spoločenstva je pod rastúcim tlakom zo strany konkurentov, ktorých štruktúra výrobných nákladov je odlišná a ktorí majú prístup k základným surovinám a energii za nižšie náklady.
143 V každom prípade však Všeobecný súd nesúhlasí s výkladom žalobkýň, pokiaľ ide o zraniteľnosť výrobcov ferosilícia v Spoločenstve z dôvodu štruktúry ich výdavkov. Žalobkyne odkazujú na pasáž pracovného dokumentu, podľa ktorej „výrobcovia ferozliatin v Spoločenstve, najmä kremíkového kovu a ferosilícia, čelia nárastu dovozov z tretích krajín, akými sú Čína, Rusko, Ukrajina, Brazília a Kazachstan“, pričom ale spresňuje, že „ak by sa rýchlo nezabezpečili podmienky spravodlivej súťaže s konkurentmi z tretích krajín, mohlo by byť zachovanie kapacity výrobného odvetvia ferozliatin Spoločenstva z dlhodobého hľadiska ohrozené“. Ani zo znenia, ani z kontextu týchto viet však nevyplýva, že predaj ferosilícia výrobcami Spoločenstva by bol zraniteľný z dôvodu ich nedostatku konkurencieschopnosti, pokiaľ ide o náklady. Na jednej strane by bolo nerozumné vykladať odkaz na zavedenie spravodlivých podmienok s konkurentmi z tretích krajín v tom zmysle, že znamená, že výrobcovia Spoločenstva sú zraniteľní z dôvodu štruktúry svojich nákladov, ktoré musia znášať. Je omnoho rozumnejšie predpokladať, že Komisia zamýšľala poukázať na neprimerane nízke ceny uplatňované vyrábajúcimi vývozcami z tretích krajín. Na druhej strane Komisia na konci odseku obsahujúceho predmetný odkaz uviedla antidumpingové opatrenia týkajúce sa feromolybdénu, čo svedčí o tom, že keď Komisia spomenula zavedenie spravodlivých podmienok vo vzťahu ku konkurentom z tretích krajín, odkazovala tým na prípadné prijatie antidumpingových opatrení.
144 Preto sa treba domnievať, že nijaké z tvrdení predložených žalobkyňami nie je takej povahy, aby preukázalo, že Rada v odôvodnení č. 92 napadnutého nariadenia nesprávne vykladala pracovný dokument Komisie a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o dopad štruktúry výrobných nákladov znášaných výrobným odvetvím Spoločenstva na ujmu utrpenú týmto odvetvím.
145 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je namieste zamietnuť štvrtú časť prvého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.
d) O piatej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa účinkov poklesu dopytu v roku 2005
Tvrdenia účastníkov konania
146 Žalobkyne tvrdia, že v odôvodnení č. 81 dočasného nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, keďže stanovuje, že spotreba ferosilícia v Spoločenstve zostala počas posudzovaného obdobia pomerne stabilná, až na roky 2003 a 2004, keď v dôsledku výnimočne veľkého dopytu zo strany oceliarskeho priemyslu vzrástla o 6 %. Týmto spôsobom Rada nesprávne posúdila vplyv vývoja dopytu a v rozpore s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia nesprávne pripísala pokles cien sporným dovozom.
147 Podľa žalobkýň totiž spotreba Spoločenstva počas zohľadňovaného obdobia nebola stabilná. Žalobkyne uvádzajú, že v rokoch 2004 až 2005 sa spotreba Spoločenstva znížila o 4,4 %. Tento pokles dopytu odzrkadľoval stagnáciu a následný prepad dopytu, čo malo značný negatívny vplyv na ceny uplatňované v Spoločenstve. V tomto ohľade žalobkyne tvrdia, že na takom transparentnom a konkurenčnom trhu, akým je trh ferosilícia, sa ceny stanovujú v prvom rade v závislosti od výkyvov svetovej ponuky a dopytu, ako aj v určitom rozsahu v závislosti od výrobných nákladov. Počas období vyššieho dopytu a/alebo obmedzenej ponuky sa ceny zvyšovali, kým v obdobiach poklesu dopytu a/alebo zvýšenia ponuky ceny klesali, čo Súd prvého stupňa výslovne uznal vo svojom rozsudku Aluminium Silicon Mill Products/Rada, už citovanom v bode 27 vyššie, ktorý sa týkal inej ferozliatiny, konkrétne kremíkového kovu. Ceny ferosilícia v Spoločenstve teda poklesli, pričom ale výrobné náklady znášané výrobcami Spoločenstva prekročili trhové ceny, v dôsledku čoho utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva značné straty.
148 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
Posúdenie Všeobecným súdom
149 Touto časťou prvého žalobného dôvodu žalobkyne v podstate napádajú hodnotenie inštitúcií týkajúce sa vplyvu vývoja dopytu počas zohľadňovaného obdobia. Predovšetkým sa domnievajú, že v odôvodnení č. 81 dočasného nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.
150 Je namieste pripomenúť, že v odôvodnení č. 81 dočasného nariadenia na nachádza tabuľka obsahujúca číselné údaje týkajúce sa spotreby Spoločenstva v zohľadňovanom období, ako aj nasledujúci komentár Komisie: „spotreba FeSi v Spoločenstve zostala počas posudzovaného obdobia pomerne stabilná, až na roky 2003 a 2004, keď v dôsledku výnimočne veľkého dopytu zo strany oceliarskeho priemyslu vzrástla o 6 %“. Treba tiež zdôrazniť, že v odôvodnení č. 124 dočasného nariadenia Komisia v rámci analýzy nepripísania zodpovednosti uviedla:
„... spotreba FeSi na trhu Spoločenstva bola s výnimkou roku 2004 počas celého posudzovaného obdobia pomerne stabilná. Značnú ujmu, ktorú výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo, preto nemožno pripísať zníženiu dopytu na trhu Spoločenstva.“
151 Žalobkyne sa domnievajú, že tieto tvrdenia sú nesprávne, keďže spotreba Spoločenstva počas zohľadňovaného obdobia neostala stabilná, ale poklesla o 4,4 % v rokoch 2004 až 2005.
152 V tomto ohľade treba podobne ako Rada uviesť, že žalobkyne nenapádajú správnosť číselných údajov uvedených v odôvodnení č. 81 dočasného nariadenia. Ako podotýka Rada, spor medzi účastníkmi konania sa týka len výkladu týchto údajov.
153 Ďalej je potrebné konštatovať, že žalobkyne skresľujú úvahy formulované Komisiou v odôvodnení č. 81 dočasného nariadenia. V rozpore s tým, čo tvrdia žalobkyne, sa totiž Komisia neuspokojila s tvrdením, že spotreba Spoločenstva ostala stabilná, ale zdôraznila, že v rokoch 2003 až 2004 vzrástla z dôvodu nárastu dopytu hutníckeho odvetvia. Z odôvodnenia č. 124 dočasného nariadenia navyše vplýva, že Komisia zohľadnila výkyvy spotreby v roku 2004 v rámci analýzy nepripísania zodpovednosti, aj keď sa napriek týmto výkyvom domnievala, že spotreba sa musí považovať za globálne stabilnú, z čoho vyplýva, že ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva nemožno pripísať poklesu dopytu Spoločenstva. Preto je namieste domnievať sa, že Komisia si splnila povinnosť, ktorej podlieha na základe článku 3 ods. 7 základného nariadenia, a to oddeliť a odlíšiť ujmu spôsobenú konkrétne poklesom dopytu alebo zmenami nastavenia spotreby.
154 Nakoniec žiadne z tvrdení predložených žalobkyňami nie je takej povahy, aby preukázalo, že záver Komisie uvedený v odôvodnení č. 124 dočasného nariadenia predstavuje zjavne nesprávne posúdenie. Žalobkyne sa totiž uspokojili s ponukou vlastného výkladu čísel uvedených v odôvodnení č. 81 dočasného nariadenia, ale vôbec nevysvetľujú, v čom výklad týchto čísel, ako ho navrhujú inštitúcie, predstavuje zjavne nesprávne posúdenie. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že je možné, ako tvrdia žalobkyne, že zníženie spotreby Spoločenstva o 4,4 % pozorované medzi rokmi 2004 a 2005 malo negatívny vplyv na ceny uplatňované v Spoločenstve. Taktiež je však možné čísla uvedené v odôvodnení č. 81 dočasného nariadenia vykladať tak, ako to robia inštitúcie, teda že svedčia o relatívne stabilnom dopyte počas celého obdobia prešetrovania, pričom v tomto prípade sa výkyvy pozorované v rokoch 2004 a 2005 môžu vykladať v tom zmysle, že odzrkadľujú výnimočný dopyt hutníckeho odvetvia v roku 2004, po ktorom nasledovalo vrátenie sa do normálu v roku 2005. Za tohto predpokladu je legitímne domnievať sa, že ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva, tak ako vyplýva z údajov týkajúcich sa celého zohľadňovaného obdobia, nemožno pripísať výkyvom spotreby za roky 2004 a 2005. Za týchto okolností sa treba domnievať, že žalobkyne nepreukázali, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia.
155 Preto je namieste zamietnuť piatu časť prvého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.
e) O šiestej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa účinkov dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách
Tvrdenia účastníkov konania
156 Žalobkyne tvrdia, že inštitúcie porušili pravidlo nepripísania zodpovednosti, keďže primerane nezohľadnili účinky dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách než krajinách dotknutých prešetrovaním (ďalej len „iné tretie krajiny“). Žalobkyne uvádzajú, že Komisia sa v dočasnom nariadení obmedzila na tvrdenie potvrdené v napadnutom nariadení, že vplyv dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách nemožno považovať za významný vzhľadom na objem a ceny dumpingových dovozov, čo nie je dostatočné na zaručenie dodržania zásady nepripísania zodpovednosti.
157 Podľa žalobkýň, hoci totiž inštitúcie v odôvodneniach č. 116, 118 a 120 dočasného nariadenia identifikovali určité účinky dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách, neizolovali ich na účely uskutočnenia správneho pripísania dôvodov ujmy. Po prvé v odôvodnení č. 116 dočasného nariadenia Komisia uviedla, že ceny dovozov s pôvodom v týchto tretích krajinách boli o 2,3 až 5,7 % nižšie než ceny uplatňované výrobným odvetvím Spoločenstva. Rozpätie podhodnotenia porovnateľnej úrovne podľa nariadenia č. 1420/2007 odôvodňuje zavedenie antidumpingových ciel. Po druhé v odôvodneniach č. 118 a 120 dočasného nariadenia, pokiaľ ide osobitne o dovozy s pôvodom na Islande a vo Venezuele, Komisia potvrdila, že uvedené dovozy mali negatívny účinok na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva. Inštitúcie sú povinné zohľadniť kumulované účinky všetkých škodlivých dovozov s pôvodom v tretích krajinách, ako aj všetky ostatné známe faktory ujmy a nepripísať uvedené účinky sporným dovozom.
158 V replike žalobkyne ďalej uvádzajú, že Rada ignorovala skutočnosť, že veľká časť nárastu objemu dumpingových dovozov bola určená na vyplnenie „prázdna“, ktoré ostalo na trhu po ústupe niektorých výrobcov z tretích krajín počas skúmaného obdobia.
159 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkyne.
Posúdenie Všeobecným súdom
160 V tejto časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne v podstate namietajú proti hodnoteniu inštitúcií v súvislosti s vplyvom dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách na ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva. Domnievajú sa najmä, že v odôvodneniach č. 116, 118 a 120 dočasného nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, pretože Komisia v nich identifikovala určité účinky uvedených dovozov, ale neizolovala ich správne.
161 Na základe uvedeného treba konštatovať, že dovoz z ostatných tretích krajín výrazne neprispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Treba pripomenúť, že v odôvodnení č. 116 dočasného nariadenia Komisia vo vzťahu ku všetkým dovozom s pôvodom v iných tretích krajinách konštatovala, že v zohľadňovanom období sa ich objem znížil o približne 45 % a ich trhový podiel poklesol z 54,8 % na 30 %, že v tom istom období ceny týchto dovozov vzrástli o 7 % a priemerná cena týchto dovozov bolo vyššia než priemerná cena dumpingových dovozov počas zohľadňovaného obdobia a o 2,3 až 5,7 % nižšia než priemerná cena výrobného odvetvia Spoločenstva v tom istom období. V odôvodneniach č. 117 až 120 tohto nariadenia Komisia analyzovala dopad, ktorý na ujmu mali dovozy s pôvodom v Nórsku, na Islande, v Brazílii a vo Venezuele. Domnievala sa, že ani dovozy s pôvodom v Brazílii, ani dovozy s pôvodom v Nórsku neprispeli k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva. Dospela naopak k záveru, že dovozy s pôvodom na Islande a vo Venezuele mohli mať negatívny účinok na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, pričom však tento dopad nemožno považovať za významný vzhľadom na objem a ceny dumpingových dovozov. V odôvodnení č. 121 dočasného nariadenia Komisia zo skutočností vyjadrených v odôvodneniach č. 116 až 120 tohto nariadenia vyvodila, že dovozy s pôvodom v iných tretích krajinách reálne neprispeli k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva.
162 Tvrdenia predložené žalobkyňami nie sú spôsobilé preukázať, že toto odôvodnenie predstavuje zjavne nesprávne posúdenie.
163 V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň týkajúce sa odôvodnenia č. 116 dočasného nariadenia, treba konštatovať, že sa uspokojili s tvrdením, že rozpätie podhodnotenia 2,3 až 5,7 % odôvodňovalo zavedenie antidumpingových ciel v nariadení č. 1420/2007, čo preukazuje, že Komisia nemohla dospieť k záveru, že dovozy s pôvodom v iných tretích krajinách neprispeli k ujme.
164 V tomto ohľade treba po prvé pripomenúť jednak, ako sa uviedlo v bode 90 vyššie, že prináleží inštitúciám, aby v rámci výkonu svojho voľného posúdenia preskúmali, či výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo ujmu a túto ujmu možno pripísať dumpingovým dovozom alebo či k ujme prispeli iné známe faktory, a jednak, že táto voľná úvaha sa musí vykonávať z prípadu na prípad v závislosti od všetkých relevantných skutočností. V každom prípade treba poukázať na to, že v nariadení č. 1420/2007 bolo rozpätie podhodnotenia, na základe ktorého boli zavedené antidumpingové opatrenia, stanovené na 4,5 %. V tomto nariadení Rada neodkazovala na rozmedzie citované žalobkyňami. Navyše Rada v nariadení č. 1420/2007 príznačnejším spôsobom vychádzala z viacerých ďalších úvah, aby dospela k záveru o nevyhnutnosti prijatia týchto opatrení. Preto nemožno vyvodiť nijaký záver z toho, že v nariadení č. 1420/2007 Rada jednak vypočítala rozpätie podhodnotenia vo výške 4,5 % a jednak zaviedla antidumpingové opatrenia.
165 Po druhé je potrebné podľa vzoru Rady poukázať na to, že v odôvodnení č. 116 dočasného nariadenia Komisia neodkazovala na rozpätie podhodnotenia dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách, ale konštatovala, že ceny uvedených dovozov boli nižšie než ceny výrobného odvetvia Spoločenstva počas zohľadňovaného obdobia. V bode 65 vyššie sa totiž už uviedlo, že podhodnotenie je právnou koncepciou upravenou v článku 3 ods. 3 základného nariadenia, na základe ktorej inštitúcie porovnávajú ceny Spoločenstva s upravenými cenami dovozov, aby získali rozpätie podhodnotenia vyjadrené vo forme percentuálneho podielu. Preto nemožno uplatniť žiadnu analógiu medzi rozpätím podhodnotenia a jednoduchým porovnaním cien.
