Language of document : ECLI:EU:T:2021:608

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma rozšírená komora)

z 22. septembra 2021 (*)

„Verejná služba – Úradníci – Prijímanie do zamestnania – Interné výberové konanie COM/03/AD/18 (AD 6) – Rozhodnutie o nezapísaní mena žalobkyne do rezervného zoznamu výberového konania – Povinnosť odôvodnenia – Tajnosť rokovania výberovej komisie – Vyváženie prvkov tvoriacich skúšku stanovenú v oznámení o výberovom konaní“

Vo veci T‑435/20,

JR, v zastúpení: L. Levi a. Champetier, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: D. Milanowska a I. Melo Sampaio, splnomocnené zástupkyne,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia výberovej komisie interného výberového konania COM/03/AD/18 (AD 6) – Administrátori, z 15. apríla 2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia tejto výberovej komisie zo 16. decembra 2019 nezapísať jej meno do rezervného zoznamu uvedeného výberového konania, a v prípade potreby na zrušenie tohto posledného uvedeného rozhodnutia,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory R. da Silva Passos, sudcovia V. Valančius, I. Reine, L. Truchot (spravodajca) a M. Sampol Pucurull,

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 16. decembra 2018 sa žalobkyňa, JR, prihlásila do interného výberového konania COM/03/AD/18 (AD 6) – Administrátori (ďalej len „sporné výberové konanie“).

2        Oznámenie o spornom výberovom konaní spresňovalo, že jeho cieľom je vytvorenie rezervného zoznamu úspešných uchádzačov pre každú z týchto troch oblastí: po prvé európska verejná správa, po druhé rozvojová spolupráca a susedská politika a po tretie výskum.

3        Žalobkyňa si zvolila oblasť európskej verejnej správy, v ktorej požadovaný počet úspešných uchádzačov predstavoval 30.

4        Podľa hlavy III oznámenia o spornom výberovom konaní boli uchádzači povinní najprv podať prihlášku a potvrdiť pri jej podaní, že spĺňajú stanovené podmienky pripustenia. Ako druhý krok boli pripustení uchádzači vyzvaní, aby sa podrobili viacerým testom vo forme dotazníkov s možnosťou výberu z viacerých odpovedí. V treťom kroku uchádzači, ktorí uspeli v týchto testoch, sú pozvaní na ústnu skúšku.

5        Oddiel 4 hlavy III oznámenia o spornom výberovom konaní uvádza, že ústna skúška pre funkčnú skupinu AD sa skladá z dvoch častí opísaných takto:

„1.      Pohovor… s cieľom posúdiť:

–        hlavné vykonávané úlohy a kompetencie získané počas odbornej kariéry [uchádzača] a

–        spôsobilosť a motiváciu [uchádzača] plniť úlohy pridelené pracovným miestam, ku ktorým poskytuje výberové konanie prístup,

2.      štruktúrovaná prezentácia[, ktorá] bude pozostávať z brífingu na tému súvisiacu s politikou Európskej únie…“

6        Oddiel 4 hlavy III oznámenia o spornom výberovom konaní dodáva, že celkové hodnotenie pre obe vyššie uvedené časti pozostáva zo známky v rozmedzí od nuly do 20 bodov, pričom požadované minimum je desať bodov.

7        Oddiel 5 tej istej hlavy spresňuje, že výberová komisia zapíše na rezervný zoznam mená uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie známky na ústnej skúške, ako aj minimum požadované pre túto skúšku, a to v rozsahu želaného počtu úspešných uchádzačov.

8        Po tom, čo žalobkyňa 23. septembra 2019 uspela v písomnej časti sporného výberového konania, absolvovala ústnu skúšku.

9        Listom zo 16. decembra 2019 výberová komisia sporného výberového konania informovala žalobkyňu o svojom rozhodnutí (ďalej len „rozhodnutie zo 16. decembra 2019“) nezapísať jej meno do rezervného zoznamu tohto výberového konania. Výberová komisia uviedla, že pokiaľ ide o ústnu skúšku, žalobkyňa dostala známku 13/20, ktorá bola síce vyššia ako minimum 10/20 stanovené v oznámení o spornom výberovom konaní, ale bola nižšia ako prahová hodnota 14/20, ktorú bolo potrebné dosiahnuť na to, aby bola žalobkyňa uvedená medzi najlepšími uchádzačmi, ktorých mená budú zapísané do rezervného zoznamu. Tiež spresnila, že celkový výkon žalobkyne počas ústnej skúšky získal slovné hodnotenie „dobrý“. Presnejšie výberová komisia vysvetlila, že žalobkyňa získala slovné hodnotenie „veľmi dobrý“, pokiaľ ide tak o „väzbu medzi jej predchádzajúcou skúsenosťou a požadovanými schopnosťami“, ako aj o „preukázanie jej všeobecných schopností a motivácie vykonávať funkcie, ktoré sa majú obsadiť“, a zároveň získala slovné hodnotenie „dobrý“, pokiaľ ide o jej schopnosť uskutočniť prezentáciu o oblasti týkajúcej sa sporného výberového konania.

