Vec T‑133/07
Mitsubishi Electric Corp.
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s projektmi týkajúcimi sa rozvádzačov izolovaných plynom – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP – Rozdelenie trhu – Právo na obhajobu – Dôkaz o porušení – Dĺžka trvania porušenia – Pokuty – Východisková suma – Referenčný rok – Rovnosť zaobchádzania“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Rozsah – Neposkytnutie dokumentu – Dôsledky
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Poskytnutie odpovedí na oznámenie o výhradách – Podmienky – Obmedzenia
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
3. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz o porušení – Písomné svedectvá zamestnancov spoločnosti zúčastnenej na porušení – Dôkazná hodnota – Posúdenie
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Predbežná povaha – Povinný obsah – Hranice
(Článok 81 ES)
5. Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny – Konanie vo veci hospodárskej súťaže
(Článok 6 ods. 2 EÚ; článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov
(Článok 81 ods. 1 ES)
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz o porušení – Posúdenie dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov – Kritériá
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania
(Článok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
9. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dostatočné zistenie
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
10. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena
(Článok 81 ods. 1 ES; Dohoda o EHP, článok 53 ods. 1)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Voľná úvaha Komisie
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
1. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodržiavania práva na obhajobu v správnom konaní v oblasti uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže znamená, že Komisia musí dotknutému podniku umožniť, aby preskúmal všetky písomnosti vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu. Ide tak o usvedčujúce, ako aj o oslobodzujúce dôkazy, s výnimkou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a ďalších dôverných informácií.
Neposkytnutie dokumentu, na ktorom Komisia založila svoje rozhodnutie obviniť podnik, predstavuje porušenie práva na obhajobu len vtedy, ak dotknutý podnik preukáže, že by výsledok, ku ktorému Komisia vo svojom rozhodnutí dospela, bol odlišný, keby sa neposkytnutý dokument nemohol použiť ako usvedčujúci dôkaz.
Pokiaľ ide o neposkytnutie dokumentu v prospech podniku, dotknutý podnik musí preukázať len to, že jeho nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvniť priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Stačí, ak podnik preukáže, že by mohol použiť uvedený dokument vo svoj prospech na svoju obhajobu v tom zmysle, že keby mal možnosť využiť ho počas správneho konania, mohol by sa odvolávať na skutočnosti, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze, a teda by mal možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmenšom pokiaľ ide o závažnosť a dĺžku trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výšku pokuty.
(pozri body 40, 45, 46)
2. V konaní začatom pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže je dotknutý podnik až na začiatku kontradiktórnej fázy správneho konania informovaný prostredníctvom oznámenia o výhradách o všetkých podstatných dôkazoch, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a tento podnik má právo na prístup k spisu na účely zabezpečenia účinného výkonu svojho práva na obhajobu. Odpoveď ostatných podnikov, ktoré sa podieľali na karteli, na oznámenie o výhradách preto v zásade nie je zahrnutá medzi písomnosti vo vyšetrovacom spise, do ktorých môžu účastníci konania nahliadnuť.
Ak však Komisia chce vychádzať z časti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porušenia v konaní podľa článku 81 ods. 1 ES, ostatným podnikom, ktorých sa toto konanie týka, sa musí umožniť, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za takých okolností totiž predmetná časť odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje dôkaz v neprospech jednotlivých podnikov, ktoré sa mali podieľať na porušení.
Oslobodzujúci dôkaz analogicky predstavuje časť odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi, ktoré môžu byť pre obhajobu podniku významné v tom zmysle, že mu umožnia odvolávať sa na skutočnosti ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tejto fáze. V takom prípade sa musí dotknutému podniku umožniť, aby preskúmal predmetnú časť odpovede alebo dokument a vyjadril sa k nim.