166 Po tretie zistenie Komisie týkajúce sa úrovne cien je len jednou súčasťou širšej úvahy rozvinutej v odôvodnení č. 116 dočasného nariadenia. Hoci úroveň cien dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách môže vo vzťahu k úrovni cien Spoločenstva predstavovať skutočnosť, ktorá by mohla preukázať, že uvedené dovozy prispeli k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva, nemožno opomenúť ostatné súčasti úvahy Komisie, ktoré ju viedli k vylúčeniu takého prispenia k ujme. Komisia totiž konštatovala, že trhové podiely uvedených dovozov sa počas zohľadňovaného obdobia znížili a že v tom istom období sa ceny týchto dovozov zvýšili, pričom vždy boli vyššie než ceny dumpingových dovozov. Z toho vyplýva, ako to zdôraznila Rada, že je nemožné, aby za predpokladu, že nedošlo k zvýšeniu spotreby, dovozy z iných tretích krajín mohli kolektívne získať trhové podiely na úkor výrobného odvetvia Spoločenstva na rozdiel od dumpingových dovozov.
167 Z toho vyplýva, že žiadne z tvrdení predložených žalobkyňami nie je spôsobilé preukázať, že v odôvodnení č. 116 dočasného nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.
168 V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa odôvodnení č. 118 a 120 dočasného nariadenia, je potrebné poukázať na to, že žalobkyne nenamietajú proti zisteniu Komisie, podľa ktorého dovozy s pôvodom na Islande a vo Venezuele mohli mať negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, pričom tento vplyv nemožno považovať za významný vzhľadom na objem a ceny dumpingových dovozov. Obmedzujú sa na tvrdenie, že inštitúcie mali pristúpiť k analýze kumulovaných účinkov dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách, ako aj k spoločnej analýze všetkých ostatných známych faktorov ujmy.
169 Po prvé, čo sa týka analýzy kumulovaných účinkov dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách, treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Komisia takúto analýzu uskutočnila. Táto analýza je prvou z troch etáp preskúmania vplyvu dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách. Komisia preto v prvom rade v odôvodnení č. 116 dočasného nariadenia opísala vývoj hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa všetkých dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách. Ako sa uviedlo v bode 166 vyššie, vzhľadom na tento vývoj sa nemožno domnievať, že dovozy s pôvodom v iných tretích krajinách mohli kolektívne získať trhové podiely na úkor výrobného odvetvia Spoločenstva. V druhom rade Komisia v odôvodneniach č. 117 až 120 dočasného nariadenia skúmala, či individuálne účinky dovozov s pôvodom v Nórsku, na Islande, v Brazílii a vo Venezuele boli spôsobilé spôsobiť ujmu. Ako sa vysvetlilo v bode 161 vyššie, Komisia dospela k záveru, že individuálne dovozy s pôvodom na Islande a vo Venezuele mohli mať negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, pričom však tento vplyv nemožno považovať za významný vzhľadom na objem a ceny dumpingových dovozov. V treťom rade Komisia vyvodila závery z dvoch prvých etáp svojej úvahy a v odôvodnení č. 121 dočasného nariadenia logicky konštatovala, že dovozy s pôvodom v iných tretích krajinách neprispeli k ujme.
170 Po druhé, čo sa týka spoločnej analýzy všetkých ostatných faktorov ujmy, v bode 47 vyššie sa už vysvetlilo, že je namieste uzavrieť analýzu výhrad predložených žalobkyňami, pokiaľ ide o individuálnu analýzu každého z iných známych faktorov, a to predtým, než bude možné určiť, či takáto spoločná analýza bola nevyhnutná. Táto otázka bude preskúmaná neskôr v bodoch 204 až 215.
171 Žiadne z tvrdení predložených žalobkyňami nie je teda takej povahy, aby preukázalo, že v odôvodneniach č. 118 a 120 dočasného nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.
172 V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa „prázdna“, ktoré vzniklo na trhu z dôvodu ústupu niektorých výrobcov z iných tretích krajín, predložené po prvýkrát v replike, je nutné konštatovať, že sa nesnaží preukázať, že inštitúcie nesprávne ohodnotili ujmu spôsobenú dovozmi s pôvodom v iných tretích krajinách, ale že dumpingové dovozy nespôsobili ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, keďže nahradili dovozy s pôvodom v iných tretích krajinách. Preto priamo nesúvisí so žalobným dôvodom predloženým už v žalobe a nepredstavuje jeho rozvinutie. Z toho vyplýva, že v rozsahu, v akom sa nezakladá na právnych alebo skutkových okolnostiach zistených v priebehu konania, sa uvedené tvrdenie musí považovať za nový žalobný dôvod v zmysle článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. februára 1997, Petit‑Laurent/Komisia, T‑211/95, Zb. s. II‑57, body 43 až 45). Preto sa musí zamietnuť ako neprípustné.
173 Vzhľadom na predchádzajúce treba zamietnuť šiestu časť prvého žalobného dôvodu ako čiastočne nedôvodnú a čiastočne neprípustnú.
f) O siedmej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa nedostatku konkurencieschopnosti výrobcov Spoločenstva predtým, než došlo ku škodlivému dumpingu
Tvrdenia účastníkov konania
174 Žalobkyne tvrdia, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila pravidlo nepripísania zodpovednosti podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia, keďže v odôvodneniach č. 93 a 94 napadnutého nariadenia zamietla tvrdenie, podľa ktorého bola väčšina výrobcov Spoločenstva stratová ešte predtým, než došlo ku škodlivému dumpingu, a to z dôvodu, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo vraj v roku 2004 z celkového pohľadu ziskové. V tomto ohľade žalobkyne uvádzajú, že traja zo šiestich výrobcov Spoločenstva boli deficitní už v roku 2003 a všetci okrem spoločnosti FerroAtlántica boli stratoví počas roka 2004 – „osobitne priaznivého roka“ pre odvetvie ferozliatin. Celkovú ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva na úrovni 3 % v roku 2004 možno teda celú pripísať spoločnosti FerroAtlántica. Navyše, hoci bol v roku 2004 celkový výkon výrobného odvetvia Spoločenstva lepší než v roku 2003 a toto odvetvie zvýšilo svoje ceny o 10 %, u piatich výrobcov zo šiestich došlo k zhoršeniu ich situácie z dôvodov nesúvisiacich s dumpingovým dovozom. Inštitúcie mali aspoň zohľadniť túto skutočnosť, pretože je dôležitá pre vysvetlenie vývoja ujmy výrobcov Spoločenstva a jasne poukazuje na nedostatok konkurencieschopnosti výrobného odvetvia Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o štruktúru jeho nákladov. To potvrdzujú aj zmeny orientácií výrob a ich obmedzenia, ku ktorým výrobné odvetvie Spoločenstva pristúpilo od roku 2004, napriek zvýšeniu spotreby a ziskovosti predaja ferosilícia.
175 Rada za podpory vedľajších účastníkov konania v podstate poukazuje na to, že žalobkyne tvrdia, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď vyhlásili, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v rokoch 2003 a 2004 ziskové, pričom nespochybňujú číselné údaje týkajúce sa rozpätí ziskov pred zdanením, citované v odôvodnení č. 94 napadnutého nariadenia. Navyše Rada tvrdí, že odkaz žalobkýň na situáciu rôznych výrobcov Spoločenstva v rokoch 2003 a 2004 neumožňuje preukázať existenciu zjavne nesprávneho posúdenia. Po prvé hodnotenie ujmy a príčinnej súvislosti by sa malo uskutočniť prostredníctvom preskúmania situácie výrobného odvetvia Spoločenstva vo všeobecnosti, a nie preskúmaním situácie jednotlivých výrobcov Spoločenstva. Po druhé skutočnosť, že traja výrobcovia Spoločenstva predstavujúci spoločne 24 až 28 % celkovej výroby Spoločenstva boli v roku 2003 v deficitnej situácii, neznamená, že celé výrobné odvetvie Spoločenstva trpelo nedostatkom konkurencieschopnosti. Po tretie Rada poukazuje na to, že rok 2004 sa vyznačuje zmenšením trhového podielu výrobného odvetvia Spoločenstva, 2 % poklesom jeho predajov v porovnaní s rokom 2003, nárastom dumpingových dovozov, ako aj ich trhového podielu a poklesom ich cien, čo znamená, že určití výrobcovia Spoločenstva už pocítili negatívne účinky dumpingových dovozov v roku 2004, hoci z celkového hľadiska mohlo výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšiť svoje zisky.
Posúdenie Všeobecným súdom
176 Touto časťou prvého žalobného dôvodu žalobkyne napádajú skutočnosť, že v odôvodneniach č. 93 a 94 napadnutého nariadenia Rada zamietla tvrdenie, podľa ktorého výrobné odvetvie Spoločenstva už bolo stratové predtým, než došlo k škodlivému dumpingu.
177 Treba pripomenúť, že v odôvodnení č. 94 napadnutého nariadenia Rada v odpovedi na toto tvrdenie vysvetlila, že ako to vyplýva z odôvodnenia č. 97 dočasného nariadenia, výrobné odvetvie Spoločenstva bolo v roku 2003 ziskové, pričom rozpätie zisku pred zdanením bolo 2,3 % a v roku 2004 sa zvýšilo na 2,7 %, a že straty boli zaznamenané až v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania.
178 Hoci žalobkyne nenamietajú, ako to uvádza Rada, proti číselným údajom uvedeným v odôvodnení č. 97 dočasného nariadenia, čo sú údaje, ktoré uvádzajú, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo z celkového hľadiska v rokoch 2003 a 2004 ziskové, inštitúciám naopak vytýkajú, že nezohľadnili individuálnu situáciu troch zo šiestich výrobcov Spoločenstva v roku 2003 a situáciu piatich výrobcov Spoločenstva v roku 2004.
179 V tomto ohľade treba uviesť, že žalobkyne zakladajú svoju argumentáciu na číselných údajoch, ktoré preukazujú, že piati zo šiestich výrobcov Spoločenstva zaznamenali v roku 2004 stratu. Tieto číselné údaje Rada nespochybňuje. Navyše žalobkyne tvrdia, že traja zo šiestich výrobcov Spoločenstva boli v roku 2003 stratoví. Hoci nepredložili nijaký dôkaz na podporu tohto tvrdenia, Rada vo svojich písomných dokumentoch túto skutočnosť potvrdila.
180 V tomto kontexte treba pripomenúť, ako to bolo uvedené v bode 88 vyššie, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, analýza existencie príčinnej súvislosti nemusí byť nevyhnutne vedená na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, aby sa zohľadnila akákoľvek ujma spôsobená individuálne výrobcovi Spoločenstva inými faktormi než dumpingovými dovozmi. Ujma spôsobená individuálne výrobcovi Spoločenstva iným faktorom než dumpingovými dovozmi sa musí zohľadniť, pokiaľ prispela k ujme, ktorá bola zistená vo výrobnom odvetví Spoločenstva ako celku.
181 Keďže údaje predložené žalobkyňami skutočne naznačujú, že niektorí výrobcovia neboli ziskoví ani v roku 2003, ani v roku 2004, inštitúcie boli povinné zhodnotiť dopad tejto situácie na ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva ako celkom, čo však neurobili. Z toho vyplýva, že inštitúcie si nesplnili povinnosť uskutočniť analýzu nepripísania zodpovednosti, a teda porušili článok 3 ods. 7 základného nariadenia.
182 Ako však bolo uvedené v bode 119 vyššie, je nevyhnutné preukázať, že takéto porušenie by mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého nariadenia v tom zmysle, že by viedlo k neplatnosti celej analýzy inštitúcií týkajúcej sa príčinnej súvislosti. V prejednávanej veci musia teda žalobkyne preukázať, že osobitná situácia jednej časti výrobcov Spoločenstva bola v rokoch 2003 a 2004 dôvodom ujmy utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva ako celkom alebo že prispela k tejto ujme. Taktiež musia preukázať, že straty zaznamenané piatimi výrobcami Spoločenstva zo šiestich neboli dôsledkom dumpingových dovozov.
183 Na účely tohto dokazovania žalobkyne tvrdia, že stratovosť piatich zo šiestich výrobcov Spoločenstva v roku 2004 je dôsledkom nedostatku ich konkurencieschopnosti, čo potvrdzujú zmeny orientácie a obmedzenia výroby výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2004 napriek nárastu spotreby a ziskovosti predaja ferosilícia. Všeobecný súd sa však domnieva, že údaje týkajúce sa roka 2004 možno vykladať aj inak. Traja výrobcovia Spoločenstva predstavujúci spolu 24 až 28 % celkovej výroby Spoločenstva boli stratoví v roku 2003 a päť výrobcov malo stratu v roku 2004. Treba, podobne ako Rada, poukázať na to, že napriek zvýšeniu spotreby sa rok 2004 vyznačuje zmenšením trhového podielu výrobného odvetvia Spoločenstva, 2 % poklesom jeho predajov v porovnaní s rokom 2003, nárastom dumpingových dovozov, ako aj ich trhového podielu a poklesom ich cien, čo môže znamenať, že určití výrobcovia Spoločenstva už pocítili negatívne účinky dumpingových dovozov v roku 2004, hoci z celkového hľadiska mohlo výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšiť svoje zisky.
184 Keďže strata, ktorú zaznamenali niektorí výrobcovia Spoločenstva v rokoch 2003 a 2004, mohla byť spôsobená dumpingovými dovozmi, porušenie konštatované v bode 181 vyššie nemôže spôsobiť neplatnosť napadnutého nariadenia.
185 Vzhľadom na predchádzajúce je namieste zamietnuť siedmu časť prvého žalobného dôvodu.
g) O ôsmej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa osobitných okolností výrobcov
Tvrdenia účastníkov konania
186 Žalobkyne uvádzajú, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia a porušili článok 3 ods. 7 základného nariadenia, keď odmietli pristúpiť k preskúmaniu faktorov, ktoré individuálne spôsobili ujmu výrobcom Spoločenstva, pričom mali zároveň vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok, hoci uvedení výrobcovia boli málo početní a ich hospodárska situácia bola veľmi rozdielna.
187 Po prvé, žalobkyne tvrdia, že pokiaľ ide o spoločnosť Huta Laziska, v roku 2004 zmenila orientáciu časti svojej výroby ferosilícia na výrobu silikomangánu, aby zvýšila svoju ziskovosť. Potom nasledoval pokles výroby ferosilícia touto spoločnosťou, ako aj zníženie predajov ferosilícia nezávislým zákazníkom. Vzhľadom na poklesy výroby a nezmenené fixné náklady v roku 2004 sa jej výrobné náklady na tonu zvýšili približne o 17 % a jej strata sa viac než strojnásobila, a to bez súvislosti s dovozmi. Obrat dosiahnutý u nezávislých zákazníkov sa však zvýšil. V roku 2005 začala Huta Laziska znižovať svoju výrobu, aby ju úplne skončila počas obdobia prešetrovania, a to v dôsledku sporu so svojím dodávateľom elektriny. V dôsledku toho jej predaje poklesli a jej jednotkové výrobné náklady sa podstatným spôsobom zvýšili, čo viedlo k poklesu ziskovosti a zníženiu trhového podielu.