10      E‑mailom z 20. decembra 2019 (ďalej len „žiadosť o preskúmanie“) žalobkyňa podala na Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) žiadosť o preskúmanie rozhodnutia zo 16. decembra 2019 v súlade s bodom 6.3 prílohy III oznámenia o spornom výberovom konaní. Poukázala na existenciu „zjavného nesúladu“ medzi jednak slovným hodnotením, ktoré sa týkalo jej celkového výkonu počas ústnej skúšky, a jednak slovnými hodnoteniami, ktoré získala za tri zložky tej istej skúšky hodnotené výberovou komisiou. Podľa žalobkyne totiž výberová komisia svojvoľne podcenila jej celkový výkon tým, že ho označila za „dobrý“, zatiaľ čo dve z týchto zložiek získali slovné hodnotenie „veľmi dobrý“. Dodala, že rozhodnutie zo 16. decembra 2019 jej neumožňuje pochopiť spôsob, akým bolo celkové hodnotenie „dobrý“ zmenené na číselnú známku 13/20. Ten istý e‑mail obsahoval „žiadosť o informácie a prístup k dokumentom“, v ktorej žalobkyňa požadovala, aby jej boli oznámené tieto údaje:

–        podrobné vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým boli slovné hodnotenia zmenené na číselné známky, s tabuľkami hodnotenia, ktoré by umožňovali spojiť každé slovné hodnotenie so známkou vyjadrenou v číslach,

–        podrobné posúdenia vykonané voči nej v súvislosti s každým z troch hodnotených a známkovaných prvkov, ako aj zodpovedajúcu hodnotiacu tabuľku,

–        všetky užitočné informácie týkajúce sa známok, ktoré jej boli pridelené,

–        prípadne použitá metóda váženia,

–        prípadne použitá metóda zaokrúhľovania,

–        zápisnicu a hodnotiace tabuľky týkajúce sa jej ústnej skúšky, hárok z prezentácie na tabuli, ktorý použila počas tejto skúšky (ďalej len „hárok z prezentácie na tabuli“), ako aj všetky ostatné relevantné dokumenty týkajúce sa jej výkonu počas tejto skúšky.

11      Dňa 28. februára 2020 Komisia po výmene viacerých e‑mailov s Generálnym riaditeľstvom pre ľudské zdroje a bezpečnosť Európskej komisie doručila žalobkyni tabuľku uvádzajúcu súvislosť medzi číselnými známkami v rozpätí jedna až desať na jednej strane a slovnými hodnoteniami „nedostatočný“, „dostatočný“, „dobrý“, „veľmi dobrý“, „výborný“, „vynikajúci“ a „výnimočný“ (ďalej len „prvá konverzná tabuľka“) na druhej strane, pričom bolo spresnené, že číselné známky jedna až štyri všetky zodpovedali hodnoteniu „nedostatočný“. Bola tiež vyzvaná, aby sa oboznámila s hárkom z prezentácie na tabuli v kanceláriách Komisie a aby sa stretla s predsedníčkou výberovej komisie sporného výberového konania, aby jej bola poskytnutá ústna zápisnica o jej výkone. E‑mail Komisie z 28. februára 2020 neuvádzal metódy váženia a zaokrúhľovania uvedené v žiadosti o preskúmanie.

12      E‑mailom z 9. apríla 2020 Komisia informovala žalobkyňu, že na vyššie uvedené metódy sa vzťahuje dôvernosť práce výberových komisií stanovená v článku 6 prílohy III Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).

13      Rozhodnutím z 15. apríla 2020 (ďalej len „rozhodnutie z 15. apríla 2020“) výberová komisia sporného výberového konania zamietla žiadosť o preskúmanie.

14      Na tento účel výberová komisia v prvom rade pripomenula, že pred vypočutím uchádzačov pripustených na ústnu skúšku definovala jej obsah, predpokladané otázky, hodnotiace kritériá, hodnotiace postupy a váženie každej skutočnosti uvedenej v oznámení o výberovom konaní v súvislosti s touto skúškou.

15      V druhom rade výberová komisia spresnila, že v prípade každého uchádzača vyhotovila poznámky týkajúce sa špecifických prvkov stanovených v uvedenom oznámení (pozri bod 5 vyššie) a že jej poznámky zahŕňali aj celkové hodnotenie výkonu uchádzačov, ktoré „zosumarizovali hodnotenie každého prvku“.

16      V treťom rade výberová komisia uviedla, že jej posúdenia praxe a schopností uchádzačov mali porovnávaciu povahu.

17      Vo štvrtom rade konštatovala, že preskúmanie rozhodnutia zo 16. decembra 2019 neodhalilo pochybenie, ktoré by malo vplyv na spracovanie údajov týkajúcich sa ústnej skúšky žalobkyne, takže rozhodnutie nezaradiť jej meno na rezervný zoznam sporného výberového konania musí byť potvrdené.

18      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. mája 2020 žalobkyňa podala žalobu o neplatnosť rozhodnutí Komisie obsiahnutých v e‑mailoch z 28. februára a 9. apríla 2020 (pozri body 11 a 12 vyššie), ktorými jej bol zamietnutý prístup k určitým údajom, ktoré majú údajne osobnú povahu. Táto žaloba bola zapísaná do registra pod číslom T‑265/20.

 Skutkové okolnosti v období po podaní žaloby

19      Dňa 16. júla 2020 Komisia zaslala žalobkyni kópiu hárku z prezentácie na tabuli spolu s poznámkami, ktoré žalobkyňa vyhotovila na účely prezentácie, ktorú predložila na ústnej skúške.

20      Dňa 22. júla 2020 žalobkyňa počas telefonického rozhovoru s predsedníčkou výberovej komisie sporného výberového konania získala informácie o svojom výkone na ústnej skúške, ako aj spresnenie, podľa ktorého boli číselné známky zaokrúhlené na 0,25.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

21      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 7. júla 2020 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

22      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa na základe článku 66 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu podala návrh na anonymizáciu. Rozhodnutím z 21. septembra 2020 Všeobecný súd (siedma komora) vyhovel tomuto návrhu.

23      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 22. júla 2020 vo veci T‑265/20, JR/Komisia, žalobkyňa podala návrh na spojenie tejto poslednej uvedenej veci s prejednávanou vecou na základe článku 68 rokovacieho poriadku. Vo svojich pripomienkach k tomuto návrhu, podaných do kancelárie Všeobecného súdu 31. augusta 2020, Komisia navrhla zamietnuť tento návrh. Rozhodnutím z 30. septembra 2020 predseda siedmej komory Všeobecného súdu zamietol návrh na spojenie vecí.

