ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 14. decembra 2010

Vec F‑80/09

Erika Lenz

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Prevzatie liečebných nákladov spojených s liečbou poskytnutou liečiteľom („Heilpraktiker“) – Zásada zákazu diskriminácie“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou E. Lenz navrhuje zrušiť rozhodnutie spoločného systému zdravotného poistenia inštitúcií Európskej únie o zamietnutí náhrady jej výdavkov spojených s liečbou liečiteľom („Heilpraktiker“, ktorý nie je lekárom) usadeným v Nemecku, ktorý nemá diplom v odbore lekárstvo

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)

2.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Zdravotné poistenie – Výdavky súvisiace s chorobou – Náhrada

(Služobný poriadok úradníkov, článok 72 ods. 1)

3.      Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Limity – Nezákonne priznaná výhoda

1.      Administratíva si splnila svoju povinnosť odôvodnenia rozhodnutia zamietajúceho náhradu výdavkov súvisiacich s chorobou, keď odôvodnila svoje rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti, pričom odôvodnenie tohto zamietajúceho rozhodnutia sa zhoduje s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému bola namierená sťažnosť.

(pozri bod 29)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑133 a II‑B‑1‑807, body 55 a 56

2.      Definícia rozsahu pôsobnosti spoločného systému zdravotného poistenia inštitúcií Európskej únie spadá výlučne do právomoci normotvorcu Únie. Okolnosť, že úradníkom a bývalým úradníkom členského štátu poskytuje ich systém sociálneho zabezpečenia a súkromné zdravotné poisťovne možnosť náhrady výdavkov na liečbu poskytnutú liečiteľom („Heilpraktiker“, ktorý nemá diplom v odbore lekárstvo), nemôže sama osebe znamenať, že by sa európskym úradníkom a bývalým úradníkom mala priznať rovnaká možnosť, a to o to skôr, že vylúčenie náhrady výdavkov spojených s liečbou poskytnutou liečiteľom, ktorý nemá diplom v odbore lekárstvo, sa principiálne či z hľadiska uplatnenia nezdá ako zjavne nevhodné so zreteľom na zásadu sociálneho poistenia, z ktorého vychádza článok 72 ods. 1 prvý pododsek služobného poriadku.

Európski úradníci a bývalí úradníci usadení v tomto členskom štáte a úradníci a bývalí úradníci dotknutého členského štátu patria do rôznych systémov sociálneho zabezpečenia a nenachádzajú sa teda v porovnateľných situáciách.

(pozri bod 44)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 16. apríla 1997, Kuchlenz‑Winter/Komisia, T‑66/95, Zb. s. II‑637, bod 64

3.       Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byť v súlade so zásadou zákonnosti, podľa ktorej nikto sa nemôže vo svoj prospech odvolávať na protiprávnosť, ku ktorej došlo v prospech inej osoby, pretože takýto prístup by znamenal uznanie zásady „rovnosti zaobchádzania v rámci protiprávnosti“. Prípadná protiprávnosť, ku ktorej došlo v prospech inej osoby poistenej v spoločnom systéme zdravotného poistenia inštitúcií Európskej únie, totiž nemusí viesť súd Únie k tomu, aby vo vzťahu k úradníkovi konštatoval diskrimináciu a teda protiprávnosť. Za týchto podmienok samotná okolnosť, že uvedený systém zdravotného poistenia, napriek pravidlám stanoveným všeobecnými vykonávajúcimi ustanoveniami k článku 72 služobného poriadku prijatými Komisiou, nahradil istej osobe výdavky na liečbu poskytnutú liečiteľom, nemôže založiť taký nárok pre dotknutú osobu.

(pozri bod 45)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 21. februára 2008, Skoulidi/Komisia, F‑4/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑47 a II‑A‑1‑229, bod 81