188 Po druhé, pokiaľ ide o OFZ, žalobkyne poukazujú najskôr na to, že v roku 2004 preložila na iné pracovné miesto alebo prepustila 47 % svojich zamestnancov, čo znamenalo, že nebola spôsobilá vyhovieť rastúcemu dopytu. OFZ navyše zmenila orientáciu časti svojej výroby ferosilícia na výrobu silikomangánu, aby si zvýšila ziskovosť. Jej predaj nezávislým zákazníkom v dôsledku toho poklesol o 19 %. Keďže však trh prekvital, podarilo sa jej obmedziť zníženie obratu na 11 %, a to napriek 14 % nárastu výrobných nákladov, ktorý vyplýval čiastočne z existencie fixných nákladov napriek zníženiu výroby. Ďalej žalobkyne tvrdia, že v roku 2005 sa v spoločnosti OFZ uskutočnila reštrukturalizácia, čo jej umožnilo znížiť výrobné náklady a zvýšiť ziskovosť. Na tento účel bolo nevyhnutné, aby dočasne znížila svoj predaj a trhový podiel.
189 Po tretie, pokiaľ ide o TDR – Metalurgija d.d., žalobkyne tvrdia, že v roku 2004 zvýšila svoj objem predaja nezávislým zákazníkom o vyšší percentuálny podiel, než bol percentuálny podiel nárastu dopytu, že zvýšila svoju výrobu a mala prospech z vyšších cien, čím si zvýšila obrat dosiahnutý u nezávislých zákazníkov. Vzhľadom na všeobecný nárast výrobných nákladov o 12 % sa jej však nepodarilo opätovne sa stať ziskovou spoločnosťou. Keď v roku 2005 došlo k prepadu trhu, TDR nebola schopná spamätať sa zo zlých výsledkov dosiahnutých v roku 2004 – vo „výnimočne priaznivom roku“.
190 Po štvrté, pokiaľ ide o Vargön Alloys, žalobkyne tvrdia, že v roku 2004 zvýšila svoj objem predaja nezávislým zákazníkom o vyšší percentuálny podiel, než bol percentuálny podiel nárastu dopytu, a tiež zvýšila svoju výrobu a mala prospech z vyšších cien, čím si zvýšila obrat dosiahnutý u nezávislých zákazníkov. Došlo však k zvýšeniu jej výrobných nákladov o 15 %. Žalobkyne tvrdia, že podľa inštitúcií Vargön Alloys utrpela ďalšie straty vo výške 45 %. Hoci inštitúcie v tejto súvislosti nepredložili žiadne vysvetlenie, je zjavné, že tento vývoj sa musí pripísať vlastným problémom spoločnosti, a nie sporným dovozom. Od roku 2004 do roku 2005 Vargön Alloys znížila svoju výrobu ferosilícia o polovicu v dôsledku nárastu ceny elektriny. Navyše počas obdobia prešetrovania zmenila orientáciu časti svojej výroby ferosilícia s cieľom zvýšiť ziskovosť, čo viedlo k zníženiu predajov ferosilícia a trhového podielu.
191 Po piate, pokiaľ ide o FerroPem SAS a FerroAtlántica, žalobkyne uvádzajú, že od roku 2003 do roku 2004 FerroPem znížila svoje predaje ferosilícia nezávislým zákazníkom, ale zvýšila svoju výrobu a zbavila sa zásob, čo preukazuje, že FerroPem zvýšila svoju viazanú spotrebu. Z toho podľa žalobkýň vyplýva, že obrat dosiahnutý FerroPem u nezávislých zákazníkov poklesol. Navyše, keďže výrobné náklady sa v tomto čase zvýšili o 24 %, je logické, že ziskovosť spoločnosti sa podstatne znížila. V dôsledku nárastu cien elektriny FerroAtlántica prerušila výrobu v čase jej najvyššej spotreby, čím umožnila svojmu oddeleniu predaja elektriny dosiahnuť lepšie zisky. Navyše jej akvizícia FerroPem viedla k reštrukturalizačným nákladom pre obe tieto spoločnosti. Tieto spoločnosti však napriek tomu dosiahli najlepšie výsledky na trhu, keďže od roku 2004 do roku 2005 zvýšili svoje predaje, hoci celková spotreba v Spoločenstve klesala. Čo sa týka roka 2005 a obdobia prešetrovania, venezuelská divízia FerroAtlántica zvýšila svoje vývozy do Spoločenstva. Skupina FerroAtlántica ako celok dosiahla veľmi dobré výsledky a nezdá sa, že by utrpela ujmu. Podľa žalobkýň však takúto ujmu v nijakom prípade nemožno pripísať dumpingovým dovozom.
192 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
Posúdenie Všeobecným súdom
193 V rámci ôsmej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne namietajú najmä proti skutočnosti, že inštitúcie nezohľadnili faktory, ktoré spôsobili individuálne ujmu výrobcom Spoločenstva, pričom súčasne mali vplyv na výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok.
194 V bode 88 vyššie sa už preukázalo, že na rozdiel od tvrdenia Rady analýza existencie príčinnej súvislosti nemusí byť nevyhnutne vedená na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, aby sa zohľadnila akákoľvek ujma spôsobená individuálne výrobcovi Spoločenstva inými faktormi než dumpingovými dovozmi. Ujma spôsobená individuálne výrobcovi Spoločenstva iným faktorom než dumpingovými dovozmi sa musí zohľadniť, pokiaľ prispela k ujme, ktorá bola zistená vo výrobnom odvetví Spoločenstva ako celku.
195 Treba však spresniť, že nevyhnutnosť zohľadnenia faktorov, ktoré individuálne spôsobili ujmu výrobcovi, keď prispeli k ujme výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, v prejednávanej veci neznamená, že inštitúcie boli povinné systematicky analyzovať individuálnu situáciu každého výrobcu Spoločenstva.
196 V tomto ohľade treba konštatovať, že tvrdenia predložené žalobkyňami nie sú takej povahy, aby preukázali, že individuálna situácia výrobcov Spoločenstva bola dôvodom ujmy utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva ako celkom alebo že k nej aspoň prispela.
197 Po prvé, čo sa týka tvrdení týkajúcich sa situácie spoločnosti Huta Laziska, sú v podstate rovnaké ako niektoré z tvrdení predložených v rámci tretej časti tohto žalobného dôvodu. Už sa však konštatovalo, že tieto tvrdenia sú nedôvodné. Z toho vyplýva, že aj v rámci preskúmania tejto časti sa tieto tvrdenia musia zamietnuť ako nedôvodné.
198 Po druhé, čo sa týka situácie spoločnosti OFZ, vecné skutočnosti opísané žalobkyňami by mali preukázať, že v tejto spoločnosti došlo k reštrukturalizácii, čo prispelo k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva. Ako sa však už konštatovalo v rámci preskúmania tretej časti tohto žalobného dôvodu, zmeny orientácie výroby, vrátane zmien orientácie v spoločnosti OFZ, inštitúcie zohľadnili. Navyše, ak situácia opísaná žalobkyňami, pokiaľ ide o roky 2004 a 2005, skutočne mohla prispieť k ujme, je takisto pravdepodobné, ako uvádza Rada, že takáto situácia mohla byť spôsobená prítomnosťou dovozov za nízke ceny na trhu Spoločenstva. Preto nie je možné domnievať sa, že žalobkyne preukázali, že situácia OFZ prispela k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva.
199 Po tretie, čo sa týka situácie spoločnosti TDR, skutočnosti opísané žalobkyňami by mali preukázať, že ujma utrpená touto spoločnosťou súvisí s nárastom výrobných nákladov. Keďže toto tvrdenie už bolo zamietnuté v rámci preskúmania štvrtej časti tohto žalobného dôvodu, treba rovnakým spôsobom zamietnuť tvrdenia týkajúce sa situácie TDR uvedené v rámci tejto časti žalobného dôvodu ako nedôvodné.
200 Po štvrté, čo sa týka situácie Vargön Alloys, žalobkyne odkazujú na zmenu orientácie výroby uskutočnenú touto spoločnosťou, ako aj na nárast jej výrobných nákladov. Keďže tvrdenia týkajúce sa vplyvu týchto faktorov na ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva boli už zamietnuté v rámci preskúmania tretej a štvrtej časti tohto žalobného dôvodu, treba zamietnuť aj tvrdenia týkajúce sa situácie spoločnosti Vargön Alloys uvedené v rámci tejto časti.
201 Po piate, čo sa týka situácie spoločností FerroPem a FerroAtlántica, treba uviesť, že žalobkyne opisujú celkovo pozitívnu hospodársku situáciu týchto dvoch spoločností a nepreukazujú, v čom mohla táto situácia prispieť k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva. Preto tvrdenia týkajúce sa situácie týchto dvoch spoločností nemôžu byť úspešné.
202 Z toho vyplýva, že ôsmu časť prvého žalobného dôvodu týkajúcu sa osobitných okolností jednotlivých výrobcov treba zamietnuť ako nedôvodnú.
203 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je namieste zamietnuť prvú, druhú, štvrtú a piatu časť prvého žalobného dôvodu, prvé tri výhrady v tretej časti prvého žalobného dôvodu, ako aj ôsmu časť prvého žalobného dôvodu v rozsahu týkajúcom sa individuálnej analýzy faktorov ujmy ako nedôvodné. Takisto je potrebné zamietnuť šiestu časť prvého žalobného dôvodu ako čiastočne nedôvodnú a čiastočne neprípustnú. Nakoniec treba uviesť, že porušenia konštatované v rámci preskúmania štvrtej výhrady v tretej časti prvého žalobného dôvodu, ako aj v rámci výhrady obsiahnutej v siedmej časti tohto žalobného dôvodu nemôžu odôvodniť zrušenie napadnutého nariadenia.
3. O neexistencii spoločnej analýzy faktorov ujmy (prvá a ôsma časť prvého žalobného dôvodu)
a) Tvrdenia účastníkov konania
204 V rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú, že postup Rady je zjavne neprimeraný, keďže analyzovala, či ostatné faktory zohľadňované individuálne boli príčinou ujmy utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva, hoci bolo v prejednávanej veci nevyhnutné uskutočniť analýzu kolektívneho vplyvu ostatných faktorov. Po prvé mal totiž na výrobné odvetvie Spoločenstva vplyv veľký počet ostatných faktorov, pričom toto odvetvie utrpelo len malú ujmu. Po druhé výrobcovia Spoločenstva sa individuálne nachádzali vo veľmi odlišných situáciách. Po tretie viacero účastníkov antidumpingového konania v priebehu uvedeného konania zdôraznilo, že ostatné faktory zohľadňované spoločne vysvetľujú vecnú ujmu utrpenú výrobným odvetvím Spoločenstva.
205 V rámci ôsmej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne tvrdia, že inštitúcie mali kolektívne skúmať dopad iných známych faktorov než dumpingových dovozov. Podľa žalobkýň, ak totiž jeden z týchto faktorov zohľadňovaných samostatne nestačí na narušenie príčinnej súvislosti medzi dovozmi dotknutými prešetrovaním a ujmou, viacero takýchto faktorov by na to mohlo stačiť. Ak by v prejednávanej veci došlo k uskutočneniu takejto analýzy, potvrdila by, že ujma utrpená výrobným odvetvím Spoločenstva vyplývala z vývoja nákladov a trhu a nebola spôsobená dovozmi dotknutými prešetrovaním.
206 Po prvé žalobkyne vysvetľujú, že nebolo legitímne pripísať vývoj cien v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania – konkrétne o 15 % nižšie ceny v roku 2005 a o 6 % nižšie ceny počas obdobia prešetrovania než v roku 2004 – dovozom dotknutým prešetrovaním, keďže uvedený vývoj je súčasťou všeobecného vyrovnania trhových cien v porovnaní s rokom 2004. Podľa žalobkýň je totiž pokles cien logickým dôsledkom svetového zníženia dopytu v roku 2005. Počas obdobia poklesu dopytu možno predpokladať, že výrobcovia Spoločenstva utrpia stratu na ziskoch, čo znamená, že menšie zisky samy osebe nestačia na preukázanie ujmy.
207 Po druhé žalobkyne kladú dôraz na blízky vzťah medzi nárastom výrobných nákladov a stratou ziskovosti. Tvrdia, že zníženie ziskov v roku 2005 v dôsledku poklesu trhu sa ešte zhoršilo nárastom nákladov, ktoré už vážne ovplyvnili ziskovosť výrobcov Spoločenstva v roku 2004. To malo účinok snehovej gule na nárast výrobných nákladov a stratu ziskov, čiže účinok, ktorý bol udržovaný poklesmi výroby. Žalobkyne tiež tvrdia, že v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania výrobné náklady výrobného odvetvia Spoločenstva prekročili trhové ceny, hoci v roku 2005 boli uvedené ceny najvyššie na svete. Navyše žalobkyne tvrdia, že nárast výrobných nákladov najskôr vyplýval z vyšších nákladov na vstupy, ďalej zo straty úspor z rozsahu v dôsledku obmedzenia alebo zmeny orientácie výroby a nakoniec z ostatných faktorov nesúvisiacich so spornými dovozmi.
208 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
209 Najskôr treba pripomenúť, že v bode 43 vyššie sa už preukázalo, že za určitých okolností možno požadovať spoločnú analýzu faktorov ujmy, najmä keď inštitúcie v súvislosti s veľkým počtom iných faktorov než s dumpingovými dovozmi dospeli k záveru, že mohli prispieť k ujme, ale že tento vplyv individuálne nemožno považovať za významný.
210 V prejednávanej veci v odôvodneniach č. 115 až 136 dočasného nariadenia a v odôvodneniach č. 87 až 101 napadnutého nariadenia inštitúcie individuálne analyzovali dvanásť iných faktorov ujmy než dumpingové dovozy, konkrétne dovozy s pôvodom v Nórsku, na Islande, v Brazílii a vo Venezuele, konkurenciu iného výrobcu Spoločenstva, vývoj dopytu, výsledky výrobného odvetvia Spoločenstva pri vývoze, kolísanie kurzu, výrobné náklady, zmeny orientácie výroby, spôsob, akým sa stanovujú ceny ferosilícia a konkurencieschopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva. Dospeli k záveru, že tieto faktory individuálne neprispeli k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva, s výnimkou dovozov s pôvodom na Islande a vo Venezuele, ktorých vplyv však nebol považovaný za významný.
211 Analýza rozvinutá v bodoch 49 až 203 vyššie umožnila preukázať, že pri individuálnej analýze faktorov ujmy nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, s výnimkou dvoch faktorov uvedených v rámci preskúmania štvrtej výhrady v tretej a siedmej časti prvého žalobného dôvodu, ktoré síce inštitúcie opomenuli analyzovať, avšak žalobkyne nepreukázali, že tieto faktory prispeli k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva. Preto je vzhľadom na vyššie uvedené namieste dospieť k záveru, že inštitúcie mohli bez toho, aby sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, neuskutočniť spoločnú analýzu iných faktorov ujmy než dumpingových dovozov.
212 Tento záver nemôžu spochybniť ani tvrdenia predložené žalobkyňami v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu. Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie založené na pripomienkach formulovaných inými účastníkmi antidumpingového konania v priebehu prešetrovania, treba ho zamietnuť ako neprípustné, keďže žalobkyne v podstate nerozvinuli žiadnu argumentáciu, ale uspokojili sa s odkazom na pripomienky iných účastníkov antidumpingového konania, ktoré priložili k žalobe. V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa uplatňuje aj na Všeobecný súd na základe článku 53 prvého odseku tohto štatútu a podľa článku 44 ods. 1 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, musí každá žaloba obsahovať uvedenie predmetu sporu, návrhov žalobcu a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Toto uvedenie musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na prípustnosť žaloby potrebné, aby z textu samotnej žaloby vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmenšom stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. mája 1997, Guérin automobiles/Komisia, T‑195/95, Zb. s. II‑679, bod 20, a z 3. februára 2005, Chiquita Brands a i./Komisia, T‑19/01, Zb. s. II‑315, bod 64). Ak môže byť obsah žaloby podporený a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výňatky listín, všeobecný odkaz na iné písomnosti, hoci tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok základných skutočností právnej argumentácie, ktoré predstavujú náležitosti žaloby (uznesenie Súdu prvého stupňa z 21. mája 1999, Asia Motors a i./Komisia, T‑154/98, Zb. s. II‑1703, bod 49).
