Vec C‑205/06

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Rakúskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Porušenie článku 307 druhého odseku ES – Neprijatie opatrení na odstránenie nezlučiteľností medzi dvojstrannými dohodami uzavretými s tretími krajinami pred pristúpením členského štátu k Európskej únii a Zmluve ES – Investičné dohody, ktoré Rakúska republika uzavrela s Kórejskou republikou, Kapverdskou republikou, Čínskou ľudovou republikou, Malajziou, Ruskou federáciou a Tureckou republikou“

Abstrakt rozsudku

1.        Konanie – Ústna časť konania – Opätovné otvorenie

(Článok 222 druhý odsek ES; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 61)

2.        Medzinárodné dohody – Dohody členských štátov – Skoršie dohody predchádzajúce Zmluve ES

(Článok 57 ods. 2 ES, článok 59 ES, článok 60 ods. 1 ES a článok 307 druhý odsek ES)

1.        Podľa článku 222 druhého odseku ES je povinnosťou generálneho advokáta, konajúceho nestranne a nezávisle, predkladať na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora vyžadujú jeho účasť. Vzhľadom na to, že Súdny dvor nie je viazaný ani návrhmi generálneho advokáta, ani odôvodnením, z ktorého vychádza, nie je nevyhnutné opätovne otvárať ústnu časť konania podľa článku 61 rokovacieho poriadku zakaždým, keď generálny advokát uvedie právny aspekt, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili, keďže rozsudok nevychádza z tvrdení, ku ktorým sa účastníci konania nevyjadrili.

(pozri body 14, 15)

2.        Členský štát si tým, že neprijme primerané opatrenia na odstránenie nezlučiteľností týkajúcich sa ustanovení v oblasti prevodu kapitálu v investičnej dohode, ktorú uzavrel s tretím štátom, si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 307 druhého odseku ES.

Ustanovenia článku 57 ods. 2 ES, článku 59 ES a článku 60 ods. 1 ES zverujú Rade právomoc obmedziť pohyby kapitálu a platieb medzi členskými štátmi a tretími štátmi za určitých presne vymedzených okolností. Na dosiahnutie potrebného účinku týchto obmedzujúcich opatrení je potrebné, aby sa opatrenia na obmedzenie voľného pohybu kapitálu mohli v prípade ich prijatia Radou ihneď použiť voči členským štátom, ktorých sa týkajú, pričom medzi ne môžu patriť aj tretie štáty, ktoré podpísali investičnú dohodu. Tieto právomoci Rady, ktoré smerujú jednostranne k prijatiu obmedzujúcich opatrení voči tretím štátom v rovnakej alebo súvisiacej oblasti, ako je predmet úpravy predchádzajúcej dohody uzatvorenej medzi členským štátom a tretím štátom, sa preto zdajú byť s touto dohodou nezlučiteľné, pokiaľ táto dohoda na jednej strane neobsahuje ustanovenie o možnosti dotknutého členského štátu vykonávať svoje práva a povinnosti ako člen Európskeho spoločenstva a na druhej strane to neumožňuje ani nijaký iný mechanizmus medzinárodného práva.

Lehoty spojené s každým medzinárodným vyjednávaním, ktoré by sa vyžadovalo pri opätovnej diskusii o predmetnej dohode, sú nezlučiteľné s potrebným účinkom týchto opatrení. Možnosť použiť iné prostriedky, ktoré medzinárodné právo ponúka, ako napríklad pozastavenie platnosti dohody, prípadne zrušenie predmetnej dohody alebo niektorých jej ustanovení, je vo svojich účinkoch príliš neistá, aby zaručila, že by opatrenia prijaté Radou mohli byť efektívne použité.

(pozri body 35 – 37, 39, 40, 45)