(pozri body 41 – 43)
3. Písomné svedecké výpovede zamestnancov spoločnosti vypracované pod jej dohľadom a predložené touto spoločnosťou na účely jej obhajoby v správnom konaní pre porušenie pravidiel hospodárskej súťaže vedenom Komisiou v zásade nemožno kvalifikovať ako dôkazy, ktoré sa líšia a sú nezávislé od vyhlásení predmetnej spoločnosti. Vo všeobecnosti platí, že stanovisko spoločnosti k pravdivosti skutočností, ktoré jej Komisia vytýka, sa zakladá predovšetkým na vedomostiach a názoroch jej zamestnancov a riadiacich pracovníkov.
(pozri bod 59)
4. V správnom konaní v oblasti hospodárskej súťaže musia byť v oznámení o výhradách jasne uvedené všetky podstatné skutkové okolnosti, z ktorých Komisia v tomto štádiu konania vychádza. Tieto okolnosti však môžu byť uvedené stručne a rozhodnutie nemusí byť nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách Komisie, keďže oznámenie o výhradách predstavuje prípravný dokument, ktorý obsahuje skutkové a právne posúdenie výlučne predbežnej povahy. Hoci teda Komisia nemôže tvrdiť, že dotknuté osoby sa dopustili iných porušení, ako sú porušenia uvedené v oznámení o výhradách, a môže vziať do úvahy iba skutočnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mohli vyjadriť, musí zohľadniť skutočnosti vyplývajúce zo správneho konania a na základe nich buď upustiť od výhrad, v prípade ktorých sa preukázalo, že sú nedôvodné, alebo tak skutkovo, ako aj právne upraviť a doplniť svoju argumentáciu na podporu výhrad, na ktorých trvá.
(pozri bod 66)
5. Akákoľvek pochybnosť súdu musí byť na prospech podniku, ktorému bolo určené rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ods. 1 ES. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala dané porušenie, ak má v tejto súvislosti naďalej akékoľvek pochybnosti, osobitne v rámci konania o neplatnosť rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta.
V takejto situácii je totiž nevyhnutné zohľadniť zásadu prezumpcie neviny tak, ako vyplýva najmä z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorá je súčasťou základných práv predstavujúcich všeobecné zásady práva Spoločenstva. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále.
(pozri body 73, 74)
6. V oblasti hospodárskej súťaže je potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porušenia predložila presné a zhodujúce sa dôkazy. Každý z dôkazov predložených Komisiou však nemusí nevyhnutne zodpovedať týmto kritériám so zreteľom na každý znak skutkovej podstaty porušenia. Postačuje, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá tejto požiadavke pri celkovom posúdení.
Okrem toho, vzhľadom na všeobecnú známosť zákazu protisúťažných dohôd nemožno od Komisie požadovať, aby predložila písomnosti, ktoré by výslovne dokazovali nadviazanie kontaktu medzi dotknutými hospodárskymi subjektmi. Neúplné a nesúrodé dôkazy, ktorými môže Komisia disponovať, musí byť v každom prípade možné doplniť závermi umožňujúcimi rekonštrukciu relevantných okolností. Existenciu protisúťažného postupu alebo dohody preto možno vyvodiť z určitého množstva zhodných okolností a nepriamych dôkazov, ktoré – posudzované ako celok – môžu v prípade neexistencie iného prijateľného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.
Navyše, pokiaľ Komisia dospela vo svojom rozhodnutí k záveru, že došlo k porušeniu článku 81 ods. 1 ES len na základe správania predmetných podnikov na trhu, stačí, aby tieto podniky preukázali existenciu okolností, ktoré stavajú skutkový stav zistený Komisiou do iného svetla, a tak umožňujú nahradiť vysvetlenie skutkového stavu, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, že došlo k porušeniu pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže, iným prijateľným vysvetlením.
Toto pravidlo sa neuplatňuje na všetky prípady, v ktorých je porušenie preukázané len inými ako listinnými dôkazmi. Pokiaľ totiž ide o dôkazy, ktoré možno použiť na účely preukázania porušenia článku 81 ES, v práve Spoločenstva prevláda zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Hoci teda neexistencia listinných dôkazov môže byť relevantná pri celkovom posudzovaní súboru nepriamych dôkazov, o ktoré sa Komisia opiera, samotná táto neexistencia dotknutému podniku neumožňuje spochybniť tvrdenia Komisie tým, že predloží alternatívne vysvetlenie skutkových okolností. Platí to len v prípade, že dôkazy predložené Komisiou neumožňujú preukázať existenciu porušenia jednoznačne a bez potreby výkladu.