213 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie založené na skutočnosti, že výrobcovia sa individuálne nachádzajú vo veľmi odlišných situáciách, treba konštatovať, že toto tvrdenie je v podstate identické s tvrdeniami predloženými v rámci ôsmej časti v rozsahu, v akom sa týka okolností vlastných výrobcom. Keďže sa rozhodlo, že je potrebné zamietnuť túto časť ako nedôvodnú, toto tvrdenie nemôže prispieť k preukázaniu, že v prejednávanej veci bola nevyhnutná spoločná analýza iných faktorov ujmy než dumpingových dovozov.
214 Tento záver nemôžu spochybniť ani tvrdenia predložené žalobkyňami v rámci ôsmej časti prvého žalobného dôvodu. Tieto tvrdenia sú v podstate rovnaké ako niektoré z tvrdení predložených v rámci tretej až piatej časti prvého žalobného dôvodu. Keďže sa v rámci preskúmania týchto častí rozhodlo, že tieto tvrdenia boli nedôvodné, nemôžu prispieť k preukázaniu, že v prejednávanej veci bola nevyhnutná spoločná analýza iných faktorov ujmy než dumpingových dovozov.
215 Preto je namieste prvú a ôsmu časť prvého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodné v rozsahu, v akom vychádzajú z neexistencie spoločnej analýzy faktorov ujmy. Navyše vzhľadom na tento záver treba tiež zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o povinnosť uskutočniť spoločnú analýzu rôznych faktorov ujmy.
B – O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa existencie záujmu Spoločenstva
1. O prvej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa vývoja rastu cien ferosilícia po období prešetrovania
a) Tvrdenia účastníkov konania
216 V prvom rade žalobkyne tvrdia, že Rada sa zjavne dopustila nesprávneho výkladu článku 6 ods. 1 základného nariadenia (teraz článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009). V odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia sa totiž Rada nesprávne odvolala na toto ustanovenie, keď tvrdila, že v rámci posúdenia záujmu Spoločenstva nemusela zohľadniť vývoj nasledujúci po období prešetrovania. Článok 6 ods. 1 základného nariadenia sa však uplatňuje len na posúdenie dumpingu a ujmy. Článok 21 základného nariadenia (teraz článok 21 nariadenia č. 1225/2009) týkajúci sa záujmu Spoločenstva neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Kritérium záujmu Spoločenstva je výhľadovým kritériom, takže jeho uplatnenie nemôže byť už na základe jeho definície obmedzené na údaje, ktoré sa týkajú obdobia končiaceho sa pred začatím prešetrovania. Okrem toho inštitúcie obyčajne zohľadňujú informácie z obdobia nasledujúceho po období prešetrovania, čo urobili napríklad v nariadení č. 1420/2007. Navyše Súd prvého stupňa v rozsudku zo 14. novembra 2006, Nanjing Metalink/Rada (T‑138/02, Zb. s. II‑4347, bod 59), vysvetlil, že zákaz zohľadniť dôkazy z obdobia nasledujúceho po období prešetrovania má za cieľ najmä zabezpečiť, aby dôkazy, na základe ktorých sa určuje dumping a ujma, neboli ovplyvňované správaním dotknutých výrobcov po začatí antidumpingového konania. Táto úvaha sa však neuplatňuje na posúdenie záujmu Spoločenstva, keďže ten účastníci prešetrovania nemôžu zmanipulovať.
217 V druhom rade žalobkyne tvrdia, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia tvrdila, že keďže výrobné náklady sa počas mesiacov nasledujúcich po období prešetrovania zvýšili, výrobné odvetvie Spoločenstva sa nevzchopilo do tej miery, aby zavedenie antidumpingových opatrení stratilo odôvodnenosť, napriek vývoju v podobe rastu cien ferosilícia. Žalobkyne sa domnievajú, že hoci platí, že hlavné výrobné náklady ferosilícia naďalej rástli aj po období prešetrovania, rozsah tohto nárastu nákladov bol menší než rozsah nárastu cien ferosilícia. V dôsledku toho, hoci sa ceny ferosilícia od obdobia prešetrovania do prijatia napadnutého nariadenia zvýšili o 50 %, ceny elektriny, ktorá predstavuje hlavný výrobný náklad, sa počas druhého polroka 2007 zvýšili približne o 4 %. To výrobcom Spoločenstva umožnilo prekročiť prah 5 % rozpätia zisku, ktoré sa v napadnutom nariadení považuje za primerané. Následne výrobcovia Spoločenstva opätovne začali vyrábať ferosilícium.
218 V treťom rade žalobkyne vo svojej replike tvrdia, že Rada primerane neodôvodnila svoje zamietnutie tvrdení a dôkazov, ktoré predložili v rámci antidumpingového prešetrovania s cieľom preukázať, že nárast cien ferosilícia v období nasledujúcom po období prešetrovania bol vyšší než nárast nákladov.
219 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
220 V rámci preskúmania tejto časti druhého žalobného dôvodu je v prvom rade namieste určiť, či sa Rada dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa v odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia domnievala, že článok 6 ods. 1 základného nariadenia sa uplatňuje na zistenie existencie záujmu Spoločenstva na zavedení antidumpingových opatrení, z čoho vyplýva, že informácie z obdobia nasledujúceho po období prešetrovania obvykle nemôžu byť použité na účely uvedeného zistenia.
221 Doslovný a teleologický výklad tak článku 6 ods. 1, ako aj článku 21 ods. 1 základného nariadenia (teraz článok 21 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009) umožňuje dospieť k záveru, že v rozpore s tvrdením Rady v odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia sa článok 6 ods. 1 základného nariadenia neuplatňuje na zistenie existencie záujmu Spoločenstva, ako je upravený v článku 21 ods. 1 základného nariadenia, čo znamená, že údaje týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania sa v rámci tohto zistenia môžu zohľadniť.
222 Treba totiž pripomenúť, že článok 6 základného nariadenia je nazvaný „Prešetrovanie“. Článok 6 ods. 1 základného nariadenia stanovuje, že prešetrovanie „sa vzťahuje na dumping aj ujmu, pričom obe tieto skutočnosti sa skúmajú súčasne“. Spresňuje tiež, že „na účely reprezentatívneho zistenia sa stanoví obdobie prešetrovania“ a že „informácie vzťahujúce sa na obdobie, ktoré nasleduje po období prešetrovania, sa nezohľadnia“. Keďže článok 6 ods. 1 základného nariadenia spresňuje, že prešetrovanie sa týka len stanovenia dumpingu a ujmy, posledná veta tohto ustanovenia, na základe ktorej sa nemôže zohľadniť vývoj v období nasledujúcom po období prešetrovania, sa neuplatní rovnako ako posúdenie dumpingu a ujmy.
223 Tento výklad potvrdzuje analýza cieľa článku 6 ods. 1 základného nariadenia. Podľa judikatúry stanovenie obdobia prešetrovania a zákaz zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po tomto období, slúžia na zaručenie toho, aby boli výsledky prešetrovania reprezentatívne a spoľahlivé (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. júna 2001, Euroalliages/Komisia, T‑188/99, Zb. s. II‑1757, bod 74). Obdobie prešetrovania stanovené v článku 6 ods. 1 základného nariadenia má za cieľ zabezpečiť, aby dôkazy, na základe ktorých sa určuje dumping a ujma, neboli ovplyvňované správaním dotknutých výrobcov po začatí antidumpingového konania, a teda aby konečné clo uložené v dôsledku konania bolo spôsobilé účinne zabrániť ujme vyplývajúcej z dumpingu (rozsudok Nanjing Metalink/Rada, už citovaný v bode 216 vyššie, bod 59). Podobne ako žalobkyne treba uviesť, že ak by aj účastníci konania mohli ovplyvniť stanovenie dumpingu a ujmy zmenou svojej obchodnej politiky, takáto možnosť neexistuje v prípade zistenia existencie záujmu Spoločenstva na uložení opatrení. Preto cieľ sledovaný definíciou obdobia prešetrovania, nad rámec ktorého sa údaje nezohľadňujú, nie je v kontexte článku 21 základného nariadenia relevantný.
224 Takisto treba zdôrazniť, že jednak článok 21 základného nariadenia neobsahuje nijaké časové obmedzenie, pokiaľ ide o údaje, ktoré môžu inštitúcie zohľadniť na účely zistenia existencie záujmu Spoločenstva. Na druhej strane si podľa judikatúry zistenie záujmu Spoločenstva vyžaduje hodnotenie možných dôsledkov jednak uplatnenia a jednak neuplatnenia predpokladaných opatrení v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva a v iných dotknutých záujmoch. Toto hodnotenie predpokladá prognózu založenú na hypotézach týkajúcich sa budúcich udalostí, ktorú obsahuje posúdenie komplexných hospodárskych situácií (rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2003, Euroalliages a i./Komisia, T‑132/01, Zb. s. II‑2359, bod 47). Keďže analýza upravená v článku 21 základného nariadenia je výhľadovej povahy, inštitúcie sa môžu dostať do situácie, keď budú musieť zohľadniť informácie, ktoré sa netýkajú obdobia prešetrovania, ale obdobia nasledujúceho po ňom.
225 Preto je namieste, podobne ako žalobkyne, konštatovať, že Rada sa v odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď uplatnila článok 6 ods. 1 základného nariadenia na stanovenie existencie záujmu Spoločenstva.
226 Hoci sa inštitúcie domnievali, že článok 6 ods. 1 základného nariadenia sa uplatňuje na stanovenie existencie záujmu Spoločenstva, v odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia analyzovali informácie dostupné v období nasledujúcom po období prešetrovania. Nesprávne právne posúdenie teda samo osebe nie je spôsobilé ovplyvniť zákonnosť napadnutého nariadenia.
227 V druhom rade je potrebné stanoviť, či pri preskúmaní informácií z obdobia nasledujúceho po období prešetrovania, ktoré inštitúcie uskutočnili v odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia, došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. V tomto ohľade treba pripomenúť, že pokiaľ ide o posúdenie komplexnej hospodárskej situácie, Komisia pri hodnotení záujmu Spoločenstva disponuje širokou mierou voľného posúdenia. Súd Únie teda musí obmedziť svoje preskúmanie na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnej správnosti skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a neexistencie zneužitia právomoci (rozsudok Euroalliages a i./Komisia, už citovaný v bode 224 vyššie, bod 67).
228 Treba pripomenúť, že v odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia Rada tvrdila, že nemožno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva sa skonsolidovalo do tej miery, že zavedenie opatrení nebolo odôvodnené, keďže hoci ceny ferosilícia počas mesiacov nasledujúcich po období prešetrovania vzrástli, ceny základných zložiek nákladov na ferosilícium vzrástli tiež.
229 Tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého v odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, sa zakladá na dvoch argumentoch. Na jednej strane sa ceny od obdobia prešetrovania do prijatia napadnutého nariadenia zvýšili o 50 %. Na druhej strane sa výrobné náklady nezvýšili tak ako ceny ferosilícia.
230 V každom prípade treba poukázať na to, že dokumenty predložené žalobkyňami na podporu týchto tvrdení tak v rámci konania na Všeobecnom súde, ako aj v rámci antidumpingového konania trpia jedným základným nedostatkom. Hoci by mohli preukázať, že ceny ferosilícia sa zvýšili v mesiacoch, ktoré nasledovali po skončení obdobia prešetrovania, nijakým spôsobom nepreukazujú, že zvýšenie všetkých nákladov bolo omnoho menšie. V tomto ohľade sa žalobkyne obmedzujú na predloženie dokumentu, ktorý svedčí o zvýšení ceny elektriny o 4 %, nehovorí však o vývoji cien iných vstupov.
231 Podľa článku 21 ods. 7 základného nariadenia (teraz článok 21 ods. 7 nariadenia č. 1225/2009) sa informácie predložené inštitúciám zohľadnia len v prípade, ak sa opierajú o konkrétne dôkazy, ktoré potvrdzujú ich správnosť. Keďže takéto dôkazy neboli k dispozícii, nemožno Rade vytýkať nijaké zjavne nesprávne posúdenie.
232 Vzhľadom na nedostatočnosť dôkazov predložených žalobkyňami je ich argumentácia o to nedôvodnejšia, že základné nariadenie upravuje konkrétne mechanizmy, ktorých cieľom je posudzovať určitý vývoj v obdobiach nasledujúcich po období prešetrovania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. mája 1987, Nippon Seiko/Rada, 258/84, Zb. s. 1899, bod 53). Článok 11 ods. 3 základného nariadenia (teraz článok 11 ods. 3 nariadenia č. 1225/2009) totiž stanovuje, že predbežné preskúmanie sa môže začať v troch prípadoch: ak zachovanie opatrenia už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu, ak je nepravdepodobné, že by ujma pokračovala alebo sa opakovane vyskytla, pokiaľ by sa opatrenie zrušilo alebo zmenilo, a ak existujúce opatrenie nie je alebo už nie je odôvodnené na kompenzáciu dumpingu. Článok 11 ods. 8 základného nariadenia (teraz článok 11 ods. 8 nariadenia č. 1225/2009) predpokladá náhradu vybraného cla tam, kde sa preukáže, že dumpingové rozpätie, na základe ktorého boli clá zaplatené, bolo odstránené alebo znížené na úroveň, ktorá je pod úrovňou platného cla. Nakoniec podľa článku 14 ods. 4 základného nariadenia (teraz článok 14 ods. 4 nariadenia č. 1225/2009) možno antidumpingové opatrenia pozastaviť len v prípade, že trhové podmienky sa dočasne zmenili do takej miery, že je nepravdepodobné, aby v dôsledku tohto pozastavenia opätovne došlo k ujme.
233 Vzhľadom na predchádzajúce sa nemožno domnievať, že v odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.
234 V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň týkajúce sa neodôvodneného zamietnutia nimi predložených dôkazov, toto tvrdenie nie je dôvodné. V bode 230 vyššie sa totiž preukázalo, že dokumenty poskytnuté inštitúciám žalobkyňami boli takej povahy, že preukazovali, že ceny ferosilícia sa zvýšili v mesiacoch nasledujúcich po období prešetrovania, ale nijakým spôsobom nepreukazovali, že zvýšenie celkových nákladov bolo podstatne miernejšie. Vysvetlenie nachádzajúce sa v odôvodnení č. 106 napadnutého nariadenia je teda dostatočné na zamietnutie týchto dokumentov.
235 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je namieste zamietnuť prvú časť druhého žalobného dôvodu v celom rozsahu. Takisto treba poukázať na to, že nesprávne právne posúdenie zistené pri preskúmaní tejto časti nie je takej povahy, aby odôvodňovalo zrušenie napadnutého nariadenia.