24      Písomná časť konania sa skončila 13. januára 2021.

25      Dňa 20. apríla 2021 Všeobecný súd (siedma komora) v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku vyzval Komisiu, aby uviedla, ktorý nástroj umožnil výberovej komisii sporného výberového konania, aby v rozhodnutí zo 16. decembra 2019 spojila slovné hodnotenie „dobrý“ s celkovou číselnou známkou 13/20 pridelenou žalobkyni, keďže prvá konverzná tabuľka obsahovala číselné známky v rozmedzí jedna až desať.

26      Dňa 28. apríla 2021 na návrh siedmej komory Všeobecný súd rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

27      Listom zo 6. mája 2021 Komisia odpovedala na otázku Všeobecného súdu uvedenú v bode 25 vyššie tak, že predložila tabuľku uvádzajúcu to, ako na jednej strane číselné známky alebo rozpätia číselných známok „až do 9,5“, „10 až 11,5“, „12 až 13“, „13,5“ „14 až 15,5“, „16 až 17“, „17,5 až 19“ a „19,5 až 20“ zodpovedajú slovným hodnoteniam „nedostatočný“, „dostatočný“, „dobrý“, „dobrý až veľmi dobrý“, „veľmi dobrý“, „výborný“, „vynikajúci“ a „výnimočný“ (ďalej len „druhá konverzná tabuľka“).

28      Listom z 26. mája 2021 žalobkyňa predložila pripomienky k odpovedi Komisie na vyššie uvedenú otázku Všeobecného súdu.

29      Podľa článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd v prípade, ak hlavní účastníci konania nepredložili žiadosť o nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, rozhodnúť, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania. V prejednávanej veci Všeobecný súd (siedma rozšírená komora), ktorý usúdil, že má na základe písomností v spise dostatok informácií, rozhodol, že keďže takáto žiadosť nebola podaná, o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania.

30      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil rozhodnutie z 15. apríla 2020 a v prípade potreby rozhodnutie zo 16. decembra 2019,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

31      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        žalobu zamietol,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O predmete sporu

32      Žalobkyňa navrhuje zrušiť rozhodnutie z 15. apríla 2020 a v prípade potreby aj rozhodnutie zo 16. decembra 2019.

33      Vo vyjadrení k žalobe Komisia vznáša námietku neprípustnosti smerujúcu proti návrhu na zrušenie rozhodnutia zo 16. decembra 2019, ktoré bolo nahradené rozhodnutím z 15. apríla 2020.

34      Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ak uchádzač vo výberovom konaní požiada o preskúmanie rozhodnutia prijatého výberovou komisiou, aktom, ktorý mu spôsobuje ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 alebo prípadne článku 91 ods. 1 služobného poriadku, je rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní situácie uchádzača. Rozhodnutie prijaté po preskúmaní tým nahrádza pôvodné rozhodnutie výberovej komisie (pozri rozsudok z 5. septembra 2018, Villeneuve/Komisia, T‑671/16, EU:T:2018:519, bod 24 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 1986, Sorani a i./Komisia, 293/84, EU:C:1986:111, bod 12).

35      V dôsledku toho treba konštatovať, že v prejednávanej veci je jediným aktom spôsobujúcim ujmu rozhodnutie z 15. apríla 2020.

36      Preto vzhľadom na to, že žalobkyňa sa domáha zrušenia rozhodnutia zo 16. decembra 2019 len „v prípade potreby“, treba najprv preskúmať návrh na zrušenie rozhodnutia z 15. apríla 2020.

 O veci samej

37      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na zjavne nesprávnom posúdení a porušení pravidiel uplatniteľných na prácu výberovej komisie a druhý na porušení povinnosti odôvodnenia a zásady riadnej správy vecí verejných uvedenej v článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

38      Najskôr treba preskúmať druhý žalobný dôvod, keďže sa týka predbežnej otázky odôvodnenia rozhodnutia z 15. apríla 2020.

39      Žalobkyňa tvrdí, že aj po tom, čo dostala prvú konverznú tabuľku (pozri bod 11 vyššie), ako aj vysvetlenia týkajúce sa metódy zaokrúhľovania použitej výberovou komisiou (pozri bod 20 vyššie), odôvodnenie rozhodnutia z 15. apríla 2020 nie je dostatočné na to, aby jej umožnilo pochopiť spôsob, akým tri slovné hodnotenia „veľmi dobrý“, „veľmi dobrý“ a „dobrý“, získané v rámci troch rôznych zložiek ústnej skúšky, umožnili výberovej komisii sporného výberového konania priradiť jej celkovému výkonu počas uvedenej skúšky slovné hodnotenie „dobrý“ a vyjadriť toto hodnotenie číselnou známkou 13/20.

40      Žalobkyňa dodáva, že výberová komisia nevyhnutne musela uplatniť metódu váženia, a tvrdí, že definícia tejto metódy nepatrí do prác výberových komisií výberového konania, ktoré vzhľadom na to, že majú porovnávaciu povahu, musia zostať tajné v súlade s judikatúrou týkajúcou sa článku 6 prílohy III služobného poriadku. Podľa nej sa objektívne skutočnosti, akými sú váženie známok, ktoré výberová komisia stanovila pred začatím skúšok s cieľom usmerňovať svoju činnosť a v zásade zabezpečiť ich riadny a objektívny priebeh, netýkajú posúdenia zásluh uchádzačov alebo porovnania ich príslušných zásluh.

41      Žalobkyňa v pripomienkach k odpovedi Komisie na otázku Všeobecného súdu (pozri body 27 a 28 vyššie) tvrdí, že aj po oboznámení sa s druhou konverznou tabuľkou nie je schopná pochopiť dôvod, pre ktorý jej bola pridelená číselná známka 13/20. Podľa nej táto tabuľka iba zdôrazňuje dôležitosť toho vedieť presne, v ktorom okamihu výberová komisia zaokrúhlila známky a aká je použitá metóda váženia.