(pozri body 75, 76, 79 – 82)
7. V konaní o porušení článku 81 ods. 1 ES je jediným relevantným kritériom pri posúdení dôkaznej hodnoty jednotlivých dôkazov ich vierohodnosť. Podľa všeobecných pravidiel dokazovania vierohodnosť, a teda aj dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, od okolností jeho vyhotovenia, od jeho adresáta a od jeho obsahu.
Pokiaľ ide o vyhlásenia urobené podnikmi, môže byť obzvlášť vysoká dôkazná hodnota priznaná tým, ktoré sú, po prvé, vierohodné, po druhé, sú vyhotovené v mene podniku, po tretie, pochádzajú od osoby, ktorá má služobnú povinnosť konať v záujme tohto podniku, po štvrté, sú v rozpore so záujmami osoby, ktorá ich podáva, po piate, pochádzajú od priameho svedka skutočností, ktoré sú v nich uvedené, a po šieste, boli poskytnuté písomne, zámerne a po zrelej úvahe.
Vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších podobne obvinených podnikov, naopak nemožno považovať za postačujúci dôkaz o existencii porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj keď požadovaný stupeň potvrdenia môže byť nižší vzhľadom na vierohodnosť predmetných vyhlásení.
(pozri body 84 – 87)
8. Hoci vo vzťahu k dobrovoľným výpovediam hlavných účastníkov protiprávneho kartelu je vo všeobecnosti potrebná určitá nedôvera vzhľadom na to, že títo účastníci môžu mať tendenciu poskytnúť čo najviac usvedčujúcich dôkazov týkajúcich sa činnosti ich konkurentov, nič to nemení na skutočnosti, že domáhanie sa zohľadnenia oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch s cieľom dosiahnuť oslobodenie od pokuty alebo zníženie pokuty nepredstavuje nevyhnutne podnet na predloženie skreslených dôkazov, pokiaľ ide o ostatných účastníkov kartelu. Každý pokus uviesť Komisiu do omylu totiž môže viesť k spochybneniu úprimnosti, ako aj úplnosti spolupráce žiadateľa, a tým ohroziť jeho možnosť mať úplný prospech z oznámenia o spolupráci.
Pokiaľ ide o konkrétny prípad svedeckých výpovedí, je síce možné, že zamestnanci podniku, ktorý požiadal o oslobodenie od pokuty, ktorí sú povinní konať v záujme tohto podniku, majú spoločnú vôľu predložiť čo najviac usvedčujúcich dôkazov, keďže ich spolupráca v konaní môže mať tiež priaznivý vplyv na ich budúcu kariéru. V takom prípade si však dotknutí zamestnanci budú vedomí aj prípadných nepriaznivých dôsledkov predloženia nepresných dôkazov, ktoré sú vzhľadom na požiadavku potvrdenia inými dôkazmi citlivejšie.
(pozri body 88,107)
9. Na to, aby existovala dohoda v zmysle článku 81 ods. 1 ES a článku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), stačí, ak predmetné podniky vyjadrili svoj spoločný úmysel správať sa na trhu určitým spôsobom. Zohľadnenie konkrétnych následkov dohody je zbytočné, keď je zjavné, že jej cieľom je obmedziť, vylúčiť alebo narušiť hospodársku súťaž. Existencia vzájomnej dohody nevyhnutne znamená existenciu spoločnej vôle, aj keď neexistuje dôkaz, na základe ktorého by bolo možné presne určiť okamih, v ktorom sa táto spoločná vôľa prejavila alebo v ktorom sa jej vyjadrenie formalizovalo.
