Vec T‑132/07
Fuji Electric Co. Ltd
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzačov izolovaných plynom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Rozdelenie trhu – Dôkaz o porušení – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Dĺžka trvania porušenia – Pokuty – Poľahčujúce okolnosti – Spolupráca“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Kartely – Podnik – Pojem – Hospodárska jednotka – Pripísanie porušení
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
5. Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz – Posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentu – Kritériá
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
6. Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže – Uplatniteľnosť
(Jednotný európsky akt, preambula; článok 6 ods. 2 EÚ; článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Účasť na stretnutiach s protisúťažným cieľom
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinnosť naň odpovedať – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 1/2003 článok 18)
9. Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Skutočnosť, že podnik, ktorému je určené oznámenie o výhradách, počas správneho konania uzná skutkové alebo právne okolnosti, ktoré odôvodňujú, aby mu bolo pripísané porušenie – Obmedzenie výkonu práva podať žalobu – Porušenie základných zásad zákonnosti a rešpektovania práva na obhajobu
(Článok 81 ES a článok 230 štvrtý odsek ES; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 52 ods. 1)
10. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
11. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Preskúmanie súdom bez návrhu
(Články 81 ES a 230 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
12. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenie, ktorého sa dopustila dcérska spoločnosť – Pripísanie materskej spoločnosti – Dôkazné bremeno Komisie
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Voľná úvaha Komisie – Neobmedzená právomoc Všeobecného súdu – Možnosť zohľadniť doplňujúce informácie, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pokuta
[Články 263 ZFEÚ a 264 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 4, a nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 písm. a)]
14. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Oznámenie o výhradách – Predloženie doplňujúcich dôkazov po zaslaní oznámenia o výhradách – Prípustnosť – Podmienky
(Článok 81 ods. 1 ES)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Nevyhnutnosť konania, ktoré Komisii uľahčilo zistenie porušenia
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 26)
1. Článok 81 ods. 1 ES tým, že podnikom zakazuje uzavrieť dohody alebo sa zúčastniť na zosúladených postupoch, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, je určený hospodárskym jednotkám, z ktorých každá pozostáva z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré dlhodobo sledujú konkrétny hospodársky cieľ, a môže prispieť k spáchaniu porušenia uvedeného v tomto ustanovení.
Na účely ich uplatnenia a výkonu však rozhodnutia prijaté podľa článku 81 ES musia byť určené subjektom, ktoré majú právnu subjektivitu. Ak teda Komisia prijme rozhodnutie podľa článku 81 ods. 1 ES, musí identifikovať fyzickú alebo právnickú osobu, či fyzické alebo právnické osoby, ktoré možno uznať za zodpovedné za správanie predmetného podniku a môžu byť z tohto dôvodu sankcionované a ktorým bude toto rozhodnutie určené.
(pozri body 56, 57)
2. Pokiaľ možno viacero osôb uznať za osobne zodpovedné za účasť jedného a toho istého podniku na porušení v zmysle práva hospodárskej súťaže, musia sa považovať za solidárne zodpovedné za uvedené porušenie.
Navyše za osobne a solidárne zodpovedné za účasť jediného a toho istého podniku na porušení možno považovať osobu, ktorá v okamihu spáchania porušenia bola priamo zodpovedná za uvedený podnik alebo ho priamo riadila, a osobu, ktorá z dôvodu, že v okamihu spáchania porušenia skutočne ovládala túto prvú osobu a určovala jej správanie na trhu, ten istý podnik v okamihu spáchania porušenia riadila nepriamo.
Z toho vyplýva, že zásadu osobnej zodpovednosti, podľa ktorej môže byť akákoľvek osoba považovaná za zodpovednú len za svoje vlastné konanie, treba vykladať v tom zmysle, že sa týka osobnej zodpovednosti tak osoby, ktorá v okamihu porušenia podnik priamo riadila, ako aj osoby, ktorá v tom istom čase tento podnik riadila nepriamo.
