ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 8. júla 2010
Vec T‑160/08 P
Európska komisia
proti
Françoise Putterie-De-Beukelaer
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Zrušenie správy o služobnom postupe v prvostupňovom konaní – Hodnotené obdobie 2005 – Uplatniteľná právna úprava – Rubrika ,Predpoklady‘ – Postup hodnotenia – Atestačný postup“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 21. februára 2008, Putterie‑De‑Beukelaer/Komisia (F‑31/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑53 a II‑A‑1‑261), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 21. februára 2008, Putterie-De-Beukelaer/Komisia (F‑31/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑53 a II‑A‑1‑261), sa zrušuje. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu Európskej Únie. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu a nedodržaní procesných pravidiel – Určenie ex offo
2. Konanie – Povinnosť súdu rešpektovať rámec sporu stanovený účastníkmi konania
3. Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Posúdenie predpokladov úradníka na účely atestačného postupu v Komisii
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
1. Nedostatok právomoci autora aktu spôsobujúceho ujmu predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý môže súd Únie preskúmať, ak je potrebné, ex offo.
Nedodržanie procesných pravidiel týkajúcich sa prijatia aktu spôsobujúceho ujmu predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré môže byť preskúmané súdom Únie aj ex offo. Odmietnutie preskúmať interné odvolanie, stanovené procesnými pravidlami uplatniteľnými na prijatie aktu spôsobujúceho ujmu, predstavuje úplne zrejmé porušenie podstatných formálnych náležitostí a môže byť preto uplatnené ex offo Súdom pre verejnú službu.
(pozri body 61 a 63)
Odkaz: Súdny dvor, 17. decembra 1959, Société des fonderies de Pont-à-Mousson/Vysoký úrad, 14/59, Zb. s. 445, 473; Súdny dvor, 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, C‑210/98 P, Zb. s. I‑5843, bod 56; Súd prvého stupňa, 24. septembra 1996, Marx Esser a Del Amo Martinez/Parlament, T‑182/94, Zb. VS s. I‑A‑411, II‑1197, body 42 a 44; Súd prvého stupňa, 13. júla 2006, Vounakis/Komisia, T‑165/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑155, II‑A‑2‑735, bod 30; Súd prvého stupňa, 13. decembra 2007, Angelidis/Parlament, T‑113/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑237 a II‑A‑2‑1555, bod 62 a citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 2. októbra 2009, Cyprus/Komisia, T‑300/05 a T‑316/05, neuverejnený v Zbierke, bod 206
2. Hoci súd rozhoduje len o návrhu účastníkov konania, ktorí sú príslušní vymedziť rozsah sporu, nemôže byť viazaný len argumentmi, na ktoré títo účastníci na účely podpory svojich tvrdení odkazujú, pretože by bol inak nútený založiť svoje rozhodnutie na chybných právnych úvahách.
(pozri bod 65)
Odkaz: Súdny dvor, 27. septembra 2004, UER/M6 a i., C‑470/02 P, neuverejnený v Zbierke, bod 69; Súdny dvor, 13. júna 2006, Mancini/Komisia, C‑172/05 P, neuverejnený v Zbierke, bod 41
3. Zo všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku, prijatých Komisiou 23. decembra 2004, a z Administratívnych informácií č. 1‑2006 vyplýva, že účelom rubriky „Predpoklady“ správy o služobnom postupe úradníka, ktorý si želá vykonávať funkcie vyššej kategórie, je v podstate získať posúdenie týkajúce sa úloh patriacich do vyššej kategórie skutočne vykonaných týmto úradníkom v každodennom pracovnom živote v priebehu obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa o služobnom postupe, aby sa mu umožnilo získať atestáciu.
Vzhľadom na predmet posúdenia vykonaného na účely predpokladov úradníka, teda podiel jeho činnosti a kvalita jeho výkonov pri plnení úloh patriacich do vyššej kategórie, ktoré skutočne vykonal v priebehu obdobia, na ktoré sa vzťahuje správa o služobnom postupe, sa zdá, že toto posúdenie je neoddeliteľnou súčasťou posúdenia, ktoré smeruje k hodnoteniu odbornej praxe a zásluh úradníka, ktoré sú nevyhnutne zohľadnené prinajmenšom v hodnotení jeho spôsobilosti v priebehu toho istého obdobia.
Orgány príslušné hodnotiť v rámci hodnotiaceho postupu zásluhy úradníkov na základe jednotlivých rubrík uvedených v správe o služobnom postupe, teda hodnotiteľ a overovateľ, s výhradou prípadného zásahu odvolacieho hodnotiteľa, sú orgány, ktoré sú tiež oprávnené hodnotiť „predpoklady“ úradníkov, ktorí o to požiadali s cieľom, aby bola príslušná rubrika vyplnená hodnotiteľom.
Hoci menovací orgán zohľadňuje predpoklady úradníkov vykonávať funkcie vyššej kategórie, nijakým spôsobom nevykonáva sám hodnotenie týchto predpokladov, ale vychádza z informácií uvedených v príslušnej rubrike správy o služobnom postupe z predchádzajúceho roku.
Rubrika „Predpoklady“, hoci má dopad na atestačný postup, však patrí do rámca hodnotenia úradníkov. Táto rubrika, napriek ustanoveniu, ktoré výslovne stanovuje, že spadá pod hodnotenie, ktoré sa má vykonať v rámci atestačného postupu, nemôže byť oddelená od hodnotiaceho postupu, ako to urobil Súd pre verejnú službu v napadnutom rozsudku na účely jej začlenenia výlučne do právomoci menovacieho orgánu v rámci atestačného postupu.
(pozri body 78 – 80, 87 a 90)