(pozri body 230, 231)
10. Z požiadavky právnej istoty, z ktorej musia mať prospech hospodárske subjekty, vyplýva, že ak dôjde k sporu o existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, Komisia, ktorá znáša dôkazné bremeno v súvislosti so zisteným porušením, musí predložiť dôkazy, ktoré môžu z právneho hľadiska dostatočne doložiť existenciu skutkových okolností zakladajúcich porušenie. Pokiaľ ide o uvedenú dĺžku trvania porušenia, z tej istej zásady právnej istoty vyplýva, že ak neexistujú dôkazy spôsobilé priamo preukázať dĺžku trvania porušenia, musí sa Komisia oprieť prinajmenšom o dôkazy, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti dostatočne blízke z hľadiska času tak, aby bolo možné rozumne pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma konkrétnymi dátumami.
Okrem toho skutočnosť, že dôkaz o existencii pokračujúceho porušenia nebol predložený pre určité konkrétne obdobia, nebráni tomu, aby sa porušenie považovalo za existujúce počas celkového obdobia dlhšieho ako tieto obdobia, pokiaľ toto zistenie vyplýva z objektívnych a zhodných nepriamych dôkazov. V rámci porušenia trvajúceho niekoľko rokov skutočnosť, že k prejavom kartelu dôjde v rozličných obdobiach, ktoré môžu byť oddelené kratšími alebo dlhšími časovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokiaľ rôzne konania, ktoré sú súčasťou tohto porušenia, sledujú ten istý cieľ a patria do rámca jediného a pokračujúceho porušenia.
(pozri body 241, 242)
11. Pri stanovovaní výšky pokút v konaní o porušení článku 81 ods. 1 ES má Komisia určitú mieru voľnej úvahy, aby mohla usmerňovať správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže.
Komisia stanovuje výšku pokuty podľa závažnosti porušenia a v prípade potreby podľa dĺžky trvania porušenia. Závažnosť porušenia sa musí určiť na základe kritérií, akými sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrašujúci účinok pokút. Musia sa zohľadniť také objektívne faktory, akými sú obsah a dĺžka trvania protisúťažného správania, počet a intenzita porušení, veľkosť dotknutého trhu a ujma, ktorú utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je potrebné zohľadniť aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porušovanie.
(pozri body 264, 265)
12. Komisia je vždy, keď sa rozhodne uložiť pokuty na základe práva hospodárskej súťaže, povinná dodržiavať všeobecné právne zásady, medzi ktoré patria zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, tak ako ich vykladajú súdy Spoločenstva.
Zásada rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.
V rozsahu, v akom je potrebné vychádzať z obratu podnikov zúčastnených na tom istom porušení na účely určenia pomerov medzi pokutami, ktoré im majú byť uložené, obdobie, ktoré sa má vziať do úvahy, sa musí zistiť tak, aby boli výsledné obraty čo najpodobnejšie.
Podľa zásady proporcionality akty inštitúcií Spoločenstva nesmú prekračovať hranice toho, čo je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných daných právnou úpravou, čo znamená, že v prípade, ak existuje voľba medzi viacerými vhodnými opatreniami, je potrebné použiť opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a že spôsobené ťažkosti nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom.
Keď teda Komisia pri určovaní hodnoty celosvetového predaja niektorých podnikov vychádza z rôznych rokov a vypočíta východiskovú sumu pokút, ktoré sa majú uložiť podnikom za obdobie, keď sa na karteli zúčastňovali ako jednotlivé podniky na základe ich obratov dosiahnutých počas rôznych rokov, nezaobchádza s nimi rovnako. Hoci cieľ, na ktorý poukazuje Komisia, ktorý umožňuje porovnať schopnosť akcionárov spoločného podniku spôsobiť ujmu hospodárskej súťaži počas obdobia pred založením spoločného podniku, je legitímny, napriek tomu nemôže odôvodniť takéto nerovné zaobchádzanie, keď je zrejmé, že Komisia mohla na dosiahnutie svojho cieľa použiť iné metódy bez toho, aby z hľadiska výberu referenčného roka zaobchádzala s podnikmi rozdielne.
(pozri body 266 – 269, 271, 272, 275, 276)