(pozri body 58, 59, 153)
3. V oblasti dôkazného bremena prislúcha jednak účastníkovi konania alebo orgánu, ktorý namieta porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, predložiť dôkaz, ktorý z právneho hľadiska dostatočne preukazuje skutkové okolnosti tvoriace porušenie, a jednak prináleží podniku, ktorý uplatňuje prostriedok obhajoby proti konštatovaniu porušenia, predložiť dôkaz, že podmienky uplatnenia tohto prostriedku obhajoby sú splnené, takže v takom prípade sa uvedený orgán musí oprieť o iné dôkazy.
Dĺžka trvania porušenia je v zmysle článku 81 ods. 1 ES základnou zložkou pojmu porušenie, ktorej dôkazné bremeno zaťažuje v prvom rade Komisiu.
Toto rozdelenie dôkazného bremena sa však môže odlišovať, pokiaľ skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden účastník konania, môžu byť takej povahy, že by druhého účastníka konania zaväzovali predložiť vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredloženie by umožňovalo dospieť k záveru, že dôkazné bremeno bolo unesené.
(pozri body 84, 85)
4. Pokiaľ ide o dôkazy, o ktoré sa Komisia môže oprieť, v práve hospodárskej súťaže prevláda zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Vo väčšine prípadov preto existenciu protisúťažného postupu alebo dohody možno vyvodiť z určitého množstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré – posudzované ako celok – môžu v prípade neexistencie iného prijateľného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Takéto nepriame dôkazy a zhodné okolnosti umožňujú odhaliť nielen existenciu protisúťažných správaní a dohôd, ale tiež dĺžku pokračujúceho protisúťažného správania a obdobie, počas ktorého sa dohoda uzavretá v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže uplatňovala.
Je v každom prípade nevyhnutné, aby Komisia uviedla presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia. Každý z dôkazov predložených Komisiou však nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám so zreteľom na každý znak skutkovej podstaty porušenia. Postačuje totiž, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá tejto požiadavke pri celkovom posúdení.
Pokiaľ ide o dĺžku trvania porušenia, v prípade, ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázať dĺžku trvania porušenia, musí sa Komisia oprieť prinajmenšom o dôkazy, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti dostatočne blízke z časového hľadiska tak, aby bolo možné rozumne pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma konkrétnymi dátumami.
(pozri body 86, 87)
5. Pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznať rôznym dôkazom zhromaždeným v rámci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, jediným relevantným kritériom pri posúdení dobrovoľne predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Podľa všeobecných pravidiel dokazovania vierohodnosť, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisí od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu. Osobitne je potrebné priznať veľký význam okolnosti, že dokument bol vyhotovený v bezprostrednej súvislosti so skutkovými okolnosťami alebo priamym svedkom týchto okolností. Dokumenty, z ktorých vyplýva, že sa uskutočnili kontakty medzi viacerými podnikmi a že tieto podniky skutočne sledovali cieľ vopred vylúčiť akúkoľvek neistotu, pokiaľ ide o budúce správanie ich konkurentov, z právneho hľadiska dostatočne preukazujú existenciu zosúladeného postupu. Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, sa v zásade musia považovať za mimoriadne vierohodné dôkazy.
(pozri bod 88)
6. Ak v konaní o žalobe o neplatnosť podanej proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa konštatuje existencia porušenia práva hospodárskej súťaže a ktorým sa ukladajú pokuty subjektom, ktorým je toto rozhodnutie určené, existuje pochybnosť, musí byť na prospech subjektov, ktorým je rozhodnutie určené, a súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala dané porušenie, ak má v tejto súvislosti naďalej akékoľvek pochybnosti. V takejto situácii je totiž potrebné zohľadniť zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorá je súčasťou základných práv, ktoré sú podľa judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola navyše potvrdená preambulou Jednotného európskeho aktu a článkom 6 ods. 2 Zmluvy o založení Európskej únie, ako aj článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, chránené v právnom poriadku Európskej únie. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále.