42      Komisia odpovedá, že vzhľadom na tajnosť rokovania výberových komisií týkajúceho sa vyjadrenia hodnotiaceho úsudku a vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú, predstavuje oznámenie známok dosiahnutých v rôznych skúškach dostatočné odôvodnenie ich rozhodnutí. Keďže žalobkyňa bola informovaná, že za jej ústnu skúšku dostala známku 13/20 a že iba uchádzači, ktorí získali známku minimálne 14/20, mali svoje mená zapísané do rezervného zoznamu, rozhodnutie z 15. apríla 2020 bolo dostatočne odôvodnené. Podľa Komisie výberová komisia žalobkyni na základe zásady riadnej správy vecí verejných oznámila slovné hodnotenia, ktoré jej pridelila pre každú zo zložiek ústnej skúšky, ako aj celkové slovné hodnotenie, ktoré z tohto dôvodu získala, potom jej zaslala konverznú tabuľku a hárok z prezentácie na tabuli a následne jej umožnila telefonický rozhovor s predsedníčkou výberovej komisie, ktorá jej najmä oznámila, aká metóda zaokrúhľovania bola použitá.

43      Okrem toho, hoci Komisia pripúšťa, že celková číselná známka, ktorú žalobkyni pridelila výberová komisia za ústnu skúšku, vyplýva z vyváženia troch zložiek tejto skúšky, tvrdí, že definícia metódy váženia bola jadrom širokej miery voľnej úvahy, ktorú oznámenie o výberovom konaní vzhľadom na neexistenciu spresnenia v tejto súvislosti ponechalo výberovej komisii v súlade s judikatúrou. Zverejnenie tejto metódy by vážne narušilo tajnosť rokovania výberovej komisie a jej nezávislosť, keďže nešťastní uchádzači by mohli tvrdiť, že zvolená metóda zvýhodňovala určitú kategóriu uchádzačov.

44      V prvom rade treba pripomenúť, že podľa článku 25 druhého odseku druhej vety služobného poriadku musí byť každé rozhodnutie spôsobujúce ujmu odôvodnené. Táto povinnosť zodpovedá povinnosti stanovenej všeobecnejšie v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, ako aj v článku 41 Charty, ktorý sa týka zásady riadnej správy vecí verejných, najmä v jej odseku 2 písm. c).

45      V druhom rade článok 6 prílohy III služobného poriadku stanovuje, že „rokovanie výberovej komisie je tajné“.

46      Podľa ustálenej judikatúry je cieľom povinnosti odôvodnenia jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje na posúdenie dôvodnosti aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu, a vhodnosti podania žaloby na súd Európskej únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti aktu (pozri rozsudok z 13. septembra 2016, Pohjanmäki/Rada, T‑410/15 P, neuverejnený, EU:T:2016:465, bod 77 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P, EU:C:2020:457, bod 51).

47      Treba tiež uviesť, že právo na riadnu správu vecí verejných stanovené v článku 41 Charty zahŕňa povinnosť správneho orgánu odôvodniť svoje rozhodnutia a že toto odôvodnenie vo všeobecnosti nepredstavuje iba všeobecne vyjadrenie transparentnosti konania správneho orgánu, ale musí tiež umožniť jednotlivcovi rozhodnúť sa s plnou znalosťou veci, či je pre neho užitočné obrátiť sa na súd. Existuje teda úzky vzťah medzi povinnosťou odôvodnenia a základným právom na účinnú súdnu ochranu, ako aj právom na účinný prostriedok nápravy zaručeným v článku 47 Charty (rozsudok z 10. októbra 2012, Sviluppo Globale/Komisia, T‑183/10, neuverejnený, EU:T:2012:534, bod 40; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, EU:T:2009:313, bod 148 a citovanú judikatúru).

48      Odôvodnenie teda v zásade musí byť dotknutej osobe oznámené v rovnakom čase ako rozhodnutie, ktoré jej spôsobuje ujmu. Absencia odôvodnenia nemôže byť napravená tým, že dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred súdom Únie. V prípade nie neexistencie, ale nedostatku odôvodnenia však vysvetlenia poskytnuté v priebehu konania môžu vo výnimočných prípadoch napraviť tento nedostatok, takže žalobný dôvod založený na tomto nedostatku už neodôvodňuje, aby bolo predmetné rozhodnutie zrušené (pozri rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P, EU:C:2020:457, body 51 a 52 a citovanú judikatúru).

49      Podľa Súdneho dvora neexistuje ani právo inštitúcií Únie opraviť na súde Únie svoje nedostatočne odôvodnené rozhodnutia, ani povinnosť súdu Únie zohľadniť doplňujúce vysvetlenia poskytnuté autorom dotknutého aktu len v priebehu konania na účely posúdenia dodržania povinnosti odôvodnenia. Podobný právny stav by totiž mohol narušiť rozdelenie právomocí medzi správny orgán a súd Únie, oslabiť preskúmanie zákonnosti a ohroziť výkon práva na podanie žaloby. Iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých sa ukázalo, že dotknutá inštitúcia Únie nemohla prakticky z právneho hľadiska dostatočne odôvodniť napadnuté rozhodnutie, možno odôvodnenie doplniť vysvetleniami poskytnutými autorom aktu v priebehu konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo, C‑114/19 P, EU:C:2020:457, body 58 a 59).

50      Pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté výberovou komisiou výberového konania, ako Súdny dvor rozhodol v rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276), povinnosť odôvodnenia musí byť zosúladená s dodržaním tajnosti rokovania výberovej komisie podľa článku 6 prílohy III služobného poriadku. Táto tajnosť bola zavedená s cieľom zabezpečiť nezávislosť výberových komisií a objektivitu ich práce tým, že budú chránené pred akýmikoľvek vonkajšími zásahmi a tlakmi vyvíjanými samotným správnym orgánom Únie, dotknutými uchádzačmi alebo tretími osobami. Dodržiavanie tejto tajnosti bráni zverejneniu postojov jednotlivých členov výberovej komisie, ako aj prezradeniu všetkých skutočností týkajúcich sa osobného alebo porovnávajúceho posúdenia uchádzačov (rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, bod 24).