2. O druhej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa minulej skúsenosti, ktorá preukazuje, že antidumpingové opatrenia nepomáhajú výrobnému odvetviu Spoločenstva
a) Tvrdenia účastníkov konania
236 Žalobkyne tvrdia, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v odôvodneniach č. 117 a 118 napadnutého nariadenia odmietla zohľadniť minulú skúsenosť, hoci táto skúsenosť preukazuje jednak, že antidumpingové opatrenia v odvetví ferosilícia neumožňujú dosiahnuť želaný účinok nápravy, a jednak, že tieto opatrenia ukladajú výrobnému odvetviu Spoločenstva nepotrebné bremeno. Podľa žalobkýň, hoci platí, že rozhodnutie o zavedení antidumpingových opatrení sa musí zakladať na informáciách zozbieraných a analyzovaných v priebehu príslušného prešetrovania, vplyv skorších opatrení je významným a relevantným faktorom, ktorý sa musí zohľadniť pri uplatnení článku 21 základného nariadenia. V rozhodnutí 2001/230/ES z 21. februára 2001, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu ferosilícia s pôvodom v Brazílii, Čínskej ľudovej republike, Rusku, na Ukrajine a vo Venezuele [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 84, s. 36), Komisia ukončila antidumpingové opatrenia uplatňované na dovozy ferosilícia od roku 1987 z dôvodu, že neumožnili dosiahnuť očakávaný nápravný účinok napriek značnému bremenu, ktorým boli pre užívateľov Spoločenstva. Rozhodnutie Komisie bolo potvrdené Súdom prvého stupňa. Vzhľadom na tento precedens sa žalobkyne domnievajú, že inštitúcie mali stanoviť, v čom je prejednávaná vec odlišná do takej miery, aby odôvodnila rozdielnosť prijatej analýzy.
237 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
238 V rámci tejto časti druhého žalobného dôvodu žalobkyne v podstate tvrdia, že v odôvodneniach č. 117 a 118 napadnutého nariadenia mali inštitúcie zohľadniť rozhodnutie 2001/230, ktorým sa ukončili antidumpingové opatrenia uložené na dovozy ferosilícia z dôvodu, že nemali očakávaný nápravný účinok. Táto výhrada sa musí analyzovať so zreteľom na judikatúru citovanú v bode 227 vyššie.
239 Treba uviesť, že Rada v odôvodneniach č. 117 a 118 napadnutého nariadenia odmietla zohľadniť rozhodnutie 2001/230, keďže základné nariadenie stanovuje, že rozhodnutia sa prijímajú na základe informácií zozbieraných a analyzovaných v priebehu príslušného prešetrovania, a nie skorších prešetrovaní.
240 V tomto ohľade treba pripomenúť, že článok 21 ods. 1 základného nariadenia stanovuje, že rozhodnutie o tom, či záujem spoločenstva vyžaduje prijatie opatrení, by malo byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku, vrátane záujmov výrobného odvetvia Spoločenstva, užívateľov a spotrebiteľov. Podľa judikatúry si posúdenie vyžaduje zváženie záujmov rôznych dotknutých strán a všeobecného záujmu (rozsudok Euroalliages a i./Komisia, už citovaný v bode 224 vyššie, bod 48).
241 Treba ešte zdôrazniť, že ako sa uviedlo v bode 227 vyššie, Komisia pri hodnotení záujmu Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy. Táto voľná úvaha sa uplatňuje v jednotlivých prípadoch v závislosti od všetkých relevantných okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok Gestetner Holdings/Rada a Komisia, už citovaný v bode 227 vyššie, bod 43). Skoršie rozhodnutie, v ktorom sa dospelo k neexistencii nápravnej povahy v minulosti uložených antidumpingových opatrení na dovozy identického výrobku s pôvodom v tých istých krajinách, ako sú krajiny dotknuté prešetrovaním, môže byť relevantné pri uplatnení článku 21 ods. 1 základného nariadenia, ak prispieva k preukázaniu, že prijatie antidumpingových opatrení nie je vo všeobecnom záujme. Za týchto okolností však prináleží účastníkovi konania, ktorý sa odvoláva na uvedené rozhodnutie, aby vysvetlil, v čom sú okolnosti, za ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté, porovnateľné s okolnosťami prebiehajúceho antidumpingového konania a prečo by závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia mali byť prenesené na toto konanie.
242 V prejednávanej veci žalobkyne opomenuli preukázať, v čom boli okolnosti, za akých došlo k prijatiu rozhodnutia 2001/230, porovnateľné, a odôvodňovali uplatnenie jeho záverov na prejednávanú vec. Navyše, ako uviedla Rada, okolnosti, za akých bolo prijaté rozhodnutie 2001/230, sa odlišovali od okolností prejednávanej veci. Uvedené rozhodnutie nasledovalo po preskúmaní opatrení, ktorých platnosť sa končila, pričom tieto opatrenia boli účinné proti rôznym krajinám dlhé roky, čo znamená, že výrobné odvetvie Spoločenstva bolo na trhu dlhodobo chránené. V prejednávanej veci nejde o takýto prípad. Navyše v rozhodnutí 2001/230 Komisia na to, aby sa dospelo k záveru, že nebolo vhodné prijať antidumpingové opatrenia, vychádzala zo skutočnosti, že napriek dlhodobej ochrane sa situácia výrobného odvetvia Spoločenstva nezlepšila. Podmienky na trhu Spoločenstva s ferosilíciom skúmané v rozhodnutí 2001/230 boli teda zásadne odlišné od podmienok prejednávanej veci.
243 Preto z dôvodu, že žiadne z tvrdení predložených žalobkyňami nie je takej povahy, aby preukázalo, že v odôvodneniach č. 117 a 118 napadnutého nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, je namieste zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.
3. O tretej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa analýzy dopadu antidumpingových opatrení na užívateľov
a) Tvrdenia účastníkov konania
244 V prvom rade žalobkyne tvrdia, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že dopad antidumpingových opatrení na užívateľov bol bezvýznamný. Po prvé sa Rada v odôvodnení č. 115 napadnutého nariadenia obmedzila na uvedenie dopadu na zisk v percentuálnom podiele. To je zavádzajúce, keďže s priemernou sadzbou zdanenia vo výške 23,4 % musia užívateľské odvetvia znášať priame zvýšenie nákladov o približne 104 miliónov eur ročne. Navyše antidumpingové opatrenia spôsobujú pre užívateľov Spoločenstva ďalšie nepriame náklady súvisiace s prerušením dodávok a s krátkodobým až strednodobým nárastom cien ferosilícia.
245 Po druhé žalobkyne poukazujú na to, že Rada nezohľadnila skutočnosť, že počas zohľadňovaného obdobia boli spotrebitelia Spoločenstva čoraz závislejší od dovozov, aby mohli uspokojiť svoju potrebu ferosilícia, keďže výrobcovia Spoločenstva neboli ani schopní, ani nechceli uspokojiť tieto potreby. Navyše ťažkosti so zásobovaním sa po zohľadňovanom období naďalej zhoršovali, keďže Vargön Alloys sa rozhodla skončiť svoju výrobu ferosilícia, OFZ sa rozhodla zamerať sa na viazanú výrobu určenú pre ArcelorMittal, TDR sa rozhodla zmeniť orientáciu výroby na kremík a Huta Laziska musela pokračovať v prevádzke pod súdnou kontrolou, a to bez istoty, čo sa týka jej zásobovania elektrinou.
246 V druhom rade sa žalobkyne domnievajú, že aby sa dodržala zásada proporcionality, zvýšené náklady znášané užívateľmi musia byť vyvážené prospechom poskytnutým výrobnému odvetviu Spoločenstva. Vzhľadom na skoršie antidumpingové konania a vývoj podmienok na trhu si záujem Spoločenstva vyžadoval, aby nedošlo k uloženiu nijakých ciel.
247 V treťom rade žalobkyne v replike tvrdia, že Rada primerane nezdôvodnila svoje rozhodnutie nezohľadniť náklady, ktoré pre užívateľov Spoločenstva vyplývajú z prerušenia výroby.
248 Rada za podpory vedľajších účastníkov konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
249 V rámci tejto časti druhého žalobného dôvodu žalobkyne v podstate namietajú proti tomu, že by antidumpingové opatrenia mali na užívateľov malý vplyv. Tak ako dve predchádzajúce časti, aj táto časť sa musí analyzovať so zreteľom na judikatúru citovanú v bode 227 vyššie.
250 V prvom rade sa žalobkyne domnievajú, že v odôvodnení č. 115 napadnutého nariadenia došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. V tomto ohľade treba spresniť, že Rada v uvedenom odôvodnení tvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že sadzba priemerného končeného cla bola 23,4 %, dopad opatrení na hutnícke odvetvie a na zlievárne by nemal byť významný, keďže účinok na ich finančné výsledky by bol maximálne 0,16 a 0,33 %.
251 Po prvé žalobkyne tvrdia, že toto odôvodnenie je zavádzajúce, keďže užívatelia ferosilícia by museli znášať priame zvýšenie nákladov približne 104 miliónov eur ročne. Treba poukázať na to, že žalobkyne netvrdia, že číselné údaje predložené Radou v uvedenom odôvodnení, pokiaľ ide o účinok na finančné výsledky užívateľov, sú nesprávne. Žalobkyne sa uspokojili s predložením číselného údaja, ktorý zodpovedá absolútnemu zvýšeniu nákladov, ktoré znášajú užívatelia, ale nevysvetľujú, prečo by tento číselný údaj mal byť spoľahlivejší alebo výpovednejší než číselné údaje predložené Radou.
252 Po druhé, pokiaľ ide o nepriame náklady, ktoré musia znášať užívatelia, žalobkyne nepredkladajú nijaký dôkaz na podporu tvrdenia, podľa ktorého by užívatelia ferosilícia mali byť vystavení prerušeniu dodávok. Navyše treba podľa vzoru Rady zdôrazniť, že ide o čisto špekulatívne tvrdenie, keďže uloženie antidumpingových opatrení nebráni predaju ferosilícia s pôvodom v krajinách dotknutých prešetrovaním, ale len bráni vývozcom, aby ho uskutočňovali za dumpingové ceny.
253 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého výrobcovia Spoločenstva nechceli ani neboli schopní uspokojiť potreby užívateľov v zohľadňovanom období, treba zdôrazniť, že žalobkyne vychádzajú na podporu tohto tvrdenia z dvoch dokumentov predložených Komisii prostredníctvom European Confederation of Iron and Steel Industries (Eurofer, Európska konfederácia odvetví železa a ocele) v rámci prešetrovacieho konania. Keďže tieto dokumenty samy osebe obsahujú len jednoduché tvrdenia iného dotknutého účastníka konania, nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Žalobkyne vychádzajú tiež z článku, ktorý vyšiel v špecializovanej tlači a poukazuje na to, že Vargön Alloys sa rozhodla zmeniť orientáciu svojej výroby ferosilícia na výrobu ferochrómu. Tento dokument nie je dostatočný na preukázanie toho, že výrobcovia Spoločenstva ako celok nechceli ani neboli schopní dodávať ferosilícium užívateľom Spoločenstva.
254 Z toho vyplýva, že nijaké z tvrdení predložených žalobkyňami nie je takej povahy, aby preukázalo, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa najmä v odôvodnení č. 115 napadnutého nariadenia domnievala, že antidumpingové opatrenia mali málo významný vplyv na užívateľov.
255 V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení zásady proporcionality, stačí konštatovať, že uvedená výhrada v podstate preberá tvrdenia predložené na podporu prvej a druhej časti druhého žalobného dôvodu. Keďže tieto tvrdenia boli považované za nedôvodné, treba rovnakým spôsobom zamietnuť túto výhradu ako nedôvodnú.
256 V treťom rade, pokiaľ ide o porušenie povinnosti odôvodnenia v súvislosti s prerušením dodávok, treba pripomenúť, že v odôvodnení vyžadovanom článkom 253 ES musia byť podľa judikatúry jasne a jednoznačne uvedené úvahy orgánu Únie, ktorý prijal predmetný akt, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatia opatrenia a v prípade potreby brániť svoje práva a aby mohol súd Únie vykonať svoje preskúmanie (rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. októbra 1999, Acme Industry/Rada, T‑48/96, Zb. s. II‑3089, bod 141). Na druhej strane však inštitúcie nie sú povinné odpovedať v odôvodnení dočasného alebo konečného nariadenia na všetky skutkové a právne otázky uvádzané dotknutými osobami v priebehu správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94, Zb. s. II‑2405, bod 94).
257 V tomto kontexte je namieste poukázať na to, že Komisia pristúpila v odôvodneniach č. 159 až 166 dočasného nariadenia k jasnej a jednoznačnej analýze dôsledkov antidumpingových opatrení pre užívateľov ferosilícia v Spoločenstve. Rovnako Rada v odôvodneniach č. 113 až 116 napadnutého nariadenia uskutočnila síce stručnejšie, avšak nemenej jasné preskúmanie dopadu zavedenia antidumpingových ciel na uvedených užívateľov. Keďže inštitúcie nie sú povinné odpovedať na všetky skutkové a právne okolnosti uvádzané dotknutými osobami v priebehu správneho konania, žalobkyne im nemôžu vytýkať nijaké porušenie povinnosti odôvodnenia.
258 Treba teda zamietnuť tretiu časť druhého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.
259 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je namieste zamietnuť druhý žalobný dôvod.
C – O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa nespolupráce, použitia dostupných údajov a priznania THZ
1. O prvej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa nespolupráce
a) Tvrdenia účastníkov konania
260 Žalobkyne uvádzajú, že Rada sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 18 ods. 1 a 3 základného nariadenia (teraz článok 18 ods. 1 a 3 nariadenia č. 1225/2009), článok 6.8 antidumpingovej dohody, ako aj odseky 3 a 5 prílohy II tejto dohody, keď sa domnievala, že odmietli spolupracovať, na základe tejto skutočnosti zamietla ich žiadosť o priznanie THZ a pri výpočte dumpingových rozpätí a ujmy vychádzala z dostupných údajov.
261 V prvom rade žalobkyne vysvetľujú, že spolupracovali na antidumpingovom prešetrovaní. Ich spoluprácu dokazujú pripomienky, ktoré predložili v rámci antidumpingového konania. Dokumenty týkajúce sa týchto pripomienok boli početnejšie než dokumenty, ktoré sú v rámci takéhoto konania bežne požadované.
262 V druhom rade žalobkyne tvrdia, že hoci platí, že vzhľadom na výnimočné okolnosti nezávislé od ich vôle nemohli vyhovieť overovaniu na mieste, táto skutočnosť nepredstavuje odmietnutie spolupráce v zmysle základného nariadenia, keďže okrem overenia uskutočnili všetky kroky, aby plne spolupracovali na prešetrovaní. Žalobkyne v tomto ohľade spresňujú, že predpokladali, že vyhovejú overovaniu na mieste, toto overovanie však muselo byť zrušené len šesť dní predtým, než sa začalo. Vysvetľujú, že nemali k dispozícii zamestnancov nevyhnutných na uskutočnenie tohto overovania, keďže uvedení zamestnanci pracovali na príprave investície viacerých miliónov eur na londýnskej burze, ako aj na antidumpingovom prešetrovaní týkajúcom sa silikomangánu. Vzhľadom na výnimočné množstvo práce, ktoré je potrebné vynaložiť na zaručenie plnej spolupráce v jedinom antidumpingovom prešetrovaní, a na nevyhnutnosť veľkej investície do zamestnancov pri príprave vstupu na burzu boli žalobkyne nútené zvoliť si medzi plnou spoluprácou na prešetrovaní antidumpingu týkajúceho sa silikomangánu, ktoré už bolo v pokročilejšom štádiu, a plnou spoluprácou na prešetrovaní týkajúcom sa ferosilícia. Prešetrovanie týkajúce sa silikomangánu si však vyžadovalo menej síl, k overovaniu na mieste už došlo a malo významnejšie obchodné dôsledky, keďže žalobkyne znížili výrobu ferosilícia, a nie silikomangánu. Z tohto dôvodu informovali Komisiu, že budú naďalej spolupracovať na prešetrovaní týkajúcom sa ferosilícia, nie však takým aktívnym spôsobom ako pri prešetrovaní týkajúcom sa silikomangánu.