(pozri bod 89)
7. Podnik, ktorý sa verejne nedištancuje od výsledkov stretnutia, na ktorom sa zúčastnil, alebo od dohody, ktorej bol účastníkom, je v zásade naďalej v celom rozsahu zodpovedný za svoju účasť na karteli. Pre podniky by bolo príliš jednoduché minimalizovať riziko zaplatenia vysokej pokuty, ak by mohli využiť kartelovú dohodu a potom dosiahnuť zníženie pokuty z dôvodu, že zohrávali len obmedzenú úlohu pri uskutočňovaní porušenia, hoci ich postoj podnecoval ostatné podniky k škodlivejšiemu správaniu sa v hospodárskej súťaži. Z toho vyplýva, že aj keby dotknutý podnik nedodržiaval všetky dohody uzatvorené v rámci kartelu, táto skutočnosť bez dôkazu o tom, že sa verejne dištancoval od ostatných členov kartelu, nestačí na to, aby sa zbavil svojej zodpovednosti za svoju účasť na týchto dohodách a prostredníctvom týchto dohôd na konštatovanom porušení.
(pozri bod 100)
8. Pravidlá hospodárskej súťaže nemožno vykladať v tom zmysle, že dotknutá osoba je povinná odpovedať v správnom konaní na oznámenie o výhradách, ktoré jej zaslala Komisia. Z pravidiel, ktoré stanovujú práva a povinnosti podnikov v rámci správneho konania upraveného právom hospodárskej súťaže, ani z nijakej všeobecnej právnej zásady totiž nevyplýva týmto podnikom povinnosť poskytnúť Komisii informácie nad rámec informácií, ktoré od nich vyžiadala podľa článku 18 nariadenia č. 1/2003. Takáto povinnosť by bola vzhľadom na chýbajúci právny základ navyše ťažko zlučiteľná so zásadou rešpektovania práva na obhajobu, keďže by sťažovala podanie žaloby na súd Únie osobe, ktorá z akéhokoľvek dôvodu neodpovedala na oznámenie o výhradách.
Hoci sa teda zákonnosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa konštatuje, že určitá osoba porušila pravidlá hospodárskej súťaže, a v dôsledku toho sa tejto osobe ukladá pokuta, môže posudzovať iba na základe skutkových a právnych okolností, ktoré existovali v čase prijatia rozhodnutia, neznamená to, že dotknutá osoba je povinná predložiť Komisii vo fáze správneho konania všetky dokumenty, z ktorých chce vychádzať v konaní o žalobe o neplatnosť podanej na súde proti rozhodnutiu prijatému na záver správneho konania.
(pozri body 124, 158)
9. Keď sa v konaní o porušení pravidiel hospodárskej súťaže dotknutá osoba dobrovoľne rozhodne spolupracovať a v rámci správneho konania výslovne alebo implicitne uzná skutkové alebo právne okolnosti, ktoré odôvodňujú pripísanie porušenia tejto osobe, samotný výkon jej práva podať žalobu podľa článku 230 štvrtého odseku ES tým nie je obmedzený.
Bez výslovne stanoveného právneho základu by takéto obmedzenie bolo v rozpore so základnými zásadami zákonnosti a dodržania práva na obhajobu. Navyše právo na účinný prostriedok nápravy a na prístup k nestrannému súdu je zaručené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a podľa článku 52 ods. 1 tejto charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť stanovené zákonom.
(pozri bod 159)
10. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré spôsobuje ujmu, musí umožniť vykonať účinné preskúmanie jeho zákonnosti a musí poskytnúť dotknutej osobe dostatok informácií na to, aby mohla zistiť, či je rozhodnutie dôvodné, a primeranosť takého odôvodnenia sa musí posudzovať v závislosti od okolnosti veci, najmä od obsahu predmetného aktu, povahy uvedených dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať osoby, ktorým je tento akt určený, na získaní vysvetlení.
Na splnenie uvedených funkcií musia z dostatočného odôvodnenia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy orgánu Únie, ktorý vydal predmetný akt.
Keď je rozhodnutie podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore určené viacerým subjektom a vyvoláva otázku pripísateľnosti porušenia, musí navyše obsahovať dostatočné odôvodnenie vo vzťahu ku každému zo subjektov, ktorým je určené, najmä vo vzťahu k tým spomedzi nich, ktoré podľa tohto rozhodnutia musia niesť zodpovednosť za toto porušenie.