51      Požiadavka odôvodnenia rozhodnutí výberovej komisie musí za týchto podmienok zohľadniť povahu predmetnej činnosti (rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, bod 25).

52      Činnosť výberovej komisie výberového konania zahŕňa vo všeobecnosti aspoň dve rôzne štádiá, a to po prvé preskúmanie prihlášok na účely výberu uchádzačov pripustených do výberového konania a po druhé preskúmanie spôsobilosti uchádzačov na obsadzované pracovné miesto na účely zostavenia rezervného zoznamu (rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, bod 26).

53      Prvé štádium, najmä pri výberovom konaní na základe kvalifikácie, spočíva v konfrontácii dokladov predložených uchádzačmi s kvalifikáciou požadovanou v oznámení o výberovom konaní. Keďže táto konfrontácia sa odohráva na základe objektívnych údajov, ktoré sú navyše známe každému z uchádzačov, pokiaľ ide o nich samých, dodržanie tajnosti rokovania výberovej komisie nebráni tomu, aby boli tieto objektívne údaje oznámené, a to najmä kritériá posúdenia, ktoré sú základom výberu uskutočneného v štádiu predbežných operácií výberového konania tak, aby osoby, ktorých prihlášky boli zamietnuté pred vykonaním akejkoľvek osobnej skúšky, mohli spoznať možné dôvody ich vylúčenia (rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, bod 27).

54      Naopak druhé štádium činnosti výberovej komisie má predovšetkým porovnávaciu povahu, a preto sa na ňu vzťahuje tajnosť, ktorá je vlastná tejto činnosti (rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, bod 28).

55      Kritériá hodnotenia prijaté výberovou komisiou pred skúškami sú neoddeliteľnou súčasťou porovnávajúceho posúdenia, ktoré vykoná výberová komisia v súvislosti s výsledkami uchádzačov. Tieto kritériá majú totiž zabezpečiť v záujme uchádzačov určitú jednotnosť posúdení výberovou komisiou, najmä v prípade veľkého počtu uchádzačov. Na tieto kritériá sa teda vzťahuje tajnosť rokovania z rovnakého dôvodu ako na posúdenia výberovej komisie (rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, bod 29).

56      Porovnávajúce posúdenia, ktoré uskutočňuje výberová komisia, sú vyjadrené známkami, ktoré výberová komisia udelí uchádzačom. Tieto známky sú výrazom hodnotového úsudku o každom z nich (rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati, C‑254/95 P, EU:C:1996:276, bod 30).

57      Na základe týchto zásad Súdny dvor v bodoch 31 a 32 rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276), dospel k záveru, že vzhľadom na tajnosť rokovania výberovej komisie predstavuje oznámenie známok dosiahnutých v rôznych skúškach dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie a že takéto odôvodnenie nepoškodzuje práva uchádzačov, keďže im umožňuje poznať hodnotový úsudok, ktorý sa týkal ich výkonov, a preveriť si prípadne, že naozaj nedosiahli počet bodov vyžadovaný oznámením o výberovom konaní.

58      S prihliadnutím na tieto zásady treba posúdiť, či je rozhodnutie z 15. apríla 2020 dostatočne odôvodnené.

59      V prvom rade treba konštatovať, že rozhodnutie z 15. apríla 2020 nepatrí do prvého štádia uvedeného v judikatúre Súdneho dvora, ktoré sa týka pripustenia uchádzačov do výberového konania po overení, či uchádzači dodržali podmienky stanovené na tento účel v oznámení o výberovom konaní. Patrí do druhého štádia, keďže výberová komisia sporného výberového konania musela posúdiť výkon žalobkyne počas ústnej skúšky nielen s cieľom preskúmať, či jej možno priznať minimálnu známku 10/20 stanovenú v oznámení o výberovom konaní, ale aj posúdiť tento výkon vo vzťahu k výkonom ostatných uchádzačov. Oznámenie o výberovom konaní totiž stanovovalo, že v oblasti, ktorú si vybrala žalobkyňa, môže byť do rezervného zoznamu zapísaných iba 30 uchádzačov, ktorí dosiahli najlepšie známky na ústnej skúške (pozri body 3, 6 a 7 vyššie).

60      V druhom rade treba pripomenúť informácie, ktoré už boli žalobkyni poskytnuté v rozhodnutí zo 16. decembra 2019, potvrdenom rozhodnutím z 15. apríla 2020. V tomto rozhodnutí, ako bolo uvedené v bode 9 vyššie, výberová komisia najprv uviedla, že za výkon žalobkyne na ústnej skúške sporného výberového konania jej bola pridelená celková známka 13/20, a porovnanie medzi výkonmi uchádzačov pripustených na túto skúšku viedlo výberovú komisiu k tomu, aby do rezervného zoznamu zapísala iba mená tých, ktorí získali minimálnu celkovú známku 14/20.

61      Výberová komisia ďalej spresnila, že celkový výkon žalobkyne na ústnej skúške možno kvalifikovať ako „dobrý“.

62      Napokon výberová komisia oznámila slovné hodnotenia, ktoré udelila žalobkyni za každú z troch zložiek ústnej skúšky vyplývajúcej z časti 4 hlavy III oznámenia o výberovom konaní (pozri bod 5 vyššie), podľa ktorej táto skúška zahŕňala dve časti, z ktorých prvá obsahovala dve podčasti.

