ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 14. decembra 2011

Vec T‑563/10 P

Patrizia De Luca

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Vzájomné odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Vymenovanie na pracovné miesto vyššej funkčnej skupiny po uskutočnení verejného výberového konania – Nadobudnutie účinnosti nového služobného poriadku – Prechodné ustanovenia – Článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 30. septembra 2010, De Luca/Komisia (F‑20/06), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Vzájomné odvolania sa zamietajú. Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 30. septembra 2010, De Luca/Komisia (F‑20/06), sa zrušuje. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu. O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Vzájomné odvolanie – Prípustnosť – Preskúmanie Všeobecným súdom bez návrhu

2.      Odvolanie – Vzájomné odvolanie – Cieľ – Nahradenie odôvodnenia napadnutého rozsudku – Neprípustnosť – Odkaz na tvrdenia uvedené druhým účastníkom konania na podporu jeho vzájomného odvolania – Neprípustnosť

(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 13 ods. 1; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2, článok 141 ods. 2 a článok 142 ods. 1)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Verejné výberové konanie – Spôsob prijímania, ktorý nie je výlučne externý

(Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1)

4.      Úradníci – Služobný postup – Zmena kategórie alebo služby po účasti na verejnom výberovom konaní – Zaradenie do platového stupňa – Uplatniteľné pravidlá

(Služobný poriadok úradníkov, článok 32 druhý odsek a článok 46)

5.      Úradníci – Služobný postup – Zmena kategórie alebo služby po účasti na verejnom výberovom konaní – Nové zaradenie do platovej triedy – Uplatniteľné pravidlá

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII, článok 1 ods. 2 a článok 12 ods. 3)

1.      Aj keď odvolateľ Všeobecnému súdu navrhne, aby rozhodol, že vzájomné odvolanie je prípustné, Všeobecný súd je povinný bez návrhu preskúmať každú otázku týkajúcu sa jeho prípustnosti.

(pozri bod 29)

Odkaz: Súdny dvor, 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, Zb. s. I‑1873, bod 46; Súdny dvor, 28. februára 2008, Neirinck/Komisia, C‑17/07 P, neuverejnený v Zbierke, bod 38

2.      Návrhy vzájomného odvolania, ktorých cieľom nie je úplné alebo čiastočné zrušenie výroku napadnutého rozsudku, ale iba nahradenie niektorých dôvodov, ktoré predstavujú jeho nevyhnutnú oporu, treba zamietnuť ako neprípustné. Takéto návrhy nespĺňajú požiadavky článku 142 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Ako totiž vyplýva najmä z článku 13 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora, každé odvolanie musí smerovať k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu rozsudku Súdu pre verejnú službu, pretože v prípade zrušenia rozsudku Všeobecný súd môže sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Súdu pre verejnú službu.

Navyše z uvedeného článku 142, ako aj z článku 141 ods. 2 a článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, že každý dôvod zrušenia rozhodnutia Súdu pre verejnú službu, ktorý nie je dostatočne formulovaný vo vyjadrení k odvolaniu, treba považovať za neprípustný. Túto požiadavku presnosti nespĺňajú a v dôsledku toho musia byť zamietnuté ako nedostatočne podrobné, a teda ako neprípustné, dôvody alebo výhrady uvedené na podporu vzájomného odvolania, v ktorých vedľajší účastník prvostupňového konania iba jednoducho odkazuje na dôvody uvedené vo vyjadrení, ktoré predložil účastník konania žalovaný v prvostupňovom konaní na podporu svojho vzájomného odvolania.

(pozri body 30, 31, 34 a 35)

Odkaz: Súdny dvor, 17. júla 2008, Campoli/Komisia, C‑71/07 P, Zb. s. I‑5887, bod 41; Súd prvého stupňa, 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T‑231/99, Zb. s. II‑2085, bod 154; Súd prvého stupňa, 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T‑209/01, Zb. s. II‑5527, bod 54

3.      Verejné výberové konanie upravené v článku 29 ods. 1 služobného poriadku nepredstavuje spôsob prijímania do zamestnania, ktorý je výlučne externý, pretože je prístupné tak externým uchádzačom, ktorí nie sú z inštitúcií Únie, ako aj iným uchádzačom, ktorí už majú postavenie úradníkov alebo zamestnancov.