(pozri bod 162)
11. Skutočnosť, že žalobca v rámci žaloby o neplatnosť rozhodnutia podľa článku 81 ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore uplatní hmotnoprávny žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, a nie na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia, čiže žalobný dôvod týkajúci sa porušenia podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 230 ES, nebráni súdu v tom, aby uplatnil takýto dôvod z úradnej moci, keďže ide o dôvod verejného poriadku, ktorý sa môže alebo dokonca musí uplatniť z úradnej moci, pokiaľ je dodržaná zásada kontradiktórnosti.
(pozri bod 163)
12. Na účely uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže okolnosť, že dcérska spoločnosť má vlastnú právnu subjektivitu, nepostačuje na vylúčenie možnosti, aby jej správanie bolo pripísané materskej spoločnosti, najmä ak dcérska spoločnosť neurčuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstatnej časti uplatňuje pokyny, ktoré jej dáva materská spoločnosť.
Za týchto okolností Komisii v zásade prináleží, aby preukázala, že jedna alebo viaceré materské spoločnosti skutočne uplatňovali rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti na trhu, a to na základe súhrnu skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä riadiaca právomoc jednej alebo viacerých materských spoločností vo vzťahu k ich dcérskej spoločnosti. Vo všeobecnosti platí, že ak materská spoločnosť vlastní väčšinový podiel na základnom imaní dcérskej spoločnosti, môže skutočne uplatňovať rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť a najmä na správanie tejto dcérskej spoločnosti na trhu.
Napriek tomu menšinový podiel môže umožniť materskej spoločnosti skutočne uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti na trhu, ak sú s ním spojené práva, ktoré prekračujú rámec práv, ktoré obvykle patria menšinovým akcionárom na účely ochrany ich finančných záujmov a ktoré vzhľadom na súbor zhodných právnych alebo ekonomických nepriamych dôkazov svedčia o uplatňovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spoločnosti na trhu. Komisia teda môže preukázať skutočné uplatňovanie rozhodujúceho vplyvu na základe súboru nepriamych dôkazov, aj keď každý z týchto dôkazov samostatne nemá dostatočnú dôkaznú hodnotu.
Skutočné uplatňovanie riadiacej právomoci jednou alebo viacerými materskými spoločnosťami vo vzťahu k ich dcérskej spoločnosti možno vyvodiť priamo z uplatňovania príslušných zákonných ustanovení alebo z dohody medzi materskými spoločnosti uzatvorenej podľa týchto zákonných ustanovení v súvislosti s riadením ich spoločnej dcérskej spoločnosti. Mieru účasti materskej spoločnosti na riadení jej dcérskej spoločnosti možno preukázať aj tým, že vedúce funkcie v dcérskej spoločnosti zastáva mnoho osôb, ktoré zastávajú vedúce funkcie v materskej spoločnosti. Takáto kumulácia funkcií nevyhnutne poskytuje materskej spoločnosti možnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie jej dcérskej spoločnosti na trhu, keďže umožňuje členom vedenia materskej spoločnosti, aby v rámci výkonu svojich riadiacich právomocí v rámci dcérskej spoločnosti zabezpečovali súlad správania dcérskej spoločnosti na trhu s usmerneniami stanovenými vedením materskej spoločnosti. Tento cieľ možno dosiahnuť aj vtedy, keď člen alebo členovia materskej spoločnosti, ktorí vykonávajú riadiace právomoci v rámci dcérskej spoločnosti, nekonajú ako zástupcovia materskej spoločnosti. Účasť jednej alebo viacerých materských spoločností na riadení dcérskej spoločnosti môže napokon vyplývať z ich vzájomného obchodnoprávneho vzťahu. Ak je teda materská spoločnosť tiež dodávateľom alebo zákazníkom svojej dcérskej spoločnosti, má veľmi špecifický záujem na riadení výrobných alebo distribučných činností dcérskej spoločnosti, aby mohla úplne využiť pridanú hodnotu vytvorenú takto dosiahnutou vertikálnou integráciou.
Okrem toho na pripísanie zodpovednosti za konanie dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti nie je potrebné preukázať, že táto materská spoločnosť sa priamo podieľala na protiprávnom konaní alebo že o ňom vedela. Komisia je oprávnená adresovať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spoločnosti skupiny spoločností nie na základe toho, že materská spoločnosť podnecovala svoju dcérsku spoločnosť k protiprávnemu konaniu, a už vôbec nie na základe účasti materskej spoločnosti na porušení, ale na základe toho, že materská spoločnosť a dcérska spoločnosť sa v čase spáchania porušenia správali na trhu jednotne.