263 V treťom rade žalobkyne tvrdia, že overovanie na mieste nebolo nevyhnutné. Po prvé zdôrazňujú, že viacero špeciálnych skupín WTO poskytlo spresnenia k výkladu článku 6.8 antidumpingovej dohody a odsekov 3 a 5 prílohy II tejto dohody, ktorú článok 18 ods. 1 a 3 základného nariadenia vykonáva podľa odôvodnenia č. 5 tohto nariadenia. Preto v spore „Spojené štáty – Oceľové profily“ (WT/DS206/R) špeciálna skupina uviedla, že informácie síce musia byť overiteľné, ale orgány poverené prešetrovaním nemôžu rozhodnúť o odmietnutí informácií, ktoré im boli poskytnuté, len z toho dôvodu, že neboli overené na mieste. Toto tvrdenie potvrdila aj špeciálna skupina v spore „ES – Losos (Nórsko)“ (WT/DS337/R), ktorá doplnila, že v antidumpingovej dohode sa pripúšťa, že prešetrovanie na mieste nie je jediným spôsobom, ako konštatovať, že informácie sú overiteľné. Podľa žalobkýň po druhé, ak spolupracujúci účastníci predložia informácie, ktoré nemožno overiť na mieste, Komisia ich môže odmietnuť, pokiaľ iné zdroje spochybňujú ich správnosť. Práve z tohto dôvodu žalobkyne navrhovali, aby Komisia overila poskytnuté údaje prostredníctvom iných dostupných informácií. Žalobkyne totiž vysvetľujú, že si boli isté, že poskytnuté informácie nebudú spochybnené, a teda že nič neodôvodňuje, aby inštitúcie Únie tieto informácie nepoužili na vyvodenie svojich záverov.
264 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
265 V rámci tejto časti tretieho žalobného dôvodu treba určiť, či inštitúcie porušili základné nariadenie a antidumpingovú dohodu, keď svoje závery založili na dostupných údajoch, vzhľadom na rozhodnutie žalobkýň odmietnuť uskutočnenie overovania na mieste predpokladané službami Komisie, hoci sa žalobkyne aktívne zúčastnili na zvyšku prešetrovania a údaje poskytnuté žalobkyňami boli overiteľné iným spôsobom než prostredníctvom overovania na mieste.
266 Spor medzi účastníkmi konania sa v podstate týka výkladu článku 18 ods. 1 a 3 základného nariadenia, ktorý do práva Únie preberá článok 6.8 antidumpingovej dohody, ako aj odseky 3 a 5 prílohy II tejto dohody. Osobitne treba stanoviť, či na základe tohto ustanovenia odmietnutie vyhovieť overovaniu na mieste odôvodňuje použitie dostupných údajov. Na zodpovedanie tejto otázky je namieste zohľadniť jednak znenie článku 18 ods. 1 a 3 základného nariadenia, ako aj jeho cieľ, a jednak štruktúru uvedeného nariadenia.
267 V prvom rade treba poukázať na to, že článok 18 ods. 1 a 3 základného nariadenia je formulovaný tak, že inštitúcie majú právo použiť dostupné údaje v prípade, že dotknutý účastník konania bráni overovaniu na mieste, ktoré zamýšľali uskutočniť služby Komisie.
268 Článok 18 ods. 1 a 3 základného nariadenia sa týka použitia dostupných údajov inštitúciami na úkor vlastných údajov jedného alebo viacerých dotknutých účastníkov konania. Kým článok 18 ods. 1 základného nariadenia definuje prípady, v ktorých možno použiť dostupné údaje, článok 18 ods. 3 tohto nariadenia opisuje prípady, v ktorých sa dostupné údaje nemusia nevyhnutne použiť. Podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia možnosť použiť dostupné údaje existuje v štyroch prípadoch: keď ktorýkoľvek z dotknutých účastníkov konania odmietne prístup k potrebným informáciám, keď ich neposkytne v stanovenej lehote, keď významným spôsobom vytvára prekážky prešetrovaniu alebo keď poskytne nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Článok 18 ods. 3 základného nariadenia stanovuje, že ak informácie predložené niektorým dotknutým účastníkom konania nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nemôžu ignorovať za predpokladu, že prípadné nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k primerane správnemu zisteniu, že informácie sú predložené včas, je možné ich overiť a že účastník konania konal v rámci svojich najlepších možností.
269 Z toho vyplýva, že článok 18 základného nariadenia sa vo svojich odsekoch 1 a 3 vzťahuje na rôzne situácie. Kým teda článok 18 ods. 1 základného nariadenia všeobecným spôsobom opisuje prípady, v ktorých informácie, ktoré sú pre inštitúcie nevyhnutné na účely prešetrovania, nie sú poskytnuté, článok 18 ods. 3 základného nariadenia predpokladá prípady, v ktorých údaje nevyhnutné na účely prešetrovania síce boli poskytnuté, nie sú však vo všetkých ohľadoch ideálne.
270 Všeobecný súd sa domnieva, že zrušenie overovania na mieste dotknutým účastníkom konania sa nemôže skúmať s ohľadom na odsek 3 článku 18 základného nariadenia, ale s ohľadom na jeho odsek 1. Na jednej strane je totiž namieste domnievať sa, že takéto zrušenie overovania na mieste patrí do pôsobnosti článku 18 ods. 1 uvedeného nariadenia. Určite sa však nemožno domnievať, že by patrilo pod prvé tri prípady predpokladané týmto ustanovením, ako sú opísané v bode 268 vyššie. Takým zrušením overovania, o aké ide v prejednávanej veci, teda dotknutý účastník konania jednoznačne neopomenie poskytnúť informácie v stanovenej lehote ani neposkytne nijakú nepravdivú alebo zavádzajúcu informáciu. Rovnako v prejednávanej veci vzhľadom na okolnosti týkajúce sa zrušenia overovania na mieste nemožno tvrdiť, že žalobkyne významným spôsobom bránili prešetrovaniu. Hoci však také zrušenie overovania na mieste, akým je zrušenie dotknuté v prejednávanej veci, nepatrí pod posledné tri prípady v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, musí sa považovať, pokiaľ nedôjde k prípadu vis maior, za odmietnutie prístupu k informáciám, ktoré Komisia považuje za nevyhnutné, v zmysle prvého prípadu opísaného v tomto ustanovení. V prejednávanej veci dôvody uvádzané žalobkyňami na účely odôvodnenia zrušenia overenia na mieste nepredstavujú prípad vis maior.
271 Na druhej strane na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, článok 18 ods. 3 základného nariadenia nemožno použiť na účely obchádzania povinnosti vyhovieť overovaniu na mieste, pokiaľ takéto overovanie služby Komisie považujú za nevyhnutné. Overovanie na mieste má síce za cieľ potvrdiť údaje poskytnuté dotknutým účastníkom konania v rámci prešetrovania a je možné, že tieto údaje by mohli byť overené aj iným spôsobom než len návštevou v priestoroch dotknutého účastníka konania. Treba však pripomenúť, že na základe článku 18 ods. 3 základného nariadenia možno použitie dostupných údajov v prípade informácií, ktoré nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, odmietnuť len v prípade, že dotknutý účastník konania konal v rámci svojich najlepších možností. Tak či tak v prípade, že účastník konania odmietne vyhovieť overovaniu na mieste, nemožno jeho konanie považovať za takýto druh konania.
272 V druhom rade aj cieľ článku 18 ods. 1 a 3 základného nariadenia potvrdzuje, že odmietnutie vyhovieť overovaniu na mieste odôvodňuje použitie dostupných údajov. Čo sa týka cieľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia, treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že podľa judikatúry základné nariadenie nedáva Komisii právomoc prešetrovania, ktorá by jej umožnila donútiť výrobcov alebo vývozcov, ktorých sa sťažnosť týka, aby sa zúčastnili na prešetrovaní alebo predložili informácie, sú Rada i Komisia pri získavaní potrebných informácií v stanovených lehotách odkázané na dobrovoľnú spoluprácu dotknutých účastníkov konania. V tomto kontexte sú odpovede na dotazník uvedený v článku 6 ods. 2 základného nariadenia (článok 6 ods. 2 nariadenia č. 1225/2009), ako aj neskoršie overovania Komisie na mieste podľa článku 16 tohto nariadenia (teraz článok 16 nariadenia č. 1225/2009) nevyhnutné pre priebeh antidumpingového konania. Riziko, že v prípade nespolupráce podnikov, ktorých sa prešetrovanie týka, zohľadnia inštitúcie iné informácie než informácie predložené v odpovedi na dotazník, je súčasťou antidumpingového konania a smeruje k podnieteniu lojálnej a dôslednej spolupráce týchto podnikov (rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 2006, Shandong Reipu Biochemicals/Rada, T‑413/03, Zb. s. II‑2243, bod 65). Článok 18 ods. 3 základného nariadenia zase smeruje k tomu, aby inštitúcie zneužívajúcim spôsobom neodmietali údaje, ktoré, hoci nie sú dokonalé, sú použiteľné a overiteľné.
273 Použitie dostupných údajov v prípade, že dotknutý účastník konania odmietne vyhovieť overovaniu na mieste, je v súlade s týmito cieľmi. Takéto odmietnutie totiž odporuje cieľu lojálnej a dôslednej spolupráce, ktorého rešpektovanie sa snaží zaručiť článok 18 ods. 1 základného nariadenia. Navyše za týchto okolností nemožno inštitúciám vytýkať nijaké zneužívajúce odmietnutie údajov, čo znamená, že údaje, ktoré neboli overené v rámci overovania na mieste, nemusia byť nevyhnutne overené inými spôsobmi, ale možno ich ignorovať.
274 V treťom rade možnosť použiť dostupné údaje v prípade, že dotknutý účastník konania odmietne vyhovieť overovaniu na mieste, potvrdzuje aj analýza štruktúry základného nariadenia. V tomto ohľade treba uviesť, že na základe článku 6 ods. 8 základného nariadenia (teraz článok 6 ods. 8 nariadenia č. 1225/2009) musí Komisia v rámci prešetrovania dumpingu a ujmy, ktoré je povinná vykonať, podľa možností overiť správnosť informácií poskytnutých dotknutými účastníkmi konania a informácií, na ktorých zakladá svoje závery, ibaže by nastali okolnosti stanovené v článku 18 uvedeného nariadenia. Navyše v zmysle článku 16 ods. 1 základného nariadenia (teraz článok 16 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009) Komisia v prípade potreby vykoná overovanie na mieste s cieľom preskúmať záznamy dovozcov, vývozcov, obchodníkov, zástupcov, výrobcov, obchodných združení a organizácií a overiť informácie o dumpingu a ujme.
275 Z toho vyplýva jednak, že prináleží inštitúciám, aby rozhodli, či sa na účely overenia informácií poskytnutých dotknutým účastníkom konania domnievajú, že je nevyhnutné potvrdiť tieto informácie prostredníctvom overovania na mieste v priestoroch tohto účastníka konania, a jednak, že za predpokladu, že dotknutý účastník konania bráni overeniu ním poskytnutých údajov na mieste, dôjde k uplatneniu článku 18 základného nariadenia a možno použiť dostupné údaje.
276 Vzhľadom na predchádzajúce treba dospieť k záveru, že článok 18 ods. 1 základného nariadenia inštitúciám umožňuje, aby použili dostupné údaje v prípade, že dotknutý účastník konania bráni overovaniu na mieste, a že článok 18 ods. 3 tohto nariadenia neukladá inštitúciám nijakú povinnosť overiť údaje poskytnuté dotknutým účastníkom konania, ktoré neboli overené na mieste, prostredníctvom iných dostupných zdrojov informácií.
277 Tento záver nevyvracia ani správa špeciálnej skupiny WTO prijatá 29. júla 2002 v rámci sporu „Spojené štáty – Oceľové profily“ (WT/DS206/R), ani správa prijatá 15. januára 2008 v rámci sporu „ES – Losos (Nórsko)“.
278 V žiadnej z týchto dvoch správ sa totiž nerieši otázka prístupu inštitúcií k odmietnutiu vyhovieť overovaniu na mieste zo strany dotknutého účastníka konania. V pasáži správy týkajúcej sa sporu „Spojené štáty – Oceľové profily“ citovanej žalobkyňami vo svojich písomných podaniach špeciálna skupina namietala proti tvrdeniu Spojených štátov, podľa ktorého niektoré údaje boli zamietnuté v rámci prešetrovania, keďže nespĺňali kritériá odseku 3 prílohy II antidumpingovej dohody. V tomto kontexte táto skupina definovala pojem overiteľné údaje. Takisto pasáž správy špeciálnej skupiny v rámci sporu „ES – Losos (Nórsko)“, o ktorú sa žalobkyne opierajú vo svojich písomných podaniach, sa týkala otázky, či údaje predložené po overovaní na mieste možno považovať za overiteľné.
279 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že vzhľadom na rozhodnutia žalobkýň nevyhovieť overovaniu na mieste, ktoré zamýšľali uskutočniť služby Komisie, Rada mohla použiť dostupné údaje zákonne a bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
280 Preto je namieste zamietnuť prvú časť tretieho žalobného dôvodu ako nedôvodnú.
2. O druhej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa použitia dostupných údajov bez zohľadnenia overiteľných údajov
a) Tvrdenia účastníkov konania
281 Žalobkyne tvrdia, že Rada porušila článok 18 ods. 5 základného nariadenia (teraz článok 18 ods. 5 nariadenia č. 1225/2009), článok 6.8, ako aj odseky 3 a 5 prílohy II antidumpingovej dohody, keďže nepreskúmala overiteľné informácie, ktoré jej boli poskytnuté vyčerpávajúcom spôsobom a v stanovenej lehote. Inštitúcie boli totiž povinné overiť svoje závery vo vzťahu k informáciám, ktoré žalobkyne poskytli ako dotknutí účastníci konania, a to tak, že ich konfrontujú s inými dostupnými informáciami. Túto skutočnosť potvrdzuje aj správa špeciálnej skupiny WTO prijatá 20. decembra 2005 v rámci sporu „Mexiko – Antidumpingové opatrenia týkajúce sa ryže“ (WT/DS295/R).
282 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
283 Žalobkyne v rámci druhej časti tretieho žalobného dôvodu tvrdia, že inštitúcie mali overiť svoje závery vo vzťahu k informáciám, ktoré im poskytli.
284 V tomto ohľade treba uviesť, že podľa článku 18 ods. 5 základného nariadenia platí, že keď inštitúcie používajú dostupné údaje, sú povinné ich čo najdôkladnejšie overiť vo vzťahu k iným nezávislým zdrojom alebo vo vzťahu k informáciám získaným od iných dotknutých účastníkov konania v priebehu prešetrovania.
285 V prejednávanej veci však treba tak ako Rada konštatovať, že žalobkyne nespresňujú, aké závery by boli spochybnené, ak by boli dostupné údaje overené vo vzťahu k informáciám, ktoré poskytli. Nespresňujú ani, aké informácie by umožnili spochybniť uvedené závery.
286 Z toho vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 212 vyššie vyplýva, že je namieste zamietnuť túto časť tretieho žalobného dôvodu ako neprípustnú.
3. O tretej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa zamietnutia žiadosti o priznanie THZ
a) Tvrdenia účastníkov konania
287 V prvom rade žalobkyne tvrdia, že inštitúcie sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia a porušili článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, keď stanovili ďalšiu podmienku, ktorú toto ustanovenie neukladá, a opomenuli dôležité informácie výlučne z dôvodu, že skutočnosti nezávislé od vôle žalobkýň im zabránili vyhovieť overovaniu na mieste.
