Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. októbra 2020 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative – Luxembursko) – État luxembourgeois/B (C‑245/19), a État luxembourgeois/B, C, D, F. C. (C-246/19)
(spojené veci C-245/19 a C-246/19)1
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2011/16/EÚ – Administratívna spolupráca v oblasti daní – Články 1 a 5 – Uloženie povinnosti poskytnúť informácie príslušnému orgánu členského štátu, ktorý koná na základe žiadosti o výmenu informácií príslušného orgánu iného členského štátu – Držiteľ informácií, ktorých poskytnutie nariadi príslušný orgán prvého členského štátu – Platiteľ dane, ktorého sa týka zisťovanie, na ktorom je založená žiadosť príslušného orgánu druhého členského štátu – Tretie osoby, s ktorými má tento platiteľ dane právne, bankové, finančné alebo všeobecnejšie ekonomické vzťahy – Súdna ochrana – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47 – Právo na účinný prostriedok nápravy – Článok 52 ods. 1 – Obmedzenie – Právny základ – Rešpektovanie podstaty práva na účinný prostriedok nápravy – Existencia prostriedku nápravy, ktorý umožňuje dotknutým osobám podliehajúcim súdnej právomoci dosiahnuť účinné preskúmanie všetkých relevantných skutkových a právnych otázok, ako aj účinnú súdnu ochranu práv, ktoré im zaručuje právo Únie – Cieľ všeobecného záujmu, ktorý je uznaný Úniou – Boj proti medzinárodným daňovým podvodom a únikom – Proporcionalita – ‚Predvídateľne relevantný‘ charakter informácií, ktorých sa týka uloženie povinnosti poskytnúť informácie – Súdne preskúmanie – Rozsah – Osobné, časové a vecné faktory, ktoré sa majú zohľadniť)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour administrative
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: État luxembourgeois (C-245/19), (C-246/19)
Žalovaní: B (C‑245/19), B, C, D, F. C. (C-246/19)
za účasti: A (C-246/19)
Výrok rozsudku
Článok 47 Charty základných práv Európskej únie, v spojení s jej článkami 7 a 8, ako aj článkom 52 ods. 1, sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni tomu, aby právne predpisy členského štátu, ktorými sa vykonáva postup výmeny informácií na požiadanie zavedený smernicou Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS, zmenenou smernicou Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, vylučovali možnosť, aby rozhodnutie, ktorým príslušný orgán tohto členského štátu uloží osobe, ktorá je držiteľom informácií, povinnosť poskytnúť mu tieto informácie s cieľom vyhovieť žiadosti o výmenu informácií predloženej príslušným orgánom iného členského štátu, bolo napadnuté opravným prostriedkom podaným takou osobou, a
nebráni tomu, aby také právne predpisy vylučovali možnosť, aby bolo také rozhodnutie napadnuté opravnými prostriedkami podanými platiteľom dane, ktorého sa v tomto inom členskom štáte týka zisťovanie, na základe ktorého bola uvedená žiadosť podaná, ako aj tretími osobami, ktorých sa týkajú predmetné informácie.
Článok 1 ods. 1 a článok 5 smernice 2011/16, zmenenej smernicou 2014/107, sa majú vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie, ktorým príslušný orgán členského štátu uloží osobe, ktorá je držiteľom informácií, povinnosť poskytnúť mu tieto informácie s cieľom vyhovieť žiadosti o výmenu informácií predloženej príslušným orgánom iného členského štátu, treba, v spojení s touto žiadosťou, považovať za rozhodnutie týkajúce sa informácií, ktoré sa jednoznačne nezdajú byť úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti, pokiaľ je v ňom uvedená totožnosť osoby, ktorá je držiteľom predmetných informácií, totožnosť platiteľa dane, ktorého sa týka zisťovanie, na základe ktorého bola podaná žiadosť o výmenu informácií, a obdobie, na ktoré sa toto zisťovanie vzťahuje, a pokiaľ sa týka zmlúv, faktúr a platieb, ktoré síce nie sú presne označené, ale sú vymedzené na základe kritérií týkajúcich sa po prvé skutočnosti, že ich uzavrela alebo uskutočnila osoba, ktorá je držiteľom informácií, po druhé skutočnosti, že boli uzavreté alebo uskutočnené počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto zisťovanie, a po tretie ich spojenia s dotknutým platiteľom dane.
____________
1 Ú. v. EÚ C 213, 24.6.2019.