(pozri body 179 – 184, 196)
13. Okrem samotného preskúmania zákonnosti v rámci konania o žalobe o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, ktoré umožňuje len zamietnutie žaloby o neplatnosť alebo zrušenie napadnutého aktu v zmysle článku 264 ZFEÚ, neobmedzená právomoc, ktorú má súd Únie, ho oprávňuje, aby s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti zmenil napadnutý akt aj bez toho, aby ho zrušil, s cieľom zmeniť napríklad výšku pokuty uloženej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže.
Z toho vyplýva, že v oblastiach, v ktorých Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide napríklad o mieru zvýšenia pokuty z dôvodu dĺžky trvania porušenia alebo potreby zabezpečiť odstrašujúci účinok sankcie, alebo o posúdenie kvality a užitočnosti spolupráce podniku počas správneho konania, najmä vo vzťahu k príspevkom iných podnikov, skutočnosť, že preskúmanie zákonnosti v rámci konania o žalobe o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ je obmedzené na určenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, v zásade nebráni súdom Únie vo výkone ich neobmedzenej právomoci.
V súvislosti so svojou neobmedzenou právomocou majú súdy Únie právomoc posúdiť primeranosť pokút vzhľadom na kritériá stanovené v článku 15 ods. 4 nariadenia č. 17 alebo prípadne v článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003. Toto posúdenie môže odôvodňovať predloženie a zohľadnenie doplňujúcich informácií, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí Komisie, ktorým sa ukladá pokuta.
(pozri body 208, 209)
14. Oznámenie o výhradách musí umožniť dotknutým osobám skutočne sa oboznámiť s konaním, ktoré im Komisia vytýka, pričom táto požiadavka je dodržaná vtedy, keď konečné rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám porušenia odlišné od porušení uvedených v oznámení o výhradách a uvádza iba skutočnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby príležitosť vyjadriť sa.
Hoci porušenia vytýkané podniku v rozhodnutí nemôžu byť odlišné od porušení uvedených v oznámení o výhradách, neplatí to v prípade skutkových zistení, keďže vo vzťahu k týmto skutkovým zisteniam stačí, ak dotknuté podniky mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutkovým zisteniam, ktoré smerujú proti nim. Nijaké ustanovenie totiž Komisii nezakazuje, aby po odoslaní oznámenia o výhradách oboznámila účastníkov konania s novými listinami, ktoré podľa jej názoru potvrdzujú jej tvrdenia, pokiaľ podnikom poskytne nevyhnutnú lehotu na vyjadrenie sa k tejto otázke.
(pozri bod 238)
15. Hoci je pravda, že dátum predloženia dôkazu Komisii má vplyv na posúdenie otázky, či sa má tento dôkaz považovať za dôkaz s významnou pridanou hodnotou, keďže táto klasifikácia závisí od toho, aké dôkazy Komisia v čase jeho predloženia už má k dispozícii, samotná skutočnosť, že takýto dôkaz bol predložený po doručení oznámenia o výhradách, neznamená, že napriek pokročilému štádiu správneho konania nemôže predstavovať významnú pridanú hodnotu. V žiadosti podľa oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch predloženej po zaslaní oznámenia o výhradách sa podnik môže najmä zamerať na skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru neboli z právneho hľadiska dostatočne preukázané, s cieľom poskytnúť významnú pridanú hodnotu vo vzťahu k dôkazom, ktoré Komisia už má k dispozícii.
Okrem toho bod 26 oznámenia o spolupráci stanovuje len procesnú povinnosť, ktorú musí Komisia splniť. Bod 26 nestanovuje, že akákoľvek spolupráca alebo súčinnosť podniku pri preukazovaní porušenia nemôže mať nijakú hodnotu, ak k nej dôjde až po doručení oznámenia o výhradách. Navyše takáto spolupráca môže byť veľmi užitočná v prípade, ak predložené dôkazy Komisii predtým neboli známe a ak majú priamy vplyv na závažnosť alebo dĺžku trvania predpokladaného kartelu.
(pozri body 239, 240)