288 Po prvé teda v rozpore s tým, čo tvrdia inštitúcie v odôvodneniach č. 10 a 25 dočasného nariadenia, článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia nestanovuje, že žiadosti o priznanie THZ vedú k overovaniu na mieste. Vyplýva to aj z praxe inštitúcií, ktoré v prípade, že overenie určitých informácií na mieste nie je možné, vychádzajú z analýzy dokumentov. To platilo v prípade antidumpingových prešetrovaní, ktoré viedli k nariadeniu Rady (ES) č. 1212/2005 z 25. júla 2005, ktorým sa stanovuje konečné antidumpingové clo na dovoz určitých odliatkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 199, s. 1), ako aj k nariadeniu Komisie (ES) č. 426/2005 z 15. marca 2005 o zavedení dočasného antidumpingového cla na dovozy určitých hotových odevných tkanín z polyesterového vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 69, s. 6).
289 Po druhé inštitúcie podľa žalobkýň disponujú podstatnými informáciami o ich fungovaní, keďže v rámci antidumpingového prešetrovania týkajúceho sa silikomangánu Komisia potvrdila, že pôsobia v podmienkach trhového hospodárstva a že im možno priznať THZ.
290 V druhom rade žalobkyne tvrdia, že inštitúcie porušili článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, keďže informovali žalobkyne o zamietnutí ich žiadosti o priznanie THZ až 5. júla 2007, teda sedem mesiacov po začatí prešetrovania. Podľa žalobkýň článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia vyžaduje, aby k takémuto rozhodnutiu došlo v lehote troch mesiacov od začatia prešetrovania, čo potvrdil aj Súd prvého stupňa. Navyše žalobkyne uvádzajú, že pokiaľ by Komisia konala v stanovenej lehote troch mesiacov, vyhoveli by overovaniu na mieste, keďže by nekolidovalo s ich vstupom na burzu.
291 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
292 V prvom rade žalobkyne tvrdia, že zamietnutím žiadosti o priznanie THZ z dôvodu, že sa neuskutočnilo overovanie na mieste, sa inštitúcie dopustili zjavne nesprávneho posúdenia a porušili článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, keďže jednak toto ustanovenie nevyžaduje, aby došlo k overovaniu na mieste, a jednak inštitúcie už disponovali zásadnými informáciami o ich fungovaní získanými v rámci antidumpingového konania týkajúceho sa silikomangánu.
293 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie založené na skutočnosti, že článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia nevyžaduje, aby sa uskutočnilo overovanie na mieste, v bode 274 vyššie sa už odkázalo na článok 6 ods. 8 a na článok 16 ods. 1 základného nariadenia.
294 Podľa článku 6 ods. 8 základného nariadenia je Komisia povinná overiť, pokiaľ je to možné, správnosť informácií poskytnutých dotknutými účastníkmi konania, na ktorých zakladá svoje závery. Keďže článok 6 ods. 8 základného nariadenia neobsahuje žiadne obmedzenie rozsahu povinnosti overiť údaje, z ktorých vychádzajú závery inštitúcií, takáto povinnosť sa vzťahuje aj na informácie poskytnuté dotknutým účastníkom konania v rámci žiadosti o priznanie THZ.
295 Navyše v zmysle článku 16 ods. 1 základného nariadenia môže Komisia na účely splnenia si povinnosti overenia uskutočniť overovanie na mieste v priestoroch dotknutých účastníkov konania, pokiaľ to považuje za potrebné. Toto ustanovenie neobsahuje nijaké obmedzenie možnosti uskutočniť takéto overenia v závislosti od informácií, ktoré sa Komisia snaží overiť. Z toho vyplýva, že článok 16 ods. 1 základného nariadenia Komisii umožňuje, aby uskutočnila overovanie v priestoroch vyvážajúceho výrobcu na účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie THZ a ubezpečenia sa o správnosti informácií, ktoré sú v nej poskytnuté, pokiaľ to považuje za nevyhnutné.
296 Preto skutočnosť, že článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia nevyžaduje, aby sa overovanie na mieste uskutočnilo v priestoroch vyvážajúceho výrobcu, ktorý požiadal o THZ, neznamená, že k takémuto overovaniu na mieste nemôže dôjsť. Rovnako sa nemožno ani domnievať, že uskutočnenie overovania na mieste v rámci posudzovania žiadosti o poskytnutie THZ predstavuje ďalšiu podmienku nad rámec článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia.
297 Tento záver nemôžu spochybniť ani precedensy citované žalobkyňami, v rámci ktorých Komisia, hoci skúmala žiadosti o priznanie THZ, neuskutočnila overovanie na mieste, ale sa uspokojila z analýzou dokumentov.
298 Najskôr totiž, ako sa uviedlo v bode 295 vyššie, prináleží inštitúciám, aby zhodnotili, či je potrebné uskutočniť overovanie na mieste. Z tohto dôvodu, hoci takéto overovanie môže byť nepotrebné pri jednom antidumpingovom prešetrovaní, neznamená to, že nebude nevyhnutné ani pri inom.
299 Ďalej precedensy citované žalobkyňami nie sú porovnateľné so situáciou v prejednávanej veci. Tak v nariadení č. 1212/2005, ako aj v nariadení č. 426/2005 inštitúcie použili techniku výberu vzorky v zmysle článku 17 základného nariadenia (teraz článok 17 nariadenia č. 1225/2009) vzhľadom na veľký počet dotknutých vyrábajúcich vývozcov, ktorí podali žiadosť o priznanie THZ. V tomto kontexte inštitúcie uskutočnili overovanie na mieste výlučne v priestoroch vyrábajúcich vývozcov zahrnutých do vzorky. V prípade ostatných vyrábajúcich vývozcov sa inštitúcie uspokojili s analýzou dokumentov.
300 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že inštitúcie disponujú informáciami o situácii žalobkýň získanými v rámci antidumpingového konania týkajúceho sa silikomangánu, treba pripomenúť, že v zmysle článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia na to, aby sa priznalo THZ, treba na základe podloženej žiadosti predloženej výrobcom, ktorý je predmetom prešetrovania, preukázať, že podmienky trhového hospodárstva v prípade tohto výrobcu prevažujú, čo sa týka výroby a predaja dotknutého výrobku. Z toho vyplýva, že závery prijaté inštitúciami v rámci jedného prešetrovania týkajúceho sa určitého výrobku nemožno preniesť na iný výrobok. V tomto ohľade treba rovnako ako Rada poukázať na to, že hoci určité prešetrovanie umožní preukázať, že určitá spoločnosť spĺňa kritériá požadované na priznanie THZ v prípade určitého konkrétneho výrobku, neznamená to automaticky, že spĺňa tieto kritériá aj v prípade iného výrobku, keďže je napríklad možné, že vo vzťahu k jednému výrobku má strategický záujem štát a zasahuje do rozhodnutí týkajúcich sa jeho ceny, nákladov a vstupov.
301 Preto údaje získané pri posudzovaní žiadostí o priznanie THZ podaných v rámci prešetrovania týkajúceho sa silikomangánu nemožno použiť na účely posúdenia rovnakých žiadostí v prešetrovaní týkajúcom sa ferosilícia.
302 V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, toto ustanovenie, ako zdôrazňujú žalobkyne, stanovuje, že o otázke, či v prípade určitého výrobcu prevládajú podmienky trhového hospodárstva, sa musí rozhodnúť v lehote troch mesiacov od začatia prešetrovania. V prejednávanej veci bolo oznámenie o začatí prešetrovania uverejnené v úradnom vestníku z 30. novembra 2006. Lehota troch mesiacov teda uplynula 28. februára 2007. Žalobkyne však dostali odpoveď na svoju žiadosť o priznanie THZ až 5. júla 2007, teda viac než šesť mesiacov po začatí prešetrovania. V dôsledku toho treba tak ako žalobkyne uviesť, že lehota stanovená článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia bola prekročená.
303 Takéto pochybenie však môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého nariadenia len vtedy, ak žalobkyne preukážu, že pokiaľ by odpoveď na žiadosť o priznanie THZ bola poskytnutá v stanovej lehote, mohla by byť odlišná. Tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého by v prípade, že by Komisia dodržala lehotu troch mesiacov, mohli vyhovieť overovaniu na mieste, nie je podopreté nijakými dôkazmi. Na pojednávaní žalobkyne tvrdili, že by boli schopné vyhovieť overovaniu na mieste, ku ktorému malo dôjsť od 21. februára do 2. marca 2007, pokiaľ by sa uskutočnilo v januári 2007, keďže vstup na burzu si vyžadoval zvýšený nápor práce až od konca februára 2007. Žalobkyne nepredložili nijaký dokument na podporu tohto tvrdenia. Naopak, vo svojom liste zo 14. februára 2007 a vo svojich písomných podaniach vysvetlili, že vo februári 2007 už prípravy na vstup na burzu trvali viacero mesiacov.
304 Navyše, keďže tak vstup na burzu, ako aj prešetrovania týkajúce sa silikomangánu pravdepodobne mobilizovali zamestnancov žalobkyne počas relatívne dlhého obdobia, je málo pravdepodobné, že by boli schopné vyhovieť overovaniu na mieste, aj keby k nemu došlo skôr, pričom treba spresniť, že žiadosť o priznanie THZ bola podaná až 15. decembra 2006.
305 Za týchto okolností treba konštatovať, že žalobkyne nepreukázali, že pochybenie vo vzťahu k článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia by mohlo odôvodniť zrušenie napadnutého nariadenia.
306 Preto je namieste zamietnuť tretiu časť tretieho žalobného dôvodu.
D – O štvrtom žalobnom dôvode týkajúcom sa práv žalobkýň na obhajobu
1. O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení práva žalobkýň na obhajobu, pretože im inštitúcie včas neposkytli zmysluplné a koherentné zhrnutie dôverného spisu
a) Tvrdenia účastníkov konania
307 Žalobkyne tvrdia, že ich právo na obhajobu bolo porušené, keďže kvalita nedôverných informácií, ktoré im boli poskytnuté, ako aj čas, v ktorom im boli poskytnuté, vážne ovplyvnili ich spôsobilosť odpovedať na tvrdenie, podľa ktorého sporné dovozy spôsobili značnú ujmu.
308 V prvom rade tvrdia, že nedôverné údaje poskytnuté výrobcami Spoločenstva vo forme indexovaných údajov boli nedostatočné. Po prvé tieto údaje neboli dostatočne podrobné, aby z nich bolo možné pochopiť podstatu poskytnutých dôverných informácií. V tomto ohľade žalobkyne spresňujú, že nedôverné indexované údaje vo veľkej väčšine nesprevádzal nijaký vysvetľujúci text, takže im zabránili, aby si účinne uplatnili právo na obhajobu. Po druhé podľa žalobkýň tieto údaje neobsahujú informáciu týkajúcu sa všetkých ukazovateľov ujmy. Napríklad informácie týkajúce sa vývozov, ako aj predajov prepojeným spoločnostiam úplne chýbali.
309 V druhom rade sa žalobkyne domnievajú, že zhrnutia indexovaných údajov mali byť súčasťou nedôverného spisu už od januára 2007, boli doň však doplnené až v deň uverejnenia dočasného nariadenia, konkrétne 28. augusta 2007. Znamená to, že žalobkyne stratili deväť mesiacov, počas ktorých mohli skúmať tieto údaje, a teda až v značne pokročilom štádiu konania mohli prehodnotiť podstatnú časť toho, čo už uviedli. Konkrétne nemohli vyriešiť nezodpovedané otázky a získať určité relevantné informácie pred dňom uplynutia lehoty na podanie pripomienok k dočasnému informačnému dokumentu.
310 V treťom rade žalobkyne vysvetľujú, že zhrnutia indexovaných údajov doplnené do nedôverného spisu 28. augusta 2007 protirečia skorším nedôverným údajom, čo znamená, že po overení sa zistilo, že poskytnuté údaje boli nepresné. Navyše žalobkyne v replike uvádzajú, že tieto údaje obsahovali mnohé anomálie, najmä pokiaľ ide o údaje týkajúce sa FerroAtlántica a FerroPem.
311 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
312 Práve vzhľadom na článok 19 ods. 1 a 2 základného nariadenia (článok 19 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1225/2009), ako aj na judikatúru citovanú v bode 110 vyššie treba určiť, či bolo právo žalobkýň na obhajobu skutočne porušené v dôsledku zlej kvality nedôverného znenia zhrnutí údajov individuálne poskytnutých výrobcami Spoločenstva v súvislosti s vývojom ich hospodárskej situácie a v dôsledku času, v akom boli doplnené do nedôverného spisu.
313 V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie založené na nedôvernom znení uvedených zhrnutí z dôvodu, po prvé, absencie vysvetľujúceho textu, treba uviesť, že uvedené zhrnutia spočívajú v tabuľkách, ktoré podľa jednotlivých výrobcov Spoločenstva a jednotlivých rokov od roku 2003 do obdobia prešetrovania opisujú vývoj 19 rôznych faktorov ujmy. Hoci platí, že údaje uvedené v týchto tabuľkách sa v nich nachádzajú v indexovej forme, umožňujú primerane pochopiť spôsob, akým sa situácia rôznych výrobcov menila. Na pochopenie týchto vývojov nie je nevyhnutný nijaký vysvetľujúci text a žalobkyne boli spôsobilé účinne uviesť svoje stanovisko k týmto vývojom.
314 Ďalej, hoci žalobkyne vo svojich písomnostiach tvrdia, že pre absenciu vysvetľujúceho textu boli nútené pokúsiť sa odhadnúť skutočnú situáciu výrobcov Spoločenstva, takže nemohli účinne uplatniť svoje právo na obhajobu, z ich pripomienok k dočasnému informačnému dokumentu vyplýva, že v skutočnosti namietajú proti absencii vysvetlení týkajúcich sa príčin tendencií zistených u každého výrobcu Spoločenstva. Inštitúcie však neboli povinné žiadať od výrobcov Spoločenstva, aby poskytli takéto vysvetlenia, keďže uvedeným výrobcom neprináleží, aby uskutočnili analýzu nepripísania zodpovednosti podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia (teraz článok 3 ods. 7 nariadenia č. 1225/2009). Takúto analýzu inštitúcie naopak musia uskutočniť na účely dočasných a konečných rozhodnutí. Inými slovami, takéto vysvetlenie sa nemalo hľadať v nedôvernom znení údajov poskytnutých výrobcami Spoločenstva, ale v analýze uskutočnenej inštitúciami.
315 Ako vyplýva z bodov 193 až 203 vyššie, inštitúcie analyzovali príčiny, ktoré viedli k osobitným tendenciám u výrobcov Spoločenstva. Keďže sa táto analýza nachádza tak v dočasnom nariadení, ako aj v dočasnom informačnom dokumente a v končenom informačnom dokumente, žalobkyne boli spôsobilé podať svoje pripomienky k nej, čo si navyše nenechali ujsť. Preto napríklad v časti svojich pripomienok k dočasnému informačnému dokumentu, v ktorej tvrdia, že do nedôverného znenia údajov týkajúcich sa vývoja individuálnej hospodárskej situácie výrobcov Spoločenstva je nevyhnutné doplniť vysvetlenia, predložili niekoľko tvrdení týkajúcich sa príčin tendencií zistených u každého výrobcu Spoločenstva.
316 Preto treba konštatovať, že žalobkyne si uplatnili právo na obhajobu a že z dôvodu absencie vysvetľujúcich poznámok k indexovaným údajom výrobcov Spoločenstva v nedôvernom znení spisu konania inštitúciám nemožno vytýkať žiadne porušenie týchto práv.