63      V treťom rade, ako bolo pripomenuté v bode 11 vyššie, Komisia neskôr poskytla žalobkyni prvú konverznú tabuľku, v ktorej bol uvedený spôsob, akým sa slovné hodnotenia použité výberovou komisiou vyjadria v číselných známkach od jedna do desať. Z tejto tabuľky vyplýva, že slovné hodnotenia „dobrý“ a „veľmi dobrý“ zodpovedajú číselným známkam 6/10 a 7/10.

64      Vo štvrtom rade Komisia predložila Všeobecnému súdu druhú konverznú tabuľku uvedenú v bode 27 vyššie, v ktorej bolo uvedené, aké číselné známky od jedna do desať zodpovedajú slovným hodnoteniam oznámeným uchádzačom po ústnej skúške.

65      V piatom rade treba uviesť, že ako vyplýva z rozhodnutia z 15. apríla 2020, výberová komisia prijala metódu váženia uplatniteľnú na tri zložky ústnej skúšky stanovené v oznámení o spornom výberovom konaní. Vo vyjadrení k žalobe Komisia potvrdzuje, že celková známka 13/20 získaná žalobkyňou nie je aritmetický priemer hodnotení týchto troch zložiek, ale vyplýva z ich váženého priemeru.

66      V dôsledku toho treba konštatovať, že výberová komisia sporného výberového konania prijala koeficient váženia pre každú zložku ústnej skúšky vyplývajúcu z oznámenia o tomto výberovom konaní (ďalej len „dotknuté koeficienty váženia“). Predmetné koeficienty váženia sa uplatnili na hodnotenia výkonov uchádzačov výberovou komisiou vo vzťahu k týmto zložkám s cieľom dosiahnuť vážený priemer týchto troch hodnotení. Tieto koeficienty váženia teda podstatným spôsobom prispievajú k možnosti žalobkyne pochopiť, ako bol jej výkon po tom, čo bol ohodnotený v týchto troch zložkách, zmenený na celkovú číselnú známku vyjadrenú číslom do dvadsať v súlade s oznámením o spornom výberovom konaní (pozri bod 6 vyššie). Žalobkyňa má v súčasnosti k dispozícii prvú a druhú konverznú tabuľku. Bez toho, aby poznala dotknuté koeficienty váženia, však žalobkyňa nemôže pochopiť, ako slovné hodnotenia „veľmi dobrý“, „veľmi dobrý“ a „dobrý“, ktoré jej boli pridelené za tri zložky ústnej skúšky a ktoré podľa prvého prepočítacieho sadzobníka zodpovedajú číselným známkam 7, 7 a 6, mohli viesť k celkovej číselnej hodnote 13/20, ktorá podľa druhej konverznej tabuľky zodpovedá slovnému hodnoteniu „dobrý“. Treba uviesť, že v závislosti od dôležitosti každého z týchto koeficientov nie je vylúčené, aby vážený priemer uvedených číselných známok viedol k celkovej číselnej známke, zaokrúhlenej a prepočítanej na číslo do dvadsať, dosahujúcej prah 14/20, ktorý sa vyžaduje na to, aby bol uchádzač uvedený medzi úspešnými uchádzačmi sporného výberového konania (pozri bod 9 vyššie).

67      Treba však určiť, či je oznámenie predmetných koeficientov váženia zlučiteľné s tajnosťou rokovania výberovej komisie stanovenou v článku 6 prílohy III služobného poriadku, ako ho vykladá Súdny dvor.

68      Je pravda, ako bolo pripomenuté v bode 57 vyššie, že v rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276, body 31 a 32), Súdny dvor v nadväznosti na vyváženie požiadaviek vyplývajúcich jednak z povinnosti odôvodnenia a jednak z tajnosti rokovania výberovej komisie rozhodol, že oznámenie známok dosiahnutých v rôznych skúškach predstavovalo dostatočné odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie a také odôvodnenie nespôsobovalo ujmu vo vzťahu k právam uchádzačov.

69      Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276), však žalobca nebol pripustený ku skúškam výberového konania, ktoré nasledovali po písomnej skúške, na ktorej získal nižšiu známku, než bolo minimum požadované v oznámení o výberovom konaní. Toto oznámenie nestanovovalo, že táto písomná skúška sa skladala z viacerých prvkov. V dôsledku toho odkaz Súdneho dvora na „známky získané za jednotlivé skúšky“ nemožno vykladať tak, že sa vzťahuje len na individuálne vylučujúce známky, na rozdiel od predbežných hodnotení týkajúcich sa jednotlivých zložiek skúšky stanovených v oznámení o výberovom konaní. Z tejto judikatúry teda nevyplýva, že oznámenie jednej individuálnej vylučujúcej známky uchádzačovi predstavuje za každých okolností dostatočné odôvodnenie bez ohľadu na osobitosti každého výberového konania.

70      Okrem toho z rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276), nemožno vyvodiť, že pojem „kritériá hodnotenia“, v súvislosti s ktorým sa Súdny dvor konštatoval, že sú chránené tajnosťou rokovania výberovej komisie, zahŕňa také prvky, akými sú predmetné koeficienty váženia.

71      Treba uviesť, že „kritériami hodnotenia“ uvedenými v rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276), sa riadi výberová komisia pri hodnotení výkonov uchádzačov počas skúšok výberového konania a v rámci prípadných zložiek každej skúšky. Predstavujú nástroj, ktorý výberová komisia používa pri hodnotení týchto výkonov s cieľom zabezpečiť homogénnosť svojich hodnotení. V tomto zmysle, ako Súdny dvor rozhodol v uvedenom rozsudku, sú tieto kritériá neoddeliteľnou súčasťou porovnávajúceho posúdenia zásluh uchádzačov výberovou komisiou a v dôsledku toho musia zostať tajné (pozri bod 55 vyššie). Na účely úplne objektívneho a slobodného posúdenia uchádzačov totiž výberová komisia výberového konania musí mať možnosť štrukturálne usporiadať svoju prácu tak, že si v prípade potreby stanoví kritériá a vedľajšie kritériá, ktoré budú prípadne navzájom vážené.