(pozri bod 44)

Odkaz: Súdny dvor, 5. decembra 1974, Van Belle/Rada, 176/73, Zb. s. 1361, bod 8

4.      Služobný poriadok neobsahuje všeobecné ustanovenia, ktoré by upravovali zaradenie úradníka v aktívnom služobnom pomere, ktorý je ako úspešný uchádzač verejného výberového konania vymenovaný na iné pracovné miesto, do platového stupňa. Takéto vymenovanie totiž nenadväzuje na postupy, ktoré služobný poriadok upravuje na povýšenie úradníkov; nemožno ho považovať ani za prijatie do zamestnania v doslovnom zmysle slova, keďže daný úradník už bol prijatý predtým. Prijímanie sa totiž týka situácie osoby, ktorá je po prvýkrát prijatá do zboru úradníkov Únie, zatiaľ čo povyšovanie usmerňuje obvyklý priebeh takto začatého služobného postupu v tomto zbore. Uplatnenie príslušných ustanovení, či už ide o pravidlá služobného poriadku, ktoré upravujú prijímanie do zamestnania, alebo ustanovenia služobného poriadku a všeobecné zásady, ktorými sa riadi obvyklý priebeh služobného postupu úradníkov v aktívnom služobnom pomere v zbore úradníkov, môže byť teda iba analogické, pričom uplatnenie druhých uvedených ustanovení zaväzuje menovací orgán, aby rešpektoval predovšetkým rovnosť medzi daným úradníkom a inými úradníkmi, ktorí majú právo na služobný postup, zatiaľ čo uplatnenie prvých má skôr za následok zabezpečenie rovnosti zaobchádzania so všetkými úspešnými uchádzačmi toho istého verejného výberového konania, či už sú úradníkmi, alebo nie.

(pozri bod 46)

Odkaz: Súdny dvor, 15. januára 1985, Samara/Komisia, 266/83, Zb. s. 189, bod 13; Súdny dvor, 29. januára 1985, Michel/Komisia, 273/83, Zb. s. 347, bod 18; Súdny dvor, 19. apríla 1988, Sperber/Súdny dvor, 37/87, Zb. s. 1943, body 9 a 11 a tam citovaná judikatúra; Súdny dvor, 14. júna 1988, Lucas/Komisia, 47/87, Zb. s. 3019, bod 11; Súd prvého stupňa, 28. septembra 1993, Baiwir a i./Komisia, T‑103/92 až T‑105/92, Zb. s. II‑987, bod 34

5.      Tak ako služobný poriadok neobsahuje všeobecné ustanovenia upravujúce nové zaradenie úradníka v aktívnom služobnom pomere, ktorý je ako úspešný uchádzač verejného výberového konania vymenovaný na iné pracovné miesto, do platového stupňa, ustanoveniami služobného poriadku nie je upravené ani nové zaradenie úradníka v aktívnom služobnom pomere, ktorý je úspešným uchádzačom verejného výberového konania, ktoré mu umožňuje prijatie na pracovné miesta a priori na vyššej úrovni než to, ktoré zastával, do platovej triedy.

V tejto súvislosti sa článok 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku, ktorý sa týka zaradenia úradníkov zapísaných do zoznamu vhodných uchádzačov pred 1. májom 2006 a „prijatých“ medzi 1. májom 2004 a 30. aprílom 2006, uplatňuje na úradníka v aktívnom služobnom pomere, ktorý bol vymenovaný na iné pracovné miesto ako úspešný uchádzač verejného výberového konania, iba analogicky a v rozsahu, v akom úradník mohol z uplatnenia tohto ustanovenia získať určitý osoh alebo výhodu z hľadiska vývoja služobného postupu alebo odmeňovania, ktoré boli v zásade vyhradené úradníkom „prijatým“ medzi 1. májom 2004 a 30. aprílom 2006.

Hoci sa totiž ustanovenia prílohy XIII služobného poriadku ako prechodné ustanovenia osobitnej povahy môžu odchyľovať od pravidiel všeobecnej povahy, ktoré by sa inak uplatňovali na danú situáciu, zo znenia článku 12 ods. 3 prílohy XIII služobného poriadku v spojení s článkom 1 ods. 2 prílohy XIII služobného poriadku predsa len nemožno vyvodiť, že v kontexte prechodných opatrení uplatniteľných na úradníkov mal normotvorca v úmysle definovať pojem prijímanie do zamestnania špecificky a odchylne od všeobecného práva tak, že sa môže týkať situácie úradníka v aktívnom služobnom pomere, ktorý bol ako úspešný uchádzač verejného výberového konania vymenovaný na iné pracovné miesto. Súd Únie teda pristúpil k rozšíreniu doslovne chápaného pojmu prijímanie do zamestnania tak, aby tento pojem označoval prijatie osôb, ktoré už mali postavenie úradníka, iba výnimočne a v prípadoch, keď tieto osoby z toho mohli získať určitý osoh alebo výhodu z hľadiska služobného postupu alebo odmeňovania.

(pozri body 46 a 48 – 52)

Odkaz: Súdny dvor, Samara/Komisia, už citovaný, body 13 a 15; Michel/Komisia, už citovaný, bod 18; Sperber/Súdny dvor, už citovaný, body 9 a 11; Lucas/Komisia, už citovaný, body 11, 14 a 15 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, Baiwir a i./Komisia, už citovaný, bod 34; Centeno Mediavilla a i./Komisia, už citovaný, bod 39