317 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa absencie údajov týkajúcich sa určitých ukazovateľov ujmy, treba poukázať na to, že žalobkyne odkazujú na údaje týkajúce sa vývozov, ako aj na predaj prepojeným spoločnostiam. Na jednej strane na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, tabuľky zhrňujúce údaje výrobcov Spoločenstva obsahujú údaje týkajúce sa vývozov. Na druhej strane, čo sa týka údajov súvisiacich s predajmi prepojeným spoločnostiam, Rada vo svojich písomných podaniach vysvetľuje, že pokiaľ sa tieto údaje nenachádzajú v tabuľkách zhrňujúcich ukazovatele ujmy týkajúce sa výrobcov Spoločenstva, nachádzajú sa v inej časti nedôverného spisu, ktorú žalobkyne viackrát konzultovali. V odpovedi na žiadosť Všeobecného súdu o poskytnutie dokumentov v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Rada tieto údaje predložila v tej forme, v akej sa nachádzali v nedôvernom spise konania.
318 Vzhľadom na predchádzajúce sa tvrdenie týkajúce sa absencie údajov o určitých ukazovateľoch ujmy musí zamietnuť ako nedôvodné.
319 V druhom rade, pokiaľ ide o čas, v akom boli nedôverné údaje týkajúce sa výrobcov Spoločenstva oznámené žalobkyniam, treba konštatovať, že boli do nedôverného spisu konania doplnené 28. augusta 2007 a že napadnuté nariadenie bolo prijaté až 25. februára 2008. Žalobkyne svoje stanovisko k týmto údajom, samozrejme, nemohli poskytnúť pred prijatím dočasného nariadenia. Podľa judikatúry však za predpokladu, že zásada dodržania práva na obhajobu vyžaduje, aby boli vyrábajúci vývozcovia informovaní o hlavných skutočnostiach a základných úvahách, na základe ktorých sa zamýšľa zavedenie dočasných ciel, nerešpektovanie týchto práv samo osebe nemôže mať za následok neplatnosť nariadenia, ktorým sa ukladajú konečné clá, pokiaľ sa v priebehu procesu prijímania tohto nariadenia napravilo pochybenie, ku ktorému došlo pri prijímaní nariadenia, ktorým sa ukladajú dočasné clá (rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2001, Ajinomoto a NutraSweet/Rada a Komisia, C‑76/98 P a C‑77/98 P, Zb. s. I‑3223, bod 67).
320 Keďže žalobkyne mali pred prijatím napadnutého nariadenia k dispozícii niekoľko mesiacov na to, aby predložili svoje stanovisko k týmto údajom, nemožno sa domnievať, že ich právo na obhajobu bolo porušené v dôsledku oneskoreného doplnenia uvedených údajov do spisu konania.
321 V treťom rade, pokiaľ ide o nekoherenciu a anomálie týchto údajov, žalobkyne si nemôžu zamieňať nedodržanie ich práva na obhajobu s existenciou vecných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého nariadenia. Skutočnosť, že žalobkyne sa domnievajú, že údaje týkajúce sa výrobcov Spoločenstva sú nekoherentné a že v rámci nich došlo k anomáliám, totiž nepreukazuje, že Komisia porušila právo žalobkýň na obhajobu.
322 Z toho vyplýva, že je namieste zamietnuť prvú časť štvrtého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.
2. O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení práva žalobkýň na obhajobu, pretože inštitúcie nereagovali na anomálie nachádzajúce sa v nedôvernom spise
a) Tvrdenia účastníkov konania
323 Žalobkyne tvrdia, že prítomnosť anomálií v nedôvernom spise, na ktoré inštitúcie nereagovali napriek žiadostiam v tomto zmysle, značne znížila hodnotu informácií dostupných v uvedenom spise, čím vážne zasiahla do ich možnosti vykonať svoje právo na obhajobu. Po prvé ani nedôverný spis, ani konečný informačný dokument neuvádzajú dôvody, pre ktoré OFZ od roku 2003 do roku 2004 znížila počet svojich zamestnancov o polovicu. Po druhé ani nedôverný spis, ani konečný informačný dokument nevysvetľujú spôsoby rozdelenia nákladov po kúpe FerroPem spoločnosťou FerroAtlántica v roku 2005. To však malo veľký vplyv na ziskovosť týchto spoločností. Po tretie nebolo poskytnuté nijaké vysvetlenie týkajúce sa údajov o investíciách. Po štvrté sa žalobkyne pýtajú, ako mohla FerroAtlántica zvýšiť svoj predaj, keď predaj spoločnosti Huta Laziska poklesol o dve tretiny. Po piate žalobkyne poukazujú na rozdiely medzi informáciami poskytnutými na začiatku a informáciami následne doplnenými do spisu.
324 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
325 Tvrdenie rozvinuté v rámci tejto časti štvrtého žalobného dôvodu je variantom tvrdenia, ktoré žalobkyne uviedli v rámci prvej časti tohto žalobného dôvodu, podľa ktorého pri údajoch uvedených v nedôvernom spise došlo k určitým anomáliám. Žalobkyne poukazujú na prítomnosť anomálií v údajoch uvedených v nedôvernom spise a uvádzajú, že tieto anomálie v priebehu konania oznámili inštitúciám, ale tie na to nereagovali.
326 V tomto ohľade, ako sa vysvetlilo v bode 321 vyššie, žalobkyne by si nemali zamieňať nedodržanie ich práva na obhajobu s existenciou vecných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého nariadenia. Navyše okolnosť, že žalobkyne sa domnievajú, že údaje týkajúce sa výrobcov Spoločenstva sú nekoherentné a že sa v rámci nich vyskytujú anomálie, nepreukazuje, že by Komisia porušila ich právo na obhajobu.
327 V každom prípade, keďže žalobkyne tvrdia, že upozornili inštitúcie na prítomnosť týchto anomálií, samy preukazujú, že mali možnosť účinne predložiť svoje stanovisko k týmto anomáliám. Preto sa nemôžu odvolávať na porušenie ich práva na obhajobu. V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 110 vyššie na účely rešpektovania práva na obhajobu sa od inštitúcií nevyžaduje, aby odpovedali na každé tvrdenie predložené vyvážajúcim výrobcom v priebehu konania, ale len aby dotknutým účastníkom konania poskytli možnosť účinne brániť svoje záujmy.
328 Z toho vyplýva, že je namieste zamietnuť druhú časť štvrtého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.
3. O tretej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení práva žalobkýň na obhajobu, pretože inštitúcie nereagovali na ich pripomienky
a) Tvrdenia účastníkov konania
329 Žalobkyne tvrdia, že inštitúcie porušili ich právo na obhajobu, keď ignorovali viaceré tvrdenia, ktoré žalobkyne predložili v priebehu konania, a keď neodôvodnili ich zamietnutie. Žalobkyne vysvetľujú, že inštitúcie napríklad neodpovedali na tvrdenia, že po prvé bolo pre ne nemožné vyhovieť overovaniu na mieste a pre spoluprácu urobili všetko, čo bolo možné, že po druhé ceny ferosilícia na trhu Spoločenstva boli najvyššie na svete, že po tretie zníženie počtu zamestnancov predchádzalo zníženiu objemu výroby výrobného odvetvia Spoločenstva, že po štvrté Huta Laziska vyhlásila, že jej výroba počas obdobia prešetrovania predstavovala len 29 % jej výroby v roku 2003, hoci v podstate zamestnávala rovnaký počet zamestnancov ako v roku 2003, že po piate ceny ferosilícia sa vyvíjajú rovnako na všetkých hlavných trhoch na svete a že po šieste, ak sa zohľadnia skoršie antidumpingové konania v odvetví ferosilícia, je pravdepodobné, že antidumpingové opatrenia neprinesú výrobnému odvetviu Spoločenstva konkrétny prospech.
330 Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania namieta proti tvrdeniam žalobkýň.
b) Posúdenie Všeobecným súdom
331 Z názvu tejto časti štvrtého žalobného dôvodu vyplýva, že žalobkyne sa odvolávajú na porušenie ich práva na obhajobu. Treba však konštatovať, že v podstate poukazujú na porušenie povinnosti odôvodnenia. Podľa judikatúry však treba žalobné dôvody vykladať skôr na základe ich obsahu než na základe ich kvalifikácie (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 559). Preto je namieste preskúmať nielen výhradu založenú na porušení práva žalobkýň na obhajobu, ale aj výhradu založenú na porušení povinnosti odôvodnenia.
332 V prvom rade, čo sa týka výhrady založenej na porušení práva žalobkýň na obhajobu, treba pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 110 vyššie si rešpektovanie práva na obhajobu od inštitúcií nevyžaduje, aby odpovedali na každé tvrdenie predložené vyvážajúcim výrobcom v priebehu konania, ale len aby dotknutým účastníkom konania poskytli možnosť účinne brániť svoje záujmy. Navyše, keďže žalobkyne tvrdia, že v priebehu antidumpingového konania predložili niekoľko tvrdení, samy tým preukazujú, že mali možnosť účinne predložiť svoje stanovisko. Preto sa nemôžu odvolávať na porušenie ich práva na obhajobu.
333 V druhom rade, čo sa týka výhrady založenej na porušení povinnosti odôvodnenia, je nutné konštatovať, že z napadnutého nariadenia a z dočasného nariadenia jasne a jednoznačne vyplývajú dôvody, ktoré viedli inštitúcie k zavedeniu dočasných a neskôr konečných antidumpingových ciel. Osobitne inštitúcie uskutočnili analýzu nepripísania zodpovednosti podľa článku 3 ods. 7 základného nariadenia. Keďže závery tejto analýzy sú uvedené v odôvodneniach č. 115 až 136 dočasného nariadenia a v odôvodneniach č. 96 až 101 napadnutého nariadenia, s ohľadom na judikatúru citovanú v bode 256 vyššie neboli inštitúcie povinné odpovedať v zostávajúcej časti na tvrdenia predložené žalobkyňami, ktoré sa týkali úrovne a vývoja cien ferosilícia v Spoločenstve a vo zvyšku sveta, vzťahu medzi znížením zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva a obmedzením jeho výroby, osobitnej situácie spoločnosti Huta Laziska či predchádzajúcich antidumpingových konaní. Rovnako, keďže Komisia v odôvodneniach č. 10 a 25 dočasného nariadenia vysvetlila, že podľa nej skutočnosť, že žalobkyne bránili overovaniu na mieste, odôvodňuje nezohľadnenie údajov, ktoré predložili, inštitúcie neboli podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia povinné odpovedať na podrobné argumenty žalobkýň týkajúce sa dôsledkov neuskutočnenia overovania na mieste.
334 V každom prípade treba poukázať na to, že inštitúcie odpovedali na všetky tieto tvrdenia. Po prvé, čo sa týka tvrdení predložených žalobkyňami, pokiaľ ide o overovanie na mieste, Komisia na ne v odôvodnení č. 25 dočasného nariadenia čiastočne odpovedala. Vysvetlila v ňom totiž, prečo nemohla uplatniť závery prešetrovania týkajúceho sa silikomangánu na prešetrovanie týkajúce sa ferosilícia. Po druhé tvrdenia týkajúce sa úrovne a vývoja cien ferosilícia v Spoločenstve a vo zvyšku sveta boli zohľadnené v odôvodneniach č. 87 až 90 napadnutého nariadenia. Po tretie inštitúcie analyzovali vývoj zamestnanosti a výroby v Spoločenstve v odôvodneniach č. 91, 102 a 103 dočasného nariadenia. Po štvrté inštitúcie zohľadnili osobitnú situáciu spoločnosti Huta Laziska, a to najmä v odôvodnení č. 93 dočasného nariadenia, ako aj v odôvodneniach č. 100 a 101 napadnutého nariadenia. Po piate Rada v odôvodneniach č. 117 a 118 napadnutého nariadenia vysvetlila, prečo sa domnievala, že nebolo možné oprieť sa o skoršie antidumpingové konania.
335 Z toho vyplýva, že žalobkyne nepreukázali porušenie povinnosti odôvodnenia. Preto je namieste zamietnuť tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu ako nedôvodnú, ako aj štvrtý žalobný dôvod ako celok.
336 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba musí byť zamietnutá v celom rozsahu.
O trovách
337 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je namieste zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Rady a Euroalliages.
338 Navyše podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, znášajú vlastné trovy konania. Komisia teda znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Transnational Company „Kazchrome“ AO a ENRC Marketing AG znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania Rady Európskej únie a Euroalliages.
3. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Pelikánová | Jürimäe | Soldevila Fragoso |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. októbra 2011.
Podpisy
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
A – O prvom dôvode týkajúcom sa príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou
1. O výklade právnych zásad uplatňujúcich sa na analýzu príčinnej súvislosti (prvá časť prvého žalobného dôvodu)
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
2. O individuálnej analýze iných faktorov ujmy než dumpingových dovozov (druhá až ôsma časť prvého žalobného dôvodu)
a) O druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa vývoja dopytu po oceli a cien na trhu Spoločenstva a na svetovom trhu
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
b) O tretej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa účinkov ujmy, ktorú si výrobné odvetvie Spoločenstva spôsobilo samo
O prvej výhrade týkajúcej sa zmeny orientácie výroby určitými výrobcami Spoločenstva
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
O druhej výhrade týkajúcej sa prerušení výroby niektorými výrobcami Spoločenstva
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
O tretej výhrade týkajúcej sa použitia teoretickej nominálnej výrobnej kapacity
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
O štvrtej výhrade týkajúcej sa investícií uskutočnených výrobným odvetvím Spoločenstva v roku 2005 a počas obdobia prešetrovania
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Všeobecným súdom
c) O štvrtej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa vplyvu nárastu nákladov na základné suroviny
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
d) O piatej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa účinkov poklesu dopytu v roku 2005
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
e) O šiestej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa účinkov dovozov s pôvodom v iných tretích krajinách
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
f) O siedmej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa nedostatku konkurencieschopnosti výrobcov Spoločenstva predtým, než došlo ku škodlivému dumpingu
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
g) O ôsmej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa osobitných okolností výrobcov
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Všeobecným súdom
3. O neexistencii spoločnej analýzy faktorov ujmy (prvá a ôsma časť prvého žalobného dôvodu)
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
B – O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa existencie záujmu Spoločenstva
1. O prvej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa vývoja rastu cien ferosilícia po období prešetrovania
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
2. O druhej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa minulej skúsenosti, ktorá preukazuje, že antidumpingové opatrenia nepomáhajú výrobnému odvetviu Spoločenstva
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
3. O tretej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa analýzy dopadu antidumpingových opatrení na užívateľov
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
C – O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa nespolupráce, použitia dostupných údajov a priznania THZ
1. O prvej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa nespolupráce
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
2. O druhej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa použitia dostupných údajov bez zohľadnenia overiteľných údajov
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
3. O tretej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa zamietnutia žiadosti o priznanie THZ
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
D – O štvrtom žalobnom dôvode týkajúcom sa práv žalobkýň na obhajobu
1. O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení práva žalobkýň na obhajobu, pretože im inštitúcie včas neposkytli zmysluplné a koherentné zhrnutie dôverného spisu
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
2. O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení práva žalobkýň na obhajobu, pretože inštitúcie nereagovali na anomálie nachádzajúce sa v nedôvernom spise
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
3. O tretej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení práva žalobkýň na obhajobu, pretože inštitúcie nereagovali na ich pripomienky
a) Tvrdenia účastníkov konania
b) Posúdenie Všeobecným súdom
O trovách