72      Naopak koeficienty stanovené výberovou komisiou na prisúdenie váhy prvkom tvoriacim skúšku, ktoré boli stanovené v oznámení o výberovom konaní, nespĺňajú rovnakú funkciu ako kritériá hodnotenia uvedené v rozsudku zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276). Tieto koeficienty totiž nie sú určené na to, aby prispeli k porovnávaciemu hodnoteniu výkonov uchádzačov na predmetnej skúške. Výberová komisia ich pri výkone svojej voľnej úvahy určí, aby vyjadrila relatívny význam, ktorý prikladá jednotlivým zložkám skúšky uvedeným v oznámení o výberovom konaní, v rámci celkovej známky pridelenej uchádzačovi za celú túto skúšku. Predchádzajúce stanovenie relatívnej hodnoty jednotlivých zložiek skúšky stanovených v oznámení o výberovom konaní treba teda odlišovať od posúdenia výkonov uchádzačov pre každú z týchto zložiek.

73      Rozsudok zo 4. júla 1996, Parlament/Innamorati (C‑254/95 P, EU:C:1996:276), preto nemožno vykladať v tom zmysle, že vyváženie požiadaviek uvedených v bode 68 vyššie vyžaduje, aby v prípade, že oznámenie o výberovom konaní stanovuje, že skúška pozostáva z viacerých zložiek, koeficienty, ktoré predtým pridelila výberová komisia každej z týchto zložiek na účely ich váženia, boli predmetom tajnosti rokovania výberovej komisie. Z uvedeného rozsudku teda nevyplýva, že tieto koeficienty sú vylúčené zo skutočností, ktoré musia byť na základe povinnosti odôvodnenia oznámené uchádzačom, ktorí boli vylúčení z výberového konania.

74      Okrem toho treba pripomenúť, že Všeobecný súd, pokiaľ ide o ústnu skúšku s cieľom posúdiť jazykové znalosti uchádzačov vo francúzskom a anglickom výberovom konaní, ako aj vo všetkých ostatných jazykoch Únie, o ktorých títo uchádzači vo svojich prihláškach vyhlásili, že ich ovládajú, už rozhodol, že keď výberová komisia vykonala predbežné hodnotenie znalostí uchádzačov pre každý z týchto jazykov, povinnosť odôvodnenia zahŕňa, na žiadosť uchádzača, oznámenie predbežných známok, ktoré mu boli pridelené za rôzne jazyky, ktoré boli predmetom skúšky, a metódy, ktorou sa riadila výberová komisia na určenie konečnej známky. Všeobecný súd totiž uviedol, že oznámenie týchto skutočností neznamená zverejnenie postojov jednotlivých členov výberovej komisie ani odhalenie skutočností týkajúcich sa osobných alebo porovnávacích posúdení uchádzačov. Nebolo teda v rozpore s dodržaním tajnosti rokovania výberovej komisie (rozsudok z 28. apríla 2004, Pascall/Rada, T‑277/02, EU:T:2004:117, body 2 a 28).

75      Okrem toho z judikatúry Súdu pre verejnú službu vyplýva, že vzhľadom na tajnosť rokovania výberovej komisie výberového konania a širokú mieru voľnej úvahy, ktorou výberová komisia disponuje pri hodnotení výsledkov skúšok výberového konania, výberová komisia nie je povinná pri odôvodnení neúspechu uchádzača spresniť odpovede uchádzača, ktoré považovala za nedostatočné, alebo vysvetliť, prečo ich považovala za nedostatočné. Táto tajnosť a táto široká miera voľnej úvahy však neznamená, že uchádzači vo výberovom konaní, ktorí o to požiadajú, nemôžu prípadne získať oznámenie známok dosiahnutých v každej zo zložiek ústnej skúšky uvedených v oznámení o výberovom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2010, Wybranowski/Komisia, F‑17/08, EU:F:2010:83, body 98 a 99 a citovanú judikatúru). Podľa Súdu pre verejnú službu na to, aby bola splnená povinnosť odôvodnenia, musí k tomuto oznámeniu, ak o to uchádzač požiadal, v zásade dôjsť pred uplynutím lehoty stanovenej v článkoch 90 a 91 služobného poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2010, Wybranowski/Komisia, F‑17/08, EU:F:2010:83, bod 100). Treba dodať, že na zamietnutie výhrady založenej na porušení povinnosti odôvodnenia Súd pre verejnú službu konštatoval, že žalobca mohol získať oznámenie najmä o váhe štyroch „kritérií hodnotenia“ uvedených v oznámení o výberovom konaní týkajúcich sa ústnej skúšky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2010, Wybranowski/Komisia, F‑17/08, EU:F:2010:83, body 8, 50, 104 a 106).

76      Táto judikatúra Všeobecného súdu a Súdu pre verejnú službu je v súlade s úzkym vzťahom, ktorý, ako bolo pripomenuté v bode 47 vyššie, existuje medzi povinnosťou odôvodnenia a účinnou súdnou ochranou, ako aj v súlade s obmedzením – na výnimočné prípady, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bode 49 vyššie – práva doplniť nedostatočné odôvodnenie skutočnosťami predloženými v priebehu konania. Vzhľadom na to, že nebola včas známa metóda, ktorú výberová komisia použila na stanovenie celkovej eliminačnej známky pridelenej uchádzačovi za skúšku, na základe hodnotení výkonov uvedeného uchádzača výberovou komisiou za jednotlivé zložky tejto skúšky stanovených oznámením o výberovom konaní, tento uchádzač nemôže pochopiť, či sa výberová komisia dopustila pochybenia nie pri vypracovávaní týchto hodnotení, ktoré je chránené tajnosťou rokovania výberovej komisie, ale pri určení celkovej vylučujúcej známky. Tento uchádzač teda nemôže vyhodnotiť, či je vhodné podať žalobu na Všeobecný súd.

77      Okrem toho povinnosť odôvodnenia a právo na účinnú súdnu ochranu sú všeobecnými zásadami práva Únie, ktoré sú v súčasnosti zakotvené v Charte, zatiaľ čo tajnosť rokovania výberovej komisie je stanovená aktom sekundárneho práva. V dôsledku toho sa článok 6 prílohy III služobného poriadku musí vykladať s prihliadnutím na Chartu.

78      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že vzhľadom na to, že predmetné koeficienty váženia nie sú nástrojmi použitými výberovou komisiou sporného výberového konania na hodnotenie výkonov uchádzačov v troch zložkách ústnej skúšky uvedených v oznámení o výberovom konaní, na tieto koeficienty sa nevzťahuje tajnosť stanovená v článku 6 prílohy III služobného poriadku.

79      Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami Komisie založenými na širokej miere voľnej úvahy, ktorou disponuje výberová komisia výberového konania (pozri bod 43 vyššie).

80      Podľa judikatúry má výberová komisia výberového konania širokú mieru voľnej úvahy pri riadení svojej činnosti. Preto je vhodné, aby výberová komisia, pokiaľ oznámenie o výberovom konaní nestanovuje kritériá hodnotenia, stanovila takéto kritériá, alebo v prípade, že oznámenie o výberovom konaní ich stanovuje, ale bez uvedenia ich príslušnej váhy, určila ich váhu (pozri rozsudok z 11. decembra 2012, Mata Blanco/Komisia, F‑65/10, EU:F:2012:178, bod 55 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky z 24. marca 1988, Goossens a i./Komisia, 228/86, EU:C:1988:172, body 11, 13 a 14, a z 19. apríla 1988, Santarelli/Komisia, 149/86, EU:C:1988:179, bod 10).

81      Z toho vyplýva, že ak oznámenie o výberovom konaní nespresňuje váhu každého hodnotiaceho kritéria uvedeného v oznámení o výberovom konaní pre danú skúšku, výberová komisia môže určiť spôsob, akým celkový počet bodov, ktorý toto oznámenie stanovuje pre túto skúšku, musí byť rozdelený medzi jednotlivé prvky, z ktorých pozostáva, v závislosti od významu, ktorý týmto prvkom prisudzuje vzhľadom na pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2012, Mata Blanco/Komisia, F‑65/10, EU:F:2012:178, bod 56 a citovanú judikatúru).

82      V prejednávanej veci oznámenie o spornom výberovom konaní opisovalo prvky tvoriace ústnu skúšku (pozri bod 5 vyššie), avšak bez spresnenia váhy každého z týchto prvkov pri určovaní celkovej známky.

83      Výberová komisia sporného výberového konania bola preto oprávnená stanoviť tri dotknuté koeficienty váženia.

84      Z vyššie uvedeného však nevyplýva, že by predmetné koeficienty váženia nepatrili medzi skutočnosti, ktoré musia byť oznámené vylúčeným uchádzačom na účely zabezpečenia dodržania povinnosti odôvodnenia.

85      Podľa judikatúry totiž v prípadoch, keď inštitúcia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, má kontrola dodržiavania záruk, ktoré právny poriadok Únie stanovuje pre správne konania, zásadný význam. K týmto zárukám patrí predovšetkým povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nezaujato preskúmať všetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu a dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie (rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, EU:C:1991:438, bod 14, a z 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, EU:T:2009:313, bod 163).

86      Okrem toho podľa judikatúry uvedenej v bodoch 46 a 47 vyššie je cieľom povinnosti odôvodnenia práve umožniť dotknutým osobám výkon ich práva na účinný prostriedok nápravy a umožniť preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov zo strany súdu Únie.

87      Treba uviesť, že keďže výberové komisie disponujú širokou mierou voľnej úvahy, preskúmanie zákonnosti ich rozhodnutí spočíva v tom, že súd preskúma, či sa táto voľná úvaha vykonávala na základe objektívnych kritérií a či pri tomto výkone nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci, alebo či hranice voľnej úvahy neboli zjavne prekročené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. februára 1999, Jiménez/ÚHVT, T‑200/97, EU:T:1999:26, bod 40 a citovanú judikatúru). Hoci teda v prejednávanej veci Všeobecný súd nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie výberovej komisie, musí byť vzhľadom na povinnosť odôvodnenia schopný overiť, či výberová komisia posúdila ústny výkon žalobkyne na základe troch častí tejto skúšky, stanovených v oznámení o spornom výberovom konaní, a či pri výpočte celkovej známky vykonanej na základe posúdenia výberovej komisie týkajúceho sa každej z týchto troch zložiek nedošlo k nijakému pochybeniu.

88      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že keďže žalobkyňa nevedela o predmetných koeficientoch váženia, rozhodnutie z 15. apríla 2020 nie je dostatočne odôvodnené, a to napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyni Komisia poskytla po prijatí uvedeného rozhodnutia, za predpokladu, že by ich bolo možné zohľadniť na základe judikatúry pripomenutej v bodoch 48 a 49 vyššie.

89      V dôsledku toho treba druhému žalobnému dôvodu vyhovieť a zrušiť rozhodnutie z 15. apríla 2020 bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvý žalobný dôvod (pozri bod 38 vyššie) a rozhodnúť o námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou, pokiaľ ide o návrh na zrušenie rozhodnutia zo 16. decembra 2019 podaný pre prípad potreby (pozri body 30 a 33 vyššie).

 O trovách

90      Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie výberovej komisie interného výberového konania COM/03/AD/18 (AD 6) – Administrátori, z 15. apríla 2020, nezapísať JR na rezervný zoznam na účely prijatia administrátorov do zamestnania v platovej triede AD 6 v oblasti európskej verejnej správy sa zrušuje.

2.      Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

da Silva Passos

Valančius

Reine

Truchot

 

      Sampol Pucurull

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. septembra 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: francúzština.